Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-89-2017.pdf
PDF · 140.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/89/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcov: 1. R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, 2. J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, zastúpení: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, W., 2. S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, W., o zaplatenie sumy 2.500,- eur s príslušenstvom a o návrhu žalovaných v 1. a 2. rade na prerušenie konania, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017 do zaplatenia a zo sumy 500,- eur od 02.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 20.11.2017, doručenou súdu dňa 21.11.2017, sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 2.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017 do zaplatenia a zo sumy 500,- eur od 02.11.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sporové strany boli spoluvlastníkmi nehnuteľností, evidovaných Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre k.ú. J., a to: pozemok registra C-KN, parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXX, ktoré sa rozhodli spoločne predať. Prostredníctvom spoločnosti J. & N. Y. s.r.o. došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností na kupujúcich. Odmenu zo sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti si realitná kancelária vyčíslila na sumu 2.000,- eur. Danú pohľadávku sa zaviazali uhradiť žalovaní. Nakoľko žalovaní nedokázali pomocou vlastných prostriedkov uhradiť pohľadávku, požiadali žalobcov o pristúpenie k ich povinnosti. Dňa 15.06.2016 žalovaní spoločne so žalobcami uzatvorili dohodu, v ktorej sa žalovaní zaviazali, že v prípade, ak žalobcovia uhradia pohľadávku, žalovaní im tieto peňažné prostriedky spoločne a nerozdielne nahradia, a to najneskôr do 01.06.2017. Zároveň sa sporové strany dohodli, že v prípade omeškania žalovaných so zaplatením, vzniká žalobcom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,- eur za každých aj započatých 30 dní omeškania so zaplatením. Žalobcovia uhradili pohľadávku realitnej kancelárii vo forme Dohody o zložení blokovacieho depozitu dňa 02.05.2016.
Napriek tomu, že bola žalovaným zaslaná upomienka na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 02.10.2017, žalovaní dlžnú sumu neuhradili, a to ani len čiastočne. Vzhľadom na to, že žalovaní si svoj záväzok v zmysle dohody riadne a včas nesplnili a dostali sa tak do omeškania, žalobcovia majú právo od žalovaných požadovať úroky z omeškania v zákonnej výške.
3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/89/2017-31 zo dňa 07.03.2018, proti ktorému podali žalovaní v 1. a 2. rade včas odpor s vecným odôvodnením, preto súd uznesením č.k. 11C/89/2017-71 zo dňa 03.04.2018 platobný rozkaz zrušil.
4. Žalovaní v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že dňa 15.06.2016 uzatvorili strany sporu kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, kde boli na strane predávajúcich. V deň predaja t.j. 15.06.2016 došli žalovaní na podpis kúpnych zmlúv, kde z ich strany bola žalovaným predložená dohoda, ku ktorej žalovaní mali pristúpiť pod hrozbou, že v prípade, ak túto dohodu žalovaní nepodpíšu, nepodpíšu žalobcovia kúpne zmluvy. Tieto skutočnosti boli z ich strany predložené aj realitnému maklérovi, ktorý tak ako aj oni tomu nerozumeli a neveriacky pozerali na správanie žalovaných a ich vypočítavosť, zneužitie situácie, že pod nátlakom musia žalovaní podpísať dohodu o postúpení pohľadávky. Predmetnú dohodu žalovaní pod nátlakom a v tiesni podpísali, aby predali predmetnú nehnuteľnosť a zo strany žalovaných nedošlo k zmareniu predaja. Predmetná dohoda bola podpísaná v ten deň ako kúpna zmluva, a to dňa 15.06.2016. Žalovaní ďalej uviedli, že túto dohodu podpísali, aby predaj nehnuteľnosti prebehol v poriadku, nakoľko finančné prostriedky museli vrátiť banke, kde ešte zaplatili zmluvnú pokutu za predčasné zaplatenie úveru. Tento predaj chceli vykonať aj z dôvodu zabezpečenia bývania, nakoľko majú maloleté deti a chceli mať od žalovaných (pozn. súdu: zrejme „od žalobcov“) už navždy pokoj. Žalovaní poukazovali na ustanovenia § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedli, že obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Žalovaní majú za to, že zo strany žalovaných (pozn. súdu: zrejme „žalobcov“) sa jednalo o zneužitie situácie žalovaných a dohodu, ktorú žalovaní museli podpísať, sa prieči dobrým mravom tak, ako to je vyššie uvedené v citovanom ustanovení. Na základe vyššie uvedeného podali žalovaní na Okresnom súde Trnava žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ktorá je vedená pod sp.zn. 38C/31/2017. Žalovaní navrhli zrušiť platobný rozkaz a nariadiť vo veci pojednávanie.
5. Žalobcovia sa k odporu vyjadrili v replike v tom zmysle, že popierajú skutkové tvrdenie žalovaných, že predmetná dohoda zo dňa 15.06.2016 je neplatná, nakoľko ju žalovaní podpísali pod nátlakom a v tiesni a z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Žalobcovia so žalovanými sa v roku 2016 rozhodli predmetné nehnuteľnosti predať. V prvom rade mali záujem predmetné nehnuteľnosti predať žalovaní, ktorí sa na predaj predmetných nehnuteľností usilovali presvedčiť aj žalobcov, nakoľko žalobcovia boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vo výške 1/3. Žalovaní v procese presviedčania žalobcov na predaj nehnuteľností použili aj argument, že pokiaľ sa nehnuteľnosti nepredajú, žalovaní tam dajú bývať aj cigánov a je im jedno, čo bude so žalobcami. Na základe uvedených vzťahov sa žalobcovia rozhodli nehnuteľnosti so žalovanými predať tretej osobe. Žalovaní v spojení s realitnou kanceláriou J. & N. Y. s.r.o. pripravili návrh kúpnej zmluvy a našli kupujúceho. Žalobcovia nemali žiadnu možnosť kúpnu zmluvu zo dňa 15.06.2016 pripomienkovať ani meniť a podmienky v kúpnej zmluve pripravili žalovaní spoločne s realitnou kanceláriou. Kúpna zmluva zo dňa 15.06.2016 bola pripravená tak, že náklady za sprostredkovanie vo výške 2.000,- eur budú v plnom rozsahu realitnej kancelárii uhradené zo strany žalobcov. Žalobcovia sa o kúpnej zmluve, zaplatení odmeny za sprostredkovanie vo výške 2.000,- eur dozvedeli až v deň podpisu kúpnej zmluvy, t.j. dňa 15.06.2016. Žalobcovia sa o podpise kúpnej zmluvy dozvedeli na základe telefonátu realitnej kancelárie. Žalobcovia so znením tejto kúpnej zmluvy nesúhlasili, a to v časti platenie odmeny za sprostredkovanie v sume vo výške 2.000,- eur, a to z dôvodu, že nevideli žiaden právne relevantný dôvod, prečo by žalobcovia mali znášať tieto náklady a rovnako z dôvodu, že kúpna zmluva bola pripravená bez ich vedomia a možnosti ju pripomienkovať. Z týchto dôvodov si žalobcovia nechali vypracovať dohodu zo dňa 15.06.2016, na základe ktorej sa žalovaní zaviazli zaplatiť žalobcom sumu žalobcami zaplatenú za sprostredkovanie. K podpisu kúpnej zmluvy došlo dňa 15.06.2016 rovnako ako predmetnej dohody zo dňa 15.06.2016. Nie je pravdou, že by boli žalovaní zo strany žalobcov nútení uzavrieť dohodu zo dňa 15.06.2016 ani na nich nebol vytváraný nátlak, práve naopak, žalovaní pripravili bez vedomia žalobcov kúpnu zmluvu tak, aby odmenu za sprostredkovanie platili žalobcovia, s čím žalobcovia nesúhlasili. Nakoľko sa jednalo o uzatvorenie kúpnej zmluvy, žiadna zo strán nemala povinnosť takúto zmluvu uzavrieť, ani žalobcovia ani žalovaní.
Rovnako to platí o dohode zo dňa 15.06.2016. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že dohoda zo dňa 15.06.2016 je iba vypočítavosťou zo strany žalobcov a zneužitie situácie, svoje tvrdenie nijako nepreukázali. Na druhej strane treba zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že to boli práve žalovaní, ktorí pripravili kúpnu zmluvu zo dňa 15.06.2016 bez vedomia žalobcov a bez možnosti túto kúpnu zmluvu pripomienkovať a zároveň účelovo a bez dohody so žalobcami v kúpnej zmluve ustanovili povinnosť žalobcov zaplatiť poplatok za sprostredkovanie. Bez povšimnutia nemožno nechať ani tú skutočnosť, že žalobcovia nemali s realitnou kanceláriou žiaden právny vzťah. Práve takéto konanie žalovaných sa dá považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a za konanie účelové a vypočítavé. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že dohodu zo dňa 15.06.2016 podpisovali pod nátlakom, tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázali relevantnými dôkazmi. Žalobcovia uvádzajú, že nijakým spôsobom žalovaných nenútili uzatvoriť dohodu zo dňa 15.06.2016. Zo strany žalobcov sa jednalo iba o vlastnú ochranu. Žalovaní dobrovoľne podpísali so všetkou vážnosťou vôle a jej prejavu. Ak žalovaní tvrdia, že dohoda zo dňa 15.06.2016 je v rozpore s dobrými mravmi, žalovaní neuviedli žiadne dôvody ani skutočnosti, z ktorých by to vyplývalo. Pre objasnenie celej situácie žalobcovia uviedli, že žalovanému v 1. rade dlhodobo finančne pomáhali a platili za neho jeho vlastné dlhy, exekúcie a podobné záväzky. Z tohto dôvodu žalobcovia nerozumejú, z akého dôvodu žalovaní nie sú ochotní zaplatiť záväzok vyplývajúci z dohody zo dna 15.06.2016, a to za stavu, kedy žalobcovia od žalovaných nikdy nežiadali, aby im títo vrátili im poskytnuté finančné prostriedky. Žalobcovia sa so žalovanými dohodli, že žalovaní uhradia žalobcom iba odmenu za sprostredkovanie vo výške 2.000,- eur.
6. Žalovaní v 1. a 2. rade sa v duplike vyjadrili, že právny zástupca sa nevyjadroval k meritu veci žaloby o zaplatenie, ale poukazoval na neplatnosť právneho úkonu, ktorý je vedený v inej právnej veci, kde doteraz nebolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom. Žalovaní poukazovali na nezrovnalosti, a to konkrétne, že v žalobe o zaplatenie nikde nie je spomenuté, že žalobcovia nevedeli o predaji nehnuteľností, pričom v samotnej žalobe sa uvádza, že žalobcovia uhradili pohľadávku realitnej kancelárii vo forme Dohody o zložení blokovacieho depozitu dňa 02.05.2016, pričom vo vyjadrení zo dňa 19.04.2018 sa uvádza, že žalobcovia sa o kúpnej zmluve, zaplatení odmeny za sprostredkovanie vo výške 2.000,- eur dozvedeli až v deň podpisu kúpnej zmluvy, t.j. 15.06.2016. Žalovaní poukazujú na rozpor, keďže samotní žalobcovia zaplatili predmetnú sumu 2.000,- eur za sprostredkovanie predaja dňa 02.05.2016, čo je vyše mesiaca pred podpisom kúpnej zmluvy, ktorý sa uskutočnil dňa 15.06.2016. Čiže samotní žalobcovia už preto prišli s pripravenou dohodou, aby predmetný depozit, ktorý zaplatili dňa 02.05.2016, žalovaní prevzali na seba formou dohody o postúpení pohľadávky a nie tvrdenie, že v kúpnej zmluve nesúhlasili v časti odmeny za sprostredkovanie v sume 2.000,- eur, jednalo sa o vopred pripravené konanie a hlavne nátlak, že predmetnú kúpnu zmluvu nepodpíšu, ak nepodpíšu dohodu o postúpení pohľadávky. Ak žalobcovia mali výhrady voči kúpnej zmluve, ktorú ani nevideli, je na mieste otázka, prečo ju podpisovali a prečo platili dňa 02.05.2016 depozit o sprostredkovaní predaja vo výške 2.000,- eur. Ďalej žalovaní uviedli, že nie je na mieste ani predmetom sporu ani dokazovania to, že žalobcovia finančne pomáhali žalovaným, to je svojmu synovi a vnúčatám, pričom k tomuto finančnému pomáhaniu pristupovali dobrovoľne. Žalovaní uviedli, že z ich strany sa jedna iba o skrátené vyjadrenie, pričom majú za to, že zo strany žalobcov sa jedná o účelové konanie a zavádzanie súdu. Z dôvodu, že sa toho času vedie konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedené pod sp.zn. 38C/31/2017 Okresného súdu Trnava, nebudú sa bližšie vyjadrovať k predmetnému vyjadreniu žalobcov. V okolnostiach danej veci majú za to, že tvrdenia žalobcov predstavujú neopodstatnený argumentačný konštrukt. Záverom žalovaní navrhli, aby súd konanie zastavil a žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne, aby predmetné konanie prerušil z dôvodu vedenia konania o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej pod sp.zn. 38C/31/2017 Okresného súdu Trnava.
7. Žalobcovia ako dôkazy predložili Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 09.10.2017, Dohodu o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 02.05.2016, Dohodu zo dňa 15.06.2016, Kúpnu zmluvu, doklady o úhrade finančných prostriedkov č.l. 76-83. Ďalej navrhli doplniť dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade.
8. Žalovaní ako dôkazy predložili Žalobu zo dňa 07.11.2016 a rozsudok NS SR zo dňa 29.01.2008.
9. Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“), súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
10. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
11. Žalovaní v duplike zo dňa 02.05.2018 alternatívne navrhli, aby súd konanie sp.zn. 11C/89/2017 prerušil do skončenia konania vedeného pred tunajším súdom pod sp.zn. 38C/31/2017, v ktorom sa prejednáva ich žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu. Rovnako v podaniach zo dňa 23.06.2018 a 09.07.2018 žalovaní navrhli konanie prerušiť, pričom poukazovali na ustanovenie § 162 ods. 1 CSP a § 164 CSP a dôvodili, že je neefektívne pokračovať v tomto konaní skôr, ako bude vyriešená otázka samotnej platnosti dohody, s tým, že v konaní sp.zn. 38C/31/2017 sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci.
12. Ustanovenie § 164 CSP upravuje dôvod tzv. fakultatívneho prerušenia konania, z čoho vyplýva, že súd potrebu prerušenia konania zváži, pričom nie je povinný konanie prerušiť tak ako pri dôvodoch tzv. obligatórneho prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa § 164 CSP preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
13. Súd skúmal podmienky pre prerušenie konania, pričom zistil, že nie je nevyhnutné konanie prerušiť, pretože otázku platnosti Dohody zo dňa 15.06.2016 si môže súd vyriešiť v konaní sp.zn. 11C/89/2017 sám ako otázku predbežnú. Súd poukazuje na ustanovenie § 137, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. S poukazom na uvedené má súd za to, že žaloba žalovaných v konaní sp.zn. 38C/31/2017 ani neobstojí z procesného hľadiska. Keďže prebieha konanie o plnenie z uvedenej dohody, nemajú žalovaní naliehavý právny záujem na určovacej žalobe (na určení neplatnosti dohody) a možnosť podania takejto žaloby ani nevyplýva z osobitného predpisu. Konanie sp.zn. 38C/31/2017 nebolo právoplatne skončené a zároveň podanie žaloby o určenie neplatnosti dohody nie je z procesného hľadiska prípustné (najmä s poukazom na to, že už prebieha konanie o plnenie z dohody), pričom otázku platnosti dohody je súd oprávnený riešiť v konaní sp.zn. 11C/89/2017 ako otázku predbežnú.
14. S poukazom na vyššie uvedené by prerušenie konania sp.zn. 11C/89/2017 do skončenia konania sp.zn. 38C/31/2017 bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Keďže nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa navrhovaného ustanovenia § 164 CSP, pričom súd nezistil dôvody na prerušenie konania ani podľa ustanovenia § 162 ods. 1 CSP (keď otázku platnosti dohody je súd oprávnený riešiť v tomto konaní), návrh žalovaných na prerušenie konania vo výroku I. tohto rozhodnutia zamietol.
15. Podľa § 183 ods. 1, 3 a 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. (1) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (3) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. (4)
16. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na 02.08.2018 o 10.00 hod., pričom žalovaní v 1. a 2. rade predvolanie na pojednávanie riadne prevzali dňa 25.05.2018 (č.l. 91). V nadväznosti
na predvolanie doručili súdu dňa 26.06.2018 návrh na prerušenie konania (č.l. 94). Súd žalovaným oznámil prípisom zo dňa 26.06.2018, doručeným im dňa 29.06.2018, že tu nie je dôvod na prerušenie konania, preto sa pojednávanie uskutoční. Žalovaní následne dňa 11.07.2018 požiadali listom (č.l. 97) o odročenie pojednávania z dôvodu, že v konaní sp.zn. 38C/31/2017 sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Súd prípisom zo dňa 13.07.2018 oznámil žalovaným, že nimi uvádzaný dôvod nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, keď prerušenie konania v zmysle § 164 CSP je zvážení súdu, pričom súd môže otázku platnosti právneho úkonu riešiť ako otázku predbežnú, a preto sa pojednávanie uskutoční. Prípis bol žalovaným doručený dňa 17.07.2018. Dňa 30.07.2018 bola súdu doručená opätovná žiadosť o zmenu termínu pojednávania (č.l. 100), ktorú žalovaní odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade pracuje v zahraničí, pričom zamestnávateľ mu zrušil dovolenku na uvedený deň pojednávania a žalovaná v 2. rade nevie zabezpečiť starostlivosť o ich maloleté deti z dôvodu prázdninového obdobia a nechce ich brať na pojednávanie, aby to nemalo na ne zlý psychický vplyv. Žiadali zmeniť termín pojednávania na september, nakoľko v tom čase bude zabezpečená starostlivosť o maloleté deti a žalovaný bude v tomto období menej pracovne vyťažený. K žiadosti nebol priložený žiaden dôkaz a v žiadosti nebolo uvedené telefónne číslo ani elektronická adresa, na ktorých by bolo možné žalovaných upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania, hoci o potrebe uvedenia týchto údajov boli žalovaní poučení v poučení doručenom im spolu so žalobou (č.l. 34, 32). Súd mal za to, že dôvody uvádzané v žiadosti zo dňa 26.07.2018 nie sú dôležitými dôvodmi v zmysle § 183 ods. 1 CSP (keď zrušenie dovolenky žalovanému v 1. rade ani nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom a postráženie detí nie je nevyhnutné zabezpečiť iba rodinným príslušníkom) a zároveň od žalovaných bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (keďže o termíne pojednávania vedeli už od 25.05.2018 a mali tak dostatok času na zvolenie si splnomocnenca). Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, a súd preto pojednával v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade.
17. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a tiež výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
18. Z Kúpnej zmluvy (č.l. 9) vyplýva, že strany sporu ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v k.ú. J., a to pozemok, parcela registra „C“ parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. XXX, vystupovali ako predávajúci predmetných nehnuteľností. Dojednaná kúpna cena bola vo výške 80.000,- eur, s tým, že v zmysle čl. II. ods. 5. kúpnej zmluvy: a) časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur bola uhradená v hotovosti dňa 02.05.2016 realitnej kancelárii ako blokovací depozit v prospech kupujúcich; b) časť kúpnej ceny vo výške 50.000,- eur uhradia kupujúci na účet č.ú. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to za účelom predčasného splatenia úveru poskytnutého z A., a.s.; c) časť kúpnej ceny vo výške 1.105,- eur uhradia kupujúci na účet predávajúcich č.ú. Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to za účelom predčasného splatenia úveru poskytnutého z A., a.s.; d) časť kúpnej ceny vo výške 895,- eur uhradia kupujúci na účet predávajúcich č.ú. Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to za účelom predčasného splatenia úveru poskytnutého z A., a.s.; e) časť kúpnej ceny vo výške 8.000,- eur uhradia kupujúci na účet predávajúcich č.ú. Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to za účelom predčasného splatenia úveru poskytnutého z ČSOB, a.s.; f) časť kúpnej ceny vo výške 18.000,- eur uhradia kupujúci na účet predávajúcich č.ú. Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
19. Z Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 02.05.2016 (č.l. 5) vyplýva, že blokovací depozit vo výške 2.000,- eur uhradí kupujúci v hotovosti pri podpise dohody, pričom v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti bude blokovací depozit započítaný na úhradu kúpnej ceny.
20. Z Dohody zo dňa 15.06.2016 (č.l. 7), uzavretej medzi stranami sporu, vyplýva, že zmluvné strany ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v k.ú. J. majú záujem tieto predať, pričom žalovaní ako pôvodní dlžníci bez súhlasu a vedomia žalobcov ako pristupujúcich dlžníkov uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní s veriteľom (spoločnosť J. & N. Y. s.r.o.). Pôvodní dlžníci v dohode vyhlasujú a potvrdzujú, že uzatvorili s veriteľom zmluvu o sprostredkovaní, a že pohľadávka veriteľa je výlučne ich záväzkom. Ďalej z dohody vyplýva, že z kúpnej ceny 80.000,- eur časť vo výške 60.000,- eur patrí pôvodným dlžníkom a časť vo výške 20.000,- eur patrí pristupujúcim dlžníkom. Zároveň pôvodní dlžníci informovali pristupujúcich dlžníkov vzhľadom na existenciu pohľadávky A., a.s., že z obdržanej časti kúpnej ceny im prináležiacej nebudú schopní zaplatiť pohľadávku veriteľovi, a preto požiadali pristupujúcich dlžníkov o pristúpenie k ich povinnosti zaplatiť pohľadávku. Pristupujúci dlžníci a pôvodní dlžníci sa týmto dohodli o pristúpení
pristupujúcich dlžníkov k záväzku zaplatiť pohľadávku vo výške 2.000,- eur veriteľovi. V prípade, že pristupujúci dlžníci uhradia pohľadávku veriteľovi, pôvodní dlžníci sa zaväzujú spoločne a nerozdielne zaplatiť pristupujúcim dlžníkom peňažné plnenie v tej výške, v akej splnili pristupujúci dlžníci pohľadávku za pôvodných dlžníkov, a to najneskôr do 01.06.2017 do rúk ktoréhokoľvek z pristupujúcich dlžníkov. Toto zmluvné dojednanie predstavuje odplatu za pristúpenie k záväzku zaplatiť pohľadávku veriteľovi. Pre prípad omeškania pôvodných dlžníkov so zaplatením sa zmluvné strany dohodli, že pristupujúci dlžníci majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,- eur za každých započatých 30 dní omeškania so zaplatením a pôvodní dlžníci sú povinní spoločne a nerozdielne túto zmluvnú pokutu uhradiť, pričom zmluvná pokuta je splatná v lehote 5-tich dní odo dňa doručenia výzvy na jej zaplatenie.
21. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcov bola žalovaným v 1. a 2. rade doručená výzva žalobcov zo dňa 09.10.2017 (č.l. 4), v zmysle ktorej žalobcovia vyzvali žalovaných na plnenie do 01.11.2017. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcov bola žalobcom v 1. a 2. rade z kúpnej zmluvy vyplatená časť kúpnej ceny vo výške 18.000,- eur, a to podľa článku II., odsek 5, písmeno f) kúpnej zmluvy, pričom pokiaľ ide o vyplácané úvery v zmysle ostatných písmen, išlo o úvery žalovaných.
22. Žalobca v 1. rade pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedol, že žalovanému v 1. rade s manželkou vždy pomáhali, splácali za neho televízor aj internet. Navrhli žalovaným, či by sa aj oni sem chceli presťahovať. Žalovaní vraveli, že oni vybavia úver za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti v Modranke, ktorú potom predali. Zamietli im žiadosť o úver. Volali, že nemôžu dostať úver, aby niečo zariadili žalobcovia. Úver nebolo možné vybaviť preto, lebo tam boli podlžnosti. Išlo o 8.000,- eur, ktoré žalobcovia postupne za nich vyplácali. Prišli do Modranky, po troch mesiacoch, keď mal všetko vyplatené, začal hovoriť, že sa mu tam nepáči, začal urážať žalobcov, začal využívať. Hovoril, že keď sa neodsťahujú, nasťahuje tam cigánov. Vyústilo to do kúpnopredajnej zmluvy, že žalobcovia nevedeli o tom, že sa predáva dom, až z realitky zavolali žalobcovi v 1. rade, aby prišiel na podpis.
23. Žalobkyňa v 2. rade pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedla, že súhlasí s vyjadrením manžela. Najviac ju bolí, že je to jej syn, ktorý sa zachoval tak, ako sa zachoval, bolí ju, že nemôže vidieť svoje vnúčatá, obmedzil jej prístup k nim. Mala deň voľno, manžel mal telefonát, upovedomil ho pán z realitky, aby si našli čas a prišli podpísať zmluvu, dovtedy o tom nič nevedeli.
24. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
25. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
26. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
27. Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
28. Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
29. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2)
30. Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
31. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
38. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
39. V konaní nebolo sporné, že strany sporu ako podieloví spoluvlastníci Kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2016 predali nehnuteľnosti v k.ú. J. za kúpnu cenu vo výške 80.000,- eur, z ktorej kúpnej ceny žalobcovia obdržali sumu 18.000,- eur, suma 2.000,- eur bola vyplatená realitnej kancelárii ako blokovací depozit, a zvyšná časť kúpnej ceny bola použitá na predčasné splatenie úveru poskytnutého žalovaným v A., a.s.. V zmysle Dohody zo dňa 15.06.2016, uzavretej v deň podpisu kúpnej zmluvy, sa strany dohodli, že z kúpnej ceny 80.000,- eur časť vo výške 60.000,- eur patrí žalovaným a časť vo výške 20.000,- eur patrí žalobcom. Uvedené približne (v prospech žalovaných) zodpovedá veľkosti podielov žalovaných (2/3) a žalobcov (1/3) na nehnuteľnostiach. V uvedenej dohode tiež žalovaní potvrdili, že z obdržanej časti kúpnej ceny im prináležiacej nebudú schopní zaplatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi
- realitnej kancelárii (z dôvodu pohľadávky A., a.s.), a preto žalobcovia pristúpili k záväzku žalovaných zaplatiť odplatu vo výške 2.000,- eur realitnej kancelárii za sprostredkovanie. Zároveň sa však účastníci dohody dojednali, že v prípade uhradenia pohľadávky veriteľa, žalovaní zaplatia v rovnakej výške plnenie žalobcom spoločne a nerozdielne, a to najneskôr do 01.06.2017.
40. Strany sporu tak popri kúpnej zmluve, kde vystupovali spoločne ako predávajúci, uzavreli aj nepomenovanú zmluvu (§ 51 OZ), ktorou si upravili medzi sebou práva a povinnosti v súvislosti s kúpnou cenou vyplácanou im podľa kúpnej zmluvy. Z uvedenej dohody zároveň vyplýva, že dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností uzatvorili s realitnou kanceláriou žalovaní, pričom žalobcovia pristúpili k ich záväzku (§ 534 OZ) zaplatiť províziu za sprostredkovanie vo výške 2.000,- eur. V zmysle kúpnej zmluvy a dohody medzi stranami sporu z toho istého dňa bola provízia za sprostredkovanie realitnej kancelárii vyplatená tak, že realitná kancelária si ponechala blokovací depozit zložený v zmysle dohody zo dňa 02.05.2016, pričom tak došlo k zníženiu časti kúpnej ceny pripadajúcej žalobcom o 2.000,- eur. V zmysle dohody zo dňa 15.06.2016 boli žalovaní povinní zaplatiť sumu 2.000,- eur žalobcom, a to do 01.06.2017.
41. Žalovaní v konaní tvrdili, že Dohodu zo dňa 15.06.2016 podpísali pod nátlakom a v tiesni, a tiež, že je dohoda v rozpore s dobrými mravmi, preto súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti/neplatnosti predmetnej dohody.
42. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že dohodu podpísali v tiesni a pod nátlakom, uvedené sporné tvrdenie ničím nepreukázali. Žalovaní dôvodili, že Dohodu zo dňa 15.06.2016 mali podpísať pod hrozbou, že ak ju nepodpíšu, nepodpíšu žalobcovia kúpnu zmluvu, pričom žalovaní dohodu podpísali, aby predaj nehnuteľnosti prebehol v poriadku, nakoľko finančné prostriedky museli vrátiť banke a zároveň predaj chceli vykonať aj z dôvodu zabezpečenia bývania, nakoľko chceli mať od žalobcov
navždy pokoj. Z uvedených tvrdení však nevyplýva žiaden nátlak zo strany žalobcov, ani tieseň, v ktorej by žalovaní boli pri podpise dohody, a ktoré by ich obmedzili v slobodnom rozhodovaní. Z tvrdení žalovaných vyplýva, že žalovaní mali záujem na predaji nehnuteľností z dôvodu, aby vyplatili svoje úvery a aby si zabezpečili bývanie oddelene od žalobcov. Toto však nie je možné považovať za stav tiesne, nakoľko žalovaní mohli v spolupráci s realitnou kanceláriou pripraviť inú kúpnu zmluvu, ktorej znenie by žalobcovia akceptovali. Zároveň v konaní zo strany žalovaných nebolo preukázané, že by na nich bol vyvíjaný v súvislosti s uzavretím predmetnej dohody akýkoľvek nátlak zo strany žalobcov. Z dokazovania vykonaného výsluchom žalobcov vyplynulo, že žalobcovia nepripravovali kúpnu zmluvu, ale boli len zavolaní na jej podpis. Nie je možné považovať za nátlak, ak za takej situácie požadovali žalobcovia od žalovaných, aby sumu 2.000,- eur, o ktorú sa (z dôvodu potreby splatenia úverov žalovaných - čl. II. ods. 5 písm. b), c), d), e) KZ) znížila kúpna cena vyplácaná žalobcom (čl. II. ods. 5 písm. f) KZ) im v dohodnutej lehote zaplatili. Ak žalovaní s takýmto riešením nesúhlasili, nemali pristúpiť k podpísaniu dohody. Uzavretie kúpnej zmluvy a dohody dňa 15.06.2016 bolo výhodné najmä pre žalovaných, ktorí tak z kúpnej ceny na nich pripadajúcej mohli splatiť svoje úvery a zároveň nemuseli v tom čase splniť svoj záväzok voči realitnej kancelárii.
43. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že dohoda je v rozpore s dobrými mravmi, uvedený rozpor žiadnym spôsobom nešpecifikovali. Žalovaní v konaní skutkovo bližšie nezdôvodnili, v čom mal rozpor dohody s dobrými mravmi spočívať, čím si nesplnili ani povinnosť tvrdenia, nieto povinnosť dôkaznú. Požadovanie splnenia záväzku žalovaných z dohody samo o sebe nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, naviac, ak podľa nesporného skutkového tvrdenia žalobcov, žalobcovia žalovaným predtým finančne pomáhali.
44. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia o neplatnosti dohody, a preto je dohoda zo dňa 15.06.2016 platnou a zaväzuje strany sporu. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalovaní tvrdili, že dohodu podpísali v tiesni a pod nátlakom, resp. že je v rozpore s dobrými mravmi, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu podľa § 154 CSP ani neoznačili ani nepredložili, súd nemohol ich tvrdenia o nátlaku, tiesni a rozpore s dobrými mravmi považovať za preukázané. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“. Keďže súd v rámci skúmania predbežnej otázky posúdil dohodu zo dňa 15.06.2016 ako platne uzavretú, pričom žalovaní svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazali v dohode, nesplnili, súd ich zaviazal vo výroku II. rozsudku povinnosťou zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne (§ 511 ods. 1 OZ) sumu 2.000,- eur.
45. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, majú voči nim žalobcovia nárok aj na úrok z omeškania. Keďže sumu 2.000,- eur sa žalovaní zaviazali zaplatiť žalobcom do 01.06.2017, avšak žalobcom nič nezaplatili, počnúc dňom 02.06.2017 sa dostali so sumou 2.000,- eur do omeškania. Výška základnej úrokovej sadzby ku dňu 02.06.2017 bola 0,00 %, žalobcovia tak majú v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017 do zaplatenia. Súd potom zaviazal žalovaných povinnosťou zaplatiť žalobcom okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017 do zaplatenia.
46. V Dohode zo dňa 15.06.2016 sa účastníci dohody pre prípad omeškania so zaplatením dohodli, že žalobcovia majú od žalovaných spoločne a nerozdielne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,- eur za každých započatých 30 dní omeškania so zaplatením. V konaní nebolo sporné, že žalovaným v 1. a 2. rade bola doručená výzva žalobcov zo dňa 09.10.2017 (č.l. 4), v zmysle ktorej žalobcovia vyzvali žalovaných na plnenie okrem istiny aj zmluvnej pokuty v sume 500,- eur, a to do 01.11.2017.
47. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi (alebo veriteľ dlžníkovi), ak dôjde k porušeniu povinnosti, ktorú na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti druhému účastníkovi zmluvy nevznikla škoda. Podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je jej písomná forma; určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá; určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia.
48. Vychádzajúc z obsahu Dohody zo dňa 15.06.2016 možno konštatovať, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, a to v odseku 7. dohody. V dohode o zmluvnej pokute je aj jednoznačne určená zmluvná povinnosť, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečovaná, a síce povinnosť zaplatiť dlh včas, t.j. do 01.06.2017. Zároveň je aj určený spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, a to suma 100,- eur za každých započatých 30 dní omeškania so zaplatením dlhu. Z uvedeného mal súd za to, že došlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 OZ. Žalobcovia si uplatnili nárok na zmluvnú pokutu v celkovej sume 500,- eur, pričom ide o zmluvnú pokutu za omeškanie žalovaných s plnením istiny za obdobie 5 x započatých 30 dní omeškania, t.j. za obdobia od 02.06.2017 do 01.07.2017, od 02.07.2017 do 31.07.2017, od 01.08.2017 do 30.08.2017, od 31.08.2017 do 29.09.2017, od 30.09.2017 do 29.10.2017. Žalovaní boli ku dňu výzvy zo dňa 09.10.2017 v omeškaní s plnením svojho dlhu celkom 5 krát započatých 30 dní (keď posledných 30 dní započalo dňa 30.09.2017), z čoho vyplýva nárok žalobcov k uvedenému dňu na zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur (5x 100,- eur), ktorú sumu súd žalobcom od žalovaných priznal vo výroku II. rozsudku. Uplatnenú výšku zmluvnej pokuty 500,- eur považoval súd za primeranú, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nešlo o spotrebiteľský vzťah a zároveň žalobcovia si zmluvnú pokutu uplatnili ako vyčíslenú, bez povinnosti žalovaných platiť ju aj do budúcna, za čo zostali uplatnené iba úroky z omeškania.
49. Žalovaní sa dostali s plnením zmluvnej pokuty (peňažného dlhu) do omeškania, preto majú voči nim žalobcovia nárok aj na úrok z omeškania. Zmluvná pokuta bola v zmysle dohody splatná v lehote 5- tich dní odo dňa doručenia výzvy na jej zaplatenie, pričom prevzatie výzvy zo dňa 09.10.2017 žalovaní nepopreli, preto sa považuje za nesporné, že im táto bola doručená. Nakoľko výzva je datovaná 09.10.2017, je možné s poukazom na všeobecné poznatky vychádzať z toho, že výzva bola žalovaným doručená cca v polovici mesiaca 10/2017. Keďže však žalobcovia vo výzve poskytli žalovaným na plnenie zmluvnej pokuty 500,- eur dlhšiu lehotu, a to do 01.11.2017, súd žalobcom priznal úrok z omeškania až od 02.11.2017, t.j. od uplatneného neskoršieho dátumu (hoci do omeškania s plnením zmluvnej pokuty sa žalovaní dostali skôr), nakoľko súd nemôže prekročiť žalobu. Výška základnej úrokovej sadzby ku dňu 02.11.2017 bola 0,00 %, žalobcovia tak majú v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej sume zmluvnej pokuty nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 500,- eur od 02.11.2017 do zaplatenia.
50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcov za dôvodný v celom rozsahu, a preto žalobe vo výroku II. rozsudku vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.06.2017 do zaplatenia a zo sumy 500,- eur od 02.11.2017 do zaplatenia. Súd zaviazal žalovaných na plnenie žalobcom spoločne a nerozdielne, nakoľko z dohody vyplýva, že sa zaviazali zaplatiť ako sumu istiny, tak zmluvnú pokutu, žalobcom spoločne a nerozdielne.
51. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)
52. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaných, určil súd žalovaným v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku, v ktorej lehote majú žalovaní dostatok času zabezpečiť si finančné prostriedky napr. formou úveru.
53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
56. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. priznal plne úspešným žalobcom v 1. a 2. rade nárok spoločne a nerozdielne voči žalovaným v 1. a 2. rade na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. O výške náhrady trov konania žalobcov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Civilné sporové konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti strany sporu za výsledok konania, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 255 CSP. Aj v prípade plného úspechu niektorej zo strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uplatnenie tohto ustanovenia je možné len z výnimočných dôvodov, ktorá výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP však v konaní žalovanými neboli tvrdené a súd ich sám nezistil, preto nevidel dôvod na aplikáciu uvedeného ustanovenia v prejednávanej veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m), n) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).