Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/65/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcov: 1/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpená JUDr. Petrom Belovičom, advokátom, so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, 2/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, 3/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXXX, 4/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXXX/XX, E., 5/ L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 6/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 7/ K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, 8/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 9/ C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XX/ C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 11/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, R., žalobcovia 2/ až 7/, 10/ a 11/ zastúpení žalobkyňou 1/, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19. septembra 2018, č.k. -264 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. septembra 2018, č.k. -273, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe a upresnené počas konania patria do dedičstva po nebohom H. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a nebohej C. H., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcom.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobcovia nepreukázali svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o konanie, v ktorom súd posudzoval skutočnosti, ktoré sú predmetom aj tohto konania (sp. zn. ), jedná sa o súvisiace konanie, kde bola žalobkyňa 1/ vypočúvaná v procesnom postavení svedka. Prejednávaná vec je pritom závislá od konania vedeného pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené a v ktorom boli vyriešené otázky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Nie je možné pripustiť, aby v následnom spore bola otázka vlastníctva opätovne spochybnená a aby súd v následnom konaní odchylne posúdil právny následok, o ktorom už bolo rozhodnuté. Nemožno tiež z hľadiska právnej istoty akceptovať stav, kedy by vedľa seba existovali dva rozsudky prvoinštančného súdu, ktoré by tú istú vec posudzovali úplne naopak. Aj platný a účinný v čase predmetného konania umožňoval vstup vedľajšieho účastníka (od účinnosti - intervenient) z vlastného podnetu, pričom žalobkyňa 1/ preukázateľne mala o tomto konaní vedomosť, keďže v tomto konaní bola vypočúvaná ako svedok. Z obsahu spisu sp. zn. pritom vyplýva, že žalobkyňa dala spísať notársku zápisnicu o osvedčení vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na podnet spoločnosti GREVA Investment, s.r.o. dňa 29.11.2010 a ešte v ten istý deň sporné nehnuteľnosti previedla na túto

spoločnosť (žalovaný v konaní ) kúpnou zmluvou. Súd je tohto názoru, že žalobkyni 1/ nič jej nebránilo vstúpiť do predmetného konania ako vedľajší účastník, keďže mala jednoznačne právny záujem na jeho výsledku. Žaloba, ktorá bola podaná zo strany žalobcov v prejednávanej veci, je v podstate opravným prostriedkom proti právoplatnému rozsudku tunajšieho súdu č.k. -136 zo dňa 02.08.2012 a súd sa v tomto smere stotožňuje so žalovaným, že podaná žaloba nie je vhodne zvoleným procesným prostriedkom na nápravu existujúceho právneho stavu, keď nápravu bolo možné dosiahnuť v predchádzajúcom súdnom konaní, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam, pri využití zákonom ustanovených procesných postupov - včasným podaním odvolania. Je potrebné konštatovať, že žalobcovia nepreukázali svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko títo (pôvodne žalobcovia v 2. až 12 rade) pokiaľ ide o ochranu svojich dedičských práv pasívni, nedomáhali svojho dedičského práva vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim a ani v čase, keď už boli ich právni predchodcovia zapísaných na listoch vlastníctva ako vlastníci, prejednaním v dedičskom konaní. Je nepochybné, že pritom mali objektívnu možnosť sa o existencii tohto ich práva k sporným nehnuteľnostiam dozvedieť či už v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, ako aj s ohľadom na verejnosť katastrálneho operátu (na základe zápisu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov v 2. až v 12. rade do katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. 1135), ako i na základe informácie od žalobkyne 1/, v prospech ktorej sa žalobcovia v 2. až 12. rade zriekli svojich dedičských práv vyjadrením súhlasu s vydržaním sporných nehnuteľností žalobkyňou 1/. Navyše je tiež potrebné uviesť, že samotný žalobca 10/ na pojednávaní dňa 27.06.2018 uviedol, že on vlastne žiadne nehnuteľnosti nechce. O sporné nehnuteľnosti nikdy pred podaním žaloby v tomto konaní, v ktorom splnomocnili na ich zastupovanie žalobkyňu 1/, neprejavili žalobcovia 2/ až 12/ žiadny záujem. Súd má v zhode so žalobcom za to, že konanie žalobcov je v rozpore s požiadavkou naliehavého právneho záujmu na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch. V danom prípade je potrebné skonštatovať, že žalobcovia nepostupovali v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a svoje oprávnenia a povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Zohľadnením vyššie rozvedených dôvodov tu teda určovacia žaloba nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcov, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci a podľa názoru súdu predstavuje zneužitie procesného prostriedku určeného k takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnutá zmena rozsudku č.k. -136 zo dňa 02.08.2012. Nakoľko žalobcovia v tomto konaní nesplnili podmienku naliehavosti právneho záujmu na svojej určovacej žalobe, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Keďže súd zamietol žalobu o určenie podľa pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, bolo vylúčené, aby súčasne takúto žalobu preskúmal po vecnej stránke (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2007 sp. zn. , z 28. októbra 2008 sp. zn. ). V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto súd podľa v spojení s priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 1/, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe odvolací súd v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolateľky súd nesprávne právne posúdil otázku dôvodnosti zamietnutia žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Uviedla, že konanie sp. zn. , na ktoré poukazoval v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, prebiehalo na Okresnom súde Galanta medzi inými účastníkmi, keď žalovaný vystupoval ako žalobca a žalovaným v spore bola obchodná spoločnosť GREVA INVESTMENT, s. r. o. ako nadobúdateľ sporných nehnuteľností od žalobkyne 1/ ako predávajúcej a zároveň vydržiteľky, a súd v konaní riešil inú právnu otázku a to, či sa žalovaný mohol stať vlastníkom sporných nehnuteľností od žalobkyne 1/ ako vydržiteľky. Súd v predmetnom konaní posudzoval najmä otázku splnenia zákonných podmienok vydržania žalobkyňou 1/, a teda či táto sa mohla stať titulom vydržania výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností a tieto platne previesť do vlastníctva uvedenej obchodnej spoločnosti. Súd sa síce vyjadril aj k otázke platnosti prídelovej listiny, ktorú považoval za neplatnú, avšak toto posúdenie nebolo pre rozhodnutie v merite veci podstatné a toto hodnotenie nie je pre toto prebiehajúce súdne

konanie ani záväzné. Napadnutý rozsudok z pohľadu argumentácie v ňom uvedenej vyznieva zmätočne, keď súd uvádza, že nemôže pripustiť, aby v tomto konaní boli opätovne riešené otázky, ktoré boli už vyriešené v predchádzajúcom konaní sp. zn. , nemôže pripustiť, aby vedľa seba existovali dva rozsudky, ktoré by tú istú vec posudzovali úplne naopak. Uviedla, že rozsudok, ktorým súd určil v predchádzajúcom konaní sp. zn. , že sporné nehnuteľnosti patria do vlastníctva žalovaného - Slovenskej republiky, je rozsudkom s konštitutívnymi účinkami, čo nevylučuje možnosť podania žaloby, ak žalobcovia preukážu, že sporné nehnuteľnosti patrili ich predkom. Argumentácia súdu o tom, že žalobcovia mohli vstúpiť ako vedľajší účastníci do sporu vedeného medzi žalovaným a treťou osobou (spoločnosťou GREVA INVESTMENT, s. r. o.) podľa názoru odvolateľky neobstojí, pretože by im tento vstup do konania v ich právnom postavení (právnej istote) nijako nepomohol, nakoľko súd mohol v uvedenom konaní iba zamietnuť žalobu podanou Slovenskou republikou, čo by malo za následok, že vlastníkom by zostala spoločnosť GREVA INVESTMENT, s. r. o. a na právnom postavení žalobcov ako potencionálnych dedičov takéto zamietnutie žaloby nevyvolalo žiadne priaznivé právne účinky, pretože len na základe odôvodnenia a zamietavého výroku v uvedenom konaní by nemohli podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva. Rovnako argumentácia súdu, že žalovaní 2/ - 12/ sa tým, že sa zriekli svojich dedičských práv vyjadrením súhlasu s vydržaním nehnuteľností žalobkyňou 1/ a nedomáhali sa ochrany svojich dedičských práv v konaní o ROEP, nepreukázali tak svoj naliehavý právny záujem v tomto konaní, je nesprávna. Poukázala na to, že dedič sa môže svojho dedičského práva platne zriecť až v dedičskom konaní a akékoľvek jeho iné vyhlásenia alebo úkony mimo uvedený rámec nemajú žiadne právne účinky. Tieto vyhlásenia sú použiteľné iba pre účely vydržania, nie je v nich obsiahnuté žiadne vyhlásenie, ktorým by sa svojho dedičského práva vzdali. Žalobcovia nemali žiadny dôvod domáhať sa svojho dedičského práva v konaní o ROEP, ak súhlasili s nadobudnutím nehnuteľností titulom vydržania žalobkyňou 1/, neboli povinní robiť žiadny úkon k svojmu zápisu do katastra nehnuteľností. Ich dedičské právo sa stalo ohrozeným, resp. bolo porušené až v momente, kedy sa vlastníkom sporných nehnuteľností stal žalovaný - Slovenská republika. Poukázala tiež na to, že žalovaný nebol aktívny v štádiu zápisu právnych predchodcov žalobcov do katastra nehnuteľností v procese ROEP a žalobu podal až v čase, kedy na LV ako vlastník bola zapísaná obchodná spoločnosť GREVA INVESTMENT, s. r. o. titulom kúpnej zmluvy. Nesúhlasila so záverom prvoinštančného súdu, že predmetná žaloba je v podstate opravným prostriedkom proti právoplatnému rozsudku súdu v konaní sp. zn. , nakoľko ani jeden zo žalobcov nebol účastníkom predchádzajúceho konania a v uvedenom konaní sa neriešila otázka zhodná s tou, ktorá je predmetom tohto konania. Poukázala na to, že ak je objektívne nesúlad skutočného stavu so stavom zapísaným, vždy je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, najmä z pozície potenciálneho dediča, ktorý sa inak svojho práva nevie domôcť. Žaloba dediča, že vec patrí do dedičstva po jeho predkoch, zakladá možnosť prejednania dedičstva v prospech žalobcov na tom podklade, že vec (právo) patrilo jeho predkom, bez tohto určenia sa dedičia nemôžu domáhať prejednania dedičstva. Všeobecným predpokladom, aby súd určovacej žalobe vyhovel, je ten, aby bol vyhovujúci rozsudok pre žalobcu po právnej stránke významný, užitočný. Nakoľko právo dediča je odvodeným právom od práva poručiteľa, subjektívne (dedičské) právo je ohrozené, ak je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný niekto iný ako ten, komu vlastnícke právo svedčí. V tejto súvislosti poukázala napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a .

4. K odvolaniu žalobkyne 1/ sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom súdu a s jednotlivými dôvodmi majúcimi za následok nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Bol toho názoru, že postup odvolateľky, ktorá súčasne vystupuje ako zástupkyňa ostatných žalobcov, smeruje k zneužitiu procesného inštitútu určovacej žaloby, keď žalobcovia 2/ až 12/ sa nikdy nedomáhali svojho dedičského práva, nemali záujem o svoje dedičské práva, dokonca prejavili záujem sa týchto vzdať a vyhlásili, že sporná nehnuteľnosť je titulom vydržania vlastníctvom žalobkyne 1/. V konaní sp. zn. bolo právoplatne rozhodnuté o vlastníckom práve Slovenskej republiky a boli v ňom posúdené ako predbežná otázka doklady preukazujúce tak vlastníctvom Slovenskej republiky, prípadne nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ako aj prídelová listina, a to z pohľadu na jej spôsobilosť vyvolať u žalobkyne 1/ vedomosť, resp. presvedčenie o vstupe do dobromyseľnej držby, t.j. že nehnuteľnosť jej vcelku patrí.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je určenie, že v žalobe a počas konania špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom H. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a nebohej C. H., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému bolo priznané voči žalobcom právo na plnú náhradu trov konania.

8. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, nepostupoval a nerozhodol správne.

11. Právny záujem procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle musí byť naliehavý, pričom pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástoj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určitú skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, či práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už pri začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ).

12. Určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

13. Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa výnimky, a to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ). Rozhodujúcim okamihom pre určenie naliehavého právneho záujmu je teda deň smrti poručiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

14. V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

15. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení. Podaná žaloba je podľa názoru odvolacieho súdu vhodným, účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práv žalobcov, na základe ktorej sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, pričom ťažko si možno predstaviť inú žalobu, na základe ktorej by sa mohli žalobcovia domáhať svojho práva.

16. Na posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení nemá podľa názoru odvolacieho súdu vplyv, že žalobcovia sa nezúčastnili predchádzajúceho konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. ako vedľajší účastníci, nakoľko je potrebné dať za pravdu odvolateľke, že na ich právnom postavení ako potencionálnych dedičov by sa nič nezmenilo. Rovnako na posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov 2/ až 12/ na požadovanom určení nemá vplyv ich postoj v rámci konania o ROEP, ako aj vyjadrenie súhlasu s vydržaním vlastníckeho práva zo strany žalobkyne 1/, keď možno súhlasiť s odvolateľkou, že ich dedičské právo sa stalo ohrozeným (porušeným) až v momente, kedy sa vlastníkom sporných nehnuteľností stal žalovaný.

17. Predchádzajúce konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. nemá vplyv na posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení a rovnako tiež na právne posúdenie uplatňovaného nároku, keď žalobcovia neboli účastníkmi predchádzajúceho konania a ani závery obsiahnuté v odôvodnení predchádzajúceho rozhodnutia nie sú pre súd v predmetnom konaní právne záväzné.

18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení nevykonal navrhované dôkazy a s prihliadnutím na dôvod zamietnutia žaloby nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, odvolací súd podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude na základe vykonaných navrhnutých dôkazov tieto vyhodnotiť a posúdiť uplatnený nárok žalobcov, následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. . V novom rozhodnutí rozhodne tak o náhrade trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania ( ).

20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).