Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Nt/32/2019

Potvrdené rozhodnutím 3Tos/50/2020
„Uznesenie Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 9. júla 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal sťažnosť odsúdeného I. N. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6Nt/32/2019 z 10.3.2020 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného I. N. z a m i e t a ako nedôvodnú."

Uznesenie

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti ods. I. N., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2020 v Námestove, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a návrh odsúdeného I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., N. č. XXX/XX, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. .

odôvodnenie:

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania 30. 7. 2019 s odôvodnením, že trest zákazu činnosti na doživotie, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 18. marca 2014 je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, jeho pomerom a je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Tieto skutočnosti sú skutočnosťami skôr neznámymi v zmysle , keďže ust. Tr. zák. a ust. Tr. zák. sú v rozpore s čl. 16 ods. 2, s čl. 13 ods. 4, s čl. 12 ods. 1, s čl. 2 ods. 3, s a s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 1, s čl. 4, s čl. 49 ods. 3 a s čl. 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Súčasťou návrhu na povolenie obnovy konania bol aj návrh na prerušenie konania podľa a podnet na podanie návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa ust. na vyslovenie nesúladu ust. Tr. zákona a ust. Tr. zákona s čl. 16 ods. 2, s čl. 13 ods. 4, s čl. 12 ods. 1, s čl. 2 ods. 3, s , a s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odsúdený odôvodnil návrh na povolenie obnovy konania a návrh na prerušenie konania spolu s podnetom prostredníctvom obhajcu tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 18. marca 2014 bol uznaný vinným aj z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ust. § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zákona a okrem iného mu bol uložený trest zákazu činnosti na doživotie.

Odsúdený poukázal na okolnosti spáchania predmetného trestného činu, že skutok, za ktorý mu bol uložený trest zákazu činnosti na doživotie spáchal dňa 17. 3. 2014, vo veku 21 rokov a 4 mesiacov, t.j. len 4 mesiace po prekročení veku, kedy prestal byť osobou blízkou veku mladistvým, -všetky tri skutky, právne posúdené ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona (za ktoré bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 17. 8. 2012, rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 12. 3. 2013), spáchal v priebehu 22 mesiacov, - napriek tomu, že umožňoval uložiť mu ochranné liečenie podľa ust. 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, ani Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn. , ani Okresný súd Námestovo v konaní sp. zn. , nepovažovali uloženie ochranného opatrenia na ochranu spoločnosti pred trestným činom za potrebné, a napriek uvedeným okolnostiam, mu bol

trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 18. 3. 2014 uložený absolútny trest zákazu činnosti.

Takto uložený trest je v rozpore s ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, keďže nevytvára žiadne podmienky na prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život, pretože akékoľvek vedenie riadneho života v zmysle zdržiavania sa požívania alkoholických nápojov, osobitne so zreteľom na vedenie motorových vozidiel, nemá pre neho z hľadiska možnosti zmiernenia účinkov absolútneho trestu zákazu činnosti žiaden význam. Takýto trest považuje za nespravodlivý a v dôsledku toho aj neľudský a zároveň ponižujúci, pretože bez toho, aby mohol preukázať svoje polepšenie, ho na celý zvyšok života vylučuje z možnosti viesť motorové vozidlo, vykonávať mnoho druhov zamestnaní. Bola mu vzatá akákoľvek šanca svojím ďalším životom zmierniť následky svojho odsúdenia. Ust. Tr. zákona a ust. Tr. zákona je nesúladné s , ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa ust. súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je pre súd záväzný.

Podľa SR: Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa SR: Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa SR: Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa SR: Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa SR: Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa čl. 1 Charty základných práv Európskej únie: Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať.

Podľa čl. 4 Charty základných práv Európskej únie: Nikoho nemožno mučiť ani podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie: Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu.

Podľa čl. 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie: Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

Podľa § 61 ods. 5 Tr. zákona súd má povinnosť uložiť páchateľovi trestného činu trest zákazu činnosti na doživotie, za predpokladu naplnenia hypotézy uvedenej pod písm. a) alebo pod písmenom b) tohto zákonného ustanovenia. Uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie je obligatórne, a v spojení s ust. § 69 ods. 5 Tr. zákona znamená doživotné vylúčenie odsúdeného z možnosti riadiť akékoľvek motorové vozidlo, a to bez ohľadu na to, kedy a za akých okolností došlo k naplneniu skutkovej podstaty § 289

Tr. zákona v dvoch predchádzajúcich prípadoch, za ktoré bol páchateľ odsúdený. Takéto ustanovenie je však v rozpore s účelom trestu podľa , ktorý je vyjadrený v ust. Tr. zákona, podľa ktorého: Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Zároveň takýto trest nezodpovedá definícii trestu podľa ust. Tr. zákona, ale svojou povahou a predovšetkým účelom zodpovedá ochrannému opatreniu.

Taktiež v súvislosti a návrhom na začatie konania pred ústavným súdom bolo poukázané na nález ústavného súdu sp. zn. zo dňa 28. 11. 2018 v rámci ktorého ústavný súd poukázal, že aj keď oblasť trestného práva patrí z hľadiska dohovoru tradične do sféry zvrchovanej právomoci štátov, čomu zodpovedá široká miera voľnosti, uváženia zákonodarcu pri voľbe konkrétnej trestnej politiky, spoločným dedičstvom, tradícií a ideálov, morálnych a duchovných hodnôt, na ktoré odkazuje Preambula dohovoru a Štatút rady Európy, sú v oblasti trestného práva princípy zákonnosti, humánnosti, primeranosti trestu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V súvislosti s uvedeným následne v návrhu citoval konkrétne znenie označeného nálezu a poukázal, že nezlučiteľnosť absolútnosti a nezmeniteľnosti akéhokoľvek druhu trestu, predovšetkým humánnosti, primeranosti trestu a jeho následkov pre páchateľa a ľudskej dôstojnosti, je zrejmá aj z vývoja úpravy doživotného trestu odňatia slobody v , resp. obligatórnosti jeho ukladania, ako aj nemožnosti podmienečného prepustenia. Keď podľa ust. Tr. zákona, ak súd posudzoval páchateľa za jeden z dokonaných trestných činov vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení, bolo povinnosťou súdu uložiť páchateľovi obligatórny trest odňatia slobody na doživotie, a to aj za predpokladu, že neboli splnené podmienky uvedené pre ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie, uvedené v ust. Tr. zákona teda, že uloženie takéhoto trestu vyžadovala účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. bolo ustanovenie zmenené tak, že naopak podmienkou sine qua non pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, za trestné činy v tomto zákonnom ustanovení vymenované bolo, že boli splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, uvedené v ust. Tr. Zákona. Rovnako ust. Tr. zákona v znení účinnom do 31. 12. 2009, zakotvovalo nemožnosť podmienečného prepustenia osoby odsúdenej na doživotie opätovne, alebo odsúdenej na doživotie, podľa ust. Tr. zákona. S účinnosťou od 1. 1. 2010 bolo toto ustanovenie zmenené tak, že sa týkalo len osôb opätovne odsúdených na trest odňatia slobody na doživotie. z 26. júna 2019 účinným od 1. augusta 2019 bolo ustanovenie Tr. zákona zrušené, teda z bola nemožnosť podmienečného prepustenia osoby odsúdenej na doživotie, úplne vypustená. Pri týchto zmenách , bola v dôvodových správach, predložených Národnej rade Slovenskej republiky, ako dôvod na zmenu, teda odstránenie obligatórnosti uloženia doživotného trestu odňatia slobody, resp. nemožnosti podmienečného prepustenia na slobodu, uvádzaná nezlučiteľnosť takej úpravy so základnými právami, zakotvenými a dohovorom. Následne bola použitá citácia z dôvodovej správy k , že bolo upustené od existencie tzv. absolútneho doživotného trestu v rámci ktorého, nie je možné podať zo strany odsúdeného žiadosť o podmienečné prepustenie, cieľom bolo zosúladenie právnej úpravy s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok ESĽP Vinter a ost. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 9. 7. 2013, rozsudok ESĽP Laszslo Magyar proti Maďarsku zo dňa 20. 5. 2017, rozsudok ESĽP Kafkaris proti Cypru zo dňa 12. 2. 2018) absolútne doživotie je v kontexte medzinárodného práva v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami, pričom uvedené konštatuje, aj ESĽP v rámci svojej judikatúry. Podľa názoru ESĽP má zakotvenie absolútneho trestu doživotia v právnom poriadku za následok porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach je teda nežiaduce, aby v právnom poriadku neexistoval mechanizmus prostredníctvom, ktorého dôjde k preskúmaniu toho, či u odsúdeného na doživotie nenastali určité zmeny, ktoré eliminujú jeho nebezpečnosť a taktiež, či je nevyhnutné, aby u neho naďalej pretrvávalo odňatie slobody.“ Aj keď odňatie osobnej slobody na doživotie s nemožnosťou podmienečného prepustenia je nesporne najdrastickejším zásahom do osobnej slobody jednotlivca, nemožno ponechať bez povšimnutia, že trest zákazu činnosti obmedzuje odsúdeného vo vykonávaní činnosti, ktorú by inak nebyť uloženého trestu, vykonávať mohol, a ktorá je prístupná, za splnenia právnymi predpismi ustanovených podmienok, všetkým. Trest zákazu činnosti, teda nesporne zasahuje do práva každého konať to, čo nie je zákonom zakázané, (čl. ods. 3 ) rovnako, ako do práva na rovnosť v dôstojnosti i právach ( ). Odsúdeného zároveň obmedzuje v práve podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktorého reálnym predpokladom je vo väčšine prípadov

spôsobilosť riadiť dopravný prostriedok. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť tento dôsledok zákazu činnosti, na základe argumentácie, že dopravu nevyhnutnú pre uskutočnenie zárobkovej činnosti si môže dotknutá osoba zabezpečiť prostredníctvom iných osôb, keďže s takýmto zabezpečením dopravy iných osôb sú spojené zvýšené náklady, ktoré predovšetkým u malých živnostníkov zohrávajú nezanedbateľnú úlohu pri ich schopnosti takouto činnosťou sa uživiť spôsobilosť riadiť dopravný prostriedok je rovnako v mnohých zamestnaniach priamym predpokladom možnosti ich získania. Doživotný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, tak nesporne zasahuje aj do práva na slobodnú voľbu povolania, práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Uloženie doživotného trestu zákazu činnosti je aj zásahom do práva nepodrobovať nikoho neľudskému, či ponižujúcemu trestu. Z už vyššie citovaných ustanovení , vzťahujúcim sa k účelu trestu, je nesporné, že účelom trestu nie je ponížiť páchateľa, ale ako priamy dôsledok protiprávneho konania a uložiť mu na základe zákona obmedzenia, ktoré znamenajú ujmu na osobnej slobode, majetkových, či iných právach. Z rovnakého dôvodu je uloženie doživotného trestu zákazu činnosti aj zásahom do práva zakotveného v čl. 3 dohovoru, teda nebyť podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu trestu. V návrhu bolo poukázané na citáciu nálezu ústavného súdu sp. zn. zo dňa 2. 11. 2011. Ďalej podľa judikatúry Ústavného súdu musí zásah do garantovaných práv vychádzať z princípu proporcionality, ktorý je vlastný právnemu štátu, osobitne jeho materiálnemu chápaniu. (Nález sp. zn. z 24. apríla 2001 a , ). Zároveň navrhovateľ dal do pozornosti Zákon o priestupkoch obsahujúci skutkovú podstatu obdobnú skutkovej podstate podľa ust. Tr. zákona, v , a nepozná zásadu „trikrát a dosť“, ktorej vyjadrením je doživotný trest zákazu činnosti. neustanovuje v žiadnom zo svojich ustanovení, že by pre uloženie doživotného trestu zákazu činnosti, a k nemožnosti podmienečného odpustenia jeho zvyšku, bolo potrebné akýmkoľvek spôsobom skúmať osobu páchateľa a predovšetkým možnosť jeho nápravy, naopak obligatórnosťou uloženia životného zákazu trestu činnosti, a naopak nemožnosťou podmienečného upustenia od jeho zvyšku vylučuje akúkoľvek možnosť posúdenia, či nie je nádej, že by páchateľa v konkrétnej oblasti bolo možné napraviť zákazom činnosti na konkrétny ohraničený čas, alebo uložením ochranného liečenia. Skutočnosť, že navrhovaná právna úprava nie je nevyhnutná pre dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je ochrana spoločnosti (pre nápravu páchateľa je absolútne nevhodná) vyplýva aj z porovnania tejto právnej úpravy s právnou úpravou, vo vzťahu k priestupkom s obdobnou skutkovou podstatou. V tejto súvislosti navrhovateľ citoval aj ust. , , , , , , , , , ust. , , , , . ods. 5, , ust. , , v súhrnne ktorých vyplýva, že zákon o priestupkoch napĺňa ten istý účel, teda nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti pred nebezpečenstvom vyplývajúcim z riadenia motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu prostriedkami, ktoré smerujú k odstráneniu pôvodu páchania protiprávnych konaní resp. spôsobilosť osoby, ktorá spáchala priestupok tým, že viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu vyhodnocuje na základe odborného posúdenia tejto spôsobilosti odborníkmi z oblasti psychiatrie, resp. ukladá páchateľom takýchto priestupkov podrobiť sa odbornému poradenstvu z odboru psychológie. Niet žiadneho reálneho dôvodu, pre ktorý by prostriedky zvolené , na riešenie problému svojou podstatou identického, ako je problém s vedením motorového vozidla, ktorý napĺňa skutkovú podstatu priestupkov, mali byť považované za nevyhnutné, ak Zákon o priestupkoch a Zákon o cestnej premávke zakotvuje iné, miernejšie právne prostriedky. Poukázal tiež na legislatívny proces od podania pôvodného vládneho návrhu až po schválenie ust. Tr. zákona. Zákazom činnosti na doživotie je však zasiahnuté do práv osoby, ktorej je uložený trest, bez toho, aby bolo kedykoľvek v ďalšom období skúmané, či páchateľ predstavuje hrozbu pre verejný záujem, a teda či obmedzenie jeho práv trvajúce aj niekoľko desiatok rokov, bez toho aby bolo skúmané, je primerané a potrebné pre chránený verejný záujem nad mieru zodpovedajúcu zásade primeranosti. Absolútny trest zákazu činnosti a nemožnosť podmienečného upustenia od jeho zvyšku bez toho, aby dotknutá osoba mala možnosť preukázať v akomkoľvek čase po uložení takéhoto trestu, že zásah do jej práv už pre ochranu spoločnosti nie je potrebný, však robí tento zásah do práv dotknutých osôb neprimeraným vo vzťahu k sledovanému verejnému záujmu a je z tohto hľadiska samoúčelný.

Vo veci bolo nariadené verejné zasadnutie, na verejnom zasadnutí dňa 10.3.2020 odsúdený prostredníctvom obhajcu zotrval na podanom návrhu na povolenie obnovy konania z dôvodov uvedených v jeho písomnom odôvodnení. Podľa ust. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa ust. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, b) strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Podľa , súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Podľa ust. súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je pre súd záväzný.

Keďže súčasťou návrhu bol aj návrh na prerušenie konania podľa a podnet na podanie návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa ust. na vyslovenie nesúladu ust. Tr. zákona a ust. Tr. zákona s čl. 16 ods. 2, s čl. 13 ods. 4, s čl. 12 ods. 1, s čl. 2 ods. 3, s , s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 49 a 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, súd sa ako s predbežnou otázkou musel vysporiadať, či v danom prípade sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa .

Súd sa nestotožnil s rozsiahlymi právnymi argumentmi odsúdeného, resp. jeho obhajcu, že v danom prípade prichádza do úvahy podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa ust. na vyslovenie nesúladu ust. Tr. zákona a ust. Tr. zákona s čl. 16 ods. 2, s čl. 13 ods. 4, s čl. 12 ods. 1, s čl. 2 ods. 3, s , s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 49 a 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

V sumáre navrhovateľ v podnete a návrhu na prerušenie konania a podnetu na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR v podstate uviedol, že doživotný trest zákazu činnosti a nemožnosť podmienečného upustenia od jeho zvyšku je trestom v rozpore s ust. Tr. Zákona, tiež s konkrétnymi vymedzenými článkami SR, čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 49 a 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, keďže ide o trest nespravodlivý, neľudský a zároveň ponižujúci, pretože bez toho, aby mohol preukázať svoje polepšenie, ho na celý zvyšok života vylučuje z možnosti viesť motorové vozidlo, vykonávať mnoho druhov zamestnaní, bez šance svojím ďalším životom zmierniť následky odsúdenia, je tak v rozpore s princípmi zákonnosti, humánnosti, primeranosti trestu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, a to aj s poukazom na vývoj úpravy doživotného trestu odňatia slobody v , v kontexte s citovanými nálezmi Ústavného súdu SR, na ktoré v odôvodnení svojho podnetu navrhovateľ rovnako poukázal a nimi argumentoval.

Na margo uvedeného súd nezistil dôvod na prerušenie konania podľa a to z nasledovných dôvodov:

V prvom rade prvostupňový súd poukazuje, že nemožno postaviť do rovnakej roviny a porovnávať úpravu doživotného trestu odňatia slobody s doživotným trestom zákazu činností viesť motorové vozidlá. Treba si uvedomiť, že trest odňatia slobody predstavuje najzávažnejší zásah do základných ľudských práv a slobôd (osobná sloboda), patriacich bez výnimky každej fyzickej osobe a oproti tomu pri treste zákazu činností viesť motorové vozidlá ide o zamedzenie toho, aby osoba ktorej sa trest ukladá, nemohla

vykonávať činnosť spojenú s odbornou spôsobilosťou a tento trest nie je spojený s odňatím osobnej slobody. To znamená, že pre získanie vodičského oprávnenia musí osoba preukázať, že má na takúto činnosť odbornú spôsobilosť a len za splnenia zákonných predpokladov môže aj túto činnosť vykonávať, pričom nie je vylúčené, že takúto odbornú spôsobilosť časom navždy stratí. Doživotný trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu tak nemožno považovať za trest v rozpore s princípmi humánnosti, nerešpektujúci ľudskú dôstojnosť, pretože tak ako súd už uviedol, týmto trestom sa zakazuje vykonávať činnosť, ktorej oprávnenie ju vykonávať nenadobúda každý člen spoločenstva automaticky, ale musí preukázať odbornú spôsobilosť.

Nemožno tak podľa názoru okresného súdu stavať do tej istej roviny trest odňatia slobody a trest zákazu činností viesť motorové vozidlá a tak ani nemožno vo vzťahu k tomuto druhu trestu aplikovať právnu argumentáciu vzťahujúcu sa k trestu odňatia slobody s poukazom na konkrétne nálezy Ústavného súdu SR, ako to urobil v tomto prípade navrhovateľ.

Pokiaľ navrhovateľ poukázal tiež, že k ukladaniu doživotného trestu zákazu činností dochádza obligatórne, z dôvodov striktne upravených zákonodarcom bez zohľadnenia okolnosti spáchania predmetného trestného činu a bez možnosti prevýchovy páchateľa, je podstatným si uvedomiť, že tento trest bol uložený odsúdenému za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona, ktorého objektom je aj ochrana života a zdravia, ako najvyššej hodnoty v živote každého jedinca, pričom ochrana takejto hodnoty spolu s kombináciou opätovnej špeciálnej recidívy predstavuje legitímny dôvod na sprísnenie punitívnej politiky štátu. Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu dôležité, nie sú cieľom samy o sebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie konečného cieľa, ktorým je ochrana spoločnosti v prípade páchateľov, ktorí sú špeciálnymi recidivistami. Okolnosti prípadu a možnosti nápravy páchateľa v spojení s požiadavkou účinnej ochrany tak výsostných hodnôt - ako je život, zdravie ( v neposlednom rade aj majetok) všetkých členov spoločnosti, za súčasného splnenia zákonnej podmienky - špeciálnej recidívy (neochota páchateľa zdržať sa konania naplňujúceho znaky konkrétneho trestného činu, hoci už bol za takýto trestný čin dvakrát odsúdený) už zohľadnil zákonodarca tým, že uzákonil možnosť uloženia absolútneho trestu zákazu činností viesť motorové vozidlá, čo sa javí byť súdu spravodlivým a primeraným. Súd je toho názoru, že v špecifických prípadoch môže zákon presným a predvídateľným spôsobom stanoviť kritéria na uloženie absolútneho doživotného trestu, keďže doživotný trest je v tomto prípade spojený so zákazom činností, na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť a na ktorú treba osobitné povolenie. Opierajúc sa o judikatúru ESĽP ( rozsudok z 12. 2. 2008 vo veci Kafkas proti Cypru (na ktorý poukázal aj navrhovateľ) súd uvádza, že pre naplnenie požiadaviek plynúcich z čl. 3 Dohovoru postačuje existencia možnosti zmiernenia účinkov absolútneho trestu, a v tomto prípade to je rozhodnutie prezidenta o odpustení alebo zmiernení trestu, ktoré SR a slovenský trestný kodex upravujú.

Vzhľadom na uvedené, keďže okresný súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľa ohľadom existencie dôvodov na prerušenia konania podľa , nevidel dôvody na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa ust. na vyslovenie nesúladu ust. Tr. zákona a ust. Tr. zákona s čl. 16 ods. 2, s čl. 13 ods. 4, s čl. 12 ods. 1, s čl. 2 ods. 3, s , a s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu súd návrh na povolenie obnovy konania potom ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.