Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/425/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: M. K., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX/ XX, Z., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 1. marca 2019, č. k. -77

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v časti zamietavého výroku, ktorou bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500122181 zo dňa 9.7.2015 a Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500122183 zo dňa 9.7.2015.

V prevyšujúcej časti zamietavého výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal 1/ určenia neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500122181 zo dňa 9.7.2015 a Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500122183 zo dňa 9.7.2015, 2/ určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, poskytnutých mu na základe uvedených úverových zmlúv a 3/ určenia, že z titulu týchto úverov žalobca žalovanému nedlhuje žiadnu sumu. Podľa argumentácie žalobcu sú obe úverové zmluvy neplatné preto, že pri ich uzavretí došlo k porušeniu ust. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov je podľa žalobcu následkom nesprávnosti údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) v úverových zmluvách. Žalobca v tomto smere prezentoval názor, že pri výpočte RPMN nebola do nákladov spojených s úverom zahrnutá odplata za doplnkové služby. Vychádzajúc z nastúpenia domnienky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov žalobca tvrdil, že zaplatením sumy 3.963,29 Eur splnil svoje záväzky z oboch z úverových zmlúv, nakoľko žalovanému vrátil na ich základe poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej sume 2.220,- Eur.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel z nespornosti tvrdenia žalobcu, že on ako dlžník a žalovaný v hmotnoprávnom postavení veriteľa uzavreli dňa 9.7.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500122181 (ďalej tiež len „zmluva č. 8500122181“) a Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500122183 (ďalej tiež len „zmluva č. 8500122183“). Podľa zistenia prvoinštančného súdu na základe zmluvy č. 8500122181 žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1.500,- Eur a na základe druhej z úverových zmlúv v sume 720,- Eur (body 7 a 8 odôvodnenia). Súd prvej inštancie skutkovo tiež ustálil, že obe úverové zmluvy majú všetky zákonné náležitosti a svojim obsahom neodporujú právnej úprave (bod 39 odôvodnenia). Prvoinštančný súd vyšiel tiež zo skutkového nálezu, že „..zmluvné formuláre

zmlúv, ktoré žalovaný použil sú jasné, priehľadné, keď na dokumentoch formátu A4 sú uvedené všetky zákonné náležitosti s priehľadným a zrozumi-teľným členením a má sa za to, že každý zákazník si tento zmluvný formulár dokáže ľahko a rýchlo prečítať.“ (bod 40 odôvodnenia). Napokon súd prvej inštancie tiež skutkovo ustálil, že „ ...v zmluve o spotrebiteľskom úvere je jasne uvedená výška RPMN, ktorá slúži ako porovnávací údaj za účelom posúdenia vyhodnotenia jednotlivých spotrebiteľských úverov z hľadiska celkových nákladov“. Skonštatoval v tejto súvislosti, že pokiaľ žalobca v žalobe vytkol nesprávnosť údaja o RPMN v úverových zmluvách, „... neuviedol však v čom je tento údaj chybný“. Podľa názoru súdu prvej inštancie je výpočet RPMN v danom prípade je v súlade so (bod 40 odôvodnenia).

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , a, v znení neskorších zmien a doplnkov, a , , , písm. l, a , a , , v znení neskorších zmien a doplnkov a , a , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov; právne posúdil vzťah (vzťahy) strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, pri zakladaní ktorého boli podľa jeho záveru v úverovej zmluve vyjadrené všetky osobitné náležitosti, vyžadované a údaj o RPMN v nej uvedený je v súlade s týmto predpisom. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú žalobu v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov. V žalobcom meritórne nastolenej otázke platnosti/neplatnosti úverových zmlúv súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku právne uzavrel, že obe zmluvy majú všetky zákonné náležitosti a že žalobca zrozumiteľne nevyjadril dôvod, pre ktorý majú byť tieto právne úkony neplatné. Napokon podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nevyhovel ani ostatnej časti žaloby, smerujúcej k určeniu že žalobca žalovanému na úveroch už nič nedlží, preto, že žalobca skutočnosť splnenia úverového záväzku voči žalobcovi v konaní nepreukázal.

4. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tiež o trovách konania tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na ich plnú náhradu. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. výlučným procesným úspechom žalovaného v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V spleti neadresných, ťažko zrozumiteľných až zmätočných úvah v otázke povahy zloženého petitu žaloby, ktorá z pohľadu dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu bola i tak úplne bezvýznamná, žalobca v odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkými v konaní relevantnými skutočnosťami. Touto svojou odvolacou námietkou, poukazujúcou na procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. b) V odvolaní žalobcom citované odvolacie dôvody podľa ust. a neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a na právne vady napadnutého rozhodnutia, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalobcom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

6. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu obmedzil na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §

365 ods. 1 písm. b) a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že je (odvolanie) dôvodné len sčasti. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.3.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust.

8. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust , učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca v odôvodnení napadnutého rozsudku postrádal vysvetlenie úvah, ktorými sa súd prvej inštancie riadil vo svojich záveroch o rozhodujúcich právne relevantných skutočnostiach.

9. Podľa ust. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

11. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď ). S tým názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. , , a ). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle “, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. (z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ust. , do 30.6.2016 ust. ) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. C.s.p ( v spojení s ust. ) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa (por. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25.10.2017). I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia,

ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ). V otázke, za akých okolností je možné považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné sa výstižne vyjadril tiež Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku sp. zn. z 25. júna 2013, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom 100/2013. Prezentoval v ňom názor, že merítkom toho, či rozhodnutie súdu prvej inštancie je alebo nie je preskúmateľné, nie sú požiadavky odvolacieho súdu na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, ale predovšetkým záujem strán sporu na tom, aby mohli v odvolaní náležite použiť proti tomuto rozhodnutiu odvolacie dôvody. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyhovuje všetkým požiadavkám na jeho odôvodnenie, nie je spravidla nepreskúmateľné, pokiaľ prípadné nedostatky odôvodnenia neboli podľa obsahu odvolania na ujmu uplatnenia práv odvolateľa.

12. Ako už bolo zmienené na inom mieste tohto odôvodnenia, žalobca argumentačne vystaval svoj nárok, smerujúci k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti oboch úverov na tvrdení, že do RPMN úverov nebola premietnutá odplata, ktorú mal žalovanému platiť na základe osobitných dohôd o poskytovaní služieb. V rovine skutkovej žalobca v žalobe tvrdil konkrétne plnenia, ktoré do úverových nákladov neboli zahrnuté a preukazoval ich k žalobe pripojenými písomnosťami, medzi inými tiež i samotnými dohodami o poskytovaní služieb (čl. 6 a 10). Ani z hľadiska právneho nemožno argumentáciu žalobcu považovať za zrejme neopodstatnenú, keďže v zmysle ust. , v znení účinnom v čase uzavretia úverových zmlúv, sa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, rozumejú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, včítane nákladov na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

13. Súd prvej inštancie na takto žalobcom vymedzený dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, ktorý bol v okolnostiach prípadu evidentne kľúčový a mal priamu prejudiciálnu spojitosť aj so žalobou uplatneným nárokom na určenie, že žalobca žalovanému na úveroch už nič nedlhuje, nijak nereflektoval. Prvoinštančný súd bez toho, aby si vytvoril akýkoľvek skutkový podklad pre záver či do celkových nákladov mala byť alebo nie odplata na základe dohody o službách zahrnutá, v odôvodnení napadnutého rozsudku v rozpore s realitou konštatoval, že žalobca dôvod nesprávnosti tohto údaja neuviedol a bez bližšieho vysvetlenia uzavrel, že RPMN úveru zodpovedá zákonu. Súd prvej inštancie teda posúdenie otázky správnosti údaja RPMN v zmluve, majúcej s ohľadom na tvrdenia a argumentáciu žalobcu nepochybne širší skutkový i právny rozmer, neprípustne nahradil len ničím nezdôvodneným konštatovaním o zákonnosti tejto obsahovej náležitosti úverovej zmluvy. Akiste z hľadiska už zmieneného ust. nemožno považovať za odpoveď na žalobcom nastolenú otázku či do celkových nákladov treba alebo nie zahrnúť tiež odplatu za doplnkovú službu, len poukaz na to, že údaj o RPMN je v zmluve vyjadrený jasne. Vo svetle všetkých týchto hľadísk podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno záver súdu prvej inštancie o správnosti údaja o RPMN v úverových zmluvách hodnotiť inak ako arbitrárny.

14. Následkom toho napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ ním došlo k zamietnutiu žaloby v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a tiež v časti o určenie, že z titulu týchto úverov žalobca žalovanému nedlhuje, síce formálne odôvodnenie obsahovalo, materiálne však toto odôvodnenie bolo celkom zrejme zmätočné, odchylné od merita veci a tiež nelogické. Tento nedostatok odôvodnenia pritom možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Pre tento nedostatok je rozhodnutie súdu prvej inštancie v dotknutej časti nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v týchto častiach zamietavého výroku a tiež v závislom výroku o trovách konania zrušil postupom podľa ust. a v zmysle ust. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Diametrálne odlišnú situáciu, pokiaľ ide o vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, odvolací súd vzhliadol v prípade ostatného z uplatnených nárokov. Žalobca totiž žalobu v časti smerujúcej k určeniu neplatnosti oboch úverových zmlúv odôvodnil zjavne nezrozumiteľnou argumentáciou, vystavanou na pripisovaní významu skutočnosti uzavretia dvoch úverových zmlúv z pohľadu úpravy ust. Ani v odvolaní však žalobca nevysvetlil, ako z tejto normy v okolnostiach prípadu

vyvodil neplatnosť úverových zmlúv, za situácie, keď jej zrejmým účelom nie je nič iné, ako len zamedziť obchádzaniu zákonnej podmienky minimálnej výšky úveru, potrebnej pre vznik vecnej pôsobnosti tohto zákona. V žiadnom prípade týmto ustanovením zákonodarca nemienil zakázať alebo eliminovať možnosť uzavretia aj viacerých úverových zmlúv medzi tými istými účastníkmi, ako sa pravdepodobne odvolateľ mylne domnieva.

16. Žalobca teda, pokiaľ ide o túto časť žaloby, zmysluplne nenastolil konkrétne skutkové a právne otázky ktoré by mali byť pri posudzovaní platnosti úverových zmlúv riešené. Preto vysvetlenie dôvodov nevyhovenia tomuto nároku súdom prvej inštancie, spočívajúce na konštatovaní, že žalobca dôvod neplatnosti úverových zmlúv nevyjadril a že úverové zmluvy (na prvý pohľad) spĺňajú všeobecné formálne požiadavky platnosti a nevykazujú ani známky konfliktu s dobrými mravmi, rozhodne nemožno považovať za arbitrárne, nelogické ani zrejme zmätočné. Preto odvolací súd s použitím ust. napadnutý rozsudok v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti úverových zmlúv, ako vecne správne potvrdil.

17. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre verifikovanie tvrdenia žalobcu, že odplata za dodatkové služby nebola premietnutá v údaji o RPMN v úverových zmluvách a v prípade pozitívneho nálezu, tiež pre posúdenie opodstatnenosti nezahrnutia tejto odplaty do celkových nákladov. K tomu v intenciách v tomto uznesení vytknutých nesprávností a vysloveného právneho názoru, vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. , súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 ) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu ( ), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. , ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. Vyhne sa pritom formalistickému, paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností, a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí napokon neopomenie ani to, že imanentnou súčasťou právneho posúdenia určovacích žalôb je v zmysle ust. ich procesná prípustnosť, s ktorou je potrebné sa vysporiadať vo vzťahu k obom určovacím nárokom zvlášť ešte pred ich hmotnoprávnym posúdením.

18. V záujme vyhnúť sa nesprávnostiam pri posudzovaní otázky či do celkových nákladov úveru, ročným vyjadrením ktorých je údaj o RPMN, bolo alebo nie potrebné podľa ust. zahrnúť aj náklady na doplnkové služby, vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí služieb, považuje odvolací súd za potrebné vo všeobecnosti prezentovať svoj právny názor v otázke vzájomnej podmienenosti úveru a dodatkových služieb.

19. Podľa ust. veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

20. Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Citované ustanovenia zakazujú pod následkom neplatnosti v spotrebiteľských zmluvách uvádzať tiež ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Inak povedané, zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je obmedzená tiež tým, že nedovoleným a teda neplatným je tiež i dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom postavení. Obvyklá argumentácia dodávateľov, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, že si prečítal aj všeobecné obchodné podmienky, že podpisom s nimi vyjadril súhlas a že súhlasil s každým takto upraveným inštitútom, povinnosťami na ňom viaznucimi, alebo jednoducho len preceňujúca význam v zmluve prejavenej vôle či formálnu oddelenosť niektorého z dojednaní,

opomína podľa odvolacieho súdu samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany, spočívajúcu na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky predovšetkým nemožno predkladať a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou podmienkou zaoberal. Takto je podľa názoru odvolacieho súdu treba z pohľadu ust. nazerať aj na zmluvnú podmienku poskytovania dodatkových služieb. Táto nepochybne predstavuje nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože nezanedbateľne (dokonca porovnateľne s úrokmi) zvyšuje jeho náklady spojené s úverom bez zrejmej materiálnej protihodnoty. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu i bez pre neho nevýhodnej podmienky, takúto nevýhodnú podmienku prijal; na strane druhej je notorietou, že dodávatelia predkladajú spotrebiteľom formulárové návrhy zmlúv, ktoré vzhľadom na svoj rozsah, formu, štruktúru a použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia schopní v rámci predzmluvného rokovania komplexne poznať a v takomto rozpoložení obyčajne podpisujú písomnosti tak, ako sú im predkladané alebo nemajú reálne na výber a v záujme poskytnutia úveru, neraz v ťaživých životných situáciách pristúpia na akékoľvek úverové podmienky. Ani v posudzovanej veci nateraz nebola podľa zistenia odvolacieho súdu tvrdená a ani dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv v akomkoľvek smere pozmenila. I tu nemožno v tomto štádiu konania nateraz inak ako skonštatovať, že žalobca rozhodne nemal objektívne vzaté ekonomický, právny, praktický ani iný dôvod, pokiaľ by o dohode o poskytovaní služieb bolo rokované, a to korektne natoľko, aby tomu i porozumel a pokiaľ by i mal reálne na výber, aby na túto podmienku pristúpil. Takúto, pre spotrebiteľa na prvý pohľad zásadne nevýhodnú zmluvnú podmienku nestačí podľa úvahy odvolacieho súdu kompenzovať len tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári, v ktorom naviac vyhlási, že na ňu pristúpil dobrovoľne. Dostatočné vyváženie nerovnováhy totiž rozumne predpokladá dojednanie adekvátnej protihodnoty tejto nevýhody pre spotrebiteľa za súčasnej úpravy primeraných záruk jeho ochrany, imanentnou súčasťou ktorej sú tiež jasne, určito a zrozumiteľne formulované zmluvné podmienky a tiež ekonomicky prijateľné bremená kladené na spotrebiteľa. V opačnom prípade je predstava, že náležite informovaný a poučený spotrebiteľ si z alternatív úver so službou, majúcou vo svojej podstate len informatívnu povahu a ten istý úver bez tejto služby avšak o viac ako o polovicu lacnejšie (vychádzajúc z porovnania výšky úverovej splátky a mesačnej úhrady za dodatkovú službu) vyberie tú prvú, napriek tomu, že preňho nemá jasný a konkrétny hodnotový význam a len výrazne zvyšuje jeho náklady, jednoducho nemysliteľná.

22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho ( ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).