Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´ Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, reg. číslo 325 307 106, na území Slovenskej republiky konajúca prostredníctvom org. zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Landererova 12, IČO: 50 595 628, zastúpeného URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181 proti žalovanému Q. E., nar. X.XX.XXXX, bytom v Q. H., J. XXX/XX, o zaplatenie 3.551,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -137 z 10.9.2020 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu a stranám v konaní náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 3.351,58 eur s úrokmi vo výške 19,17% zo sumy 4.916,14 eur od 22.5.2015 do 6.2.2016, t.j. vo výške 673,90 eur, úrokov vo výške 19,17% zo sumy 4.315,39 eur od 7.2.2016 do 11.10.2016, t.j. vo výške 559,82 eur, úrokov vo výške 19,17% zo sumy 3.551,58 eur od 12.10.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 4.916,14 eur od 21.5.2015 do 6.2.2016, t.j. vo výške 177,53 eur, úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 4.315,39 eur od 7.2.2016 do 11.10.2016, t.j. vo výške 177,53 eur, úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.551,58 eur od 12.10.2016 do zaplatenia, nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 350,00 eur a trov konania.

3. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca podaním zo dňa 19.6.2018 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 19,17% ročného úroku zo sumy 4.315,39 eur od 7.2.2016 do 11.10.2016 a zo sumy 3.551,58 eur od 12.10.2016 do zaplatenia, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 4.916,14 eur od 21.5.2015 do 6.2.2016 a úroku z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 63,68 eur od 7.2.2016 do 11.10.2016 a v uvedenej časti navrhol konanie zastaviť, súd prvej inštancie v uvedenej časti konanie zastavil rozsudkom zo dňa 23.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.1.2019.

4. V dôsledku čiastočného späťvzatia nároku súd prvej inštancie ustálil ako predmet konania zaplatenie istiny 3 551,58 eur spolu s 19,7% úrokom z úveru z istiny 4.916,14 eur od 21.5.2016 do 6.2.2016 a 5,05% úrokom z omeškania zo sumy 4.916,14 eur od 7.2.2016 do 11.10.2016, 5% úrokom z omeškania

zo sumy 2.551,58 eur od 12.10.2016 do zaplatenia ako aj zaplatenie nákladov spojených s výkonom záložného práva a trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.3.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému 3.390,00 eur (nesprávne bolo uvedené 5.743,62 eur) za účelom kúpy motorového vozidla značky Ford Focus II. 5DV (P.) 1.6 VCT GHIA, VIN: C.. Úver bol zároveň zabezpečený zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, v zmysle ktorej kúpna cena vrátane DPH mala činiť 4.238 eur, pričom v bode 1 je uvedené, že dlžník je povinný tento úver v celej výške 5.743,62 eur spolu s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve vrátiť veriteľovi.

5. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.03.2014 zmluvu o úvere č. XXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na nákup motorového vozidla značky Ford Focus II 5DV (P.) 1.6 VCT GHIA, VIN: C. (ďalej v rozhodnutí označené, ako „vozidlo“). Úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 19,17 %, RPMN 59,9 % a priemernej RPMN 25,36 % s tým, že celková výška úveru, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi predstavovala 9.151,80 eur pričom okrem toho bol dohodnutý aj spracovateľský poplatok v sume 1.376,82 eur, ktorého splatnosť bola započítaná do jednotlivých splátok úveru. Žalovaný sa zaviazal tento úver vrátiť od 20.04.2014 vždy k 20.tému dňu mesiaca do 20.03.2019, t.j. po dobu 60 mesiacov v mesačných splátkach po 152,53 eur. Zo žaloby zo dňa 26.06.2017 však vyplýva, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXX uzatvorenej dňa 24.03.2016 bol úver poskytnutý vo výške 5.743,62 eur na kúpu motorového vozidla. Vzal za preukázané, že takúto zmluvu žalobca v priebehu celého konania nepredložil, preto pri rozhodovaní vychádzal zo zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úver v sume 3.390,00 eur, keďže takáto zmluva bola predložená súdu žalobcom. Ďalej mal preukázané, že okrem úverovej zmluvy bola v ten istý deň, t.j. 24.03.2014 uzatvorená aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva medzi BANCO BANIF MAIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745 a žalovaným, z ktorej vyplýva, že veriteľ a dlžník v uvedený deň uzatvorili aj úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytne dlžníkovi úver na nákup motorového vozidla a zároveň z tejto vyplýva, že cena motorového vozidla vrátane DPH predstavuje 4.238,00 eur. Z ďalšieho bodu vyplýva, že dlžník tento úver vo výške 5.746,62 eur spolu s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve, je povinný vrátiť veriteľovi. Uviedol, že z celej zmluvy nebolo zrejmé, odkiaľ táto istina bola vypočítaná a akým spôsobom je uvedená v tejto zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, keď v zmluve o úvere je jednoznačne uvedená istina 3 390 eur. Predmetom konania bolo preto v zmysle rozhodovania súdu prvej inštancie vrátenie istiny z úverovej zmluvy zo dňa 24.03.2014 č. XXXXX a preto súd prvej inštancie vychádzal z istiny úveru 3 390 eur. Súd prvej inštancie citoval , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, , , , , , nariadenia vlády č.. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere posúdil ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnej úprave o spotrebiteľských úveroch a ust. a nasl. . Dôvodil, že predmetná zmluva obsahuje zákonom požadované náležitosti podľa . Súd prvej inštancie na základe vykonaného kontrolného výpočtu RPMN, vychádzajúc z údajov zo zmluvy a to splátky vo výške 152,52 eur mesačne, počtu splátok 60, úverovej istiny 3.390,00 eur a celkovej sumy, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť vo výške 9.151,80 eur, dospel k výslednej hodnote RPMN 61,86%. Neprihliadol na tvrdenie žalobcu, o správnosti ním vypočítanej RPMN vo výške 59,90%, keďže žalobca vychádzal z mesačných splátok vo výške 149,53 eur s tým odôvodnením, že istinu 3 eur považoval za poplatok za trvalý príkaz a tento mal predstavovať údajne doplnkové služby na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorú dohodu však žalobca súdu nepredložil. Súd prvej inštancie preto vychádzal z úverovej zmluvy a z nej vyplývajúcich a teda dohodnutých podmienok, v zmysle ktorých výška každej mesačnej splátky úveru činí 152,53 eur pričom náklady na trvalý príkaz mesačnej splátky v nej nie sú vôbec uvedené. Uvedené tvrdenie žalobcu nemal za preukázané, keďže žalobca v konaní nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že RPMN je v zmluve uvedená nesprávne, v dôsledku ktorej skutočnosti úverovú zmluvu posúdil v zmysle ako bezúročnú a bez poplatkov. Zdôraznil skutočnosť, že údaj o RPMN vyjadruje cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov a okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie poplatky súvisiace s úverom, ako poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru v prípade, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku a iné. V danom prípade navyše priemerná hodnota RPMN v čase poskytnutia úveru predstavovala 25,36%, pričom v zmluve uvedená a stranami sporu dohodnutá výška činila podľa výpočtu súdu prvej inštancie 61,86% a podľa žalobcu 59,9%, teda takto dohodnutá RPMN prevýšila dvojnásobok priemernej RPMN podľa pri obdobnom úvere, čo súd

považoval za odporujúce dobrým mravom a teda neplatné dojednanie. Súd prvej inštancie zohľadňujúc a prihliadajúc na vyššie uvedené skutočnosti, že zmluva o úvere je nepresná a dohodnutá RPMN je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, považoval úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

6. V ďalšom súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný čerpal z úveru čiastku 3.390,00 eur a uhradil 13 splátok v sume 1.982,89 eur, pričom z odpredaja vozidla v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva žalovaný získal istinu 2.500,00 eur. Žalovaný tak plnil celkom žalobcovi 4.482,89 eur a teda viac, ako mu bol poskytnutý úver 3.390,00 eur, ktorý je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd prvej inštancie prihliadol na to, že žaloba nie je v súlade s priloženými dokladmi, nakoľko v žalobe je uvedené v čl. I., že úver bol poskytnutý za účelom kúpy motorového vozidla v sume 5 743,62 eur, pričom v predloženej zmluve o úvere č. XXXXX zo dňa 24.03.2014 je v bode II. ako celková výška spotrebiteľského úveru uvedená istina 3.390,00 eur a kúpna cena vozidla 4.238,00 eur a o istine 5.743,62 eur nie je v úverovej zmluve žiadna zmienka. V zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bola uvedená iba kúpna cena vozidla 4.238,00 eur a žalobca v priebehu konania tieto rozpory a zjavné nesprávnosti neodstránil. V prílohe označenej ako finančný plán je uvedené v položke zostávajúci kapitál istina 5.743,62 eur, ale žalobcom predložené doklady túto istinu, ako poskytnutú sumu úveru ničím nepreukazujú. Na základe takto zisteného stavu mal súd prvej inštancie za to, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s tak, že stranám sporu ich náhradu nepriznal, keďže žalobcovi ako neúspešnému v konaní náhrada trov konania nepatrí a žalovaný, ktorý síce bol v konaní úspešný, si náhradu trov konania neuplatnil.

7. Rozsudok v jeho zamietavom výroku ako aj v v súvisiacom výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa , , a a navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu vyhovieť a rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi zároveň prizná voči žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania namietal neprávne vykonaný kontrolný prepočet RPMN súdom prvej inštancie, ktorý podľa žalobcu nezohľadnil osobitosti daného prípadu a to ďalšie poplatky, ako spracovateľský poplatok a poplatok za trvalý príkaz. Zdôraznil, že RPMN nezahŕňa poplatky spojené s transakciami, ktorým mesačný poplatok za trvalý príkaz podľa žalobcu nepochybne je. Za nesprávny považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že zo zmluvy o úvere vyplýva výška každej mesačnej splátky úveru vo výške 152,53 eur a náklady na trvalý príkaz v nej nie sú zahrnuté majúc za to, že z čl. II individuálnych podmienok úverovej zmluvy v časti uvedenia výšky mesačnej splátky jasne a zreteľne vyplýva, že výška mesačnej splátky pozostáva aj z prípadnej výšky mesačnej splátky PZP, prípadnej mesačnej splátky KASKO poistenia a trvalého príkazu mesačnej splátky. Žalobca zastáva názor, že v konaní nebolo potrebné preukazovať dohodou zmluvných strán, že poplatok za trvalý príkaz nebol zahrnutý do výpočtu RPMN. Za nedostatočne odôvodnený považuje žalobca výpočet RPMN súdom prvej inštancie a namieta, že z prislúchajúceho odôvodnenia nie je zrejmé, aký výpočet súd použil. Z dôvodu, že súd prvej inštancie podľa žalobcu postupoval pri výpočte RPMN nesprávnym spôsobom, považuje za nesprávny aj záver súdu o tom, že RPMN dohodnutá v zmluve podstatne prevýšila dvojnásobok priemernej RPMN. Apeloval na skutočnosť, že ust. a nariadenia vlády č. , na ktoré súd prvej inštancie poukazuje vo svojom rozhodnutí, boli do predmetného právneho predpisu doplnené až nariadením vlády č. s účinnosťou od 1.9.2014, teda až po uzavretí úverovej zmluvy. Žalobca má za to, že v danom prípade neexistujú žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úver na základe zmluvy o úvere. Záverom namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd pri posudzovaní žalobcovho nároku nebral do úvahy tvrdenia uvádzané žalobcom, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa s uvedenými skutočnosťami súd vysporiadal, ktoré skutočnosti považoval za sporné a ktoré za nesporné, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ktoré dôkazy vykonal.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací dôvod podľa § je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

12. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou vadou konania danou aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

14. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

16. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

18. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov vo veci nebolo navrhnuté a ani potrebné, pričom súd správne vo veci zohľadnil aj sudcovskú koncentráciu, ktorá spočíva aj na zásade hospodárnosti konania a vykonaní vo veci len relevantných dôkazov potrebných pre náležité zistenie skutkového stavu, a keďže tak súd prvej inštancie konal, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a s tým, že dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pričom zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, s tým, že nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže správne, podrobné, ako aj presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ( ), s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje v zmysle .

19. Odvolací súd na podporu záverov prijatých súdom prvej inštancie a pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že považuje za nesporné, že medzi stranami sporu na základe vopred žalobcom naformulovanej, pripravenej zmluvy o úvere vznikol právny vzťah spotrebiteľského charakteru, na ktorý dopadajú ustanovenia a ďalšie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako aj o ochrane spotrebiteľa. Súd je preto povinný skúmať, či napr. úverová zmluva má všetky náležitosti podľa a v nadväznosti na to, či v prípade absencie niektorej z nich nie je v zmysle zmluva bezúročná a bezpoplatková, alebo či obsahuje neprijateľné podmienky.

20. Prioritne je potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa.

21. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

22. Podľa účinného v čase rozhodovania, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

23. Podľa účinného v čase rozhodovania, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

24. Podľa účinného v čase rozhodovania, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je

spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

25. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.390,00 eur, výška mesačnej splátky bola 152,53 eur pri počte 60 splátok, ročnej úrokovej sadzbe 19,17 %, jednorazový spracovateľský poplatok bol 1.376,82 eur. Podľa údajov uvedených v zmluve RPMN bola 59,90 % a priemerná hodnota RPMN 25,36 %. Celková čiastka na úhradu bola vyčíslená na 9.151,80 eur. Výška samotnej mesačnej splátky úveru vo výške 152,53 eur vyplýva tak zo samotnej zmluvy, ako aj z finančného plánu (súhrnného prehľadu platieb), ktoré žalobca súdu predložil.

26. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu a všetkých dôkazov nachádzajúcich sa v spise nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala tvrdenie žalobcu o tom, že do výšky mesačnej splátky (152,53 eur) bol zarátaný poplatok za doplnkovú službu na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným, ako to tvrdí žalobca. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že náklady na trvalý príkaz by nemali byť zahrnuté do celkových nákladov žalovaného ako spotrebiteľa, spojených s úverom. v ust. jasne hovorí o tom, že v prípade, ak otvorenie už samotného účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, tak náklady na vedenie účtu, používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie ako aj ostatné náklady na platobné transakcie, kde je potrebné subsumovať aj poplatok za trvalý príkaz, sú zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal opak, teda že by došlo k uzavretiu samostatnej dohody preukazujúcej dobrovoľnosť a zmluva o úvere taktiež neobsahuje žiadne informácie o nákladoch na účet, neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že poplatok za trvalý príkaz vo výške 3 eur predstavuje tzv. doplnkovú službu, ktorá bola žalobcom poskytnutá na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným, kedy žalovaný nebol žiadnym spôsobom nútený k zriadeniu trvalého príkazu.

27. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v Košiciach prezentovaný v rozhodnutí č.k , v ktorom vyslovil, že ust. a zakazujú pod následkom neplatnosti v spotrebiteľských zmluvách uvádzať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obvyklá argumentácia dodávateľov, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, prečítal si aj všeobecné obchodné podmienky a podpisom s nimi vyjadril súhlas a že súhlasil s každým takto upraveným inštitútom, povinnosťami na ňom viaznucimi alebo len preceňujúca význam v zmluve prejavenej vôle či formálnu oddelenosť niektorého z dojednaní, opomína samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany, ktorá spočíva na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky nemožno predkladať a ak tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou podmienkou zaoberal. Takýmto spôsobom je podľa odvolacieho súdu potrebné z pohľadu nazerať aj na zmluvnú podmienku poskytovania dodatkových služieb, ktorá predstavuje nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, nakoľko nezanedbateľne zvyšuje jeho náklady spojené s úverom bez zrejmej materiálnej protihodnoty. Nie je preto možné racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu aj bez pre neho nevýhodnej podmienky, takúto nevýhodnú podmienku prijal, pričom na strane druhej je notorietou, že dodávatelia predkladajú spotrebiteľom formulárové návrhy zmlúv, ktoré vzhľadom na svoj rozsah, formu, štruktúru a použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia schopní v rámci predzmluvného rokovania komplexne poznať a v takomto rozpoložení obyčajne podpisujú písomnosti tak, ako sú im predkladané alebo nemajú reálne na výber a v záujme poskytnutia úveru, neraz v ťaživých životných situáciách pristúpia na akékoľvek úverové podmienky. Ani v posudzovanej veci nateraz nebola podľa zistenia odvolacieho súdu tvrdená a ani dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv v akomkoľvek smere pozmenila. Aj v predmetnom konaní je možné skonštatovať, že žalovaný rozhodne nemal objektívne vzaté ekonomický, právny, praktický ani iný dôvod, pokiaľ by o dohode o poskytovaní služieb bolo rokované, a to korektne natoľko, aby tomu i porozumel a pokiaľ by i mal reálne na výber, aby na túto podmienku pristúpil. Takúto, pre spotrebiteľa na prvý pohľad zásadne nevýhodnú zmluvnú podmienku nestačí podľa

názoru odvolacieho súdu kompenzovať len tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári, v ktorom naviac vyhlási, že na ňu pristúpil dobrovoľne. Dostatočné vyváženie nerovnováhy totiž rozumne predpokladá dojednanie adekvátnej protihodnoty tejto nevýhody pre spotrebiteľa za súčasnej úpravy primeraných záruk jeho ochrany, súčasťou ktorej sú tiež jasne, určito a zrozumiteľne formulované zmluvné podmienky a tiež ekonomicky prijateľné bremená kladené na spotrebiteľa. V opačnom prípade je predstava, že náležite informovaný a poučený spotrebiteľ si z alternatív úver so službou, majúcou vo svojej podstate len informatívnu povahu a ten istý úver bez tejto služby avšak o viac ako o polovicu lacnejšie (vychádzajúc z porovnania výšky úverovej splátky a mesačnej úhrady za dodatkovú službu) vyberie tú prvú, napriek tomu, že preňho nemá jasný a konkrétny hodnotový význam a len výrazne zvyšuje jeho náklady, jednoducho nemysliteľná.

28. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho výpočtu RPMN, ktorý súd prvej inštancie s poukazom na ods. ods. 1 vykonal podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 k uvedenému zákonu (viď bod 18. až 22. jeho odôvodnenia), odvolací súd kontrolou uvedených vstupných údajov, rovnako ako aj súd prvej inštancie, zistil, že RPMN v zmluve bola zavádzajúco a v neprospech spotrebiteľa uvedená v nižšej výške, pretože podľa výpočtu v zmysle kvalifikovaného vzorca (príloha k ) a vstupných údajov, ktoré súd prvej inštancie použil pre kontrolný prepočet RPMN, je hodnota RPMN za úver nie vo výške 59,90%, ale 61,86% (podľa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok). Už len samotná skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o RPMN, keďže v zmluve uvedený údaj o RPMN nie je správny, spôsobuje podľa , že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež spracovateľský poplatok 1.376,82 eur je neprimerane vysoký a spotrebiteľ zaň nedostal adekvátnu protihodnotu.

29. Na uvedenom správnom závere súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru nič nemení ani dôvodná námietka žalobcu prezentovaná v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie pokiaľ ide o stanovenie najvyššej prípustnej výšky priemernej RPMN a teda primeranosti odplaty nesprávne vychádzal z ustanovení a ods 1 nariadenia vlády č. , ktoré v čase uzavretia zmluvy neboli v platnosti a účinnosti. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.5.2014 je pri určovaní výšky odplaty podľa platného do 31.5.2014 potrebné vychádzať z výšky dvojnásobku úrokových mier platných v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade bola v zmluve dohodnutá úroková sadzba vo výške 19,17%. Podľa údajov NBS priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny za I. štvrťrok 2014 pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti o 1 do 5 rokov, predstavovala 11,03%, a preto v zmluve dohodnutá úrokovú sadzba neprekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty, teda dvojnásobok úrokovej miery 22,6%

30. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

31. Výrok o trovách vyplýva z ust. v spojení s . Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému, ktorý síce bol v odvolacom konaní úspešný, žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).