Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/12/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Erik Končok, so sídlom M. C. XXX/XX, XXX XX D., správca úpadcu: AMOS - SERVICES s.r.o., so sídlom Hlavná ulica 276, 935 31 Horná Seč, IČO: 35 953 861, proti žalovanému: MAHAJANA s.r.o., so sídlom Obchodná 443/8, 040 11 Košice - západ, IČO: 36 686 042, zastúpenému právnym zástupcom Alušic s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420 a právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Srnákovou, advokátkou, so sídlom W. XX, XXX XX A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. -224 zo dňa 25.10.2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. -224 zo dňa 25.10.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

2. Dňa 25.06.2019 bol okresnému súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať a využívať minerálny zdroj s názvom Antonín (vrt S-2), registračné číslo LM-038 a minerálny zdroj s názvom Klement (vrt S-7), registračné číslo LM-039, a to najmä ich balením do spotrebiteľských balení a distribuovaním tretím osobám, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. .

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skutkovej stránke odôvodnil tým, že jediný spoločník žalobcu, Zlatko Banovic, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, C. rozhodol o vymenovaní nového konateľa PhDr. Petra Leškovského, nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Q. XXXX/XXX, B., a to ku dňu 26.03.2019. Dôvodom, pre ktorý sa tak jediný spoločník žalobcu rozhodol bola snaha o vyriešenie nepriaznivej situácie v žalobcovi. Peter Leškovský bol od 26.03.2019 konateľom spoločnosti, pričom mohol konať samostatne. Je zrejmé, že ako konateľ nemal len zákonom stanovené oprávnenie, ale aj povinnosti, ktoré spočívali najmä v tom, že s majetkom oznamovateľa bol povinný nakladať tak, aby tým neohrozil záujmy žalobcu ( ). Napriek tejto skutočnosti sa však jediný spoločník žalobcu koncom mája 2019 dozvedel, že Peter Leškovský previedol všetok majetok žalobcu na tretie osoby, žalovaného a spoločnosť COMPRO Trade Consulting, s.r.o. a to bez toho, aby na to dostal od orgánov žalobcu akýkoľvek pokyn alebo o tom informoval spoločníka žalobcu. Jediným spoločníkom aj konateľom žalovaných je družka Petra Leškovského. Už z tejto skutočnosti je zrejmé, že

v tomto prípade išlo o účelové konanie Petra Leškovského s cieľom obohatiť sa na úkor žalobcu. Žalobca nevie vysvetliť, z akého dôvodu Peter Leškovský previedol kompletne celý majetok žalobcu na tretie osoby bez toho, aby takéto prevody boli pre žalobcu výhodné alebo priaznivé. Práve naopak, všetky zmluvy boli uzatvorené za nápadne nevýhodných podmienok, keďže protiplnenie nebolo žalobcovi nikdy za tieto prevody poskytnuté. Následne žalobca od týchto zmlúv odstúpil a tieto skutočnosti zaslal na vedomie aj príslušnému katastrálnemu odboru okresného úradu. Následne po tom, ako sa o tom Peter Leškovský dozvedel, svojvoľne vzal podané návrhy na zastavenie vkladových konaní späť. Peter Leškovský previedol všetky práva a povinnosti žalobcu na žalovaných, previedol aj práva a povinnosti k zamestnancom žalobcu, do dnešného dňa zamedzuje prístup jedinému spoločníkovi žalobcu do priestorov žalobcu. Peter Leškovský previedol na žalovaného všetky hnuteľné veci a iné majetkové práva, ktoré pôvodne patrili žalobcovi. Následne po týchto zisteniach podal žalobca trestné oznámenie. Žalobca takisto odvolal Petra Leškovského z funkcie konateľa ku dňu 01.05.2019. Žalobca podal obratom žalobu o určenie vlastníckeho práva s tým, že toto súdne konanie je vedené na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. . Táto žaloba sa však týka len nehnuteľností, ktoré boli prevedené. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemá do dnešného dňa prístup k svojmu účtovníctvu, ktoré sa podľa slov účtovníčky nachádza v priestoroch sídla žalobcu, do ktorého žalobca nemá prístup, nemôže žalobca toho času podať žalobu o vydanie hnuteľných vecí a majetkových práv, keďže ich nevie špecifikovať, a to napriek tomu, že od zmlúv, o ktorých má vedomosť odstúpil. Žalobca je však do dnešného dňa majiteľom povolení na využívanie minerálnych vôd, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnostiach, ktoré boli Petrom Leškovským neoprávnene prevedené. Napriek tejto skutočnosti však žalovaný aj naďalej čerpá a využíva minerálnu vodu z týchto zdrojov, hoci jediným oprávneným subjektom využívať minerálnu vodu je žalobca. Tieto skutočnosti vyplývajú z faktúr, ktoré vystavuje žalovaný tretím osobám, z ktorých je zrejmé, že hoci je ako dodávateľ uvedený žalobca, účet na ktorý sa majú uhrádzať finančné prostriedky patrí žalovanému. Takýmto konaním žalovaného sa zvyšuje škoda, ktorá vzniká žalobcovi v dôsledku konania žalovaného aj Petrom Leškovským. Žalovaný neoprávnene využíva a profituje na minerálnych zdrojoch, ktorých jediným užívateľom, na základe povolenia môže byť len žalobca, ktorý sa návrhom domáhal, aby okresný súd toto právo žalobcu ochránil tým, že nariadi žalovanému, aby sprístupnil pre žalobcu ekonomické využívanie toho zdroja tak, že mu umožní odber vody z minerálneho zdroja, z ktorého nedovolene odoberá minerálnu vodu žalovaný. Vydanie neodkladného opatrenia je v tomto prípade nutné, keďže je vysoký predpoklad, že Peter Leškovský, ktorý má podľa žalobcu priamy vplyv na činnosť žalovaného a škoda žalobcu sa bude konaním žalovaného zvyšovať. Žalobca mal za to, že rozhodnutím súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva sp.zn. sa vyrieši aj problém vzniknutý neoprávneným odberom minerálnej vody zo strany žalovaného.

4. Uznesením č.k. -63 zo dňa 01.07.2019 okresný súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.07.2019 odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, uznesením č.k. -215 zo dňa 25.09.2019 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa odvolacieho súdu okresný súd nevyhodnocoval dostatočne nárok žalobcu, ktorému má byť poskytnutá ochrana, primárne tak, aby ho vôbec kvalifikoval a následne v rovine (ne)osvedčenosti vyhodnocoval pre účely žalobcom žiadaného neodkladného opatrenia. Okresný súd sa v ďalšom konaní mal opätovne zaoberať otázkou (ne)splnenia procesných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to tak v procesnej, ako i vecno-právnej rovine a vyjadriť sa ku skutočnostiam, o ktorých odvolací súd uviedol, že závery okresného súdu v týchto rovinách sú predčasné, mal sa zaoberať tvrdeniami žalobcu v odvolaní ako i žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu.

6. S poukazom na („CSP"), , , , , , , , a obsah spisu okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sa okresný súd opätovne oboznámil s obsahom spisu a po vyhodnotení predložených listinných dokladov a skutočností uvádzaných žalobcom a žalovaným dospel k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že bez

takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel. Súd o návrhu rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. „V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd okrem všeobecných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutne skúmať, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak navrhovateľ neosvedčil svoj nárok."

7. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal, aby súd dočasne (do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. ) upravil vzájomné pomery medzi stranami sporu tak, že zakáže žalovanému, aby akýmkoľvek spôsobom nakladal a využíval minerálne zdroje špecifikované v ods. 1 tohto uznesenia, a to najmä ich balením do spotrebiteľských balení a distribuovaním tretím osobám. Žalobca existenciu potreby dočasnej úpravy pomerov strán odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene využíva a profituje na minerálnych zdrojoch, ktorých jediným užívateľom na základe povolenia môže byť iba žalobca, čím mu spôsobuje škodu.

8. V rámci skúmania podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia sa okresný súd primárne zaoberal otázkou, či na základe tvrdení žalobcu a pripojených dôkazov možno v tomto štádiu konania prijať záver o opodstatnenosti jeho nároku, t.j. práva užívať predmetné minerálne zdroje. Z predloženého rozhodnutia Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, č. 03307/087/2013/ ŠKK zo dňa 09.12.2013 vyplýva, že žalobcovi bolo udelené povolenie na predmet podnikania (plnenie prírodnej minerálnej vody do spotrebiteľského balenia v plniarni v obci Liptovská Osada - časť Korytnica) využívať prírodný minerálny zdroj s názvom Antonín (vrt S-2), registračné číslo LM-038 a minerálny zdroj s názvom Klement (vrt S-7), registračné číslo LM-039 (ďalej len „minerálne zdroje") na dobu 15 rokov. Povolenie bolo vydané v súlade so o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tohto zákona povolenie využívať zdroj zaniká predajom podniku alebo časti podniku, ktorých súčasťou je povolenie využívať zdroj. V danej veci mal okresný súd osvedčené, že žalobca na základe kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovaným dňa 02.05.2019 a 20.05.2019 previedol na žalovaného časť svojho podniku (nehnuteľnosti, hnuteľné veci a iné majetkové práva), súčasťou ktorých bolo aj povolenie využívať minerálne zdroje. Predmetné zmluvy okresnému súdu síce v tomto konaní neboli predložené, avšak ich existencia vyplýva jednak z tvrdení žalobcu a žalovaného, a tiež z listiny označenej ako odstúpenie od zmluvy o prevode práv a povinností a odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2019 a z návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V dôsledku uvedeného predaja tak v zmysle žalobcovi zaniklo jeho povolenie využívať predmetné minerálne zdroje a žalovaný ako nadobúdateľ bol povinný, v prípade ak chcel pokračovať vo využívaní prírodného minerálneho zdroja, oznámiť túto skutočnosť Štátnej kúpeľnej komisii a podať žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj do 60 dní odo dňa zániku povolenia využívať zdroj. Do právoplatnosti nového povolenia bol žalovaný povinný dodržiavať podmienky ustanovené v zaniknutom povolení, pričom sa naňho hľadí tak, ako keby využíval prírodný minerálny zdroj na základe platného povolenia (, ). Žalovaný predložil okresnému súdu listinu, ktorá potvrdzuje, že dňa 18.06.2019 zaslal na Ministerstvo zdravotníctva SR žiadosť o vydanie nového povolenia využívať prírodný minerálny zdroj Klement (S-7) a Antonín (S-2). S poukazom na tieto skutočnosti mal okresný súd za to, že žalobca v dostatočnej miere neosvedčil danosť svojho nároku (existenciu práva užívať predmetné minerálne zdroje), keďže jeho povolenie na užívanie minerálnych zdrojov zaniklo. Pokiaľ žalobca tvrdil, že od kúpnych zmlúv týkajúcich sa prevodu nehnuteľností ako aj hnuteľných vecí a iných majetkových práv odstúpil podľa (ďalej aj len „") z dôvodu, že boli uzatvorené v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, vzhľadom k tomu, že medzi zmluvnými stranami sa jedná o obchodnoprávny vzťah, podľa bola aplikácia Občianskeho

zákonníka v tomto prípade vylúčená. Opodstatnenosť nároku žalobcu tak ani z tohto dôvodu nebola osvedčená.

9. I keď samotné neosvedčenie nároku postačuje k tomu, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, pre úplnosť sa okresný súd súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery zaoberal aj ďalšou podmienkou, splnenie ktorej sa vyžaduje pre vyhovenie návrhu a tou je existencia takých konkrétnych úkonov strany, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh podáva, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane, resp. sťaženia alebo znemožnenia ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej. Ohrozenie nároku žalobcu (v prípade, ak by bol osvedčený) by muselo byť konkrétne nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť jeho ohrozenia. V danej veci žalobca v návrhu poukázal na to, že je na základe povolenia jediným užívateľom predmetných minerálnych zdrojov, ktoré neoprávnene využíva žalovaný dokonca v mene žalobcu, čím mu spôsobuje škodu. Tieto skutočnosti majú vyplývať z faktúr, ktoré žalovaný vystavuje tretím osobám, z ktorých je zrejmé, že hoci je ako dodávateľ uvedený žalobca, účet, na ktorý sa majú uhrádzať finančné prostriedky patrí žalovanému. Okresný súd sa oboznámil s faktúrami a emailovými objednávkami minerálnej vody, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu, pričom dospel k záveru, že tieto neosvedčujú také konanie žalovaného, ktoré by spôsobovalo žalobcovi škodu. Z obsahu týchto listín totiž nie je možné jednoznačne identifikovať, že žalovaný čerpá vodu z minerálnych zdrojov, ktorých sa týka navrhované neodkladné opatrenie a túto následne distribuuje tretím osobám. Taktiež nebolo osvedčené, že túto činnosť realizuje v mene žalobcu, keď na predmetných faktúrach vystupuje ako dodávateľ, resp. odberateľ priamo žalovaný. Súčasne okresný súd nemal osvedčenú ani skutočnosť, že úkonmi žalovaného by mohlo byť sťažené konanie a rozhodovanie vo veci samej vedené na okresnom súde pod sp.zn. , keď vzhľadom na charakter tohto sporu, t.j. určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, by takýto dôsledok konania žalovaného nebol možný.

10. V súvislosti so skúmaním podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd nemohol opomenúť zjavný rozpor medzi odôvodnením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho petitom, keď žalobca uvádza, že týmto návrhom sa domáha, aby súd ochránil jeho právo tým, že nariadi žalovanému, aby sprístupnil pre žalobcu ekonomické využívanie týchto zdrojov tak, že mu umožní odber vody z minerálneho zdroja, z ktorého nedovolene odoberá vodu žalovaný, pričom v petite návrhu žiada uložiť žalovanému zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať a využívať minerálne zdroje. Pokiaľ by okresný súd takémuto návrhu vyhovel a obmedzil by dispozičné právo žalovaného s minerálnymi zdrojmi, takéto rozhodnutie by neznamenalo, že tieto zdroje by mohli byť využívané žalobcom, a teda uloženie tohto zákazu žalovanému by nebolo spôsobilé privodiť žalobcovi ochranu jeho (tvrdeného) práva spôsobom, ktorý žiada.

11. Podmienky pre využívanie prírodných minerálnych zdrojov upravuje Na plnenie úloh na tomto úseku bola na Ministerstve zdravotníctva SR zriadená Štátna kúpeľná komisia, ktorá je správnym orgánom a okrem iného rozhoduje o udelení povolenia využívať minerálny zdroj, o jeho zmene a zrušení. Pokiaľ bolo v konaní preukázané, že žalovaný postupom podľa tohto zákona požiadal o udelenie povolenia využívať predmetné minerálne zdroje z dôvodu, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na ktoré sa vzťahovalo pôvodné povolenie žalobcu, pričom v konaní vo veci samej vedenej na okresnom súde pod sp.zn. do dňa vydania tohto uznesenia nebolo rozhodnuté o určení vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam (na dotknutých listoch vlastníctva je evidovaný ako vlastník stále žalovaný), mal okresný súd zato, že neboli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce uloženie zákazu žalovanému nakladať s minerálnymi zdrojmi, tiež s prihliadnutím na to, že v danom čase (do právoplatnosti rozhodnutia o udelení nového povolenia) sa na žalovaného hľadí ako keby využíval minerálny zdroj na základe platného povolenia ( tohto zákona).

12. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností okresný súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho okresný súd jeho návrh zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania okresný súd rozhodol podľa , , a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S poukazom na o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý zdôraznil, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia, prvostupňový súd nemal za dostatočne preukázané, že žalovaný skutočne využíva pramene minerálnej vody, na ktorých má jedine žalobca vydané povolenie. Poukázal odvolateľ na význam neodkladného opatrenia a zároveň citoval . Okresný súd v napadnutom uznesení uvádza, že sa opätovne dôkladne zaoberal spisovou dokumentáciou tohto súdneho konania, pričom znova dospel k záveru, že podmienky na vydanie neodkladného opatrenia nie sú dané. S argumentáciou okresného súdu sa žalobca nestotožnil, pretože úmyslom žalobcu nebolo v žiadnom prípade bagatelizovať napadnuté uznesenie, či rozporovať názory okresného súdu, žalobca však nadobudol dojem, že prvostupňový súd, hoci má vystupovať ako nestranný orgán, využíva vhodné argumenty žalovaných na to, aby neodkladné opatrenie nebolo vydané. „Tento dojem žalobca nadobudol práve z toho dôvodu, že hoci v prvom vydanom rozhodnutí súd konštatoval určité dôvody nevydania neodkladného opatrenia, v Uznesení tieto dôvody mení a dopĺňa o ďalšie, pričom vôbec nezohľadňuje argumenty a reálne dôkazy predkladané žalobcom k návrhu." Okresný súd nesprávne posúdil okolnosti možného vydania alebo nevydania neodkladného opatrenia, nesprávne posúdil jeho potrebu a dôvodnosť argumentov uvádzaných žalobcom a zaoberal sa otázkami, ktorých skúmanie v rámci konania o neodkladnom opatrení neprichádzajú do úvahy.

14. V odvolaní žalobca uviedol k neosvedčeniu danosti svojho hmotnoprávneho nároku, že z predloženého „rozhodnutia Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, č. 03307/087/2013/ ŠKK zo dňa 09.12.2013 vyplýva, že žalobcovi bolo udelené povolenie na predmet podnikania (plnenie prírodnej minerálnej vody do spotrebiteľského balenia v plniarní v obci Liptovská Osada - časť Korytnica) využívať prírodný minerálny zdroj s názvom Antonín (vrt S-2), registračné číslo LM-038 a minerálny zdroj s názvom Klement (vrt S-7), registračné číslo LM-039 (ďalej len „minerálne zdroje") na dobu 15 rokov. Povolenie bolo vydané v súlade so o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov." „Ako vyplýva z odôvodnenia Uznesenia „V danej veci mal súd osvedčené, že žalobca na základe kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovaným dňa 02.05.2019 a 20.05.2019 previedol na žalovaného časť svojho podniku (nehnuteľnosti, hnuteľné veci a iné majetkové práva), súčasťou ktorých bolo aj povolenie využívať minerálne zdroje. Predmetné zmluvy súdu síce v tomto konaní neboli predložené, avšak ich existencia vyplýva jednak z tvrdení žalobcu a žalovaného, a tiež z listiny označenej ako odstúpenie od zmluvy o prevode práv a povinností n odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2019 a z návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V dôsledku uvedeného predaja tak v zmysle žalobcovi zaniklo jeho povolenie využívať predmetné minerálne zdroje a žalovaný ako nadobúdateľ bol povinný, v prípade ak chcel pokračovať vo využívaní prírodného minerálneho zdroja oznámiť túto skutočnosť Štátnej kúpeľnej komisii a podať žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj do 60 dní odo dňa zániku povolenia využívať zdroj.." Žalobca s týmto názorom okresného súdu nesúhlasil. Okresný súd pri vydaní neodkladného opatrenia má posudzovať dôvodnosť návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia na základe skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu. Žalobca uviedol, že až nelogicky vyznieva argumentácia okresného súdu o zániku povolenia užívať predmetné minerálne zdroje z dôvodu „údajného" predaja časti podniku. „Žalobca nemá žiadnu vedomosť o uzavretí zmluvy o predaji podniku (nehnuteľnosti, hnuteľné veci a iné majetkové práva), súčasťou ktorých by malo byť aj povolenie využívať minerálne zdroje." V napadnutom uznesení sa konštatuje, že predmetné zmluvy okresnému súdu síce v tomto konaní neboli predložené, avšak ich existencia vyplýva jednak z tvrdení žalobcu a žalovaného. „Žalobca ani v jednom zo svojich podaní netvrdil skutočnosti týkajúce sa predaja podniku (asi aj preto, že o predaji podniku nemal ani len vedomosť). Takúto zmluvu dokonca nepredložil ani sám žalovaný, preto žalobca nerozumie postupu súdu, na základe ktorého si dokázal vytvoriť dojem, že zmluva o predaji podniku uzatvorená bola a súčasťou tejto „údajnej" zmluvy bolo aj povolenie využívať minerálne zdroje." Žalobca predložil okresnému súdu Rozhodnutie Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, č. 03307/087/2013/ŠKK zo dňa 09.12.2013, „tohto času platné, žalovaný nepredložil na svoju obranu takmer žiadne listinné dôkazy (nehovoriac o tom, že žalobca si listinné dôkazy žalovaného zabezpečil z elektronického súdneho spisu, keďže súdom mu doručené neboli) a na základe toho súd dokázal vyhodnotiť správnosť tvrdenia žalovaného, že žalobca nie je užívateľom minerálnych vôd." V zmysle o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov „Povolenie využívať zdroj zaniká predajom podniku alebo časti podniku, ktorých súčasťou je povolenie využívať zdroj."

15. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jasne a jednoznačne odôvodnené rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.03.2003 sp. zn. ), súd má v odôvodnení rozhodnutia uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2009 sp. zn. ), súd je povinný odôvodnenie formulovať spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.06.2008 sp. zn. ), pri odôvodňovaní rozhodnutia sa vyžaduje, aby súd nielen vyslovil záver, ale aj vyložil úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii zvolených predpisov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2010 sp.zn. ). „Žalobcovi preto nie je zrejmé, aká úvaha súdu viedla súd k skonštatovaniu zániku povolenia užívať minerálne zdroje, keďže zmluva o predaji časti podniku nebola súdu predložená." Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva „Žalovaný predložil súdu listinu, ktorá potvrdzuje, že dňa 18.06.2019 zaslal na Ministerstvo zdravotníctva SR žiadosť o vydanie nového povolenia využívať prírodný minerálny zdroj Klement (S-7) a Antonín (S-2). S poukazom na tieto skutočnosti má súd za to, že žalobca v dostatočnej miere neosvedčil danosť svojho nároku (existenciu práva užívať predmetné minerálne zdroje), keďže jeho povolenie na užívanie minerálnych zdrojov zaniklo." „Ako sám súd v odôvodnení Uznesenia uvádza, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 23.9.2019, ktoré bolo odoslané dňa 24.9.2019 a krajskému súdu doručené dňa 25.9.2019."„Zrejme žalovaný zabudol súdu ozrejmiť, že už v uvedenom čase disponoval rozhodnutím Štátnej kúpeľnej komisie zo dňa 12.7.2019, ktorým žalovaného vyzývala na predloženie originálov dokumentov s úradne osvedčenými podpismi. Mimo iného na doloženie takmer všetkých relevantných dokumentov, skôr by sa dalo tvrdiť, že sa jednalo len o „proforma" listinu, ktorú žalovaný Statnej kúpeľnej komisii zaslal." Žalobca len na dôvažok uviedol, že si je takmer istý, že z uvedeného obdobia takéto podklady ani len neexistujú s úradne osvedčenými podpismi. Pokiaľ okresnému súdu zmluva o predaji podniku ani len predložená nebola, napriek tomu sa okresný súd stotožnil, že existuje a čo je jej súčasťou, tak nie je zrejmé prečo nebol v obchodnom registri zápis o takomto prevode, „keďže ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji podniku alebo jeho časti v Obchodnom registri." Z predloženej listiny žalovaným, ktorá potvrdzuje, že dňa 18.06.2019 zaslal na Ministerstvo zdravotníctva SR „žiadosť o vydanie nového povolenia využívať prírodný minerálny zdroj Klement (S-7) a Antonín (S-2) jednoznačne vyplýva iba konštatovanie o „údajnej" zmluve o predaji podniku. Súčasťou tohto oznámenia takáto zmluva nebola. Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že žalovaný žiadal o povolenie využívať minerálny zdroj dňa 20.6.2019, pričom v uvedenom čase ani len nemal v predmete podnikania výrobu nápojov (tú má od 17.7.2019)." Nelogicky vyznieva skutočnosť, že žalobca vo svojich návrhoch okresnému súdu ozrejmil, „kto je osoba Peter Leškovský, že je osoba všeobecne známou z rôznych mediálnych káuz, v rámci ktorých je zrejmé, že obdobné veci, aké uskutočnil v spoločnosti žalobcu, či už pán Leškovský v súčinnosti s pani Koločikovou alebo s inými osobami, uskutočnil aj v iných spoločnostiach, pričom tieto spoločnosti sa dostali v dôsledku ich konania do úpadku, v súčasnosti majú problémy, voči týmto osobám je vedených viacero súdnych a trestných konaní."

16. V odvolaní žalobca uviedol, že okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že „Pokiaľ žalobca tvrdil, že od kúpnych zmlúv týkajúcich sa prevodu nehnuteľností ako aj hnuteľných vecí a iných majetkových práv odstúpil podľa z dôvodu, že boli uzatvorené v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, vzhľadom k tomu, že medzi zmluvnými stranami sa jedná o obchodnoprávny vzťah, podľa bola aplikácia v tomto prípade vylúčená. Opodstatnenosť nároku žalobcu tak ani z tohto dôvodu nebola osvedčená." Žalobca, okrem odstúpení od kúpnych zmlúv, ktorých neplatnosť, nebola žalovanými napadnutá a zároveň neplatnosť odstúpenia nebola konštatovaná ani rozhodnutím súdu v návrhu uviedol, takisto to, že nehnuteľnosti definované v návrhu boli prevedené na základe úkonov žalovaných a ďalších osôb vykazujúcich znaky trestných činov. Aktuálne sa podanými trestnými oznámeniami zaoberá aj Národná kriminálna agentúra a dohľad nad činnosťou orgánov činných v trestnom konaní vykonáva aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. „Je teda zrejmé, že skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neboli vykonštruované a ide o skutočne závažné činy, ktorými sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní na najvyšších úrovniach." Pokiaľ by sa preukázalo, že prevody majetku žalobcu boli

uskutočnené prostredníctvom trestných činov, či dokonca išlo o organizovanú trestnú činnosť, je zrejmé, že práve žalobca by mal právo stať sa opätovne vlastníkom nehnuteľností. Kúpne zmluvy boli podpísané konateľom v čase, kedy už bol z funkcie konateľa odvolaný, čo je verejne dostupnou informáciou a informáciou ľahko overiteľnou. Hoci by odstúpenie od kúpnych zmlúv mohlo byť považované za neplatné, kúpne zmluvy ako také platne uzatvorené ani byť nemohli a preto logicky, by mal byť vlastníkom nehnuteľností opätovne žalobca. „Tieto a iné otázky však nemôžu byť riešené v rámci konania o vydaní neodkladného opatrenia, keďže súd by sa nemal a ani nemôže zaoberať dôkladne všetkými dôkazmi a vyjadreniami strán." Pokiaľ teda okresný súd mal v úmysle dopredu predpokladať rozhodnutie súdu vo veci samej, nie je zrejmé, prečo zohľadnil len skutočnosti v neprospech žalobcu, a skutočnosti v jeho prospech ponechal už na rozhodnutie súdu vo veci samej. „Súd v žiadnom prípade nemá skúmať, či odstúpenie od zmluvy bolo správne, prípadne či existuje predpoklad, že žalobca bude v spore úspešný alebo nie. Existuje totižto viacero vecí, ktoré žalobca v žalobe namietal a súd nemôže posudzovať len niektoré tvrdenia, ktoré potvrdzujú jeho domnienky."

17. Žalobca v odvolaní uviedol, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že „V danej veci žalobca v návrhu poukázal na to, že je na základe povolenia jediným užívateľom predmetných minerálnych zdrojov, ktoré neoprávnene využíva žalovaný dokonca v mene žalobcu, čím mu spôsobuje škodu. Tieto skutočností majú vyplývať z faktúr, ktoré žalovaný vystavuje tretím osobám, z ktorých je zrejmé, že hoci je ako dodávateľ uvedený žalobca, účet, na ktorý sa majú uhrádzať finančné prostriedky patrí žalovanému. Súd sa oboznámil s faktúrami a emailovými objednávkami minerálnej vody, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu, pričom dospel k záveru, že tieto neosvedčujú také konanie žalovaného, ktoré by spôsobovalo žalobcovi škodu. Z obsahu rýchlo listín totiž nie je možné jednoznačne identifikovať, že žalovaný čerpá vodu z minerálnych zdrojov, ktorých sa týka navrhované neodkladné opatrenia a túto následne distribuuje tretím osobám. Taktiež nebolo osvedčené, že túto činnosť realizuje v mene žalobcu, keď na predmetných faktúrach vystupuje ako dodávateľ resp. odberateľ priamo žalovaný." Žalobca okresnému súdu zasielal emailovú komunikáciu medzi klientmi a žalovaným, objednávky minerálnej vody zo strany klientov voči žalovanému ako aj ďalšiu súvisiacu dokumentáciu. Z priloženej dokumentácie má žalobca zato, že je zrejmé, že žalovaný reálne minerálne pramene, na ktorých užívanie má povolenie len žalobca, využíva a nadobúda zisk. Predmetnými dokumentmi ako aj listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k podanému návrhu žalobca dostatočne preukázal, že žalovaný skutočne minerálnu vodu užíva neoprávnene. „V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje takisto poukázať na skutočnosť, že ako osoba, ktorej bolo udelené povolenie na využívanie minerálnej vody, je zodpovedná za jej monitoring, za jej udržiavanie a takisto je povinná odvádzať poplatok za užívanie tejto minerálnej vody." Žalobcovi konaním žalovaného vzniká reálne škoda, keďže bez ohľadu na to, že žalovaný využíva minerálnu vodu bez oprávnenia, využíva ju v mene žalobcu, čo znamená, že žalobca je aj naďalej priamo zodpovedný Ministerstvu zdravotníctva SR za činnosť žalovaného, ktorú neodkáže ovplyvniť. Keďže žalovaný nemá aktuálne k prameňom prístup, nedokáže ovplyvniť, akým spôsobom je minerálna voda žalovaným využívaná, či je využívaná v súlade s príslušnými právnymi normami a neodkáže poskytovať súčinnosť príslušným orgánom štátnej správy. „Žalobca má zato, že listinnými dôkazmi už predloženými súdu preukázal pravdivosť svojho tvrdenia, ale súdu opätovne predkladá nové dôkazy a to výpis z informačnej stránky organizácie SAV, z ktorého vyplýva, že SAV si objednalo minerálnu vodu KORYTNICA, pričom pri objednávke je uvedené obchodné meno žalobcu. Zároveň žalobca prikladá výpis zo stránky zaoberajúcim sa e-shopom a to konkrétne predajom minerálnych vôd, z ktorého je zrejme, že na e-shop je ponúkaná predmetná voda a opäť v súvislosti s obchodnom menom žalovaného."

18. Ak okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že „V súvislosti so skúmaním podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia súd nemohol opomenúť zjavný rozpor medzi odôvodnením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho petitom, keď žalobca uvádza, že týmto návrhom sa domáha, aby súd ochránil jeho právo tým, že nariadi žalovanému, aby sprístupnil pre žalobcu ekonomické využívanie týchto zdrojov tak, že mu umožní odber vody z minerálneho zdroja, z ktorého nedovolene odoberá vodu žalovaný, pričom v petite návrhu žiada uložiť žalovanému zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať a využívať minerálne zdroje, Pokiaľ by súd takémuto návrhu vyhovel a obmedzil by dispozičné právo žalovaného s minerálnymi zdrojmi, takéto rozhodnutie by neznamenalo, že tieto zdroje by mohli byť využívané žalobcom, a teda uloženie tohto zákazu žalovanému by nebolo spôsobilé privodiť žalobcovi ochranu jeho (tvrdeného) práva spôsobom, ktorý žiada", tak žalobca v odvolaní poukázal na a . Z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, čoho sa žalobca domáha a to, aby okresný súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladal s minerálnym zdrojom s názvom Antonín (vrt S-2), registračné číslo LM-038 a

minerálnym zdrojom s názvom Klement (vrt S-7), registračné číslo LM-039. „Krajský súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia, nielenže nie je možné prijať záver o (ne)osvedčení tvrdeného práva žalobcu, ale nie je možné ani jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb ustáliť a kvalifikovať, aký je vlastne žalobcov nárok, ktorému žiadal poskytnúť predbežnú ochranu. V tomto smere len poukaz okresného súdu na rozhodnutie Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, č. 03307/087/2013 ŠKK zo dňa 9.12.2013 nie je dostatočný, ak nie je ani len okresným súdom kvalifikovaný nárok, ktorému mala byť poskytnutá ochrana, tak potom v danom štádiu ani nie je možné vyhodnocovať otázku prípadnej ujmy, ktorá (ne)trvá. Práve vo vzťahu k žalobcovmu nároku, ktorý má byť osvedčený a má trvať, sa viaže potom predbežný charakter rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, u ktorého je dostačujúce osvedčenie, nie preukázanie tých tvrdení žalobcu, o ktoré oprel dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré potom v spojení s doloženými listinnými dôkazmi by dostatočne osvedčovali nárok žalobcu v rovine existencie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná súdna ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. S uvedeným názorom súdu sa žalobca nestotožňuje." Už zo samotných vyššie uvedených skutočností ako aj z toho, že žalovaný čerpá a plní minerálnu vodu prakticky bez reálneho povolenia, ktoré v rámci svojho vyjadrenia ani nepriložil je zrejmé, že žalovaný nepoškodzuje len záujmy žalobcu, ale aj verejný záujem. „Žalobca má za to, že v prípade, ak bude zmluva o predaji podniku ako aj ďalšie súvisiace zmluvy uznané za neplatné, prípadne, ak budú činy žalovaného a iných osôb posúdené ako trestné činy, právo na plnenie bude prináležať každopádne žalobcovi." Za aktuálneho stavu však môže žalovaný nelegálnym plnením a podnikaním poškodiť meno žalobcu, pričom takisto žalobcovi každou naplnenou fľašou narastá škoda, ktorú si bude uplatňovať ako poškodený v trestnom konaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal riadne podanie žiadosti o udelenie povolenia užívať predmetné minerálne zdroje, žiadosť neobsahovala žiadne relevantné dokumenty, ktoré by jej oprávnené podanie preukazovali, nerozumieme teda, z akého dôvodu okresný súd konštatoval, že žalovaný splnil zákonné požiadavky na oprávnené čerpanie minerálnym zdrojov. „Z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur)." (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 19. júna 2013). Žalobca v odvolaní citoval a navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu a nariadil neodkladné opatrenie v znení, v akom žalobca navrhoval v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

19. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v zásade považuje za dostačujúce poukázať na vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu proti zamietavému rozhodnutiu súdu prvého stupňa zo dňa 23.09.2019, ktoré adresoval Krajskému súdu v Žiline (ďalej iba „Vyjadrenie"). Upriamil pozornosť najmä čl. II., čl. III, bod 2 a 3 a čl. IV z Vyjadrenia. Žalobca nepreukázal, že akékoľvek faktúry vystavil žalovaný v jeho mene a už vôbec nie, ktorý prameň žalovaný využíva a čerpá z neho. Nepreukázal, či predaná voda (ak by predaj vody okresný súd považoval za preukázaný) spolu s ostatnými hnuteľnými a nehnuteľnými vecami nepreviedol na žalovaného sám žalobca ako skladové zásoby. Osobitne považoval za nezrozumiteľný dôkaz, a to fotografie fliaš a lístka o ich kúpe. Na fľašiach je uvedený žalobca a že vodu s touto značkou kúpil 17.10.2019. Dokázal tak, že uvedená čerpacia stanica má stále dostatočné zásoby vody od žalobcu a nemusí tak nakupovať od žalovaného. Považoval za neprípustné a v rozpore s advokátskou etikou, „aby advokát naznačoval vo svojom podaní, že súd nerozhoduje nezávisle (čl. II., posledné 3 odseky - str. 4 odvolania). Dovolíme si len poznamenať, že práve je úlohou advokáta presvedčiť súd o správnosti svojich argumentov."

20. Čo sa týka oprávnenia využívať pramene, poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení „na čl. IV. svojho Vyjadrenia. V tomto kontexte (čl. IV.) sa nám (ne)existencia zmluvy o prevode podniku zdá irelevantná. Listina doručená Ministerstvu zdravotníctva SR dňa 12.7.2019 obsahuje všetky potrebné náležitosti, aby znamenala vznik práva pramene užívať. Až zastavenie konania by znamenalo, že toto právo žalovaný nemá. Popierame doručenie odstúpenia od kúpnych zmlúv. Žalovaný ich považuje za platné. Vnímame argumentáciu o orgánoch činných v trestnom konaní „na najvyšších úrovniach" za zarážajúce a irelevantné. Čo je z toho „zrejmé" nám nie je zrejmé. Potvrdenie GP SR o výkone dohľadu sme medzi dôkazmi nedostali. Nie je nám celkom zrejmé, čo je „ľahko overiteľné", každopádne svoje tvrdenie, že P.Leškovský nebol konateľom v čase uzavretia kúpnych zmlúv nie je preukázané. Dovolíme si uviesť, že žalobcu P. Leškovský žaluje za neplatné odvolanie z pozície konateľa, konanie prebieha na Okresnom súde v Leviciach." Ak žalovaný využíva vodu, tak za túto riadne štátu platí. Tvrdenie, že žalovaný využíva vodu, mohol žalobca preukázať. Neurobil tak. Raz žalobca tvrdí, že žalovaný predáva vodu v mene žalobcu a na inom mieste tvrdí, že v mene svojom (e-shop). V zmysle svojho Vyjadrenia zdôraznil žalovaný, že v Korytnici je veľa prameňov. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nerozumie

návrhu žalobcu na zákaz nakladať s prameňmi. Okrem nevykonateľnosti zvýraznil svoju argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení, že návrh nie je primeraný. Jeho dôsledkom pri dlhšom nevyužívaní prameňov môže byť strata práva ich využívať pre žalovaného ale aj pre žalobcu. Tým by žalovanému vznikla škoda, ktorá je nenahraditeľná najmä v situácii, keď začalo konkurzné konanie voči žalobcovi. Celý nehnuteľný majetok patriaci žalovanému týkajúci sa plnenia vody by významne stratil na hodnote, bol by skoro bezcenný. Navyše žalobcovi žiadna škoda nevzniká. Ak nebude pramene používať žalovaný, neznamená to, že ich bude môcť používať žalobca. A to je podľa žalovaného hlavný argument preto, že vyhovieť návrhu nie je možné. Ochrana mena, ktorej sa dovoláva žalobca patrí do kompetencie inému súdu a na základe inej žaloby. Ak neoprávnene žalovaný používa značku Korytnica, túto skutočnosť žalobca nepreukázal, netvrdí a nie je možné nápravu žiadať v tomto konaní. Žalobca žiadal správny orgán o ochranu týkajúcu sa práva pramene užívať. Správny orgán zjavne jeho žiadosti nevyhovel. Navrhol preto, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania ( veta prvá v spojení s ) uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

26. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

27. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom.

29. Na základe podaného odvolania žalobcom a ním vymedzených odvolacích dôvodov, sa krajský súd v odvolacom konaní vyvolanom práve podaním odvolania žalobcom, oboznámil so spisovým materiálom.

30. Krajský súd v Žiline (ako súd odvolací) z verejne dostupných údajov, teda z údajov z Obchodného vestníka č. OV 2019/236 s dňom vydania 06.12.2019, pod č. K104249 zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina pod sp.zn. zo dňa 02.12.2019 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: AMOS - SERVICES s.r.o., so sídlom Hlavná ulica 276, 935 31 Horná Seč, IČO: 35 953 861, ktorý v prejednávanej veci vystupuje v procesnom postavení žalobcu a do funkcie správcu bola ustanovený: JUDr. Erik Končok, so sídlom kancelárie M. C. XXX/XX, XXX XX D..

31. Podaním doručeným dňa 11.2.2020 JUDr. Erik Končok, správca konkurznej podstaty úpadcu žalobcu na výzvu krajského súdu, uviedol, že v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZKR") navrhuje pokračovať v prerušenom konaní.

32. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval nesplnenie kumulatívnych podmienok, len na splnenie ktorých možno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, z ktorých dôvodov

potom navrhované neodkladné opatrenie nenariadil, preto po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd za aplikácie uznesenie okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie potvrdil.

33. K rozsahu odvolacieho prieskumu poukazuje odvolací súd na odvolanie žalobcu a jeho nielen petit ale i obsahové znenie.

34. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na Čl. 46 ods. 4 , z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje a nasl. , preto bolo potrebné tak v konaní pred okresným súdom, ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom, posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.

35. V odvolaní žalobca namietal, že okresný súd „že prvostupňový súd, hoci má vystupovať ako nestranný orgán, využíva vhodné argumenty žalovaných na to, aby neodkladné opatrenie nebolo vydané. Tento dojem žalobca nadobudol práve z toho dôvodu, že hoci v prvom vydanom rozhodnutí súd konštatoval určité dôvody nevydania neodkladného opatrenia, v Uznesení tieto dôvody mení a dopĺňa o ďalšie, pričom vôbec nezohľadňuje argumenty a reálne dôkazy predkladané žalobcom k návrhu." V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu poukazuje odvolací súd nato, že zásada rovnosti sporových strán sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (, ). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces", nutnosť rovnakých „pravidiel hry", alebo tiež „princíp rovnosti", sa premieta predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. Ak teda žalobca vytýkal okresnému súdu, že tento prihliadal len skutočnosti uvádzané žalovaným, tak odvolací súd sa nestotožnil so žalobcom a mal zato, že okresný súd, len tým že sa nestotožnil so žalobcom, neporušil rovnosť sporových strán. Okresný súd podľa odvolacieho súdu dostatočným spôsobom ozrejmil svoje myšlienkové pochody a dôvody rozhodnutia a samotný nesúhlas žalobcu s týmito závermi nemožno, podľa odvolacieho súdu, považovať za porušenie práv žalobcu, čoby sporovej strany.

36. Žalobca v odvolaní vyčítal okresnému súdu závery v rovine predaja podniku žalobcu, až nelogicky vyznieva argumentácia „súdu o zániku povolenia užívať predmetné minerálne zdroje z dôvodu „údajného" predaja časti podniku. Žalobca nemá žiadnu vedomosť o uzavretí zmluvy o predaji podniku (nehnuteľnosti, hnuteľné veci a iné majetkové práva), súčasťou ktorých by malo byť aj povolenie využívať minerálne zdroje." Podľa odvolacieho súdu nemožno prehliadnuť, že žalobca v odvolaní uviedol, že „Žalobca má za to, že v prípade, ak bude zmluva o predaji podniku ako aj ďalšie súvisiace zmluvy uznané za neplatné, prípadne, ak budú činy žalovaného a iných osôb posúdené ako trestné činy, právo na plnenie bude prináležať každopádne žalobcovi." Ak teda žalobca v odvolaní uviedol, že nemá vedomosť o uzavretí zmluvy o predaji podniku, a to na čl. 5 odvolania a na čl. 9 odvolania už tvrdil možnosť vyhodnotenia zmluvy o predaji podniku ako neplatnej a vo väzbe na to i posúdenie činov žalovaného ako trestných činov, tak v tomto štádiu konania odvolací súd nemohol vyhodnotiť túto protichodnú argumentáciu (nemá vedomosť o existencii a následne tvrdí však neplatnosť) žalobcu ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu a ani sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že „...až nelogicky vyznieva argumentácia súdu o zániku povolenia užívať predmetné minerálne zdroje z dôvodu „údajného" predaja časti podniku. Žalobca nemá žiadnu vedomosť o uzavretí zmluvy o predaji podniku (nehnuteľnosti, hnuteľné veci a iné majetkové práva), súčasťou ktorých by malo byť aj povolenie využívať minerálne zdroje. Dokonca sám súd v Uznesení konštatuje, že predmetné zmluvy súdu síce v tomto konaní neboli predložené, avšak ich existencia vyplýva jednak z tvrdení žalobcu a žalovaného. Žalobca ani v jednom zo svojich podaní netvrdil skutočnosti týkajúce sa predaja podniku

(asi aj preto, že o predaji podniku nemal ani len vedomosť). Takúto zmluvu dokonca nepredložil ani sám žalovaný, preto žalobca nerozumie postupu súdu, na základe ktorého si dokázal vytvoriť dojem, že zmluva o predaji podniku uzatvorená bola a súčasťou tejto „údajnej" zmluvy bolo aj povolenie využívať minerálne zdroje". Vo vzťahu k záveru odvolacieho súdu, že sa nemožno stotožniť v týchto rovinách so žalobcom, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, z ktorého vyplýva „V danej veci mal súd osvedčené, že žalobca na základe kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovaným dňa 02.05.2019 a 20.05.2019 previedol na žalovaného časť svojho podniku (nehnuteľnosti, hnuteľné veci a iné majetkové práva), súčasťou ktorých bolo aj povolenie využívať minerálne zdroje. Predmetné zmluvy súdu síce v tomto konaní neboli predložené, avšak ich existencia vyplýva jednak z tvrdení žalobcu a žalovaného, a tiež z listiny označenej ako odstúpenie od zmluvy o prevode práv a povinností a odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2019 a z návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností", s ktorým sa vzhľadom na obsah spisového materiálu stotožnil cez úpravu v .

37. V rovine záverov odvolacieho súdu, k tomuto tvrdeniu žalobcu odvolací súd dodáva, že bez logických súvislostí zostáva tvrdenie žalobcu o nevedomosti o zmluve o predaji podniku avšak napriek tomu, že nemá vedomosť o jej existencii, tak táto má byť vyhodnotená ako neplatná. Ak v odvolaní žalobca tvrdil, že nemá vedomosť o existencií zmlúv tak potom bez logickej súvislosti a ďalšieho vysvetlenia zostávajú skutočnosti vyplývajúce z listinného dôkazu na čl. 24 spisu, ktoré je označené ako Odstúpenie od Zmluvy o prevode práv a povinností a Odstúpenie od Kúpnej zmluvy, ktoré je datované 21.5.2019 a je podpísané žalobcom, z ktorého vyplýva, že odstupuje žalobca „Predmetom Kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, domény: Korytnica.net, B..J., ochranné známky a značky vo vlastníctve našej spoločnosti. Na základe informácií, ktoré má naša spoločnosť k dispozícii je zrejmé, e Zmluva o prevod práv a povinností ako aj Kúpna zmluva boli uzatvorené v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok pre našu spoločnosť, čím boli porušené zákonné ustanovenia príslušných právnych predpisov. Tieto domnienky odvodzujeme najmä z konania konateľa spoločnosti, ktorý už je v tomto čase odvolaný, neprimeranej protihodnoty za prevod časti podniku, ktorá nebola na účet našej spoločnosti uhradená" (č.l. 24 spisu). Z listinného dôkazu predloženého žalobcom na čl. 35, 36 spisu, ktoré je adresované „Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Ružomberku, Námestie Slobody 2, 034 01 Ružomberok", vyplýva že žalobca tvrdil, „Už z tejto skutočnosti je zrejmé, že v tomto prípade išlo skutočne o účelové konanie Podozrivého s cieľom obohatiť sa na úkor Oznamovateľa. Oznamovateľ si nevie vysvetliť, z akého dôvodu Podozrivý previedol kompletne celý majetok Oznamovateľa na tretie osoby bez toho, aby takéto prevody boli pre Oznamovateľa výhodné alebo priaznivé. Ba naopak, všetky zmluvy boli uzatvorené za nápadne nevýhodných podmienok, keďže protiplnenie nebolo Oznamovateľovi nikdy za tieto prevody poskytnuté" (č.l. 35 rub spisu). „Aktuálne sa teda Oznamovateľ nachádza v situácii, že nemá žiadny majetok, keďže kompletne celý majetok bol Podozrivým poprevádzaný na Spoločnosti a iné tretie osoby, o ktorých nemá Oznamovateľ vedomosť" (č.l. 36 spisu).

38. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu v rovine ním tvrdených nedostatočných dôvodov rozhodnutia okresného súdu zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. ). Aj Európsky sú pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu splnilo. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z

uznesenia bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako ich zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach, ktoré skutočnosti mal výhradne pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení za osvedčené. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, v tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia napadnutého uznesenia dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri ). To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným rozhodnutím súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle . Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

39. Za danej situácie bolo podľa odvolacieho súdu, výhradne pre účely konania o nariadení neodkladného opatrenia, zrejmé, že okresný súd vychádzal z voľného hodnotenia skutočností a dôkazov a odvolací súd má za to, že nemožno v tomto smere vyčítať okresnému súdu žiadne pochybenia, napr. že výsledok hodnotenia skutočností a dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia najavo. Nevidel priestor odvolací súd na to, aby polemizoval ani so skutkovými ani s právnymi závermi okresného súdu. Odvolací súd nemohol vytknúť okresnému súdu hodnotenie skutočností uvádzaných žalobcom ani v rovine prípadného rozporu logického myslenia, keďže zachovával rovnaký význam použitých výrazov zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad.

40. V rovine vyššie uvedených záverov len primerane a podporne odvolací súd poukazuje na to, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak" (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp.zn. ).

41. K úplnosti neosvedčenia nevyhnutnosti úpravy pomerov žalobcom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na zistenú skutočnosť, ktorá nastala v priebehu odvolacieho konania, a to na údaje z verejne dostupného Obchodného vestníka 2/2020, Konkurzy a reštrukturalizácie s dňom vydania 03.01.2020 a Obchodného vestníka 14/2020 Konkurzy a reštrukturalizácie s dňom vydania 22.01.2020, podľa ktorých do súpisu všeobecnej podstaty dlžníka / úpadcu AMOS - SERVICES s.r.o., so sídlom Hlavná ulica 276, 935 31 Horná Seč, IČO: 35 953 861 boli zapísané v kolónke ,,Typ súpisovej zložky"

- nehnuteľnosti, v kolónke ,,Popis" boli špecifikované identifikačnými údajmi, z ktorých bolo zistené, že ide o nehnuteľnosti pod poradovým číslom 1. a 2. zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. R. Y., pod poradovým číslom 3. a 4. zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. R. R., pod poradovým číslom 5.-40. zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. R. R., pod poradovým číslom 41. a 42. zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. M., pod poradovým číslom 43.-59. zapísané na LV č. XXX pre k.ú. R. Y., pod poradovým číslom 60.-69. zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. R. Y. s poznámkou, v znení: ,,Podľa , do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí vymenovať, odvolávať konateľov. Podľa platí: Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. V tomto prípade ide o majetok tretej osoby, ktorý bol prevedený z vlastníctva úpadcu do vlastníctva tretej osoby na základe neplatného právneho úkonu - kúpnej zmluvy z dôvodu, že sa jednalo o podpis osoby konajúcej v mene spoločnosti, ktorá bola k dátumu 01.05.2019 odvolaná z funkcie konateľa a ku podpisu samotnej kúpnej zmluvy došlo až dňa 20.05.2019, teda v čase kedy už o konateľa úpadcu nešlo. Na základe danej skutočnosti ide o neplatný právny úkon. Hodnota predmetu nie je jasná

z dôvodu nedisponovania účtovníctvom, ani znaleckým posudkom. Po zistení hodnoty majetku bude bez zbytočného odkladu táto hodnota doplnená". V súvislosti so spísaním majetku správcom poukazuje odvolací súd na ust. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého majetku podstát (ďalej len „") je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do , iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. Uvádza odvolací súd, že spísanie majetku nie je len úkonom evidenčným, ale aj právnym, ktorým správca právnym spôsobom zabezpečí majetok a nadobudne titul majetok speňažiť. konkurznej podstaty plní zabezpečovaciu funkciu v tom smere, že iná osoba ako správca nemôže s majetkom disponovať od momentu, ako je majetok spísaný, t.j. nemôže majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci, t.j. záložné právo alebo vecné bremeno, resp. inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. Vzhľadom na zistené účinky zverejnenia v Obchodnom vestníku, tento pôsobí voči tretím osobám a je potrebné mu priznať zabezpečovací charakter. 42. Len primerane a podporne odvolací súd poukazuje v súvislosti so svojimi závermi na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. zo dňa 13. decembra 2012, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorého „Dovolací súd vychádza z názoru, že zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Dovolací súd poukazuje, že ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam".

43. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že „O to viac, nelogicky vyznieva skutočnosť, že žalobca vo svojich návrhoch súdu ozrejmil kto je osoba Peter Leškovský, že je osoba všeobecne známou z rôznych mediálnych káuz, v rámci ktorých je zrejmé, že obdobné veci, aké uskutočnil v spoločnosti žalobcu, či už pán Leškovský v súčinnosti s pani Koločikovou alebo s inými osobami, uskutočnil aj v iných spoločnostiach, pričom tieto spoločnosti sa dostali v dôsledku ich konania do úpadku, v súčasnosti majú problémy, voči týmto osobám je vedených viacero súdnych a trestných konaní", že ani túto argumentáciu, napriek tomu, že ju vníma, nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv, bez ďalšieho, na správnosť záverov okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, keďže len samotný poukaz na medializáciu konkrétnych osôb a káuz, predsa nemôže založiť spoľahlivý základ pre rozhodnutie súdu. Krajský súd uvádza, že neodkladné opatrenie nie je možné vo všeobecnosti vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver, a to nielen o opodstatnenosti návrhu žalobcu vo veci samej, ale aj o opodstatnenosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

44. Žalobca neosvedčil v tomto štádiu konania, že by sa žalovaný správal spôsobom, ktorým by uskutočňoval úkony, smerujúce k spôsobeniu škody žalobcovi, preto nenariadením neodkladného opatrenia, na základe argumentácie žalobcu a ním (ne)osvedčených skutočností, nedošlo, podľa odvolacieho súdu k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu za konštatovania nesplnenia kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.

45. Vzhľadom na individuálne okolnosti daného prípadu, z hľadiska naplnenia účelu a zmyslu (neodkladnej a účinnej) súdnej ochrany oprávnených osôb, za splnenia zákonom stanovených podmienok, vo väzbe na osvedčený konkrétny skutkový a právny stav veci, nebol vytvorený odvolaciemu súdu dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa, preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v , a v podrobnostiach naň odkazuje.

46. Dodáva odvolací súd, že v danom konaní, v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu, tu nejde o ochranu žalovaného, ale o povinnosť súdu vyhodnotiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Je povinnosťou žalobcu, aby tieto zákonom vyžadované podmienky, v primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, k čomu nedošlo.

47. Krajský súd v týchto súvislostiach a vo väzbe na odvolacie dôvody žalobcu len pripomína skutočnosti vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 3. marca 2004, podľa ktorého „...právo na spravodlivý súdny proces podľa neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať." Ďalej sa poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého „..obsahom práva podľa č. 46 ods. 1 , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania". Rovnako aj v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 19. marca 1997 vyplýva, že „...právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva."

48. Pre úplnosť krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

49. Dňa 28.2.2020 bolo doručené odvolaciemu súdu plnomocenstvo od žalovaného uvedené právnej zástupkyni JUDr. Zuzany Srnákovej, advokátky, so sídlom W. XX, XXX XX A., avšak nebolo vypovedané plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi Alušic s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420, preto odvolací súd mal za to, že žalovaný je zastúpený obomi právnymi zástupcami.

50. O trovách odvolacieho konania bolo krajským súdom rozhodnuté v zmysle , v spojení s a . V odvolacom v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.