Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 261 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (327)9a1/362628.3209ca.pdf
PDF · 166.71 KB
No categories available
6Cdo/171/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 171/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. V., bývajúcej v B.,
proti odporkyni JUDr. I. S., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Z. H., advokátkou, so sídlom v Ţ.,
o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej Okresným súdom Ţiar nad Hronom pod sp.zn. 5
C 47/2010, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla
2010 sp.zn. 17 Co 67/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţiar nad Hronom uznesením z 19. augusta 2008, č.k. 5 C 148/2008-22
zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala
pôvodne proti odporcovi 1/ A.. V. a odporkyni 2/ JUDr. I. S. (ďalej len odporkyni) uloţenia
zákazu nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. pre katastrálne územie B., a to
C KN P. - záhrada o výmere X. a ostatné plochy o výmere X., ako aj stavbou rozostavaného
domu na tejto parcele, a to aţ do uspokojenia jej pohľadávky voči odporcovi 1/ vyplývajúcej z
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. januára 2008 sp.zn. 15 Co 119/2007.
Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe navrhovateľka sa domáhala uloţenia zákazu nakladania s
nehnuteľnosťami, ktoré „právne neexistujú“. Náhradu trov konania odporcom nepriznal, nakoľko
im ţiadne nevznikli.
Krajský súd v Banskej Bystrici (v poradí prvým) uznesením z 24. októbra 2008 sp.zn.
17 Co 270/2008 o odvolaní navrhovateľky, v ktorom navrhla aj zmenu petitu a súčasne vzala
návrh voči odporcovi 1/ späť v celom rozsahu a navrhla voči nemu konanie zastaviť, pripustil
späťvzatie návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia voči odporcovi 1/ a uznesenie okresného
súdu, ktorým návrh na nariadenie predbeţného opatrenia voči odporcovi 1/ zamietol, zrušil
a konanie voči odporcovi 1/ zastavil. Zároveň pripustil zmenu návrhu na nariadenie predbeţného
opatrenia voči odporkyni a uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh
navrhovateľky voči odporkyni zmenil tak, ţe odporkyni zakázal akúkoľvek majetkovú dispozíciu
predajom, darom, zaloţením, či bezodplatným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam -
pozemkom, parcele č. C KN X. - záhrady o výmere X. a parcele č. C KN X. - zastavané plochy
a nádvoria o výmere X.X. a stavbe - rozostavanému rodinnému domu na parcele č. C KN X.,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., evidovaným Správou katastra B. na LV č. X.. Svoje
rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, ţe sa stotoţnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia (§ 76 ods. 4 O.s.p.). Navrhovateľke náhradu trov
konania nepriznal, pretoţe do doby rozhodnutia nepodala návrh na rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporkyne uznesením z 27. januára 2010
sp.zn. 4 Cdo 58/2009 uvedené uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu jeho vydania v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou spočívajúcou
v odňatí odporkyni moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. postupom oboch
súdov niţších stupňov. Uvedený dovolací dôvod, zakladajúci zároveň aj prípustnosť dovolania,
naplnila objektívna nemoţnosť odporkyne vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľky v zmysle
§ 209a O.s.p. v znení účinnom do 14. októbra 2008 (§ 211 ods. 1 tretia veta O.s.p.), nakoľko jej
v dôsledku chybného postupu zamestnanca súdu nebolo doručené na vyjadrenie odvolanie
navrhovateľky, ktorú vadu neodstránil ani odvolací súd .
Krajský súd v Banskej Bystrici (druhým v poradí) uznesením z 30. apríla 2010 sp. zn.
17 Co 67/2010 o odvolaní navrhovateľky, v ktorom navrhla aj zmenu petitu a súčasne vzala
návrh voči odporcovi 1/ späť v celom rozsahu a navrhla voči nemu konanie zastaviť, pripustil
späťvzatie návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia voči odporcovi 1/ a uznesenie okresného
súdu, ktorým návrh na nariadenie predbeţného opatrenia voči odporcovi 1/ zamietol, zrušil
a konanie voči odporcovi 1/ zastavil. Zároveň pripustil zmenu návrhu na nariadenie predbeţného
opatrenia voči odporkyni a uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh
navrhovateľky voči odporkyni zmenil tak, ţe odporkyni zakázal akúkoľvek majetkovú dispozíciu
predajom, darom, zaloţením, či bezodplatným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam -
pozemkom, parcele č. C KN X. - záhrady o výmere X. a parcele č. C KN X. - zastavané plochy
a nádvoria o výmere X.X. a stavbe - rozostavanému rodinnému domu na parcele č. C KN X.,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., evidovaným Správou katastra B. na LV č. X..
Rozhodnutie odôvodnil splnením podmienok nariadenia predbeţného opatrenia podľa
ustanovenia § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. osvedčením nároku, potrebou dočasnej úpravy pomerov
účastníkov a obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Osvedčenie nároku vo veci samej
vyvodil zo skutočností, ţe navrhovateľka má voči odporcovi 1/ uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 23. januára 2008 sp.zn. 15 Co 199/2007 prisúdenú nesplatenú pohľadávku
vo výške 19 916,35 eur (600 000,-- Sk), a z prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam odporcom 1/ na odporkyňu (predtým odporkyňu 2/). Potrebu dočasnej úpravy
právnych pomerov účastníkov sporu o veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej
Okresným súdom Ţiar nad Hronom pod sp.zn. 5 C 160/2008, doposiaľ neskončenej, a obavu
z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia v prípade úspechu navrhovateľky v konaní o veci
samej, odôvodnil zabezpečením konania vo veci samej s rovnakými účastníkmi konania aţ do jej
právoplatného skončenia. Primeranosť rozsahu predbeţného opatrenia vyvodil z toho, ţe
odporkyni nevznikne ţiadna ujma jej vlastníckeho práva, nakoľko nehnuteľnosti môţe uţívať
na účely, na ktoré sú určené, a na ktoré ich uţívala aj do doby nariadenia predbeţného opatrenia.
O náhrade trov konania nerozhodol uvedúc, ţe do doby rozhodnutia odvolacieho súdu ţiaden
z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania (§ 151 ods. 1 a 4 O.s.p.).
Proti meniacemu uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktoré
odôvodnila tým, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (dovolací dôvod podľa
§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) a tieţ tým, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Svoj mimoriadny opravný prostriedok bliţšie odôvodnila tým, ţe moţnosť konať
pred súdom jej bola odňatá tým, ţe odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.
Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie len na skutočnostiach tvrdených navrhovateľkou, ţe
odporkyňa je osobou blízkou odporcovi 1/, pretoţe s ním ţije v spoločnej domácnosti
a vychovávajú spoločné dieťa, a preto môţe mať rovnaký záujem ako odporca 1/, ktoré nemal
ţiadnym spôsobom osvedčené. S jej argumentáciou vo vyjadrení, ktoré bolo súčasťou dovolania
proti prvému v poradí uzneseniu odvolacieho súdu sa vôbec nezaoberal a na jej podstatné dôvody
neodpovedal. Podľa dovolateľky nariadením predbeţného opatrenia prišlo k nezákonnému
zásahu do jej vlastníckeho práva tým, ţe nehnuteľnosti nemôţe predať i napriek tomu, ţe ich
prevod mal plniť uhradzovaciu funkciu dlhu odporcu 1/. Podľa odporkyne v rozhodnutí
odvolacieho súdu absentuje výrok o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.), ktorý právny názor vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
dovolací súd a je pre súd niţšieho stupňa záväzným. Rozhodnutie o trovách konania musí tvoriť
súčasť výroku uznesenia a nie len zmienku o ňom v odôvodnení. Uplatnila si náhradu trov
konania.
Navrhovateľka sa k dovolaniu odporkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný.
Na tomto mieste povaţuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, ţe dovolanie nie je
"ďalším odvolaním", ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len
výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád a ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho
súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu je podľa § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska;
dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky. V § 239 ods. 3 O.s.p. sú ale uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti
ktorým dovolanie nie je procesne prípustné, i keď prípadne vykazujú znaky uznesení uvedených
v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. takto spod úpravy danej § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. vyníma určité uznesenia (medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení),
proti ktorým v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.
Dovolanie odporkyne, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbeţnom
opatrení, je preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné.
Dovolanie v predmetnej právnej veci by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p., ktoré
vady dovolací súd skúma vţdy bez ohľadu na to, či sú v dovolaní namietané (§ 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
(aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe § 237 O.s.p. nemá
ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239
O.s.p. vylúčené.
Dovolateľka v danej veci nenamietala vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/
O.s.p. a dovolací súd procesné vady tejto povahy ani nezistil. Odporkyňa ale tvrdí, ţe odvolací
súd tým, ţe svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, odňal jej moţnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd ale tento dovolací dôvod odporkyne nepovaţuje
za opodstatnený. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov
bolo postihnuté procesnou vadou znemoţňujúcou odporkyni realizáciu jej procesných práv.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu
nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi
procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky
pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia
(viď tieţ II. ÚS 76/07).
Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavaného konania (nariadenie
predbeţného opatrenia), povaţuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, ţe predbeţné opatrenie
je procesným inštitútom, ktorý umoţňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením
predbeţného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie
(na rozdiel od dokázania) znamená, ţe súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní
nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, ţe osvedčená skutočnosť sa
mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbeţného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje
ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, ţe skutočný stav veci nie je ešte náleţite
zistený, a teda ţe subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbeţného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
Znamená to, ţe obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môţe
rozhodnúť inak.
Vyššie uvedeným zákonným pravidlám, ktorými sa súd riadi pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie predbeţného opatrenia, zodpovedá i zákonná poţiadavka na spôsob odôvodnenia
rozhodnutia súdu o tomto návrhu v prípade ţe si súd osvojil skutkové a právne dôvody uvádzané
v návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu
na nariadenie predbeţného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotoţňuje sa so skutkovými
a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, súd to skonštatuje
v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, vysvetlil čoho
sa navrhovateľka odvolaním domáhala a čím v odvolacom konaní argumentovala a uviedol
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijaté právne závery (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal) tieţ stručne vysvetlil.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa
parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporkyne.
V tej časti dovolania, v ktorej sa uvádza, ţe napadnuté uznesenie nezodpovedá súdmi
aplikovaným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku určujúcim predpoklady nariadenia
predbeţného opatrenia, odporkyňa z hľadiska obsahového namieta, ţe napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Treba však zdôrazniť, ţe súd právnym posúdením veci
neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003
a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je aj v súčasnosti
Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým
moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale
zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá
procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 102/2004, sp.zn. 2 Cdo 282/2006, sp.zn. 3 Cdo 174/2005
a sp.zn. 4 Cdo 165/2003). I keby tvrdenia odporkyne o tom, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Dovolaním odporkyňa odvolaciemu súdu vytýka i absenciu rozhodnutia o trovách
konania. K tomu dovolací súd uvádza, ţe predmetom dovolania a tým aj moţnej nápravy
prostredníctvom dovolacieho prieskumu, môţe byť iba konkrétny (existujúci) výrok, ktorý tvorí
súčasť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Predmetom dovolania môţe
byť iba výrok, ktorý bol súdom vydaný, a nie výrok neexistujúci. V prípade, ak odvolací súd
v rozpore so zákonnou povinnosťou nerozhodol o tomto procesnom nároku, rozhodnutie o výrok
o práve na náhradu trov konania doplní na návrh účastníka uplatnený do pätnástich dní
od doručenia rozhodnutia alebo rozhodnutie o výrok o trovách konania doplní sám v prípade,
ak ešte nenadobudlo právoplatnosť (§ 166 O.s.p.). V prejednávanej časti konania platí pre trovy
predbeţného opatrenia ustanovenie § 145 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná
náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbeţného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Z citovaného ustanovenia a contrario vyplýva, ţe sa v predbeţnom opatrení o náhrade trov
konania nerozhoduje. Výnimku tvorí osobitný prípad predbeţného opatrenia podľa § 74 ods. 2
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého súdna
prax priznáva náhradu trov konania uţ v konaní o tomto nároku, pretoţe sa naň hľadí ako
na nárok definitívne priznaný, a spravidla ţaloba podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine nenasleduje.
Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením § 145 O.s.p., pokiaľ
v rozhodnutí o predbeţnom opatrení nerozhodol o trovách predbeţného opatrenia, pretoţe
o uvedených trovách je povinný rozhodnúť v rozhodnutí vydanom v konaní o veci samej
(o neúčinnosť právneho úkonu). Právnym dôsledkom zániku alebo zrušenia predbeţného
opatrenia z iného dôvodu neţ pre vyhovenie návrhu o veci samej alebo pre uspokojenie práva
navrhovateľa je nárok na náhradu ujmy vzniknutej predbeţným opatrením v zmysle § 77 ods. 3
O.s.p. Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd nerozhodnutím o trovách predbeţného opatrenia
v rozhodnutí o predbeţnom opatrení neodňal odporkyni moţnosť konať pred súdom v zmysle
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie odporkyne podľa Občianskeho súdneho poriadku
procesne neprípustné. So zreteľom na to jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu,
proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,
nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová