Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/171/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. V., bývajúcej v B.,

proti odporkyni JUDr. I. S., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Z. H., advokátkou, so sídlom v Ţ.,

o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej Okresným súdom Ţiar nad Hronom pod sp.zn. 5

C 47/2010, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla

2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţiar nad Hronom uznesením z 19. augusta 2008, č.k. -22

zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala

pôvodne proti odporcovi 1/ A.. V. a odporkyni 2/ JUDr. I. S. (ďalej len odporkyni) uloţenia

zákazu nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. pre katastrálne územie B., a to

C KN P. - záhrada o výmere X. a ostatné plochy o výmere X., ako aj stavbou rozostavaného

domu na tejto parcele, a to aţ do uspokojenia jej pohľadávky voči odporcovi 1/ vyplývajúcej z

uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. januára 2008 sp.zn. .

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe navrhovateľka sa domáhala uloţenia zákazu nakladania s

nehnuteľnosťami, ktoré „právne neexistujú“. Náhradu trov konania odporcom nepriznal, nakoľko

2

im ţiadne nevznikli.

Krajský súd v Banskej Bystrici (v poradí prvým) uznesením z 24. októbra 2008 sp.zn.

o odvolaní navrhovateľky, v ktorom navrhla aj zmenu petitu a súčasne vzala

návrh voči odporcovi 1/ späť v celom rozsahu a navrhla voči nemu konanie zastaviť, pripustil

späťvzatie návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia voči odporcovi 1/ a uznesenie okresného

súdu, ktorým návrh na nariadenie predbeţného opatrenia voči odporcovi 1/ zamietol, zrušil

a konanie voči odporcovi 1/ zastavil. Zároveň pripustil zmenu návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia voči odporkyni a uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh

navrhovateľky voči odporkyni zmenil tak, ţe odporkyni zakázal akúkoľvek majetkovú dispozíciu

predajom, darom, zaloţením, či bezodplatným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam -

pozemkom, parcele č. C KN X. - záhrady o výmere X. a parcele č. C KN X. - zastavané plochy

a nádvoria o výmere X.X. a stavbe - rozostavanému rodinnému domu na parcele č. C KN X.,

nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., evidovaným Správou katastra B. na LV č. X.. Svoje

rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, ţe sa stotoţnil so skutkovými a právnymi dôvodmi

návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia ( ). Navrhovateľke náhradu trov

konania nepriznal, pretoţe do doby rozhodnutia nepodala návrh na rozhodnutie o povinnosti

nahradiť trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporkyne uznesením z 27. januára 2010

sp.zn. uvedené uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie z dôvodu jeho vydania v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou spočívajúcou

v odňatí odporkyni moţnosti konať pred súdom v zmysle postupom oboch

súdov niţších stupňov. Uvedený dovolací dôvod, zakladajúci zároveň aj prípustnosť dovolania,

naplnila objektívna nemoţnosť odporkyne vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľky v zmysle

v znení účinnom do 14. októbra 2008 ( tretia veta ), nakoľko jej

v dôsledku chybného postupu zamestnanca súdu nebolo doručené na vyjadrenie odvolanie

navrhovateľky, ktorú vadu neodstránil ani odvolací súd .

Krajský súd v Banskej Bystrici (druhým v poradí) uznesením z 30. apríla 2010 sp. zn.

o odvolaní navrhovateľky, v ktorom navrhla aj zmenu petitu a súčasne vzala

návrh voči odporcovi 1/ späť v celom rozsahu a navrhla voči nemu konanie zastaviť, pripustil

späťvzatie návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia voči odporcovi 1/ a uznesenie okresného

súdu, ktorým návrh na nariadenie predbeţného opatrenia voči odporcovi 1/ zamietol, zrušil

a konanie voči odporcovi 1/ zastavil. Zároveň pripustil zmenu návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia voči odporkyni a uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh

navrhovateľky voči odporkyni zmenil tak, ţe odporkyni zakázal akúkoľvek majetkovú dispozíciu

predajom, darom, zaloţením, či bezodplatným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam -

pozemkom, parcele č. C KN X. - záhrady o výmere X. a parcele č. C KN X. - zastavané plochy

a nádvoria o výmere X.X. a stavbe - rozostavanému rodinnému domu na parcele č. C KN X.,

nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., evidovaným Správou katastra B. na LV č. X..

Rozhodnutie odôvodnil splnením podmienok nariadenia predbeţného opatrenia podľa

ustanovenia osvedčením nároku, potrebou dočasnej úpravy pomerov

účastníkov a obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Osvedčenie nároku vo veci samej

vyvodil zo skutočností, ţe navrhovateľka má voči odporcovi 1/ uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 23. januára 2008 sp.zn. prisúdenú nesplatenú pohľadávku

vo výške 19 916,35 eur (600 000,-- Sk), a z prevodu vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam odporcom 1/ na odporkyňu (predtým odporkyňu 2/). Potrebu dočasnej úpravy

právnych pomerov účastníkov sporu o veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej

Okresným súdom Ţiar nad Hronom pod sp.zn. , doposiaľ neskončenej, a obavu

z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia v prípade úspechu navrhovateľky v konaní o veci

samej, odôvodnil zabezpečením konania vo veci samej s rovnakými účastníkmi konania aţ do jej

právoplatného skončenia. Primeranosť rozsahu predbeţného opatrenia vyvodil z toho, ţe

odporkyni nevznikne ţiadna ujma jej vlastníckeho práva, nakoľko nehnuteľnosti môţe uţívať

na účely, na ktoré sú určené, a na ktoré ich uţívala aj do doby nariadenia predbeţného opatrenia.

O náhrade trov konania nerozhodol uvedúc, ţe do doby rozhodnutia odvolacieho súdu ţiaden

z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania ( a ).

Proti meniacemu uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktoré

odôvodnila tým, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (dovolací dôvod podľa

v spojení s ) a tieţ tým, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241

ods. 2 písm. c/ ). Navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Svoj mimoriadny opravný prostriedok bliţšie odôvodnila tým, ţe moţnosť konať

pred súdom jej bola odňatá tým, ţe odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie len na skutočnostiach tvrdených navrhovateľkou, ţe

odporkyňa je osobou blízkou odporcovi 1/, pretoţe s ním ţije v spoločnej domácnosti

a vychovávajú spoločné dieťa, a preto môţe mať rovnaký záujem ako odporca 1/, ktoré nemal

ţiadnym spôsobom osvedčené. S jej argumentáciou vo vyjadrení, ktoré bolo súčasťou dovolania

proti prvému v poradí uzneseniu odvolacieho súdu sa vôbec nezaoberal a na jej podstatné dôvody

neodpovedal. Podľa dovolateľky nariadením predbeţného opatrenia prišlo k nezákonnému

zásahu do jej vlastníckeho práva tým, ţe nehnuteľnosti nemôţe predať i napriek tomu, ţe ich

prevod mal plniť uhradzovaciu funkciu dlhu odporcu 1/. Podľa odporkyne v rozhodnutí

odvolacieho súdu absentuje výrok o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania

( veta tretia ), ktorý právny názor vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí

dovolací súd a je pre súd niţšieho stupňa záväzným. Rozhodnutie o trovách konania musí tvoriť

súčasť výroku uznesenia a nie len zmienku o ňom v odôvodnení. Uplatnila si náhradu trov

konania.

Navrhovateľka sa k dovolaniu odporkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný.

Na tomto mieste povaţuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, ţe dovolanie nie je

5

"ďalším odvolaním", ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných (, ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád a ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho

súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je podľa prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (viď ) na zaujatie stanoviska;

dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky. V sú ale uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti

ktorým dovolanie nie je procesne prípustné, i keď prípadne vykazujú znaky uznesení uvedených

v a Ustanovenie takto spod úpravy danej a

vyníma určité uznesenia (medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení),

proti ktorým v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.

Dovolanie odporkyne, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbeţnom

opatrení, je preto podľa neprípustné.

Dovolanie v predmetnej právnej veci by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v , ktoré

vady dovolací súd skúma vţdy bez ohľadu na to, či sú v dovolaní namietané (§ 242 ods. 1 druhá

veta ).

6

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

(aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe nemá

ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239

vylúčené.

Dovolateľka v danej veci nenamietala vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

a dovolací súd procesné vady tejto povahy ani nezistil. Odporkyňa ale tvrdí, ţe odvolací

súd tým, ţe svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, odňal jej moţnosť konať pred súdom

v zmysle Dovolací súd ale tento dovolací dôvod odporkyne nepovaţuje

za opodstatnený. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov

bolo postihnuté procesnou vadou znemoţňujúcou odporkyni realizáciu jej procesných práv.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi (). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán

(avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (). Súd sa z tohto dôvodu

nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi

procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky

pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia

(viď tieţ ).

Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavaného konania (nariadenie

predbeţného opatrenia), povaţuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, ţe predbeţné opatrenie

je procesným inštitútom, ktorý umoţňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným

subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením

predbeţného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie

(na rozdiel od dokázania) znamená, ţe súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní

nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, ţe osvedčená skutočnosť sa

mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbeţného

opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje

ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, ţe skutočný stav veci nie je ešte náleţite

zistený, a teda ţe subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom

nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbeţného opatrenia sa preto

neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

Znamená to, ţe obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môţe

rozhodnúť inak.

Vyššie uvedeným zákonným pravidlám, ktorými sa súd riadi pri rozhodovaní o návrhu

na nariadenie predbeţného opatrenia, zodpovedá i zákonná poţiadavka na spôsob odôvodnenia

rozhodnutia súdu o tomto návrhu v prípade ţe si súd osvojil skutkové a právne dôvody uvádzané

v návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Podľa , ak súd návrhu

na nariadenie predbeţného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotoţňuje sa so skutkovými

a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, súd to skonštatuje

v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav,

8

opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, vysvetlil čoho

sa navrhovateľka odvolaním domáhala a čím v odvolacom konaní argumentovala a uviedol

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Prijaté právne závery (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal) tieţ stručne vysvetlil.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom k vyššie

uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky, a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporkyne.

V tej časti dovolania, v ktorej sa uvádza, ţe napadnuté uznesenie nezodpovedá súdmi

aplikovaným ustanoveniam určujúcim predpoklady nariadenia

predbeţného opatrenia, odporkyňa z hľadiska obsahového namieta, ţe napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Treba však zdôrazniť, ţe súd právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/

(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je aj v súčasnosti

Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie ( ), zároveň je ale

9

zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá

procesnú vadu konania v zmysle (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn.

a sp.zn. ). I keby tvrdenia odporkyne o tom, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť

dovolania v zmysle

Dovolaním odporkyňa odvolaciemu súdu vytýka i absenciu rozhodnutia o trovách

konania. K tomu dovolací súd uvádza, ţe predmetom dovolania a tým aj moţnej nápravy

prostredníctvom dovolacieho prieskumu, môţe byť iba konkrétny (existujúci) výrok, ktorý tvorí

súčasť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Predmetom dovolania môţe

byť iba výrok, ktorý bol súdom vydaný, a nie výrok neexistujúci. V prípade, ak odvolací súd

v rozpore so zákonnou povinnosťou nerozhodol o tomto procesnom nároku, rozhodnutie o výrok

o práve na náhradu trov konania doplní na návrh účastníka uplatnený do pätnástich dní

od doručenia rozhodnutia alebo rozhodnutie o výrok o trovách konania doplní sám v prípade,

ak ešte nenadobudlo právoplatnosť ( ). V prejednávanej časti konania platí pre trovy

predbeţného opatrenia ustanovenie , podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná

náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbeţného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Z citovaného ustanovenia a contrario vyplýva, ţe sa v predbeţnom opatrení o náhrade trov

konania nerozhoduje. Výnimku tvorí osobitný prípad predbeţného opatrenia podľa § 74 ods. 2

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého súdna

prax priznáva náhradu trov konania uţ v konaní o tomto nároku, pretoţe sa naň hľadí ako

na nárok definitívne priznaný, a spravidla ţaloba podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine nenasleduje.

Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením , pokiaľ

v rozhodnutí o predbeţnom opatrení nerozhodol o trovách predbeţného opatrenia, pretoţe

o uvedených trovách je povinný rozhodnúť v rozhodnutí vydanom v konaní o veci samej

(o neúčinnosť právneho úkonu). Právnym dôsledkom zániku alebo zrušenia predbeţného

opatrenia z iného dôvodu neţ pre vyhovenie návrhu o veci samej alebo pre uspokojenie práva

navrhovateľa je nárok na náhradu ujmy vzniknutej predbeţným opatrením v zmysle § 77 ods. 3

Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd nerozhodnutím o trovách predbeţného opatrenia

v rozhodnutí o predbeţnom opatrení neodňal odporkyni moţnosť konať pred súdom v zmysle

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie odporkyne podľa

procesne neprípustné. So zreteľom na to jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

11