Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sfk/96/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnych veciach žalobkyne: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102834672/2019 zo dňa 10. decembra 2019 a č. 102836399/2019 zo dňa 10. decembra 2019, o kasačných sťažnostiach žalovaného proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -111, -111 zo dňa 27. apríla 2022 a č. k. -135 zo dňa 22. novembra 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky I. a III. výrok rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č. k. -111, -111 zo dňa 27. apríla 2022 a č. k. -135 zo dňa 22. novembra 2022 zrušuje a v tejto časti veci vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania I.A Vyrubenie úrokov z omeškania za nedoplatok na DPH v zdaňovacom období december 2007 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 9104405/5/4408195/2013/ Sia zo dňa 30. septembra 2013, ktorým žalobkyni vyrubil za zdaňovacie obdobie december 2007 rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 17.147,58 €. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16. decembra 2013, doručeným žalobkyni dňa 22. januára 2014, znížil rozdiel DPH o 3,31 €, vo zvyšku toto rozhodnutie potvrdil. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. -51 zo dňa 16. apríla 2014 odložil vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia na základe správnej žaloby žalobkyne podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci zdaňovacieho obdobia december 2007 a rozsudkom č. k. -74 zo dňa 30. septembra 2015 toto vyrubovacie rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. zmenil tento rozsudok správneho súdu a správnu žalobu zamietol. 3. Správca dane rozhodnutím č. 100560045/2019 zo dňa 5. marca 2019 vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 7.709,20 € za nezaplatenie DPH vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane podľa bodu 1 tohto rozsudku v určenej lehote. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 101839622/2019 zo dňa 31. júla 2019 zrušil rozhodnutie správcu dane o úroku z omeškania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky mimo odvolacieho konania rozhodnutím č. MF/018531/2019-77 zo dňa 7. novembra 2019 zrušilo rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. júla 2019 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 102834672/2019 zo dňa 10. decembra 2019 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 5. marca 2019 o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane podľa bodu 1 tohto rozsudku v určenej lehote. I.B Vyrubenie úrokov z omeškania za nedoplatok na DPH v zdaňovacom období jún 2010 6. Správca dane vydal rozhodnutie č. 9104405/5/4412542/2013/Sia zo dňa 2. októbra 2013, ktorým žalobkyni vyrubil za zdaňovacie obdobie jún 2010 rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 21.755,- €. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/4695/2014/1042 zo dňa 8. januára 2014, doručeným žalobkyni dňa 22. januára 2014, toto rozhodnutie potvrdil. 7. Správny súd uznesením č. k. -75 zo dňa 20. mája 2014 odložil vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia na základe správnej žaloby žalobkyne podľa vo veci zdaňovacieho obdobia jún 2010 a rozsudkom č. k. -119 zo dňa 28. januára 2016 vyrubovacie rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. zmenil tento rozsudok správneho súdu a správnu žalobu zamietol. 8. Správca dane rozhodnutím č. 100630073/2019 zo dňa 13. marca 2019 vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 12.427,10 € za nezaplatenie DPH vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane podľa bodu 6 tohto rozsudku v určenej lehote. 9. Žalovaný rozhodnutím č. 101903832/2019 zo dňa 8. augusta 2019 zrušil rozhodnutie správcu dane o úroku z omeškania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky mimo odvolacieho konania rozhodnutím č. MF/018527/2019-77 z dňa 7. novembra 2019 zrušilo rozhodnutie žalovaného zo dňa 8. augusta 2019 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie. 10. Žalovaný rozhodnutím č. 102836399/2019 zo dňa 10. decembra 2019 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 13. marca 2019 o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane podľa bodu 6 tohto rozsudku v určenej lehote. I.C Odôvodnenie rozhodnutí žalovaného zo dňa 10. decembra 2019 11. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukázal na skutočnosť, že správca dane v predmetnej veci postupoval podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a správne pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania za dobu omeškania so splatným rozdielom dane podľa vyrubovacích rozhodnutí v súvislosti so zdaňovacími obdobiami december 2007 a jún 2010. Keďže štvornásobok úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v rozhodujúcom období nedosiahol 15 %, pri vyrubení úroku z omeškania správca dane správne použil ročnú úrokovú sadzbu 15 %. 12. Čo sa týka dĺžky doby omeškania žalovaný dal do pozornosti, že obe pohľadávky nadobudli splatnosť v súlade s vyrubovacími rozhodnutiami dňa 6. februára 2014, pričom pohľadávka za zdaňovacie obdobie december 2007 bola uhradená dňa 1. decembra 2017 (1 394 dní omeškania) a pohľadávka za zdaňovacie obdobie jún 2010 bola uhradená dňa 28. novembra 2017 (1 391 dní omeškania). Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na súdom priznaný odklad vykonateľnosti vyrubovacích rozhodnutí, žalovaný uviedol, že tento zanikol v dôsledku zmeňujúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými boli správne žaloby žalobkyne zamietnuté. Správca dane preto postupoval správne, ak vyrubil úrok z omeškania aj za dobu omeškania, počas ktorej bola odložená vykonateľnosť vyrubovacích rozhodnutí . Tento totiž nemal vplyv na splatnosť pohľadávok, ktorá nastala dňa 6. februára 2014. II. Priebeh konaní pred správnym súdom a jeho rozhodnutia 13. Proti rozhodnutiam žalovaného zo dňa 10. decembra 2019 podala žalobkyňa obdobné správne žaloby na správny súd, ktorými žiadala zrušiť rozhodnutia žalovaného. 14. Žalobkyňa v podstatnom namietala, že (i) nebola žiadnym spôsobom upovedomená o začatí konaní o vyrubení úroku z omeškania, čím jej bolo znemožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia; (ii) že žalovaný nemal dostatok podkladov na rozhodnutie, keďže administratívny spis k daňovému vyrubovaciemu konaniu sa nachádzal na správnom súde v súvislosti s inými súdnymi konaniami; (iii) že správca dane jej vyrubil úrok z omeškania aj za dobu, keď správny súd rozhodol o odklade vykonateľnosti vyrubovacích rozhodnutí a (iv) že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty podľa Daňového poriadku. 15. Správny súd rozsudkami č. k. -111, -111 zo dňa 27. apríla 2022 a č. k. -135 zo dňa 22. novembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozsudky“) v I. výroku zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. decembra 2019 a veci vrátil na ďalšie konanie, vo výroku II. odmietol žalobu v časti týkajúcej sa súvisiaceho rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky a III. výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. 16. Správny súd v napadnutých rozsudkoch skonštatoval, že hoci a Daňového poriadku nabáda vyrubiť úrok z omeškania v každom prípade, právny poriadok je potrebné vnímať v širších súvislostiach ako komplexný celok. Pri výklade jednotlivých právnych noriem je potrebné vyvarovať sa

prílišného formalizmu a preferovať materiálny prístup, sledujúc účel jednotlivých zákonných ustanovení. Podľa názoru správneho súdu je zmyslom inštitútu odloženia vykonateľnosti podľa a jeho obdobnej náhrady podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), aby bolo zabránené takej situácii, kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma. Odložením vykonateľnosti sa pozastavujú účinky žalobou napadnutého rozhodnutia a nie je možné trvať na plnení povinnosti určenej takýmto rozhodnutím a ani jej splnenie nijako vynucovať. Podľa názoru správneho súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by sa nevyhovením žalobe rušili od počiatku všetky účinky odloženia vykonateľnosti. Odklad vykonateľnosti tak poskytuje žalobcovi právo neplniť, a preto počas doby neplnenia nemôže byť ani v omeškaní. Podľa názoru správneho súdu inštitút ochrany žalobcu nemôže byť príčinou hrozby väčšej ujmy v podobe platenia sankcie za obdobie, kedy účastník neplnil povinnosť určenú namietaným rozhodnutím správneho orgánu. Takýto stav by podľa názoru správneho súdu porušoval právo žalobcu na spravodlivý proces. Ak preto správca dane a žalovaný určili úrok z omeškania tak, že započítali do doby omeškania aj dobu, počas ktorej bola odložená vykonateľnosť vyrubovacích rozhodnutí (bez ohľadu na konečný výsledok súdneho konania), podľa názoru správneho súdu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Ďalšie námietky žalobkyne správny súd nevyhodnotil ako relevantné. III. Kasačné sťažnosti a priebeh konania na kasačnom súde 18. Proti napadnutým rozsudkom správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ obdobné kasačné sťažnosti z dôvodu, že tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa zákona . Žiadal zrušiť napadnuté rozsudky a veci vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 19. Z kasačných sťažností je zrejmé, že žalovaný namieta len zrušujúce výroky a výroky o trovách napadnutých rozsudkov správneho súdu. Podľa názoru žalovaného je odloženie vykonateľnosti dočasným, preventívnym a predbežným procesným úkonom súdu, účelom ktorého je ochrana žalobcu pred nepriaznivými účinkami rozhodnutia súdu. Jeho zmysel nadväzuje na skutočnosť, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Priznaný odkladný účinok právoplatným súdnym rozhodnutím zanikol. Správca dane a aj sťažovateľ tak postupovali správne, pokiaľ podľa a Daňového poriadku rozhodli v predmetných veciach o úroku z omeškania tak, že do doby omeškania započítali aj čas neúspešného súdneho konania vedeného žalobkyňou proti vyrubovacím rozhodnutiam, počas ktorého bola odložená vykonateľnosť vyrubovacích rozhodnutí. 20. Ku kasačným sťažnostiam sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá v podstatnom akcentovala a zopakovala závery a argumenty správneho súdu týkajúce sa účinkov odkladu vykonateľnosti. Navrhla preto kasačné sťažnosti žalovaného zamietnuť. 21. Po predložení vecí kasačnému súdu bola kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu č. k. -111, -111 zo dňa 27. apríla 2022 pridelená sp. zn. a proti rozsudku správneho súdu č. k. -135 zo dňa 22. novembra 2022 bola pridelená sp. zn. . 22. Uznesením sp. zn. zo dňa 27 novembra 2023 kasačný súd spojil pred ním vedené kasačné konania pod sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. . 23. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku. IV. Posúdenie kasačného súdu 24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačné sťažnosti sťažovateľa boli podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a sú prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozsudky správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k názoru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné. 25. Kľúčovou právnou otázkou, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd v predmetnej veci sťažovateľom vyzvaný, je otázka, či dobu súdneho konania, počas ktorého bol podľa priznaný odklad vykonateľnosti vyrubovacím rozhodnutiam, (ne)možno započítať do doby, za ktorú sa vyrubuje úrok z omeškania podľa a Daňového poriadku.

26. Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 27. Podľa žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka. 28. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 29. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 30. Podľa odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 31. V nadväznosti na nastolenú právnu otázku kasačný súd dáva v prvom rade do pozornosti, že žalobkyňa v súvisiacom súdnom konaní napadla rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane správnou žalobou podľa a nasl. . Iniciovala tým súdny prieskum, ktorého predmetom je právoplatné (konečné a nemenné) rozhodnutie príslušných orgánov finančnej správy ( ). Podanie správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu orgánov verejnej správy nemalo ani podľa prechádzajúcej právnej úpravy paušálne odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Na žiadosť účastníka konania však bolo možné odložiť vykonateľnosť žalovaného rozhodnutia, ak by jeho okamžitým výkonom hrozila závažná ujma. 32. Vo vzťahu k právnemu inštitútu odkladu vykonateľnosti podľa a jeho zmyslu kasačný súd konštatuje, že podľa a 2 má každý právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo na súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy zasahujúcich do základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. V súvislosti so súdnou ochranou je pritom relevantný aj časový aspekt. Totiž akékoľvek súdne konanie a jeho vedenie si vyžaduje určitý časový náklad, zároveň však platí, že ak je celková dĺžka súdneho konania extrémna, ide vo svojej podstate o odňatie spravodlivosti (denegatio iustitae). Notoricky známe je tak vyjadrenie denegatia iustitiae (odopretia spravodlivosti) ako oneskorená spravodlivosť je odopretá spravodlivosť. 33. Keďže právny poriadok Slovenskej republiky upravuje správnu žalobu ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorého iniciácia neodkladá negatívne účinky spochybneného rozhodnutia orgánu verejnej správy na jeho adresátov, časový aspekt poskytnutia súdnej ochrany je osobitne významný. Bezodkladné nastúpenie účinkov spochybneného rozhodnutia orgánu verejnej správy a ich vynucovanie zo strany orgánov verejnej moci by totiž mohlo v konkrétnom prípade priniesť závažné následky, pre ktoré by sa výsledok súdneho konania s časovým odstupom mohol stať, aj v prípade úspechu, nepodstatným. Práve z dôvodu zabezpečenia účelu súdneho konania v prípadoch, ak by okamžitý výkon (autoritatívne vynucovanie) spochybneného rozhodnutia predstavoval hrozbu závažnej/nenapraviteľnej ujmy, mal správny súd možnosť priznať správnej žalobe odklad vykonateľnosti podľa . 34. Správny súd sa mýli, pokiaľ pri vyvodzovaní účinkov a zmyslu odkladu vykonateľnosti podľa vychádza z právnej úpravy odkladného účinku podľa a . Ide totiž o odlišné právne inštitúty. Kasačný súd poukazuje na to, že prijatie odkladného účinku správnej žaloby reflektovalo práve na záujem zákonodarcu rozšíriť pôvodný koncept odkladu vykonateľnosti. Túto skutočnosť zákonodarca jasne deklaroval aj v dôvodovej správe k , podľa ktorej „odkladný účinok správnej žaloby podľa predstavuje širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti podľa . Priznaním odkladného účinku sa totiž pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení.“

35. Už z doteraz uvedeného ako aj zo samotného textu predmetných ustanovení je zrejmé, že odklad vykonateľnosti a odkladný účinok nie sú identické pojmy, ani to nie sú právne inštitúty s rovnakými účinkami. Odkladný účinok podľa a predstavuje posun oproti odkladu vykonateľnosti podľa v tom, že už odkladá všetky (teda nie len niektoré) účinky žalovaného rozhodnutia. 36. Zmysel a význam odkladu vykonateľnosti podľa možno vidieť v zabezpečení efektívnosti a zmysluplnosti súdnej ochrany v konaniach realizujúcich právo podľa . Jeho účelom teda je zabrániť tomu, aby okamžitý faktický výkon/autoritatívne vynucovanie žalovaného rozhodnutia znemožnil poskytnúť efektívnu súdnu ochranu žalobcovi. Inými slovami, ak by okamžitý nútený výkon/autoritatívne vynucovanie žalovaného rozhodnutia mohlo priniesť nenapraviteľné následky žalobcovi. Tento inštitút preto poskytuje ochranu len pred faktickým výkonom

- autoritatívnym/mocenským vynucovaním povinností uložených právoplatným rozhodnutím. Odklad vykonateľnosti podľa teda nepozastavuje akékoľvek účinky - právne dôsledky žalovaného právoplatného rozhodnutia. Z tohto dôvodu aj inštitút odkladu vykonateľnosti podľa nepredstavoval ani tak intenzívny zásah do princípu právnej istoty, aby si vyžadoval následné časové limitovanie súdneho konania, ako je to v prípade odkladného účinku podľa v spojení s . 37. Kasačný súd pre úplnosť považuje za potrebné dať do pozornosti, že právny inštitút odkladu vykonateľnosti nepoznala právna úprava len vo vzťahu k rozhodovaniu správnych súdov ( ), ale aj v prípade mimoriadnych opravných prostriedkov v civilnom súdnom konaní. Ide o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom podľa . Zákonodarca pritom v a v používal rovnaké pojmy. 38. Ústavný súd Slovenskej republiky k predmetnému inštitútu uviedol (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. februára 2013, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 15/2013): „Podľa názoru ústavného súdu účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom ( ) je iba ochrana dovolateľa pred exekúciou vedenou (alebo hroziacou) na podklade napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Iba vykonanie exekúcie voči dovolateľovi totiž môže spôsobiť nezvratnú stratu vlastníckeho práva dovolateľa, pretože exekučné predpisy nepripúšťajú navrátenie do pôvodného stavu ( Exekučného poriadku). Zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v príslušnej evidencii v prospech žalobcu v konaní o určenie vlastníckeho práva a ani následná dispozícia s predmetom konania žalobcom jeho (ďalším) prevodom takéto následky vo vzťahu k dovolateľovi nespôsobuje a nikdy už zo svojej povahy nevylučuje možnosť prípadne úspešného dovolateľa domáhať sa navrátenia do pôvodného stavu. Ústavný súd preto zastáva názor, podľa ktorého prichádza do úvahy, aby dovolací súd podľa povolil odklad vykonateľnosti iba takého rozhodnutia odvolacieho súdu, na podklade ktorého možno nariadiť exekúciu...“ 39. Odklad vykonateľnosti pritom predstavuje ochranu dočasnú, ktorej trvanie je spojené s priebehom súdneho konania (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. februára 2013, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 15/2013). Po jeho skončení účinky odkladu vykonateľnosti odpadajú, a preto v prípade zamietajúceho rozsudku nastupujú aj všetky dočasne pozastavené následky žalovaného rozhodnutia a je možné pristúpiť aj k jeho nútenému/autoritatívnemu výkonu. V prípade úspechu účastníka konania, zrušujúcim rozsudkom zaniká napadnuté rozhodnutie ako aj všetky jeho právne následky. 40. Kasačný súd v súvislosti s dočasnosťou odkladu vykonateľnosti a nástupom odloženej vykonateľnosti po právoplatnom skončení súdneho konania vo vzťahu k úrokom z omeškania dáva do pozornosti, že odklad vykonateľnosti má vo svojej podstate povahu zabezpečovacieho procesného opatrenia (ŠTEVČEK, M.; FICOVÁ, S. a kol.: . I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, 965 s. - komentár k C ods. 1 ). Aj pre iné zabezpečovacie opatrenia je typické, že v prípade ich zániku v dôsledku neúspechu v súdnom konaní nastupujú (spätne) zodpovednostné vzťahy za škody a ujmu, ktorá počas súdneho konania v dôsledku zabezpečovacieho opatrenia vznikli druhej strane ( , v znení neskorších predpisov). 41. Keďže odklad vykonateľnosti podľa nemá suspenzívny účinok vo vzťahu k právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, platí, že právo či povinnosť uložené žalovaným rozhodnutím napriek priznanému odkladu vykonateľnosti naďalej existujú. Takýmto žalovaným rozhodnutím priznané práva však nemožno dočasne autoritatívne/mocensky vynucovať - vykonávať. 42. V rozpore s vyššie uvedeným nie sú ani žalobkyňou akcentované právne názory vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. mája 2011. Najvyšší

súd Slovenskej republiky v predmetnej veci konštatoval, že účinky odkladu vykonateľnosti podľa je potrebné v zásade vnímať širšie ako len odklad „exekučnej vykonateľnosti“. Na druhej strane však zdôraznil, že povolenie odkladu vykonateľnosti neznamená pozastavenie všetkých právnych účinkov správneho rozhodnutia. Ide pritom o rozhodnutie, ktoré sa v merite netýkalo vyrubovania úrokov z omeškania a je vydané pred rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky citovaným v bode 39 tohto rozsudku. 43. Podľa Daňového poriadku daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane. 44. Podľa Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 45. Podľa Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa , a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. 46. Podľa Daňového poriadku lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 47. Podľa Daňového poriadku doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné. 48. Podľa Daňového poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. 49. Podľa Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane. 50. Podľa Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2019 správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 51. V predmetnej veci je podstatné, že rozdiel dane je vyrubený rozhodnutím správcu dane ( a Daňového poriadku), resp. momentom jeho právoplatnosti ( Daňového poriadku). Vo výroku vyrubovacieho rozhodnutia správca dane určuje aj lehotu splatnosti vyrubovaného rozdielu dane - 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ( a Daňového poriadku). V predmetnej veci došlo k momentu splatnosti pred rozhodnutím o odklade vykonateľnosti. V súlade s Daňového poriadku tiež možno konštatovať, že úrok z omeškania je priamym právnym následkom omeškania daňového subjektu. 52. Kasačný súd, aj v nadväznosti na vyššie uvedené východiská a význam odkladu vykonateľnosti, zdôrazňuje, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane (na existenciu pohľadávky a právnej povinnosti platiť) a ani na jej splatnosť. Priznaním odkladu vykonateľnosti sa pozastavuje vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia, a teda oprávnenie orgánov verejnej moci takéto rozhodnutie autoritatívne/mocensky vynucovať - vykonávať. Správca dane tak nemôže počas súdneho konania, v ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti podľa , pristúpiť k výkonu spochybneného rozhodnutia a ani k okamžitému ukladaniu sankcii za jeho neplnenie (priebežné vyrubovanie úroku z omeškania podľa Daňového poriadku), ktorými by fakticky vynucoval plnenia rozhodnutia s odloženou vykonateľnosťou. Priznanie odkladu vykonateľnosti však nezakladá právo neplatiť, ako sa mylne domnieva správny súd. Nepozastavuje teda existenciu pohľadávky a ani jej splatnosť, čo sú rozhodujúce skutočnosti pre vyrubenie úroku z omeškania podľa a Daňového poriadku. Preto aj počas súdneho konania a aj napriek priznaniu odkladu vykonateľnosti je žalobca oprávnený plniť vyrubenú pohľadávku, čo však nemá vplyv na existenciu a vedenie súdneho konania.

53. Kasačný súd v tomto smere inšpiratívne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 8. júla 2015 pri obdobnej právnej úprave (obdobne tiež necitované rozhodnutie sp. zn. zo dňa 18. septembra 2015): „[34] K této námitce stěžovatele Nejvyšší správní soud uvádí, že přiznání odkladného účinku žalobě proti rozhodnutí správního orgánu mění poměry mezi účastníky řízení v tom směru, že odkládá účinky žalobou napadeného správního rozhodnutí, které tak v důsledku přiznání odkladného účinku není vykonatelné. Přiznání odkladného účinku je tedy procesní institut, který pouze dočasně odkládá (a chrání před) účinky napadeného správního rozhodnutí a ůsobuje, že po dobu přiznání odkladného účinku nedochází ke změně právních poměrů účastníků řízení. Přiznání odkladného účinku pozastavuje ty účinky napadeného správního rozhodnutí, které z povahy věci pozastavit lze (tj. uložené právní povinnosti nelze vynucovat, přiznaná oprávnění nelze uplatňovat, odejmutá oprávnění zůstávají zachována, atd.). To však nic nemění na tom, že takovéto správní rozhodnutí stále existuje a v souladu s principem presumpce správnosti správních aktů (podle kterého se má za to, že správní akt je zákonný a správný, a to až do okamžiku, kdy příslušný orgán zákonem předvídanou formou prohlásí správní akt za nezákonný a zruší jej), je tudíž možno a nutno přihlížet k jeho obsahu a vycházet ze skutečností v něm uvedených. Rozhodnutí o přiznání odkladného účinku ostatně nepředjímá výsledek řízení samotného. Žalovaný tudíž nepochybil, pokud ve svém rozhodnutí vycházel z existence rozhodnutí o stanovení odvodu za porušení rozpočtové kázně stěžovatelem. Je mimoto zřejmé, že zákona o rozpočtových pravidlech nestanoví podmínku pravomocného a vykonatelného rozhodnutí o stanovení odvodu za porušení rozpočtové kázně jako nutný předpoklad pro vydání platebního výměru na penále, respektive pro rozhodnutí o odvolání proti takovému platebnímu výměru. Podmínkou je, že porušitel rozpočtové kázně byl v prodlení s odvodem, což v dané věci bylo splněno, a to bez ohledu na usnesení o přiznání odkladného účinku žalobě proti rozhodnutí o stanovení odvodu a bez ohledu na vykonatelnost takového rozhodnutí o stanovení odvodu. Nejedná se ani o opatření směřující k výkonu rozhodnutí o stanovení odvodu za porušení rozpočtové kázně. Nejvyšší správní soud proto dospěl k závěru, že důvodná není ani tato námitka stěžovatele.“ 54. Úrok z omeškania podľa a Daňového poriadku predstavuje osobitný typ sankcie za neplnenie daňovej povinnosti v určených lehotách. Jeho účelom je dodatočné odškodnenie fiskusu za oneskorené plnenie daňovej pohľadávky, resp. za potenciálnu stratu hodnoty pohľadávky v dôsledku oneskoreného plnenia, resp. v dôsledku plynutia času. A to aj v prípade, ak ide o plynutie času počas vedenia neúspešného súdneho konania. Keďže vyrubenie úroku z omeškania v prípade, ak bol voči vyrubovaciemu rozhodnutiu priznaný odklad vykonateľnosti, nastupuje až po neúspešnom ukončení súdneho konania, kasačný súd vo vzťahu k určovaniu jeho výšky (odo dňa splatnosti vyrubenej pohľadávky do dňa plnenia) nepovažuje tento následok za okamžitý následok rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorý by mal byť v dôsledku odkladu vykonateľnosti definitívne nielen odložený (do konca súdneho konania), ale de facto aj zrušený - odpustenie úrokov z omeškania za celú dobu súdneho konania. A to napriek neúspechu žalobkyne v súdnom konaní, teda v prípade nedôvodnosti jej žaloby. 55. Kasačný súd považuje za potrebné pre úplnosť poukázať aj na obdobný prístup Najvyššieho správneho súdu Českej republiky k úrokom z omeškania za dobu odkladného účinku správnej žaloby v daňových veciach pri obdobnej právnej úprave vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021 (rovnako tiež predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave sp. zn. zo dňa 13. novembra 2019, publikované v Sbírke rozhodnutí Nejvyššího správního soudu Českej republiky pod č. 4256/2021): „[21] Spornou otázkou ve věci je především to, jaké právní účinky má přiznání odkladného účinku žalobě. Nejvyšší správní soud i Ústavní soud shodně uvádí, že pokud je žalobě přiznán odkladný účinek, nelze vynucovat žalobou napadeným aktem uložené povinnosti a odejmutá oprávnění zůstávají zachována. Jak je uvedeno výše, Nejvyšší správní soud se v rozhodnutí čj. -68 zabýval výší penále z prodlení s úhradou platební povinnosti. Dospěl přitom k závěru, že „…po dobu přiznání odkladného účinku nedochází ke změně právních poměrů účastníků řízení. Přiznání odkladného účinku pozastavuje ty účinky napadeného správního rozhodnutí, které z povahy věci pozastavit lze. V nyní projednávané věci jde o výši úroku z prodlení. Svou povahou jde tedy o velmi blízké instituty a závěry Nejvyššího správního soudu jsou tak aplikovatelné. [22] Pro vyměření úroku z prodlení zákon nestanoví jako podmínku pravomocné a vykonatelné rozhodnutí o vyměření daně (cla), ale pouze to, že je daňový subjekt v prodlení se zaplacením splatné daně. Krajský soud správně dovodil, že úrok z prodlení není přímým následkem rozhodnutí o vyměření cla, ale přímým následkem prodlení. Lhůta pro splatnost zároveň již uběhla a přiznáním odkladného účinku tak nemohlo dojít k jejímu odsunu, pouze nebylo možné nesplacené clo, stejně jako úrok z prodlení, po dobu účinnosti odkladného účinku vymáhat. To ale nemůže nic změnit na tom, že

stěžovatelka byla s úhradou v prodlení. Ze zákona tedy vznikla stěžovatelce povinnost uhradit rovněž úrok z prodlení. Správnímu orgánu přitom nenáleží možnost rozhodnout o tom, zda úrok vyměří či nikoliv. Krajský soud tedy v souladu s dřívějšími závěry Nejvyššího správního soudu správně dospěl k závěru, že přiznáním odkladného účinku žaloby se pozastavují jen ty účinky, které v konkrétním okamžiku ještě pozastavit lze. V době, kdy soud přiznal odkladný účinek žalobě proti rozhodnutí o doměření cla, však již nebylo možno přerušit či stavět běh lhůty pro jeho splatnost, která skončila již o půl roku dříve. S tímto závěrem se Nejvyšší správní soud ztotožnil.“ 56. Ústavný súd Českej republiky v nadväznosti na vyššie uvedené dodal (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 18. januára 2022): „18. Správní soudy uvedly, že pro vyměření úroku z prodlení zákon nestanoví jako podmínku pravomocné a vykonatelné rozhodnutí o vyměření daně (cla), ale pouze prodlení daňového subjektu s úhradou, a dovodily, že úrok z prodlení není přímým následkem rozhodnutí o vyměření cla, nýbrž přímým následkem prodlení. Ústavní soud shledal, že správní soudy dovodily, že není dán natolik úzký vztah mezi rozhodnutím o vyměření cla a úroky z prodlení na to, aby šlo úroky z prodlení podřadit pod kategorii účinků napadeného rozhodnutí ve smyslu § 73 odst. 3 s. ř. s., které se přiznáním odkladného účinku pozastavují. Jde o srozumitelný výklad, který reflektuje souvztažnost mezi jednotlivými zákony (zejména zákonem o správě daní a poplatků a soudním řádem správním), do něhož Ústavnímu soudu nepřísluší zasahovat 19. Dále lze poukázat na to, že daňový subjekt může využít žádost o povolení posečkání úhrady daně nebo rozložení její úhrady na splátky (§ 60 zákona o správě daní a poplatků, § 156 zákona č. 280/2009 Sb., daňový řád, ve znění pozdějších předpisů) [v právnom poriadku Slovenskej republiky ide o odklad platenia dane a povolenie splátok podľa § 57 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku; pozn. kasačného súdu]. Podmínky pro vyhovění takové žádosti mají velký průnik s podmínkami pro přiznání odkladného účinku správní žalobě (zejména v tom, že posečkání či povolení splátek lze povolit, bylo-li by neprodlené zaplacení spojeno pro daňový subjekt s vážnou újmou). Povolení posečkání je spojeno s povinností platit úrok z posečkané částky (§ 60 odst. 6 zákona o správě daní a poplatků a § 253 odst. 4 daňového řádu), jehož výše je však stanovena výrazně níže než úrok z prodlení (podle § 253 odst. 4 daňového řádu nesmí přesáhnout polovinu výše úroku z prodlení, podle § 60 odst. 6 zákona o správě daní a poplatků činil úrok z odložené částky repo sazbu zvýšenou o 7 procentních bodů, kdežto úrok z prodlení činil repo sazbu zvýšenou o 14 procentních bodů podle § 63 odst. 3 daného zákona). Také s posečkáním daně je spojen úrok, neboť v základu tohoto právního institutu stojí ekonomická myšlenka o ceně peněz, tj. není-li daň poukázána v řádném termínu pro její úhradu, vystupuje úrok jako paušalizovaná náhrada za prostředky, které musí veřejné rozpočty získávat z jiných zdrojů. Ústavní soud tak zohlednil, že i přesto, že správní soudy shledaly, že odkladný účinek žaloby ve věci rozhodnutí o vyměření cla nemá vliv na vznik povinnosti platit úroky z prodlení s úhradou tohoto cla, právní řád nabízí možnost (žádost o posečkání daně), jak může daňový subjekt, který splňuje příslušné zákonné podmínky, zvrátit vznik povinnosti platit úroky z prodlení a nahradit jí úroky z posečkané částky, které jsou výrazně nižší. Za této situace nespatřuje Ústavní soud v závěru správních soudů, že odkladný účinek žaloby neměl vliv na vznik povinnost platit úroky z prodlení (krom nemožnosti tyto úroky z prodlení po dobu trvání odkladného účinku vymáhat, což však neovlivňuje jejich vznik), ústavněprávní deficit.“ 57. Kasačný súd sa s ohľadom na vyššie uvedené stotožnil so sťažovateľom v tom, že úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku má byť po ukončení pre žalobkyňu neúspešného súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, v ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti, vyrubený aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti počas trvania odkladu vykonateľnosti. 58. Obiter dictum dáva kasačný súd do pozornosti sťažovateľa skutočnosť, že pre rozhodnutie kasačného súdu v predmetnej veci bol dôležitý aj (nielen) rozdiel medzi odkladom vykonateľnosti podľa a odkladným účinkom podľa a nasl. (body 34 až 36 tohto rozsudku). Toto rozhodnutie preto neprejudikuje prístup kasačného súdu k vyrubovaniu úrokov z omeškania za dobu odkladného účinku podľa a nasl. . Kasačný súd vo všeobecnosti nespochybňuje legitímnu snahu sťažovateľa o nahradenie straty hodnoty finančných prostriedkov štátneho rozpočtu v dôsledku plynutia času z dôvodu vedenia neúspešného správneho súdneho konania daňovým subjektom. Táto by však mala nájsť odozvu aj v legislatívnom texte. Súvisiace problémy totiž môže vyriešiť legislatívna úprava Daňového poriadku, ktorá by účinky a následky odkladného účinku priznaného vo veci daní stotožnila s odkladom platenia dane ( a nasl. Daňového poriadku), s čím by súvisel aj úrok z odkladu platenia dane ( Daňového poriadku). Inšpiratívne poukazuje kasačný súd na právnu úpravu Českej republiky - zákona č. 280/2009 Sb. Daňový řád. V. Záver

59. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačné sťažnosti sťažovateľa boli dôvodné a napadnuté rozsudky správneho súdu podľa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto napadnuté rozsudky správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Bratislave v oblasti správneho súdnictva - o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa . 60. V ďalšom konaní sa Správny súd v Bratislave vysporiada s ďalšími žalobnými námietkami žalobkyne, pričom pri riešení právnej otázky riešenej v tomto rozsudku je správny súd názorom kasačného súdu viazaný ( ). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ). 61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2:1 ( v spojení s veta prvá ). K rozsudku sa pripája odlišné stanovisko sudkyne JUDr. Anity Filovej ( ). 1. Aký je účel dočasnej ochrany poskytovanej v správnom súdnictve? To je otázka, ktorá potrápila senát č. 8 pri opakovaných diskusiách o právnej problematike riešenej v oponovanom rozsudku. Táto problematika je však zásadná. Dotýka sa podstaty súdnej ochrany poskytovanej v správnom súdnom konaní. Je zásadnejšia o to viac, že sa dotýka poskytovania predbežnej (dočasnej ochrany) v správnom súdnictve, čo je oblasť nie úplne detailne preskúmaná právnou vedou a nami, sudcami. 2. Pretože som toho názoru, že kasačné sťažnosti žalovaného mali byť zamietnuté, a to vzhľadom na to, že účinky dočasnej ochrany poskytovanej v správnom súdnictve mali byť vyložené inak, ako uvádza väčšina senátu, pripájam k tomuto rozsudku, s úctou k erudovanému stanovisku mojich kolegov, ale s nesúhlasom s ich názormi, odlišné stanovisko. *** 3. Úvodom neuškodí uviesť, že poskytovanie dočasnej ochrany zo strany súdneho orgánu je v iných jurisdikciách častokrát vyhradená na to špecializovaným sudcom, čím je zvýraznená jej osobitná dôležitosť. To platí napr. aj pre Súdny dvor Európskej únie, kde je jeden (iba jeden) sudca (podpredseda Súdneho dvora) poverený rozhodovať o tomto type súdnej ochrany [ až 166 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v spojení s rozhodnutia Súdneho dvora 2012/671/EÚ z 23. októbra 2012 o súdnej funkcii podpredsedu Súdneho dvora (Ú. v. EÚ L 300, s. 47] alebo pre Európsky súd pre ľudské práva, kde sú touto agendou spravidla poverení iba niektorí sudcovia (Pravidlo 39 ods. 4 Rokovacieho poriadku Európskeho súdu pre ľudské práva). Ide teda celkom zjavne o osobitnú právnu disciplínu, ktorá si vyžaduje vyhradenie primeraného časového priestoru na posúdenie dôvodov, pre ktoré niekto žiada o poskytnutie takejto ochrany, a nejde len čisto o „pomimo“ prebiehajúce konanie, ktoré je doplnkové k hlavnému konaniu. 4. Možnosť poskytovať dočasnú súdnu ochranu je nepochybne komponentom práva na efektívnu súdnu ochranu, v duchu zásady, že neskorá spravodlivosť nie je žiadnou spravodlivosťou (justice delayed is justice denied). Uvedené sa podľa mňa nevzťahuje len na celkovú dĺžku správneho súdneho konania, ale i na dostupnosť prostriedkov dočasnej súdnej ochrany v očakávaní meritórneho konania o správnej žalobe, ktoré z povahy veci nemôže spravidla prebehnúť do niekoľkých dní či týždňov. Ak by nedošlo v odôvodnených prípadoch k poskytnutiu dočasnej súdnej ochrany v správnom súdnictve, pozitívny výrok o žalobe by už pre žalobcu nemusel mať žiaden význam. Preto i dostupné typy dočasnej ochrany poskytovanej v správnom súdnictve musia byť vykladané tak, aby nebránili efektívnej správno-súdnej ochrane. 5. V tomto smere zvýrazňujem, že v prípade žalobcu nejde o nejakú špekuláciu. Bol to práve a jedine správny súd, ktorý na podklade žaloby priznal odklad vykonateľnosti napádanému rozhodnutiu. Žalobca mohol v tomto smere jedine argumentovať, nemohol správny súd prinútiť k poskytnutiu dočasnej ochrany. Avšak nezávislý a nestranný súd v konaní, ktorého výsledkom bolo priznanie odkladu vykonateľnosti samostatným uznesením, rozhodol, že sú splnené podmienky na poskytnutie takéhoto typu dočasnej súdnej ochrany. Nemožno predpokladať, že by k takejto svojej právomoci pristupoval správny súd ľahkovážne alebo že by priznával odklad vykonateľnosti „len tak“. 6. Ďalej potrebujem zdôrazniť, že funkciou správneho súdnictva je poskytovať právnu ochranu jednotlivcovi proti orgánom verejnej moci. Preto porovnávanie správneho súdnictva s civilným súdnictvom väčšinou senátu nepovažujem za vhodné. 7. Pokiaľ teda väčšina senátu v oponovanom rozsudku odkazuje na judikatúru týkajúcu sa civilných súdnych konaní, paralela medzi civilným súdnym systémom a správnym súdnym systémom podľa môjho názoru nemôže platiť. Práve a len správne súdnictvo je jadrom existencie nezávislej súdnej moci v rámci systému trojdelenia verejnej moci. Jeho úlohou je kontrolovať exekutívu referencovaním jej aktov

voči zákonom a Ústave. Civilné spory o právo môžu rozhodovať súdy, ale nemusia; mnoho otázok je vyhradených aj iným orgánom (napr. orgánom katastra nehnuteľností). 8. Vychádzajúc z toho, že odklad vykonateľnosti je závažným, špecializovaným aktom správneho súdu, ktorý nie je nárokovateľný, uvažujem nad tým, aké právne účinky má mať odklad vykonateľnosti, a to so zreteľom na funkciu správneho súdnictva. 9. Zastávam názor, že pojem „vykonateľnosť“ uvedený v v ustanoveniach o správnom súdnictve je pojmom autonómnym a nie je možné ho zamieňať s vykonateľnosťou ako pojmom v iných súdnych systémoch, nepríbuzných typom poskytovanej ochrany správnemu súdnictvu. Možnosť nariadiť odklad vykonateľnosti predstavuje spôsob, akým správny súd mohol poskytovať dočasnú ochranu v správnom súdnictve. Nie však len ochranu proti bezprostrednej (faktickej) realizácii žalobou napadnutého správneho aktu, ale i ochranu proti jeho iným právnym účinkom. 10. Podľa môjho názoru, opak netvrdí ani väčšinou citovaná vec sp. zn. , rozhodnutá v Správnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hoci táto vec nie celkom presne definuje, aké účinky sú dotknuté odkladom vykonateľnosti a aké nie. V každom prípade toto citované rozhodnutie výslovne argumentuje, že s pojmom vykonateľnosti len ako exekučnej vykonateľnosti správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si „vystačiť nemožno“. Ďalej uvádza, že „[ž]alobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale častokrát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia“. Záver senátu vo veci sp. zn. je zrejmý: „Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť.“ 11. Máme teda k dispozícii súdne rozhodnutie vrcholného orgánu správneho súdnictva, ktoré pojem „odklad vykonateľnosti“ vykladá inak, ako je prípadne vykladané v civilnom súdnictve. Aj preto nie je dôvod odkazovať na civilnú judikatúru a prax civilných súdov. 12. Prístup senátu vo veci sp. zn. je vhodnejší o to viac, že v správnom súdnictve môže byť potrebné poskytovať i dočasnú ochranu proti takým aktom výkonu verejnej správy, ktoré nemajú bezprostrednú exekučnú vykonateľnosť, ale majú aj iné právne účinky (zakazujúce, oprávňujúce). Typicky ide o stavebné povolenie či odobratie vodičského oprávnenia, alebo neudelenie oprávneného pobytu na území. Podľa môjho názoru neplatí, že by počas účinnosti nebolo možné poskytovať žalobcom dočasnú ochranu proti takýmto typom správnych aktov. 13. Navyše odklad vykonateľnosti ako pojem verejnoprávnej súdnej ochrany sa nevyskytoval iba v upravujúcom konanie pre správnym súdom. Aj iný súd poskytujúci verejnoprávnu ochranu mal k dispozícii rovnako znejúci typ dočasnej (verejno-)právnej ochrany. Ide o Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý podľa bývalého znenia o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov mal tiež k dispozícii právomoc, podľa ktorého (): „Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.“ 14. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane toto ustanovenie aplikoval na preskúmavané akty, pri ktorých nie je možné vôbec hovoriť o ich „exekučnej vykonateľnosti“ a vzhľadom na ich verejnoprávnu a častokrát i politickú povahu na ne nie je možné vzťahovať „civilné“ pojmy účinkov súkromnoprávnych úkonov. 15. Tak napríklad v uznesení sp. zn. zo 14. júla 2005 Ústavný súd Slovenskej republiky odložil vykonateľnosť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol udelený súhlas prezidentovi s ratifikáciou medzinárodnej zmluvy. Rovnako uznesením sp. zn. z 15. januára 2003 bola odložená vykonateľnosť uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky o podaní návrhu kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezidentovi, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení uviedol: „Odklad vykonateľnosti znamená, že do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej prezident Slovenskej republiky nemôže vymenovať kandidáta navrhovaného Súdnou radou Slovenskej republiky za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“. 16. V uznesení sp. zn. z 15. decembra 2004 Ústavný súd Slovenskej republiky odložil vykonateľnosť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol zvolený do funkcie predseda Najvyššieho kontrolného úradu; v odôvodnení uviedol, že: „odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky v okolnostiach prípadu znamená, že až

do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (alebo skoršieho zrušenia dočasného opatrenia podľa a ) nemožno uviesť do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky“. V tejto veci ústavnej sťažnosti napokon nebolo vyhovené, no Ústavný súd uviedol, že „[k]eďže ústavný súd vykonateľnosť uznesenia národnej rady č. 1383 zo 7. decembra 2004 a č. 1384 zo 7. decembra 2004 odložil do právoplatnosti rozhodnutia o ústavnej sťažnosti podanej v týchto veciach, samostatne nebolo potrebné o zrušení týchto uznesení rozhodnúť. Funkčné obdobie novozvoleného predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu začne plynúť ich uvedením do funkcie.“. 17. Ústavný súd Slovenskej republiky rovnako opakovane odložil vykonateľnosť rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako správneho súdu, ktoré sa bezprostredne netýkali, resp. nemali dopad v podobe exekvovateľného plnenia (napr. uznesenie sp. zn. zo 17. augusta 2009 - vydanie integrovaného povolenia; uznesenie sp. zn. z 27. júla 2011 - zrušenie predĺženia doplnkovej ochrany; uznesenie sp. zn. z 30. júla 2014 - udelenie trvalého pobytu cudzincovi). V prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým či už potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako správneho súdu či menil napadnutý rozsudok krajského súdu a sám žalobu zamietal, alebo sám rušil žalobou napádané správne akty, nemožno hovoriť o ich bezprostrednej „exekučnej vykonateľnosti“. 18. Na vyššie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky poukazujem z toho dôvodu, že vidím výrazné podobnosti medzi Ústavným súdom Slovenskej republiky a správnym súdnictvom, keď jedna aj druhá sústava poskytuje ochranu jednotlivcovi proti aktom výkonu verejnej moci. Taktiež súdna ochrana poskytovaná Ústavným súdom Slovenskej republiky a správnymi súdmi si je obsahovo bližšia, než je súdna ochrana poskytovaná civilnými súdmi. Akty preskúmavané Ústavným súdom Slovenskej republiky nemusia mať exekučný rozmer vykonateľnosti (exekúcia podľa Exekučného poriadku či výkon rozhodnutia podľa Správneho poriadku a pod.), ale napriek tomu vyvolávajú právne účinky a spôsobujú právne následky. Rovnako je tomu tak i v správnom súdnictve. 19. Vo svetle týchto úvah som dospela k záveru, že vo vzťahu k omeškaniu na strane žalobcu je potrebné účinky odkladu vykonateľnosti vykladať širšie, než ich vykladá väčšina senátu. Podľa mojej mienky účinky odkladu vykonateľnosti spôsobujú, že právna povinnosť plniť na základe administratívneho rozhodnutia (minimálne dočasne) ako by neexistuje, a to až do momentu, kým neobživne zamietnutím žaloby. Keďže žalobca nemal právnu povinnosť plniť na základe ním žalobou napadnutých správnych rozhodnutí, ktorých účinky boli „zmrazené“ práve priznaním odkladu vykonateľnosti, nemohol byť počas tejto doby s plnením si svojej povinnosti ani v omeškaní. Preto podľa môjho názoru nemal byť úrok z omeškania počítaný aj za obdobie priznaného odkladu vykonateľnosti vyrubovacích rozhodnutí, ktoré sa skončilo právoplatným zamietnutím žalôb. Navyše je pre mňa pri prijatí tohto záveru zásadné, že neupravuje úrok z omeškania pre prípad, keď bol správnej žalobe priznaný odklad vykonateľnosti, respektíve odkladný účinok správnej žaloby, teda zákonodarca zjavne nerozlišuje medzi absolútnou absenciou rešpektu k právoplatnému vyrubovaciemu rozhodnutiu a situáciou, keď sa daňový subjekt môže domnievať, že nemusí plniť, pretože mu správny súd poskytol dočasnú ochranu Ja na rozdiel od väčšiny senátu, v posudzovanej veci, nevidím rozdiel medzi odkladom vykonateľnosti a priznaním odkladného účinku správnej žalobe. 20. Väčšina senátu však prijala opačný záver a v bode 57 oponovaného rozsudku skonštatovala, že úrok z omeškania podľa a Daňového poriadku má byť po ukončení neúspešného súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane vyrubený aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti počas trvania odkladu vykonateľnosti, a to aj s poukazom na citovanú judikatúru českého Nejvyššího správního soudu. 21. Nespochybňujem, že v praxi kasačných senátov je bežné, že sa inšpiratívne vychádza i z českej judikatúry, naviac aj ja sama si častokrát pri koncipovaní rozhodnutí vo veciach, v ktorých som sudkyňa spravodajkyňa, takýmto spôsobom pri argumentovaní pomáham. Česká judikatúra je síce inšpiratívna, avšak nie je záväzná. Vzhľadom na môj opačný názor v danej veci sa so závermi českých správnych súdov nestotožňujem. V tejto súvislosti však musím dodať, že i česká odborná spisba (i keď nie judikatúra, čo uznávam) pracuje i s tým výkladom, že dôsledkom priznania odkladného účinku žalobe je pozastavenie všetkých účinkov napadnutého správneho aktu (por. KÜHN, Z., KOCOUREK, T. a kol.: Soudní řád správní. Komentář. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, s. 580. ISBN 978-80-7598-479-1). 22. Keď sme už na českej nôte, musím upozorniť na to, že s účinnosťou od 1. januára 2021 bolo do českého Daňového poriadku (zákon č. 280/2009 Sb.) doplnené „posečkání“ s platením dane, v prípade, ak bol priznaný odkladný účinok žalobe v súvislosti s vyrubením dane v rámci správneho súdnictva alebo pre Ústavným súdom. Konkrétne je platenie dane je „posečkáno“, a to odo dňa priznania odkladného účinku žaloby až do dňa, keď rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť (). Na

toto ustanovenie nadväzuje ustanovenie odt. 4 Daňového řádu upravujúce „Úrok z posečkané částky“, v zmysle ktorého výška úroku v takomto prípade zodpovedá polovici úroku z omeškania. Do 1. januára 2021 ani český pravidlá vzťahujúce sa k výpočtu úroku z omeškania v prípade priznania odkladného účinku žalobe výslovne neupravoval, podobne ako náš . Len pre porovnanie, ročný úrok z omeškania podľa v danej veci aplikovaného Daňového poriadku zodpovedá minimálne 15 % zo sumy daňového nedoplatku, na rozdiel od českej právnej úpravy, ktorá počíta s polovicou úroku z omeškania. Týmto chcem povedať, že český právny poriadok (na ktorého úpravu sa prostredníctvom citovaného rozhodnutia Nejvyššího správního soudu sp. zn. z 29. septembra 2021 odvoláva väčšina senátu), zjavne vníma, že nezaplatenie dlžnej čiastky daňovému orgánu v dôsledku priznania dočasnej súdnej ochrany správnym súdom má kvalitatívne iný rozmer ako „drzé“ nezaplatenie dane daňovým subjektom bez ďalšieho. Pokiaľ sa väčšina senátu odvoláva na českú judikatúru bez zohľadnenia tohto aspektu, nejde o úplne udržateľné prirovnanie. 23. Taktiež si dovolím upozorniť na to, že konanie o správnej žalobe žalobcu proti vyrubovacím rozhodnutiam správcu dane prebiehalo aj po 30. júni 2016, teda aj za účinnosti . Podľa sa preto aj na konanie o správnej žalobe žalobcu proti vyrubovacím rozhodnutiam správcu dane začal vzťahovať , a to vrátene jeho a nasl. Ak by aj bola pravdivá argumentácia väčšiny senátu, že je konštruovaný úzko (obmedzene len na „exekučnú“ vykonateľnosť), tak potom je nesporne textuálne konštruovaný širšie než a z takejto širšej ochrany mal benefitovať i žalobca, a to až do momentu právoplatného zamietnutia jeho žaloby rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2017. 24. Na záver musím uviesť, že nedokážem akceptovať, a to práve pre potrebu efektívnej súdnej ochrany jednotlivca proti moci, že žalobca v tejto veci si podaním žaloby vlastne zhoršil svoju pozíciu. Keby nepožiadal o odklad vykonateľnosti, nebol by povinný platiť úrok z omeškania v takej výške, aká nakoniec nastala. V konečnom dôsledku si žalobca vlastne priťažil, keď (úspešne) žiadal správny súd o odklad vykonateľnosti správnej žaloby, než keby dlžnú sumu na dani fisku hneď zaplatil a čakal, ako dopadne správno-súdne konanie o jeho žalobe. Naviac, žalobca o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške minimálne 15 % ročne z vyrubenej dane aj za obdobie priznania odkladu vykonateľnosti správnej žalobe, v prípade ak bude v konaní neúspešný, nemal a nemohol v dobrej viere mať vedomosť, čo rovnako ovplyvnilo moje rozhodnutie v danej veci (následok názoru väčšiny senátu môže byť v niektorých prípadoch pomerne tvrdý). 25. Už len na dôvažok uvádzam, že aj keby som bola v omyle s mojím názorom, pokiaľ ide o účinky odkladu vykonateľnosti, tak možno uznať, že odkladný účinok podľa je nastavený už vyslovene ako taký, ktorým sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy ( ), nie iba jeho „vykonateľnosť“. Zákonodarca nesporne reflektoval na potrebu efektívnej správno-súdnej i dočasnej ochrany. 26. Ústavnoprávne však podľa mojej mienky nie je obhájiteľné pripustiť, že dočasná ochrana poskytovaná za režimu by mala byť slabšia než tá, ktorá je poskytovaná za režimu , keď ústavné východiská správno-súdnej ochrany zostali nezmenené ( ). Je dočasná ochrana v správnom súdnictve podriadená úvahe zákonodarcu, ako ju textovo nakonfiguruje, alebo podlieha ústavným príkazom, aby bola efektívna? Ak dnes už znenie úpravy odkladného účinku v vyhovie ústavnej požiadavke efektívnej správno-súdnej ochrane, znamená to, že úprava odkladu vykonateľnosti v v oblasti správneho súdnictva bola potenciálne ústavne problematická? Myslím si, že odpoveď na tieto dve otázky je záporná, pričom k zápornej odpovedi na druhú z nich sa je potrebné dopracovať i výkladom pojmu „odklad vykonateľnosti“ v v oblasti správneho súdnictva tak, ako je prezentovaný v tomto odlišnom stanovisku. 27. Podľa mojej mienky nesvedčí efektívnej správno-súdnej ochrane taký výklad jej jednotlivých inštitútov, ktorý má potenciál odrádzať (por. chilling effect) potenciálnych žalobcov od ich využitia, resp. ich (úspešného) domáhania sa. To je možná odpoveď na mnou položenú otázku z úvodu tohto odlišného stanoviska: poskytovanie dočasnej správno-súdnej ochrany nemá priniesť žalobcovi zhoršenie jeho pozície, než ktorú mal v čase podávania správnej žaloby. *** 28. Pre všetky tieto dôvody som mala za to, že kasačné sťažnosti sťažovateľa mali byť zamietnuté. Keďže som nesúhlasila s výrokom oponovaného rozsudku a s právnym riešením zvoleným väčšinou senátu v odôvodnení, musela som hlasovať proti prijatiu oponovaného rozsudku. Vzhľadom na

zásadnosť posudzovanej právnej otázky som rovnako považovala za potrebné svoje odlišné stanovisko prezentovať aj písomne jeho pripojením k oponovanému rozsudku. 29. S rešpektom preto nesúhlasím s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. februára 2024.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.