Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_62Ek-1460-2019.pdf
PDF · 110.94 KB
Case nature
Subarea
62Ek/1460/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej F.. O. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/ XX, XXX XX G., právne zast. Z.. M. A., advokátom, so sídlom I. XX, XXX XX G., proti povinnému S.. S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX G., vedenej pred súdnym exekútorom S.. S. X., so sídlom exekútorského úradu V. 2, XXX XX G., pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, v konaní o vymoženie nepeňažného nároku, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Q. súdu G. G. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 5. novembra XXXX, takto
rozhodol:
I. Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1460/2019 zo dňa 5. novembra 2019 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1460/2019 zo dňa 5. novembra 2019, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 61,76,-EUR.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 2.9.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie uloženej povinnosti, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 11C/15/2018, zo dňa 31.7.2019 o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 2.8.2019 (ďalej len „exekučný titul“). Povinnosť uložená povinnému do právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I., sp. zn. 11C/15/2018, spočíva v: I. „zákaze, a to osobne alebo prostredníctvom tretích osôb, vstupovať na nehnuteľnosti: parcela reg. „C" č. XXXX/XX o výmere XXXmX - zastavaná plocha a nádvorie; parcela reg. „C" č. XXXX/XX o výmere XXXmX - ostatná plocha; zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. N. mesto, obec G. - N. S., okres BA I; pare. reg. „C" č. XXXX/XX o výmere XXmX - ostatná plocha, zapísaná na X..XXXX pre k.ú. N. S., obec G. - N. S., okres BA I.“. Ďalej, II. v: „nariadení, aby sa osobne alebo prostredníctvom tretích osôb zdržal akýchkoľvek stavených prác, umiestňovania predmetov, iných úprav a zásahov na nehnuteľnostiach: parcela reg. „C" č. 2082/32 o výmere XXXmX - zastavaná plocha a nádvorie; parcela reg. „C" č. XXXX/XX o výmere XXXmX - ostatná plocha zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. N. S., obec G. - N. S., okres BA I; pare. reg. „C" č. XXXX/XX o výmere XXmX - ostatná plocha, zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. N. S., obec G. - N. S., okres BA I.“. J., III. v: „povinnosti do 3 dní od nadobudnutia vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia odstrániť kontajner umiestnený na parcele reg. „C" c, XXXX/XX o výmere XXXmX - ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. N. mesto, obec G. - N. S., okres BA I, a to pred dvoj garážou rozostavaného rodinného domu postaveného na parcele reg. „G" č. XXXX/XXXX o výmere XXXmX - zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. N. S., obec G. - N. S., okres BA I.“.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 62Ek/1460/2019 dňa 10.9.2019 súdneho exekútora Mgr. Miroslava Luptáka, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 811 02
Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 10.9.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1460/2019 zo dňa 5.11.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd na návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 56,99,- EUR (výrok II.).
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutia odôvodnil tým, že pre exekučný súd je v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu a nie je ani dovolacou inštanciou. Z exekučného titulu je povinný vychádzať. Povinný tak v zásade môže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať iba skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a tie ktoré nastali pred jeho vydaním, mal uplatniť v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Povinný sa bránil tvrdeniami, že proti neodkladnému opatreniu, ktoré je exekučným titulom v tejto veci, podal odvolanie. Ďalej uvádzal, že podľa jeho názoru je exekučný titul nevykonateľný z dôvodu, že sa mu ním ukladá splnenie troch povinností, ktoré si vzájomne odporujú. Je mu uložená povinnosť nevstupovať na označené nehnuteľnosti, ďalej povinnosť osobne alebo prostredníctvom tretích osôb zdržať sa stavebných prác, umiestňovania predmetov, iných úprav a zásahov na vymedzených nehnuteľnostiach a napokon povinnosť osobne odstrániť kontajner umiestnený na nehnuteľnosti, parc. reg. „C“ č. XXXX/XX. Tieto povinnosti on však nikdy neporušoval ani pred vydaním exekučného titulu, ani po jeho vydaní. Nekonal tak v rozpore s exekučným titulom ani v minulosti a ani v súčasnosti. Oprávnená žiadny dôkaz v tomto smere súdu nepredložila. Okrem uvedeného, má on osobne odstrániť kontajner z parcely, na ktorú nesmie vstúpiť. Z uvedeného dôvodu exekučný titul nemôže splniť. Povinný sa obáva, že ak povinnosti, ktoré sú mu uložené exekučným titulom nesplní, exekútor mu začne ukladať pokuty v zmysle § 192 ods. 1 Exekučného poriadku. Právny stav vytvorený exekučným titulom je teda taký, že v prípade, ak kontajner z danej parcely neodstráni, poruší exekučný titul vo výroku III. a ak ho odstráni, musí na danú parcelu vstúpiť a poruší povinnosť zákazu vstupu na danú parcelu, uloženú mu vo výroku I. exekučného titulu. Proti exekučnému titulu z uvedených dôvodov podal odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté. Oprávnená k tvrdeniam povinného uviedla, že ich považuje za účelové a jeho cieľom je iba oddialiť výkon exekúcie. Povinný jej naďalej robí rôzne schválnosti a opakovane na ňu nimi vyvíja tlak. Povinný pritom neuviedol žiadnu skutočnosť v zmysle s § 61k Exekučného poriadku, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie a ani skutočnosť odôvodňujúcu odklad exekúcie. Podanie odvolania nemožno považovať za takúto skutočnosť, keďže neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením. K výkonu exekúcie poukázala oprávnená na ustanovenie § 191 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého takú povinnosť uloženú povinnému, ktorú môže vykonať aj iná osoba, môže vykonať aj oprávnený na trovy povinného. Oprávnená s poukazom na uvedené tvrdila, že takto môže byť odstránený predmetný kontajner. Okrem toho, podľa názoru oprávnenej pri splnení povinnosti spočívajúcej v odstránení kontajnera, ide o výnimku kedy za účelom splnenia tejto povinnosti môže povinná osoba vstúpiť na pozemok na ktorom sa kontajner nachádza a to v nevyhnutnej miere potrebnej na splnenie povinnosti. Vyšší súdny úradník po preskúmaní súdneho spisu k tvrdeniam povinného uviedol, že základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči povinnému, sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. Samotné podanie odvolania voči neodkladnému opatreniu ako exekučnému titulu, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, keďže nemá vplyv na vykonateľnosť neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k ďalším námietkam povinného vyšší súdny úradník poznamenal, že tieto nie sú pre ďalšie vedenie exekúcie opodstatnené a nezakladajú súdu povinnosť o nich konať z dôvodu, že nemajú vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučný titul dostatočným spôsobom špecifikuje povinnosť, ktorú je povinný zaviazaný vykonať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 23.12.2019, podal povinný dňa 30.12.2019, v zákonnom stanovenej lehote, sťažnosť.
6. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil v zásade rovnakými tvrdeniami aké už uviedol v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. So závermi, ku ktorým dospel vyšší súdny úradník nesúhlasil a napadnuté
uznesenie považoval za zmätočné, nepreskúmateľné a porušujúce jeho právo na spravodlivý proces. Poukázal na to, že exekučným titulom je neodkladné opatrenie, ktoré súd vydá aj bez jeho vyjadrenia a preto nemal kedy namietať skutočnosti na svoju obranu, čo mu v uznesení vyčíta vyšší súdny úradník. Preto je toho názoru, že skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, za ktoré považuje to, že nemá ako objektívne exekučný titul splniť, keďže nikdy neporušoval povinnosti, ktoré mu exekučný titul nariaďuje plniť a to, že má odstrániť kontajner z pozemku, na ktorý má zakázané vstúpiť, mal skúmať exekučný súd. Exekučný súd to však neurobil, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces. Povinný preto nevie, čo by ešte mal uviesť, aby v jeho tvrdeniach exekučný súd našiel zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Naďalej, ním uvedené skutočnosti považuje za také, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd podľa jeho názoru nesprávne a svojvoľne interpretuje aj ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, kde je uvedené, že „sú tu iné skutočnosti...“, čo je prítomný čas a teda sa vzťahuje aj na čas vzniku exekučného titulu a nie až na čas po vzniku exekučného titulu. Napokon za zmätočné považuje povinný aj tvrdenia súdu, keď na jednej strane súd uvádza, že povinný okrem toho, že podal odvolanie proti exekučnému titulu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie, hoci on ich uviedol niekoľko a na druhej strane súd tvrdí, že povinný ďalšie námietky uviedol, ale tieto nie sú opodstatnené. Povinný nerozumie, ako teda môže súd uvádzať v uznesení, že tieto skutočnosti povinný neuviedol a pritom ich sám cituje. Súd okrem toho neuviedol, ktoré to sú a ako ich posúdil po právnej stránke. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, povinný navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil a exekúciu zastavil z dôvodu existencie iných skutočností brániacich vymáhateľnosti nároku.
7. Súd dňa 3.2.2020 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávnenej. Oprávnená sa k sťažnosti povinného vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 13.2.2020. Oprávnená zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Má za to, že sa súd dostatočne vysporiadal s tvrdeniami povinného a že povinný žiadnu skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu neuviedol. Dôvodom v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je podľa nej napríklad premlčanie nároku, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného, prípadne dôvod vyplývajúci z insolvenčného práva. V danej veci nie je daný ani dôvod spočívajúci v materiálnej alebo formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný titul je naopak materiálne aj formálne vykonateľný, údaje v ňom zodpovedajú reálnemu právnemu stavu a sú dostatočne určité na to, aby ich bolo možné identifikovať. K tvrdeniam povinného o nemožnosti odstrániť kontajner z dôvodu zákazu vstupu na pozemok, na ktorom je umiestnený, oprávnená poukázala opätovne na § 191 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa výkon exekúcie v takomto prípade vykoná tak, že kontajner odstráni tretia osoba alebo sama oprávnená, na trovy povinného. Nie je tak podľa názoru oprávnenej možné tvrdiť, že ide o skutočnosť, ktorá bráni vykonateľnosti exekučného titulu. Za nesprávne považuje oprávnená aj tvrdenia povinného, že exekučný súd by mal skúmať aj okolnosti predchádzajúce vzniku exekučného titulu, nie len tie, ktoré nastanú po vzniku exekučného titulu. V tejto súvislosti oprávnená poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019, v zmysle ktorého vyplýva, že exekučný súd skúma iba exekučný titul, jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť, legitimáciu oprávneného a povinného z exekučného titulu a okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, keďže relevancia okolností existujúcich pred vznikom exekučného titulu skončila jeho vydaním. Podľa názoru oprávnenej je tak v tomto prípade zrejmé, že povinný neuviedol dôvod na zastavenie exekúcie a ním uvádzané skutočnosti sú irelevantné tak ako to uviedol súd v napadnutom uznesení. Preto oprávnená navrhuje, aby súd sťažnosť povinného zamietol.
8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj s tvrdeniami oprávneného. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
14. V zmysle § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že je potrebné dať za pravdu povinnému v tom, že nemal možnosť brániť svoje práva a uviesť tvrdené skutočnosti v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, tak ako mu to vyčítal vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí, a to práve z dôvodu, že exekučným titulom je rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Je však potrebné poukázať aj na to, že právny inštitút neodkladného opatrenia je inštitútom, ktorý má osobitnú povahu, ktorej zodpovedá zrýchlený procesný postup súdu, ktorý spravidla rozhodne o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bez vyjadrenia strán. Súd neodkladné opatrenie nariadi vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže súd v základnom konaní rozhodol tak, že neodkladné opatrenie nariadil, exekučný súd toto jeho rozhodnutie nie je oprávnený spochybňovať. V zmysle § 332 ods. 1 CSP, je neodkladné opatrenie vykonateľné jeho doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vykonateľné rozhodnutie súdu, je bez akýchkoľvek pochybností exekučným titulom. V posudzovanom prípade predložený exekučný titul, nadobudol vykonateľnosť dňa 2.8.2019.
17. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tak, ako na to správne poukázal aj vyšší súdny úradník, exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný. Práve z dôvodu, že povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu prvej inštancie, podal voči nemu odvolanie s cieľom, aby skutkové tvrdenia súdu prvej inštancie, právne posúdil aj súd vyššieho stupňa. Ako povinný uviedol, odvolací súd o podanom odvolaní do dňa podania sťažnosti, nerozhodol. Skutočnosť, že sa povinný subjektívne nestotožňuje so závermi a právnou argumentáciou súdu prvej inštancie však neznamená že jeho tvrdenia bude preskúmavať popri odvolacom súde, aj exekučný súd. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, v tomto prípade v podobe vykonateľného predbežného opatrenia alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s
tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
18. Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekúcie, ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
19. K tvrdeniam povinného o tom, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci tým, že sa nezaoberal dostatočne obsahom návrhu na zastavenie exekúcie, súd uvádza, že s týmto tvrdením povinného nemožno súhlasiť. Povinný súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Podaný návrh na zastavenie exekúcie spočíval iba v subjektívnych tvrdeniach povinného o nezákonnosti, arbitrárnosti, svojvoľnosti a nesprávnosti exekučného titulu, založených na tom, že exekučný titul mu ukladá povinnosti, ktoré ani neporušuje a nemôže ich splniť bez toho aby niektorú z nich neporušil, z dôvodu čoho vo veci podal aj odvolanie. S takýmito tvrdeniami povinného sa vyšší súdny úradník vysporiadal správne a v dostatočnom rozsahu (body 15. až 21. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Nie je úlohou ani povinnosťou exekučného súdu zisťovať či bolo všeobecnými súdmi rozhodnuté o opravnom prostriedku podanom proti exekučnému titulu predloženému v konkrétnom exekučnom konaní, alebo nie. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno nepatrí súdu ale, v súvislosti s tvrdeniami uvedenými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, nositeľom dôkazného bremena je výlučne povinný, ktorý ich tvrdí. Povinný súdu nepreukázal, že by odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol v súlade s jeho právnym názorom a založil by tak niektorý dôvod na zastavenie exekúcie. Jediným dôvodom, o ktorom povinný tvrdil, že je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, bolo podanie opravného prostriedku (odvolania) proti exekučnému titulu. Samotné podanie odvolania, však celkom nepochybne nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, t.j. takým, ktorý by bránil vymáhateľnosti exekučného titulu. Medzi skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu patrí, tak ako poznamenala aj oprávnená, napríklad premlčanie, neexistencia exekučného titulu v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, formálna alebo materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu, neexistencia alebo strata hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného a pod. Tvrdenie povinného, že vymáhateľnosti vykonateľného exekučného titulu bráni podanie odvolania, tak nemá oporu v zákone. Súd ho preto považoval za nedôvodné. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že vykonateľnosti exekučného titulu bráni to, že exekučný titul mu ukladá také povinnosti, ktoré on nikdy neporušoval a zaväzuje ho plniť povinnosť (odstrániť kontajner z pozemku), pri ktorej poruší inú, rovnakým exekučným titulom uloženú povinnosť (zákaz vstupu na pozemok), súd uvádza, že ide o okolnosti, ktoré posúdil súd v základnom konaní tak, že exekučný titul vydal (tvrdenie, že ich povinný nikdy neporušoval), resp. okolnosti týkajúce sa samotného spôsobu výkonu exekučného titulu (tvrdenie o vnútornej rozpornosti a teda nevykonateľnosti exekučného titulu), ktoré nemajú vplyv na jeho vymáhateľnosť ako takú. Súd iba pre úplnosť a príkladmo uvádza, že v odôvodnených prípadoch by mohli nastať aj okolnosti, ktoré môžu spôsobiť praktickú nevymožiteľnosť exekučného titulu z dôvodu jeho rozpornosti s iným rozhodnutím a to najmä v súvislosti so súčasne prebiehajúcim trestným konaním, napr. zákaz priblíženia sa pod hrozbou vzniku väzobného dôvodu, avšak išlo by o také prípady, kedy exekučný titul ukladá povinnosti priamo povinnej osobe a viažuce sa iba na konanie, resp. nekonanie tejto osobu. To však nie je tento prípad. V posudzovanom prípade, povinnosť uložená povinnému spočívajúca v odstránení kontajnera (umiestneného na parc. KN „C“ č. XXXX/XX o výmere XXXmX - ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. N. mesto, obec G.), nie je viazaná na výlučné osobné konanie povinného (v podobe zdvihnúť ho a odniesť ho osobne) ale je ju potrebné chápať v širšom zmysle, kedy túto povinnosť povinný má zabezpečiť a to technicky, finančne, odborne a pod. V danom prípade, ak tak povinný neurobí v primeranej lehote, v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 Exekučného poriadku, splnenie povinnosti môže zabezpečiť aj oprávnená na trovy povinného. Konkrétny spôsob výkonu exekúcie však volí súdny exekútor až v priebehu samotného výkonu exekúcie a neurčuje ho súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd aj tieto tvrdenia povinného považoval za nedôvodné a nepreukazujúce žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.
20. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnená disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu nepostačuje tvrdenie povinného o podaní odvolania, súd nemôže oprávnenej odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnená si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané jej (stále) vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
21. K povinným namietanej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, súd uvádza, že tieto tvrdenia povinného taktiež súd neakceptoval. Súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, možno považovať za dostatočné, jasné, logické, presvedčivé a v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Vyšší súdny úradník sa zaoberal a dostatočne vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie súdu, relevantnými námietkami povinného, pričom je potrebné zdôrazniť, že podstatou návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ako už súd uviedol, preskúmavanie správnosti alebo nesprávnosti rozhodnutia alebo postupu súdu v základnom súdnom konaní, nie je úlohou exekučného súdu. Sudca v tejto súvislosti poukazuje na to, že judikatúra nielen na vnútroštátnej ale aj na európskej úrovni je v otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí do takej miery jednotná, že nemožno mať pochybnosti o tom ako má byť súdne rozhodnutie odôvodnené, aby ho nebolo možné považovať za arbitrárne. Ako príklad súd uvádza uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011, sp. zn. 8Sžo/122/2010, v zmysle ktorého: „K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).“
22. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje aj na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
23. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
24. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
25. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. V zmysle ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
29. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, súd priznal oprávnenému, ktorý bol úspešný v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, trovy jeho právneho zastúpenia. Povinný si náhradu vynaložených trov neuplatňoval. Oprávnený si uplatnil náhradu trov exekučného konania v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že oprávnený má v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, (do právoplatného rozhodnutia, t.j. vrátane konania o sťažnosti), v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, nárok na náhradu účelne vynaložených trov a to výdavkov na jeho zastupovanie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci z ktorej si trovy uplatnil sám oprávnený, t.j. v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, jednu trinástinu výpočtového základu (hodnotu práva nie je možné vyčísliť v peniazoch), čo je suma 81,69,-EUR, súd uvádza, že oprávnený má, v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, za dva úkony právnej služby, ktorými sú vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, vo výške á 40,85,-EUR a režijný paušál 10,62,-EUR v roku 2020, zvýšené o DPH. Keďže náhradu trov za úkon právnej služby, za „vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“, vykonaný a vyčíslený z výpočtového základu za rok 2019, oprávnenému priznal v napadnutom uznesení vyšší súdny úradník, sudca rozhodoval iba o trovách oprávneného súvisiacich s podanou sťažnosťou povinného. Sudca tak, priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 40,85,-EUR za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, spolu s režijným paušálom pre rok 2020, vo výške 10,62,- EUR, čo je spolu suma 51,47,-EUR, zvýšený o DPH (10,29,-EUR), spolu 61,76,-EUR.
30. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.
31. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).