Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/241/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková, v spore žalobcu: JUDr. C. J., PhD., advokát, L. C. J. XX, 811 07 J. proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti Okresného súdu Bratislava I, č.k. -240 zo dňa 26.06.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -240 zo dňa 26.06.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. -240 zo dňa 26.06.2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.250.000 eur s príslušenstvom, ako náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 29. januára 2007 Okresný súd Bratislava I na základe návrhu žalobcu ako oprávneného poveril súdneho exekútora JUDr. I. D. vykonaním exekúcie, pre vymoženie povinnosti zaplatenia istiny 5.694.000,-Sk s 19 % DPH a trovy exekúcie, na základe exekučného titulu, ktorým bolo uznania dlhu a súhlasu povinnej PhDr. R. Y. s exekúciou, spísaného vo forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. O. J. na Notárskom úrade v Bratislave, P. 8 dňa 23. marca 2006 pod N 21/20006, Nz 11198/2006, NCRIs 11136/2006. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. , číslo exekútorského spisu Ex 25/07.

3. Žalobca tvrdil, že povinná PhDr. R. Y. v exekučnom konaní od začiatku spôsobovala zbytočné prieťahy v konaní viacerými neodôvodnenými a účelovými podaniami založenými na nepodložených a zavádzajúcich tvrdeniach ako napríklad - námietkou zaujatosti voči exekútorovi, námietkou proti upovedomeniu o začatí exekúcie, proti trovám exekúcie, sťažnosťami na postup sudcu a exekútora a opakovanými návrhmi na odklad, zastavenie a prerušenie exekúcie, pričom žiadnemu návrhu povinnej súd nevyhovel.

4. Žalobca uviedol, že dňa 12. augusta 2008 súd bez návrhu povolil odklad exekúcie v časti predaja spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach povinnej na dobu do zániku predbežného opatrenia nariadeného Okresným súdom Bratislava I č.k. -38 zo dňa 19. februára 2007

a to podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie zo dňa 28. augusta 2008, v ktorom namietal aj porušenie práva na zákonného a nestranného sudcu a zjavnú nezákonnosť a svojvoľnosť postupu a rozhodnutia nezákonnej sudkyne, v tom čase predsedníčky Okresného súdu Bratislava I JUDr. Gabriely Buľubašovej, ktorá predmetnú vec pridelila sama sebe. Poukázal aj na neexistenciu zákonného dôvodu na odklad exekúcie, porušenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, porušenie princípu právnej istoty a na porušenie žalobcovho základného práva vlastniť majetok. Žalobca uviedol, že podaním zo dňa 7. októbra 2008 oznámil Okresnému súdu Bratislava I svoje vyjadrenie, v ktorom poukázal na nezákonnosť postupu Okresného súdu Bratislava I a to najmä na porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základného práva vlastniť a pokojne užívať svoj majetok. Žalobca svoje odvolanie doplnil podaním zo dňa 23. apríla 2009, v ktorom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. januára 2009, v ktorom bolo konštatované, že predbežné opatrenie vydané v občianskom súdnom konaní nepredstavuje prekážku prebiehajúcej exekúcie. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -602 zo dňa 30. apríla 2009, ktorým krajský súd ako súd odvolací odmietol odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. -431, EX 25/2007 zo 6. augusta 2008 a zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. -437, EX 25/2007 z 12. augusta 2008 a vec vrátil na ďalšie konanie, keď sa stotožnil s názorom žalobcu, že sudkyňa JUDr. Gabriela Buľubašová vydala uznesenie o odložení exekúcie z 12. augusta 2008 ako nezákonná sudkyňa. Žalobca sa preto opätovne podaním zo dňa 28. mája 2009 obrátil na Okresný súd Bratislava I so žiadosťou o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej poukázal na nezákonný postup súdu, ktorým dochádza k porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva vlastniť, resp. pokojne užívať svoj majetok a požiadal, aby súd v súlade s § 166 ods. 3 Exekučného poriadku schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu v prospech vedľajšieho účastníka. Podľa žalobcu súd vo veci jeho žiadosti nekonal a preto podaním zo dňa 6.júla 2009 podal sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a o poskytnutie informácie kedy a z akého dôvodu bola predmetná exekučná vec odňatá zákonnej sudkyni JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej a následne pridelená sudcovi JUDr. Branislavovi Královi Rozvrhom práce na rok 2009 z 15. decembra 2008 a Dodatkom č. 3 k Rozvrhu práce z 30. januára 2009 pridelená sudcovi JUDr. Marekovi Števčekovi. Dňa 3. augusta 2009 bola žalobcovi doručená odpoveď predsedníčky Krajského súdu v Bratislave na podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania z 10. júla 2009, v ktorej sa konštatuje, že v exekučnej veci neboli zistené žiadne právne pochybenia, ktoré by zakladali povinnosť predsedu súdu podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Podľa žalobcu odpoveď predsedníčky neobsahovala žiadnu konkrétnu odpoveď na skutkové a právne námietky uvedené žalobcom v jeho podnete. Poukázal na konštatovanie predsedníčky krajského súdu, že nezistila, že by JUDr. Gabriela Buľubašová, predsedníčka okresného súdu, vo veci sp. zn. rozhodovala ako nezákonná sudkyňa, naopak, nedošlo k nijakému porušeniu zákona. Toto konštatovanie je podľa žalobcu v rozpore s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -602 z 30. apríla 2009. Žalobcovi bolo dňa 19. augusta 2009 doručené oznámenie podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I JUDr. Marty Barkovej o predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti žalobcu do skončenia bližšie neurčeného konania prebiehajúceho na Krajskom súde v Bratislave. Súdny exekútor podaním zo dňa 21. augusta 2009 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 28. augusta 2009 požiadal o schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu. Žalobcovi bola dňa 9. septembra 2009 doručená odpoveď predsedníčky Okresného súdu Bratislava I na sťažnosť žalobcu zo dňa 6. júla 2009, v ktorej bola táto sťažnosť vyhodnotená ako dôvodná a v ktorej bolo žalobcovi oznámené, že v súčasnosti bol predmetný spis pridelený novému zákonnému sudcovi, nakoľko predchádzajúcim zákonným sudcom bola odňatá z dôvodu, že im bolo odňaté celé oddelenie 1Er z dôvodu rovnomerného zaťaženia sudcov na Okresnom súde Bratislava I, následne na to zákonný sudcovia JUDr. Marek Števček a JUDr. Gabriela Buľubašová vzniesli námietku zaujatosti. Odo dňa 20.08.2009 je vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Helene Hausleitnerovej, ktorá bude vo veci pokračovať podľa platných právnych predpisov. Žalobca uviedol, že sudkyňa JUDr. Helena Hausleitnerová bola v poradí už piatym sudcom vo veci a uvedená sudkyňa opakovane od 2. septembra 2009 namietala, že vo veci nie je zákonnou sudkyňou a konštatovala, že v predmetnej veci, ktorá je háklivá, treba urýchlene konať bez prieťahov, ktoré vznikli okrem iného tým, že rozhodoval nezákonný sudca. Táto sudkyňa v septembri 2009 namietla, že predmetná exekučná vec jej bola pridelená v auguste 2009 napriek tomu, že je sudkyňou v agende registra „C“ a podľa Rozvrhu práce na rok 2009 exekučnú agendu nevykonávala. V januári 2010 táto sudkyňa namietala, že podľa Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2010 sú všetky nevybavené veci z oddelenia 1Er pridelené sudkyni JUDr. Andrei Hrnekovej a preto v

predmetnej veci nemôže rozhodovať a žiadala urýchlené vyčiarknutie predmetnej exekučnej veci z jej civilného registra, čomu podľa jej vyjadrenia podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I JUDr. Marta Barková nevyhovela. JUDr. Helena Hausleitnerová v predkladacej správe k námietke zaujatosti podanej povinnou z 10. marca 2010 uvádza, že je názoru, že vo veci nie je zákonnou sudkyňou, čo reklamovala podaním založeným na č.l. 719, 720, 725, 731 nakoľko Dodatkom č. 2 a Dodatkom č. 3 došlo k zmene zákonnej sudkyne z JUDr. Hausleitnerovej na JUDr. Hrnekovú a následne na Mgr. Škultétyovú a jej reklamácií nebolo vyhovené. Žalobca uviedol, že napriek opakovaným zdôvodneným námietkam JUDr. Heleny Hausleitnerovej, že nie je vo veci zákonnou sudkyňou a to v období od 2. septembra 2009 do 10. marca 2010, táto sudkyňa dňa 18. marca 2010 vydala v predmetnej veci podľa žalobcu prekvapivé a zjavne svojvoľné rozhodnutie o neschválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu, ktorým podľa žalobcu závažným spôsobom zasiahla do žalobcových základných práv aj práv vedľajšieho účastníka.

5. Žalobca dňa 12. augusta 2010 nahliadnutím do exekučného spisu zistil, že na č.l. 839 sa nachádza emailová správa zo dňa 22. júna 2010 od odosielateľa JUDr. Heleny Hausleitnerovej adresovaná súdnej tajomníčke S. E. s textom: „P. E. prečo vec nie je v archíve. Ja už nie som zákonnou sudkyňou. Právoplatným rozhodnutím som prestala byť zákonnou sudkyňou, vec patrí do archívu. Ako náhle napadne nový návrh, patrí vec zákonnému sudcovi v zmysle rozvrhu práce. Prosím vec vyčiarknuť z môjho registra ako právoplatne skončenú. A dať do archívu Er". Žalobca uviedol, že v súdnom spise sa za uvedenou emailovou správou pod č.l. 840 nachádza úradný záznam od súdnej tajomníčky S. E. z 22. júna 2010, v ktorom súdna tajomníčka oznamuje: „na základe emailu od zákonnej sudkyne Dr. Hausleitnerovej zo dňa dávam spis do archívu a odovzdávam exekučnému oddeleniu". Podľa žalobcu je zrejmé že sudkyňa JUDr. Helena Hausleitnerová opätovne namieta, že je v predmetnej exekučnej veci zákonnou sudkyňou a že na základe jej žiadosti bol predmetný súdny spis podľa žalobcu stále neukončenej veci z nepochopiteľných dôvodov založený do archívu.

6. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. -75 z 9. septembra 2010 konštatoval porušenie žalobcovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prerokovanie záležitosti žalobcu v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v uvedenom exekučnom konaní a okresnému súdu zároveň prikázal konať bez zbytočných prieťahov. Žalobca uviedol, že ústavný súd v uvedenom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že „pri zvážení všetkých okolností danej veci je neakceptovateľné, aby napadnuté exekučné konanie ani po viac ako 3 a polročnom priebehu neviedlo ku skončeniu exekúcie". Žalobca uviedol, že k dnešnému dňu uvedené exekučné konanie trvá takmer šesť rokov.

7. Žalobca podal podaním zo dňa 23. augusta 2011 ďalšiu sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dňa 21. októbra 2011 bola žalobcovi doručená odpoveď predsedníčky Okresného súdu Bratislava I, ktorá vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú spôsobenú prevažne objektívnymi skutočnosťami a to v časti, v ktorej žalobca namietal postup zákonnej sudkyne, t.j. pokyn sudkyne na založenie živého exekučného spisu do archívu ako neprípustnú.

8. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu a ústavnej sťažnosti vedľajšieho účastníka predmetného exekučného konania Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. -52 z 27. septembra 2011 rozhodol, že Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo žalobcu a základné právo vedľajšieho účastníka na súdnu ochranu zaručené a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a rovnako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 18. marca 2010, ktorým okresný súd neschválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam vedľajším účastníkom a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd v uvedenom náleze uviedol: „Okolnosti preskúmavaného exekučného konania zahŕňajú podľa názoru ústavného súdu signály naznačujúce účelové využívanie návrhov na odklad exekúcie zo strany povinnej. Negatívne dôsledky tohto javu sa už prejavili v náleze ústavného súdu č.k. -75 z 9. septembra 2010, v ktorom boli konštatované prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. , a to aj z dôvodu neefektívnosti jeho procesného postupu. Vo vzťahu k tu prerokúvanému prípadu sa dôsledky účelového

využívania návrhov na odklad exekúcie zo strany povinnej zavŕšili v napadnutom uznesení okresného súdu z 18. marca 2010, ktorým nebolo schválené nadobudnutie exekvovaného spoluvlastníckeho podielu podľa §166 ods. 2 Exekučného poriadku. Ústavný súd je toho názoru, že v posudzovanom prípade okresný súd ústavne nekonformným spôsobom uprednostnil právom chránený záujem povinnej na ochranu jej sociálneho postavenia pred záujmom sťažovateľa v I. rade (oprávneného) na riadnom a čo najefektívnejšom vymožení jeho právoplatne judikovanej pohľadávky... Zneužívaniu práva konajúci súd v medziach svojej kompetencie nesmie priznať ochranu. Účelové konanie povinnej malo za cieľ zvýhodniť ju v porovnaní s postavením sťažovateľa v I. rade ako oprávneného tým, že bude sústavne dochádzať k odďaľovaniu reálneho vymoženia exekvovanej pohľadávky bez danosti aprobovaných dôvodov. Práve rozhodovanie o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu ponúklo okresnému súdu príležitosť účinne ochrániť sťažovateľa v I. rade pred účelovým postojom povinnej, ktorá sa opakovaným podávaním návrhov na odklad exekúcie snažila uspokojenie vymáhanej pohľadávky oddialiť. Okresný súd však neschválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu sťažovateľom v II. rade, čo v popísaných okolnostiach posudzovaného prípadu znamenalo akceptovanie formalistického výkladu právnych noriem, poskytnutie ochrany zneužívaniu práva uprednostnením právom nechráneného záujmu povinnej (špekulatívny záujem na oddialení výkonu exekúcie bez akceptovateľných dôvodov) a v konečnom dôsledku nerešpektovanie požiadavky na ochranu práva oprávneného na účinné vymoženie judikovanej pohľadávky stelesneného v celkovom koncepte exekučného práva a súčasne tvoriaceho obsah základného práva oprávneného na súdnu ochranu... Ústavný súd tak uzatvára, že uznesením okresného súdu č.k. -821 z 18. marca 2010, ktoré je výsledkom ústavne nekonformného posúdenia podmienok pre rozhodnutie podľa Exekučného poriadku, ako aj ústavne nekonformného výkladu vzťahu k a Exekučného poriadku, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa v I. rade na súdnu ochranu zaručeného a čl. 36 ods. 1 listiny... Na rovnakom podklade bolo predmetným uznesením porušené aj základné právo sťažovateľa v II. rade na súdnu ochranu. Okresný súd totiž napadnutým uznesením neposkytol súdnu ochranu právu sťažovateľa na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podľa Exekučného poriadku napriek tomu, že sťažovateľ v II. rade všetky podmienky na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu splnil a záujem povinnej, na ktorom založila svoj návrh na odklad exekúcie, nebol z už uvedených dôvodov hodný súdnej ochrany".

9. Žalobca podaním zo dňa 23.novembra 2011 vyzval predsedníčku Okresného súdu Bratislava I a zákonnú sudkyňu JUDr. Helenu Hausleitnerovú na zabezpečenie neodkladného splnenia povinností uložených Ústavným súdom Slovenskej republiky. Žalobcovi bola dňa 27. marca 2012 doručená odpoveď predsedníčky Okresného súdu Bratislava I na uvedenú výzvu, ktorú predsedníčka súdu vyhodnotila ako sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi konštatuje objektívne prieťahy v konaní, pričom nezistila žiadne subjektívne zavinenia. Objektívne prieťahy v exekučnom konaní predsedníčka okresného súdu ospravedlňuje podľa žalobcu tým, že z dôvodu rozmanitosti podaní doručovaných exekučnému súdu, bol exekučný súd nútený polemizovať nad vhodne zvoleným procesným postupom, aby boli dodržané práva účastníka konania tak na strane oprávneného ako na strane povinného, aby žiadny z účastníkov konania nebol postupom súdu poškodený.

10. Okresný súd Bratislava I na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -52 z 27. septembra 2011 vydal dňa 11. januára 2012 uznesenie č.k. -1011, ktorým schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu vedľajšieho účastníka exekučného konania k predmetným nehnuteľnostiam, na čo žalobca vzhľadom na nesprávne uvedenú spisovú značku a adresu žalobcu podaním zo dňa 19. januára 2012 podal žiadosť o vydanie opravného uznesenia. Súd dňa 15. februára 2012 vydal opravné uznesenie č.k. -148, ktorým uznesenie z 11. januára 2012 opravil. Dňa 2.apríla 2012 podal žalobca návrh na opravu predmetného uznesenia z dôvodu nesprávnej špecifikácie nehnuteľnosti v uznesení, na čo dňa 11. apríla 2012 vydal Okresný súd Bratislava I uznesenie č.k. -1101, ktorým opravil svoje uznesenie z 11. januára 2012 a uznesenie z 15. februára 2012.

11. Žalobca podal na Okresný súd Bratislava I dňa 5. apríla 2012 žiadosť o bezodkladné rozhodnutie o námietkach povinnej proti rozvrhu výťažku spísaného súdnym exekútorom dňa 5. marca 2012 a o schválenie rozvrhu výťažku v súlade s § 164 ods. 1 Exekučného poriadku.

12. Žalobca dňa 17. apríla 2012 zistil, že zákonná sudkyňa JUDr. Helena Hausleitnerová v predmetnej exekučnej veci namietla svoju zaujatosť z dôvodu, že povinná PhDr. R. Y. v súvislosti s jej rozhodovacou činnosťou v predmetnej exekučnej veci podala voči nej žalobu. Podľa žalobcu bolo z doterajšieho postupu povinnej v predmetnom exekučnom konaní, aj v nadväznosti na uvedený nález ústavného súdu z 27. novembra 2011 zrejmé, že povinná sa podaním žaloby na zákonnú sudkyňu účelovo snaží o spôsobovanie ďalších zbytočných prieťahov v exekučnom konaní. Žalobca dňa 18. apríla 2012 zaslal zákonnej sudkyni JUDr. Helene Hausleitnerovej vyjadrenie k námietke zaujatosti sudkyne a žiadosť o jej vzatie späť. V uvedenom podaní žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 4. mája 2010, podľa ktorého podanie žaloby účastníkom konania voči zákonnému sudcovi samé osebe nezakladá pochybnosť o nezaujatosti dotknutého sudcu v prejednávaní a rozhodovaní veci. Žalobca dňa 18. apríla 2012 zaslal predsedníčke Okresného súdu Bratislava I JUDr. Anne Kašajovej vyjadrenie k námietke zaujatosti sudkyne JUDr. Heleny Hausleitnerovej, v ktorom poukázal na zrejmú snahu povinnej PhDr. R. Y. o spôsobovanie ďalších zbytočných prieťahov v exekučnom konaní. Do pozornosti dal skutočnosť, že obdobným spôsobom, t. j. podaním žaloby na zákonnú sudkyňu, povinná postupuje aj v inej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a poukázal na uvedené uznesenie najvyššieho súdu, podľa ktorého podanie žaloby účastníkom konania voči zákonnému sudcovi nezakladá pochybnosť o nezaujatosti dotknutého sudcu v prejednávaní a rozhodovaní veci a požiadal predsedníčku súdu, aby námietke zaujatosti sudkyne nevyhovela, nakoľko podľa žalobcu vyhovenie nedôvodnej námietke zaujatostí sudkyne nevyhnutne spôsobí ďalšie zbytočné prieťahy v exekučnom konaní. Žalobcovi dňa 18. apríla 2012 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I JUDr. Anna Kašajová oznámila, že námietke zaujatosti sudkyne JUDr. Heleny Hausleitnerovej už vyhovela a predmetná exekučná vec bola dňa 18. apríla 2012 o 8.16 hod. pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. Jarmile Gulovej, ktorá bola vyzvaná na urýchlené konanie. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. -1131 z 5. júna 2012 schválil rozvrh výťažku podľa zápisnice o rozvrhu výťažku z rozvrhového pojednávania konaného dňa 5. marca 2012 v priestoroch Exekútorského úradu JUDr. I. D.. Žalobca uviedol, že na základe námietok povinnej bola predmetná vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave, ktorý uznesením sp. zn. z 26. septembra 2012 uvedené uznesenie okresného súdu z 5. júna 2012 z dôvodu procesného pochybenia okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Podľa žalobcu je z uvedeného skutkového a právneho stavu, najmä z citovaných rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj z ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v predmetnom exekučnom spise zrejmé, že Okresný súd Bratislava I svojím, podľa žalobcu zjavne nezákonným a svojvoľným postupom a viacerými nezákonnými rozhodnutiami, závažným spôsobom a opakovane porušil práva oprávneného exekučného konania. Žalobca uviedol, že v dôsledku uvedeného nezákonného postupu a nezákonného rozhodovania okresného súdu mu bola spôsobená a naďalej je spôsobovaná značná majetková aj nemajetková ujma. Z doterajšieho zjavne nezákonného arbitrárneho postupu a rozhodovania Okresného súdu Bratislava I v predmetnej exekučnej veci, ku ktorému dochádzalo a dochádza opakovane, žalobca nadobudol presvedčenie, že zbytočné prieťahy v exekučnom konaní a odmietanie poskytnutia súdnej ochrany žalobcovi, sú zo strany súdu spôsobované úmyselne. Podľa žalobcu úmyslu spôsobovať zbytočné prieťahy v predmetnom exekučnom konaní nasvedčuje aj skutočnosť, že vec bola pridelená už šiestim sudcom, pričom na zmeny sudcov neexistovali zákonné dôvody. Žalobca poukázal na skutočnosť, že každý zo sudcov, ktorý vo veci konal t.j. JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová, JUDr. Gabriela Buľubašová, JUDr. Helena Hausleitnerová a JUDr. Jarmila Gulová sa dopustil viacerých závažných pochybení, ktoré podľa žalobcu prehlbujú stav právnej neistoty a odďaľujú uspokojenie pohľadávky žalobcu. Opísané skutkové okolnosti a právny stav veci a to svojvoľné rozhodnutia vydané nezákonnými sudcami, zjavné zbytočné prieťahy v súdnom konaní zapríčinené nerešpektovaním zákonom ustanovených lehôt na rozhodnutie a založenie predmetnej neukončenej exekučnej veci do archívu a tento nezákonný postup a rozhodovanie Okresného súdu Bratislava I v predmetnej exekučnej veci svojou intenzitou, rozsahom a opakovaním napĺňa znaky odmietania prístupu k spravodlivosti. Žalobca poukázal na to, že okresný súd už vo svojom prvom rozhodnutí o odmietnutí návrhu povinnej na odklad exekúcie uznesením č.k. lEr/71/2007 - 211 - 212, EX 25/2007 zo dňa 23. augusta 2007 odôvodnil svoje rozhodnutie aj konštatovaním, že oprávnený uviedol dôvody, pre ktoré by odkladom exekúcie došlo k jeho vážnemu poškodeniu.

14. Podľa žalobcu Okresný súd Bratislava I tak napriek svojej vedomosti o skutočnostiach, pre ktoré by bol žalobca odkladom exekúcie vážne poškodený, nepostupoval podľa

žalobcu v konaní plynulo a efektívne, opakovane nerešpektoval zákonom ustanovené lehoty na vydanie rozhodnutí, netransparentne, neprimerane a bez zákonných dôvodov menil zákonných sudcov, vydal nezákonnou sudkyňou bez návrhu svojvoľné rozhodnutie o čiastočnom odložení exekúcie, založil živý exekučný spis do archívu, aplikoval formalistický výklad právnych noriem, poskytol ochranu zneužívaniu práva uprednostnením právom nechráneného záujmu povinnej na špekulatívnom oddialení výkonu exekúcie, opakovane sa dopustil obsahových a formálnych chýb pri vyhotovovaní svojich rozhodnutí, nerešpektoval a nerešpektuje požiadavku na ochranu práva žalobcu na účinné a rýchle vymoženie exekvovanej pohľadávky. Okresný súd Bratislava I svojím opakovane nezákonným postupom a rozhodovaním udržiava stav právnej neistoty napriek skutočnosti, že mu Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. z 9. septembra 2010, teda pred viac ako dvoma rokmi, prikázal v predmetnej exekučnej veci konať bez zbytočných prieťahov a nezákonný postup okresného súdu vrátane celkovej dĺžky exekučného konania označil za neefektívny a neakceptovateľný. Žalobca uviedol, že na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov v predmetnom exekučnom konaní bol nútený počas obdobia takmer šiestich rokov vyvinúť mimoriadne úsilie, čo žalobcu stálo značné množstvo pracovného a súkromného času, čo sa výrazným spôsobom odzrkadlilo na celkovej výške majetkovej ujmy a tiež veľa psychických síl, najmä v podobe pocitov frustrácie z bezprávia a nespravodlivosti. Uvedený nezákonný postup a nezákonné rozhodovanie Okresného súdu Bratislava I v predmetnej exekučnej veci má na žalobcu mimoriadne negatívne následky v súkromnom aj pracovnom živote a závažným spôsobom bol poškodený vo svojom profesijnom a spoločenskom uplatnení.

15. Žalobca si z uvedených dôvodov uplatňuje nárok na náhradu škody a to majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá bola podľa žalobcu spôsobená v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodovaním a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. . Z obsahu predmetného exekučného spisu je zrejmé, že v uvedenej veci v záujme ochrany svojich práv vykonal žalobca desiatky právnych úkonov, z ktorých mnohé boli po skutkovej a právnej stránke značne zložité a žalobca bol nútený vykonať tieto úkony nielen v súvislosti s mimoriadnou procesnou aktivitou povinnej, ale aj z dôvodu svojej ochrany proti mnoho početným porušeniam právnych predpisov zo strany okresného súdu, čo neostalo bez povšimnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp. zn. -75 z 9. septembra 2010 a v náleze sp. zn. -52 z 27. septembra 2011. Neprimerane dlho trvajúce exekučné konanie výrazným spôsobom poškodilo žalobcu a naďalej poškodzuje aj z profesijného hľadiska. V záujme ochrany svojich práv je žalobca nútený neustále reagovať na extrémnu procesnú aktivitu povinnej, ktorá využívajúc doterajšiu nečinnosť a nesprávny úradný postup súdu pokračuje v jeho zahlcovaní ďalšími nedôvodnými, účelovými a nekvalifikovanými podaniami čím úspešne odďaľuje vymoženie exekvovanej pohľadávky. Podľa žalobcu, ak by súd postupoval v predmetnom exekučnom konaní primerane rýchlo a efektívne, ako mu to ukladá zákon, nemusel by počas takmer šiestich rokov trvajúceho exekučného konania venovať enormné množstvo svojho pracovného a voľného času tejto exekučnej veci na úkor iných svojich pracovných aktivít a súkromného života. Okresný súd Bratislava I svojím nezákonným postupom a rozhodovaním v predmetnej exekučnej veci vystavil žalobcu neprimeranej psychickej a časovej záťaži, ktorá má pre žalobcu mimoriadne závažné následky v ďalšom spoločenskom a profesijnom uplatnení advokáta, pričom je podľa žalobcu predpoklad, že tieto následky budú pretrvávať dlhšie časové obdobie. Žalobca uviedol, že príjem z výkonu advokácie predstavuje jediný zdroj žalobcovho príjmu a preto čas spotrebovaný v príčinnej súvislosti s ochranou jeho práv a oprávnených záujmov v predmetnom exekučnom konaní predstavuje pre neho majetkovú ujmu. Žalobca vyčíslil majetkovú ujmu na sumu 277.500 eur, predstavujúcu 1850 spotrebovaných hodín krát priemerná cena práce žalobcu v rozhodnom období á 150 eur na jednu hodinu. Značná majetková ujma spôsobená zbytočnými prieťahmi v predmetnom exekučnom konaní vzniká už samotnou skutočnosťou, že exekvovaná pohľadávka v sume 224.917,35 eur (6.775.860 Sk) nie je podľa Exekučného poriadku úročená úrokmi z omeškania, navyše už takmer šesť rokov podlieha aj inflačnému znehodnocovaniu. Uviedol že aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp. zn. -75 z 9. septembra 2010, Okresný súd Bratislava I svojím postupom v uvedenom exekučnom konaní porušil základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti žalobcu v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca uviedol, že postup okresného súdu označil ústavný súd za neefektívny a neakceptovateľný. Podľa žalobcu je okresný súd v omeškaní s právoplatným skončením exekúcie, do ktorého sa okresný súd dostal svojím nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodovaním v predmetnej exekučnej veci. Uvedená exekvovaná

pohľadávka vychádza z obchodného záväzkového vzťahu, z mandátnej zmluvy, vzniknutého medzi žalobcom a povinnou. Na výpočet úrokov z omeškania z exekvovanej pohľadávky je preto potrebné podľa žalobcu aplikovať ustanovenie v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku t.j. k 1. januáru 2007. Na základe uvedeného žalobca vyčíslil i úrok z omeškania so splnením exekvovanej pohľadávky na 14,75% ročne zo sumy 224.917,35 eur od 1. januára 2007 do zaplatenia. Úrok z omeškania so splnením uvedeného peňažného záväzku ku dňu podania tejto žaloby predstavuje sumu 195.961,13 eur. Podľa žalobcu nemalá majetková ujma vzniká v príčinnej súvislosti so zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní aj tým, že od 5. februára 2008, t.j. už takmer 5 rokov je na účte súdneho exekútora JUDr. I. D. viazaná peňažná suma 106.220,54 eur (3.200 000 Sk), ktorá bola v uvedený deň zložená na účet exekútora spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, z ktorých mala byť bezodkladne uhradená časť exekvovanej pohľadávky, k čom však nedošlo. Žalobca tvrdí, že uvedená suma viazaná na účte súdneho exekútora nie je nijako úročená a je podľa žalobcu vystavená inflačnému znehodnocovaniu. Vzhľadom na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. z 26.septembra 2012 zrušil kvôli procesným pochybeniam uznesenie okresného súdu o schválení rozvrhu výťažku z 5. júna 2012, uspokojenie aspoň časti pohľadávky z uvedenej sumy sa z dôvodu pochybenia okresného súdu oddiali. Keďže je podľa žalobcu vysoko pravdepodobné, že okresný súd nestihne právoplatne rozhodnúť o schválení rozvrhu výťažku do konca kalendárneho roku 2012, časť pohľadávky žalobcu v sume 70.696,33 eur bude z predmetného rozvrhu výťažku žalobcovi uhradená súdnym exekútorom najskôr v roku 2013, v ktorom bude táto suma podliehať 25% dani z príjmu, namiesto súčasnej 19% dani z príjmu a preto podľa žalobcu bude žalobcovi v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodovaním a nesprávnym úradným postupom okresného súdu spôsobená ďalšia majetková ujma v sume 4.241,78 eur. Žalobca ďalej uviedol, že značná majetková ujma mu vznikla aj tým, že bol nútený z vlastných finančných prostriedkov príslušnému daňovému úradu odviesť z exekvovanej pohľadávky daň z pridanej hodnoty v sume 1.081.860 Sk (35.911,17 eur) a následne tiež uhradiť sankcie za odloženie povinnosti uhradiť splatnú DPH v celkovej sume 3.852,55 eur. Uvedená majetková ujma podľa žalobcu spolu predstavuje sumu 39.763,72 eur.

16. Z obsahu predmetného exekučného spisu je podľa žalobcu zrejmé, že na ochranu práv a oprávnených záujmov v predmetnom exekučnom konaní bol nútený vyvinúť mimoriadne úsilie čo ho stálo značný pracovný aj súkromný čas a aj množstvo psychických síl, najmä v podobe pocitov frustrácie z bezprávia a nespravodlivosti. Žalobca tvrdí, že uvedený nezákonný postup a nezákonné rozhodovanie Okresného súdu Bratislava I v predmetnej exekučnej veci má pre neho veľmi závažné následky v súkromnom aj pracovnom živote a závažným spôsobom bol poškodený vo svojom profesijnom a spoločenskom uplatnení. Vzhľadom na povolanie žalobcu ako advokáta extrémne dlhotrvajúce exekučné konanie týkajúce sa žalobcovej vlastnej veci a bezmocnosť vymôcť svoju exekvovanú pohľadávku zákonným spôsobom v primeranom čase, výrazným spôsobom poškodzuje žalobcu aj z profesijného hľadiska. Z tohto pohľadu má teda nezákonný postup a rozhodovanie Okresného súdu Bratislava I v predmetnej exekučnej veci pre žalobcu mimoriadne závažné následky v ďalšom spoločenskom a profesijnom uplatnení advokáta, ktoré budú objektívne pretrvávať dlhšie časové obdobie. Žalobca tvrdí, že v príčinnej súvislosti s nedôvodným odďaľovaním uspokojenia exekvovanej pohľadávky spôsobené nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodovaním súdu došlo k výraznému zníženiu príjmov žalobcu z advokátskej činnosti, následkom čoho bol žalobca nútený ukončiť pracovný pomer so svojimi advokátskymi koncipientmi, presťahovať sídlo advokátskej kancelárie z centra Bratislavy na jej okrajovú časť a výrazným spôsobom utlmiť činnosť svojej advokátskej činnosti. Uvedené skutočnosti sa podľa žalobcu navonok javia ako neúspech pri výkone advokátskej činnosti, čo žalobcu mimoriadne poškodzuje z profesijného hľadiska v očiach existujúcich aj potenciálnych klientov. Extrémna dĺžka trvania predmetného exekučného konania má voči žalobcovi mimoriadne negatívny dopad aj tým, že umožňuje povinnej PhDr. R. Y. vytvárať priestor pre šírenie nekonečného množstva nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov týkajúcich sa dobrého mena žalobcu, jeho osobnej a profesijnej cti advokáta. Ak by Okresný súd Bratislava I v predmetnom exekučnom konaní žalobcovi poskytol efektívnu súdnu ochranu v primeranom čase, protiprávne zásahy povinnej do osobnostných práv žalobcu by mali pre žalobcu oveľa menej závažné následky. Žalobca uvádzal, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu utrpel značnú nemajetkovú ujmu v podobe mimoriadneho a dlhodobého stresu a na viac počas obdobia odloženia povinnosti úhrady DPH z exekvovanej pohľadávky daňový úrad zriadil na byt v jeho vlastníctve daňové exekučné právo, čím bol počas obdobia takmer jedného roka vystavený reálnej hrozbe straty svojho bytu. Vzhľadom k uvedenému skutkovému a právnemu stavu

vyčíslil podľa majetkovú ujmu v sume 550.000 eur a nemajetkovú ujmu v sume 700.000 eur.

17. Žalobca sa dňa 24.05.2012 obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a postupom Okresného súdu Bratislava I. Ku dňu podania žaloby žalobcovi zo strany Ministerstva spravodlivosti SR nebola doručená žiadna odpoveď, ministerstvo žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v zákonom stanovenej šesťmesačnej lehote neuspokojilo ani sčasti.

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a to existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

19. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.250.000 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. nie je dôvodná.

20. Okresný súd danú vec právne posúdil podľa , a , , , , , , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to v znení účinnom ku dňu podania žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody za obdobie po nadobudnutí účinnosti o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu na náhradu škody titulom náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy nie je dôvodná, pretože žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Okresný súd vychádzal z toho, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, pri ktorej musia byť súčasne splnené tri podmienky a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Prvou zákonnou podmienkou je preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu orgánu štátu alebo jeho nezákonné rozhodnutie. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ ( ). V prípade vydania nezákonného rozhodnutia orgánu štátu ide o existenciu rozhodnutia orgánu verejnej moci vydaného pri výkone verejnej moci, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa zákona je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Druhou zákonnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, voči štátu v dôsledku nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, či už majetkovej alebo nemajetkovej ujmy, je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody, nemajetkovej ujmy a skutočnosť, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré je titulom na náhradu škody a ujma už vznikla. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva

v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Nemajetková ujma je určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Je pri tom podstatné, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie dotknutej osoby. Súd v zmysle môže priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch len za predpokladu takej intenzity týchto následkov, že konštatovanie porušenia právanie postačujúce pre odstránenie následkov, ktoré u žalobcu nastali, pretože došlo k značnému zníženiu jeho dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Treťou zákonnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou je ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma.

21. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je na žalobcovi, teda na subjekte, ktorý tvrdí, že v dôsledku existujúceho nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia mu bola spôsobená škoda. V prejednávanej veci žalobca považoval za nesprávny úradný postup konanie Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. , v ktorom je podľa žalobcu zo skutkového a právneho stavu, najmä z citovaných rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj z ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v predmetnom exekučnom spise zrejmé, že Okresný súd Bratislava I svojím zjavne nezákonným a svojvoľným postupom a viacerými nezákonnými rozhodnutiami závažným spôsobom a opakovane porušil práva žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní. Žalobca za nesprávny úradný postup považoval svojvoľné rozhodnutia vydané nezákonnými sudcami, zjavné zbytočné prieťahy v súdnom konaní, zapríčinené nerešpektovaním zákonom ustanovených lehôt na rozhodnutie a založenie predmetnej neukončenej exekučnej veci do archívu. Súd podľa žalobcu nepostupoval v konaní plynulo a efektívne, opakovane nerešpektoval zákonom ustanovené lehoty, bol dlhšie obdobie vo veci nečinný a opakovane rozhodoval o zjavne nedôvodných, nepodložených a na prvý pohľad absurdných návrhoch povinnej na odklad exekúcie, exekúciu odložil a tým bez zákonného dôvodu oddialil uspokojenie žalobcovej exekvovanej pohľadávky a netransparentne, neprimerane často a nezákonne menil zákonných sudcov, vydal bez návrhu svojvoľné rozhodnutie o čiastočnom odložení exekúcie, dopustil sa obsahových a formálnych chýb pri vyhotovovaní rozhodnutí, čím nerešpektoval právo žalobcu na rýchle a účinné vymoženie pohľadávky. Zbytočné prieťahy boli konštatované Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze sp. zn. -75 z 9. septembra 2010 a nesprávny úradný postup v náleze sp. zn. -52 z 27. septembra 2011. 21.1. Z vykonaného dokazovania s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -75 z 9. septembra 2010 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -52 zo dňa 27. septembra 2011 ako aj na vyjadrenia konajúceho Okresného súdu Bratislava I k sťažnostiam žalobcu na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je zrejmé, že žalobca preukázal nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. v intenciách ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb a ako aj v intenciách o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kedy pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať aj z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy a z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 21.2. Vzhľadom k uvedenému mal súd za jednoznačne preukázané, že k nesprávnemu úradnému postupu v rámci exekučného konania spočívajúcemu v nečinnosti Okresného súdu Bratislava I pri výkone verejnej moci a v zbytočných prieťahoch, došlo.

22. Žalobca sa v konaní domáhal majetkovej ujmy, ktorá mu bola podľa jeho tvrdení spôsobená v dôsledku ním uvedeného nezákonného postupu a nezákonného rozhodovania okresného súdu. Majetkovú škodu žalobca vyčíslil na sumu 550.000 eur. Majetková škoda podľa žalobcu pozostáva z ujmy v podobe straty príjmu z výkonu činnosti advokáta vo výške 277.500 eur, z ujmy v podobe straty úrokov z omeškania z exekvovanej pohľadávky v sume 195.961,13 eur, z ujmy v podobe nemožnosti nakladať so sumou 106.220,54 eur viazanou na účte súdneho exekútora JUDr. I. D., ktorej výšku žalobca nevyčíslil, z majetkovej ujmy vo výške 4.241,78 eur spočívajúcej v tom, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2012 č.k. -1195 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. -1131 zo dňa 05.06.2012 v časti výroku o schválení rozvrhu výťažku a preto časť pohľadávky žalobcu v sume 70.696,33 eur bude z predmetného rozvrhu výťažku žalobcovi uhradená súdnym exekútorom najskôr v roku 2013, v ktorom však bude táto suma podliehať 25% dani z príjmu, namiesto vtedy 19% dani z príjmu a z majetkovej ujmy vo výške 39.763,72 eur spočívajúcej v tom, že žalobca odviedol z exekvovanej pohľadávky daň z pridanej hodnoty v sume 1.081.860 Sk (35.911,17 eur) a uhradil sankcie za odloženie povinnosti uhradiť splatnú DPH v sume 3.852,55 eur.

23. Okresný súd mal preukázané, že žalobca vyčíslenie celkovej uplatnenej majetkovej ujmy nezdôvodnil dostatočne, keď z jednotlivých žalobcom uvádzaných čiastkových súm ním uplatnenej škody, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu a jeho nezákonných rozhodnutí, nemožno ustáliť, že žalobcom uplatnená celková suma majetkovej ujmy 550.000 eur je skutočnou škodou, na ktorej priznanie má žalobca nárok voči žalovanej v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca vznik majetkovej škode, spočívajúcej v strate príjmu z výkonu činnosti advokácie žalobcom vo výške 277.500 eur v súvislosti s už preukázaným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v prieťahoch v exekučnom konaní a v nezákonnom rozhodnutí nepreukázal. Ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom behu vecí dosiahol (R 55/1971). Ušlý zisk teda znamená stratu očakávaného prínosu. Pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené naisto, že pri pravidelnom behu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému reálne malo dôjsť, zabránilo konanie škodcu resp. o aký reálne dosiahnuteľný, nie hypotetický, prospech poškodený prišiel. Pri ušlom zisku musí ísť o okolnosti svedčiace o tom, že konanie vedúce k zisku sa už začalo alebo nepochybne sa malo začať naplňovať a že nebyť škodlivého zásahu, výsledok by sa dostavil. Žalobcovo zdôvodnenie straty príjmu časom spotrebovaným žalobcom v príčinnej súvislosti s vykonávaním množstva úkonov spojených nevyhnutne s ochranou práv žalobcu, ktoré bolo podľa žalobcu nutné vykonať v spojení s nadmernom aktivitou povinnej v exekučnom konaní ako aj na ochranu práva žalobcu na konanie bez zbytočných prieťahov v exekučnom konaní je podľa názoru súdu neopodstatnené a nedostatočné. Žalobca nepreukázal, že práve v dôsledku času, ktorý venoval ochrane svojich práv v exekučnom konaní a v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu alebo s jeho nezákonným rozhodnutím mu vznikla majetková ujma v podobe straty jeho príjmu z advokátskej činnosti. Žalobca neuviedol a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by priamu súvislosť medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím súdu v exekučnom konaní a vznikom straty žalobcom uvedeného príjmu z advokácie preukazovalo. Zo svedeckej výpovede spolupracujúcej advokátky nebolo zistené, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu v prebiehajúcom exekučnom konaní vznikla žalobcovi škoda v podobe straty zárobku z advokácie. Tvrdenie svedkyne, že advokátskej kancelárii vznikla ujma z dôvodu znemožnenia pokračovania spolupráce so zamestnancami žalobcu kvôli zlej finančnej situácii

spôsobenej naplatením povinnej za žalobcom poskytnuté právne služby, je pre preukázanie vzniku straty príjmu z výkonu advokácie žalobcu nepostačujúce a nepreukazujúce priamu príčinnú súvislosť s preukázaným nezákonným postupom konajúceho súdu v exekučnej veci žalobcu. Štát nemôže niesť zodpovednosť za eventuálny zisk alebo stratu žalobcu z výkonu advokátskej činnosti. V prejednávanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu a k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ale z vykonaného dokazovania nie je možné stanoviť, že by jednoznačne i v prípade, ak by k vydaniu nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. -821 zo dňa 18.03.2010 alebo k zbytočným prieťahom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. nedošlo, žalobca by dosiahol ním deklarovaný príjem z výkonu svojej advokátskej činnosti, ktorý vyčíslil na sumu 277.500 eur. Žalobca nepreukázal účelnosť všetkých jeho úkonov v predmetnom exekučnom konaní, keď napríklad opakované nahliadanie do exekučného spisu žalobcom v období od 20.08.2007 do 15.10.2007 teda necelých dvoch mesiacoch celkovo v počte šesť krát, ako aj v období od 24.10.2007 do 05.12.2007 celkom štyri krát, v období od 05.03.2008 do 09.07.2008 celkom desať krát, ako aj opakované doplnenia jednotlivých podaní žalobcom, kedy podľa názoru súdu ide o úkony žalobcom vykonané nadmieru nevyhnutnú pre ochranu jeho práv ako oprávneného v exekučnom konaní a zo strany žalobcu neboli preukázateľne vykonané ako účelné a nevyhnutné na ochranu jeho záujmov v exekučnom konaní. Sám žalobca uviedol, že podania povinného sú z veľkej miery s totožným obsahom a neúčelné, preto podľa názoru súdu nebolo nevyhnutne potrebné tak, ako to tvrdí žalobca, na každé podanie povinného reagovať. Súd nemôže zabrániť subjektom exekučného konania využívať procesné prostriedky, ktoré im poskytuje zákon, zároveň musí reagovať na ich podania a to zákonným spôsobom a nie je možné v konaní na podanie, ktoré má zákonné náležitosti, nereagovať. Žalobca výšku straty príjmu nepreukázal, nakoľko odôvodnenie žalobcu, ktoré vychádza len z odhadovaného počtu spotrebovaných hodín a nepresného výpočtu ceny práce žalobcu v rozhodnom období, bez preukázania konkrétnej výšky ceny práce žalobcu a to relevantným dôkazom, akým nie sú žalobcom predložené faktúry, bez podpisu vyhotoviteľa faktúry a bez konkretizácie úkonu, na aký boli faktúry vystavené. Súd sa v tejto otázke stotožňuje s tvrdením žalovaného a považuje výpočet výšky straty príjmu z advokácie za abstraktný a nepodložený.

24. súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu majetkovej škody vo výške 195.961,13 eur, ktorá podľa žalobcu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a to zbytočnými prieťahmi v predmetnom exekučnom konaní tým, že Okresný súd Bratislava I žalobcovi svojím nesprávnym postupom na dlhé časové obdobie znemožnil realizovať vlastnícke oprávnenia k predmetnej pohľadávke a tým vznikla žalobcovi škoda v podobe úroku z omeškania s plnením exekvovanej pohľadávky odo dňa vzniku omeškania povinnej do podania žaloby, súd konštatuje, že nárok žalobcu na náhradu úrokov z omeškania s plnením exekvovanej pohľadávky z dôvodu tzv. omeškania exekučného súdu s právoplatným skončením exekúcie, je neopodstatnený. V danom prípade nebola žalobcom preukázaná priama príčinná súvislosť medzi neúročením exekvovanej pohľadávky a dĺžkou exekučného konania. Neúročenie exekvovanej pohľadávky nie je možné dávať do súvisu s dĺžkou exekučného konania ale so skutočnosťou či bola pohľadávka v exekučnom konaní uplatnená spolu s úrokom z omeškania. V prípade ak bola uplatnená pohľadávka spolu s úrokom z omeškania nie je dôvod tvrdiť, že v dôsledku postupu súdu nedochádza k jej úročeniu. V prípade ak pohľadávka bola uplatnená bez úrokov z omeškania, nie je dôvod uplatňovať si takýto nárok v konaní o náhradu škody a prenášať na žalovanú zodpovednosť za ujmu, ktorá mohla vzniknúť výlučne s postupom žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní. Z návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že oprávnený si uplatnil istinu vo výške 6.775.860 Sk bez úroku z omeškania. Žalobca nepreukázal, aká škoda mu mala byť v súvislosti s uvedeným spôsobená. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu úrokov z omeškania s plnením exekvovanej pohľadávky z dôvodu tzv. omeškania exekučného súdu s právoplatným skončením exekúcie nie je dôvodný a nezodpovedá ustálenej definícii pojmu škoda, keď judikatúra ustálila, že vplyvom inflácie na hodnotu pohľadávky skutočná škoda nevzniká (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ). Súd považoval predmetný čiastkový nárok žalobcu za nedôvodný. Žalobca nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal. Tvrdenie žalobcu, že na jeho strane došlo k strate majetkového prínosu, ktorý by predstavoval výnos z exekvovanej pohľadávky, ktorý by žalobca dosiahol nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, podľa názoru súdu neobstoja. Žalobca si tak uplatnil nárok na náhradu hypotetickej škody, teda škody, ktorá žalobcovi nevznikla.

25. K žalobcom uplatnenej majetkovej ujme spočívajúcej v tom, že od 5. februára 2008 je na účte súdneho exekútora JUDr. I. D. viazaná peňažná suma 106.220,54 eur (3.200.000 Sk), ktorá bola v

uvedený deň zložená na účet exekútora spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, z ktorých mala byť uhradená časť exekvovanej pohľadávky, k čomu nedošlo a uvedená suma viazaná na účte súdneho exekútora nie je nijako úročená a vystavená inflačnému znehodnocovaniu a v príčinnej súvislosti so zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní vzniká žalobcovi škoda, súd dospel k záveru, že žalobca samotnú škodu, ktorá mala vzniknúť v dôsledku prieťahov v exekučnom konaní v dôsledku možnej inflácie a neúročenia peňažných prostriedkov na účte exekútora, nijako nevyčíslil a žiadnym spôsobom jej vznik v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní nepreukázal.

26. K žalobcom uplatnenej majetkovej ujme spočívajúcej v tom, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2012 č.k. -1195 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. -1131 zo dňa 05.06.2012, v časti výroku o schválení rozvrhu výťažku a preto časť pohľadávky žalobcu v sume 70.696,33 eur bude z predmetného rozvrhu výťažku žalobcovi uhradená súdnym exekútorom najskôr v roku 2013, v ktorom bude táto suma podliehať 25% dani z príjmu, namiesto vtedy 19% dani z príjmu a preto bude žalobcovi v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodovaním a nesprávnym úradným postupom okresného súdu spôsobená ďalšia majetková ujma v sume 4.241,78 eur súd uvádza, že v danom prípade nemožno konštatovať nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie exekučného súdu. V zmysle ustálenej judikatúry nesprávny úradný postup s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, je postupom, ktorý sa neprejaví v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Žalobca odvodzuje tento svoj čiastkový nárok od rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. -1131 zo dňa 05.06.2012, ktoré bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom a odvolacím súdom v časti zrušené. Predmetné uznesenie teda nenadobudlo právoplatnosť a v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V danom prípade nejde o rozhodnutie podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd sa preto stotožňuje s obranou žalovaného a z dôvodu neexistencie nezákonného rozhodnutia považuje tento čiastkový nárok žalobcu za neodôvodnený.

27. K žalobcom uplatnenej majetkovej ujme spočívajúcej v tom, že žalobca bol nútený z vlastných finančných prostriedkov príslušnému daňovému úradu odviesť z exekvovanej pohľadávky daň z pridanej hodnoty v sume 1.081.860 Sk (35.911,17 eur) a následne tiež uhradiť sankcie za odloženie povinnosti uhradiť splatnú DPH v celkovej sume 3.852,55 eur, čo spolu predstavuje sumu 39.763,72 eur, sa súd stotožňuje s uplatnenou obranou žalovanej, kedy nemožno žalovanej priznať zodpovednosť za povinnosť žalobcu uhradiť daň z pridanej hodnoty a za sankciu uloženú v súvislosti s odložením jej úhrady, nakoľko nie je preukázaná priama súvislosť s exekučným konaním a ani príčinná súvislosť vzniku takto uplatnenej škody s konštatovaným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Predmetná daňová povinnosť žalobcu vyplýva zo vzťahu medzi žalobcom a povinnou a to z mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a povinnou, na základe ktorej poskytol žalobca povinnej právne služby, za ktoré si účtoval sumu 5.694.000 Sk plus DPH a skutočnosť, že následne došlo k nútenému výkonu rozhodnutia na vznik daňovej povinnosti vplyv nemá.

28. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu majetkovej ujmy žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu ním uplatnenej škody a ani príčinnú súvislosť vzniku tejto škody s uvádzaným a v spore aj preukázaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím.

29. Žalobca sa v konaní domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola podľa jeho tvrdení spôsobená v dôsledku uvedeného nezákonného postupu a nezákonného rozhodovania okresného súdu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 700.000 eur s odôvodnením, že na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov v predmetnom exekučnom konaní bol nútený vyvinúť mimoriadne úsilie, čo ho stálo značné množstvo pracovného a súkromného času, veľa psychických síl v podobe pocitov frustrácie z bezprávia a nespravodlivosti a nezákonný postup a nezákonné rozhodovanie Okresného súdu Bratislava I v jeho exekučnej veci má mimoriadne negatívne následky v jeho súkromnom a pracovnom živote a závažným spôsobom bol poškodený vo svojom profesijnom a spoločenskom uplatnení v dôsledku čoho bol vystavený neprimeranej psychickej a časovej záťaži s následkom v ďalšom spoločenskom a profesijnom uplatnení ako advokáta.

30. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, že ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie je možné uspokojiť inak, teda napraviť ju inými právnymi prostriedkami. Nemajetková ujma je určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Je pri tom podstatné, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Súd v zmysle môže priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch len za predpokladu takej intenzity týchto následkov, že konštatovanie porušenia právanie postačujúce pre odstránenie následkov, ktoré u žalobcu nastali, pretože došlo k značnému zníženiu jeho dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.

31. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku preukázaného a potvrdeného nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. mu bola spôsobená nemajetková ujma. Bolo povinnosťou žalobcu, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať, že vytýkaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím bol závažným spôsobom ovplyvnený jeho súkromný život alebo spoločenské uplatnenie a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. Žalobca však uplatnenú nemajetkovú ujmu neodôvodnil tak, že by uviedol také skutočnosti, ktoré by bez pochyby preukázali, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v exekučnom konaní došlo ku konkrétnym negatívnym následkom, v dôsledku ktorých by bola spôsobená nemajetková ujma na strane žalobcu. Argument, ktorým žalobca preukazoval existenciu nemajetkovej ujmy v jeho doterajšom pracovnom živote, teda mimoriadne poškodenie žalobcu z profesijného hľadiska v očiach existujúcich aj potenciálnych klientov, v dôsledku žalobcom uvádzanej neschopnosti žalobcu ako advokáta vymôcť včas svoju pohľadávku, nútené ukončenie pracovného pomeru so svojimi advokátskymi koncipientmi, presťahovanie sídla advokátskej kancelárie z centra Bratislavy na jej okrajovú časť a výrazné utlmenie advokátskej činnosti, ktoré sa podľa žalobcu navonok javia ako neúspech pri výkone advokátskej činnosti. Podľa názoru súdu žalobca poškodenie svojej osoby z profesijného hľadiska vo sfére jeho existujúcich aj potenciálnych klientov nepreukázal, keď v konaní neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval žalobcom uvádzané poškodenie žalobcu v očiach jeho klientov. Zo svedeckej výpovede svedkyne Mgr. C. B. súd nezistil závažné poškodenie žalobcu v jeho pracovnom živote v dôsledku preukázaného nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia súdu v žalobcovej exekučnej veci. Skutočnosti ako odchod spolupracovníkov žalobcu, rozviazanie pracovného pomeru s bratom žalobcu a následná nekomunikácia so žalobcom, ukončenie pôsobenia žalobcu na právnickej fakulte sú bez preukázania ich vzniku v priamej príčinnej súvislosti s preukázaným nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím nepostačujúcim argumentom pre úspešné priznanie nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy od žalovanej. Poukazovanie žalobcu na enormné úsilie vynaložené žalobcom v exekučnom konaní, nevyhnutne potrebné na ochranu jeho záujmov v tomto exekučnom konaní, nie je pre preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom nemajetkovej ujmy a už preukázaným konkrétnym nesprávnym úradným postupom súdu v podobe jeho prieťahov v exekučnom konaní alebo jeho nezákonným rozhodnutím, relevantné a podstatné. Žalobcovo tvrdenie, že ak by súd postupoval v predmetnom exekučnom konaní rýchlo a efektívne, ako mu to ukladá zákon, nemusel by žalobca počas exekučného konania venovať enormné množstvo svojho pracovného a voľného času tejto exekučnej veci na úkor iných svojich pracovných aktivít a súkromného života, je podľa názoru súdu žalobcom nepreukázané a bez uvedenia konkrétneho zásahu nesprávnym úradným postupom súdu alebo zásahu jeho nezákonným rozhodnutím do pracovnej alebo súkromnej sféry žalobcu, ktorý by závažným spôsobom negatívne ovplyvnil žalobcov doterajší život a prostredie, v ktorom pracuje, je podľa súdu pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nedostačujúce. V dôsledku uvedeného, nie je opodstatnené ani tvrdenie žalobcu, že k uvedeným skutočnostiam, ktoré podľa žalobcu nastali v jeho pracovnom živote, došlo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodovaním súdu.

32. Žalobca neuniesol dôkazné bremenom pri zdôvodňovaní svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keď uviedol, že z obsahu predmetného exekučného spisu je zrejmé, že na ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu v predmetnom exekučnom konaní bol žalobca nútený vyvinúť mimoriadne úsilie, čo ho stálo značný pracovný aj súkromný čas a aj množstvo psychických síl, najmä v podobe pocitov frustrácie z bezprávia a nespravodlivosti. Na žalovaného nemožno prenášať

zodpovednosť za využívanie zákonom daných procesných prostriedkov zo strany subjektov exekučného konania a taktiež nemožno opomenúť povinnosť súdu reagovať na každé spôsobilé podanie subjektov v právnej veci, odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca opodstatnenosť a účelnosť všetkých podľa žalobcu nevyhnutných úkonov pre ochranu jeho práv v exekučnom konaní, nepreukázal. Žalobcom deklarované enormné množstvo úkonov v exekučnom konaní nedokazuje priamu príčinnú súvislosť medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom súdu v podobe jeho prieťahov v exekučnom konaní a jeho nezákonným rozhodnutím a vznikom ujmy žalobcovi.

33. K zdôvodneniu žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy tým, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla značná nemajetková ujma v podobe mimoriadneho a dlhodobého stresu, spôsobeného tým, že počas obdobia odloženia povinnosti úhrady DPH z exekvovanej pohľadávky daňový úrad zriadil na byt žalobcu daňové záložné právo, čím bol počas obdobia takmer jedného roka vystavený reálnej hrozbe straty svojho bytu, tak bez preukázania priamej príčinnej súvislosti medzi vzniknutým stavom u žalobcu v podobe stresu zo straty bytu a nesprávnym úradným postupom súdu, s poukazom na to, že zriadenie daňového záložného práva v dôsledku vzniku nedoplatku vyplývajúcemu z dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2007, ktoré je teda priamou príčinou zriadenia daňového záložného práva, je takéto žalobcove zdôvodnenie pre priznanie nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu, nepostačujúce a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom ujmy na strane žalobcu nepreukazujúce.

34. Súd sa pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy žalovanou zo žalobcom uvádzaného dôvodu, že extrémna dĺžka trvania predmetného exekučného konania má voči žalobcovi mimoriadne negatívny dopad aj tým, že umožňuje povinnej PhDr. R. Y. vytvárať priestor pre šírenie množstva nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov týkajúcich sa dobrého mena žalobcu, jeho osobnej a profesijnej cti advokáta, stotožnil s obranou žalovanej, kedy žalovaná nie je vo vzťahu k takto uplatnenej nemajetkovej ujmy žalobcom pasívne legitimovaná, nakoľko žalovaný za zásahy do osobnostnej sféry žalobcu zo strany povinného nemôže niesť zodpovednosť.

35. K presvedčeniu žalobcu, že opakované a závažné porušenia zákona zo strany viacerých sudcov prejednávajúcich predmetnú exekučnú vec nemohli byť iba výsledkom ich nedbanlivého konania či prejavom nedostatočnej odbornej spôsobilosti, ale išlo o nekonanie úmyselné, že z nezákonného arbitrárneho postupu a rozhodovania Okresného súdu Bratislava I v predmetnej exekučnej veci, je zrejmé, že zbytočné prieťahy v exekučnom konaní a odmietanie poskytnutia súdnej ochrany žalobcovi sú zo strany súdu spôsobované úmyselne, súd uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo tvrdenie žalobcu o úmysle zo strany súdu a jeho sudcov, či zamestnancov nekonať vo veci, preukázané. Tvrdenia žalobcu, že sudkyňa JUDr. Gabriela Buľubašová mohla byť ovplyvnená neprimeraným nátlakom zo strany vtedajšieho ministra spravodlivosti JUDr. Štefana Harabina, nakoľko vtedajší minister opakovane predmetnú vec konzultoval s menovanou sudkyňou ako predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I, že kuriózne konanie sudkyne JUDr. Heleny Hausleitnerovej v danej exekučnej veci vyvoláva dojem, že táto sudkyňa mala záujem sa veci zbaviť a tým nemožno vylúčiť, že konala pod vplyvom inej osoby, ako aj zdôvodňovanie úmyslu zo strany súdu spôsobovať zbytočné prieťahy v predmetnom exekučnom konaní tým, že vec bola pridelená nezákonne a bezdôvodne viacerým sudcom, s tým, že každý zo sudcov, ktorý vo veci konal t.j. JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová, JUDr. Gabriela Buľubašová, JUDr. Helena Hausleitnerová a JUDr. Jarmila Gulová sa dopustil viacerých závažných pochybení, sa vykonaným dokazovaním nepreukázali, nakoľko neboli súdom zistené ani zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , ani zo spisu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 14170/2007 a ani zo svedeckých výpovedí dotknutých sudkýň vo veci. Úradný záznam zo dňa 01.02.2008 a zo dňa 04.02.2008 zo spisu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 14170/2007, na ktorý sa žalobca odvolával, z ktorého vyplýva, že predmetný exekučný spis bol osobne odovzdaný a vrátený JUDr. Gabrielou Buľubašovou ako predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I, nedokazuje žalobcom tvrdenú osobnú angažovanosť vtedajšieho ministra spravodlivosti realizovanú v prospech povinnej a ani neprimeraný nátlak zo strany ministra s úmyslom spôsobovať prieťahy v konaní. Zo svedeckých výpovedí sudkýň a zamestnancov súdu konajúcich v žalobcovej exekučnej veci nebolo preukázané, že by zo strany ministerstva spravodlivosti alebo kohokoľvek bol na súdom vypočuté svedkyne vyvíjaný nátlak s cieľom rozhodnúť v neprospech žalobcu alebo akokoľvek inak. Presvedčenie žalobcu o tom, že porušenia zákona zo strany sudcov boli ovplyvnené vtedajším ministrom spravodlivosti, ktorý sa vo veci angažoval, čo podľa žalobcu vyplýva aj z návrhu na disciplinárne konanie súdneho exekútora JUDr. D., ktoré sa ukázalo po rokoch ako nedôvodné

a to podľa žalobcu stačilo, že u exekútora vyvolal strach postupovať zákonne, je podľa názoru súdu nepreukázané a neopodstatnené a pre priznanie žalobcom uplatneného nároku irelevantné.

36. Súd sa stotožnil s konštatovaním žalovaného, že tvrdenia žalobcu, že závažné a opakované pochybenia jednotlivých sudcov v ich postupe a rozhodovaní a následné spôsobovanie zbytočných prieťahov v predmetnom exekučnom konaní a odmietania poskytnutia súdnej ochrany žalobcovi zo strany súdu, sú spôsobované úmyselne a že vtedajší minister spravodlivosti JUDr. Štefan Harabin vytvoril na Okresnom súde Bratislava I atmosféru strachu, ktorá bola príčinou nečinnosti a neefektívnosti sudcov v predmetnej exekučnej veci, sú ničím nepodložené a nepreukázané. Súd poukazuje na skutočnosti uvádzané žalovanou, kedy nebolo Ústavným súdom Slovenskej republiky konštatované a ani z listinných dôkazov preukázané, že konanie sudcov bolo so zlým úmyslom, ako aj na list ministra spravodlivosti JUDr. Tomáša Boreca zo dňa 04.06.2012 č. -151, ktorý je odpoveďou na podanie žalobcu, v ktorom namieta správnosť konania sudkyne JUDr. Buľubašovej a procesný postup JUDr. Hausleitnerovej, kedy tento podnet žalobcu bol ministrom vyhodnotený ako nedôvodný. Žiaden z dôkazov navrhnutých žalobcom v konaní ani listinných ani výsluchom žalobcom navrhnutých svedkýň nepreukazuje zasahovanie vtedajšieho ministra spravodlivosti do predmetného exekučného konania, pričom žalobcom navrhnuté vykonanie dôkazu prehratím nahrávky relácie v rádiu, výsluchom členom disciplinárnej komisie v disciplinárnom konaní proti súdnemu exekútorovi v danej exekučnej veci a aj výsluch vtedajšieho ministra spravodlivosti, súd považoval za nehospodárny a pre priznanie nároku žalobcu neopodstatnený v konaní z dôvodov už súdom vyššie uvedených.

37. Okresný súd tvrdenie žalobcu, že zo skutkových okolností, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nezákonným postupom v predmetnej exekučnej veci išlo o opakovanú svojvôľu a prieťahmi v konaní bola žalobcovi spôsobená psychická trauma, ktorú pociťuje dodnes, bez uvedenia jediného dôkazu preukazujúceho existenciu psychickej traumy žalobcu a s poukazom na sumarizáciu už uvedeného, je pre preukázanie opodstatnenosti nároku žalobcu na ním uplatnenú nemajetkovú ujmu nepostačujúce a priznanie nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy od žalovaného neoprávnené. Žalobca nepreukázal žiadne závažné následky nesprávneho úradného postupu, ktoré by mu vznikli v súkromnom živote alebo mali dopad na jeho spoločenské uplatnenie. Ide o pomery poškodenej osoby, teda žalobcu, na ktoré súd prihliada, pri určovaní nemajetkovej ujmy podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali závažnú zmenu pomerov na jeho strane, v súkromnom, pracovnom živote alebo v spoločenskom uplatnení, nepreukázal.

38. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a nemajetkovej ujmy, teda vzniku škody, v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia. Žalobca preukazoval príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy skutočnosťou, že v prípade, ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, tak by k vzniku škody nedošlo. Takto žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou škody neobstojí, nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie vydané v exekučnom konaní neboli v priamej príčinnej súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou škody. Zo samotného nesprávneho úradného postupu nie je možné odvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Tvrdenie žalobcu, že na jeho strane došlo k strate majetkového prínosu, vzniku škody, v dôsledku nesprávneho úradného postupu, podľa názoru súdu neobstoja.

39. Okresný súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne vzniku škody, majetkovej a nemajetkovej ujmy a jej výšky a priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom uplatnenej škody a preukázaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím konajúceho súdu v žalobcovej exekučnej veci. Žalobca tým, že nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok daným o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď nepreukázal existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a deklarovaným nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, neuniesol dôkazné bremeno pre úspešné priznanie uplatneného

nároku proti žalovanému na náhradu škody uplatnenej majetkovej škody vo výške 550.000 eur a uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 700.000 eur a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

40. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V podanom odvolaní žalobca namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

41. V odvolaní žalobca tvrdil, že rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Súd si v odôvodnení rozsudku na viacerých miestach osvojil obrannú argumentáciu žalovaného, ktorá odporuje ustálenej judikatúre súdov SR a autoritatívnej právnej vede a v niektorých prípadoch aj formálnej právnej logike. Na tieto zjavné rozpory pritom žalobca poukázal v priebehu súdneho konania, čo je zrejmé z obsahu spisu. Nesúhlasil so záverom súdu, že vôbec neuniesol dôkazné bremeno pri uplatnených nárokoch na náhradu majetkovej či nemajetkovej ujmy. Tvrdil, že tak majetková ako aj nemajetková ujma v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím prvoinštančného súdu evidentne a objektívne vznikla, čo v konaní dostatočne preukázal napr. svedeckou výpoveďou Mgr. C. B..

42. Ďalej namietal, že nevykonanie navrhnutých dôkazov najmä výsluch svedka JUDr. Štefana Harabina, hoci množstvo skutkových okolností nasvedčuje tomu, že sa ako minister spravodlivosti osobne a opakovane angažoval v predmetnom exekučnom konaní v neprospech žalobcu, predstavuje závažné procesné pochybenie súdu a bráni dostatočnému zisteniu skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia.

43. Okrem toho žalobca namietal, že rozsudok je vnútorne rozporný, nejasný, nezrozumiteľný a aj nepresvedčivý, a rozhodnutie je príliš formalistické a svojvoľné. Vzhľadom na obvyklý rozsah odôvodnenia rozsudku na 75 strán, ktorý súd vyhotovoval takmer dva mesiace odvolanie v krátkom čase doplní o ďalšiu podrobnejšiu a skutkovú a právnu argumentáciu. Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

44. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (378 ods. 1, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a v dostatočnom rozsahu odôvodnil ( ).

45. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok ( ), odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( ) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu na náhradu škody spôsobenej orgánom štátu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky, majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie(, ).

46. V súvislosti so žalobcom podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ),podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v podanom odvolaní a v záujme riadneho vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nasledovné.

47. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania .

48. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané.

49. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, , ods 1 a 2, , , , , , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení v rozhodnom období, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

50. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je v danom prípade ust. , podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom)splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

51. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý v ustanovení bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov ( ).

52. nevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. 29. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

53. Z vykonaného dokazovania s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a to na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -75 z 9. septembra 2010 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -52 zo dňa 27. septembra 2011, ako aj na vyjadrenia konajúceho Okresného súdu Bratislava I k sťažnostiam žalobcu na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je zrejmé, že žalobca preukázal nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. v zmysle ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom k zistenému skutkovému stavu mal súd preukázané, že k nesprávnemu úradnému postupu v rámci exekučného konania spočívajúcemu v nečinnosti Okresného súdu Bratislava I pri výkone verejnej moci a v zbytočných prieťahoch, došlo. Žalobca sa v konaní domáhal majetkovej ujmy, ktorá mu bola podľa jeho tvrdení spôsobená v dôsledku ním uvedeného nezákonného postupu a nezákonného rozhodovania okresného súdu a domáhal sa tiež nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorú si v súdnom konaní v súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného uplatnil a nepreukázal vznik nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. V takomto prípade musí tu byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, taktiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody, jej výška, ako aj vznik nároku na priznanie nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi vznikom škody, nároku na priznanie nemajetkovej ujmy a

nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, pretože nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy mal preukázané, že postupom orgánu verejnej moci nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a žalobu zamietol.

54. Odvolací súd poukazuje na správne a dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, z ktorého záver jednoznačne vyplýva. Okresný súd pri posúdení dôvodnosti nároku žalobcu správne vychádzal z toho, že v danom prípade musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ako aj vznik škody, jej výška, ako aj vznik nároku na priznanie majetkovej aj nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi vznikom škody, nároku na priznanie požadovanej ujmy a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, pretože nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu.

55. V danom prípade v súvislosti s uplatneným nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy bolo preukázané, že postupom orgánu verejnej moci nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a okresný súd správne rozhodol, že žalobu zamietol. Žalobca ani vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie nemajetkovej ujmy neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Preto ak sa žalobca domáha v konaní zároveň aj priznania náhrady nemajetkovej ujmy, bolo jeho povinnosťou v konaní preukázať primeranosť požadovanej nemajetkovej ujmy a presne špecifikovať dôvody, na základe ktorých sa priznania nemajetkovej ujmy domáhal. Námietka odvolateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave ako aj námietka o nesprávnom právnom posúdení veci vzhľadom na uvedené, neboli opodstatnené.

56. Odvolací súd poukazuje na správne a dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, z ktorého záver jednoznačne vyplýva. Okresný súd pri posúdení dôvodnosti nároku žalobcu správne vychádzal z toho, že v danom prípade musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ako aj vznik škody, jej výška, ako aj vznik nároku na priznanie majetkovej aj nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi vznikom škody, nároku na priznanie požadovanej ujmy a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, pretože nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu.

57. K námietke odvolateľa, že nesúhlasil so záverom súdu, že vôbec neuniesol dôkazné bremeno pri uplatnených nárokoch na náhradu majetkovej či nemajetkovej ujmy a zároveň tvrdil, že tak majetková ako aj nemajetková ujma v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím prvoinštančného súdu evidentne a objektívne vznikla, čo v konaní dostatočne preukázal, v tejto súvislosti odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu k okolnosti, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) konštatuje, že namietané pochybenia v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci nezistil. Pokiaľ súd prvej inštancie v priebehu konania ako nadbytočné zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, jeho postup bol v súlade s ust. . V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, keď rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, je vždy vecou súdu.

58. V tej súvislosti okresný súd správne a jasne vysvetlil, prečo upustil od vykonania ostatného žalobcom navrhnutého dokazovania a to od výsluchu svedka JUDr. Štefana Harabina, keď dokazovanie považoval za nadbytočné, nakoľko nebolo žalobcom v konaní preukázané, že výsluchom tohto svedka by mohli byť preukázané ním tvrdené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nárok žalobcu v tomto spore s tým, že súd v konaní vykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkýň, ktoré konali v exekučnej veci a žiadna neuviedla a nepotvrdila tvrdenie žalobcu, že by konala pod tlakom alebo na príkaz JUDr. Štefana Harabina alebo kohokoľvek, naopak takúto možnosť výslovne odmietli. Z výpovede žalobcom navrhnutých svedkýň a ani z ním predložených listinných dôkazov nevyplýval a nebol preukázaný akýkoľvek zlý úmysel či iná subjektívna okolnosť na strane žalovaného, či konajúceho exekučného súdu, ktorým žalobca zdôvodňoval vykonanie dôkazu výsluchom svedka a to bývalého ministra spravodlivosti. Z uvedených dôvodov považoval súd výsluch svedka JUDr. Štefana Harabina za nadbytočný a s vecou nesúvisiaci. Žalobcove zdôvodnenie vykonania predmetného dôkazu žalobcom popisovaným ovplyvňovaním veci zo strany vtedajšieho ministra spravodlivosti v prípadoch sudkýň JUDr. Anny Benešovej, JUDr. Marty Valkovej ako aj poukazovanie na rozhovor v médiách sudkyne Krajského súdu v Bratislave o prenikaní politiky do súdnictva, bolo vo vzťahu k preukázaniu

opodstatnenosti nároku žalobcu podľa názoru súdu irelevantné a neopodstatnené pre vykonanie tohto dôkazu. S uvedeným názorom okresného súdu sa možno stotožniť, pretože takéto dokazovanie by predĺžilo konanie a zisťovali by sa iba skutočnosti, ktoré s vecou nesúvisia a týkajú sa iného žalobcom opísaného prípadu.

59. Rovnako bolo správny procesný postup okresného súdu, keď nevykonal ani žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom členov disciplinárnej komisie v disciplinárnom konaní proti súdnemu exekútorovi JUDr. I. D., nakoľko žalobca potrebu vykonania tohto dôkazu žiadnym spôsobom, nezdôvodnil a rovnako ako v predchádzajúcom prípade, by sa týkali iného prípadu, ktorý s danou vecou nesúvisí a zistené skutočnosti by neboli spôsobilé ovplyvniť úspešnosť nároku žalobcu v tomto konaní.

60. Pre danú vec nebolo tiež významné vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz prehratím nahrávky relácie J. X. Na živo zo dňa 12.04.2017, nakoľko zdôvodnenie vykonania tohto dôkazu žalobcom tým, že JUDr. Katarína Javorčíková v relácii uviedla, že zásahy do súdnej moci zo strany JUDr. Štefana Harabina nie sú ojedinelé a sú známe mnohým sudcom a preto nemožno vylúčiť, že JUDr. Harabin z titulu funkcie ministra spravodlivosti neprípustným spôsobom zasahoval do exekučného konania, považoval za nepostačujúce, pretože bez uvedenia dôvodu, preukazujúceho súvislosť s prejednávanou vecou bolo vykonanie takéhoto dôkazu irelevantné a s vecou nesúvisiace.

61. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( ) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe, v ktorom okresný súd dostatočne a podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky, ktoré mali pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (, ) . Odvolateľ v podanom odvolaní v zásade zopakoval jeho tvrdenia, vzťahujúce sa ku skutkovému a právnemu posúdeniu veci tak, ako ich prezentoval, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Okrem toho žalobca namietal, že rozsudok je vnútorne rozporný, nejasný, nezrozumiteľný a aj nepresvedčivý, a rozhodnutie je príliš formalistické a svojvoľné. Okresný súd ako z jeho odôvodnenia vyplýva, zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca svoj nárok skutkovo nepreukázal. Pokiaľ okresný súd žalobu zamietol, nemožno ako odvolateľ tvrdí, rozhodnutie súdu hodnotiť ako nezrozumiteľné a nepresvedčivé, pretože je vecou žalobcu, aby svoj nárok preukázal. Z ustanovenia vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

62. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. D., ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

63. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

64. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

65. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa a potvrdil a podľa sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

66. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

67. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, podľa ako vecne správny potvrdil.

68. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s s. 1 a a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

69. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).