Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoPr/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D. E., A. F. XXX/X, zastúpenej Mgr. Petrom Noskom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Družby č. 14, proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -690 zo dňa 28.04.2023, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (tretí výrok) a o znalečnom (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy v sume 18.240,34 € uplatňovanej žalobkyňou z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru zastavil (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol (druhý výrok), žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalovaného (tretí výrok) a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť znalcovi znalečné v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške znalečného (štvrtý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie na základe nesporných skutkových tvrdení strán a vykonaného dokazovania ťažiskovo vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých: (1) k uzatvoreniu pracovného pomeru medzi žalobkyňou ako zamestnancom a právnym predchodcom žalovaného došlo dňa 01.07.2002, pričom dňa 29.10.2012 bolo žalobkyni doručené písomné skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa , na čo žalobkyňa listom zo dňa 27.12.2012 oznámila zamestnávateľovi, že s výpoveďou nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnaní; (2) vo výpovedi z pracovného pomeru žalovaný uviedol celkom tri porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, z toho dve menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, a to porušenie pracovnej disciplíny dňa 15.08.2012 a dňa 05.09.2012; žalovaný považoval za menej závažné porušenia pracovnej disciplíny tie, na ktoré porušenie bola žalobkyňa upozornená listom zo dňa 20.08.2012 a dňa 14.09.2012,

súčasne bola v nich žalobkyňa upozornená, že v prípade akéhokoľvek ďalšieho porušenia disciplíny môže byť s ňou ukončený pracovný pomer; (3) podľa výpovede z pracovného pomeru išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny (i) odmietnutím plnenia ústneho pokynu dňa 15.08.2012, t.j. menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na čo bola žalobkyňa upozornená listom zo dňa 20.08.2012, a (ii) nepredloženie výkazov FIN-2-04 a FIN-1-04 a FIN-6-04 ku dňu 30.06.2012, ktoré neboli predložené vedúcej ekonomického odboru na parafovanie, aby následne podpísané prednostkou obvodného úradu mohli byť zaslané na Ministerstvo vnútra SR; za porušenie pracovnej disciplíny nesplnenie povinnosti vyhotoviť výkazy a zabezpečiť ich odoslanie na Ministerstvo vnútra SR, k zisteniu čoho došlo dňa 05.09.2012, bola žalobkyňa upozornená listom zo dňa 14.09.2012; (iii) tretie porušenie pracovnej disciplíny uvedené vo výpovedi, t.j. porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane osobných údajov považoval žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny; (4) žalobkyňa bola listom zo dňa 20.08.2012 upozornená na prvé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, v nasledovnom rozsahu: „Dňa 15.08.2012 ste odmietli splniť ústny pokyn G. H. I. (poverený zástupca vedúcej ekonomického odboru), ktorá na základe pokynu vedúcej ekonomického odboru G. G. J. (ďalej ako vedúca ekonomického odboru) od Vás žiadala vyčíslenie sumy pohľadávok uhradených za 7 mesiacov roku 2012. Uvedená úloha bola potrebná na spracovanie správy o splnení opatrení k inventarizácii majetku za rok 2011 pre potreby Ministerstva vnútra SR, ktoré je nadriadeným orgánom obvodného úradu. Po Vašom návrate z obeda (príchod do budovy obvodného úradu zistený z elektronického dochádzkového systému 13.06. hod.), keďže podľa Vášho vyjadrenia ste si chceli premyslieť zadanú úlohu a jej splnenie, prišla za Vami do Vašej kancelárie, v ktorej ste boli prítomná až od 13.50 hod., vedúca ekonomického odboru a priamo Vás požiadala o splnenie vyššie uvedenej pracovnej úlohy. Opäť ste reagovali negatívne na zadaný ústny pokyn na plnenie úlohy, a to so slovami, citácia: ,,Neviem to urobiť; údaje ti nedám, nech ich spracuje osoba, ktorej dávaš odmeny každé dva mesiace". Vedúca ekonomického odboru Vás upozornila, že tie údaje potrebuje z dôvodu ich vyžiadania Ministerstvom vnútra SR a deň 15.08.2012 je termínom na ich predloženie v elektronickej podobe. Opätovne ste reagovali vyššie uvedenými citovanými slovami. Vedúca ekonomického odboru Vám pripomenula, že splnenie požadovanej úlohy patrí medzi Vaše pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej náplne, ktorá tvorí prílohu Vašej pracovnej zmluvy. Po Vašom odmietnutí splnenia zadanej úlohy musela byť táto spracovaná ešte v ten deň inými zamestnancami ekonomického odboru - I., A. I. a vedúcou ekonomického odboru. Dňa 16.08.2012 po Vašom neospravedlnenom oneskorenom príchode do práce (čas 08.07 hod.) Vás vedúca ekonomického odboru zavolala do svojej kancelárie za účelom odovzdania písomného pokynu na splnenie aj ďalších pracovných úloh so stanoveným termínom ich splnenia a odovzdania. Písomný pokyn na vykonanie pracovných úloh ste odmietli prevziať', a tým ste aj nesplnili v písomnom pokyne zadané pracovné úlohy. Uvedenými konaniami ste porušili základné povinnosti zamestnanca, a to najmä povinnosti uvedené v , t. j. pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a v , t. j. byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Predmetnými konaniami ste menej závažne porušili pracovnú disciplínu. Upozorňujem Vás, že v prípade akéhokoľvek ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny z Vašej strany, môže byť s Vami ukončený pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.7.2002, a to výpoveďou v zmysle ustanovenia a nasl. .“; (5) v poradí na druhé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bola žalobkyňa upozornená listom zo dňa 14.09.2012, a to v nasledovnom rozsahu: „Dňa 05.09.2012 bol Obvodný úrad Banská Bystrica prostredníctvom e-mailovej pošty zaslanej z Ministerstva vnútra SR, odbor ekonomiky VS

- G. H., upozornený na skutočnosť, že neboli predložené výkazy štvrťročnej závierky ku dňu 30. 06. 2012 v písomnej forme, a to výkaz FIN-2-04, FIN-1-04, FIN-6-04. Následne G. A. J., vedúca ekonomického odboru obvodného úradu, cez podateľňu obvodného úradu preverila, či takýto materiál bol vyexpedovaný a zistila zo záznamov podateľne, že takáto pošta expedovaná nebola. Vedúca ekonomického odboru spolu s kolegyňami A. H. I. K. L. išli do Vašej kancelárie č. 223 a hľadali predmetné výkazy, nakoľko Vy ste v období od 03.09.2012 do 07.09.2012 čerpala riadnu dovolenku. Výkazy FIN-2-04 a FIN-1-04 boli uložené v skrini, boli Vami podpísané. Výkaz FIN-6-04 vytlačený nebol. Výkazy ste po vyhotovení nepredložili vedúcej ekonomického odboru na parafovanie, aby následne podpísané prednostkou obvodného úradu mohli byť zaslané na Ministerstvo vnútra SR. Vyhotovovanie výkazov a zabezpečenie ich odoslania na Ministerstvo vnútra SR patrí do Vašej pracovnej náplne žalobkyňa a túto úlohu ste nesplnili riadne a včas. Vedúca ekonomického odboru sa Vám pokúšala dovolať, aby sa predmetná vec doriešila. Na telefonáty ste nereagovali. Vedúca ekonomického odboru Vám mail doručený z Ministerstva vnútra SR, upozorňujúci na nesplnenie úlohy obvodným úradom - nepredloženie

podkladov k uzávierke, zaslala na Vašu e-mailovú adresu z dôvodu, aby ste po návrate do práce z dovolenky vysvetlili, prečo výkazy neboli predložené na podpis a zaslané na Ministerstvo vnútra SR. Ani na tento mail ste nereagovali, a preto ste boli vedúcou ekonomického odboru prizvaná do jej kancelárie, aby ste podali vysvetlenie k veci. Na otázku vedúcej ekonomického odboru prečo ste nepredložili výkazy na podpis, ste odpovedali, že výkazy od Vás nik nepýtal. Vedúca ekonomického odboru Vás upozornila, že každý zamestnanec odboru spracovanú agendu automaticky predkladá na podpis vedúcej ekonomického odboru, čo je jedna zo základných povinností zamestnanca. Uvedeným konaním ste porušili najmä základnú povinnosť zamestnanca, a to povinnosť uvedenú v , t. j. pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Predmetným konaním ste menej závažne porušili pracovnú disciplínu. Upozorňujem Vás, že v prípade akéhokoľvek ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny z Vašej strany, môže byť s Vami ukončený pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.7.2002, a to výpoveďou v zmysle ustanovenia a nasl. ."; (6) tretie upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 26.10.2012, ktoré bolo zamestnávateľom kvalifikované ako závažné, obsahovalo uvedené znenie: „V rámci šetrenia Vašej sťažnosti zaevidovanej v centrálnej evidencii sťažností pod č. 5/2012 vzniklo podozrenie z porušenia o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, nakoľko v zmysle o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov je údaj o výške platu zamestnanca osobným údajom. V rámci svojej pracovnej agendy Vy nemáte povolený prístup k takýmto informáciám. Predmetom šetrenia bolo zistenie zdroja, z ktorého ste získali údaje o výške platov a odmien zamestnancov. Vo svojej sťažnosti uvádzate, že vedúca ekonomického odboru Vás prenasleduje a postihuje za to, že okrem iného ste poukázali aj na nespravodlivé rozdeľovanie odmien a výšky odmien. Viac ste v sťažnosti k odmenám neuviedli. Na pracovnom sedení u pani E. M., prednostky obvodného úradu dňa 27.08.2012 ste boli prednostkou požiadaná, aby ste sa vyjadrili, ako viete, kto dostáva odmeny. Na otázku pani prednostky ste reagovali, že vyplácanie odmien sa dá zistiť v programe IS SAP. Pani prednostka Vás vyzvala, aby ste jej ukázali postup zistenia odmien zamestnancov, na čo ste reagovali, že to nie je jednoduché a postup ste odmietli ukázal'. Dňa 13.09.2012 sa za prítomnosti pani prednostky, p. A. N. O., zamestnanec osobného úradu ap. O. O. B., zamestnanec poverený riešením sťažností na obvodnom úrade, priamo v kancelárii č. 223, Vám pridelenej na výkon práce, uskutočnilo šetrenie spôsobu, akým ste získali osobný údaj o výške platu iného zamestnanca, nakoľko do Vašej náplne pracovnej činnosti nepatrí práca s údajmi o výške odmien a platov jednotlivých zamestnancov za jednotlivé mesiace. Vy ste deklarovali IS SAP ako zdroj informácií o plate zamestnanca. Následne ste ukázali presný postup získania údaju o výške platu konkrétneho zamestnanca. Pri tomto postupe bolo zistené, že ste v programe IS SAP použili transakciu F-43, kľúč 24, čím ste získali evidenčné resp. registračné číslo dodávateľského subjektu (v tomto prípade zamestnanca obvodného úradu zadaním konkrétneho mena) a pomocou vytvorenia fiktívneho účtovného dokladu ste zistili bankový účet subjektu (zamestnanca). Podľa zisteného čísla bankového účtu a mena zamestnanca, ktorému účet patrí, ste následne z podkladov osobného úradu predkladaných mesačne ekonomickému odboru na ďalšie spracovanie resp. z výpisov zo štátnej pokladnice, kde sú uvedené čísla bankových účtov zamestnancov obvodného úradu a príslušná suma, ktorá je ako plat zasielaná na účet zamestnanca, zistili výšku platu konkrétneho zamestnanca. K osobným údajom ste sa dostali neštandardným špekulatívnym spôsobom, údaje nemáte bežne k dispozícii a tieto boli získané za účelom využitia ich vo svoj prospech. Uvedeným konaní ste porušili najmä základnú povinnosť zamestnanca uvedenú v , t. j. dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu vykonávanú zamestnancom. Predmetným konaním ste závažne porušili pracovnú disciplínu. V tejto súvislosti Vás upozorňujeme na možnosť zamestnávateľa dať Vám výpoveď v zmysle ustanovenia a nasl. .“; (7) žalobkyňa bola poučená v súlade s o ochrane osobných údajov o povinnostiach vyplývajúcich z predmetného zákona, a to o povinnosti mlčanlivosti, nevyužívania osobných údajov pre svoju osobnú potrebu, a o neprípustnosti združovania osobných údajov, ktoré boli získané na rozdielne účely; (8) žalobkyňa nepracovala priamo s údajmi, ktoré uvádzali výšku platu a odmeny jednotlivých zamestnancov; (9) z výsluchu svedkyne M. E. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa jej uviedla: ,,že nech pracuje ten, kto dostáva odmeny.“ Svedkyňa uviedla, že nevie presne ako výšku platu žalobkyňa zistila pri šetrení dňa 13.09.2012. Šetrili to za tým účelom, aby zistili, či údaje, ktoré uvádzala o mzdách žalobkyňa, vie žalobkyňa nejakým spôsobom zistiť a vie sa k nim dostať, zarážalo ju to, že vôbec sa vie žalobkyňa dostať k takýmto informáciám, ktoré sú inak nie prístupné a má za to, že keďže sa nenachádzala vždy vo svojej kancelárii, že toto zisťovala aj cez iné osoby, napr. prostredníctvom informatikov. Porušenie

pracovnej disciplíny spočívalo v tom, že došlo k vytvoreniu fiktívnej faktúry na určité meno. Svedkyňa tiež uviedla, že nevie o tom, či žalovaný urobili nejaké opatrenia za účelom zabezpečenia ochrany osobných údajov vzhľadom na to, čo zistili v súvislosti so šetrením; (10) z výsluchu svedkyne B. O. súd zistil, že mala na starosti prešetrovanie sťažnosti. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa aj pani J. uviedla: ,,nech plnia úlohy tí, ktorým sa dávajú odmeny.“ Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa neuviedla konkrétne akú výšku platu alebo odmeny má ktorý konkrétny zamestnanec, uviedla len: ,,že nech pracujú tí, ktorí dostávajú odmenu," a žalobkyňa sama ukázala akým spôsobom to zisťuje. Svedkyňa uviedla, že bola prítomná pri tom, keď zisťovali akým spôsobom mohla žalobkyňa zistiť údaje ohľadne odmien a žalobkyňa im ukázala vytvorenie fiktívneho dokladu na určitú konkrétnu osobu, kde dala meno, registračné číslo zamestnanca a na základe tohto sa zjavilo bankové číslo príslušného zamestnanca, a potom na základe bankového čísla, ale to už nevie, či cez pokladňu, porovnaním papierov alebo cez informatikov mohla zistiť výšku odmien. Svedkyňa uviedla, že konkrétne, ako sa to dá zistiť im žalobkyňa neukazovala, ukázala im len, že treba vytvoriť určitý fiktívny doklad. Svedkyňa uviedla, že toho 13.09.2012 nedošlo ku konkrétnemu zisteniu platu zamestnanca. V podstate vychádzali z toho, že informácia bola od žalobkyne o tom, že získava informácie o plate zo SAP-u, t. j. z účtovného programu; (11) z výsluchu svedkyne O. N. súd zistil, že žalobkyňa stále rozprávala, že jej vedúca rozdávala nejaké odmeny. Svedkyňa bola prítomná pri tom, ako žalobkyňa ukázala akým postupom sa dá dostať k účtom a zároveň ako je možné dostať sa k výške odmien, ktoré boli vyplatené jednotlivým zamestnancom, pričom však nikto nepreukazoval žalobkyni, že sa konkrétne dostala k výške odmien jednotlivých zamestnancov, keď konkrétna výška odmeny nebola uvedená ani na danom sedení, keď prednostke stačilo, že sa vie k účtom nejakým spôsobom dostať; (12) pokiaľ obrana žalobkyne spočíva v tom, že urobila len operáciu, ktorá je uvedená v príručke programu SAP, tak v príručke je uvedený len postup ako zadávať operácie do účtovného programu, avšak tam nie je uvedené, že to majú zamestnanci zneužívať na vytváranie fiktívnych dokladov pre svoj vlastný prospech; (13) z oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 26.10.2012 vyplýva, že samotná žalobkyňa na pracovnom sedení dňa 27.08.2012 tvrdila, že na konci roka a v marci nedostala odmeny ani 10 € a že A. I. má o 200 € vyšší plat a dostala zas odmenu. Vo svojej odpovedi na výzvu na doplnenie informácií a predloženie dôkazov žalobkyňa uviedla, že A. I. mala v období december 2011 - január 2012 až február 2012 plat rôznej výšky a z toho sa dá vyrátať akú výšku odmien dostala v decembri a vo februári. V texte listinného dôkazu označeného ako Výzva na doplnenie informácií a predloženie dôkazov - odpoveď zo dňa 04.09.2012 vyhotoveného a podpísaného žalobkyňou samotná žalobkyňa uvádza, že sa stará o svoj odborný rast štúdiom funkcií a možností programu SAP, a že zistila, výšku výplaty A. I. za december, január a február, z čoho sa dá vyrátať akú výšku odmien dostala A. I. v decembri a vo februári. Z ďalšieho listinného dôkazu - Vlastný úradný záznam Obvodného úradu Banská Bystrica zo dňa 13.09.2012, ktorý vznikol z dôvodu šetrenia spôsobu, akým žalobkyňa získala osobný údaj o výške platu iného zamestnanca vyplýva, že na žiadosť prednostky obvodného úradu, ako získala údaj o výške platu iného zamestnanca, žalobkyňa uviedla postup prostredníctvom transakcie F-43, kľúč 24, z čoho nepochybne podľa posúdenia súdu vyplýva, že to bola práve žalobkyňa, ktorá ukázala postup, akým získavala pre ňu potrebné údaje, aby sa dostala k údajom o platoch iných zamestnancov; (14) z vykonaného znaleckého dokazovania a zo záverov v rámci neho znalcom prijatých súd zistil, že žalobkyňa mala všetky kompetencie na prácu v informačných systémoch, pričom žalobkyňa nemala oprávnenie ani priamo nevstupovala do miezd iných zamestnancov, avšak vzhľadom na svoje oprávnenia mala žalobkyňa možnosť zistiť výšku uhrádzanej mzdy zamestnancov, keď znalec v rámci jeho výsluchu zdôraznil, že žalobkyňa ničím neporušila právne predpisy, ak by zisťovala výšku odmeny toho ktorého pracovníka, ak však tak robila v rámci jej pracovnej doby, toto v jej pracovnej náplni nebolo. Znalec taktiež v rámci prijatých záverov uviedol, že pokiaľ informácie o číslach účtov zamestnancov a informácie o úhradách miezd získa osoba, ktorá nemá oprávnenie na nakladanie s osobnými údajmi, vzniká riziko možného úniku osobných údajov. Ak však takáto osoba si tieto informácie vzájomne prepojí, získa tak informácie o čísle účtu zamestnanca a výške jeho čistej mzdy poukazovanej na jeho účet, čo už porušením zákona o ochrane osobných údajov nepochybne je.

1.3 Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci dospel k záveru, že: (1) žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný (body 10 až 11 odôvodnenia); (2) boli splnené procesné podmienky na čiastočné zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 18.240,34 € z titulu náhrady mzdy so súhlasom žalovaného (bod 13 odôvodnenia), pričom predmetom konania zostalo určenie, že predmetné skončenie pracovného

pomeru výpoveďou je neplatné, ďalej určenie, že pracovný pomer žalobkyne k žalovanému trvá, ďalej nárok na náhradu mzdy v sume 6.101,01 € a nárok na náhradu ušlej odmeny za rok 2012 v sume 366,- € (bod 14 odôvodnenia); (3) žalobkyňa podala žalobu na súd včas pred uplynutím prekluzívnej lehoty na jej podanie (bod 24 odôvodnenia); (4) nebolo povinnosťou žalovaného výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (bod 25 odôvodnenia); (5) boli splnené formálne a materiálne predpoklady platnosti spornej výpovede zo dňa 29.10.2012, pretože výpovedný dôvod bol riadne skutkovo vymedzený (bod 23 odôvodnenia), výpoveď bola písomná a doručená žalobkyni (bod 24 odôvodnenia) a žalovaný splnil povinnosť vopred oboznámiť žalobkyňu s dôvodom výpovede a umožniť jej vyjadriť sa k nemu (bod 26 odôvodnenia); (6) pokiaľ v skončení pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.10.2012 žalovaný uvádza menej závažné porušenie pracovných povinností dňa 15.08.2012, ďalej zistenie porušenia pracovných porušení dňa 05.09.2012, ktoré boli posudzované ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na zistenie ktorých bola žalobkyňa upozornená a zároveň bola upozornená aj na skutočnosť, že v prípade akéhokoľvek ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny bude s ňou ukončený pracovný pomer (bod 30 odôvodnenia), Podľa zisteného skutkového veci takéto menej závažné opakované porušenie pracovnej disciplíny bolo zamestnávateľom (žalovaným) žalobkyni písomne vytýkané, keď k jej prvému menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť práve dňa 15.08.2012 odmietnutím ústneho pokynu A. I. na vyčíslenie sumy pohľadávok uhradených za sedem mesiacov roka 2012, na ktoré porušenie bola žalobkyňa následne písomne upozornená listom zo dňa 20.08.2012, ktorý prevzala dňa 31.08.2012, pričom v danom upozornení bola taktiež žalobkyňa upozornená, že v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny môže s ňou zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer výpoveďou; následne došlo zo strany žalobkyne k ďalšiemu menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, a to konkrétne dňa 05.09.2012, keď žalobkyňa nepredložila na podpis (parafovanie) výkazy FIN-2-04, FIN-1-04 a FIN-6-04, ktoré mali byť odoslané na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, na ktoré porušenie bola žalobkyňa následne písomne upozornená listom zo dňa 14.09.2012, ktorý prevzala dňa 17.09.2012, pričom v danom upozornení bola taktiež žalobkyňa upozornená, že v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny môže s ňou zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer výpoveďou (bod 35 odôvodnenia); z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa dvakrát porušila pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, pričom po prvom porušení pracovnej disciplíny, ktoré bolo v časovom rozpätí nie dlhšom ako šesť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich jej druhému porušeniu pracovnej disciplíny, bola žalobkyňa písomne upozornená zamestnávateľom na takéto porušenie s upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou v prípade ďalšieho opakovaného porušenia pracovnej disciplíny (bod 36 odôvodnenia), pričom námietky žalobkyne vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodné (body 38 a 39 odôvodnenia); (7) dňa 16.08.2012 žalobkyňa odmietla prevziať písomný pokyn č. OBU-BB-OE-2012/02861-037333, ktorý okrem úlohy vyčíslenia sumy uhradených inventarizovaných pohľadávok v období od 01.01.2012 do 31.07.2012, obsahoval aj ďalšie dve úlohy; odmietnutie žalobkyne plniť písomný pokyn zamestnávateľa bolo nedôvodné, pričom aj v prípade, že sa v písomnom pokyne nepochybne nachádzala pracovná úloha žalobkyni ústne zadaná už dňa 15. 08. 2012, ktorej splnenie v daný deň zabezpečili iní zamestnanci, táto skutočnosť sama o sebe neoprávňovala žalobkyňu na odmietnutie riadne zadaných ďalších dvoch pracovných úloh vyplývajúcich pre žalobkyňu z dotknutého písomného pracovného pokynu (bod 40 odôvodnenia); (8) dňa 16.08.2012 bol u žalobkyne zaevidovaný omeškaný 7 minútový príchod do práce, pričom sa nepochybne jedná o porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, nakoľko sa jedná o porušenie povinnosti zamestnanca byť na pracovisku na začiatku pracovného času, čo oneskorený príchod žalobkyne na pracovisko jednoznačne potvrdzuje (bod 41 odôvodnenia); (9) zo strany žalobkyne došlo v dňoch 15.08.2012 a 16.08.2012 k menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, na ktoré bola žalobkyňa náležite písomne upozornená zo strany zamestnávateľa písomným podaním zo dňa 20.08.2012, v ktorom zamestnávateľ žalobkyňu zákonným spôsobom upozornil, že uvedenými konaniami porušila základné povinnosti zamestnanca, a to najmä povinnosti uvedené v , t.j. pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a v , t.j. byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, čím žalobkyňa menej závažne porušila pracovnú disciplínu (bod 42 odôvodnenia); (10) v súvislosti s v poradí druhým menej závažným porušením pracovnej disciplíny žalobkyňou súd prvej inštancie uviedol, že zamestnávateľ za takéto označil nepredloženie výkazov FIN-2-04,

FIN-1-04 a FIN-6-04 ku dňu 30.06.2012, ktoré žalobkyňa nepreložila vedúcej ekonomického odboru na parafovanie, aby následne podpísané prednostkou obvodného úradu mohli byť zaslané na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky; zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že na porušenie pracovnej disciplíny nesplnenia povinnosti vyhotoviť výkazy a zabezpečiť ich odoslanie, k zisteniu čoho došlo práve dňa 05.09.2012 keď žalobkyňa nebola z dôvodu čerpania dovolenky v práci, bola žalobkyňa písomne upozornená listom zo dňa 14.09.2012, ktorý si žalobkyňa prevzala dňa 17.09.2012 (bod 43 odôvodnenia), pričom pokiaľ žalobkyňa vzniesla výhrady k tomu, že náplňou jej práce zabezpečenie odoslania predmetných finančných výkazov na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nebolo, a že sama všetky štvrťročné výkazy vyhotovila, súd takého výhrady žalobkyne posúdil ako nedôvodné (bod 44 odôvodnenia) a dospel k záveru, že zo strany žalobkyne preukázateľne došlo k opakovanému menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, tak ako toto porušenie ako výpovedný dôvod predpokladá ustanovenie (bod 45 odôvodnenia); (11) bola splnená aj podmienka zachovania lehoty dvoch mesiacov podľa (body 47 a 48 odôvodnenia); (12) podľa žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyňa úmyselným špekulatívnym konaním vedome porušila pracovnú disciplínu, , pričom podľa pracovnej náplne žalobkyňa nemala právo zisťovať, zhromažďovať, či zlučovať osobné údaje zamestnancov obvodného úradu; aby získala údaje o výške platu a odmeny iného zamestnanca, vytvorila neštandardným spôsobom fiktívnu operáciu (fiktívny účtovný doklad) za účelom získania čísla bankového účtu a konkrétneho mena zamestnanca a následne z iného zdroja získala porovnaním čísla bankového účtu údaj o výške platu a porovnaním výšky platov za jednotlivé mesiace získala údaj o výške odmien, t.j. úmyselným špekulatívnym konaním vedome porušila pracovnú disciplínu - (bod 49 odôvodnenia); (13) vo veci posúdenia tretieho porušenia pracovnej disciplíny a to závažným spôsobom, súd prvej inštancie poukázal na zistený skutkový stav veci, keď z oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 26.10.2012 vyplýva, že samotná žalobkyňa na pracovnom sedení dňa 27.08.2012 tvrdila, že na konci roka a v marci nedostala odmeny ani 10,- € a že A. I. má o 200,- € vyšší plat a dostala zas odmenu; vo svojej odpovedi na výzvu na doplnenie informácií a predloženie dôkazov žalobkyňa uviedla, že A. I. mala v období december 2011 - január-február 2012 plat rôznej výšky a z toho sa dá vyrátať akú výšku odmien dostala v decembri a vo februári; v texte listinného dôkazu označeného ako výzva na doplnenie informácií a predloženie dôkazov - odpoveď zo dňa 04.09.2012 vyhotoveného a podpísaného žalobkyňou samotná žalobkyňa uvádza že sa stará o svoj odborný rast štúdiom funkcií a možností programu SAP, a že zistila výšku výplaty A. I. za december, január a február, z čoho sa dá vyrátať akú výšku odmien dostala A. I. v decembri a vo februári; z ďalšieho listinného dôkazu vlastný úradný záznam Obvodného úradu Banská Bystrica zo dňa 13.09.2012, ktorý vznikol z dôvodu šetrenia spôsobu, akým žalobkyňa získala osobný údaj o výške platu iného zamestnanca vyplýva, že na žiadosť prednostky obvodného úradu, ako získala údaj o výške platu iného zamestnanca, žalobkyňa uviedla postup prostredníctvom transakcie F-43, kľúč 24, z čoho nepochybne podľa posúdenia súdu vyplýva, že to bola práve žalobkyňa, ktorá ukázala postup, akým získavala pre ňu potrebné údaje, aby sa dostala k údajom o platoch iných zamestnancov; podľa súdu je tak logické zdôvodnenie uvádzané žalovaným v rámci jeho procesnej obrany, že ak by žalobkyňa údaje o platoch iných zamestnancov nezisťovala, logicky by ani nemala aký postup na získanie dotknutých údajov dňa 13.09.2012 ukázať; pri porovnaní vyššie uvedených dôkazov je však zrejmé, že údaj o výške platu resp. odmeny bol žalobkyňou zisťovaný minimálne pri A. I., keďže žalobkyňa vo vlastnom vyjadrení zo dňa 04.09.2012 uviedla, že zistila, akú výplatu mala A. I. za december, január a február, z čoho sa podľa tvrdení žalobkyne dala vyrátať výška jej odmien, keď taktiež aj dňa 27.08.2012 žalobkyňa uviedla, že plat A. I. je o 200,- € vyšší než plat žalobkyne a opäť dostala odmenu; poukazom na uvedené, tvrdenia žalobkyne o tom, že ona údajne žiadne údaje o platoch a odmenách nezisťovala, nemôžu obstáť, keď tieto tvrdenia sú priamo vyvrátené obsahom predložených vyššie uvádzaných listinných dôkazov (bod 69 odôvodnenia); (14) záver, že žalobkyňa zisťovala údaje o platoch aj ďalších osôb možno vyvodiť aj z ďalšieho vykonaného dokazovania, keď žalovaným boli v konaní predkladané listinné dôkazy - schvaľovacie doložky k faktúram, z ktorých vyplýva, že práve účelové vytváranie týchto dokladov použitím fiktívnych operácií ako to preukázateľne bolo u G. J. a L. I., pričom v konaní nebolo sporné, že uvedené zamestnankyne nemali povinnosť úhrady pohľadávok uvedených v schvaľovacích doložkách k faktúre, a teda nebol žiadny reálny dôvod v rámci riadneho plnenia pracovných úloh žalobkyne, aby takéto fiktívne operácie vôbec žalobkyňa vytvárala; vytváranie daných schvaľovacích doložiek k faktúram so zadaním

mena G. J., L. I. a A. I. žalobkyňou bolo preukázané aj vykonaným znaleckým dokazovaním (bod 70 odôvodnenia); (15) súd prvej inštancie dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj ďalšie porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktoré možno definovať ako závažné, a ktoré napĺňa výpovedný dôvod v zmysle ustanovenie , tak ako ho v prípade výpovede z pracovného pomeru aplikoval samotný zamestnávateľ (bod 73 odôvodnenia); (16) aj v prípade tohto výpovedného dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru o dodržaní zákonnej dvojmesačnej lehoty upravenej v ustanovení ; ako je totiž z vykonaného dokazovania zrejmé, zamestnávateľ sa o tomto porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne náležite dozvedel až dňa 13.09.2012, keď na požiadavku prednostky, aby žalobkyňa uviedla spôsob ako získala údaj o výške platu iného zamestnanca, žalobkyňa uviedla postup prostredníctvom transakcie F-43, kľúč 24; až odo dňa 13.09.2012 preto mohla začať plynúť dvojmesačná lehota, nakoľko až objektívne najskôr od tohto dňa sa zamestnávateľ mohol dozvedieť o výpovednom dôvode, tak ako ho predpokladá ustanovenie (bod 74 odôvodnenia); na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , , v spojení s , o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa v spojení s a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a súčasne žalobkyni podľa výsledku konania uložil povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné v rozsahu 100 %.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie zo dňa 23.05.2023 (č.l. 715-719 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie podľa obsahu napadla v rozsahu zamietnutia žaloby; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); v podrobnostiach uviedla, že: (1) pokiaľ ide o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle tento spočíva (a) predovšetkým v nesprávnom právnom posúdení veci so zreteľom na absenciu vysporiadania sa súdu prvej inštancie s kritériami konštruovanými samotným zákonodarcom, ako aj bohatou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tým, že súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, keď mieru intenzity porušenia pracovnej disciplíny v jednotlivých prípadoch považoval za určujúcu bez toho, aby mieru intenzity porušenia pracovnej disciplíny vyhodnotil so zreteľom na osobu žalobkyne, mieru zavinenia, pohnútku, ako aj vznik škody a (b) nesprávnosť právneho posúdenia veci spočíva aj v nesprávnom určení a počítaní prekluzívnej lehoty v súvislosti s právom žalovaného ukončiť pracovný pomer z titulu opakovaného menej závažného porušenia (prvé a druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny) a údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny (tretie upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny); (2) v súvislosti s odvolacím dôvodom nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov v zmysle uviedla, že záver o údajnom v poradí treťom porušení pracovnej, resp. služobnej disciplíny nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože závery vykonaného znaleckého dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vôbec nepreukazujú, že by sa žalobkyňa dopustila takého skutku, aký žalovaný popísal v písomnom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny; (3) poukázala na to, že súd pri hodnotení závažnosti porušenia pracovnej (služobnej) disciplíny je viazaný len a len konkrétnymi okolnosťami prípadu, ktoré musí vyhodnotiť so zreteľom na doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu (k tomu rozhodnutia NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ); toto sú neopomenuteľné kritériá, ktoré súd obligatórne musí starostlivo vyhodnotiť, každé kritérium jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti; pokiaľ tieto kritériá súd prvej inštancie neskúmal, vec nesprávne právne posúdil, pričom žalobkyňa z uvedených rozhodnutí citovala vybrané pasáže; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vôbec nereflektuje na judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vymedzené atribúty, ktoré je súd v prípade skúmania miery intenzity porušenia pracovnej disciplíny povinný skúmať, a to tak vo vzťahu k prvému, druhému, ako i tretiemu údajnému porušeniu pracovnej disciplíny; odvolaním napadnuté rozhodnutie z uvedených dôvodov, preto trpí vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti, teda bez náležitého vysporiadania sa so všetkými relevantnými skutočnosťami nemôže rozhodnutie súdu prvej inštancie obstáť; (4) pokiaľ ide o prvé porušenie pracovnej disciplíny, keď mala dňa 15.08.2012 odmietnuť vykonať ústny pokyn svojej nadriadenej G. H. I., ktorý sa týkal vyčíslenia sumy pohľadávok uhradených za 7 mesiacov roku 2012, žalobkyňa odmietla, že by konala v rozpore s opisom jej pracovných činností; vedúca ekonomického odboru mala predovšetkým porušiť svoju povinnosť prideľovať prácu včas, keďže o požiadavke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedela už od 23.04.2012; zdôraznila, že bola na plnenie úlohy vyzvaná 10 minút pred koncom základného pracovného času, čo považovala za neakceptovateľné; ďalšie porušenie pracovnej disciplíny sa týka oneskoreného príchodu žalobkyne na pracovisko dňa 16.08.2012 o 8:07 hod., pričom však žalobkyňa mala priepustku, ktorú žalovaný odmietol akceptovať; vyjadrila názor, že neskorý príchod na pracovisko v rozsahu 7 minút by nemal byť považovaný za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože žalovanému zamestnávateľovi nemohla vzniknúť škoda v podobe ušlého zisku; navyše bolo potrebné preskúmať aj charakter lehoty určenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na splnenie úlohy a možný vznik škody alebo inej ujmy, ktorá mohla rezortnému orgánu vzniknúť; v tomto prípade išlo o poriadkovú lehotu, pri ktorej nesplnení nemohla vzniknúť žiadna škoda ani iný škodlivý následok, keď žalovaný nepreukázal opak; (5) pokiaľ ide o druhé porušenie pracovnej disciplíny, keď nemala vyhotoviť všetky potrebné výkazy ku dňu 30.06.2012; žalovaný ako zamestnávateľ sa o tejto skutočnosti podľa súdu prvej inštancie dozvedel až dňa 05.09.2012, kedy bol upozornený zo strany rezortného orgánu; podľa žalobkyne zamestnávateľ mohol a mal sa o nesplnení úlohy dozvedieť skôr, ak by konal s náležitou odbornou starostlivosťou; žalobkyňa si svoje pracovné povinnosti splnila, keď rezortnému orgánu zaslala elektronicky všetky požadované výkazy v lehote do 17.07.2012; predmetné výkazy neboli rezortnému orgánu zaslané len fyzicky, teda v písomnej forme, pretože takáto požiadavka nebola obsahom e-mailovej komunikácie; navyše zasielanie písomností nespadalo do rámca pracovných činností žalobkyne, ale iných zamestnancov v organizačnej štruktúre zamestnávateľa; upozornenie žalovaného ako zamestnávateľa na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny preto neobstojí, pretože žalobkyňa si svoje pracovné povinnosti splnila; zdôraznila dve zásadné skutočnosti, t.j. že vedúca odboru opakovane porušila povinnosť stanovenú zákonodarcom a interným predpisom, pričom voči nej nebola zo strany zamestnávateľa vyvodená žiadna zodpovednosť za evidentné a preukázateľné porušenie pracovnej disciplíny a že ak by vedúca odboru neporušila svoju základnú povinnosť kontrolovať činnosť podriadených zamestnancov, mohla a mala sa o tejto skutočnosti dozvedieť najneskôr už dňa 17.07.2012, a nie dňa 05.09.2012, ako nesprávne určil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu existuje legitímna pochybnosť o skutočnej motivácii zamestnávateľa, pretože ignorovanie vyvodenia akejkoľvek zodpovednosti voči vedúcej odboru za opakované porušenie pracovnej disciplíny a snaha o diskreditáciu žalobkyne prostredníctvom upozornení na údajné porušenie pracovného pomeru naznačujú, že konanie zamestnávateľa mohlo byť motivované osobnými animozitami vedúcej odboru voči žalobkyni, čo by znamenalo, že so žalobkyňou bolo zaobchádzané v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a teda diskriminačne; (6) pokiaľ súd prvej inštancie v bode 47 odôvodnenia napadnutého rozsudku tvrdí, že dvojmesačná prekluzívna lehota začína plynúť dňom, keď sa zamestnávateľ dozvedel o porušení pracovnej disciplíny, ale tiež uvádza, že lehota začala plynúť od 05.09.2012, keď sa zamestnávateľ mohol objektívne dozvedieť o porušení pracovnej disciplíny, je jeho rozhodnutie vnútorne rozporné; zdôraznila, že ak došlo k porušeniu pracovnej disciplíny dňa 15.08.2012 a následne už dňa 30.06.2012, žalovaný ako zamestnávateľ sa mohol a mal dozvedieť o prvom porušení pracovnej disciplíny najneskôr už dňa 17.07.2012 a o druhom porušení následne dňa 15.08.2012, pracovný pomer mohol teda ukončiť najneskôr dňa 15.10.2012; žalovaný ako zamestnávateľ však ukončil pracovný pomer so žalobkyňou až dňa 29.10.2012, čo je po dátume 16.10.2012, keď už došlo k preklúzii práva zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer pre opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; (7) pokiaľ ide o tretie porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v tom, že sa údajne dozvedela o výške platov a odmien zamestnancov, čo je v zmysle o ochrane osobných údajov osobný údaj, žalobkyňa odmietla závery súdu prvej inštancie, že by konala špekulatívnym spôsobom, aby zistila tieto informácie; argumentovala, že výsledky znaleckého dokazovania nepotvrdzujú, že by sa vlastným alebo špekulatívnym spôsobom dopracovala k týmto informáciám prostredníctvom informačného systému; aby bolo možné takéto konanie kvalifikovať ako neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, muselo by byť preukázané, že takýto osobný údaj využila,

zneužila, šírila, alebo konala iným obdobným spôsobom, ktorý by mohol privodiť dotknutej osobe ujmu, čo sa však nestalo; poukázala aj na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, akú mieru obozretnosti, resp. aké kontrolné a iné mechanizmy zamestnávateľ prijal, aby neoprávnené osoby nemali možnosť získať osobné údaje zamestnancov, keď toto považuje za ďalšiu podstatnú skutočnosť, na ktorú nereaguje odôvodnenie napadnutého rozsudku; (8) v súvislosti s tretím porušením pracovnej disciplíny ukázala v informačnom systéme možný spôsob zistenia platov a odmien zamestnancov pod nátlakom prednostky obvodného úradu a inej osoby; urobila to v dobrej viere mysliac si, že ide o preventívne opatrenie na elimináciu potenciálnych hrozieb únikov osobných údajov; následne bola za svoje konanie perzekvovaná zo strany zamestnávateľa v podobe upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny; vyjadrila názor, že skutkové zistenia z tohto dôkazu sú nepoužiteľné v zmysle koncepcie tzv. „plodov z otráveného stromu“ alebo inštitútu tzv. „agenta provokatéra“, pretože poverené osoby zo strany zamestnávateľa aktívne nabádali žalobkyňu, aby im ukázala možný spôsob zistenia platov a odmien zamestnancov, čo možno považovať za protiprávne konanie; dôkaz, ktorý poverené osoby zo strany zamestnávateľa zabezpečili za prítomnosti žalobkyne, je možno považovať za tzv. „plody z otráveného stromu“, teda za nezákonný dôkaz, ktorý by nikdy neuzrel svetlo sveta, ak by poverené osoby zo strany zamestnávateľa nekonali protiprávne; (9) vychádzajúc z prezentovaných skutkových a právnych okolností s poukazom na základné zásady , ktoré predstavujú výstavbové idey, ktoré sú signifikantné pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov a predstavujú významný interpretačný a aplikačný základ pre skutkové situácie, ktoré vznikajú v rámci vzájomnej interakcie medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom podľa článku 2 základných zásad „výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov“; vyjadrila názor, že existujú legitímne pochybnosti o rešpektovaní tejto požiadavky zo strany žalovaného ako zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni; súčasne v práve sa uplatňuje stará zásada „ius ex iniuria non orfitur“ (právo nevzniká z bezprávia), čo znamená, že na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva; všetky porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sú žalobkyni kladené za vinu, majú svoj základ v prvotnom protiprávnom konaní iných osôb, než žalobkyne; toto konanie bolo účelovo a tendenčne vyvodzované v neprospech žalobkyne zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, dokonca v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, s cieľom ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou; (10) vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla zmenu napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe alebo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.06.2023 (č.l. 726-727 spisu) k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v odvolaní poukazuje na rovnaké skutočnosti ako pred súdom prvej inštancie; vyjadrila názor, že z jeho strany boli splnené všetky podmienky pre platnosť spornej výpovede; vyjadril názor, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový a právny stav veci a na základe zistených skutočností vo veci správne rozhodol; súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými argumentmi žalobkyne, ktoré naďalej považuje za nedôvodné; žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové okolnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť závery prezentované súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď rozsudok je aj v súlade s ustálenou judikatúrou; vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

2.3 Žalobkyňa ani žalovaný sa viac v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika )

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť ; podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (druhý výrok) a v závislých výrokoch (tretí výrok a štvrtý výrok) podľa a ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.4 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.5 Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( ); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo v tomto rozsahu potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( ).

4.6 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobkyne, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.7 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobkyne. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a jeho vyčerpávajúcim a podrobným odôvodnením, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne odpovedal na všetky skutkové a právne otázky, ktoré bolo nevyhnutné zodpovedať z hľadiska predmetu sporu a argumentácie strán. Súd prvej inštancie sa neopomenul zaoberať výhradami žalobkyne k spornej výpovedi prednesenými v priebehu konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že boli dodržané všetky formálne a materiálne predpoklady platnosti spornej výpovede, pretože táto bola písomná, riadne skutkovo odôvodnená, daná včas v rámci plynutia lehoty podľa a doručená žalobkyni, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa sa dopustila menej závažného porušenia pracovnej disciplíny nesplnením pracovnej úlohy dňa 15.08.2012 a neskorým príchodom do práce dňa 16.08.2012, ďalej menej závažného porušenia pracovnej disciplíny nesplnením pracovnej úlohy (vypracovanie výkazov štvrťročnej závierky ku dňu 30.06.2012 a ich predloženie v papierovej forme na podpis nadriadenému) a nakoniec aj závažného porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu neoprávneného zisťovania údajov o bankovom účte a mzde iných zamestnancov.

4.8 Pokiaľ ide o konkrétnu odvolaciu argumentáciu žalobkyne ( druhá veta ) odvolací súd udáva, že: (1) v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávaného sporu boli splnené podmienky na vyhodnotenie predmetného konania žalobkyne ako menej závažného, resp. závažného porušenia pracovnej disciplíny; nie je pravdivé odvolacie tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie sa týmto hodnotením nezaoberal, pretože aj v odôvodnení

napadnutého rozsudku formuloval všeobecné východiská pre posúdenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom z hľadiska závažnosti (body 33 až 35 odôvodnenia), ktoré následne aj zohľadnil pri rozhodovaní; odvolací súd v tomto smere udáva, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru ( ods. l písm. b/ ) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami a ), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca; ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity; pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej; porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru ( ods. l písm. b/ a ods. l písm. e/ časť vety pred bodkočiarkou ); tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať; jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny; hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne; vzhľadom na charakter zákonných ustanovení o porušení pracovnej disciplíny ide o ustanovenia, ktoré patria k tzv. právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil; je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide; pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.10.2008); (2) podľa odvolacieho súdu pri aplikácii uvedených kritérií na vyhodnotenie konkrétneho správania zamestnanca ako porušenia pracovnej disciplíny nemusia byť splnené vždy všetky kritériá (napr. ak aj nie je konaním zamestnanca spôsobená škoda, môže ísť o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny); z tohto hľadiska aj podľa odvolacieho súdu žalovaný ako zamestnávateľ ako aj súd prvej inštancie správne vyhodnotili konanie žalobkyne popísané v spornej výpovedi ako menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, resp. závažné porušenie pracovnej disciplíny; ne ústneho pokynu dňa 15.08.2012 je jednoznačne porušením pracovnej disciplíny; navyše zo správania žalobkyne vyplýva, že išlo o porušenie celkom zjavne úmyselné, pretože na vykonanie pracovnej úlohy bola vyzvaná ešte pred odchodom na obednú prestávku (teda nie 10 minút pred skončením pracovnej doby ako tvrdí žalobkyňa), na čo reagovala, že „si to rozmyslí“ a nakoniec z práce odišla bez splnenia pracovnej úlohy; intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zvyšuje skutočnosť, že túto úlohu museli nakoniec vykonať iní zamestnanci žalovaného; skutočnosť, že úloha mala byť žalobkyni zadaná v posledný deň, dokedy mala byť splnená pre nadriadený orgán nemá vplyv na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne; aj neskorý príchod do zamestnania dňa 16.08.2012 bolo potrebné považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne; ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo správne vyhodnotené aj nevyhotovenie výkazov do dňa 30.06.2012 v písomnej forme a ich nepredloženie na podpis vedúcej; neobstojí argumentácia žalobkyne, že elektronicky boli výkazy odoslané, pretože to zjavne nepostačovalo na splnenie pracovnej úlohy vzhľadom na sťažnosť nadriadeného orgánu ohľadne nedoručenia výkazov; súčasne neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že uvedeným konaním nebola zamestnávateľovi spôsobená žiadna škoda alebo ujma, pretože takýto následok pre záver o porušení pracovnej disciplíny nie je vždy nevyhnutný; podstatný je postoj žalobkyne, ktorá celkom zjavne uvedenú pracovnú úlohu nevykonala úmyselne, pretože bola nespokojná s rozdeľovaním odmien na pracovisku, čo vyplýva z jej vyjadrenia ešte zo dňa 15.08.2012, nech vedúca požadovanú pracovnú úlohu „zadá tomu, komu dáva odmeny“; preto nie je rozhodujúce, či nesplnením pracovnej úlohy vznikla alebo nevznikla škoda, ale práve skutočnosť, že nemožno tolerovať svojvoľné a úmyselné porušovanie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne; (3) odvolací súd nestotožnil s názorom žalobkyne o nesprávnom určení a počítaní prekluzívnej lehoty v súvislosti s právom žalovaného ukončiť pracovný pomer z titulu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, pretože žalobkyňa vychádzala z názoru, že o porušení pracovnej disciplíny sa žalovaný mohol dozvedieť už dňa 17.07.2012 a nie dňa 05.09.2012, kedy nadriadený

orgán urgoval splnenie zadanej úlohy; z ustanovenia však vyplýva, že na začatie plynutia dvojmesačnej lehoty sa vyžaduje skutočná vedomosť zamestnávateľa o konkrétnom porušení pracovnej disciplíny zamestnanca a nie len predpokladaná vedomosť zamestnávateľa; preto nie je rozhodujúce, či sa zamestnávateľ o porušení pracovnej disciplíny zamestnanca prípadne mohol dozvedieť aj skôr; zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že o porušení pracovnej disciplíny z dôvodu nevyhotovenia písomných výkazov zo strany žalobkyne sa žalovaný skutočne dozvedel až dňa 05.09.2012; súd prvej inštancie preto vychádzal zo správneho plynutia zákonných lehôt a dospel k správnemu záveru o dodržaní zákonnej lehoty do času dania spornej výpovede žalobkyni ako to podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku; (4) aj podľa odvolacieho súdu možno zistenia súdu prvej inštancie ohľadne neoprávneného zisťovania údajov o bankovom účte a mzde iných zamestnancov považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne; odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že z vykonaného dokazovania nevyplynul záver o jej neoprávnenom zisťovaní týchto údajov, pretože z vykonaného dokazovania vyplynul opak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku; je zrejmé, že žalobkyňa nemala z hľadiska svojej pracovnej náplne oprávnenie na zisťovanie miezd a odmien ostatných zamestnancov, napriek tomu však tieto údaje zisťovala a informácie o nich využívala vo svoj prospech v rámci podávania sťažností na vedúceho zamestnanca; súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne popísal spôsob získavania týchto informácií zo strany žalobkyne a aj ich využitie; napokon vedomosť o odmenách iných zamestnancov bola zrejme aj dôvodom správania žalobkyne spočívajúceho v odmietaní plnenia pracovných úloh, ktoré zamestnávateľ vyhodnotil ako menej závažné porušenia pracovnej disciplíny; odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, že na popísanie spôsobu získavania údajov o mzdách iných zamestnancov bola prinútená a teda by malo ísť o nezákonný dôkaz, pretože svoj postup žalobkyňa prezentovala nadriadenej dobrovoľne v rámci prešetrovania (vybavovania) jej vlastnej sťažnosti; zo skutkových zistení súdu prvej inštancie nevyplýva v tomto smere na žalobkyňu žiadny tvrdený nátlak, preto nemožno uvažovať ani o nezákonnom dôkaze; (5) vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že posudzované konania žalobkyne napĺňajú znaky menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, resp. v poslednom prípade aj závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo oprávňovalo žalovaného k tomu, aby so žalobkyňou skončil pracovný pomer spornou výpoveďou podľa ods. l písm. e) ; nakoľko súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamietol, správne rozhodol aj o zamietnutí žaloby v časti nároku na náhradu mzdy súvisiacej s neplatným skončením pracovného pomeru; na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

6.1 Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobkyne je však podľa odvolacieho súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalobkyni nepodarilo spochybniť (body 4.6 až 4.8 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (tretí výrok) a o znalečnom (štvrtý výrok) podľa a ako vecne správne potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.