Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/12/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobkyne K., bývajúcej vo V., zastúpenej JUDr. K., advokátom so sídlom

v N., proti žalovanému J., bývajúcemu vo V., zastúpenému JUDr. R., advokátom so sídlom

v B., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde

Nové Zámky pod sp. zn. , na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 11. septembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. septembra 2007

sp. zn. z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 22. januára 2007 č.k. -82 určil, že

okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným listom bez uvedenia

dátumu z dôvodu ods. l písm. b/ , ktoré bolo žalobkyni doručené

17. januára 2006, je neplatné. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Vychádzal z toho, že

okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa zákonné podmienky ,

nakoľko nie je z neho zrejmé skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia

pracovného pomeru, kedy k porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť, akým spôsobom.

Žalovaný v zrušujúcom prejave ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

uviedol, že žalobkyňa po skončení čerpania dovolenky na výkon práce nenastúpila

a neoznámila dôvod svojej neprítomnosti. Takýmto spôsobom vymedzený dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru považoval za nekonkrétny, nakoľko neobsahuje, kedy

žalobkyňa čerpala dovolenku, kedy jej čerpanie skončila a kedy mala nastúpiť do práce,

a preto dospel k záveru o neplatnosti tohto zrušovacieho prejavu. Okamžité skočenie

pracovného pomeru považoval za neplatné aj z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky

platnosti tohto zrušovacieho prejavu, ktorou v danom prípade bolo jeho predchádzajúce

prerokovanie so zástupcami zamestnancov ( ). Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil ods. l v spojení s ods. l

Krajský súd v Nitre na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 11. septembra 2007

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamieta.

Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému 22 371 Sk trov konania. Na rozdiel od súdu prvého

stupňa bol toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa formálne náležitosti

v zmysle , nakoľko porušenie pracovnej disciplíny je v ňom vymedzené

dostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Z obsahu písomnosti žalovaného

doručenej žalobkyni 17. januára 2006 je zrejmé, že žalobkyňa po skončení čerpania

dovolenky nenastúpila 2. januára 2006 na výkon práce a neoznámila dôvod svojej

neprítomnosti. Za správny nepovažoval ani záver súdu prvého stupňa o nesplnení

hmotnoprávnej podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplývajúcej

z . Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný písomne

listom z 9. januára 2006 požiadal zástupkyňu zamestnancov – Z. o prerokovanie okamžitého

skončenia pracovného pomeru, ku ktorému bol vyjadrený súhlas pred doručením okamžitého

skončenia pracovného pomeru žalobkyni. Pri skúmaní, či žalobkyňa porušila pracovnú

disciplínu spôsobom uvedeným v zrušovacom prejavu, mal za to, že z výsledkov vykonaného

dokazovania, najmä výpovede svedkyne A., M. jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala

čerpať dovolenku od 1. decembra 2005 do konca roka 2005 a od 1. januára 2006 mala

nastúpiť do práce. Tým, že žalobkyňa uvedeného dňa do práce nenastúpila a neurobila tak ani

do 13. januára 2006, kedy žalovaný prejavil vôľu okamžite s ňou skončiť pracovný pomer,

dopustila sa neospravedlnenej absencie. Toto porušenie pracovnej disciplíny z hľadiska jeho

intenzity považoval za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom, z ktorého dôvodu

okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ods. l písm. b/ bolo

opodstatnené. Pretože súd prvého stupňa tým, že žalobe o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru vyhovel, nerozhodol správne, v zmysle tento

nesprávny rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. O náhrade trov

konania rozhodol podľa ods. l v spojení s ods. l

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom

namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ).

Nesúhlasila s právnym záverom odvolacieho súdu, že okamžité skončenie pracovného

pomeru spĺňa všetky formálne náležitosti uvedené v zákone. Trvala na tom, že z jeho obsahu

nevyplýva odkedy a dokedy mala čerpať dovolenku a kedy po skončení jej čerpania mala

nastúpiť do práce, koľko dní absencie mala mať. Preto bola toho názoru, že okamžité

skončenie pracovného pomeru je nezrozumiteľné a tým nepreskúmateľné, keďže nie je z neho

zrejmé kedy porušila pracovnú disciplínu, ktorú okolnosť považovala za právne významnú aj

pri posudzovaní plynutia lehôt z hľadiska ustanovenia .

Poukázala na samotné datovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď podľa jeho

obsahu pracovný pomer mal skončiť 13. januára 2006, hoci zo strany žalovaného jej bolo

doručované až 16. januára 2006. Ďalej trvala na tom, že žalovaný ani účtovníčka žalovaného

J. jej neoznámili, koľko dovolenky má čerpať a kedy má do práce nastúpiť, naopak bola

žalovaným uistená, že jej to oznámi, čo však neurobil. Taktiež nesúhlasila so záverom

odvolacieho súdu, keď považoval za splnenú hmotnoprávnu podmienku pre platné okamžité

skončenie pracovného pomeru vyplývajúcu z . Mala za to, že v konaní

nebolo preukázané, že žalovaný zamestnaneckej dôverníčke P. doručil písomnú žiadosť

o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru z 9. januára 2006 a vyslovila

pochybnosť, že táto žiadosť bola vypracovaná dodatočne až v priebehu súdneho konania.

Výpoveď uvedenej dôverníčky považovala za rozporuplnú a účelovú. Žalobkyňa vzhľadom

na to žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie nie je

opodstatnené.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom však dovolací súd neposudzuje iba

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

O vadu takej povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka žiadnu

z týchto vád nenamietala a vada uvedenej povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Ani vadu tejto povahy dovolateľka

nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalobkyňa namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka

pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje

k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje

formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí

byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený

v , ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť

s iným dôvodom (viď ). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov

(viď ). Z ustanovenia vyplýva, že prejav vôle

treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým

mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku

skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých

bol právny úkon urobený.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom

skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré

vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby

nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude

možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého

skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného

pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí

naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa

pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie

pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre

neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru

neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný

pomer okamžite skončený.

Dovolací súd s názorom žalobkyne, podľa ktorého okamžité skončenie pracovného

pomeru vzhľadom na „absenciu potrebných náležitostí“ nemožno považovať za platné,

nesúhlasí.

V liste označenom ako „skončenie pracovného pomeru“ (bez uvedenia dátumu), ktorý

žalobkyňa osobne prevzala 17. januára 2006 sú uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých

žalovaný videl porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Žalovaný totiž

v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzil dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru tak, že „pracovný pomer, uzatvorený s Vami dňa: 01.12.02, končí dňa:

13.01.06 podľa ods. l písm. b , okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné

porušenie pracovnej disciplíny“ a zároveň v ďalšom odseku uviedol, že „Po skončení čerpania

riadnej dovolenky ste nenastúpila na výkon práce a neoznámila dôvod svojej neprítomnosti.“.

Žalovaný toto podanie vlastnoručne podpísal a opatril odtlačkom pečiatky V., J., P. spolu s

uvedením IČO a DIČ a doručil ho 17. januára 2006 žalobkyni. V tomto smere už zo

samotného znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nevznikajú pochybnosti o tom,

z akého dôvodu bol okamžite skončený pracovný pomer. Naviac aj vzhľadom k okolnostiam,

ktoré okamžitému skončeniu predchádzali, muselo byť žalobkyni zrejmé (aj skutkovo), čo je

dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, v čom spočíva porušenie pracovnej

disciplíny. Dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie pri posudzovaní tejto otázky

odvolací súd, dovolací súd považuje za správne, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje

a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávnosť právneho názoru odvolacieho súdu o splnení

hmotnoprávnej podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 74

, tvrdiac, že žalovaný zástupcovi zamestnancov písomnú žiadosť z 9. januára

2006 pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nedoručil, dovolací

súd ani túto jej námietku nepovažuje za opodstatnenú.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný písomne listom z 9. januára 2006, ktorý bol

adresovaný Z. P., túto ako zástupkyňu zamestnancov vykonávajúcu funkciu zamestnaneckej

dôverníčky požiadal o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so

žalobkyňou, nakoľko „pani R. porušila závažne pracovnú disciplínu, pretože ani po výzve

nenastúpila do zamestnania a má absencie“. Skutočnosť, že adresátka uvedenú žiadosť od

žalovaného prevzala potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi aj samotná Z., ktorá súčasne

potvrdila, že žalovanému k doručenej žiadosti ústne oznámila súhlasné stanovisko.

Dovolací súd zistil, že vyhodnotenie tohto dôkazu – svedeckej výpovede Z. P. ako i

ostatných dôkazov odvolacím súdom je v súlade s obsahom spisu aj so zásadami formálnej

logiky ( až 136 ). Tvrdenia žalobkyne o účelovosti výpovede svedkyne P. a jej

nedôveryhodnosti z obsahu spisu nevyplývajú; žiadne relevantné skutočnosti spochybňujúce

vierohodnosť menovanej svedkyne žalobkyňa neuviedla, tieto zostali len v rovine

jednostranného tvrdenia žalobkyne, preto dovolací súd k tejto námietke žalobkyne

neprihliadol.

Keďže v danej veci žalovaný požiadal riadne doručenou písomnou žiadosťou zástupcu

zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru týkajúceho sa

žalobkyne a zástupca zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru predtým, než

bolo žalobkyni dané (doručené), prerokoval, správne odvolací súd dospel k právnemu záveru,

že predpoklad pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru uvedený v § 74 Zákonníka

práce bol v danom prípade splnený a že z tohto dôvodu okamžité skončenie pracovného

pomeru nie je možné považovať za neplatný právny úkon.

K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou uvedenému v okamžitom

skončení pracovného pomeru dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť

dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim

z pracovného pomeru ( ods. l písm. b/ ) a spočíva v plnení povinností

stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami , ),

pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho

zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na

skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných

povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý

stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi

menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej. Porušenie

pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité

skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/

a ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou ). Tieto pojmy, napriek

tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca,

nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným

zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je

intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny

závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj

k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných

povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre

zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka

práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti,

a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.

Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so

zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti

z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich

okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

V preskúmavanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa

konaním uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru porušila pracovnú disciplínu

tým, že od 1. do 13. januára 2006 nenastúpila do práce a ani neoznámila prekážku jej v tom

brániacu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa u žalovaného vykonávala funkciu pokladníčky na Ž.

(predaj cestovných lístkov), predchádzajúce upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny

v období 2. polroku 2005, ako i po zohľadnení individuálnych znakov konania žalobkyne, so

zreteľom na ktoré s ňou žalovaný okamžite skončil pracovný pomer, s názorom odvolacieho

súdu o tom, že takéto konanie žalobkyne (z hľadiska intenzity) napĺňa znaky závažného

porušenia pracovnej disciplíny, možno súhlasiť. Keďže dovolací súd nezistil žiadne okolnosti,

ktoré by v tomto smere spochybňovali správnosť rozsudku odvolacieho súdu, záver

odvolacieho súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu a jeho posúdenie veci po právnej

stránke je správne. Odvolací súd teda v súlade so zákonom dospel k správnemu záveru, že

intenzita porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou oprávňovala žalovaného k tomu, aby

s ňou okamžite skončil pracovný pomer podľa ods. l písm. b/ .

Pretože žalobkyňa v dovolaní poukazuje na skutočnosť, že podľa písomného

okamžitého skončenia pracovného pomeru mal pracovný pomer skončiť 13. januára 2006,

hoci zo strany žalovaného jej bolo doručované až 16. januára 2006 a doručené 17. januára

2006, dovolací súd poznamenáva, že právne účinky okamžitého skončenia nastávajú až

okamihom jeho doručenia druhému účastníkovi ( ). Žiaden časový údaj

uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru (skorší alebo neskorší deň, než ktorým je

deň doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru) nemôže zmeniť zákonné účinky,

ktoré nastávajú až jeho doručením druhému účastníkovi.

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa nie je

daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa ods. l zamietol.

V dovolacom konaní vzniklo žalovanému právo na náhradu trov dovolacieho konania

proti žalobkyni, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd mu však náhradu trov konania

nepriznal, pretože nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: