Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/218/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Emila Franciscyho,

v právnej veci žalobcu P., bývajúceho v J., zastúpeného Mgr. V., advokátom so sídlom v B.,

proti žalovanému Z., so sídlom v J., IČO: X., zastúpenému JUDr. D., advokátom so sídlom

v B., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu

mzdy, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 16. mája 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave zo 16. mája 2007 sp. zn. , z a m i e t a .

Žalobca je povinný v lehote 3 dní nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania vo

výške 7 328 Sk k rukám JUDr. D., advokáta so sídlom v B..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 13. októbra 2006, č.k. -233 určil,

že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 16. júla 2004 doručené žalobcovi dňa

20. júla 2004 je neplatné; žalovanému uložil v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 11. septembra 2004 do

30. septembra 2006 vo výške 247 131 Sk s tým, že o náhrade trov konania súd rozhodne

samostatným rozhodnutím. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný ako

zamestnávateľ zaslal dňa 16. júla 2004 žalobcovi ako zamestnancovi okamžité skončenie

pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 3. januára 2001 z dôvodu, že

žalobca dňa 28. júna 2004 závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že ako triedny učiteľ bez

akéhokoľvek dôvodu odmietol vypísať žiakom siedmej triedy vysvedčenia, ktoré potom

muselo vypísať vedenie školy. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca prevzal dňa

20. júla 2004 a dňa 11. septembra 2004 zaslal žalovanému oznámenie, že s okamžitým

skončením pracovného pomeru nesúhlasí a jeho pracovný pomer naďalej trvá. Žalobcovi ako

jednému z triednych učiteľov bola žalovaným uložená povinnosť zabezpečiť vyhotovenie

vysvedčení pre školský rok 2003/2004 do 28. júna 2004 na porade dňa 17. júna 2004. Nebola

mu uložená povinnosť vysvedčenia vypísať ručne. Žalobca potvrdil, že odmietol vypísať

vysvedčenia ručne, k čomu bol vyzvaný dňa 29. júna 2004. V deň 28. júna 2004 mal žalobca

v úmysle nahlásiť potrebné údaje na vytlačenie vysvedčení prostredníctvom počítača.

Odmietnutím sa rozumie výslovné odopretie konkrétneho úkonu, ktorý bol osobne uložený,

preto v tomto prípade podľa súdu prvého stupňa nebolo možné použiť tento pojem na

skutkové vymedzenie konania žalobcu klasifikované v okamžitom skončení pracovného

pomeru ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z podacieho lístka súd prvého stupňa

zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi zaslané poštou dňa 16. júla

2004. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd za preukázané, že žalobca prevzal

zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 20. júla 2004, na zásielke

nebolo uvedené, že je určená do vlastných rúk. Vychádzajúc z § 17 ods. 2, § 38 ods. 1 a 2, §

68 ods. 1, 2, , , (ďalej len „“) súd

prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v súdnom konaní preukázal nesplnenie formálnych

podmienok potrebných pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného,

keď nebola naplnená podmienka nezameniteľne určeného skutku, ktorý má predstavovať

závažné porušenie pracovnej disciplíny; konanie žalobcu tak, ako bolo písomne vymedzené

v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru je nepreskúmateľné a doručenie

okamžitého skončenia pracovného pomeru neprebehlo v súlade s .

Z uvedených dôvodov preto žalobe v celom rozsahu vyhovel, považujúc za opodstatnený aj

nárok žalobcu na náhradu mzdy vo výške 247 131 Sk za obdobie od 11. septembra 2004 do

30. septembra 2006. Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 16. mája 2007, sp. zn.

rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal

nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 18 178 Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,

že odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa

považoval za preukázané, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú mu na kvalifikačnej

porade dňa 17. júna 2006 v termíne do 28. júna 2004, keď nenadiktoval potrebné údaje pre

vyhotovenie vysvedčení do počítača zástupkyni riaditeľa školy M.. Zo zápisnice zo

zasadnutia výboru ZO pri ZŠ v J. z 8. júla 2004 vyplýva prerokovanie okamžitého

skončenia pracovného pomeru žalobcu. Tieto skutočnosti odvolací súd nepovažoval medzi

účastníkmi za sporné. K spornej skutočnosti o doručovaní okamžitého skončenia pracovného

pomeru žalobcovi zaujal právny názor, že aj keď listina o okamžitom skončení pracovného

pomeru nebola adresovaná do vlastných rúk žalobcovi, ak túto žalobca osobne prevzal, došlo

k naplneniu požiadavky podľa o doručení písomností do

vlastných rúk. Pri závere, že žalobca konaním vymedzeným v okamžitom skončení

pracovného pomeru sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny v takej intenzite,

ktorá odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/

vychádzal odvolací súd predovšetkým z 47 ods. 1 písm. b/ a Zákonníka

práce, podľa ktorých povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné

povinnosti zamestnanca. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca sa

vyžaduje zavinené konanie, a to aj z nedbanlivosti, ktoré musí dosahovať intenzitu porušenia

pracovných povinností závažným spôsobom. Za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca

možno považovať zavinené porušenie povinnosti, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych,

z pracovnoprávnych predpisov, z pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej

zmluvy, resp. pracovného poriadku. Vnútorný poriadok Základnej školy J. ukladá triednemu

učiteľovi viesť triednu agendu ... a poskytovať riaditeľovi potrebné písomné podklady

o triede. Vypísanie, resp. zabezpečenie vypísania vysvedčení žiakom je jednou zo základných

povinností triedneho učiteľa. Žalobca nepreukázal, že v splnení povinnosti mu bránili

objektívne okolnosti, ktoré nemohol prekonať, preto zavinenie na nesplnení povinnosti je

dané vo forme priameho úmyslu, keďže vedel, že svojím konaním môže porušiť pracovnú

disciplínu a pre prípad, že ju poruší, bol s tým uzrozumený. Skutočnosť, že dňa 29. júna 2004

odmietol splniť pokyn riaditeľa a nevypísal tlačivá vysvedčení ručne, hoci mu v tom nebránili

objektívne dôvody, považoval odvolací súd za zavinené porušenie pracovnej disciplíny.

Pokyn riaditeľa, aby žalobca po márnom uplynutí lehoty vypísal vysvedčenia ručne, nebol

považovaný za nedovolenú diskrimináciu žalobcu vychádzajúc z výpovedí kolegov žalobcu,

ktorí zhodne uviedli, že bolo na výbere triedneho učiteľa, či vyhotoví vysvedčenia ručne

alebo zadá údaje pre ich vyhotovenie do počítača. Z hľadiska hmotnoprávnych náležitostí

okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa , ako určitosti

a nezameniteľnosti skutkovo vymedzeného dôvodu, odvolací súd nezistil dôvody zakladajúce

jeho neplatnosť, a považoval okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanému za

dostatočne skutkovo vymedzené, z ktorého je nepochybné, v akom konkrétnom konaní

zamestnanca zamestnávateľ vidí závažné porušenie pracovnej disciplíny a zároveň takto

uplatnený dôvod považoval za nezameniteľný s iným konaním žalobcu. V tejto súvislosti sa

odvolací súd dôsledne a podrobne vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadne použitých

textových formulácií v jeho dôvodoch ako „vyplniť“ a „vytlačiť“, či „odmietnuť“. Zdôraznil,

že údaj o čase, kedy malo dôjsť ku skutku nie je potrebný, ak i bez tohto je nepochybné, prečo

bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer. Vzhľadom na gramatický výklad

prejavu vôle žalovaného s prihliadnutím na okolnosti prípadu odvolací sú nemal pochybnosť,

že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej

disciplíny žalobcom tým, že ako triedny učiteľ odmietol vypísať (prostredníctvom počítača

za spolupráce so zástupkyňou alebo ručne) žiakom 7. triedy, ktorým bol triednym učiteľom,

koncoročné vysvedčenia v školskom roku 2003/2004, nepodstatným je to, či k tomu malo

dôjsť dňa 28. júna 2004 alebo 29. júna 2004. Na základe uvedeného preto odvolací súd podľa

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe princípu úspechu podľa § 224 ods. 1

v spojení s tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalovanému.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Jeho prípustnosť

dôvodil ustanovením a dovolanie odôvodnil ustanovením

písm. c/ Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na rozdiel od

odvolacieho súdu zastával právny názor, že nedošlo k okamžitému skončeniu pracovného

pomeru platne, pretože jeho doručenie žalobcovi nezodpovedá ,

žalovaným vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je

nezameniteľný a zároveň trpí vadou neurčitosti, preto je v zmysle

neplatné. Žalobca neporušil pracovnú disciplínu žiadnym spôsobom, pretože zanechal

podklady pre vypísanie vysvedčení dňa 28. júna 2004 na pracovisku (na svojom pracovnom

stole v zborovni), nakoľko pre neprítomnosť zástupkyne riaditeľa v tento deň na pracovisku

jej ich nemohol odovzdať. Zástupkyňa riaditeľa si tieto údaje vzala a následne vypísala

vysvedčenia. Vypísať vysvedčenia vedela iba zástupkyňa riaditeľa žalovaného, žalobca jej

pritom nemal osobne asistovať, jeho povinnosťou bolo iba zhromaždiť údaje a postúpiť ich

zástupkyni riaditeľa žalovaného, ktorá ich bez ďalšieho dokázala zadať do počítača bez

diktátu. Pokyn riaditeľa žalovaného na ručné vypísanie vysvedčení dňa 29. júna 2004 bol

ďalším pokynom udeleným priamo a osobitne žalobcovi, vnímaný žalobcom ako šikanózny,

pretože vysvedčenia boli už deň pred jeho udelením vypísané.

Žalovaný k dovolaniu žalobcu uviedol, že dovolateľove námietky považuje za

bezpredmetné, pričom odvolací súd tieto posúdil správne. Navrhol, aby dovolací súd

dovolanie žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), po zistení, že tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom

alebo uznesením, pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia [ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti byť

účastníkom konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej (res iudikata) alebo už prv začatého konania (litispendencia), prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom]. Na vady konania vymenované v je dovolací

súd povinný prihliadnuť ex officio, teda vždy, či už ich existenciu účastník namieta alebo nie

(, veta druhá ). Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a vada uvedenej

povahy v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

a preto je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil

( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle

tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru a náhrady mzdy argumentujúc rovnakými dôvodmi, ktorými zdôvodnil

podané dovolanie, a to, že písomné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa (žalovaného) žalobcovi nezodpovedá ;

zamestnávateľom vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je

nezameniteľný a zároveň trpí vadou neurčitosti, preto takýto pracovnoprávny úkon je

v zmysle neplatný a žalobca ako zamestnanec neporušil pracovnú

disciplínu žiadnym spôsobom.

Podľa , a , , písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa

vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností

zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do

vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv

a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo

kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako

doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú

adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou

"do vlastných rúk". Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní,

len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila

zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti

bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky

doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti

odmietne. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec

urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak

je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení majúcich svoj podklad

v dokazovaní vykonanom súdom prvého stupňa, podľa ktorých bolo nesporné, že žalobca

osobne prevzal písomné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 20. júla

2004.

Pokiaľ ide o doručovanie písomností zamestnávateľa zamestnancovi, výslovne sa

ustanovuje povinnosť zamestnávateľa doručovať písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny alebo

zániku pracovného pomeru, teda vrátane okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa, do vlastných rúk zamestnanca, a to buď osobným doručením

zamestnávateľom priamo zamestnancovi, alebo odovzdaním písomnosti na poštovú prepravu.

Ak sa doručovanie uskutočňuje odovzdaním písomnosti na poštovú prepravu

z hľadiska preukaznosti doručenia písomnosti sa zabezpečuje jej zaslanie formou doporučenej

zásielky s doručenkou "do vlastných rúk" ( ). Ak dovolateľ

namietal právnu neúčinnosť doručenia s výslovným odvolaním sa na § 38 ods. 2 Zákonníka

práce, je nutné zdôrazniť, že preukaznosť doručenia písomnosti o okamžitom skončení

pracovného pomeru žalovanému nebola sporná, a preto takto smerujúca dovolacia námietka

o nesprávnom právnom posúdení nemôže byť dôvodná.

Právne následky doručenia písomnosti podľa v spojení

s vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom osobného prevzatia

písomnosti (t.j. „do vlastných rúk“) zamestnancom, a to bez ohľadu na prevedený spôsob

doručovania (realizovaný osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom pošty). Žalobca

sám deklaroval osobné prevzatie poštovej zásielky obsahujúcej písomné oznámenie

o skončení pracovného pomeru, preto nemožno bez ďalšieho pochybovať o právne účinnom

doručení tejto písomnosti.

Nemožno prisvedčiť dovolateľovi ani v tom, že nedošlo k porušeniu jeho povinnosti

v pracovnom zaradení triedneho učiteľa, ak k vypísaniu koncoročných vysvedčení žiakom

prostredníctvom počítača v konečnom dôsledku došlo a priama účasť žalobcu sa pritom

nevyžadovala. Nad všetku rozumnú pochybnosť nemožno od seba oddeliť pracovné zaradenie

triedneho učiteľa a jeho zodpovednosť za vyhotovenie, či vyplnenie vysvedčení žiakom, voči

ktorým vykonáva pôsobnosť triedneho učiteľa.

Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/

na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter

citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou

(abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na

okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec

dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol,

o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je

súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba

špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá).

Vymedzenie hypotézy právnej normy v tomto konkrétnom prípade odvolacím súdom

bolo definované ako zavinené porušenie základnej povinnosti triedneho učiteľa pri vypisovaní

(resp. zabezpečenie vypísania) koncoročných vysvedčení žiakom 7. ročníka so stupňom

intenzity, ktorá sama o sebe bez ďalšieho zakladá závažné porušenie pracovnej disciplíny pre

okamžité skončenie pracovného pomeru.

K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom uvedenému v okamžitom

skončení pracovného pomeru dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť

dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcich

z pracovného pomeru ( ) a spočíva v plnení povinnosti

stanovených právnymi predpismi (najmä , ), pracovným poriadkom,

pracovnou zmluvou alebo pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť

porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity.

pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným

porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie

pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité

skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. 1

písm. b/ a , časť vety pred bodkočiarkou ). Tieto pojmy,

napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník

práce nedefinuje a ani nevymedzuje, z akých hľadísk je potrebné pri ich posudzovaní

vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej

disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia

pracovnej závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho

doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo,

dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi

škodu a pod. (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. ).

Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti,

a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.

Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so

zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti

z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich

okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca konaním

uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru porušil pracovnú disciplínu tým, že

dňa 28. júna 2004 ako triedny učiteľ bez akéhokoľvek dôvodu odmietol vypísať žiakom

siedmej triedy vysvedčenia, ktoré potom muselo vypísať vedenie školy. Vzhľadom na to, že

žalobca u žalovaného vykonával funkciu triedneho učiteľa, na splnenie povinnosti pripraviť

vysvedčenia do 28. júna 2004 bol mu ako jednému z triednych učiteľov daný pokyn

nadriadeného zamestnanca (riaditeľa školy) na klasifikačnej porade dňa 17. júna 2004, ktorý

nesplnil. Po zistení, že uvedená povinnosť nebola splnená, bol riaditeľom školy daný následne

ďalší pokyn žalobcovi na vypísanie vysvedčení dňa 29. júna 2004, ktorý nebol splnený.

Následné konanie žalobcu, ktoré nie je skutkovým dôvodom na okamžité skončenie

pracovného pomeru, dotvára obraz o prístupe k plneniu pracovných povinností, na čo je

potrebné prihliadať pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny. So zreteľom na

uvedené s názorom odvolacieho súdu o tom, že takéto konanie žalobcu (z hľadiska intenzity)

napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, možno súhlasiť. Keďže dovolací súd

nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v tomto smere spochybňovali správnosť rozsudku

odvolacieho súdu, záver odvolacieho súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu a jeho

posúdenie veci po právnej stránke je správne. Odvolací súd teda v súlade so zákonom dospel

k správnemu záveru, že intenzita porušenia pracovnej disciplíny žalobcom oprávňovala

žalovaného k tomu, aby s ním okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/

.

Dovolací súd nezistil, že by skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru bol zameniteľný s iným dôvodom alebo bol neurčitý. Odvolací súd sa

v odôvodnení rozsudku podrobne a právne precízne vysporiadal s relevantnými skutkovými

okolnosťami prípadu, poskytol dostatočné odpovede na právne rozhodujúce námietky

odvolateľa a na ich základe prijal odôvodnený právny záver, ktorý ho viedol k úsudku, že

skutkovo vymedzený dôvod nie je zameniteľný, ani neurčitý, a tento zakladá závažné

porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca. Takto vyslovený záver netrpí zjavne prvkami

arbitrárnosti, je ho možné považovať za logický výsledok konkrétne zistených skutkových

okolností prípadu, prihliadajúci na konkrétne okolnosti prípadu, konanie žalobcu, jeho prístup

k plneniu pracovných povinností vrátane pokynov nadriadeného zamestnanca, zodpovedajúci

všeobecne akceptovateľným interpretačným právnym úvahám súdov.

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa nie je

daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd vzhľadom na to priznal žalovanému náhradu trov

dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokátovi za právnu službu, ktorú mu poskytol

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 17. septembra 2007 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 a § 13 ods. 4 tejto vyhlášky vo

výške 7 150 Sk tak, ako ju požadoval žalovaný za jeden úkon právnej pomoci, čo s náhradou

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 178 Sk)] predstavuje spolu

7 328 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková