Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Ek/607/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Z.. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. miesto XX, XXX XX O. E., proti povinnému: Z.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Y. XXXX/X, XXX XX U.-X. T., o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Zuzana Borárosová, Exekútorský úrad so sídlom Kolískova 1, 841 05 Bratislava, pod sp. zn. 348EX 118/19, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. septembra 2019, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. septembra 2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.04.2019 domáhala od povinného vymoženia nepeňažného plnenia, ktoré spočíva v povinnosti povinného vypratať byt č. 21 na II. poschodí domu na ul. J. Stanislava č. 3 v Bratislave, na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -287 zo dňa 07.11.2016, rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -337 zo dňa 25.10.2018 a rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -120 zo dňa 03.02.2005. Dňa 30.04.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútorku.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 10.9.2019 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , -5, , , Exekučného poriadku, a vecne tým, že exekúcia sa začala oprávnene, vykonáva sa na základe vykonateľných exekučných titulov, pričom povinný súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali neplatnosť exekučných titulov, ani právoplatné a vykonateľné rozhodnutie dovolacieho súdu, ani rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod, pre ktorý by súd exekúciu zastavil. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal posúdenie povahy exekučných titulov súdnou exekútorkou, pretože nejde o exekučné tituly na peňažné plnenie, namietal konštatovanie v upovedomení o začatí exekúcie, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -287 zo dňa 07.11.2016, pretože tento má len deklaratórny charakter a podľa neho nemôže byť samostatným exekučným titulom, namietal, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -337 zo dňa 25.10.2018 nenadobudol vykonateľnosť, ale len právoplatnosť a tiež to, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -120 zo dňa 03.02.2015 neobsahuje v súdnom registri vyznačenie doložky vykonateľnosti. Povinný vzniesol voči všetkým exekučným titulom námietku premlčania, podľa neho premlčacia doba vykonateľnosti rozsudku sp. zn. -120 zo dňa 03.02.2015 začala plynúť márnym uplynutím lehoty 15 dní od prevzatia upovedomenia o zabezpečení náhradného bytu dňa

02.11.2005, t.j. 17. novembra 2005 a skončila 17. novembra 2015, povinný ponuku náhradného bytu neprijal a oprávnená mohla požiadať o výkon exekúcie, čo však v premlčacej dobe neurobila; návrh na zmenu žalobného petitu vo veci oprávnená uplatnila až na pojednávaní dňa 12.10.2016 po uplynutí desaťročnej lehoty, v ktorej bol konštitutívny rozsudok vykonateľný, pričom súd prvej inštancie pripustil túto zmenu. Odvolával sa tiež na ním podané dovolanie a návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. -337 zo dňa 25.10.2018; vec je evidovaná na Najvyššom súde pod sp. zn. . Povinný tvrdil, že exekúciou by došlo k nenapraviteľným škodám, pretože nemá zabezpečené náhradné bývanie. Oprávnená s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasila z dôvodu, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave je vykonateľné v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -287 zo dňa 07.11.2016, na ktorom je riadne vyznačená doložka vykonateľnosti. K tvrdeniam povinného sa vyjadrila tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -120 zo dňa 03.02.2015 ukladá povinnému povinnosť vypratať byt a rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -287 zo dňa 07.11.2016 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -337 zo dňa 25.10.2018 potvrdzujú skutočnosť, že táto povinnosť povinného už nie je viazaná na splnenie podmienky poskytnutia náhradného bytu zo strany oprávnenej; čo sa týka námietky premlčania, touto sa už v dostatočnom rozsahu zaoberal súd prvej inštancie ako aj odvolací súd v konaní vo veci samej; podanie dovolania a návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu nepokladala za dôvod na zastavenie exekúcie. Súd rozhodujúc vyšším súdnym úradníkom narozdiel od povinného vyhodnotil, že exekučné tituly predložené oprávnenou sú riadnymi exekučnými titulmi, na podklade ktorých je prípustné viesť túto exekúciu a pokiaľ ide o chybu uvedenú v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 23.05.2019, jedná sa len o pisársku chybu, pretože v upovedomení je riadne definovaný predmet výkonu exekúcie. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -287 zo dňa 07.11.2016 je vykonateľný v deň kedy rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť, pretože vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu nebola uložená žiadna povinnosť na peňažné plnenie. Ďalej pri vznesenej námietke premlčania exekučných titulov poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave sa v rozsudku č.k. zo dňa 25.10.2018 vyporiadal s týmito námietkami povinného v bode 53. až 57 predmetného rozsudku. Dodal, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom je súd viazaný rozhodnutím vo veci samej, musí z takéhoto exekučného titulu vychádzať, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a exekúciu zastavil. Sťažnosť odôvodnil tým, že súd vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový a právny stav, rozhodnutím došlo k porušeniu práva povinného na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a namietal nedostatočnosť odôvodnenia napádaného rozhodnutia, keď sa súd riadne nevysporiadal s charakterom vykonávaných rozhodnutí, ani so vznesenou námietkou premlčania, ani s namietanými nedostatkami. Namietal, že súd dostatočne nereflektoval na podstatné argumenty povinného, ale uprednostnil formalizmus rozhodovania pred zmyslom súdnej ochrany. Zistenie, že súdna exekútorka začala exekúciu podľa bodu 1 upovedomenia o začatí exekúcie na peňažné plnenie, súd nevyhodnotil v zmysle zákona, ale sa opieral len o existenciu súdnych rozhodnutí bez ohľadu na ich charakter; navyše súd nad rámec upovedomenia uvádzal nové informácie týkajúce sa doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti, ktoré sa v upovedomení vôbec nenachádzali. Ani so vznesenou námietkou premlčania sa vo vzťahu ku konštitutívnemu rozsudku nevysporiadal zákonom predpísaným spôsobom, ale rozhodujúce boli preň údaje o doložke právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom v samotnom upovedomení o začatí exekúcie doložky vykonateľnosti pri exekučných tituloch uvedené neboli. Podľa neho keďže neexistuje žiadna doložka o vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -337 zo dňa 25.10.2018, súd dospel k nesprávnemu záveru, že dňom nadobudnutia jeho právoplatnosti dňa 11.2.2019 je vykonateľný nielen rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -287 zo dňa 07.11.2016, ale aj rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -120 zo dňa 03.02.2005. Podľa neho súd neskúmal formálnu stránku vykonateľnosti exekučných titulov v rozpore s ust. § 46 a § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, ale len poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave sa s námietkami týkajúcimi sa vykonateľnosti exekučných titulov vysporiadal. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -287 zo dňa 07.11.2016 v spojení s rozsudkom krajského súdu sú deklaratórnymi rozsudkami, ktorých výroky nemožno podľa ustanovení Exekučného poriadku vykonávať, nie sú samostatným exekučným titulom. Len konštitutívny rozsudok môže byť exekučným titulom, pričom v tomto prípade pri konštitutívnom

rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -120 zo dňa 03.02.2005 neboli splnené ostatné procesné podmienky na jeho vykonanie, keď v súdnom registri nie je vyznačená doložka vykonateľnosti tohto rozsudku, pričom povinný namietal, že jemu žiadna doložka vykonateľnosti s dňom 11.2.2019 doručená nebola a preto mu nie je zrejmé, na akom právnom základe sa súd zmienil o jej existencii a označil rozsudok za vykonateľný uvedeným dňom. Namietal tiež tvrdenie, že súdu nepredložil žiadne dôkazy, podľa neho exekučný súd v neprospech povinného vyložil skutkové zistenie, že povinný súdu nepredložil rozhodnutie dovolacieho súdu, keďže toto zatiaľ vydané nebolo, čo on sám ovplyvniť nemôže. Poukázal na to, že vykonaním exekúcie nebude možné navrátenie do predošlého stavu, kedy sa už nebude môcť nasťahovať naspäť do bytu a ozrejmil svoje osobné pomery, že sa blíži k dôchodkovému veku, že je jeho zdravie podlomené a má stále vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi vo výške 200 eur mesačne, pričom presťahovaním sa do podnájmu sa mu môžu zvýšiť náklady na živobytie, čo môže mať negatívny dopad na jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť a na udržanie zdravotnej kondície. Ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces a porušenie princípu kontradiktórnosti konania, keď mu súd nedoručil návrh na vykonanie exekúcie, ani vyjadrenie oprávnenej k jeho návrhu na zastavenie exekúcie.

4. Oprávnená navrhla sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a vyjadrila sa k nej tak, že sa súd jasne, stručne a zrozumiteľne vysporiadal s otázkou existencie vykonateľných exekučných titulov a zákonným spôsobom preskúmal vykonávané rozhodnutie po stránke formálnej aj materiálnej, pričom zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, ktoré dostatočným spôsobom odôvodnil. Nesúhlasila s tvrdením povinného o tom, že súd v rozhodnutí uvádzal nové informácie ohľadom doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ale naopak súd v rozhodnutí vysvetľoval povinnému ním namietanú absenciu spomínaných doložiek. Stotožnila sa s konštatovaním súdu, že povinný nepredložil dôkazy preukazujúce dôvodnosť zastavenia exekúcie. Rovnako súhlasila s tým, že podanie dovolania, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté, nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. Súčasne odkázala na svoje vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany povinného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Povinný tvrdil, že napádané rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia skutkového a právneho stavu.

K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil inú právnu normu, než ktorú mal použiť, alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyložil. V danom prípade však súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd na úvod podotýka, že aj keby uznesenie vyššieho súdneho úradníka, čo sa týka odôvodnenia, trpelo vadami, nie je jeho úlohou do detailov podrobiť revízii napadnuté uznesenie so zámerom vylepšiť jeho odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam možných pochybení súdu, ak tieto nemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť ústavnú konformitu záverov napadnutého rozhodnutia s (, , ). Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona ( Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

13. Povinný postavil svoju sťažnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie na viacerých dôvodoch, jednak na tvrdenej absencii splnenia zákonných podmienok na začatie exekúcie s poukazom na nevykonateľnosť exekučného titulu, ďalej na premlčaní vymáhaného plnenia, na nesprávnom označení predmetu exekúcie v bode 1. upovedomenia o začatí exekúcie, na podanom dovolaní voči exekučnému titulu, na porušení zásady kontradiktórnosti konania a práva povinného na spravodlivý proces a ďalej na tvrdenej hroziacej nenapraviteľnej ujme na právach a majetku povinného.

14. Súd preskúmal návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie, ako aj upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnou exekútorkou a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne v napádanom rozhodnutí podľa obsahu vyhodnotil, že v upovedomení o začatí exekúcie vydanom súdnou exekútorkou označenie predmetu exekúcie, t.j. vykonanie exekučného titulu na „peňažné“ plnenie je len pisárskou chybou, pretože z obsahu celého upovedomenia je zrejmé, že ide o nepeňažné plnenie a to vypratanie bytu. V uvedenom upovedomení neboli voči povinnému požadované žiadne nezákonné peňažné plnenia a preto uvedené nemôže byť relevantným dôvodom na zastavenie exekúcie. K povinným uvádzanej absencii doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti v upovedomení o začatí exekúcie súd uvádza, že tieto nie sú v zmysle ust. § 61 a § 61a Exekučného poriadku povinnou náležitosťou upovedomenia. Súdna exekútorka mala v zmysle § 61a ods. 1 písm. b) povinnosť označiť exekučný titul a orgán, ktorý ho vydal, čo aj urobila.

15. Vo vzťahu k námietke povinného, že neexistuje doložka vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -337 zo dňa 25.10.2018 súd uvádza, že uvedený rozsudok krajského súdu v zmysle doložky vykonateľnosti uvedenej na rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -287 zo dňa 07.11.2016 nadobudol vykonateľnosť dňa 11.2.2019. Súd o tejto skutočnosti nemal pochybnosť, keďže vykonateľnosť uvedená na rozhodnutí okresného súdu bola označená v spojení s rozhodnutím krajského súdu. Pre účely exekúcie nebolo potrebné, aby priamo na rozhodnutí krajského súdu bola vyznačená doložka vykonateľnosti tohto rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie neukladalo povinnému žiadnu povinnosť, ale len osvedčovalo správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Čo sa týka vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -120 zo dňa 03.02.2005 v časti II. výroku týkajúceho sa povinnosti povinného vypratať predmetný byt vyšší súdny úradník správne ustálil, že tento nadobudol vykonateľnosť dňa 11.2.2019, keďže vykonateľnosť tohto výroku bola naviazaná na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -287 zo dňa 07.11.2016, ktorým bola zrušená povinnosť oprávnenej pred vyprataním bytu zabezpečiť povinnému náhradný byt. Súd dodáva, že vykonateľnosť rozhodnutia nenastáva vyznačením doložky vykonateľnosti, pretože samotná doložka nekonštituuje vykonateľnosť, ale nastáva právnou skutočnosťou, ktorou v danom prípade bola zmena týkajúca sa podmienky vypratania bytu. Vyznačenie doložky vykonateľnosti predstavuje iba administratívno-technický úkon súdu, ktorý nie je žiadnym rozhodnutím.

16. Povinný sústavne trval na vznesenej námietke premlčania týkajúcej sa exekučných titulov. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že túto otázku už právoplatne vyriešil Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí č.k. -337 zo dňa 25.10.2018, ktorý takúto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Súd dopĺňa, že odvolací súd vyslovil, že ustálená rozhodovacia prax súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.9.2000, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.7.2013) predpokladá možnosť zmeniť v dôsledku zmeny pomerov pôvodné rozhodnutie viažuce povinnosť vypratať byt na zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej náhrady, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu o tom, že rozsudkom uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady má konštitutívne účinky, ide o osobitný typ určovacej žaloby, ktorú je potrebné spájať aj s účinkami spočívania premlčacej doby podľa . Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -120 zo dňa 03.02.2005 o povinnosti povinného vypratať predmetný byt v lehote 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu žalobkyňou nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2005, pričom žaloba v konaní sp. zn. o zmenu pôvodného rozsudku v časti povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu bola súdu doručená dňa 16.9.2008, čo malo za následok spočívanie premlčacej doby iniciovanej právoplatnosťou vyššie označeného rozsudku. Keďže ustálená rozhodovacia prax súdov vylučuje, aby exekučný súd pri výkone rozhodnutia o vypratanie nehnuteľnosti skúmal otázku zániku viazanosti vypratania bytu zabezpečením zodpovedajúcej bytovej náhrady, nebolo možné vykladať postup oprávnenej, ktorá pri ochrane svojich práv nezostala pasívna, ale pred podaním návrhu na výkon rozhodnutia iniciovala konanie o určenie, že rozsudkom uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, v jej neprospech a sankcionovať ju následkami premlčania práva na výkon rozhodnutia. Opačný právny názor by kolidoval so zásadou vymožiteľnosti práva ako jedného zo základných atribútov právneho štátu. Súd na podklade uvedeného nevzhliadol premlčanie nároku vymáhaného oprávnenou.

17. K podaniu dovolania zo strany povinného voči rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bol potvrdený exekučný titul súd uvádza, že v prípade ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto dovolania nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá ex offo odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Súd dáva za pravdu povinnému, že povinný nemôže ovplyvniť rýchlosť vydania rozhodnutia dovolacieho súdu, avšak rovnako vyšší súdny úradník správne skutkovo vyhodnotil, že povinný súdu nepredložil rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol exekučný titul zrušený, čo by malo vplyv na ďalšie vedenie exekúcie, preto bolo správne vyhodnotené, že povinný súdu nepredložil nie v kontexte „žiadne dôkazy“ ako tvrdil povinný, ale v znení „žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali neplatnosť exekučných titulov“ v kontexte dôkazov preukazujúcich dôvod na zastavenie exekúcie. Sťažnostný súd ku dňu vydania tohto rozhodnutia dopytom na Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že o dovolaní povinného voči exekučnému titulu nebolo doteraz rozhodnuté. Súd má za to, že vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že v tomto exekučnom konaní sú podkladom pre vykonanie exekúcie vykonateľné exekučné tituly, ktoré neboli zrušené, pričom exekučný súd nepreskúmava správnosť exekučného titulu - rozhodnutia súdu, z jeho materiálnej stránky. Podanie dovolania nie je okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov napríklad z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

18. K zo strany povinného tvrdenej hrozbe nenapraviteľnej ujmy na jeho právach s nemožnosťou navrátenia do predošlého stavu súd uvádza, že naopak v prípade, ak by došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu podania dovolania voči exekučnému titulu v rozpore s vyššie uvedenou ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, tak by došlo k neprimeranému zásahu do práva oprávnenej na súdnu ochranu, pretože oprávnená, ktorá disponuje vykonateľným exekučným titulom má oprávnené a legitímne očakávanie, že jej právo na nepeňažné plnenie, ktoré povinný dobrovoľne nesplnil, bude môcť byť uspokojené prostredníctvom výkonu exekúcie.

19. Čo sa týka namietaného porušenia práva povinného na spravodlivý proces a porušenie princípu kontradiktórnosti konania, keď mu súd nedoručil návrh na vykonanie exekúcie, ani vyjadrenie oprávnenej k jeho návrhu na zastavenie exekúcie súd dáva do pozornosti, že nepredpokladá doručenie návrhu na vykonanie exekúcie, ani vyjadrenia oprávnenej k návrhu na zastavenie exekúcie povinnému. Vyšší súdny úradník pri vydaní rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie postupoval v súlade s Exekučného poriadku, keď po predložení návrhu na zastavenie exekúcie na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávnenej k tomuto návrhu, o podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol bez toho, aby povinnému zaslal vyjadrenie oprávnenej. Uvedené ustanovenie zobrazuje presný postup od podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, pričom tento záver súdu umocňuje aj koncentračná zásada upravená v Exekučného

poriadku, v zmysle ktorej v návrhu na zastavenie exekúcie musí povinný uplatniť všetky rozhodné právne skutočnosti ku dňu podania tohto návrhu a preto ani na prípadné ďalšie skutočnosti, ktoré by povinný uviedol v ďalšom vyjadrení (napríklad v prípadnom vyjadrení povinného k vyjadreniu oprávnenej), by už súd prihliadnuť nemohol. Aj vzhľadom na obsah vyjadrenia oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ani nebolo možné očakávať od vyjadrenia povinného žiadne nové skutočnosti zdôrazňujúc, že skutkové okolnosti nie sú medzi účastníkmi exekučného konania sporné a žiadne nové listiny či iné dôkazné prostriedky zo strany oprávnenej súdu predložené neboli. Rovnako potom postupuje aj sťažnostný súd, ktorý nezaslal povinnému vyjadrenie oprávnenej k podanej sťažnosti, keďže charakter sťažnosti nie je opravný prostriedok, ale prostriedok procesnej obrany. Ani súdna prax či rozhodnutia vyšších súdnych autorít nevyžadujú doručenie vyjadrenia účastníka konania k sťažnosti sťažovateľovi (napr. nález Ústavného súdu SR z 11. 9. 2018, sp. zn. ). Súčasne súd dodáva, že povinný má možnosť prostredníctvom prístupového kódu kedykoľvek nahliadnuť do súdneho spisu, ktorý je vedený v elektronickej podobe a kedykoľvek sa oboznámiť s jeho obsahom.

20. Povinný v sťažnosti tvrdil, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, avšak neuviedol, aké dôkazy mal súd vykonať, pričom súd v tomto smere nezistil pochybenie vyššieho súdneho úradníka, keď tento pre vyvodenie správnych skutkových záverov zisťoval aj aktuálny stav rozhodovania dovolacieho súdu.

21. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. Povinný ani v konaní o sťažnosti nepreukázal existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by boli exekučné tituly zrušené, alebo že by tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a teda povinný nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu tak, ako ich tvrdil povinný, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.9.2019 ako nedôvodnú zamietol.

22. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

23. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávnenej uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.