Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/123/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej E. M., bývajúcej

v G.K., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č.

20, advokátkou so sídlom v K., proti povinnému J. N., bývajúcemu v G.K., o vymoženie

povinnosti vysťahovať sa z bytu, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 49 Er

1717/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 16.

februára 2012 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala dňa 6. júna 2007 u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára,

so sídlom exekútorského úradu v Košiciach, Kupeckého č. 29, návrh na vykonanie exekúcie

na vymoţenie povinnosti vysťahovania sa povinného z bytu nachádzajúceho sa v K., a to do

pätnástich dní po vydaní exekučného príkazu. V návrhu uviedla, ţe právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Košice II z 2. júla 1997 č.k. -31 bola povinnému uloţená

povinnosť vysťahovať sa z predmetného bytu v lehote pätnástich dní po zabezpečení

náhradného bytu a ţe bytová náhrada bola povinnému zabezpečená uzavretím zmluvy

o prevode členských práv a povinností v bytovom druţstve a o prevode práva nájmu

k druţstevnému bytu v K., no povinný sa z bytu na G. nevysťahoval, druţstevný byt previedol

na inú osobu a tým stratil nárok na poskytnutie ďalšej bytovej náhrady.

Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Košice II dňa

24. apríla 2008 súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie z 29. apríla 2008

upovedomil povinného o začatí exekúcie na vymoţenie povinnosti vysťahovať sa z bytu

v G.K. s tým, ţe exekúcia sa vykoná vyprataním bytu. Upovedomenie bolo povinnému

doručené 9. mája 2008. Dňa 23. mája 2008 boli exekútorovi doručené námietky povinného

proti exekúcii, v ktorých povinný namietal neprípustnosť exekúcie z dôvodu, ţe zo strany

oprávnenej mu nebol zabezpečený náhradný byt, preto sa nemá kam vysťahovať.

Okresný súd Košice II (ďalej aj len „exekučný súd“) uznesením z 10. septembra 2008

č.k. -37 námietky povinného proti exekúcii zamietol. Zamietnutie námietok

odôvodnil ich oneskoreným podaním po uplynutí lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 185

ods. 2 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“). V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe vychádzajúc z obsahu podaných

námietok, išlo o námietky proti bytovej náhrade, preto trojdňová lehota na ich podanie

v zmysle uvedeného ustanovenia začala povinnému plynúť 10. mája 2008 (t.j. dňom

nasledujúcim po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ku ktorému došlo 9. mája 2008)

a uplynula dňom 12. mája 2008, preto námietky z 22. mája 2008 doručené exekútorovi

23. mája 2008 boli podané po jej uplynutí.

Na základe podnetu povinného podal proti označenému uzneseniu exekučného súdu

(proti ktorému inak odvolanie nebolo prípustné) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky. Ţiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie. Vyčítal exekučnému súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke

správneho posudzovania lehoty na podanie námietok poukazujúc na to, ţe nešlo o námietky

povinného proti bytovej náhrade, ale proti neprípustnosti exekúcie z dôvodu nezabezpečenia

bytovej náhrady.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) uznesením z 27. augusta 2009 sp.zn. uznesenie

exekučného súdu z 10. septembra 2008 č.k. -37 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, ţe Exekučný poriadok v súvislosti

s exekúciou vyprataním bytu rozlišuje medzi exekúciou vyprataním bytu bez náhrady (§ 184

ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku) a exekúciou vyprataním bytu, za ktorý treba

zabezpečiť bytovú náhradu (§ 185 ods. 1 Exekučného poriadku).

Exekúciu vyprataním bytu, za ktorý podľa exekučného titulu treba zabezpečiť bytovú

náhradu, môţe exekútor vykonať, aţ keď oprávnený preukáţe, ţe pre povinného je bytová

náhrada zabezpečená. Exekútor túto okolnosť posudzuje predtým, ako vydá upovedomenie

o začatí exekúcie. Súd sa ňou zaoberá aţ na základe námietok povinného proti bytovej

náhrade podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku. Posudzovanie bytovej náhrady súdnym

exekútorom a po podaní námietok proti bytovej náhrade súdom predpokladá, ţe oprávnený

tvrdí a zároveň predkladá alebo aspoň označuje dôkazy na preukázanie, ţe pre povinného je

zabezpečená taká bytová náhrada, ktorú určuje exekučný titul. V prípade exekúcie vyprataním

bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, treba preto rozlišovať medzi námietkami

povinného proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré je v zmysle tohto

ustanovenia moţné podať v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,

a námietkami proti bytovej náhrade podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré je moţné

podať v lehote 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a ktoré uţ len pojmovo

predpokladajú označenie takejto náhrady. Námietky proti bytovej náhrade sú vo svojej

podstate námietkami proti kvalite tejto náhrady, teda námietkami, či zabezpečená náhrada

zodpovedá jej určeniu v exekučnom titule. Pokiaľ oprávnený netvrdí, a teda ani nepreukazuje,

ţe pre povinného je zabezpečená bytová náhrada, exekútor a ani súd nemá v tomto smere čo

posudzovať, a teda námietky proti bytovej náhrade v zmysle § 185 ods. 2 Exekučného

poriadku neprichádzajú do úvahy. Prípadné tvrdenie oprávneného, ţe v minulosti bola

pre povinného zabezpečená bytová náhrada a jej nevyuţitím právo na bytovú náhradu zaniklo,

je z hľadiska posudzovania bytovej náhrady pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý treba

zabezpečiť bytovú náhradu, právne nevýznamné, pretoţe vzhľadom na záväznosť exekučného

titulu otázku zániku práva na bytovú náhradu súd nemôţe v exekučnom konaní riešiť ako

otázku predbeţnú (R 65/2002).

Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení ďalej uviedol, ţe v preskúmavanej veci

oprávnená aktuálne zabezpečenie bytovej náhrady pre povinného netvrdila a ani

v upovedomení o začatí exekúcie sa exekútor touto otázkou nezaoberal, preto námietky

povinného nemohli byť posudzované ako námietky proti bytovej náhrade v zmysle § 185

ods. 2 Exekučného poriadku, ale správne mali byť posudzované ako námietky proti exekúcii,

a to proti jej prípustnosti. Na podanie takýchto námietok Exekučný poriadok stanovuje

štrnásťdňovú lehotu, ktorá plynie od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Právny záver

exekučného súdu o oneskorenom podaní námietok povinného z dôvodu uplynutia trojdňovej

lehoty na ich podanie tak nebol správny. Zároveň poznamenal, ţe ak vykonávané rozhodnutie

ukladá povinnosť vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady, stáva sa formálne

vykonateľným aţ uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začne plynúť odo dňa zabezpečenia

stanovenej bytovej náhrady.

V ďalšom konaní exekučný súd uznesením z 29. októbra 2010 č.k.

72 námietky povinného proti exekúcii zamietol s odôvodnením, ţe oprávnená predloţením

rozhodnutia stavebného bytového druţstva z 5. decembra 1997 o pridelení druţstevného bytu

v prospech povinného preukázala zabezpečenie bytovej náhrady uvedenej v exekučnom titule.

Dňa 16. novembra 2010 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, ţe

v súčasnosti pre neho bytová náhrada neexistuje (to, či bola poskytnutá v minulosti nemôţe

byť predmetom exekučného konania), preto exekučný titul sa doposiaľ nestal vykonateľným.

Exekučný súd uznesením z 19. septembra 2011 č.k. -117 návrh

povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Takto rozhodol s odôvodnením, ţe oprávnená

v roku 1997 zabezpečila povinnému bytovú náhradu – garsónku na J..

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie

povinného uznesením zo 16. februára 2012 sp.zn. uznesenie exekučného

súdu z 19. septembra 2011 č.k. -117 zmenil tak, ţe exekúciu zastavil.

Zastavenie exekúcie odôvodnil nedostatkom vykonateľnosti exekučného titulu, keďţe

exekučnému súdu nebolo nespochybniteľne preukázané zabezpečenie bytovej náhrady

povinnému.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Ţiadala, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí uznesenie exekučného súdu

o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym

právnym posúdením veci odvolacím súdom. Poukazovala na to, ţe listinnými dôkazmi

preukázala, ţe povinnému zabezpečila náhradný byt, preto došlo k naplneniu podmienky

formálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Povinný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako

neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci podľa ako súd

dovolací (ďalej aj len „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti

právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania)

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o uznesenie, proti ktorému je prípustné (

ods. 1 ), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, ţe dovolanie oprávnenej nie je dôvodné.

Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania

taxatívne vymedzených v ustanovení a iných vád, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú.

Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého uznesenia z hľadiska uplatneného

dovolacieho dôvodu, a to správneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym

posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu práva na zistený skutkový stav alebo jeho

nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. V rámci dovolacieho

dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma, či zistený skutkový

stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe oprávnená podala návrh

na vykonanie exekúcie na vymoţenie povinnosti vysťahovania sa povinného z bytu

nachádzajúceho sa v G.K. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice II

z 2. júla 1997 č.k. -31 (ďalej aj „exekučný titul“), ktorým bola povinnému

uloţená povinnosť vysťahovať sa z predmetného bytu v lehote pätnástich dní po zabezpečení

náhradného bytu. V návrhu tvrdila, ţe bytová náhrada bola povinnému zabezpečená

uzavretím zmluvy o prevode členských práv a povinností v bytovom druţstve a o prevode

práva nájmu k druţstevnému bytu v K., no povinný sa z bytu na G. námestí nevysťahoval,

zabezpečený druţstevný byt previedol na inú osobu a tým stratil nárok na poskytnutie ďalšej

bytovej náhrady.

Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu o nevykonateľnosti

exekučného titulu pre nepreukázanie zabezpečenia bytovej náhrady ako dôvodu na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je správny.

Dovolací súd uţ v uznesení z 27. augusta 2009 sp.zn. uviedol, ţe

Exekučný poriadok v súvislosti s exekúciou vyprataním bytu rozlišuje medzi exekúciou

vyprataním bytu bez náhrady (§ 184 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku) a exekúciou

vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu (§ 185 ods. 1 Exekučného

poriadku). Vyslovil názor, ţe exekúciu vyprataním bytu, za ktorý podľa exekučného titulu

treba zabezpečiť bytovú náhradu, môţe exekútor vykonať, aţ keď oprávnený preukáţe, ţe

pre povinného je bytová náhrada zabezpečená. Prípadné tvrdenie oprávneného, ţe v minulosti

bola pre povinného zabezpečená bytová náhrada a jej nevyuţitím právo na bytovú náhradu

zaniklo, je z hľadiska posudzovania bytovej náhrady pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý

treba zabezpečiť bytovú náhradu, právne nevýznamné, pretoţe vzhľadom na záväznosť

exekučného titulu otázku zániku práva na bytovú náhradu súd nemôţe v exekučnom konaní

riešiť ako otázku predbeţnú (R 65/2002). Zároveň poznamenal, ţe ak vykonávané

rozhodnutie ukladá povinnosť vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady, stáva sa

formálne vykonateľným aţ uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začne plynúť odo dňa

zabezpečenia stanovenej bytovej náhrady.

Nevyhnutnou podmienkou pre konštatovanie formálnej vykonateľnosti rozhodnutia

ukladajúceho povinnosť vypratania bytu po zabezpečení bytovej náhrady (§ 160 ods. 3

O.s.p) je preukázanie zabezpečenia bytovej náhrady, t.j. reálna existencia takejto náhrady

(právna aj faktická) v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, resp. aspoň v priebehu

exekučného konania. Nestačí preto tvrdenie oprávneného, ţe povinnému v minulosti bola

zabezpečená bytová náhrada, ktorú nevyuţil a tým mu zaniklo právo na túto náhradu. Súdny

exekútor vykonávajúci exekúciu je totiţ viazaný podmienkami stanovenými vo vykonávanom

rozhodnutí súdom v základnom konaní a rovnako tak je týmito podmienkami viazaný

exekučný súd. Ide o dôsledok právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia. Prípadná zmena

pomerov daná napríklad tým, ţe povinný získal iný primeraný byt, alebo bezdôvodne

neuzavrel nájomnú zmluvu o zabezpečení bytovej náhrady, resp. ţe zabezpečenú bytovú

náhradu nevyuţil, a v dôsledku toho jeho nárok na bytovú náhradu zanikol, vyţaduje nové

rozhodnutie súdu v základnom konaní, ktorým by bolo určené, ţe povinnosť pôvodne uloţenú

pod podmienkou pridelenia náhrady treba splniť bez ohľadu na túto podmienku, a to v určitej

lehote od právoplatnosti rozsudku (R 25/1980).

Záver o nevyhnutnosti preukázania zabezpečenia bytovej náhrady v čase podania

návrhu na vykonanie exekúcie, resp. aspoň v ďalšom priebehu exekučného konania, vyplýva

predovšetkým z doslovného gramatického výkladu ustanovenia § 185 ods. 1 Exekučného

poriadku, ktoré pouţitím slov „ţe pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada ...“

vyţaduje jej právnu, aj faktickú existenciu v prítomnom čase. Tento záver podporuje aj

systematický výklad, t.j. interpretácia odseku 1 uvedeného ustanovenia v súvislosti s odsekom

2 tejto právnej normy, v zmysle ktorého oprávnený a povinný môţu vzniesť v stanovenej

lehote u exekútora námietky proti bytovej náhrade podľa odseku 1. Námietky proti bytovej

náhrade ako podmienky formálnej vykonateľnosti právoplatného, a teda záväzného

vykonávaného rozhodnutia, môţu totiţ prichádzať do úvahy len ak tu nejaká náhrada je, to

znamená ak reálne existuje.

Napokon uvedený záver podporuje aj výklad analogický. Exekučný poriadok

neupravuje spôsob (technický postup), akým sa má vykonať exekúcia vyprataním bytu,

za ktorý je potrebné poskytnúť bytovú náhradu. Vzhľadom na rovnakú úpravu núteného

výkonu rozhodnutia vyprataním bytu v Exekučnom poriadku a v Občianskom súdnom

poriadku v znení do 31. augusta 2005, bolo moţné pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý je

potrebné zabezpečiť bytovú náhradu, analogicky postupovať tak, ako to ustanovoval § 341

ods. 1 , v zmysle ktorého sa výkon rozhodnutia uskutoční presťahovaním povinného

do náhradného bytu. Zrušením uvedeného ustanovenia novelou Občianskeho súdneho

poriadku vykonanou s účinnosťou od 1. septembra 2005 bol tento

analogický postup znemoţnený. To však nebolo úmyslom zákonodarcu, keďţe z dôvodovej

správy k uvedenej novele vyplýva, ţe k zrušeniu viacerých ustanovení o výkone rozhodnutia

v bolo pristúpené za účelom odstránenia dualizmu pri nútenom

výkone rozhodnutí (vykonávanom podľa a aj prostredníctvom exekúcie podľa

Exekučného poriadku) a odbremenenia súdov od tejto činnosti. Preto podľa názoru

dovolacieho súdu s pouţitím princípu úplnosti právneho poriadku, vyplývajúceho

z poţiadavky právneho štátu, pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú

náhradu, treba aj po 31. auguste 2005 postupovať rovnako, ako ustanovovala dovtedy platná

právna úprava v . Pre odmietnutie takéhoto postupu nejestvujú

ţiadne rozumné dôvody. To zároveň znamená, ţe exekúciu vyprataním bytu, za ktorý treba

zabezpečiť bytovú náhradu, moţno vykonať len presťahovaním povinného do náhradného

bytu. To je však moţné len ak takáto náhrada existuje, t.j. ak je právne, aj fakticky

zabezpečená (nie ak bola zabezpečená v minulosti).

Keďţe v preskúmavanej veci oprávnená aktuálne zabezpečenie bytovej náhrady

pre povinného netvrdila, a teda ani nepreukazovala, nebol daný predpoklad formálnej

vykonateľnosti exekučného titulu, v dôsledku čoho bol daný dôvod na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie oprávnenej smerujúce proti správnemu

uzneseniu odvolacieho súdu zamietol ( ).

Úspešnému povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe mu

v súvislosti s ním ţiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2013

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová