Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bd8/388843.7342d8.pdf
PDF · 135.21 KB
No categories available
6Cdo/123/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 123/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej E. M., bývajúcej
v G.K., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č.
20, advokátkou so sídlom v K., proti povinnému J. N., bývajúcemu v G.K., o vymoženie
povinnosti vysťahovať sa z bytu, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 49 Er
1717/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 16.
februára 2012 sp.zn. 15 CoE 107/2011 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala dňa 6. júna 2007 u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára,
so sídlom exekútorského úradu v Košiciach, Kupeckého č. 29, návrh na vykonanie exekúcie
na vymoţenie povinnosti vysťahovania sa povinného z bytu nachádzajúceho sa v K., a to do
pätnástich dní po vydaní exekučného príkazu. V návrhu uviedla, ţe právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Košice II z 2. júla 1997 č.k. 14 C 892/96-31 bola povinnému uloţená
povinnosť vysťahovať sa z predmetného bytu v lehote pätnástich dní po zabezpečení
náhradného bytu a ţe bytová náhrada bola povinnému zabezpečená uzavretím zmluvy
o prevode členských práv a povinností v bytovom druţstve a o prevode práva nájmu
k druţstevnému bytu v K., no povinný sa z bytu na G. nevysťahoval, druţstevný byt previedol
na inú osobu a tým stratil nárok na poskytnutie ďalšej bytovej náhrady.
Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Košice II dňa
24. apríla 2008 súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie z 29. apríla 2008
upovedomil povinného o začatí exekúcie na vymoţenie povinnosti vysťahovať sa z bytu
v G.K. s tým, ţe exekúcia sa vykoná vyprataním bytu. Upovedomenie bolo povinnému
doručené 9. mája 2008. Dňa 23. mája 2008 boli exekútorovi doručené námietky povinného
proti exekúcii, v ktorých povinný namietal neprípustnosť exekúcie z dôvodu, ţe zo strany
oprávnenej mu nebol zabezpečený náhradný byt, preto sa nemá kam vysťahovať.
Okresný súd Košice II (ďalej aj len „exekučný súd“) uznesením z 10. septembra 2008
č.k. 49 Er 1717/2007-37 námietky povinného proti exekúcii zamietol. Zamietnutie námietok
odôvodnil ich oneskoreným podaním po uplynutí lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 185
ods. 2 zákona č. 235/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“). V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe vychádzajúc z obsahu podaných
námietok, išlo o námietky proti bytovej náhrade, preto trojdňová lehota na ich podanie
v zmysle uvedeného ustanovenia začala povinnému plynúť 10. mája 2008 (t.j. dňom
nasledujúcim po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ku ktorému došlo 9. mája 2008)
a uplynula dňom 12. mája 2008, preto námietky z 22. mája 2008 doručené exekútorovi
23. mája 2008 boli podané po jej uplynutí.
Na základe podnetu povinného podal proti označenému uzneseniu exekučného súdu
(proti ktorému inak odvolanie nebolo prípustné) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor
Slovenskej republiky. Ţiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Vyčítal exekučnému súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke
správneho posudzovania lehoty na podanie námietok poukazujúc na to, ţe nešlo o námietky
povinného proti bytovej náhrade, ale proti neprípustnosti exekúcie z dôvodu nezabezpečenia
bytovej náhrady.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) uznesením z 27. augusta 2009 sp.zn. 4 M Cdo 9/2009 uznesenie
exekučného súdu z 10. septembra 2008 č.k. 49 Er 1717/2007-37 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, ţe Exekučný poriadok v súvislosti
s exekúciou vyprataním bytu rozlišuje medzi exekúciou vyprataním bytu bez náhrady (§ 184
ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku) a exekúciou vyprataním bytu, za ktorý treba
zabezpečiť bytovú náhradu (§ 185 ods. 1 Exekučného poriadku).
Exekúciu vyprataním bytu, za ktorý podľa exekučného titulu treba zabezpečiť bytovú
náhradu, môţe exekútor vykonať, aţ keď oprávnený preukáţe, ţe pre povinného je bytová
náhrada zabezpečená. Exekútor túto okolnosť posudzuje predtým, ako vydá upovedomenie
o začatí exekúcie. Súd sa ňou zaoberá aţ na základe námietok povinného proti bytovej
náhrade podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku. Posudzovanie bytovej náhrady súdnym
exekútorom a po podaní námietok proti bytovej náhrade súdom predpokladá, ţe oprávnený
tvrdí a zároveň predkladá alebo aspoň označuje dôkazy na preukázanie, ţe pre povinného je
zabezpečená taká bytová náhrada, ktorú určuje exekučný titul. V prípade exekúcie vyprataním
bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, treba preto rozlišovať medzi námietkami
povinného proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré je v zmysle tohto
ustanovenia moţné podať v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
a námietkami proti bytovej náhrade podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré je moţné
podať v lehote 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a ktoré uţ len pojmovo
predpokladajú označenie takejto náhrady. Námietky proti bytovej náhrade sú vo svojej
podstate námietkami proti kvalite tejto náhrady, teda námietkami, či zabezpečená náhrada
zodpovedá jej určeniu v exekučnom titule. Pokiaľ oprávnený netvrdí, a teda ani nepreukazuje,
ţe pre povinného je zabezpečená bytová náhrada, exekútor a ani súd nemá v tomto smere čo
posudzovať, a teda námietky proti bytovej náhrade v zmysle § 185 ods. 2 Exekučného
poriadku neprichádzajú do úvahy. Prípadné tvrdenie oprávneného, ţe v minulosti bola
pre povinného zabezpečená bytová náhrada a jej nevyuţitím právo na bytovú náhradu zaniklo,
je z hľadiska posudzovania bytovej náhrady pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý treba
zabezpečiť bytovú náhradu, právne nevýznamné, pretoţe vzhľadom na záväznosť exekučného
titulu otázku zániku práva na bytovú náhradu súd nemôţe v exekučnom konaní riešiť ako
otázku predbeţnú (R 65/2002).
Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení ďalej uviedol, ţe v preskúmavanej veci
oprávnená aktuálne zabezpečenie bytovej náhrady pre povinného netvrdila a ani
v upovedomení o začatí exekúcie sa exekútor touto otázkou nezaoberal, preto námietky
povinného nemohli byť posudzované ako námietky proti bytovej náhrade v zmysle § 185
ods. 2 Exekučného poriadku, ale správne mali byť posudzované ako námietky proti exekúcii,
a to proti jej prípustnosti. Na podanie takýchto námietok Exekučný poriadok stanovuje
štrnásťdňovú lehotu, ktorá plynie od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Právny záver
exekučného súdu o oneskorenom podaní námietok povinného z dôvodu uplynutia trojdňovej
lehoty na ich podanie tak nebol správny. Zároveň poznamenal, ţe ak vykonávané rozhodnutie
ukladá povinnosť vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady, stáva sa formálne
vykonateľným aţ uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začne plynúť odo dňa zabezpečenia
stanovenej bytovej náhrady.
V ďalšom konaní exekučný súd uznesením z 29. októbra 2010 č.k. 49 Er 1717/2007-
72 námietky povinného proti exekúcii zamietol s odôvodnením, ţe oprávnená predloţením
rozhodnutia stavebného bytového druţstva z 5. decembra 1997 o pridelení druţstevného bytu
v prospech povinného preukázala zabezpečenie bytovej náhrady uvedenej v exekučnom titule.
Dňa 16. novembra 2010 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, ţe
v súčasnosti pre neho bytová náhrada neexistuje (to, či bola poskytnutá v minulosti nemôţe
byť predmetom exekučného konania), preto exekučný titul sa doposiaľ nestal vykonateľným.
Exekučný súd uznesením z 19. septembra 2011 č.k. 49 Er 1717/2007-117 návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Takto rozhodol s odôvodnením, ţe oprávnená
v roku 1997 zabezpečila povinnému bytovú náhradu – garsónku na J..
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie
povinného uznesením zo 16. februára 2012 sp.zn. 15 CoE 107/2011 uznesenie exekučného
súdu z 19. septembra 2011 č.k. 49 Er 1717/2007-117 zmenil tak, ţe exekúciu zastavil.
Zastavenie exekúcie odôvodnil nedostatkom vykonateľnosti exekučného titulu, keďţe
exekučnému súdu nebolo nespochybniteľne preukázané zabezpečenie bytovej náhrady
povinnému.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Ţiadala, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí uznesenie exekučného súdu
o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym
právnym posúdením veci odvolacím súdom. Poukazovala na to, ţe listinnými dôkazmi
preukázala, ţe povinnému zabezpečila náhradný byt, preto došlo k naplneniu podmienky
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
Povinný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako
neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci podľa § 10a ods. 1 O.s.p. ako súd
dovolací (ďalej aj len „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti
právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania)
v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o uznesenie, proti ktorému je prípustné (§ 239
ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, ţe dovolanie oprávnenej nie je dôvodné.
Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania
taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú.
Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého uznesenia z hľadiska uplatneného
dovolacieho dôvodu, a to správneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym
posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu práva na zistený skutkový stav alebo jeho
nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. V rámci dovolacieho
dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma, či zistený skutkový
stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe oprávnená podala návrh
na vykonanie exekúcie na vymoţenie povinnosti vysťahovania sa povinného z bytu
nachádzajúceho sa v G.K. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice II
z 2. júla 1997 č.k. 14 C 892/96-31 (ďalej aj „exekučný titul“), ktorým bola povinnému
uloţená povinnosť vysťahovať sa z predmetného bytu v lehote pätnástich dní po zabezpečení
náhradného bytu. V návrhu tvrdila, ţe bytová náhrada bola povinnému zabezpečená
uzavretím zmluvy o prevode členských práv a povinností v bytovom druţstve a o prevode
práva nájmu k druţstevnému bytu v K., no povinný sa z bytu na G. námestí nevysťahoval,
zabezpečený druţstevný byt previedol na inú osobu a tým stratil nárok na poskytnutie ďalšej
bytovej náhrady.
Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu o nevykonateľnosti
exekučného titulu pre nepreukázanie zabezpečenia bytovej náhrady ako dôvodu na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je správny.
Dovolací súd uţ v uznesení z 27. augusta 2009 sp.zn. 4 M Cdo 9/2009 uviedol, ţe
Exekučný poriadok v súvislosti s exekúciou vyprataním bytu rozlišuje medzi exekúciou
vyprataním bytu bez náhrady (§ 184 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku) a exekúciou
vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu (§ 185 ods. 1 Exekučného
poriadku). Vyslovil názor, ţe exekúciu vyprataním bytu, za ktorý podľa exekučného titulu
treba zabezpečiť bytovú náhradu, môţe exekútor vykonať, aţ keď oprávnený preukáţe, ţe
pre povinného je bytová náhrada zabezpečená. Prípadné tvrdenie oprávneného, ţe v minulosti
bola pre povinného zabezpečená bytová náhrada a jej nevyuţitím právo na bytovú náhradu
zaniklo, je z hľadiska posudzovania bytovej náhrady pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý
treba zabezpečiť bytovú náhradu, právne nevýznamné, pretoţe vzhľadom na záväznosť
exekučného titulu otázku zániku práva na bytovú náhradu súd nemôţe v exekučnom konaní
riešiť ako otázku predbeţnú (R 65/2002). Zároveň poznamenal, ţe ak vykonávané
rozhodnutie ukladá povinnosť vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady, stáva sa
formálne vykonateľným aţ uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začne plynúť odo dňa
zabezpečenia stanovenej bytovej náhrady.
Nevyhnutnou podmienkou pre konštatovanie formálnej vykonateľnosti rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť vypratania bytu po zabezpečení bytovej náhrady (§ 160 ods. 3
O.s.p) je preukázanie zabezpečenia bytovej náhrady, t.j. reálna existencia takejto náhrady
(právna aj faktická) v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, resp. aspoň v priebehu
exekučného konania. Nestačí preto tvrdenie oprávneného, ţe povinnému v minulosti bola
zabezpečená bytová náhrada, ktorú nevyuţil a tým mu zaniklo právo na túto náhradu. Súdny
exekútor vykonávajúci exekúciu je totiţ viazaný podmienkami stanovenými vo vykonávanom
rozhodnutí súdom v základnom konaní a rovnako tak je týmito podmienkami viazaný
exekučný súd. Ide o dôsledok právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia. Prípadná zmena
pomerov daná napríklad tým, ţe povinný získal iný primeraný byt, alebo bezdôvodne
neuzavrel nájomnú zmluvu o zabezpečení bytovej náhrady, resp. ţe zabezpečenú bytovú
náhradu nevyuţil, a v dôsledku toho jeho nárok na bytovú náhradu zanikol, vyţaduje nové
rozhodnutie súdu v základnom konaní, ktorým by bolo určené, ţe povinnosť pôvodne uloţenú
pod podmienkou pridelenia náhrady treba splniť bez ohľadu na túto podmienku, a to v určitej
lehote od právoplatnosti rozsudku (R 25/1980).
Záver o nevyhnutnosti preukázania zabezpečenia bytovej náhrady v čase podania
návrhu na vykonanie exekúcie, resp. aspoň v ďalšom priebehu exekučného konania, vyplýva
predovšetkým z doslovného gramatického výkladu ustanovenia § 185 ods. 1 Exekučného
poriadku, ktoré pouţitím slov „ţe pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada ...“
vyţaduje jej právnu, aj faktickú existenciu v prítomnom čase. Tento záver podporuje aj
systematický výklad, t.j. interpretácia odseku 1 uvedeného ustanovenia v súvislosti s odsekom
2 tejto právnej normy, v zmysle ktorého oprávnený a povinný môţu vzniesť v stanovenej
lehote u exekútora námietky proti bytovej náhrade podľa odseku 1. Námietky proti bytovej
náhrade ako podmienky formálnej vykonateľnosti právoplatného, a teda záväzného
vykonávaného rozhodnutia, môţu totiţ prichádzať do úvahy len ak tu nejaká náhrada je, to
znamená ak reálne existuje.
Napokon uvedený záver podporuje aj výklad analogický. Exekučný poriadok
neupravuje spôsob (technický postup), akým sa má vykonať exekúcia vyprataním bytu,
za ktorý je potrebné poskytnúť bytovú náhradu. Vzhľadom na rovnakú úpravu núteného
výkonu rozhodnutia vyprataním bytu v Exekučnom poriadku a v Občianskom súdnom
poriadku v znení do 31. augusta 2005, bolo moţné pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý je
potrebné zabezpečiť bytovú náhradu, analogicky postupovať tak, ako to ustanovoval § 341
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa výkon rozhodnutia uskutoční presťahovaním povinného
do náhradného bytu. Zrušením uvedeného ustanovenia novelou Občianskeho súdneho
poriadku vykonanou zákonom č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2005 bol tento
analogický postup znemoţnený. To však nebolo úmyslom zákonodarcu, keďţe z dôvodovej
správy k uvedenej novele vyplýva, ţe k zrušeniu viacerých ustanovení o výkone rozhodnutia
v Občianskom súdnom poriadku bolo pristúpené za účelom odstránenia dualizmu pri nútenom
výkone rozhodnutí (vykonávanom podľa O.s.p. a aj prostredníctvom exekúcie podľa
Exekučného poriadku) a odbremenenia súdov od tejto činnosti. Preto podľa názoru
dovolacieho súdu s pouţitím princípu úplnosti právneho poriadku, vyplývajúceho
z poţiadavky právneho štátu, pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú
náhradu, treba aj po 31. auguste 2005 postupovať rovnako, ako ustanovovala dovtedy platná
právna úprava v Občianskom súdnom poriadku. Pre odmietnutie takéhoto postupu nejestvujú
ţiadne rozumné dôvody. To zároveň znamená, ţe exekúciu vyprataním bytu, za ktorý treba
zabezpečiť bytovú náhradu, moţno vykonať len presťahovaním povinného do náhradného
bytu. To je však moţné len ak takáto náhrada existuje, t.j. ak je právne, aj fakticky
zabezpečená (nie ak bola zabezpečená v minulosti).
Keďţe v preskúmavanej veci oprávnená aktuálne zabezpečenie bytovej náhrady
pre povinného netvrdila, a teda ani nepreukazovala, nebol daný predpoklad formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, v dôsledku čoho bol daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie oprávnenej smerujúce proti správnemu
uzneseniu odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešnému povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe mu
v súvislosti s ním ţiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2013
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová