Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_74Ek-903-2019.pdf
PDF · 114.07 KB
No categories available
74Ek/903/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: INTERTON Slovakia s.r.o., so sídlom Kapitána Jaroša 3A, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 35 845 449, práv. zast.: Mgr. Tomáš Dentica, advokát Advokátskej kancelárie Zárecký Zeman, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava a Mgr. Michal Zeman, advokát Advokátskej kancelárie Zárecký Zeman, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, proti povinnému: Audioprotetika Dunaj, s.r.o., so sídlom Račianska 77, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 968 281, práv. zast.: RR Legal Corp., s.r.o., so sídlom Humenské nám. 4, 851 07 Bratislava, IČO: 46 789 634, o vymoženie 202.381,05 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava 214, IČO: 42 272 459, pod sp. zn. 397 EX 180/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 30.05.2019 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 202.381,05 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Up/200/2019 zo dňa 27.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.04.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 28.06.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Borisa Halása, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava 214, IČO: 42 272 459, ktorý ju vedie pod sp. zn. 397 EX 180/19.
3. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 25.07.2019 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 06.08.2019. Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie vyššie uvedený návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného.
4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako výdajca uzavreli dňa 20.07.2005 zmluvu o výhradnej obchodnej spolupráci, ktorá bola dňa 22.06.2015 uzavretá v novom znení (ďalej len „zmluva“), na podklade ktorej mala byť pre povinného zabezpečená v budúcom období neustála dodávka produktov určených pre sluchovo postihnutých a oprávnenému zabezpečený v budúcom období výhradný odberateľ, výdajca a propagátor jeho produktov určených pre sluchovo postihnutých. Ako dôkaz povinný predložil vyššie uvedenú zmluvu a dodatok k zmluve. Spočiatku bezproblémová spolupráca bola narušená nasledovnými okolnosťami. V roku 2016 oprávnený informoval povinného o novej rade produktov ReSound, ktoré mali byť špičkou na trhu. Oprávnený tvrdil, že obdobný produkt sa na slovenskom trhu nenachádza, ide o kvalitatívne neporovnateľný produkt, vďaka ktorému povinný predbehne konkurenciu a bude jeho priekopníkom. Na základe poskytnutých informácií povinný vykonal
viaceré kroky smerujúce k príprave na nové produkty, ktoré zahŕňali okrem iného vyhľadávanie a prenájom nových priestorov, investíciu do ich rekonštrukcie, presťahovanie prevádzky, zaškolenie pracovníkov, prípravu seminárov pre lekárov. Tieto ReSound produkty mali byť zaregistrované v roku 2016. Nestalo sa tak kvôli pochybeniam na strane oprávneného a ďalší proces registrácie mal prebehnúť v roku 2017 (opäť neúspešne) a v máji a neskôr v auguste 2018 (tiež neúspešné pokusy). Až po ukončení dodávok povinnému sa oprávnenému podarilo zaregistrovať časť produktov ReSound, ktoré mali byť od 01.01.2019 v zozname zdravotníckych pomôcok. Navyše po vynaložení investícií s prípravou na zavedenie značky ReSound povinný zistil, že na slovenskom trhu už je obdobný produkt Belton, ktorý ponúka konkurencia, je cenovo výhodnejší a podľa samotných slov oprávneného ide o dvojičku značky ReSound. Je teda nepochybné, že zo strany oprávneného boli povinnému poskytnuté klamlivé a zavádzajúce informácie ohľadom produktov ReSound, pričom išlo o informácie majúce pre povinného rozhodujúci význam, na podklade ktorých vynaložil značné investície, ktoré sa mu, aj s poukazom na nezvládnutý proces registrácie produktov ReSound, nevrátili a nevrátia. V nadväznosti na uvedené sa povinný dostal do situácie, kedy vynaložil rádovo desiatky tisíc eur ako prípravné investície, avšak nedočkal sa sľubovaného produktu. Naďalej tak mohol klientom ponúkať iba doterajšie produkty, ktoré však neboli spôsobilé obstáť v boji s konkurenciou, boli zastaralé a cenovo nevýhodné pre koncového užívateľa. Ďalším dôsledkom uvedených skutočností bolo to, že sa povinný dostal do omeškania s platbami za produkty, ktoré mu oprávnený dodával. Povinný viackrát upozornil oprávneného, že uvedená situácia nastala bez jeho zavinenia, pretože finančné prostriedky boli vynaložené v súvislosti s prípravou na produkty ReSound. Vzniknutú situáciu mal povinný v snahe riešiť, o čom svedčí ich vzájomná emailová komunikácia a osobná komunikácia. Avšak ani jeden z predložených návrhov oprávnený neakceptoval (o. i. návrh na odpredaj firmy v stave v akom je , zníženie cien produktov). Ba čo viac oprávnený emailom zo dňa 28.08.2018 oznámil povinnému, že na základe interného rozhodnutia GN A/ S v Dánsku aplikuje s okamžitou platnosťou nulovú toleranciu nezaplatených faktúr po lehote splatnosti
- tzv. program cash on delivery. Povinný ho viackrát požiadal, aby obnovil dodávku produktov a upozornil oprávneného, že v opačnom prípade to povedie k jeho likvidácii, keďže bez produktov nebude môcť povinný ďalej fungovať a teda nebude môcť uhradiť platby, s ktorými bol v omeškaní. Oprávnený žiadostiam o pokračovanie v dodávkach nevyhovel a listom zo dňa 24.09.2018 vypovedal zmluvu s tým, že výpovedná lehota uplynula k 31.12.2018. Podľa názoru povinného, oprávnený porušil viaceré právne povinnosti, v príčinnej súvislosti s čím vznikla povinnému škoda, za ktorú zodpovedá oprávnený. Porušenie právnych povinností povinný vzhliada najmä v porušení článku II ods. 2 zmluvy a v článku IV ods. 2 zmluvy. V súlade s ustanoveniami § 373 Obchodného zákonníka a § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka vyplýva, že oprávnený ako dodávateľ mal okrem iného povinnosť najmä poskytnúť povinnému pravdivé a úplné informácie o svojich produktoch a poskytovať mu všetky nevyhnutné údaje a podporu za účelom riadneho splnenia jeho záväzkov podľa zmluvy a riadne a včas dodávať objednané produkty, pričom zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by počas trvania zmluvy mohol dodávateľ prerušiť tieto dodávky, ba čo viac, v prípade nedodania produktov riadne a včas je dodávateľ povinný nahradiť škodu, ktorá tým výdajcovi vznikne. Oprávnený neposkytol úplné a pravdivé informácie povinnému ohľadom nových produktov ReSound. Išlo pritom o informácie majúce podstatný vplyv pre ďalšie smerovanie a rozhodovanie povinného. Ak by povinný vedel, že na trhu je už iný totožný a cenovo prijateľnejší produkt, ovplyvnilo by to značne jeho rozhodnutie o ďalších investíciách a chode spoločnosti. Navyše, tým, že si oprávnený nesplnil riadne svoje povinnosti v súvislosti s registráciou produktov, zavinil, že tieto neboli riadne a včas zaregistrované, a teda mohli byť uvádzané na slovenskom trhu. Povinný tak vynaložil značné náklady na uvedenie nových produktov na trh, ktoré sa mu už nevrátili. K uvedenému by nedošlo, pokiaľ by mu oprávnený poskytol správne a pravdivé informácie a pokiaľ by dodal riadne a včas všetky podklady potrebné pre registráciu nových produktov. Rovnako, keďže oprávnený neoprávnene a svojvoľne zo dňa na deň stopol dodávku produktov, viedlo to k okamžitej faktickej likvidácii povinného, ktorý bol zmluvou zaviazaný k výhradnej spolupráci s oprávneným, a teda nebola možnosť, aby po stopnutí dodávok ani počas plynutia výpovednej doby ponúkal produkty od iného dodávateľa. Porušením dodávok bez akéhokoľvek varovania oprávnený porušil svoje zmluvné povinnosti a zároveň aj všeobecnú prevenčnú povinnosť, pričom k obnove dodávok nepristúpil ani po viacerých upozorneniach, že koná neoprávnene a že jeho konaním dôjde k likvidácii povinného. V dôsledku uvedeného konania došlo k vzniku škody na strane povinného, a to jednak v podobe skutočnej škody ako aj ušlého zisku tak, ako ich povinný vyčíslil nižšie. Skutočná škoda vzniknutá v dôsledku neuvedenia produktov ReSound na trh - na podklade podaných zavádzajúcich a nepravdivých informácií ako .aj nezvládnutého procesu registrácie produktov ReSound vznikla povinnému škoda vo výške 18.480,- EUR. Túto škodu predstavujú investície, ktoré vynaložil v súvislosti s prípravou uvedenia týchto produktov na trh. Škodou vzniknutou v dôsledku prerušenia dodávok produktov došlo k faktickej
likvidácii povinného, ktorý pôsobil na trhu 13 rokov, počas ktorých spolupracoval s oprávneným, uviedol jeho výrobky na trh, získal pre neho mnoho klientov, značne rozvinul trh s produktami určenými pre sluchovo postihnutých a významne sa podieľal na raste oprávneného na Slovensku. Zlikvidovaním povinného tak oprávnený zlikvidoval nielen samotnú firmu, ale aj know how, ktoré povinný mal, jeho klientsku základňu, ktorá prešla ku konkurencii a napokon aj dobré meno povinného, keďže tento zo dňa na deň prestal byť spoľahlivým partnerom, nakoľko nebol schopný viac dodávať produkty svojim zákazníkom. Rovnako s poukazom na opísané skutočnosti bol povinný ukrátený aj o zisk, ktorý by inak mohol dôvodne očakávať. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 20.07.2020 s možnosťou prolongácie. Povinný aj napriek tomu, že mu neboli dodané sľúbené produkty ReSound a naďalej mohol ponúkať len doterajšie produkty, ktorý mnohých prípadoch boli zastaralé, dokázal dosiahnuť ročný objem produktov podľa zmluvy v rozsahu 350.000,- EUR. O tento zisk, vrátane bonusov, na ktoré mal nárok podľa článku V ods. 1 zmluvy, však bol ukrátený zavinením oprávneného. Výška ušlého zisku predstavuje sumu 187.127,- EUR. Vzniknutú škodu, t. j. škodu vzniknutú v dôsledku neuvedenia produktov ReSound na trh a škodu vzniknutú v dôsledku prerušenia dodávok produktov (ušlý zisk), povinný osvedčuje znaleckým posudkom č. 46/2019, ktorý zaslal v prílohe. Je nepochybné, že všetky vyššie uvedené škody vznikli v dôsledku pochybenia a zavinenia oprávneného. Rovnako je zrejmé, že ide o stav nenávratný, nakoľko počas 3 mesiacov faktického nefungovania povinný stratil svojich zákazníkov, ktorí prešli ku konkurencii, a tým prišiel aj o miesto na tomto trhu. Dnes už nie je možné, aby sa povinný zaradil opätovne medzi predajcov produktov pre sluchovo postihnutých, keďže predchádzajúcich klientov si rozdelila konkurencia a vzhľadom na narušenie dobrého mena a dôvery, ku ktorým došlo porušením dodávok produktov, už ani nie je možné, aby si týchto klientov získal späť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný listom zo dňa 28.01.2019 vyzval oprávneného, aby v lehote 15 kalendárnych dní uhradil sumu 358.362,27 EUR na účet povinného. Na uvedený list reagoval právny zástupca oprávneného v liste zo dňa 15.02.2019, ktorý poprel dôvodnosť a opodstatnenosť nároku povinného a naopak, vyzval povinného na úhradu sumy 202.381,05 EUR z titulu neuhradenia faktúr. Na list oprávneného reagoval povinný listom zo dňa 20.02.2019, v ktorom jednostranne započítal pohľadávku povinného vo výške 358,362,27 EUR proti pohľadávke oprávneného vo výške 202.381,05 EUR, v dôsledku čoho pohľadávka oprávneného zanikla v celom rozsahu a súčasne povinný vyzval oprávneného, aby uhradil pohľadávku povinného vo výške nedotknutej započítaním, t. j. vo výške 155.981,05 EUR. Oprávnený si list prevzal dňa 25.02.2019. Na započítanie povinného už oprávnený nereagoval. Dňa 14.04.2019 bol povinnému doručený platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 15Up/200/2019 zo dňa 27.03.2019, ktorým súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 202.381,05 EUR spolu s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.04.2019 a predstavuje exekučný titul v tomto exekučnom konaní. Jediný konateľ povinného v čase doručenia platobného rozkazu do elektronickej schránky sa mylne domnieval, že má nastavený automatický systém oznamovania doručených zásielok, pričom elektronickú schránku si kontroluje iba v prípade, ak mu príde notifikačný e-mail s avízom o doručení elektronickej zásielky. Nakoľko povinný žiadnu notifikáciu neobdržal, o doručení platobného rozkazu sa dozvedel až po uplynutí odbernej lehoty, ako ja lehoty stanovenej na podanie odporu. Povinný ma možnosť brániť sa proti zaniknutej pohľadávke iba cestou exekučného súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný listom zo dňa 22.05.2019 oznámil oprávnenému, že trvá na tom, že započítaním zo dňa 20.02.2019 zanikla pohľadávka oprávneného v celom rozsahu, avšak vzhľadom na vydaný platobný rozkaz týmto z opatrnosti povinný opakovane jednostranne započítava pohľadávku povinného voči pohľadávke oprávneného a jeho príslušenstva tak, ako tieto boli deklaratórne potvrdené platobným rozkazom, v dôsledku čoho pohľadávka oprávneného a jeho príslušenstva zanikajú v celom rozsahu. Súčasne, povinný upozornil oprávneného, že platobný rozkaz obsahuje povinnosť na úhradu pohľadávok, ktoré už v čase jeho vydania neexistovali, a preto ho vyzval, aby sa zdržal akýchkoľvek ďalších úkonov smerujúcich k vymoženiu už zaniknutej pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva. Povinný si svoj nárok na náhradu škody voči oprávnenému uplatnil dňa 02.07.2019 na Okresnom súde Bratislava III podaním žaloby na náhradu škody, na základe ktorej povinný žiada, aby súd zaviazal oprávneného zaplatiť povinnému sumu vo výške 205.607,- EUR spolu s príslušenstvom z titulu vzniknutého nároku na náhradu škody. Súdne konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/153/2019. Podľa názoru povinného sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie súdom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Ako je vyššie uvedené, pohľadávka oprávneného zanikla v dôsledku započítania zo dňa20.02.2019, pričom k jej zániku došlo dňa 25.02.2019, kedy si oprávnený prevzal list zo dňa 20.02.2019, obsahom ktorého bol jednostranný prejav vôle povinného smerujúci k započítaniu vzájomných peňažných pohľadávok, ktoré boli v tom čase splatné, čiastočne sa kryli a boli riadne
zaúčtované v účtovníctve. Oprávnený podal dňa 08.03.2019 návrh na vydanie platobného rozkazu napriek tomu, že vedel, že v tom čase už jeho pohľadávka neexistovala, a teda nebol žiaden legitímny dôvod pre podanie tohto návrhu. Povinný však z objektívnych dôvodov nemohol včas podať odpor, a teda sa nemohol proti neexistujúcej pohľadávke oprávneného brániť v riadnom súdnom konaní, avšak vzhľadom na opísané skutočnosti, výšku uplatneného nároku, závažnosť konania, namietaný zánik pohľadávky oprávneného a v konečnom dôsledku následky, ktoré toto exekučné konanie bude mať na povinného, ak sa vykoná, je potrebné a žiaduce, aby sa uvedenými skutočnosťami zaoberal exekučný súd v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie. V opačnom prípade by došlo k odopretiu spravodlivosti a k závažnému zásahu do práva povinného na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, ktoré garantuje Ústava SR v článku 46 ods. 1 a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 6 ods. 1. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na § 580 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka a taktiež aj na judikatúru (II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09) a na článok 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Taktiež povinný na svoju obranu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 137/2003 a na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 457/2010. Povinný tvrdí, že podaný návrh na zastavenie exekúcie a namietané skutočnosti nie sú ani v rozpore s ust. § 61e Exekučného poriadku, nakoľko k započítanou pohľadávok a tým aj zániku pohľadávky oprávneného došlo ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Povinný žiada, aby bolo exekučné konanie zastavené.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom prostredníctvo právneho zástupcu k vyjadreniu povinného ohľadom započítania pohľadávok poukázal na § 61e Exekučného poriadku. Podľa oprávneného je nesprávny názor povinného, že § 61e Exekučného poriadku sa vzťahuje len na jednostranné započítanie povinného, ktoré nastalo po začatí exekúcie. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na akékoľvek započítanie (vrátane pred začatím exekúcie), pričom podľa daného ustanovenia sa po tom, čo začne exekúcia, neprihliada na žiadne jednostranne započítanie povinného, nech bolo uskutočnené kedykoľvek. V druhom rade oprávnený zdôraznil, že povinný mal uskutočniť započítanie svojej údajnej pohľadávky prvýkrát listom zo dňa 20.02.2019 (zrejme doručené oprávnenému dňa 25.02.2019). V tejto veci však na pohľadávky oprávneného proti povinnému (proti ktorým povinný uskutočnil započítanie svojich údajných pohľadávok) bol vydaný platobný rozkaz dňa 27.03.2019, t. j. po jednostrannom započítaní. Avšak započítaním povinného zo dňa 20.02.2019 nemohlo dôjsť k zániku pohľadávok oprávneného, nakoľko z právoplatného platobného rozkazu vplýva, že ku dňu 27.03.2019 pohľadávky oprávneného existovali v nezmenšenom rozsahu. Povinný túto skutočnosť v súdnom konaní (v ktorom bol vydaný platobný rozkaz) nijakým spôsobom nespochybnil. Tým, že v zmysle právoplatného platobného rozkazu existovali pohľadávky oprávneného (ktoré sa vymáhajú v tomto exekučnom konaní) v nezmenšenom rozsahu, predstavuje táto skutočnosť res iudicata o tom, že pohľadávky nemohli zaniknúť ani v dôsledku započítania. Tým, že započítanie dňa 20.02.2019 inak spĺňa formálne požiadavky, znamená to, že započítanie muselo byť neplatné pre neexistenciu pohľadávok povinného. Preto ani na prípadné započítanie po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu, ktorým sa započítavali rovnaké údajné pohľadávky, nemožno prihliadať, nakoľko je tu res iudicata, že takéto pohľadávky neexistovali. Oprávnený nielenže nespôsobil povinnému škodu, ale sa ani nedopustil žiadneho porušenia povinnosti podľa zmluvy o výhradnej spolupráci zo dňa 20.7.2005 v znení jej dodatkov, ani iných povinností, na ktoré poukazuje povinný. Oprávnený konštatuje, že nie je pravda, že oprávnený uviedol povinnému, že produkty obdobné produktom ReSound sa na slovenskom trhu nenachádzajú a že ide o kvalitatívne neporovnateľný produkt, vďaka ktorému povinný predbehne konkurenciu a bude jeho priekopníkom. Oprávnený len oznámil povinnému, že má záujem uviesť na slovenský trh produkty ReSound, ktoré sú kvalitnejšie, než produkty, ktoré oprávnený na slovenskom trhu už uviedol a ktoré boli predmetom zmluvy. Skutočnosť, že oprávnený plánoval zaregistrovať produkty skôr, než sa tak v skutočnosti stalo (z dôvodov na strane povoľovacích orgánov), nemalo a nemohlo mať žiadny vplyv na vzájomné práva a povinnosti strán z vyššie uvedenej zmluvy. Pokiaľ ide o rozsah produktov, ktoré sa oprávnený zaviazal dodávať povinnému, ten bol vymedzený v prílohe č. zmluvy. Oprávnený sa nikdy nezaviazal dodávať povinnému produkty ReSound. Navyše, skutočnosť, že oprávnený dodal povinnému niektoré produkty ReSound, predstavovala len jednorazové ad hoc zmluvy mimo rozsahu vyššie uvedenej zmluvy (v takom prípade išlo o dodane produktu, nie o dodávanie), t. j. išlo o samostatné zmluvy mimo zmluvného vzťahu na základe vyššie uvedenej zmluvy. Podľa článku IX. ods. obsah zmluvy je možné meniť výlučne na základe písomného dodatku. K uzatvoreniu dodatku k zmluve, na základe ktorého by sa oprávnený zaviazal dodávať povinnému aj produkty ReSound, nedošlo. Oprávnený sa ani nemohol zaviazať mimo rámca zmluvy dodávať produkty ReSound. Takýto záväzok dodávať do budúcna by predstavoval záväzok
uzatvoriť budúce kúpne zmluvy, pričom takýto záväzok by musel byť uzatvorený písomne. Pre úplnosť oprávnený zdôrazňuje, že oprávnený sa nezaviazal ani ústne dodávať povinnému produkty ReSound. Ak povinný uskutočnil nejaké investície (uskutočnenie taktiež investícií rozporujeme), išlo výlučne o vec povinného, pričom oprávnený nemôže zodpovedať za tieto investície. Oprávnený sa nejakým spôsobom nezaviazal povinnému dodávať produkty ReSound, ani sa nijakým spôsobom nezaviazal povinnému zabezpečiť registráciu týchto produktov do určitého času. Pokiaľ povinný poukazuje na to, že oprávnený e-mailom zo dňa 28.08.2018 oznámil povinnému, že aplikuje s okamžitou platnosťou nulovú toleranciu nezaplatených faktúr po lehote splatnosti - tzv. program cash on delivery, musíme zdôrazniť, že takýmto postupom oprávnený neporušil žiadnu svoju povinnosť. K uvedenému oprávnený poukázal na ustanovenie § 325 a § 326 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že k 28.08.2018 bol povinný v omeškaní s úhradou viacerých faktúr za dodané tovary (na základe zmluvy) akoto aj pripúšťa povinný, bolo zrejmé, že boli splnené podmienky na odopretie plnenia zo strany oprávneného v zmysle vyššie uvedených ustanovení Obchodného zákonníka. Nespôsobilosť uhrádzať záväzky zo strany povinného bola zrejmá aj z e-mailovej komunikácie. Obava neuhradenia záväzkov zo strany povinného bola potvrdená aj tým, že povinný do dnešného dňa neuhradil ani takmer všetky ostatné faktúry, ktoré boli v tom čase vystavené, avšak v danom čase ešte nie splatné (a ktoré sú v súčasnosti priznané platobným rozkazom a vymáhané v tomto exekučnom konaní. Oprávnenosť tejto obavy bola tiež potvrdená finančn=ymi výkazmi o strate povinného, ako je to uvedené v znaleckom posudku predloženom povinným (výrazné straty od roku 2016). V tejto súvislosti tiež oprávnený poukazuje na to, že aj po tomto dátume oprávnený dodával povinnému produkty, ktoré si povinný objednal, ak ich bol ochotný vopred zaplatiť. Pokiaľ povinný poukazuje na porušenie čl. IV. ods. 2 zmluvy, z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť oprávneného dodávať povinnému dohodnutý sortiment produktov, ktorý bol dohodnutý v prílohe č. 1 zmluvy. Produkt ReSound neboli súčasťou dohodnutého sortimentu produktov, ktoré bol oprávnený povinný dodávať povinnému. Pre úplnosť oprávnený zdôrazňuje, že povinný ani neuskutočnil žiadne objednávky produktov ReSound, ktoré by mu neboli dodané. Teda povinný nemohol ani porušiť povinnosť dodať niečo, čo nebolo objednané. Vzhľadom na vyššie uvedené musíme konštatovať, že povinným vyčíslená škoda je nedôvodná a nepodložená. Taktiež nie je zrejmá príčinná súvislosť medzi údajnými porušeniami a škodou; taktiež nie je ani zrejmá príčinná súvislosť medzi údajnými jednotlivými porušeniami a vzniknutou škodou. Oprávnený rozporuje všetky podklady, ktoré boli podkladom znaleckého posudku predloženého povinným (s výnimkou tých, ktoré sa týkajú výsledku hospodárenia v roku 2017 a 2018). Dané podklady boli predložené povinným a nezodpovedajú skutočnosti. Povinný si škodu (ak mu nejaká vznikla) spôsobil sám, a to nesprávnym hospodárením (vrátane vykonávania nejakých investícií pre údajný predaj produktov ReSound), ktoré vyústilo do jeho platobnej neschopnosti. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na skutočnosť, že sa dostal do výraznej straty. Zároveň znalecký posudok vychádza pri výpočte ušlého zisku najmä zo skutočnosti, že by oprávnený dodával povinnému produkty ReSound; zohľadnenie tejto skutočnosti pri výpočte ušlého zisku je jednak nesprávne a jednak oprávnený nemal žiadnu povinnosť dodávať povinnému produkty ReSound. Z daného dôvodu povinnému ani nemohla vzniknúť takáto škoda. V neposlednom rade oprávnený poukazuje na skutočnosť, že ušlý zisk uvedený v znaleckom posudku vychádza z predpokladu, že k registrácii produktov ReSound by došlo až v roku 2019. Vôbec však nezohľadňuje skutočnosť, že povinný nemá a nemal žiadny majetok, za ktorý by dokázal nakupovať daná produkty. Záverom oprávnený poukazuje na skutočnosť, že znalecký posudok vôbec nezohľadňuje závažnú skutočnosť, na ktorú poukazuje v návrhu na zastaveni exekúcie povinný. Podľa tvrdení povinného, na trhu má byť produkt Belton, ktorý má byť cenovo výhodnejší a ktorý má byť dvojičkou produktov ReSound. Pre úplnosť zmluva zanikla koncom roka 2018. Je preto scestné tvrdenie, že povinnému mala vzniknúť škoda, ak by produkty ReSound boli zaregistrované v roku 2019, keďže povinný mohol obchodovať s produktmi Belton, ktoré mali byť cenovo výhodnejšie. Z obchodného hľadiska by povinný predsa obchodoval s cenovo výhodnejšími produktmi, avšak reálne s nimi neobchodoval. Taktiež špekulatívny výpočet zisku z predaja produktov ReSound v znaleckom posudku vôbec nezohľadňuje existenciu cenovo výhodnejších produktov Belton; ak sú tieto produkty cenovo výhodnejšie a rovnocenné, tak produkty ReSound by sa nemohli uchytiť a vygenerovať zisk. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený navrhuje, aby súd návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.
6. Podľa § 61e zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b) podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení. 12. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. 14. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Up/200/2019 zo dňa 27.03.2019. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok.
15. V súvislosti s tvrdením povinného o tom, že sa dozvedel o doručení exekučného titulu po zákonom stanovenej lehote na podanie opravného prostriedku súd uvádza, že v zmysle vyššie citovaného § 201 ods. 1 písm. a) súd v exekučnom konaní nemôže odpustiť zmeškanie lehôt. Aj pri elektronickom doručovaní nastáva pri neprebratí zásielky fikcia doručenia. Správa sa považuje po uplynutí lehoty na prebratie zásielky za doručenú, aj keď ju majiteľ schránky fakticky neotvoril, s výnimkami ustanovenými zákonom. Účinok doručenia do vlastných rúk tak (okrem stanovených výnimiek) nastane momentom otvorenia správy adresátom (a potvrdením doručenky), alebo uplynutím 15 dní od jej uloženia.
16. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti
upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
17. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ak povinný nesúhlasí s vydaným exekučným titulom, toto nemôže byť predmetnom skúmania exekučného súdu, nakoľko tento už neskúma vecnú správnosť predloženého exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie všeobecného súdu, pretože je týmto rozhodnutím súdu viazaný. Povinný mal svoje námietky vznášať v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Materiálny prieskum exekučného titulu kedy exekučný súd nie je viazaný vykonateľným rozhodnutím vydaným v základnom konaní v prípade ak sa v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul uplatňoval nárok v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou sa týka konaní v ktorých nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky, z tohto prieskumu sú spravidla vylúčené rozhodnutia súdov.
18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že došlo k započítaniu pohľadávok povinného proti pohľadávke oprávneného, v dôsledku čoho pohľadávka oprávneného zanikla v celom rozsahu. Súd k uvedenému tvrdeniu ako aj dôkazu uvádza, že započítací prejav sám o sebe nespôsobuje preukázanie zániku pohľadávky. Okrem započítacieho prejavu je povinný preukázať súdu aj to, že pohľadávka, ktorú má voči oprávnenému, je existujúca a spĺňa požiadavky stanovené v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka pre platné započítanie. Povinný predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol existenciu pohľadávky voči oprávnenému, ktorú by bolo možné započítať. Súd však v tomto bode musí zdôrazniť, že námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne len vtedy, ak sa započítava judikovaná pohľadávka (tiež osvedčená exekučným titulom). V danom prípade má však súd za preukázané, že povinný si chcel započítať nejudikované pohľadávky tzn. pohľadávky, ktoré ešte nie sú osvedčené exekučným titulom.
19. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie taktiež uviedol, že si uplatnil nárok na náhradu škody voči oprávnenému podaním žaloby na Okresnom súde Bratislava III. Na základe uvedeného exekučný súd zisťoval stav konania na Okresnom súde Bratislava III a zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/153/2019 doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie.
20. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ak povinný nesúhlasí s výškou pohľadávky na úhradu ktorej bol zaviazaný exekučným titulom, toto nemôže byť predmetnom skúmania exekučného súdu, nakoľko tento už neskúma vecnú správnosť predloženého exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, pretože je týmto rozhodnutím viazaný.
21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.