Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/53/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: 1. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX L. X., 2. R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX L. X., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária IB Legal, s.r.o., so sídlom Sibírska 49, Bratislava, IČO: 47 247 967, proti žalovanému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 8, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Jozef Jesenič, advokát, Mýtna 42, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, odvolaní žalobcov v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 356 zo dňa 23. augusta 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1. a 2. a to v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , . Poukázal na žalobu žalobcov, ktorou sa žalobcovia v 1/ a 2/rade domáhali určenia vlastníctva k podielu 3/9 na nehnuteľnosti -pozemku s parcelným číslom XXXX o výmere XXX m2, zapísanému na LV č. XXX, nachádzajúcemu sa v k.ú. E.. Žalobu odôvodnili tým, že v dobrej viere vo svoje vlastníctvo túto nehnuteľnosť užívali od roku 1990, kedy kúpnou zmluvou uzavretou s C. T. nadobudli do svojho vlastníctva aj iné nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXX nachádzajúce sa v k.ú. E.. Uvedená časť parcely číslo XXXX predstavuje spoločný dvor, cez ktorý prechádzali do svojho domu a záhrady, t.j. do nehnuteľnosti, ktorú kúpili od pani T. kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 2.5.1990. Dôvodili, že v notárskej zápisnici sa uvádza, že kupujú dom a dvor, preto mali za to, že kúpili aj sporný spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore. Čo sa týka otázky vydržania žalobcovia tvrdili, že splnili podmienky za ktorých došlo z ich strany k vydržaniu predmetného spoluvlastníckeho podielu.

1.2 Súd prvej inštancie poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že dňa 2.5.1999 bola notárom JUDr. Jozefom Štefankom spísaná vo forme notárskej zápisnice kúpna zmluva uzavretá medzi C. T. ako predávajúcou a žalobcami v rade 1 a 2 ako kupujúcimi, ktorou bolo prevedené na žalobcov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., zapísané na LV č. XXX, par. č. XXXX/X zastavaná plocha na ktorej sa nachádza dom a dvor o rozlohe XX mX a parcela číslo XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2. Kúpna cena bola 25.000,- Kčs a táto bola určená s prihliadnutím na úradné ocenenie. Zo znaleckého posudku č. 63/89 vypracovaného 15.8.1989 vyplynulo, že predmetom

ocenenia boli vyššie uvedené dve parcely a dom, ocenené na sumu 27.730,- Kčs. Súd poukázal na to, že ani v kúpnej zmluve a ani v znaleckom posudku sa parcela, ktorá je predmetom tohto súdneho konania / parc č. XXXX/ neuvádzala. V konaní bolo zistené, že nehnuteľnosť, resp. parcela ktorá je predmetom konania bola zapísaná na LV oveľa neskôr ako bola uzatvorená kúpna zmluva, a to až v roku 2003 na LV číslo XXX, pritom v tom čase v uvedenom liste vlastníctva boli ako vlastníci sporného podielu zapísaný I. E. a manželka Y.. Súd prvej inštancie tiež zistil z osvedčenia o dedičstve sp.zn. , D not 64/2004 zo dňa 22.7.2005, v dedičskej veci po neb. I. E. a z osvedčenia o dedičstve sp.zn. , zo dňa 22.7.2005 v dedičskej veci po neb. Y. E., že vlastníčkou sporného 3/9-tinového podielu k celku parc.č. XXXX, zapísanej na LV č. XXX, nachádzajúce sa v k.ú. E. sa stala C. T. ako dedička manželov E.. Súd ďalej z písomnej výpovede svedkyne C. T. zistil, že manželom G. / žalobcom v rade 1 a 2 / predala len parcelu číslo XXXX/X a par.č. XXXX/X tak, ako to bolo uvedené v kúpnej zmluve a v znaleckom posudku a v katastrálnej mape, kde si to mohli pozrieť. Uviedla, že nič viac im nepredala, že manželia G. to veľmi dobre vedia, nakoľko zaplatili len za dve parcely.

1.3 Najskôr súd prvej inštancie skúmal, či majú žalobcovia v 1/ a 2/ rade naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Za situácie, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, resp. k jej spoluvlastníckeho podielu je medzi stranami konania sporné, súd konštatoval, že je tu daný naliehavý právny záujem na tomto určení. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania však ďalej konštatoval, že nárok žalobcov z hmotnoprávneho hľadiska, dôvodný nie je. Poukázal na to, že žalobcovia svoje vlastníctvo k spornej parcele odvodzovali od vydržania, pretože od počiatku boli dobromyseľní v tom , že podiel na spornej parcele nadobudli, pričom ju v dobrej viere užívali minimálne do roku 2003, kedy sa od susedov E. dozvedeli, že spoločný dvor nebol predmetom kúpnej zmluvy. Súd vzhľadom na tvrdenia žalobcov skúmal, či k nadobudnutiu vlastníctva sporného spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti nedošlo vydržaním podľa . Uviedol, že žalobcovia by mohli byť oprávnenými držiteľmi za splnenia určitých podmienok, t.j. držba musí byť oprávnená, musí uplynúť zákonnom k. stanovená doba oprávnenej držby, predmet ktorého vlastníctvo má byť vydržané, je spôsobilý na vydržanie a ten kto je držiteľom je subjektom spôsobilým na vydržanie. Súd prvej inštancie poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 2.5.1990, podľa ktorej predmetom predaja nebol spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore, spornej parcele č. XXXX zapísanej na LV č. XXX. Uviedol, že žiadne iné parcely ako tie, ktoré sú zapísané na LV č. XXX sa v kúpnej zmluve neuvádzajú a neuvádza sa v zmluve ani žiaden podiel na spoločnom dvore. Zdôraznil, že aby bolo možné na žalobcov hľadieť ako na oprávnených držiteľov, musel by existovať relevantný nadobúdací titul. Tento však v konaní žalobcovia nepreukázali, a len samotné užívanie nehnuteľnosti, resp., skutočnosť že sa jedná o spoločný dvor, hodnotil súd ako nepostačujúce. V ich neprospech boli aj výpovede nimi navrhnutých svedkov manželov E., ktorí naopak tvrdili, že žalobcovia spoluvlastníkmi spornej parcely nikdy neboli. Ďalej poukázal na to, že podľa kúpnej zmluvy boli predmetom predaja len nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a to za kúpnu cenu 25.000,- Kčs, pričom z kúpnej zmluvy je zrejmé, že kúpna cena bola určená s prihliadnutím na úradné ocenenie. Aj zo samotného znaleckého posudku č. 63/89 vypracovaného 15.8.1989, t.j. pred uzavretím kúpnej zmluvy vyplynulo, že predmetom ocenenia sú vyššie uvedené dve parcely a dom, zapísané na LV č. XXX. Súd uviedol, že ani v kúpnej zmluvy a ani v znaleckom posudku sa parcela, ktorá je predmetom tohto súdneho konania / parc č. XXXX/ neuvádzala. Konštatoval, že žalobcovia vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nemôžu byť objektívne považovaní za oprávnených držiteľov. Doplnil, že súd nemôže len vzhľadom na subjektívny pocit žalobcov a ich presvedčenie, že kupujú aj podiel na spoločnom dvore vyhodnotiť, že sa stali oprávnenými držiteľmi spornej parcely, a to len z dôvodu, že táto susedí s ich nehnuteľnosťami a predstavuje spoločný dvor. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia nepreukázali nad všetku pochybnosť svoje vlastníctvo k spornému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách rozhodol podľa . Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu , preto mu súd priznal nárok na náhradu ich trov v celom rozsahu voči v konaní neúspešným žalobcom v rade 1 a 2. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia v 1/ a 2/rade, ktorí žiadali napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne v prípade ich neúspechu zmeniť výrok o trovách konania a žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov konania. Poukázali na rozhodnutia NS SR a NS ČR, z ktorých rozhodovacej praxe vyplýva, že je prípustné vydržanie aj pozemku neuvedeného v kúpnej zmluve, ako aj vydržanie pozemku v rozpore so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Uviedli, že aj keď dvor nebol uvedený v kúpnej zmluve, tak to nie je dôvod, prečo by nemohli byť splnené podmienky na jeho vydržanie. Čo sa týka Kúpnej zmluvy, dvor je v nej

uvedený, aj keď len ako zastavaná plocha dom a dvor - 61 m2. Považovali za absolútne nesporné, že žalobcovia od pani T. kupovali aj podiel na tejto nehnuteľnosti, ktorú následne dobromyseľne užívali ako svoju vlastnú. Argumentovali, že kúpna zmluva nebola vypracovaná na základe uvedeného znaleckého posudku a kúpna cena vo výške 25.000,- Kčs obsahovala aj kúpnu cenu za podiel na spoločnom dvore, čo pani T. nikdy nespochybnila. Žalobcovia následne aj užívali dvor ako vlastný, a to za účelom prístupu a prechodu k domu. Uviedli, že dvor je oplotený plotom, v ktorom je jedna brána spoločná pre všetkých majiteľov susediacich domov a pani T. im po uzatvorení kúpnej zmluvy odovzdala aj kľúče od brány, cez ktorú sa vchádza na spoločný dvor z verejnej komunikácie. Poukázali tiež na to, že do roku 2003 im nikto nespomenul, že by cez túto nehnuteľnosť nemali právo chodiť a užívať ju, teda aj správanie ich susedov spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti nasvedčovalo tomu, že žalobcovia sú jej spoluvlastníkmi. Považovali za neuveriteľné, že by predávajúca pri predaji nehnuteľností v roku 1990 žalobcov neubezpečila o tom, že aj podiel na spoločnom dvore je predmetom prevodu, obzvlášť keď už na samotnú obhliadku nehnuteľností musela pani T. so žalobcami prejsť cez bránu na pozemok dvora a následne do predávaného domu. K problematike spoluvlastníckeho podielu na tejto nehnuteľnosti uviedli, že aj z následného dedičského konania vyplynulo, že už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola pani T. vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/9 na spornej nehnuteľnosti , aj keď tento ešte nebol vedený v katastri nehnuteľností.

2.2 Žalobcovia tiež namietali výrok súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poukázali na to, že žalobca v 1/ rade poberá starobný dôchodok v sume 334,80 eura a jeho mesačné výdavky na bývanie sú cca. 160,- eur, náklady na lieky 30 eur. Žalobkyňa v 2/ rade nemá žiadny príjem a je dlhodobo vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, takže zo starobného dôchodku v sume 334,80 eura mesačne musí vyžiť nielen žalobca v 1/ rade, ale aj jeho manželka. Uviedli, že uvedené skutočnosti boli súdu preukázané predtým, ako súd oslobodil žalobcov od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Podľa ich názoru sú splnené podmienky podľa ust. , aby súd z dôvodu hodných osobitného zreteľa nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

3.1 Žalovaný k odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/rade vo svojom vyjadrení uviedol, že neexistuje právny úkon, od ktorého by žalobcovia mohli odvodzovať svoje domnelé vlastnícke právo. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy pani T. sporný pozemok vôbec nevlastnila. Nemohla existovať ani najmenšia pochybnosť, že by žalobcovia uvedenou zmluvou nadobudli aj podiel na parcele 2741, pretože táto nebola v obsahu zmluvy ani spomenutá, ani označením parcely, ani uvedením podielu. Poukázali tiež na to, že kúpnou zmluvou nadobudnutý dom má výmeru 53,60 m2 a dvor má výmeru 7,4 m2. To znamená, že žalobcovia nadobudli dom a dvor, spolu o výmere 61 m2. Tento zápis je jasne viditeľný v katastrálnej mape a bol presne vymedzený už v znaleckom posudku č. 63/89 zo dňa 16.08.1989. Z uvedeného dôvodu bolo nepravdivé tvrdenie žalobcov na strane 4 odvolania, že „viac dvorov sa na celej parcele nenachádza“, pretože práve na nadobudnutej parcele č. XXXX/X o výmere 61 m2 sa nachádza dvor o výmere 7,4 m2. Žalovaný namietol tiež tvrdenie žalobcov, že dvor užívali od roku 1990, v užívaní ich nikto nerušil a za dvor platili dane, pretože sa v konaní preukázalo čestným prehlásením manželov D. a výpoveďou manželov E., že žalobcovia o predmetný pozemok neprejavovali žiadny záujem. Poukázali na to, že aj po tom, ako nadobudol predmetný pozemok žalovaný (2005), žalobcovia až do podania žaloby (2015) nikdy žiadnym spôsobom neprejavili o pozemok záujem. Tvrdenie o platení daní žalobcom je rovnako irelevantné, pretože výmera za ktorú platili žalobcovia dane sa nezhoduje s výmerou predmetného pozemku. Rovnako sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcov, že dom je prístupný len cez predmetný dvor žalovaného, nakoľko dom žalobcu je prístupný aj z iných pozemkov, cez ktoré by mohol žalobca prechádzať. Samotná skutočnosť, že pani T. a následne aj žalobcovia využívala parc. č. XXXX na prechod nezakladá vznik vlastníckeho práva. Dodal, že pokiaľ by aj mali žalobcovia uvedenú parcelu v držbe, s ohľadom na obsah kúpnej zmluvy, znalecký posudok, kópiu katastrálnej mapy a výroky pani T., žalobcovia nemohli byť oprávnenými držiteľmi. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie ako správne uviedol súd v napadnutom rozsudku.

3.2 K žiadosti žalobcov, aby súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania žalovaný uviedol, že v danom prípade sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalobca v 1/rade minulosti podnikal a výška jeho dôchodku závisí od odvodov, ktoré reálne odvádzal. Jeho manželka (žalobkyňa 2) je dlhodobo nezamestnaná, pričom ide o dobrovoľne nezamestnanú osobu, ktorá sa dlhodobo stará o domácnosť. Uviedol, že pokiaľ by boli v stave hmotnej núdze, mali by nárok na pridelenie advokáta Centrom právnej pomoci. Uvedenú vec nemožno považovať za prípad hodný osobitného zreteľa a poskytnúť žalobcom ochranu a oslobodiť ich od platenia trov konania, nakoľko ako strana neúspešná v

spore musia znášať tieto trovy konania. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

3.3 V doplnení písomného vyjadrenia žalovaný dodal, že žalobcami navrhnutý výsluch C. T. nie je možné vykonať aj z dôvodu, že dňa 27.2.2019 zomrela.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobcov v 1. a 2.rade nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcami v 1/ a 2/ rade, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru , že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa , iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.

8. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

9. Predpokladom záveru o vydržaní musí byť medziiným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne „bol“ (teda nie iba „mohol byť“) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. ). Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.

10. V predmetnom konaní žalobcovia odvodzovali svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti od inštitútu vydržania. Na to, aby žalobcovia preukázali svoju dobromyseľnosť, že im sporná nehnuteľnosť patrí, musí im svedčiť nejaký titul nadobudnutia vlastníctva. Domnelým titulom nadobudnutia vlastníctva podľa ich vyjadrenia mala byť kúpna zmluva, v ktorej sa uvádza, že do vlastníctva nadobúdajú dom a dvor na parcele č. XXXX/X, a preto boli v domnení, že nadobudli aj časť spoločného dvora hraničiaceho s ich nehnuteľnosťami. V kúpnej zmluve však bolo jasne vymedzené, že žalobcovia nadobúdajú parcelu č. XXXX/X zastavaná plocha, na ktorej sa nachádza dom a dvor o rozlohe XX mX a parcelu číslo XXXX/ X - záhrada o výmere XXX m2. Ak žalobcovia uvádzajú, že pod pojmom „dvor“ mysleli spoločný dvor, ktorý slúžil na prechod k ich domu, nemožno s nimi súhlasiť. Ako vyplynulo z dokazovania pred súdom prvej inštancie ( znalecký posudok, vyjadrenie katastrálneho odboru Okresného úradu Nové Zámky zo dňa 3.6.2014), žalobcami zakúpený dom a dvor mal celkovo rozlohu 61 m2, pričom výmera domu bola cca 56 m2 a výmera dvora 5 m2. Tieto údaje museli byť žalobcom známe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, pretože už disponovali znaleckým posudkom č. 63/89. Žalobcovia uzavreli riadnu kúpnu zmluvu, v ktorej bol presne definovaný predmet kúpy, a to presným označením daných nehnuteľností. Iba samotná domnienka žalobcov, že kupovali niečo viac ( podiel na spoločnom dvore ) nestačí pre vydržanie spornej nehnuteľnosti. Aj keby si žalobcovia skutočne mysleli, že nadobúdajú aj spornú nehnuteľnosť, išlo by v danom prípade o nedbalých nadobúdateľov, ktorí si v skutočnosti neoverili, čo je predmetom kúpnej zmluvy. Ich subjektívny pocit, že vlastnia viac, ako bolo v skutočnosti vymedzené v kúpnej zmluve nemôže byť na ujmu skutočného vlastníka. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, v skutočnosti v kúpnej zmluve vôbec nebol uvedený žiaden podiel na spoločnom dvore, ktorý sa nachádzal na úplne inej parcele a bol zapísaný na inom LV, navyše ani nie v prospech predávajúcej C. T.. Aj samotná výmera podielu ( 3/9) na spoločnom dvore cca 72 m2 svedčí o tom, že žalobcovia nemohli predpokladať, že im tento podiel patrí, keďže táto výmera nie je zanedbateľná. Navyše všetky nehnuteľnosti nadobúdali v celosti, teda v kúpnej zmluve nebol vyjadrený žiaden podiel na nehnuteľnostiach. Aj s ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že v kúpnej cene 25 000,- Kčs bol zahrnutý aj podiel na spoločnom dvore, čo vraj predávajúca C. T. nikdy nespochybnila. Práve naopak predávajúca sa niekoľkokrát vyjadrila, že žalobcom spornú nehnuteľnosť nepredala.

11. Žalobcovia ďalej namietali, že do roku 2003 im nikto nespomenul, že by cez spoločný dvor nemali právo chodiť a tento užívať, a teda aj správanie ich susedov a spoluvlastníkov dvora nasvedčovalo tomu, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Uvedenú argumentáciu považoval odvolací súd za neopodstatnenú, pretože žalobcovia nemôžu svoje vlastnícke právo odvodzovať od správania spoluvlastníkov susediacich nehnuteľností. Navyše svedkovia C. a C. E. naopak potvrdili, že nikdy žalobcov nepovažovali za spoluvlastníkov „ spoločného dvora“, žalobcovia ho nikdy neužívali, iba cez uvedenú parcelu prechádzali s ich súhlasom. Odvolací súd dodáva, že len samotný prechod cez spoločný dvor nemôže založiť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním. Skutočnosť, že žalobcovia cez tento dvor prechádzali ešte nie je preukázaním toho, že boli v dobrej viere, že im časť spoločného dvora patrí. Vzhľadom k uvedenému je potom irelevantné tvrdenie žalobcov, že by ich predávajúca pri predaji nehnuteľností neubezpečila o tom, že aj podiel na spoločnom dvore je predmetom prevodu, obzvlášť keď na samotnú obhliadku nehnuteľností musela pani T. so žalobcami prejsť cez bránu do dvora a následne do predávaného domu. Odvolací súd opätovne dodáva, že bolo práve povinnosťou žalobcov pri podpisovaní kúpnej zmluvy verifikovať, čo je predmetom prevodu a to tak, aby u nich nevznikli žiadne pochybnosti o tom, čo v skutočnosti kúpili. Každý účastník zmluvného vzťahu je povinný vynaložiť obvyklú obozretnosť, aby presne vedel, čo je predmetom ním uzatváranej zmluvy.

12. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s poukazom na ust. ako vecne správny.

13. Žalobcovia v odvolaní navrhli, aby v prípade, že v konaní nebudú úspešní, súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval z dôvodov hodných osobitného zreteľa a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Ustanovenie však negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom nároku. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie.

14. Žalobcovia poukázali videli dôvody hodné osobitného zreteľa vo svojej finančnej a majetkovej situácii. Odvolací súd uvádza, že návrh žalobcov nepovažuje za dôvodný a preukázaný z hľadiska sociálnych pomerov žalobcov. Žalobcovia sa odvolávali na preukázanie svojich pomerov v čase podania žaloby, keď žiadali súd o oslobodenie platenia od súdnych poplatkov ( v apríli 2016), súčasťou odvolania však neboli žiadne listiny, ktorými by žalobcovia svoje pomery preukazovali v súčasnosti. Ani v priebehu prvoinštančného konania žalobcovia neuviedli, aby súd v prípade ich neúspechu využil inštitút s odôvodnením okolností hodných osobitného zreteľa. Odhliadnuc od uvedeného má odvolací súd za to, že v prípade, že by finančná situácia žalobcov bola natoľko nepriaznivá, využili by v konaní inštitút bezplatnej právnej pomoci podaním žiadosti na Centrum právnej pomoci. Ako už bolo uvedené vyššie, ust. dopadá negatívne najmä na v spore úspešnú stranu žalovaného. Tento sa v predmetnom spore vyskytol nedobrovoľne, len v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva. S poukazom na uvedené potom odvolací súd nevzhliadol v konaní žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. . Odvolací súd preto považoval rozsudok súdu prvej inštancie správny aj v jeho výroku, ktorým priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1. a 2. a to v rozsahu 100 %.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1/ a 2/ rade v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).