Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/573/2015

Potvrdené rozhodnutím 7Co/53/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: 1. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX L. X., 2. R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX L. X., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária IB Legal, s.r.o., so sídlom Sibírska 49, Bratislava, IČO: 47 247 967, proti žalovanému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 8, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Jozef Jesenič, advokát, Mýtna 42, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, odvolaní žalobcov v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/573/2015- 356 zo dňa 23. augusta 2018, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcov v rade : 1. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX L. X., 2. R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX L. X., obaja právne zastúpení: S. kancelária IB B., s.r.o., so sídlom D. XX, J., W.: XX XXX XXX, proti žalovanému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 8, XXX XX J., právne zastúpený: I.. I. I., advokát, C. XX, J., o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. D. žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1 a 2. a to v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v rade 1 a 2 sa žalobou doručenou súdu 22.7.2015 domáhali určenia, že sú bezpodielový spoluvlastníci podielu 3/9 k celku na nehnuteľnosti - pozemku s parcelným číslom 2741 o výmere 217 m2, parc. registra ,,C“, druh pozemku -zastavané plochy a nádvoria, v súčasnosti zapísanom na LV č. 859, vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území Šurany. Svoju žalobu žalobcovia v rade 1 a 2 zdôvodnili tým, že na LV č. 860 sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Šurany, pričom sa jedná o nasledovné nehnuteľnosti:

- pozemok s parc. č. 2739/1 o výmere 61 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria,

- pozemok s parc. č. 2739/2 o výmere 165 m2, druh pozemku: záhrady,

- stavba so súpisným číslom 1048 - rodinný dom, postavený na pozemku s parcelným číslom 2739/1. Žalobcovia v žalobe ďalej uvádzajú, že sa stali vlastníkmi uvedených nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.5.1990, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Nových Zámkoch rozhodnutím zo dňa 7.5.1990, č.k. 2I/1153/90, a spísaná štátnym notárom JUDr. Jozefom Štefankom. Predmetná kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalobcami v rade 1 a 2 ako kupujúcimi a Margitou Kevanovou ako predávajúcou. Dom, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy sa nachádza na verejne dostupnej komunikácii, pričom ale z tejto verejnej komunikácie nevedie do domu žiaden vchod, ani dvere. V súčasnosti a aj v minulosti, t.j. v čase uzavretia kúpnej zmluvy, sú a boli vchodové a vstupné dvere do domu orientované do spoločného dvora, t.j. smerom k spornej parcele č. 2741 o výmere 217 m2. Tento spoločný dvor je prístupný z verejnej cesty a od verejnej cesty ho oddeľuje plot, v ktorom je vstupná brána do dvoru. V tomto prípade dvaja vlastníci susedných domov majú spoločný dvor, ktorý je prístupný z verejnej cesty a zo spoločného dvora sú prístupné obidva domy susedov. Pred uzatvorením vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bola vlastníkom celého domu, celého zastavaného pozemku, záhrady a aj spoluvlastníckeho podielu na spoločnom dvore o veľkosti 3/9 k celku pani Kevanová / predávajúca/. Pred tým, ako žalobcovia pristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy, boli na obhliadke týchto nehnuteľností. Bolo im známe, že sa jedná o dom so spoločným dvorom a takto sa rozhodli aj tieto nehnuteľnosti od pani Kevanovej

kúpiť. Preto spolu s pani Kevanovou osobne navštívili štátne notárstvo a spísali kúpnu zmluvu. Notár na základe požiadavky oboch žalobcov a pani Kevanovej spísal kúpnu zmluvu. Po uzavretí kúpnej zmluvy pani Kevanová žalobcom odovzdala okrem iného aj kľúč od vstupných dverí do domu, ako aj kľúč od vstupnej brány z verejnej cesty na spoločný dvor a žalobcovia v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy začali dom užívať. Užívali aj zastavaný pozemok, záhradu a dvor, tak ako sa to uvádza v kúpnej zmluve v bode IV. Od uzavretia kúpnej zmluvy žalobcovia v rade 1 a 2 nehnuteľnosti reálne užívali s tým, že dvor užívali spoločne so susedmi, manželmi Veselkovými. Sused pán Veselka mal v roku 2003 záujem predať svoj dom aj podiel na dvore. Zistil však, že na liste vlastníctva nemajú podiel na dome zapísaný ani pán Veselka a ani žalobcovia v rade 1 a 2. Na túto skutočnosť pán Veselka žalobcov upozornil. Žalobcovia následne navštívili notárku JUDr. Botkovú v Nových Zámkoch, ktorá im oznámila, že spoluvlastnícky podiel naozaj na dvore zapísaný nemajú a preto je potrebné, aby sa dostavila pani Kevanová a aby pred notárom prehlásila, že im predala aj tento spoluvlastnícky podiel na dvore. Pani Kevanová najskôr s týmto súhlasila, dňa 5.5.2003 sa žalobcovia a pani Kevanová stretli u notárky JUDr. Botkovej, kde notárku požiadali, aby vykonala čo je potrebné na to, aby boli žalobcovia uvedení na príslušnom liste vlastníctva, aj ako spoluvlastníci sporného podielu na dvore. Notárka im dala nepodpísaný lístok z uvedením dotknutého listu vlastníctva a plnú moc na zastupovanie v dedičskom konaní a poslala ich na príslušný katastrálny úrad s tým, aby požiadali o opravu. Žalobcovia sa v dobrej viere v konanie notárky a v súčinnosť pani Kevanovej obrátili teda na správu katastra so žiadosťou, aby boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci dvora. Katastrálny úrad však odmietol vykonať akúkoľvek zmenu na príslušnom liste vlastníctva. Listom zo dňa 15.8.2003 katastrálny úrad informoval pani Kevanovú o tom, že spoluvlastnícky podiel na dvore je novoobjavený majetok po poručiteľoch, ktorý nebol prejednaný v dedičskom konaní. Notárka JUDr. Botková predvolala žalobcov na notársky úrad dňa 1.12.2003 a oznámila im, že pani Kevanová zmenila svoje pôvodné rozhodnutie a pred notárskou JUDr. Botkovou vyhlásila, že žalobcom žiadnu časť dvora nepredala. Pani Kevanová následne začala podnikať kroky na prejednanie novoobjaveného dedičstva - spoluvlastníckeho podielu na dvore. V dôsledku tohto bol tento majetok prejednaný v novom dedičskom konaní a pani Kevanová bola zapísaná ako vlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/9. Následne dňa 9.9.2005 pani Kevanová uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovaným ako kupujúcim a tento podiel žalovanému predala. V roku 2008 žalovaný vymenil zámky na bráne od dvora a žalobcom hrubým spôsobom oznámil, aby nevstupovali na jeho dvor. Od roku 2008 preto žalobcovia nemajú prístup k domu a na záhradu a od roku 2008 tam neboli. Pani Kevanová sa stala teda vlastníčkou sporného podielu na nehnuteľnosti ako dedič, smrťou poručiteľa - pani Heleny Výberčiovej a to ešte pred uzavretím kúpnej zmluve. Tento spoluvlastnícky podiel nebol predmetom dedenia, pretože v čase dedičského konania po Helene Výberčiovej bol v katastri nesprávne evidovaný. Ako vyplýva aj z oznámenia o vybavení sťažnosti zo dňa 28.3.2012 Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, tak v roku 1976 došlo k nesprávnemu zápisu parcely číslo 717/1 na liste vlastníctva číslo 861, katastrálne územie Šurany, pretože vlastníkmi mali byť manželia Výberčioví. Správa katastra Nové Zámky až po vlastnom zistení v roku 2003, rozhodnutím vykonala opravu a na liste vlastníctva ako spoluvlastníka dvora uviedla pána Jozefa Výberčího a pani Helenu Výberčiovú. Preto až v roku 2005 v dodatočnom dedičskom konaní bol prejednaný tento novoobjavený majetok, resp. 3/9-tinový podiel na dvore, ktorý následne zdedila pani Kevanová. Táto ho však predala žalovanému. Žalobcovia však majú za to, že to oni nadobudli vlastnícke právo k spornému 3/9-tinovému podielu na dvore. Poukazujú pritom na ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že na základe kúpnej zmluvy v zmysle jej článku V, začali dom, zastavaný pozemok, záhradu a dvor užívať dňa 2.5.1990. Až v roku 2003 sa žalobcovia dozvedeli, že na príslušnom liste vlastníctva nie sú zapísaní ako spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu na dvore. Žalobcovia mali však za to, že tento dvor v roku 1990 kúpili a preto ho užívali až do roku 2008, kedy im žalovaný znemožnil prístup k dvoru. Majú preto za to, že vlastnícke právo k tomuto podielu na nehnuteľnosti vydržali. Žalobcovia tvrdili, že v užívaní nehnuteľnosti boli dobromyseľní, resp. boli dobromyseľní v tom, že im spoluvlastnícky podiel patrí, a minimálne do roku 2003 nemohli mať žiadnu pochybnosť o tejto skutočnosti. Od roku 1990 až do roku 2008 tento dvor ako vlastný využívali, vstupovali cez tento dvor do domu a záhrady. Žalobcovia kupovali tento spoluvlastnícky podiel na dvore, pretože bez neho by nemali prístup do domu. Čo sa týka kúpnej zmluvy, dvor je v nej uvedený, aj keď len ako „ zastavaná plocha a dvor 61m 2“. Z prihliadnutím na všetky okolnosti, je ale podľa žalobcov nesporné, že od pani Kevanovej kupovali aj podiel na dvore, ktorý následne dobromyseľne užívali ako svoj vlastný. K žalobe žalobcovia pripojili výpis listu vlastníctva číslo 860, notársku zápisnicu N366/90, NZ 367/90 spísanú dňa 2.5.1990 na Štátnom notárstve v Nových Zámkoch, čiastočný výpis z listu vlastníctva číslo 859, výpis z evidencie nehnuteľností, oznámenie o vybavení sťažnosti, rozhodnutie Mesta Šurany číslo 217615.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý nárok žalobcov označil ako nedôvodný, poukázal na to, že z notárskej zápisnice ktorú predložili žalobcovia je úplne zrejmé, aké nehnuteľnosti žalobcovia nadobudli do vlastníctva a pokiaľ si žalobcovia myslia, že nadobudli viac, než je uvedené v notárskej zápisnici, je to ich mylná predstava a nie dobromyseľnosť. Žalovaný taktiež poukázal na oznámenie o vybavení sťažnosti Úradu geodézie , kartografie a katastra SR, ktoré dokumentuje celú genézu od roku 1996 až po súčasnosť. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť nemohli v dobrej viere nadobudnúť a ani vydržať. Žalovaný poukázal i na to, že so spísaním notárskej zápisnice bol zároveň spracovaný aj znalecký posudok číslo 63/1998, ktorým bol ohodnotený majetok pani Kevanovej a z ktorého jednoznačne vyplýva, čo bolo predmetom prevodu medzi pani Kevanovou a žalobcami. Súčasne žalovaný poukázal na záznam spísaný na notárskom úrade JUDr. Botkovej s pani Kevanovou v ktorom pani Kevanová vyslovene uviedla, že nesúhlasí s vydaním osvedčenia o vydržaní ohľadom nehnuteľnosti. Žalovaný poukázal na to, že sa chcel so žalobcami dohodnúť mimosúdne, mal záujem od nich odkúpiť nehnuteľnosti, parc.č. 2739/1 a 2739/2 a stavbu so súpisným číslom 1048 nachádzajúce sa v katastrálnom území Šurany.

3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul účastníkov konania, vykonal dôkaz svedkami a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

4. Ako bolo uvedené žalobcovia v rade 1 a 2 sa v konaní domáhajú určenia vlastníctva k 3/9- tinovému podielu na nehnuteľnosti -pozemku s parcelným číslom 2741 o výmere 217 m 2, zapísanému na LV č. 859, nachádzajúcemu sa v k.ú. Šurany. Žalobcovia tvrdia, že dobromyseľne, v dobrej viere vo svoje vlastníctvo, túto nehnuteľnosť užívali od roku 1990, kedy kúpnou zmluvou uzavretou medzi nimi a Margitou Kevanovou nadobudli do svojho vlastníctva aj iné nehnuteľnosti a to nehnuteľnosti zapísané na LV číslo 860 nachádzajúce sa v k.ú. Šurany. Žalobcovia v rade 1 a 2 majú za to, že boli oprávnenými držiteľmi sporného spoluvlastníckeho podielu na vyššie uvedenej parcele číslo 2741, ktorá vlastne predstavuje spoločný dvor cez ktorý prechádzali do svojho domu a záhradu , t.j. do nehnuteľnosti, ktorú kúpili od pani Kevanovej kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 2.5.1990. Tvrdili, že keďže sa v notárskej zápisnici uvádza, že kupujú dom a dvor, mali za to, že kúpili aj sporný spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore. Čo sa týka otázky vydržania žalobcovia celý čas v konaní tvrdili, že splnili podmienky za ktorých došlo z ich strany k vydržaniu predmetného spoluvlastníckeho podielu. Súčasne poukazovali aj na judikatúru najvyšších súdov SR a ČR a Ústavného súdu SR v zmysle, ktorej možno vydržaním nadobudnúť aj nehnuteľnosť neuvedenú v kúpnej zmluve, alebo vydržať aj pozemok v rozpore so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. Žalobcovia mali za to, že v zmysle vyššie uvedenej judikatúry oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, ale stačí domnelý právny dôvod.

5. Žalovaný však v konaní celý čas tvrdil, že on je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a že v tomto prípade nie sú a ani neboli splnené zákonné podmienky k tomu, aby mohli túto nehnuteľnosť nadobudnúť žalobcovia v rade 1 a 2 vydržaním.

6. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení, že dom kupovali v domnení, že kupujú aj podiel na spoločnom dvore, navrhli v konaní vypočuť svedkov manželov Veselkových, ktorí taktiež spoločný dvor užívali. Súd vykonal tento žalobcami navrhnutý dôkaz a pri jeho vykonávaní postupoval podľa § 196 odsek 3 C.s.p.. Svedkovia, ktorí boli poučení podľa § 201 a nasl. C.s.p., súdu zodpovedali položené otázky. Z výpovedí svedkov však vyplynulo, že ani svedkovia nepovažovali žalobcov za spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti. Svedkovia sami uviedli, že oni dotknutú nehnuteľnosť kúpili a takto získali jej vlastnícke právo k nej.

7. Súdu sa písomne vyjadrila aj pani Kevanová, ktorá kúpnu zmluvu spomínanú v žalobe so žalobcami uzatvorila. Výsluch pani Kevanovej Margity ako svedkyne , bol zo strany žalobcov navrhnutý, súd ju aj písomne predvolal, táto však svoju neúčasť z dôvodu zlého zdravotného stavu ospravedlnila, súčasne oznámila, že pozná účastníkov sporu a uviedla, že manželom Palackovým / žalobcom v rade 1 a 2 / predala len parcelu číslo 2739/1 a par.č. 2739/2, tak ako to bolo uvedené v kúpnej zmluve a v znaleckom posudku a v katastrálnej mape, kde si to mohli pozrieť. Uviedla, že nič viacej im nepredala, že manželia Palackoví to veľmi dobre vedia, nakoľko zaplatili len za dve parcely. Súčasne požiadala o zaslanie písomných otázok v prípade potreby. Súd dôkaz - výsluch svedkyne Margity Kevanovej nevykonal, lebo žalobcovia oznámili, že na tomto výsluchu netrvajú. V priebehu konania účastníci zotrvali na svojich vyjadreniach.

8. Z notárskej zápisnice spísanej dňa 2.5.1999 notárom JUDr. Jozefom Štefankom, v ktorej je obsiahnutá kúpna zmluva uzavretá medzi Margitou Kevanovou ako predávajúcou a žalobcami v rade 1 a 2 ako kupujúcimi súd zistil, že uvedenou kúpnou zmluvou Margita Kevanová previedla na žalobcov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Šurany, zapísané na LV č. 860, par. č. 2739/1 zastavaná plocha na ktorej sa nachádza dom a dvor o rozlohe 61 m2 a parcela číslo 2739/2

- záhrada o výmere 165 m2. Tieto nehnuteľnosti pani Kevanová predala žalobcom ako kupujúcim za kúpnu cenu 25.000,- Kčs. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola určená s prihliadnutím na úradné ocenenie. Zo znaleckého posudku č. 63/89 vypracovaného 15.8.1989, t.j. pred uzavretím kúpnej zmluvy je zrejmé, že predmetom ocenenia sú vyššie uvedené dve parcely a dom. Znalec tieto nehnuteľnosti ocenil na sumu 27.730,- Kčs. Ani v kúpnej zmluvy a ani v znaleckom posudku sa parcela, ktorá je predmetom tohto súdneho konania / parc č. 2741/ neuvádza. Aj v prípade znaleckého posudku, aj v prípade kúpnej zmluvy sa uvádzajú parcely zapísané na LV číslo 860. Aj z oznámenia o výsledku prešetrenia žiadosti (číslo listu 100) súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 860. Z tohto materiálu je zrejmé, že v tom čase žiadne iné nehnuteľnosti, okrem par.č. 2739/2 , par.č. 2739/1 a domu na tomto liste vlastníctva zapísané neboli. Nehnuteľnosť, resp. parcela ktorá je predmetom tohto konania bola zapísaná na LV oveľa neskôr potom, ako bola uzatvorená kúpna zmluva a to až v roku 2003 a na LV číslo 861, pritom v tom čase v uvedenom liste vlastníctva boli ako vlastníci sporného podielu zapísaný Jozef Výberči a manželka Helena.

9. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 16D/194/2004, D not 64/2004 zo dňa 22.7.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.7.2005 v dedičskej veci po neb. Jozefovi Výberčim, o novoobjavenom dedičstve, súdu zistil, že parcelu reg. ,,C“ č. 2741 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2 , zapísanú na LV č. 861. pre katastrálne územie Šurany vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/18 nadobudla ako dedička Marta Kevanová. Z osvedčením o dedičstve sp.zn. 16D 491/2004, Dnot-162/2004 zo dňa 22.7.2005 , ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.7.2005 v dedičskej veci po neb. Helene Výberčiovej, o novoobjavenom dedičstve, súd zistil, že parcelu reg. ,,C“ číslo 2741 zapísanú na LV č. 861, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/18-tiny k celku nadobudla Margita Kevanová. Z vyššie uvedených osvedčení vyplýva, že vlastníčkou sporného 3/9-tinového podielu k celku parc.č. 2741, zapísanej na LV č. 861, nachádzajúce sa v k.ú. Šurany sa stala Margita Kevanová ako dedička manželov Výberčiových. Uvedené sporné nie je, nie je teda sporné, že po smrti manželov Výberčiových smrťou týchto osôb prešlo vlastníctvo k spornému podielu uvedenej parcely na pani Kevanovú.

10. Žalobcovia v rade 1 a 2 teda tvrdili, že okrem nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. 860 a ktoré boli do ich vlastníctva zapísané na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 2.5.1990, tak že okrem týchto nadobudli aj 3/9 podiel na par.č. 2741, zapísanej na LV č. 859 a to z dôvodu, že od počiatku mali za to, že kupujú dom s dvorom a práve tento podiel sa týkal spoločného dvora, ktorý sa nachádzal pri dome, ktorý kúpili a cez ktorý dvor sa do domu vchádzalo.

11. Sporné je teda vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu 3/9 k celku na parc. reg ,, E“ č. 2741 o celkovej výmere 217 m2, zapísanej na LV č. 589. V súčasnosti je ako výlučný vlastník celej tejto parcely na liste vlastníctva uvedený žalovaný a žalobcovia v rade 1 a 2 naopak tvrdia, že vlastníkmi 3/9 podielu na predmetnej nehnuteľnosti sú oni a že vlastníctvo sporného spoluvlastníckeho podielu nadobudli vydržaním.

12. Podľa § 137 písmeno c) C.s.p. žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Podľa § 132 odsek 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou zmluvou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením , rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanoveným zákonom.

Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.

13. V tejto veci súd v prvom rade skúmal, či majú žalobcovia v rade 1 a 2 naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Až následne bolo možné skúmať či ich návrh je dôvodný aj z hľadiska hmotnoprávneho. Žalobcovia v rade 1 a 2 sa teda domáhajú v konaní určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 3/9 k celku na nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v súčasnosti na LV číslo 859 a ako jej výlučný vlastník je v príslušnom liste vlastníctva zapísaný žalovaný. Za situácie, že vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, resp. k jej spoluvlastníckeho podielu je medzi účastníkmi konania sporné, súd konštatuje, že je tu daný naliehavý právny záujem na tomto určení. Len súdne rozhodnutie zrejme zabezpečí vnesenie istoty do právneho postavenia účastníkov konania, nakoľko je nepochybné, že žalobcovia sa svojho práva - určenia vlastníckeho práva môžu prípadne domôcť len súdnou cestou a to vzhľadom na rozdielny právny názor k danej veci zo strany žalovaného- súčasného vlastníka. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania však súd konštatuje, že nárok žalobcov, čo sa týka hmotnoprávneho hľadiska, dôvodný nie je.

14. Ako bolo uvedené, predmetom sporu je vlastníctvo k 3/9 -novému podielu na nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. 859 v celosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobcovia poukázali na kúpnu zmluvu zo dňa 2.5.1990, spísanú vo forme notárskej zápisnice notárom JUDr. Jozefom Štefankom, na základe ktorej nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané ma LV č. 860, ktoré nehnuteľnosti susedia s parcelou, ktorá je predmetom sporu. Žalobcovia tieto nehnuteľnosti kúpili od pani Margity Kevanovej. Žalobcovi v rade 1 a 2 majú zato, že vlastníkmi 3/9 podielu na predmetnej spornej parcele, ktorý podiel zdedila predávajúca p. Kevanová, sú oni a že ho nadobudli vydržaním. Mali totiž zato, že vzhľadom na znenie kúpnej zmluvy, v ktorej sa uvádza ako predmet kúpi aj dvor, že touto kúpnou zmluvou na nich predávajúca prevádza vlastníctvo aj k podielu na spornej parcele. Tvrdili, že od počiatku boli dobromyseľní v tom , že podiel na spornej parcele nadobudli, že im patrí a že túto parcelu bezprostredne po uzavretí kúpnej zmluvy / rok 1990/ začali aj užívať. Tvrdili, že ju v dobrej viere užívali minimálne do roku 2003, kedy sa od susedov Veselkových dozvedeli, že spoločný dvor- sporná parcela, predmetom kúpnej zmluvy nebol. Žalobcovia preto poukázali na ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tvrdili, že vlastnícke právo k predmetnému podielu na spoločnom dvore vydržali, keďže od 2.5.1990 na základe kúpnej zmluvy začali dom aj dvor užívať. Mali a majú zato a že až doposiaľ sú dobromyseľní v užívaní spoločného dvora a v tom, že im podiel na spoločnom dvore patrí a do súčasnosti aj platia daň zo spornej nehnuteľnosti. Súd z listinného dôkazu- kúpnej zmluvy zo dňa 2.5.1990 zistil, že predmetom písomnej kúpnej zmluvy nebol spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore, spornej parcele č. 2741 zapísanej na LV č. 860. Súd vzhľadom na tvrdenia žalobcov skúmal, či k nadobudnutiu vlastníctva sporného spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti nedošlo vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú má v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov. Aby bolo možné na žalobcov hľadieť ako na oprávnených držiteľov, musia byť splnené určité podmienky, t.j. držba musí byť oprávnená, musí uplynúť zákonnom stanovená doba oprávnenej držby, predmet ktorého vlastníctvo má byť vydržané, je spôsobilý na vydržanie a ten kto je držiteľom je subjektom spôsobilým na vydržanie. Podľa znenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. V zmysle § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnej veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. T.j. podľa súdu nie hoc aká držba a tiež nie hoc aký subjektívny pocit údajného držiteľa veci automaticky spôsobujú po uplynutí 10 ročne doby vydržanie veci. V každom prípade podľa súdu musí ísť o držbu dobromyseľnú a oprávnenú. Aby bolo možné považovať niekoho za oprávneného držiteľa, je zo zákona nevyhnutné, aby bol tento vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Súd v žiadnom prípade nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Takáto predpokladaná dobrá viera musí vychádzať aj z objektívnych okolností, za ktorých mohlo dôjsť k vzniku vecného práva, napr. aj z právneho dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práv. Skutočný právny titul nadobudnutia držby tu síce v skutočnosti nemusí existovať, ale musí tu existovať skutočná a nespochybniteľná dobrá vôľa držiteľa, že jeho držba sa o taký / existujúci/ titul opiera. Otázku existencie dobrej vôle je potrebné posudzovať veľmi citlivo. Musí sa skutočne objektívne posúdiť, či držiteľ pri normálnej opatrnosti mal, resp. mohol mať vedomosť, alebo oprávnené pochybnosti o tom, či mu vec právom patrí. Ako bolo uvedené, žalobcovia poukazovali na to, že kupovali dom aj časť spoločného dvora a že za tým účelom

si dali vypracovať kúpnu zmluvu profesionálom, notárom a že boli teda v domnení, že kúpili aj podiel na spoločnom dvore. Z kúpnej zmluvy však nič takého nevyplýva. To, čo na základe kúpnej zmluvy kupovali , toho sa aj stali riadne vlastníkmi, to nadobudli. Uvedené nepochybne vyplýva z notárskej zápisnice, kde je jasne určite a zrozumiteľne uvedený predmet kúpnej zmluvy a to nehnuteľnosti zapísane na LV č. 860. Žiadne iné parcely než tie ktoré sú zapísané na LV č. 860 sa v kúpnej zmluve neuvádzajú a neuvádza sa v zmluve ani žiaden podiel na spoločnom dvore. Aby bolo možné na žalobcov hľadieť ako na oprávnených držiteľov, musí tu existovať relevantný nadobúdací titul. Tento však v konaní žalobcovia nepreukázali, a len samotné užívanie nehnuteľnosti, resp., skutočnosť že sa jedná o spoločný dvor je podľa súdu nepostačujúce. V ich neprospech boli aj výpovede nimi navrhnutých svedkov, ktorý vôbec nepotvrdili tvrdenia žalobcov, ale naopak tvrdili, že žalobcovia spoluvlastníkmi spornej parcely nikdy neboli. Ako bolo uvedené, žalobcovia svoj nárok , resp. držbu spornej nehnuteľnosti odvodzujú od vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. V tejto je však riadne uvedené , ktoré konkrétne nehnuteľnosti , riadne špecifikované listom vlastníctvom , výmerou, číslom parciel a súpisným číslom sú predmetom kúpnej zmluvy. A parcela , ktorá je predmetom sporu, predmetom kúpnej zmluvy vôbec nebola, ani sa len nenachádzala na LV uvedenom v kúpnej zmluve a ako už bolo uvedené, v kúpnej zmluve sa ani len neuvádzal nejaký spoluvlastnícky podiel. Predmetom kúpy bol celé nehnuteľnosti, ktoré síce nadobudli kupujúci do bezpodielového spoluvlastníctva, ale kupovali ich v celosti, žiaden podiel na nich. Podľa kúpnej zmluvy boli predmetom kúpi teda len nehnuteľnosti zapísané na LV č. 860 a to za kúpnu cenu 25.000,- Kčs. Z kúpnej zmluvy ďalej vyplýva, že kúpna cena bola určená s prihliadnutím na úradné ocenenie. A zo samotného znaleckého posudku č. 63/89 vypracovaného 15.8.1989, t.j. pred uzavretím kúpnej zmluvy je zrejmé, že predmetom ocenenia sú vyššie uvedené dve parcely a dom, zapísané na LV č. 860. Znalec tieto nehnuteľnosti ocenil na sumu 27.730,- Kčs. Ani v kúpnej zmluvy a ani v znaleckom posudku sa parcela, ktorá je predmetom tohto súdneho konania / parc č. 2741/ neuvádza. Žalobcovia vzhľadom na všetky tieto skutočnosť, nemôžu byť objektívne považovaní za oprávnených držiteľov. Súd nemôže len vzhľadom na ich subjektívny pocit, že sa možno aj omylom domnievali, že kupujú aj podiel na spoločnom dome, ´vyhodnotiť , že sa stali oprávnenými držiteľmi spornej parcelami a to len z dôvodu, že táto susedí s nehnuteľnosťami, ktoré v skutočnosti v minulosti aj kúpili a že táto nehnuteľnosť predstavuje spoločný dvor, cez ktorý chodili do kúpeného domu.

15. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v tomto rozsudku. Žalobcovia nepreukázali nad všetku pochybnosť svoje vlastníctvo k spornému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti. Preto súd žalobu o určenia ich vlastníctva v celom rozsahu zamietol. 16. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu , preto mu súd priznal nárok na náhradu ich trov v celom rozsahu, voči v konaní neúspešným žalobcom v rade 1 a 2. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.