Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-350-2021.pdf
PDF · 90.24 KB
Case nature
Subarea
21Ek/350/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX E., zast.: JUDr. Jozef Jesenič, Tomášikova 5/B, 81821 01 Bratislava, IČO: 50 519 174 proti povinnému 1/: A. F., nar: 18.09.1952, Šoltésovej 5074/27, 940 01 Nové Zámky, povinnému 2/: G. F., nar: 01.01.1958, H. XXXX/XX, XXX XX I. J. o vymoženie sumy 2.050,41 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, IČO: 36100030, pod sp. zn. 93EX 129/21, o sťažnosti povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/350/2021 zo dňa 12.07.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/350/2021 zo dňa 12.07.2023 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému 1/ nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/350/2021 zo dňa 12.07.2023 vo výške 69,79 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.01.2021 domáhal od povinných vymoženia 2.050,41 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5C/573/2015 zo dňa 15.07.2020.
2. Poverením zo dňa 10.02.2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzana Kubešová, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 93EX 129/21.
3. Uznesením sp. zn. 21Ek/350/2021 zo dňa 12.07.2023 vyšší súdny úradník návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (výrok I.) a oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov nepriznal (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že povinný 1/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že je zrejmé, že aj s povinnou 2/ vlastnia majetok na LV č. XXX - 2739/1 zastavaná plocha a nádvorie 61 m2 2739/2 záhrada 165 m2. Tento LV XXX, ktorý súdna exekútorka uviedla sa nezakladá na pravde a nevie, kto tieto informácie poskytol. Uviedol, že oprávnený si za záhadných okolností nechal celý spoločný dvor prepísať na seba. Uvedená nehnuteľnosť sa nachádza na atraktívnom mieste mesta Šurany. Oprávnený si chce privlastniť cudzí majetok, a je podozrenie, že podplatil úrady. Povinný 1/ žiadal, aby mu súdna exekútorka zaslala list s udelením oprávneného, že môže nakladať s majetkom povinných. Ďalej žiadal zaslať šeky na splácanie neoprávnenej exekúcie. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že v exekučnom konaní sa môže povinný brániť voči začatej exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému 1/ doručené dňa 27.04.2021, čo potvrdzuje doručenka,
ktorá je súčasťou spisu. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť povinnému 1 dňa 28.04.2021, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a posledný deň tejto lehoty pripadol u povinného 1/ na deň 12.05.2021. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný 1/ však návrh na zastavenie exekúcie zaslal súdnemu exekútorovi dňa 25.03.2023 a teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Napriek skutočnosti, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej lehote, súd sa zaoberal skutočnosťami, ktoré povinný 1/ uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný 1/ návrh na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného 1/ voči oprávnenému. Súd poukázal na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu) - Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky. Súd mal za to, že povinným 1/ uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti exekučnému titulu, o ktorých bol povinný 1/ riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. Exekučný súd zdôraznil, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Exekúcia sa začala dňa 10.02.2021 doručením poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi na vymoženie istiny a trov exekúcie oprávneného. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymáhania nároku na základe exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5C/573/2015 zo dňa 15.07.2020. Uvedené rozhodnutie bolo súdu predložené v zákonom stanovenej forme. Z obsahu súdneho spisu a predložených dokumentov, súd pri preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Súd návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Zároveň súd uviedol, že neboli naplnené predpoklady § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť.
4. Proti uzneseniu podal povinný 1/ v zákonnej lehote podanie, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako sťažnosť, v ktorej znova argumentoval tým, že sa má jednať o jeho majetok a nikto nemá právo bez súhlasu si ho privlastniť a prepísať na svoje meno a dokonca aby sa ho zmocnil praktický zadarmo, zneužil exekučný úrad a svoje postavenie advokáta. Dokonca zneužil, že povinný 1/ je už starší človek, ktorému prináleží ochrana podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona. Povinný 1/ dňa 13.03.2023 podal žalobu o náhradu škody voči SR spôsobenej nesprávnym postupom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 18C/22/2023. Dňa 20.07.2023 podľa Úradného záznamu k spisu č. 05623/2023/141 na Ministerstve spravodlivosti SR predložil dôkazy, kde vyvrátil tvrdenia Slovenskej republiky zast. MS SR. Povinný chce zastaviť exekúciu. Súd v Banskej Bystrici mu poslal priložený list, písaný 19.04.2023 B. C. na exekútorský úrad Topoľčany pani JUDr. Zuzana Kubešová, kde oprávnený nesúhlasí zo zastavením exekúcie a chce silou mocou sa zmocniť majetku povinného vedeného na LV XXX. Oprávnený musí nahradiť povinnému škodu vo výške 10 000 Eur za neoprávnené zbúranie hospodárskych budov, ktoré boli vlastníctvom povinných. Pozemok povinných sa nachádza v lukratívnej časti mesta Šurany a má vysokú hodnotu. Povinný 1/ poukázal na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, § 127 ods. 3 Trestného zákona. Záverom povinný 1/ poukázal na to, že exekúcia voči povinným je neoprávnená, exekučné povinnosti si plnia. K sťažnosti povinný 1/ pripojil žalobu adresovanú Okresnému súd Nové Zámky vo veci 18C/22/2023, Úradný záznam Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k uvedenému spisu, Poverenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre zamestnanca v konaní o náhradu škody vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 18C/22/2023.
5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného 1/ uviedol, že súd napadnutým uznesením zamietol nedôvodný návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, s čím sa v plnom rozsahu stotožnil. Okrem skutočnosti, že povinný 1/ podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty, tak povinný 1/ návrh na zastavenie exekúcie neoprel o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Oprávnený je presvedčený, že sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania. Oprávnený považuje uznesenie za správne a zákonné
a navrhuje, aby súd vydal uznesenie, ktorým sťažnosť povinného 1/ zamietne a oprávnenému prizná nárok na náhradu trov konania.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 9. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 13. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného 1/ proti nemu tak logicky za nedôvodnú. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení riadne vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi povinného uvádzanými v návrhu na zastavenie exekúcie. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného 1/ prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva: 14. Súd konajúc sudcom v prvom rade uvádza, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne konštatoval, že povinný 1/ podal návrh na zastavenie exekúcie po zákonnej lehote uvedenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a teda v zmysle koncentračnej zásady súd nemal zákonnú povinnosť tento návrh povinného 1/ vecne prejednať. Vyšší súdny úradník sa však aj napriek uvedenému sa návrhom povinného 1/ na zastavenie exekúcie zaoberal a riadne sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami povinného 1/. 15.Súd pritom uvádza, že exekučným titulom v tomto konaní je uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5C/573/2015 - 495 zo dňa 15.07.2020 (v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5C/573/2015 - 532 zo dňa 17.12.2020), ktorým súd rozhodol o trovách konania strán sporu vedeného pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 5C/573/2015 a to tak, že zaviazal povinných (žalobcov v základnom konaní) zaplatiť spoločne a nerozdielne oprávnenému (žalovanému v základnom konaní) titulom náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania sumu 2.050,41 Eur. Zároveň uznesením sp. zn. 5C/573/2015 - 532 zo dňa 17.12.2020 Okresný súd Nové Zámky zamietol sťažnosť povinných (žalobcov v základnom konaní) voči uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5C/573/2015-495 zo dňa 15.07.2020 a oprávnenému (žalovanému v základnom konaní) nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal. 16.Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení zamietol návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie z dôvodu, že tento nepreukázal žiaden zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Námietky, ktoré povinný 1/ označil ako dôvody na zastavenie exekúcie, t. j. argumenty ohľadom základného konania prebiehajúceho pred Okresným súdu Nové Zámky pod sp. zn. 5C/573/2015 týkajúce sa najmä jeho vlastníckeho práva, mohli a mali byť predložené povinným 1/ najneskôr v základnom konaní, exekučný súd im preto v tomto štádiu konania (vo vykonávacom konaní) nemôže pripísať žiadnu relevanciu. Zároveň súd uvádza, že v tomto exekučnom konaní nie je vymáhanou povinnosťou nepeňažné plnenie týkajúce sa vlastníckeho práva povinných k nehnuteľnostiam, ale peňažné plnenie, ktoré bolo oprávnenému priznané v základnom konaní z titulu trov právneho zastúpenia v prvoinštančnom a odvolacom konaní. Súd opätovne uvádza, že exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorý je spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom a ktorý dosiaľ nebol zrušený alebo zmenený. Súdu
do dňa rozhodnutia o sťažnosti povinného 1/ nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci zrušenie exekučného titulu. Exekučný súd tiež konštatuje, že nie je v jeho právomoci preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Čo sa týka opätovnej argumentácie povinného 1/ súvisiacej s konaním pred vydaním exekučného titulu, sudca k uvedenému poznamenáva, že vymáhané rozhodnutie sa nadobudnutím právoplatnosti stalo pre strany záväzné a založilo tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučných titulov. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom boli vydané exekučné tituly, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučných titulov. Exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučných titulov, ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučnými titulmi viazaný a musí z nich vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. 17. Čo sa týka priloženej žaloby povinného 1/ adresovanej Okresného súdu Nové Zámky k sp. zn. 18C/22/2023 a taktiež úradného záznamu a poverenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, obe sa týkajú iného konania (konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 18C/22/2023), nie konania vedeného pod sp. zn. 5C/573/2015, a nepreukazujú súdu žiadny zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie. 18. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného 1/, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného 1/ (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005). 19. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne a zo sťažnosti povinného 1/ nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 21Ek/350/2021 zo dňa 12.07.2023 podľa § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol. 20. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 23. Oprávnený si v rámci podaného vyjadrenia k sťažnosti povinného 1/ uplatnil nárok na náhradu trov konania. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd o sťažnosti povinného 1/ proti uzneseniu rozhodol tak, že túto ako nedôvodnú zamietol), voči povinnému 1/ mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči
povinnému 1/ nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po zamietnutí sťažnosti povinného 1/ dôvodné, a to za vyjadrenie oprávneného k sťažnosti spolu vo výške 69,79 Eur (1x odmena vo výške 45,64 Eur + 1x režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur + DPH). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného 1/ vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).