Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/169/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: G. C., nar. XX.XX.XXXX, O. L. XXX/XX, K. D., o zaplatenie 1.100,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -149 zo dňa 16. apríla 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou až 4 , , , d) o spotrebiteľských úveroch, , , , o bankách a vecne tým, že „na základe takto zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti podľa vyplýva, že žalobca, hoci na to bol povinný podľa , nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, či, kedy, akou formou a akým obsahom bol žalovaný vyzvaný postupcom na splnenie svojich záväzkov, keď jediný doklad o doručovaní výzvy, postupca uviedol nesprávnu adresu žalovaného, ktorá výzva bola doručovaná až po vypovedaní zmluvy. Rovnako žalobca nepreukázal doručenie výpovede dané postupcom žalovanému zo zmluvy o poskytovaní balíku služieb. V tejto súvislosti súd má za to, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu. Nepredloženie uvedených listín/výziev, upomienok a podaní, mal za následok neunesenie dôkazného bremena, nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky. Vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax, si bol vedomý požiadaviek na preukázanie aktívnej legitimácie v spore. Žalobca si pritom bol vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky, o to viac, že postupcom bola banka. Následne skutkové zistenie je jednak reprodukciou listinného dôkazu, zmluvy o postúpení pohľadávok, jednak dôsledok skutočnosti, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť na preukázanie splnenia povinnosti doručenie výpovede žalovanému v zmysle dojednania v zmluve. Žalobca podal žalobu dňa 14.11.2017. Pohľadávku z tohto úveru banka postúpila na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017. Oznámenie zo strany Banky, ktorá mala oznámiť žalovanému postúpenie pohľadávky sa v spise nenachádzal. Postupník, žalobca, po postúpení pohľadávky dňa 11.07.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky a súčasne oznámil postúpenie dlhu Bankou. V zmysle čl. 3 bod. 3.3, pod bod 3.3.3 Všeobecných obchodných podmienok platných u postupcu - banka, v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka, bola oprávnená vypovedať zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktoré účinky výpovede nastali uplynutím

3. dňa odo dňa jej doručenia klientovi, a v prípade, ak banka vypovedala zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby z dôvodu hodného osobitného zreteľa, označené v zátvorke klient poruší svoje povinnosti, mali účinky výpovede nastali dňom doručenia výpovede jej trovy. Banka, ako postupca nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku postúpila na žalobcu bez tohto, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere. Uvedená skutočnosť je zrejmá z toho, že žiaden doklad osvedčujúci vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany postupcu nebol predložený. Pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol riadne výpoveďou zmluvy o poskytnutí produktov služieb pre fyzické osoby, doručenia výpovede klientov, žalovanému, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver bol splatný. Vzhľadom na takto vykované dokazovanie na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní nepreukázal žalobca splnenie podmienok v zmysle § 526 Obč. zák. /oznámenie postupcu/, hoci tak mohol postupník urobiť kedykoľvek a prípadný nedostatok tohto dôkazu mohol nahradiť preukázaním týchto skutočností aj počas prebiehajúceho konania voči dlžníkovi /uznesenie NS SR sp.zn. 4MObdo 3/2012/. V prejednávanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobcovi, ako tvrdenému postupníkovi sa žiadnu z týchto skutočností dokázať nepodarilo a takýto dôkaz neposkytol ani počas konania. Nedokázal tak, že by bol žalovaný upovedomený o postúpení pôvodným veriteľom, pričom pred postúpením pohľadávky nebolo preukázané splnenie podmienok pre platné vypovedanie zmluvy pred jej postúpením. Tým žalobca nepreukázal svoje postavenie veriteľa uplatnenej pohľadávky, teda svoju aktívnu legitimáciu. Súd neuložil žalobcovi povinnosť zaplatiť úspešnému žalovanému trovy konania, nakoľko z obsahu spisu, ani z iných podkladov nezistil žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním“.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, k doučenému odvolaniu sa nevyjadril.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal na to, že žalobca zmluvný vzťah ukončil výpoveďou zo dňa 18.03.2015. Pokiaľ ide o preukázanie doručenia výpovede žalovanému k tomu žalobca poukazuje na ust. podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporových skutkových tvrdení. Nesporové skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav z ktorého pri rozhodnutí vychádza. Vzhľadom na uvedené je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybnené, považovať za nesporné. Žalovaný doručenie výpovede nespochybnil, preto súd v tomto smere nevykonáva dokazovanie a doručenie výpovede považuje za nesporné. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 04.12.2018. Žalobca ďalej uvádza, že pokiaľ ide o ukončenie zmluvného vzťahu súd v danom prípade nevyslovil svoj právny názor, súd neprezentoval stranami predmetnú skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Na základe toho odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodnej skutočnosti súdom ako spornej a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Poukázal na ust. v nadväznosti na . Žalobca tiež poukazuje na ust. zákona o bankách, ktoré je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy, pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety tohto ustanovenia. V ňom sa uvádza, že toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Zmyslom tohto ustanovenia je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase spred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Podľa dôvodovej správy k zákona o bankách sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe ktorá nie je bankou. Na základe toho navrhuje, aby odvolací súd

rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe resp. rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyčíslil si aj trovy odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 1.100,04 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie skutkovo a právne správne posúdil jeho nárok.

7. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou bolo namietanie, že súd prvej inštancie porušil svoju povinnosť podľa ustanovenia , keďže v priebehu konania neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné. Súd prvej inštancie počas konania nevyjadril svoj právny názor k ukončeniu zmluvného vzťahu, neprezentoval túto skutočnosť ako spornú, nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov.

8. Podľa po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

9. Ako to vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 21.09.2018, 22.01.2019 a 16.04.2019 vo veci pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie si svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia nesplnil a neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, pričom podľa názoru odvolacieho súdu tu nie je právne významným, či sa v konkrétnej veci strana o sporných skutočnostiach aj skutočne dozvedela (pre možnosť ďalšieho postupu predpokladaného zákonom stačí už len možnosť daná, napr. aj nedostavením sa riadne predvolanej strany, resp. jej zástupcu, na pojednávanie bez ospravedlnenia neprítomnosti dôležitým dôvodom oprávňujúcim žiadať aj o odročenie pojednávania).

10. Spravodlivým prejednaním veci je totiž také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu sp. zn. obsah práva na súdnu ochranu uvedený v Čl. 46 ods. 1 nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

11. S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie nesplnil zákonom uloženú povinnosť postupovať v zmysle citovaného ustanovenia , v dôsledku čoho vydal pre strany nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie, odňal tým stranám možnosť konať pred súdom a porušil ich právo na spravodlivý proces. Zákonnému postupu súdu prvej inštancie by podľa odvolacieho súdu korešpondoval len taký stav, keby bolo v zápisnici o pojednávaní výslovne uvedené, že poučovacia povinnosť súdu podľa ustanovenia splnená bola. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.02.2011 v nedodržaní postupu

podľa ustanovenia účinného do 30.06.2016 bolo treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti v preskúmavanej veci () viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Stranám sa tak nevytvorila možnosť, aby k tomu, s čím ich mal súd prvej inštancie oboznámiť, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. Táto procesná vada je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo. Obdobné stanovisko opakovane zaujal i Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutiach sp. zn. a sp. zn. . V dôsledku toho odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolaciemu súd nedá poukázať i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v Čl. 46 ods. 1 nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

13. Konanie pred súdom pritom musí zabezpečiť pre strany spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair proces). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva , účastníkovi (stranám) viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich.

14. , stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je pritom také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy.

15. Nakoľko súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil príslušnými zákonnými ustanoveniami a zákonným spôsobom nepostupoval podľa ustanovenia , odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie včítane závislého výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( a ). Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa skutočne riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § ustanovenia 391 ods. 2 viazaný, opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku, a až potom opätovne rozhodnúť o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

17. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).