Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bfe/387390.06b00c.pdf
PDF · 160.5 KB
No categories available
2Cdo/78/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 78/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. K., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. A. T., advokátom v B., proti ţalovanému Š. F., bývajúcemu v N.,
zastúpenému A., so sídlom v N., adresa pre doručovanie B., o zaplatenie 6 306,84 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15 C 61/2006, o dovolaní
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. októbra 2011 sp. zn. 9 Co 32/2011,
takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. októbra 2011 sp. zn. 9 Co 32/2011
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí prvým) z 25. októbra 2007 č.k.
15 C 61/2006-106 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa voči ţalovanému domáhala
zaplatenia 6 306,84 € s príslušenstvom titulom zaplatenia zálohy na základe zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve z 13. februára 2006. Súd ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému
náhradu trov konania 2 449,38 € (73 790 Sk) k rukám Mgr. R. H. do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Nitre uznesením z 5. júna 2008 sp. zn. 9 Co 48/2008 zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí druhým) z 5. februára 2009 č.k.
15 C 61/2006-184 ţalobu zamietol. Súd ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému
náhradu trov konania 3 852,99 € k rukám Mgr. R. H. do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 489, § 451 ods. 1, 2
a § 580 Občianskeho zákonníka. Súd uzavrel, ţe pohľadávka ţalobkyne voči ţalovanému
zanikla započítaním. Ţalovaný svoj prejav smerujúci k započítaniu urobil vo svojom odpore
z 19. júna 2006. Za preukázané súd povaţoval, ţe ţalobkyňa mala nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu, ktorý ţalovaný získal plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Naproti tomu, mal však ţalovaný voči ţalobkyni ten istý
nárok a aj z toho istého dôvodu, pretoţe ţalobkyňa motorové vozidlo fakticky uţívala
od januára 2005 do februára 2006, ale ústne dohodnuté leasingové splátky po 429,04 €
neplatila a ani za ďalšie faktické uţívanie tohto vozidla od februára 2006 do septembra 2006
neplatila nájomné. Na základe tohto zistenia súd dospel k záveru, ţe obaja účastníci mali
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie bolo rovnakého druhu (v peniazoch). Zánik
pohľadávok nastal okamihom, keď sa tieto pohľadávky stretli. Súd navyše konštatoval, ţe
pohľadávka ţalovaného (9 724,30 €) prevyšuje pohľadávku ţalobkyne (6 306,84 €).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí prvým) zo 4. marca 2010 sp. zn.
9 Co 111/2009 zmenil rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť
ţalobkyni sumu 6 306,84 € so 7 % ročným úrokom z omeškania od 28. septembra 2006
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 21. decembra 2010 sp. zn.
2 Cdo 233/2010 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí druhým) z 27. októbra 2011 sp. zn.
9 Co 32/2011 zmenil rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť
ţalobkyni 6 306,84 € so 7 % ročným úrokom z omeškania od 28. septembra 2006
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe medzi účastníkmi konania bolo nesporné, ţe
13. februára 2006 písomne uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej sa
ţalovaný zaviazal najneskôr do 3 dní od prevodu vlastníckeho práva na jeho osobu uzavrieť
kúpnu zmluvu so ţalobkyňou o predaji motorového vozidla zn. F., E.. č. N. za dohodnutú
kúpnu cenu 9 958,18 €. Ţalobkyňa ako budúca kupujúca pri podpise tejto zmluvy poskytla
ţalovanému ako budúcemu predávajúcemu zálohu 6 306,84 € a zvyšných 3 651,33 € malo
byť zaplatených v štyroch splátkach. Sporným nebolo, ţe ţalobkyňa písomne 9. marca 2006
od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy odstúpila a zároveň vyzvala ţalovaného na
vrátenie sumy 6 306,84 € a prevzatie motorového vozidla. Za nepochybné odvolací súd
povaţoval aj to, ţe do vlastníctva ţalovaného predmetné motorové vozidlo po skončení nájmu
prešlo 22. marca 2006 a k prevzatiu motorového vozidla ţalovaným od ţalobkyne došlo
27. septembra 2006. Vozidlo bolo predané 30. novembra 2006 (kúpna zmluva medzi
ţalovaným ako predávajúcim a A. ako kupujúcim za kúpnu cenu 6 306,84 €). Nárok
ţalobkyne na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu neuzatvorenej kúpnej zmluvy je
nárokom z bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Ţalovaný
tvrdil, ţe voči ţalobkyni má 3 pohľadávky – prvá pohľadávka v sume 6 006,58 € za uţívanie
motorového vozidla za obdobie od januára 2005 do februára 2006, druhá pohľadávka v sume
3 717,72 € za uţívanie motorového vozidla za obdobie od februára 2006 do septembra 2006
a tretia pohľadávka v sume 3 651,33 € za škodu spôsobenú ţalovanému porušením povinnosti
na uzavretie konečnej zmluvy. Pri prvom nároku ţalovaného – ústna dohoda účastníkov
o platení nájmu vo výške mesačných splátok leasingu po 429,04 € od januára 2005 do
februára 2006, bolo potrebné vyriešiť základnú otázku, a to dátum vstupu ţalobkyne do
uţívania predmetného motorového vozidla. Z písomne uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve z 13. februára 2006 z jej čl. IV., vety prvej vyplýva, ţe budúca kupujúca, t.j.
ţalobkyňa vstúpi do uţívania predmetu zmluvy dňom podpisu zmluvy. Pretoţe ţiaden
z účastníkov konania nenavrhol na preukázanie svojich tvrdení výsluch nestranných svedkov,
podľa názoru odvolacieho súdu je za deň vstupu ţalobkyne do uţívania predmetu zmluvy
potrebné povaţovať deň uvedený v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, t.j. 13. februára 2006.
Podporným pre túto skutočnosť bola aj výpoveď svedka D. B.. Súd uzavrel, ţe nárok
ţalovaného na zaplatenie sumy 6 006,58 € titulom nájomného je nedôvodný (ţalobkyňa
v rozhodnom období auto neuţívala). Druhý nárok ţalovaného – 3 717,72 € za uţívanie
motorového vozidla v období od februára 2006 do septembra 2006 titulom bezdôvodného
obohatenia, preukázaný taktieţ nebol. Dôkazné bremeno preukázania vzniku bezdôvodného
obohatenia bolo na ţalovanom. Ţalobkyňa tento nárok neuznala, tvrdiac, ţe ţalovaného
písomne vyzvala na prevzatie vozidla a okrem toho vozidlo v tomto období neuţívala, bolo
odstavené. Ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe by ţalobkyňa uţívala motorové vozidlo, ani
rozsah jeho amortizácie. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný nepodniká v súvislosti s prenájmom
automobilov a ţiadnymi dôkazmi nepreukázal ani základ uplatneného nároku, bolo potrebné
dospieť k právnemu záveru, ţe takáto pohľadávka neexistuje. Odvolací súd sa zaoberal aj
existenciou posledného nároku ţalovaného, o ktorom tvrdil, ţe ide o započítateľnú
pohľadávku – 3 651,33 € za škodu spôsobenú porušením povinnosti na uzavretie konečnej
zmluvy, a dospel k záveru, ţe táto pohľadávka neexistuje. V čl. V. zmluvy sa účastníci pre
prípad, ţe medzi budúcim predávajúcim a kupujúcou nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy
zaviazali uhradiť si všetky náklady, ktoré vznikli realizáciou zmluvy. Z výsledkov
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe ani jeden z účastníkov nevyuţil právo
vyplývajúce mu z § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a naviac, ţalovaný 30. novembra 2006
predmetné motorové vozidlo predal za sumu 190 000 Sk. Týmto úkonom, ktorý bol
ţalovaným urobený v jednoročnej lehote, v ktorej sa mohol ktorýkoľvek z účastníkov zmluvy
domáhať na súde nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím, zánik záväzku spôsobil
samotný ţalovaný (záväzok zanikol 30. novembra 2006). V konaní nebolo preukázané, ţe
ţalobkyňa spôsobila ţalovanému škodu tak, ako to ţalovaný tvrdil. Pre vyššie uvedené
dôvody odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, ţe u ţalovaného existujú
započítateľné pohľadávky, vyhodnotil ako nesprávny, pretoţe ţiadne započítateľné
pohľadávky medzi účastníkmi konania neexistovali. V danej veci bolo treba pri rozhodovaní
vychádzať z písomne uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, tzn. ţe ţalobkyňa ţalovanému ako
budúca kupujúca pri podpise zmluvy (13. februára 2006) odovzdala 6 306,84 €. Toto
ţalovaný ani nepoprel, preto daná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane
ţalovaného, ktoré je povinný ţalobkyni vydať. Ţalovaný sa s vrátením uvedenej sumy dostal
do omeškania 28. septembra 2006 (nasledujúci deň po prevzatí motorového vozidla od
ţalobkyne), preto súd priznal ţalobkyni aj úrok z omeškania (§ 517 Občianskeho zákonníka,
nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.). O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Navrhol, aby
dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe ţalobu zamietne, resp. zrušil rozsudok
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval
z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Uviedol, ţe
odvolací súd nikdy nepostupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a toto malo na ţalovaného
nepriaznivý dosah ohľadne druhej započítacej námietky, ktorá sa týkala náhrady
bezdôvodného obohatenia za uţívanie vozidla od februára 2006 do septembra 2006, keď
odvolací súd nepriznal tento nárok ţalovaného z dôvodu, ţe ţalovaný nepreukázal výšku
bezdôvodného obohatenia (napr. „amortizáciu vozidla“). Tým neuniesol dôkazné bremeno,
pretoţe súd výšku nároku ako poţičovné v autopoţičovni neuznáva, keďţe ţalovaný nie je
podnikateľ. V celom konaní však súd neuviedol, ţe by bola sporná výška poţadovaného
bezdôvodného obohatenia alebo základ, z ktorého ho ţalovaný vypočítal. Odvolací súd
nakoniec nepoukazoval len na nepreukázanie bezdôvodného obohatenia, ale na absenciu
zmluvného vzťahu medzi ţalovaným a ţalobkyňou ohľadne uţívania, či prenájmu vozidla
v období február 2006 – september 2006. Odvolací súd rozhodol bez takéhoto upozornenia,
resp. zhrnutia sporných a nesporných bodov veci, čím ţalovaný nedostal moţnosť preukázať
výšku bezdôvodného obohatenia iným spôsobom, samozrejme uţ bez moţnosti riadneho
opravného prostriedku, ktorý voči rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný. Okrem toho
však ţalovaný s vyjadrením z 20. júna 2011 zaslal súdu znalecký posudok č. 41/2011 (odbor
cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných
vozidiel), ktorý vypracoval znalec J. V.. Z odborných záverov znalca vyplýva, ţe počas
obdobia od 1. januára 2005 do 13. februára 2006 (kedy ţalovaný poskytol ţalobkyni vozidlo
na uţívanie) nastala amortizácia vozidla o 9,94 %, čo malo za následok zníţenie technického
stavu vozidla o 9,88 %, v cenovej úrovni zníţenie technickej hodnoty vozidla o 45 095 Sk,
v trhovej úrovni zníţenie trhovej hodnoty vozidla o 38 189 Sk. Z odborných záverov znalca
ďalej vyplýva, ţe počas obdobia od 13. februára 2006 do 27. septembra 2006 (kedy ţalobkyňa
mala vozidlo bez akýchkoľvek pochybností v uţívaní) nastala amortizácia vozidla o 4,66 %,
čo malo za následok zníţenie technického stavu vozidla o 4,76 %, v cenovej úrovni zníţenie
technickej hodnoty vozidla o 21 717 Sk, v trhovej úrovni zníţenie trhovej hodnoty vozidla
o 18 392 Sk. Ţalovaný na pojednávaní 27. októbra 2011 navrhol odvolaciemu súdu vykonať
tento dôkaz, minimálne prečítaním znaleckého posudku, avšak odvolací súd vykonať tento
dôkaz bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol. Odvolací súd teda odmietol v konaní vykonať
dôkaz (ohľadne amortizácie vozidla), ale potom v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalovaný
takýto dôkaz nepredloţil. Odvolací súd opätovne nevykonal dokazovanie ako naznačoval
ţalovaný (dopyt na S.), ale takýto dôkaz odmietol a prevzal vyslovene klamlivé tvrdenie
svedka B. ako podporný dôkaz pre určenie skutkového stavu veci a z toho vyplývajúci právny
záver. Poukázal na to, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky
kladené na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Odňatie moţnosti konať
pred súdom videl aj v tom, ţe nedostal moţnosť vyjadriť sa k inému spôsobu určenia základu
bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd mal dôsledne postupovať tak, aby boli procesné
práva účastníkov konania dodrţané.
Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený v zmysle § 241 ods. 1
O.s.p., proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné
a teda aj dôvodné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietal a ani dovolací súd
existenciu týchto vád nezistil.
Dovolací súd osobitne skúmal, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ţalovaný tvrdil, ţe odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157
ods. 2 O.s.p.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)
vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Zo spisu vyplýva, ţe po zrušení rozsudku odvolacieho súdu (prvého v poradí)
najvyšším súdom, ţalovaný do spisu doplnil znalecký posudok (č.l. 283 a nasl.). Zo zápisnice
pred odvolacím súdom z 27. októbra 2011 je zrejmé, ţe právny zástupca ţalovaného navrhol
doplniť dokazovanie znaleckým posudkom a inými listinami, ktoré do spisu zaloţil. Pokiaľ
ide o znalecký posudok ţalovaný dodal, ţe tento doloţil z dôvodu, ţe odvolací súd bol
názoru, ţe ţalovaný nepreukázal amortizáciu vozidla (čo vyplývalo z jeho prvého rozsudku).
Odvolací súd však jeho návrh na doplnenie dokazovania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia
pokiaľ ide o druhý nárok ţalovaného odvolací súd ale uviedol, ţe „Ţalovaný v konaní
nepreukázal, ţe by ţalobkyňa bola uţívala motorové vozidlo, ani rozsah jeho amortizácie“.
Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu zamietol návrh
ţalovaného na doplnenie dokazovania, okrem iného aj znaleckým posudkom, ktorým chcel
ţalovaný preukázať amortizáciu vozidla, keďţe aj z dôvodu práve nepreukázania amortizácie
vozidla povaţoval odvolací súd druhý nárok ţalovaného za nedôvodný.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie
musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí
v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.
K námietke dovolateľa ohľadom nedodrţania postupu zo strany odvolacieho súdu
v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. dovolací súd dodáva nasledovné.
Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo
samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov je moţné povaţovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Obsah zápisníc o pojednávaniach pred odvolacím súdom nedávajú podklad pre záver,
ţe odvolací súd (ktorý opakoval dokazovanie) dôsledne postupoval podľa tohto ustanovenia.
Citovaný § 118 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania
na pojednávaní s predbeţným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tieţ
s predbeţným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré
vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť moţnosť, aby tomu, s čím ich
oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. Vzhľadom na uvedené bola
v konaní pred odvolacím súdom navyše zistená iná vada, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
V nedodrţaní postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p., ku ktorému došlo v danej veci, treba
vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci
viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela
k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj napr. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. februára 2011 sp. zn. 3 M Cdo 18/2010).
Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
ako aj z dôvodu, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). S poukazom na právnu úpravu
dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska
jeho vecnej správnosti a ani ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2013
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová