Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/78/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. K., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. A. T., advokátom v B., proti ţalovanému Š. F., bývajúcemu v N.,

zastúpenému A., so sídlom v N., adresa pre doručovanie B., o zaplatenie 6 306,84 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. októbra 2011 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. októbra 2011 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí prvým) z 25. októbra 2007 č.k.

-106 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa voči ţalovanému domáhala

zaplatenia 6 306,84 € s príslušenstvom titulom zaplatenia zálohy na základe zmluvy o budúcej

kúpnej zmluve z 13. februára 2006. Súd ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému

náhradu trov konania 2 449,38 € (73 790 Sk) k rukám Mgr. R. H. do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Nitre uznesením z 5. júna 2008 sp. zn. zrušil rozsudok

súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí druhým) z 5. februára 2009 č.k.

-184 ţalobu zamietol. Súd ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému

náhradu trov konania 3 852,99 € k rukám Mgr. R. H. do troch dní

2

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 489, § 451 ods. 1, 2

a . Súd uzavrel, ţe pohľadávka ţalobkyne voči ţalovanému

zanikla započítaním. Ţalovaný svoj prejav smerujúci k započítaniu urobil vo svojom odpore

z 19. júna 2006. Za preukázané súd povaţoval, ţe ţalobkyňa mala nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu, ktorý ţalovaný získal plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Naproti tomu, mal však ţalovaný voči ţalobkyni ten istý

nárok a aj z toho istého dôvodu, pretoţe ţalobkyňa motorové vozidlo fakticky uţívala

od januára 2005 do februára 2006, ale ústne dohodnuté leasingové splátky po 429,04 €

neplatila a ani za ďalšie faktické uţívanie tohto vozidla od februára 2006 do septembra 2006

neplatila nájomné. Na základe tohto zistenia súd dospel k záveru, ţe obaja účastníci mali

vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie bolo rovnakého druhu (v peniazoch). Zánik

pohľadávok nastal okamihom, keď sa tieto pohľadávky stretli. Súd navyše konštatoval, ţe

pohľadávka ţalovaného (9 724,30 €) prevyšuje pohľadávku ţalobkyne (6 306,84 €).

O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí prvým) zo 4. marca 2010 sp. zn.

zmenil rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobkyni sumu 6 306,84 € so 7 % ročným úrokom z omeškania od 28. septembra 2006

do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 21. decembra 2010 sp. zn.

zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1 ).

Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí druhým) z 27. októbra 2011 sp. zn.

zmenil rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobkyni 6 306,84 € so 7 % ročným úrokom z omeškania od 28. septembra 2006

do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe medzi účastníkmi konania bolo nesporné, ţe

13. februára 2006 písomne uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej sa

ţalovaný zaviazal najneskôr do 3 dní od prevodu vlastníckeho práva na jeho osobu uzavrieť

kúpnu zmluvu so ţalobkyňou o predaji motorového vozidla zn. F., E.. č. N. za dohodnutú

kúpnu cenu 9 958,18 €. Ţalobkyňa ako budúca kupujúca pri podpise tejto zmluvy poskytla

ţalovanému ako budúcemu predávajúcemu zálohu 6 306,84 € a zvyšných 3 651,33 € malo

byť zaplatených v štyroch splátkach. Sporným nebolo, ţe ţalobkyňa písomne 9. marca 2006

od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy odstúpila a zároveň vyzvala ţalovaného na

vrátenie sumy 6 306,84 € a prevzatie motorového vozidla. Za nepochybné odvolací súd

povaţoval aj to, ţe do vlastníctva ţalovaného predmetné motorové vozidlo po skončení nájmu

prešlo 22. marca 2006 a k prevzatiu motorového vozidla ţalovaným od ţalobkyne došlo

27. septembra 2006. Vozidlo bolo predané 30. novembra 2006 (kúpna zmluva medzi

ţalovaným ako predávajúcim a A. ako kupujúcim za kúpnu cenu 6 306,84 €). Nárok

ţalobkyne na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu neuzatvorenej kúpnej zmluvy je

nárokom z bezdôvodného obohatenia (, ). Ţalovaný

tvrdil, ţe voči ţalobkyni má 3 pohľadávky – prvá pohľadávka v sume 6 006,58 € za uţívanie

motorového vozidla za obdobie od januára 2005 do februára 2006, druhá pohľadávka v sume

3 717,72 € za uţívanie motorového vozidla za obdobie od februára 2006 do septembra 2006

a tretia pohľadávka v sume 3 651,33 € za škodu spôsobenú ţalovanému porušením povinnosti

na uzavretie konečnej zmluvy. Pri prvom nároku ţalovaného – ústna dohoda účastníkov

o platení nájmu vo výške mesačných splátok leasingu po 429,04 € od januára 2005 do

februára 2006, bolo potrebné vyriešiť základnú otázku, a to dátum vstupu ţalobkyne do

uţívania predmetného motorového vozidla. Z písomne uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve z 13. februára 2006 z jej čl. IV., vety prvej vyplýva, ţe budúca kupujúca, t.j.

ţalobkyňa vstúpi do uţívania predmetu zmluvy dňom podpisu zmluvy. Pretoţe ţiaden

z účastníkov konania nenavrhol na preukázanie svojich tvrdení výsluch nestranných svedkov,

podľa názoru odvolacieho súdu je za deň vstupu ţalobkyne do uţívania predmetu zmluvy

potrebné povaţovať deň uvedený v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, t.j. 13. februára 2006.

Podporným pre túto skutočnosť bola aj výpoveď svedka D. B.. Súd uzavrel, ţe nárok

ţalovaného na zaplatenie sumy 6 006,58 € titulom nájomného je nedôvodný (ţalobkyňa

v rozhodnom období auto neuţívala). Druhý nárok ţalovaného – 3 717,72 € za uţívanie

motorového vozidla v období od februára 2006 do septembra 2006 titulom bezdôvodného

obohatenia, preukázaný taktieţ nebol. Dôkazné bremeno preukázania vzniku bezdôvodného

obohatenia bolo na ţalovanom. Ţalobkyňa tento nárok neuznala, tvrdiac, ţe ţalovaného

písomne vyzvala na prevzatie vozidla a okrem toho vozidlo v tomto období neuţívala, bolo

odstavené. Ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe by ţalobkyňa uţívala motorové vozidlo, ani

rozsah jeho amortizácie. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný nepodniká v súvislosti s prenájmom

automobilov a ţiadnymi dôkazmi nepreukázal ani základ uplatneného nároku, bolo potrebné

dospieť k právnemu záveru, ţe takáto pohľadávka neexistuje. Odvolací súd sa zaoberal aj

existenciou posledného nároku ţalovaného, o ktorom tvrdil, ţe ide o započítateľnú

pohľadávku – 3 651,33 € za škodu spôsobenú porušením povinnosti na uzavretie konečnej

zmluvy, a dospel k záveru, ţe táto pohľadávka neexistuje. V čl. V. zmluvy sa účastníci pre

prípad, ţe medzi budúcim predávajúcim a kupujúcou nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy

zaviazali uhradiť si všetky náklady, ktoré vznikli realizáciou zmluvy. Z výsledkov

vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe ani jeden z účastníkov nevyuţil právo

vyplývajúce mu z , a naviac, ţalovaný 30. novembra 2006

predmetné motorové vozidlo predal za sumu 190 000 Sk. Týmto úkonom, ktorý bol

ţalovaným urobený v jednoročnej lehote, v ktorej sa mohol ktorýkoľvek z účastníkov zmluvy

domáhať na súde nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím, zánik záväzku spôsobil

samotný ţalovaný (záväzok zanikol 30. novembra 2006). V konaní nebolo preukázané, ţe

ţalobkyňa spôsobila ţalovanému škodu tak, ako to ţalovaný tvrdil. Pre vyššie uvedené

dôvody odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, ţe u ţalovaného existujú

započítateľné pohľadávky, vyhodnotil ako nesprávny, pretoţe ţiadne započítateľné

pohľadávky medzi účastníkmi konania neexistovali. V danej veci bolo treba pri rozhodovaní

vychádzať z písomne uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, tzn. ţe ţalobkyňa ţalovanému ako

budúca kupujúca pri podpise zmluvy (13. februára 2006) odovzdala 6 306,84 €. Toto

ţalovaný ani nepoprel, preto daná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane

ţalovaného, ktoré je povinný ţalobkyni vydať. Ţalovaný sa s vrátením uvedenej sumy dostal

do omeškania 28. septembra 2006 (nasledujúci deň po prevzatí motorového vozidla od

ţalobkyne), preto súd priznal ţalobkyni aj úrok z omeškania ( ,

). O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe ţalobu zamietne, resp. zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval

z a jeho dôvodnosť z aţ c/ Uviedol, ţe

odvolací súd nikdy nepostupoval podľa a toto malo na ţalovaného

nepriaznivý dosah ohľadne druhej započítacej námietky, ktorá sa týkala náhrady

bezdôvodného obohatenia za uţívanie vozidla od februára 2006 do septembra 2006, keď

odvolací súd nepriznal tento nárok ţalovaného z dôvodu, ţe ţalovaný nepreukázal výšku

bezdôvodného obohatenia (napr. „amortizáciu vozidla“). Tým neuniesol dôkazné bremeno,

pretoţe súd výšku nároku ako poţičovné v autopoţičovni neuznáva, keďţe ţalovaný nie je

podnikateľ. V celom konaní však súd neuviedol, ţe by bola sporná výška poţadovaného

bezdôvodného obohatenia alebo základ, z ktorého ho ţalovaný vypočítal. Odvolací súd

nakoniec nepoukazoval len na nepreukázanie bezdôvodného obohatenia, ale na absenciu

zmluvného vzťahu medzi ţalovaným a ţalobkyňou ohľadne uţívania, či prenájmu vozidla

v období február 2006 – september 2006. Odvolací súd rozhodol bez takéhoto upozornenia,

resp. zhrnutia sporných a nesporných bodov veci, čím ţalovaný nedostal moţnosť preukázať

výšku bezdôvodného obohatenia iným spôsobom, samozrejme uţ bez moţnosti riadneho

opravného prostriedku, ktorý voči rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný. Okrem toho

však ţalovaný s vyjadrením z 20. júna 2011 zaslal súdu znalecký posudok č. 41/2011 (odbor

cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných

vozidiel), ktorý vypracoval znalec J. V.. Z odborných záverov znalca vyplýva, ţe počas

obdobia od 1. januára 2005 do 13. februára 2006 (kedy ţalovaný poskytol ţalobkyni vozidlo

na uţívanie) nastala amortizácia vozidla o 9,94 %, čo malo za následok zníţenie technického

stavu vozidla o 9,88 %, v cenovej úrovni zníţenie technickej hodnoty vozidla o 45 095 Sk,

v trhovej úrovni zníţenie trhovej hodnoty vozidla o 38 189 Sk. Z odborných záverov znalca

ďalej vyplýva, ţe počas obdobia od 13. februára 2006 do 27. septembra 2006 (kedy ţalobkyňa

mala vozidlo bez akýchkoľvek pochybností v uţívaní) nastala amortizácia vozidla o 4,66 %,

čo malo za následok zníţenie technického stavu vozidla o 4,76 %, v cenovej úrovni zníţenie

technickej hodnoty vozidla o 21 717 Sk, v trhovej úrovni zníţenie trhovej hodnoty vozidla

o 18 392 Sk. Ţalovaný na pojednávaní 27. októbra 2011 navrhol odvolaciemu súdu vykonať

tento dôkaz, minimálne prečítaním znaleckého posudku, avšak odvolací súd vykonať tento

dôkaz bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol. Odvolací súd teda odmietol v konaní vykonať

dôkaz (ohľadne amortizácie vozidla), ale potom v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalovaný

takýto dôkaz nepredloţil. Odvolací súd opätovne nevykonal dokazovanie ako naznačoval

ţalovaný (dopyt na S.), ale takýto dôkaz odmietol a prevzal vyslovene klamlivé tvrdenie

svedka B. ako podporný dôkaz pre určenie skutkového stavu veci a z toho vyplývajúci právny

záver. Poukázal na to, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky

kladené na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle Odňatie moţnosti konať

pred súdom videl aj v tom, ţe nedostal moţnosť vyjadriť sa k inému spôsobu určenia základu

bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd mal dôsledne postupovať tak, aby boli procesné

práva účastníkov konania dodrţané.

Ţalobkyňa sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený v zmysle

, proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je dôvodné.

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení. V zmysle je dovolanie prípustné

a teda aj dôvodné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľ vady v zmysle aţ e/, nenamietal a ani dovolací súd

existenciu týchto vád nezistil.

Dovolací súd osobitne skúmal, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ). Ţalovaný tvrdil, ţe odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157

ods. 2

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Zo spisu vyplýva, ţe po zrušení rozsudku odvolacieho súdu (prvého v poradí)

najvyšším súdom, ţalovaný do spisu doplnil znalecký posudok (č.l. 283 a nasl.). Zo zápisnice

pred odvolacím súdom z 27. októbra 2011 je zrejmé, ţe právny zástupca ţalovaného navrhol

doplniť dokazovanie znaleckým posudkom a inými listinami, ktoré do spisu zaloţil. Pokiaľ

ide o znalecký posudok ţalovaný dodal, ţe tento doloţil z dôvodu, ţe odvolací súd bol

názoru, ţe ţalovaný nepreukázal amortizáciu vozidla (čo vyplývalo z jeho prvého rozsudku).

Odvolací súd však jeho návrh na doplnenie dokazovania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia

pokiaľ ide o druhý nárok ţalovaného odvolací súd ale uviedol, ţe „Ţalovaný v konaní

nepreukázal, ţe by ţalobkyňa bola uţívala motorové vozidlo, ani rozsah jeho amortizácie“.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu zamietol návrh

ţalovaného na doplnenie dokazovania, okrem iného aj znaleckým posudkom, ktorým chcel

ţalovaný preukázať amortizáciu vozidla, keďţe aj z dôvodu práve nepreukázania amortizácie

vozidla povaţoval odvolací súd druhý nárok ţalovaného za nedôvodný.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie

musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí

v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

K námietke dovolateľa ohľadom nedodrţania postupu zo strany odvolacieho súdu

v zmysle dovolací súd dodáva nasledovné.

Podľa po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo

samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové

tvrdenia účastníkov je moţné povaţovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové

tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd

nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obsah zápisníc o pojednávaniach pred odvolacím súdom nedávajú podklad pre záver,

ţe odvolací súd (ktorý opakoval dokazovanie) dôsledne postupoval podľa tohto ustanovenia.

Citovaný ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania

na pojednávaní s predbeţným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tieţ

s predbeţným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré

vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť moţnosť, aby tomu, s čím ich

oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. Vzhľadom na uvedené bola

v konaní pred odvolacím súdom navyše zistená iná vada, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

V nedodrţaní postupu podľa , ku ktorému došlo v danej veci, treba

vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci

viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela

k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj napr. aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. februára 2011 sp. zn. ).

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa

ako aj z dôvodu, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). S poukazom na právnu úpravu

dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti a ani ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová