Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/273/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: U. N., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Michalom Kováčom, advokátom so sídlom F. X,. K., proti žalovanému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom U. E. XXXX/XX, K. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -186 zo dňa 10.07.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam - pozemok KNC č. 142, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 651 m2 a k stavbe - dom súpisné číslo XX, postavený na parcele KNC č. 142, obe zapísané Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, evidovaným na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E., okres K. a toto vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, vo výroku III., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za vyporiadanie predmetného spoluvlastníckeho podielu sumu 30.000,- eur a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina konanie v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam - stavbe garáže bez súp. č., postavenej na pozemku registra C-KN parc. č. 142 a k stavbe - hospodárska budova bez súp. č., postavenej na pozemku registra C-KN parc. č. 142, nachádzajúcim sa v okrese K., obci E., kat. území E., nezapísaným v katastri nehnuteľností, zastavil. Zároveň zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam - pozemok KN-C č. 142 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 651 m2 a k stavbe

- dom súpisné číslo XX, postavený na parcele KN-C č. 142, oba zapísané Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, evidované na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E., okres K., a toto vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za vyporiadanie predmetného spoluvlastníckeho podielu sumu 30.000,- eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia , , , , , , , , , , , - 3, , .

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva má povinnosť skúmať možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade žalovaný spochybnil vlastnícke právo žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach v podiele 1-ica. Sporná tak bola samotná aktívna legitimácia žalobkyne, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal ako prejudiciálnou otázkou. Žalovaný argumentoval, že darovaciu zmluvu už medzi otcom žalovaného a starým otcom žalobkyne a jej matkou považuje za relatívne neplatný právny úkon a zároveň aj absolútne neplatný právny úkon. Uvedené odôvodnil tým, že nehnuteľnosti patrili v čase ich darovania do bezpodielového spoluvlastníctva R. V. a jeho manželky B.. Súd v tomto smere konštatoval, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí prihliadať z úradnej povinnosti, ex offo. Na druhej strane, relatívnej neplatnosti sa musí dotknutá osoba dovolať. Žalovaný v prvom rade tvrdil, že sa relatívnej neplatnosti dovolal už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , pričom ním špecifikovaný dôvod (nehnuteľnosť patriaca do BSM v čase jej prevodu) je dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou relatívnej neplatnosti darovacích zmlúv. Z vykonaného dokazovania (aj oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi v spise Okresného súdu Žilina sp. zn. ) mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel 1-ica k predmetným nehnuteľnostiam (s výnimkou garáže a hospodárskej budovy, obe bez súpisného čísla) na základe darovacej zmluvy medzi jej matkou, Y. X., rod. V. a žalobkyňou, zo dňa 09.08.2007. Právna predchodkyňa žalobkyne, jej matka, nadobudla tento spoluvlastnícky podiel od svojho otca R. V., na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.12.2006, ktorej vklad bol povolený 31.01.2007. Žalovaný nadobudol rovnaký spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam (s výnimkou garáže a hospodárskej budovy, obe bez súpisného čísla) na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.10.2006, uzavretej medzi R. V. ako darcom a žalovaným ako obdarovaným. Uvedené skutočnosti boli medzi stranami nesporné. Z darovacej zmluvy o prevode polovice nehnuteľností na žalovaného vyplýva, že darca nadobudol nehnuteľnosti na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. . Podľa súdu prvej inštancie z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 01.09.1983 v spojení s rozsudkom KS BB sp. zn. zo dňa 17.04.1984, vyplýva, že v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi žalobcom - P. V. a žalovaným - R. V., súd rozhodol, že do výlučného vlastníctva R. V. prikazuje plochu označenú bodmi uvedenými vo výroku rozsudku o výmere 651 m2, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku Ing. Martina Krnáča. Na základe uvedeného rozhodnutia súdu došlo k zápisu vlastníckeho práva právneho predchodcu strán sporu - R. V. ako výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností. Na druhej strane, právny zástupca žalovaného tvrdil a listinami preukázal, že podľa výpisu z majetkovej podstaty pozemkovej knihy 3/6 nadobudol R. V. od svojho otca kúpou v roku 1962. Doklady, ako nadobudol ďalšie 3/6, žalovaný nemal k dispozícii, ale podľa vyjadrenia už nebohej pani V., tieto 3/6 odkúpil údajne od P. V.. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa názoru právneho zástupcu žalovaného práve tieto 3/6 boli predmetom vyššie uvedeného konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva . Tieto tvrdenia podporujú aj listiny nachádzajúce sa v spise Okresného súdu Žilina sp.zn. . Z uznesenia Okresného súdu v Žiline č. 1420/62 zo dňa 30.11.1962 vyplýva, že sa povoľuje v pozemkovej knihe zápis pre katastrálne územie E., vl. č. XXXX, A 1, r. č. 1, v prospech R. V. 3/6-iny a v prospech P. V. 2/6-iny. Z obsahu tohto uznesenia vyplýva, že R. V. nadobudol spoluvlastnícky podiel 3/6-iny titulom kúpnej zmluvy zo dňa 12.06.1961, t. j. za trvania manželstva uzavretého s B. V., rodenou M., v roku 1958. Na liste vlastníctva bol vyznačený iba R. V. a výlučné vlastníctvo tejto nehnuteľnosti vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 01.09.1983 v spojení s rozsudkom KS BB sp. zn. zo dňa 17.04.1984. Z uvedeného je zrejmé, že zápis výlučného vlastníctva v prospech R. V. (a to aj na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu) je sporný, nakoľko polovicu z nehnuteľnosti nadobudol R. V. za trvania manželstva v roku 1961. Súd prvej inštancie však v konaní nemal za preukázané, že predmetnú polovicu nehnuteľnosti nadobudol R. V. z prostriedkov patriacich do BSM alebo z výlučných prostriedkov. Z dôvodu hospodárnosti, a najmä na účely posúdenia základných procesných otázok podstatných pre rozhodnutie o žalobe, sa súd prvej inštancie zaoberal prioritne dovolaním relatívnej neplatnosti právneho úkonu - darovania predmetných nehnuteľností R. V. žalovanému a právnej predchodkyni žalobkyne, a to najmä tým, či sa žalovaný účinne dovolal relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu,

čo súd posudzoval podľa v spojení s . Žalovaný tvrdil, že R. V. daroval predmetné nehnuteľnosti bez súhlasu manželky, B. V., pričom išlo o majetok patriaci do BSM a nešlo o bežnú vec, na ktorú súhlas manžela nie je potrebný. Z listín predložených v konaní a najmä zo spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp. zn. mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom konaní sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu v rade 2/ a žalobkyňa v rade 1/ B. V. domáhali voči právnej predchodkyni žalobkyne, Y. X., určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 20.12.2006, ktorej vklad bol povolený 31.01.2007 uzavretej medzi R. V. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou. Žaloba bola podaná na súde dňa 18.09.2007 a žalovanej - t. j. právnej predchodkyni žalobkyne bola doručená 15.10.2007. Predmetom žaloby bolo dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy pre porušenie . Podaním zo dňa 05.08.2008 žalobcovia žiadali o pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu - žalovaného, a to U. N. ako žalovanú v rade 2/. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 16.06.2009. Dňa 20.04.2009 doručili žalobcovia súdu návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu, ktorým sa domáhali aj určenia neplatnosti darovacej zmluvy medzi U. N. a jej matkou Y. X., ktorej vklad bol povolený dňa 27.10.2007. O pripustení zmeny petitu súd rozhodol uznesením zo dňa 14.09.2009, pričom uznesenie bolo doručené žalovanej v rade 2/ (v tomto konaní v procesnom postavení žalobkyne) dňa 23.09.2009. Súd mal v konaní za preukázané, že darovacia zmluva medzi R. V. a právnou predchodkyňou U. N., t. j. Y. X., bola uzavretá dňa 20.12.2006, ktorej vklad bol povolený 31.01.2007. Podľa súdu prvej inštancie uvedené dátumy sú rozhodujúce na účely posúdenia účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade bolo nesporné, že žalovaný sa dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu až v konaní pred súdom, t. j. v konaní sp. zn. . Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným, keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha, dôjde druhému účastníkovi právneho úkonu. V zmysle rozhodnutia NS SR zn. R 50/1985 „právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú dôjdením prejavu vôle druhému účastníkovi zmluvy. Adresátom teda nie je súd, dovolanie sa neplatnosti žalobou je teda perfektné až vo chvíli, keď je kópia žaloby doručená žalovanému, bez ohľadu na to, či tak urobí súd, alebo sám žalobca.“ Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa vo vyššie uvedenom konaní dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu prednostne voči právnej predchodkyni žalobkyne žalobou, ktorá bola podaná na súde dňa 18.09.2007 a žalovanej - t. j. právnej predchodkyni žalobkyne bola doručená 15.10.2007. Právna predchodkyňa žalobkyne však darovacou zmluvou zo dňa 09.08.2007 (č. l. 8), ktorej vklad bol povolený dňa 27.09.2007. Z uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný sa dovolával relatívnej neplatnosti žalobou, ktorá bola doručená právnej predchodkyni žalobkyne dňa 15.10.2007, t. j. po realizácii prevodu nehnuteľnosti na žalobkyňu. Súd prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobkyne, že v čase prevodu 09.08.2007, kedy nastali záväzkové účinky, aj v čase kedy bol povolený vklad 27.09.2007, kedy nastali vecnoprávne účinky prevodu na žalobkyňu, nebolo ešte sa dovolanie sa relatívnej neplatnosti účinné. Uvedené vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. , podľa ktorého: „Kto v čase sa pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponovanou vecou, ako vlastník aj jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti.“ Podľa súdu prvej inštancie, aj keby teda išlo o majetok tvoriaci BSM, nemá to vplyv na nadobudnutie riadne a v súlade s právom polovičného podielu na predmetných nehnuteľnostiach zo strany žalobkyne. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že na základe takto zistených skutočností, tvrdenia žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne neobstoja. Aktívna a pasívna legitimácia strán sporu je v konaní daná. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. súd nemal za preukázané, že návrh žalovaného vyjadrený v zápisnici z pojednávania zo dňa 16.06.2010, ktorým žiadal doplniť rozsudočný návrh (v danom konaní v postavení žalobcu), bol vylúčený na samostatné konanie. Naopak, súd sa s týmto návrhom vysporiadal na pojednávaní dňa 16.06.2010, keď zmenu návrhu nepripustil a tiež v rozsudku zo dňa 16.06.2010 (na č. l. 7 rozsudku), kde súd konštatuje, že „Navrhovatelia 1), 2) zmenili rozsudočný návrh na pojednávaní 16.6.2010, kde žiadali mimo neplatnosti obidvoch zmlúv aj určiť, že predmetné nehnuteľnosti v časti patria do dedičstva po neb. R. V. a v časti do bezpodielového spoluvlastníctva neb. poručiteľa a navrhovateľky 1). Súd túto zmenu návrhu nepripustil a to práve z toho dôvodu, že návrh na začatie súdneho konania bol podaný 18.9.2007 a rozšírenie návrhu bolo doručené súdu 20.4.2009. Na pojednávaní 16.6.2010 navrhovatelia navrhli zmenu návrhu v štádiu pred skončením dokazovania. Dokazovanie počas celého súdneho konania bolo o neplatnosť dvoch darovacích zmlúv V 8891/06 a v 5942/07 a dokazovanie o zmenenom návrhu by sa týkalo určenia vlastníctva a to, či nebohý R. V. bol v čase svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností, kde

ako predbežná otázka by sa súd musel vysporiadať aj s neplatnosťou obidvoch zmlúv, ale zároveň dokazovanie by sa viedlo aj o preukázanie, či nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva neb. R. V. a navrhovateľky 1), a výsledky doterajšieho dokazovania neboli podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a tak súd zmenu návrhu nepripustil.“ Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného je preto zrejmé, že ak súd zmenu návrhu nepripustil, čo náležite odôvodnil, nie je možné, aby súd takýto „neexistujúci zmenený návrh“ vylučoval na samostatné konanie tak, ako tvrdil v priebehu sporu právny zástupca žalovaného. Preto súd prvej inštancie mal za to, že konanie o návrhu zmenu petitu, ktoré súd nepripustil, a tak nemohlo byť vylúčené na samostatné konanie, a tak nemohlo tvoriť prekážku skôr začatého konania, pre ktoré právny zástupca žalovaného žiadal v podaní zo dňa 17.05.2019 konanie v zmysle zastaviť. Neexistujúce konanie nemôže tvoriť prekážku skôr začatého konania, t. j. prekážku litispendencie, a tak súd prvej inštancie konanie logicky z uvedených dôvodov nemohol zastaviť. Argumentácia žalovaného o účinkoch rozšíreného návrhu neobstojí, pretože sa súd náležite s týmto návrhom vysporiadal a jeho zmenu nepripustil. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že na pojednávaní dňa 10.07.2019 právny zástupca žalobcu opätovne zmenil právnu argumentáciu a tvrdil, že darovacia zmluva zo dňa 20.12.2006 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a R. V. je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu porušenia , a to z dôvodu, že zmluva mala byť zviazaná povrázkom, prelepená a tento stav v čase podpisovania zmluvy darcom pánom V. (R., pozn. súdu) dodržaný podľa žalovaného nebol. Súd prvej inštancie ohľadom priebehu podpisu darovacej zmluvy vykonal oboznámenie s obsahom výpovede svedka P. U. vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. na pojednávaní dňa 16.06.2010. Svedok ako administratívny pracovník Obecného úradu v Rosine overoval darovaciu zmluvu zo dňa 20.12.2006, ktorej vklad bol povolený 31.01.2007. Z výpovede svedka okrem iného vyplynulo, že u R. V. bol trikrát overovať podpis pri podpisoch troch rôznych darovacích zmlúv. V čase podpisu tejto zmluvy bola prítomná aj manželka R. V., pričom nikto z prítomných nemal námietky. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že darca - R. V., bol v čase podpisu zmluvy imobilný, preto bol u neho overiť podpis. Zmluvy mu predkladal celé, nielen posledné strany, pričom zmluvy boli zopnuté. Zmluvy darca podpísal (išlo o 4 exempláre), najprv zmluvu prelistoval, potom sa podpísal do overovacej knihy a následne na zmluvu. Následne vzal svedok zmluvy na úrad, kde ich zviazal a opatril ich pečaťou. Žalovaný namietal, že zmluvy neboli v čase podpisu zviazané a prelepené, pričom poukázal na stanovisko NS SR S 69/2001, podľa ktorého zmluvy v čase ich podpisu musia byť pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to ešte pred podpísaním zmluvy. V danom prípade bolo z výpovede svedka zrejmé, že zmluvy (všetky 4 exempláre) boli zopnuté a darcovi predložené na podpis celé (nielen posledné strany). Súd prvej inštancie bol v danej veci toho názoru, že s ohľadom na okolnosti prípadu, imobilnosť darcu, ktorý zmluvu uzatváral, postačovalo technické spojenie zmluvy jej zošitím (kovovou spinkou). Súd prvej inštancie je toho názoru, že požadovanie zošitia šnúrkou by bolo prísne formalistické a v rozpore s úmyslom zákonodarcu a princípmi spravodlivosti. Podľa opisu priebehu podpisovania zmluvy, súd prvej inštancie nedospel k žiadnemu porušeniu zákona, či dobrých mravov. Je preto toho názoru, že zmluva spĺňa i náležitosti podľa a . Navyše, to, že technickú jednotu zmluvy možno považovať len za procesnú podmienku konania o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti potvrdili aj ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp. zn. a ). Samotná zmluva z tohto dôvodu nie je absolútne neplatná a daný nedostatok je možné následnými úkonmi účastníkov zmluvy odstrániť. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie darovaciu zmluvu zo dňa 20.12.2016 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a R. V. nepovažoval za absolútne neplatný právny úkon, pričom poukázal na rozhodovaciu prax súdov, ktorá sa prikláňa k menej formalistickému výkladu pojmu „pevného zošitia“ zmluvy, pričom prípadný nedostatok zošitia stuhou (šnúrkou) nesankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Ako príklad súd prvej inštancie uviedol rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého „na splnenie podmienky technickej jednoty listín postačuje ? akékoľvek kancelárske spojenie jednotlivých listov´“. K tejto problematike podľa súdu prvej inštancie zaujal stanovisko aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. zo dňa 28.04.2014, podľa ktorého je žalovaným predložené stanovisko NS SR prekonané. Z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Zároveň konštatoval, že: „Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa .“ Následne sa súd prvej inštancie zaoberal samotným predmetom sporu, t. j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je vhodné.

Súd prvej inštancie mal tiež za nesporné, že predmetné nehnuteľností užíva výlučne žalovaný, ktorý tieto tvrdenia v konaní nepoprel. Samotná žalobkyňa nemá reálny prístup k nehnuteľnosti. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd prvej inštancie posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Podielové spoluvlastníctvo vychádza zo zásady, že nikoho z podielových spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti každý v jednej polovici. Reálne užíva nehnuteľnosť žalovaný, a tak súd prvej inštancie považoval za logické, správne a spravodlivé prikázanie nehnuteľnosti tomu spoluvlastníkovi, ktorý nehnuteľnosť užíva. Samotná žalobkyňa v konaní ani nežiadala prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Na základe uvedených skutočností súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci, v danom prípade nehnuteľností, do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, je nutné určiť výšku primeranej náhrady za nadobudnutý spoluvlastnícky podiel. V posudzovanej veci žalovaný v priebehu konania nespochybnil žalobkyňou požadovanú výšku primeranej náhrady v sume 30.000,- eur, a tak súd prvej inštancie uvedené v zmysle považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady vo výške 30.000,- eur na účet žalobkyne. Nad rámec súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu sú nehnuteľnosti v katastrálnom území E. kde sa trhová hodnota nehnuteľností pohybuje podľa odhadov realitných kancelárií vo vyšších sumách, ako požaduje žalobkyňa. Súd prvej inštancie preto žalobkyňou požadovanú sumu na vyplatenie primeranej náhrady v celkovej výške 30.000,- eur za prikázanie jej spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach do výlučného vlastníctva žalovaného považoval za dôvodnú a primeranú hodnote nehnuteľností, a tak žalovaného zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady v uvedenej výške v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe zásady úspechu strán v spore v zmysle . V tomto smere súd prvej inštancie poukázal aj na nespornú skutočnosť, že žalobkyňa chcela dospieť k vyporiadaniu nehnuteľnosti mimosúdnou cestou, na čo vyzvala žalovaného a ďalej dôvodil, že z listu žalovaného na výzvu žalobkyne, ale aj z priebehu celého sporu vyplýva, že žalovaný odmietal žiadosť žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a vlastnícke právo žalobkyne v priebehu celého sporu popieral. V zmysle konštantnej judikatúry tak žalobkyni (v prípade úspechu) patrí náhrada trov konania. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal aj tým, že žalobkyňa zobrala v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vedľajším budovám nezapísaným na liste vlastníctva a ktoré neboli predmetom darovania, žalobu späť. Vo vzťahu k samotnému predmetu sporu, však uvedené budovy - garáž a hospodárska budova predstavujú nepatrnú časť žalobného návrhu z viacerých dôvodov. V prvom rade hlavným predmetom vyporiadania je rodinný dom s priľahlým pozemkom, ktoré sú predmetom dokazovania vo vzťahu k spochybneniu vlastníckeho práva strán sporu. Navyše, práve z hodnoty domu a pozemku súd prvej inštancie vychádzal aj pri vyrubovaní súdneho poplatku. Hodnotu hospodárskej budovy a garáže však žalobkyňa súdu nedokáže preukázať, rovnako, ako tomu bolo v prípade domu a pozemku, a to z dôvodov na strane žalovaného. Súd prvej inštancie považoval za rozporné s princípmi spravodlivosti, ak by striktne vychádzal iba z počtu nehnuteľností, ohľadne ktorých súd vyhovie žalobe a ohľadne ktorých konanie zastaví. Na základe uvedených skutočností, súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní považoval žalobkyňu za úspešnú stranu sporu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. V zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie proti výrokom II., III., IV. rozsudku súdu prvej inštancie a domáhal sa, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne alebo zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne právne posúdenie veci. Okrem toho namietal, že neboli splnené ani procesné podmienky. Poukázal na to, že darovacia zmluva V 8891/06 zo dňa 31.01.2007 je absolútne neplatný právny úkon. Svoje tvrdenia oprel o stanovisko Najvyššieho súdu SR č. S 69/2001, ktorého závery ako prekonané s poukazom na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súd odmietol. Zotrval na svojom stanovisku, že predmetná darovacia zmluva nespĺňala technicky nedeliteľný celok, a to pred podpísaním zmluvy. Uviedol tiež, že z

výsledkov dokazovania vyplýva, že pre vyporiadanie spôsobom prikázania veci do výlučného vlastníctva žalovaného nebola splnená zákonná podmienka, a to, že prejav vôle spoluvlastníka, ktorému sa má vec do vlastníctva prikázať a tento chce, aby bola vec do jeho vlastníctva prikázaná. Takýto prejav vôle žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie urobený nebol. Žalovaný taktiež namietal, že mu nie je známe, na základe akých podkladov, skutočností ponechal výšku primeranej náhrady na sume 30.000,- eur aj potom, čo na základe čiastočného späťvzatia návrhu, predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prestali byť nehnuteľnosti stavba - garáž bez súpisného čísla a stavba

- hospodárska budova bez súpisného čísla postavené na pozemku registra KNC parc. č. 142 obce a katastrálneho územia E., keď tieto nehnuteľnosti predstavujú cca 25 - 30 % v pomere k hodnote stavby rodinného domu. Žalovaný sa nestotožnil s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania a hodnotí ho ako nespravodlivé a riadne neodôvodnené. Poukázal tiež na to, že stále zastáva názor, že jeho podanie v konaní sp. zn. na pojednávaní konanom dňa 16.06.2010 bolo podaním, ktorým si žalobcovia v rade 1/, 2/ riadne uplatnili na súde svoje presne označené práva proti žalovaným Y. X. a U. N.. Podľa jeho názoru toto podanie svojím obsahom spĺňa náležitosti riadne podanej občianskoprávnej žaloby so svojimi hmotnoprávnymi účinkami. Žalobca Z. V. podaný rozširujúci žalobný návrh doposiaľ nevzal späť a na podanom žalobcom návrhu naďalej trvá. Súd o ňom nerozhodol inak, iba, že podaný rozširujúci žalobný návrh nepripustil do konania sp. zn. . V takomto prípade mal súd ďalej konať, a to tak, že vec podaného návrhu vylúči na samostatné konanie a ďalej koná. Podľa žalovaného sú naplnené zákonné podmienky existencie prekážky litispendencie, keďže v jednom i v druhom konaní sú rovnakí účastníci, i keď v opačnom procesnom postavení a je tu totožnosť predmetu sporového konania.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa tak, že rozsudok považuje za vecne správny vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Rovnako konanie, ktoré mu predchádzalo, nie je postihnuté žiadnou z vád, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa má tiež za to, že vec bola rozhodnutá správne, zákonne a spravodlivo a že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie úplne a správne zdôvodnil. Napadnutý rozsudok nanovo vymedzuje právne vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným spôsobom, ktorý zároveň zodpovedá dlhoročnému faktickému stavu užívania predmetných nehnuteľností, pričom výška prisúdenej primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne v konkrétnom prípade je na úrovni absolútneho minima trhovej i všeobecnej hodnoty polovičného podielu na týchto nehnuteľnostiach.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovaným v rozsahu danom ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam - pozemok KN-C č. 142 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 651 m2 a k stavbe - dom súpisné číslo XX, postavený na parcele KN-C č. 142, oba zapísané Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, evidované na LV č. XXXX pre k. ú. E., obec E., okres K., a toto vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, vo výroku III., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za vyporiadanie predmetného spoluvlastníckeho podielu sumu 30.000,- eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia , potvrdil. Výroku rozsudku I., ktorým konanie v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam - stavbe garáže bez súp. č., postavenej na pozemku registra C-KN parc. č. 142 a k stavbe - hospodárska budova bez súp. č., postavenej na pozemku registra C-KN parc. č. 142, nachádzajúcim sa v okrese K., obci E., kat. území E., nezapísaným v katastri nehnuteľností, zastavil, sa odvolací súd nedotkol, keďže tento nebol napadnutý odvolacími námietkami.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov

je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej darovacia zmluva zo dňa 20.12.2006, ktorej vklad polovičného spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach bol do katastra v prospech právnej predchodkyne žalobkyne (jej matky Y. X.) povolený dňa 31.01.2007 pod č. V 8891/06, je absolútne neplatným právnym úkonom pre porušenie , nakoľko zmluva pri podpise darcom R. V. nespĺňala technicky nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu stanovisko Najvyššieho súdu SR č. S 69/2001, na ktoré poukazuje žalovaný, bolo prekonané neskoršou rozhodovacou činnosťou tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky (NS SR sp. zn. , sp. zn. zo dňa 28.04.2014, sp. zn. zo dňa 13.05.2015), ako na to správne poukázal žalobca. Z predmetnej judikatúry jednoznačne vyplýva, že na splnenie podmienky technickej jednoty zmlúv o prevode nehnuteľnosti postačuje akékoľvek kancelárske spojenie jednotlivých listov s tým, že prejavy účastníkov zmluvy musia byť na tej istej listine. Okrem toho zo záverov najvyšších súdnych inštitúcií vyplýva, že prílišný formalizmus na formu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, keď ani právny predpis nepožaduje špecificky presnú formu technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Krajský súd, zhodne s názorom žalobkyne, uvádza, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o absolútnej neplatnosti zmluvy pre nedodržanie zákonnej predpísanej formy s poukazom na ust. v nadväznosti na ust. , nakoľko bolo preukázané výpoveďou svedka U. vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. na pojednávaní dňa 16.06.2010, ktorú súd na pojednávaní prečítal v podstatnej časti a z ktorej vyplynulo, že 4 exempláre predmetnej darovacej zmluvy boli zopnuté a že darca mal predložené celé zmluvy, nielen posledné strany, pričom si zmluvu prelistoval pred podpisom zmluvy.

10. Pokiaľ žalovaný vyslovil podozrenie, že došlo k zmene obsahu darovacej zmluvy oproti tomu, čo bolo dohodnuté, odvolací súd konštatuje, že sa jedná o novú skutočnosť, ktorá nebola produkovaná žalovaným v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a žalovaný ani neuviedol, prečo toto svoje tvrdenie nemohol uplatniť bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani námietka žalovaného, že predmet spoluvlastníctva mu prikázal do výlučného vlastníctva napriek tomu, že o tento spôsob vyporiadania žalovaný nemal záujem, s týmto prikázaním nesúhlasil a nechcel, aby mu vec bola do výlučného vlastníctva prikázaná. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaný, ktorý tieto skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel. Pritom aj v zmysle žalobného návrhu muselo byť žalovanému zrejmé, že žalobkyňa o prikázanie veci do jej vlastníctva nemá záujem a z toho dôvodu navrhla jej prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného. Okrem toho súd prvej inštancie aj v rámci predbežného právneho posúdenia veci zdôraznil, že nevidí dôvod nerozhodnúť v zmysle intencií žaloby, pričom pojednávanie bolo ešte odročené, avšak žalovaný nikdy počas konania nepoprel, že by o žalobkyňou navrhnuté prikázanie ním užívaných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva nemal záujem.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, ktorý jej súd priznal v sume 30.000,- eur, keďže žalovaný výšku požadovanej náhrady nenamietal, nevyjadril sa k nej, z čoho možno usudzovať, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď tvrdenie žalobkyne o výške náhrady vyhodnotil za nesporné. Aj podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne uviedol, že bez toho, aby malo byť nariadené znalecké dokazovanie, výšku požadovanej náhrady možno považovať za primeranú, dokonca za nižšiu, ako sú reálne trhové ceny obdobných nehnuteľností v predmetnej lokalite.

13. K procesnej námietke žalovaného týkajúcej sa toho, že súd prvej inštancie mal konanie zastaviť z dôvodu prekážky litispendencie, odvolací súd konštatuje, že súd sa s touto námietkou žalovaného správne a podrobne vyporiadal v bode 30. napadnutého rozsudku so záverom o jej nedôvodnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že návrh žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. (tam v postavení žalobcu 2/) na zmenu žaloby v tom smere, že

žiadal určiť, že sporné nehnuteľnosti v časti patria do dedičstva po poručiteľovi R. V. a v časti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa a jeho manželky B. V., vykonaný na pojednávaní dňa 16.06.2010, kde súd uznesením nepripustil túto zmenu priamo na pojednávaní. Voči uzneseniu o neprípustnosti zmeny žaloby nebol prípustný opravný prostriedok a uznesenie nadobudlo právoplatnosť jeho vyhlásením, čím bolo konanie o navrhovanej zmene žaloby definitívne skončené tak, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie. Navyše je potrebné dodať, že v danej veci voči procesnému postupu okresného súdu nebol podaný žiadny opravný prostriedok, resp. nebola ani podaná žaloba požadujúca to, čo žiadal návrhom na zmenu žaloby. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v danej veci neexistuje prekážka litispendencie, keďže neprebieha žiadne iné konanie v tej istej veci.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

15. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol napadnutý konkrétnymi odvolacími námietkami, hoci odvolateľ v odvolaní uviedol, že napáda aj výrok ohľadne nároku na náhradu trov konania.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalobkyňa v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní proti žalovanému úspešná.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )