Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 41 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (51)e32/382559.2b749e.pdf
PDF · 114.53 KB
No categories available
6Cdo/221/2010
Legal thesis Official
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča
a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobcov
1/ Mgr. M. C., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Ľ. K., advokátom so sídlom v Š.,
2/ Ing. A. C., bývajúcej v B. a 3/ Mgr. J. C., bývajúceho v B., proti ţalovanej J., s.r.o.,
so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou s názvom AK JUDr. A. S. s.r.o.,
so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka JUDr.
A. S., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
13 C 24/2009, o dovolaní ţalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. apríla 2010 sp. zn. 17 Co 29/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu 1/ z a m i e t a .
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 16. januára 2009 sa
ţalobcovia domáhali určenia, ţe sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných
v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Banská Bystrica na liste vlastníctva č. X. ako rodinný
dom súpisné číslo X. a pozemky parcely registra „C“ č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo
22 2
výmere X. m, č. X. – záhrady vo výmere X. ma č. X. – záhrady vo výmere X. m(ďalej len
„označené nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosti“), a to ţalobca 1/ v 6/8 spoluvlastníckeho
podielu a ţalobcovia 2/ a 3/ kaţdý v 1/8 spoluvlastníckeho podielu. V ţalobe uviedli, ţe
pôvodne boli spoluvlastníkmi označených nehnuteľností v uvedených podieloch, no kúpnou
zmluvou z 20.11.2006 ţalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcovi 1/.
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 30. septembra 2008 sp. zn. 7 C 15/2008 bola
určená neplatnosť tejto kúpnej zmluvy z dôvodu absencie súhlasu manţelky ţalobcu 1/
s týmto právnym úkonom. V dôsledku toho sa stala neplatnou aj zmluva o zabezpečovacom
prevode práva z 1.3.2007, ktorou ţalobca 1/ previedol do vlastníctva obchodnej spoločnosti L.
s.r.o. pozemok parcela č. X., a zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 13.3.2007, ktorou
previedol do vlastníctva ţalovanej rodinný dom súp. č. X. a pozemky parcela č. X. a X..
Ţalobca 1/ totiţ v čase uzavretia týchto zmlúv nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností, aj
keď sa za takého povaţoval. Z rovnakého dôvodu, t. j. pre nedostatok vlastníctva na strane
prevodcu, sa stala neplatnou aj kúpna zmluva z 10.10.2007, ktorou obchodná spoločnosť L.
s.r.o. predala ţalovanej pozemok parcela č. X..
Ţalovaná vyjadrila so ţalobou nesúhlas poukazujúc na to, ţe zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva ako aj kúpnu zmluvu z 10.10.2007 uzavrela v dobrej viere,
ţe z predloţených dokladov mala preukázané výlučné vlastníctvo ţalobcu 1/ a ţe v čase
uzavretia týchto zmlúv neexistoval ţiaden dôvod ich neplatnosti.
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 16. novembra 2009 č. k. 13 C 24/09-64
určil, ţe ţalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, a to ţalobca
1/ v 6/8 spoluvlastníckeho podielu a ţalobcovia 2/ a 3/ kaţdý v 1/8 spoluvlastníckeho podielu.
Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Opodstatnenosť určovacej ţaloby odôvodnil skutkovými zisteniami vyplývajúcimi
z vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil záver, ţe vzhľadom na určenie neplatnosti
zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov ţalobcov 2/ a 3/ na ţalobcu 1/, ţalobcovia
neprestali byť spoluvlastníkmi nehnuteľností a v zmysle zásady, ţe nikto nemôţe na iného
previesť viac práv, neţ má sám, ţalobca 1/ nemohol s nehnuteľnosťami disponovať ako
výlučný vlastník a platne previesť vlastníctvo k nim zmluvami o zabezpečovacom prevode
práva.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej rozsudkom
z 28. apríla 2010 sp. zn. 17 Co 29/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo
určené podielové spoluvlastníctvo ţalobcu 1/ v spoluvlastníckom podiele 6/8 zmenil tak, ţe
ţalobu v tejto časti zamietol. Vo výroku, ktorým bolo určené podielové spoluvlastníctvo
ţalobcov 2/ a 3/ prvostupňový rozsudok potvrdil. Zároveň rozhodol, ţe ţalobca 1/ je povinný
zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania 344,28 EUR do rúk jej právnej zástupkyne do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia, a ţe ţalobcom 2/ a 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva. Zamietnutie ţaloby ţalobcu 1/ odôvodnil tým, ţe v čase uzatvárania zmlúv
o zabezpečovacom prevode práva ţalobca 1/ bol nespochybniteľným spoluvlastníkom
nehnuteľností v podiele 6/8 a s týmto podielom mohol disponovať, teda v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho práva mohol uzavrieť platné a účinné zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva. Keďţe v konaní nebolo preukázané (a ani tvrdené), ţe by predmetné zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva boli neplatné z iného dôvodu, neprichádzalo do úvahy
vyhovieť ţalobe v časti týkajúcej sa ţalobcu 1/.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca 1/. Ţiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcom výroku zmenil a určil jeho
spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym
posúdením veci odvolacím súdom. Namietal nesprávnosť úvahy odvolacieho súdu
o čiastočnej neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva len v rozsahu
spoluvlastníckych podielov ţalobcov 2/ a 3/. Poukazoval na to, ţe predmetom týchto zmlúv
nebol prevod spoluvlastníckeho podielu, resp. podielov, ale prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v celosti. Keďţe dôvod neplatnosti (nedostatok jeho výlučného
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) sa týkal predmetu zmlúv ako ich podstatnej
a nedeliteľnej zloţky, neprichádzala do úvahy len ich čiastočná neplatnosť, resp. platnosť.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako
nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe je prípustné (§ 238 ods. 1
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia
pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolaniu
nemoţno vyhovieť.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O.s.p., a iné vady konania
len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237
O.s.p. a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho
posúdenia veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti uplatneného určovacieho návrhu
ţalobcu 1/ vo väzbe na zistený skutkový stav.
V predmetnej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe ţalobcovia boli podielovým
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to ţalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 6/8 a ţalobcovia 2/
a 3/ v spoluvlastníckom podiele kaţdý v 1/8, ţe kúpnou zmluvou zo dňa 20.11.2006
ţalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcovi 1/, ţe ţalobca 1/ bol
po zavkladovaní tejto zmluvy zapísaný v katastri ako výlučný vlastník nehnuteľností, ţe
zmluvami o zabezpečovacom prevode práva z 1.3.2007 a 13.3.2007 previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na obchodnú spoločnosť L. s.r.o. a na ţalovanú, ţe ţalovaná kúpnou
zmluvou z 10.10.2007 odkúpila od spoločnosti L. s.r.o. pozemok parcela č. X. a je zapísaná
v katastri ako vlastníčka nehnuteľností, a ţe rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
z 30.9.2008 č. k. 7C 15/2008-107, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2008, bola určená
neplatnosť kúpnej zmluvy z 20.11.2006, ktorou ţalobcovia 2/ a 3/ predali svoje
spoluvlastnícke podiely ţalobcovi 1/, a to z dôvodu nedostatku súhlasu manţelky ţalobcu 1/
s týmto právnym úkonom v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom v tomto rozsudku
bolo uvedené, ţe manţelka ţalobcu 1/ sa neplatnosti právneho úkonu dovolala ţalobou
podanou na súde 25.1.2008.
Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu o neopodstatnenosti
určovacieho návrhu ţalobcu 1/ bol správny a zodpovedal zistenému skutkovému stavu.
Na tom nič nemení skutočnosť, ţe vecná správnosť rozsudku odvolacieho súdu bola daná
z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Aj keď predmetom zmlúv o zabezpečovacom
prevode práva, uzavretých medzi ţalobcom 1/ a ţalovanou a tieţ ďalším subjektom, nebol
prevod spoluvlastníckeho podielu, resp. podielov, ale prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v celosti, a z tohto dôvodu neprichádzala do úvahy ich čiastočná platnosť
či neplatnosť (v tejto časti bola dovolacia námietka dovolateľa dôvodná), neznamená to, ţe
bol daný ţalobcom 1/ tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti týchto zmlúv spočívajúci v tom,
ţe nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností v dôsledku dovolania sa (jeho manţelkou)
relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou k nim mal nadobudnúť výlučné vlastníctvo.
Pre posúdenie platnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva z hľadiska dodrţania
zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“ (nikto nemôţe na
druhého preniesť viac práva, ako sám má) bola rozhodujúcou otázka účinkov relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal ţalobca 1/ nadobudnúť výlučné vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, so zreteľom na to, ţe k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo aţ
po uzavretí uvedených zmlúv.
Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, povaţuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (§ 40a prvá veta
Obč. zákonníka).
Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 40a
veta prvá Obč. zákonníka spočíva v tom, ţe právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej
neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, povaţuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne
účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti
právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu
neplatnosť moţno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie
relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla
od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo
na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť,
do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako
vlastník so svojou vecou oprávnene (aţ do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má
účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci
a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo poţadovať vrátenie veci.
Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takom prípade mohla mať charakter len
peňaţnej náhrady (Fekete, I.: Občiansky zákonník l. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex
2011, str. 305). Dovolací súd povaţuje túto interpretáciu za správnu, pretoţe chráni
dobromyseľnosť tretej osoby, a tým zodpovedá spravodlivostným predstavám, podľa ktorých
ak takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu)
pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného
registra (katastra) o tom, ţe prevodca je bez tiarch vlastníkom prevádzaných nehnuteľností,
nesmie byť v tejto dôvere sklamaná.
Správnosť výkladu podľa predchádzajúceho odseku moţno podoprieť aj argumentom,
podľa ktorého ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu
do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo
(nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu
neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu),
potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40a veta prvá
Obč. zákonníka slovami „právny úkon sa povaţuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by
sa totiţ nemohla uplatniť.
V preskúmavanej veci došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu –
zmluvy z 20.11.2006, ktorou ţalobcovia 2/ a 3/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely
k nehnuteľnostiam na ţalobcu 1/, aţ v konaní začatom na Okresnom súde Banská Bystrica
25.1.2008, v ktorom na ţalujúcej strane vystupovala manţelka ţalobcu 1/ a na ţalovanej
strane ţalobcovia 1/ aţ 3/. Keďţe v čase uzavretia zmlúv o zabezpečovacom prevode práva,
t. j. k 1.3.2007 a k 13.3.2007, účinky zmluvy z 20.11.2006 trvali, bol ţalobca 1/ výlučným
vlastníkom nehnuteľností. Preto bol oprávnený disponovať so svojím vlastníctvom a previesť
ho na ţalovanú a ďalší subjekt. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva tak neboli
postihnuté absolútnou neplatnosťou spočívajúcou v nedodrţaní zásady, podľa ktorej nikto
nemôţe previesť na iného viac práv, neţ má sám. Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená, ţe právny úkon sa povaţuje za neplatný
od začiatku, nemá táto skutočnosť (ako uţ bolo vysvetlené vyššie) vplyv na právne postavenie
tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo v čase, keď trvali účinky právneho
úkonu, teda od vlastníka. Nadobudnutím vlastníckeho práva ţalovanou a ďalším subjektom
zaniklo zároveň vlastnícke právo ţalobcu 1/. Ţalobe o určenie jeho vlastníckeho, resp.
spoluvlastníckeho práva, preto nebolo moţné vyhovieť.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobcu 1/ smerujúce proti správnemu
rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešnej ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy
súvisiace s odmenou jej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu, vzhľadom na jeho obsah,
nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová