Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/221/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobcov

1/ Mgr. M. C., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Ľ. K., advokátom so sídlom v Š.,

2/ Ing. A. C., bývajúcej v B. a 3/ Mgr. J. C., bývajúceho v B., proti ţalovanej J., s.r.o.,

so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou s názvom AK JUDr. A. S. s.r.o.,

so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka JUDr.

A. S., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. apríla 2010 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu 1/ z a m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 16. januára 2009 sa

ţalobcovia domáhali určenia, ţe sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných

v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Banská Bystrica na liste vlastníctva č. X. ako rodinný

dom súpisné číslo X. a pozemky parcely registra „C“ č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo

22 2

výmere X. m, č. X. – záhrady vo výmere X. ma č. X. – záhrady vo výmere X. m(ďalej len

„označené nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosti“), a to ţalobca 1/ v 6/8 spoluvlastníckeho

podielu a ţalobcovia 2/ a 3/ kaţdý v 1/8 spoluvlastníckeho podielu. V ţalobe uviedli, ţe

pôvodne boli spoluvlastníkmi označených nehnuteľností v uvedených podieloch, no kúpnou

zmluvou z 20.11.2006 ţalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcovi 1/.

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 30. septembra 2008 sp. zn. bola

určená neplatnosť tejto kúpnej zmluvy z dôvodu absencie súhlasu manţelky ţalobcu 1/

s týmto právnym úkonom. V dôsledku toho sa stala neplatnou aj zmluva o zabezpečovacom

prevode práva z 1.3.2007, ktorou ţalobca 1/ previedol do vlastníctva obchodnej spoločnosti L.

s.r.o. pozemok parcela č. X., a zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 13.3.2007, ktorou

previedol do vlastníctva ţalovanej rodinný dom súp. č. X. a pozemky parcela č. X. a X..

Ţalobca 1/ totiţ v čase uzavretia týchto zmlúv nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností, aj

keď sa za takého povaţoval. Z rovnakého dôvodu, t. j. pre nedostatok vlastníctva na strane

prevodcu, sa stala neplatnou aj kúpna zmluva z 10.10.2007, ktorou obchodná spoločnosť L.

s.r.o. predala ţalovanej pozemok parcela č. X..

Ţalovaná vyjadrila so ţalobou nesúhlas poukazujúc na to, ţe zmluvu

o zabezpečovacom prevode práva ako aj kúpnu zmluvu z 10.10.2007 uzavrela v dobrej viere,

ţe z predloţených dokladov mala preukázané výlučné vlastníctvo ţalobcu 1/ a ţe v čase

uzavretia týchto zmlúv neexistoval ţiaden dôvod ich neplatnosti.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 16. novembra 2009 č. k. -64

určil, ţe ţalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, a to ţalobca

1/ v 6/8 spoluvlastníckeho podielu a ţalobcovia 2/ a 3/ kaţdý v 1/8 spoluvlastníckeho podielu.

Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Opodstatnenosť určovacej ţaloby odôvodnil skutkovými zisteniami vyplývajúcimi

z vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil záver, ţe vzhľadom na určenie neplatnosti

zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov ţalobcov 2/ a 3/ na ţalobcu 1/, ţalobcovia

neprestali byť spoluvlastníkmi nehnuteľností a v zmysle zásady, ţe nikto nemôţe na iného

previesť viac práv, neţ má sám, ţalobca 1/ nemohol s nehnuteľnosťami disponovať ako

výlučný vlastník a platne previesť vlastníctvo k nim zmluvami o zabezpečovacom prevode

práva.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej rozsudkom

z 28. apríla 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo

určené podielové spoluvlastníctvo ţalobcu 1/ v spoluvlastníckom podiele 6/8 zmenil tak, ţe

ţalobu v tejto časti zamietol. Vo výroku, ktorým bolo určené podielové spoluvlastníctvo

ţalobcov 2/ a 3/ prvostupňový rozsudok potvrdil. Zároveň rozhodol, ţe ţalobca 1/ je povinný

zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania 344,28 EUR do rúk jej právnej zástupkyne do troch

dní od právoplatnosti rozhodnutia, a ţe ţalobcom 2/ a 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania

nepriznáva. Zamietnutie ţaloby ţalobcu 1/ odôvodnil tým, ţe v čase uzatvárania zmlúv

o zabezpečovacom prevode práva ţalobca 1/ bol nespochybniteľným spoluvlastníkom

nehnuteľností v podiele 6/8 a s týmto podielom mohol disponovať, teda v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho práva mohol uzavrieť platné a účinné zmluvy o zabezpečovacom prevode

práva. Keďţe v konaní nebolo preukázané (a ani tvrdené), ţe by predmetné zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva boli neplatné z iného dôvodu, neprichádzalo do úvahy

vyhovieť ţalobe v časti týkajúcej sa ţalobcu 1/.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca 1/. Ţiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcom výroku zmenil a určil jeho

spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci odvolacím súdom. Namietal nesprávnosť úvahy odvolacieho súdu

o čiastočnej neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva len v rozsahu

spoluvlastníckych podielov ţalobcov 2/ a 3/. Poukazoval na to, ţe predmetom týchto zmlúv

nebol prevod spoluvlastníckeho podielu, resp. podielov, ale prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v celosti. Keďţe dôvod neplatnosti (nedostatok jeho výlučného

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) sa týkal predmetu zmlúv ako ich podstatnej

a nedeliteľnej zloţky, neprichádzala do úvahy len ich čiastočná neplatnosť, resp. platnosť.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako

nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe je prípustné (

), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania ( veta za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, ţe dovolaniu

nemoţno vyhovieť.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v , a iné vady konania

len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237

a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal

správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho

posúdenia veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti uplatneného určovacieho návrhu

ţalobcu 1/ vo väzbe na zistený skutkový stav.

V predmetnej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe ţalobcovia boli podielovým

spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to ţalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 6/8 a ţalobcovia 2/

a 3/ v spoluvlastníckom podiele kaţdý v 1/8, ţe kúpnou zmluvou zo dňa 20.11.2006

ţalobcovia 2/ a 3/ predali svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcovi 1/, ţe ţalobca 1/ bol

po zavkladovaní tejto zmluvy zapísaný v katastri ako výlučný vlastník nehnuteľností, ţe

zmluvami o zabezpečovacom prevode práva z 1.3.2007 a 13.3.2007 previedol vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam na obchodnú spoločnosť L. s.r.o. a na ţalovanú, ţe ţalovaná kúpnou

zmluvou z 10.10.2007 odkúpila od spoločnosti L. s.r.o. pozemok parcela č. X. a je zapísaná

v katastri ako vlastníčka nehnuteľností, a ţe rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica

z 30.9.2008 č. k. -107, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2008, bola určená

neplatnosť kúpnej zmluvy z 20.11.2006, ktorou ţalobcovia 2/ a 3/ predali svoje

spoluvlastnícke podiely ţalobcovi 1/, a to z dôvodu nedostatku súhlasu manţelky ţalobcu 1/

s týmto právnym úkonom v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom v tomto rozsudku

bolo uvedené, ţe manţelka ţalobcu 1/ sa neplatnosti právneho úkonu dovolala ţalobou

podanou na súde 25.1.2008.

Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu o neopodstatnenosti

určovacieho návrhu ţalobcu 1/ bol správny a zodpovedal zistenému skutkovému stavu.

Na tom nič nemení skutočnosť, ţe vecná správnosť rozsudku odvolacieho súdu bola daná

z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Aj keď predmetom zmlúv o zabezpečovacom

prevode práva, uzavretých medzi ţalobcom 1/ a ţalovanou a tieţ ďalším subjektom, nebol

prevod spoluvlastníckeho podielu, resp. podielov, ale prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v celosti, a z tohto dôvodu neprichádzala do úvahy ich čiastočná platnosť

či neplatnosť (v tejto časti bola dovolacia námietka dovolateľa dôvodná), neznamená to, ţe

bol daný ţalobcom 1/ tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti týchto zmlúv spočívajúci v tom,

ţe nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností v dôsledku dovolania sa (jeho manţelkou)

relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou k nim mal nadobudnúť výlučné vlastníctvo.

Pre posúdenie platnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva z hľadiska dodrţania

zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“ (nikto nemôţe na

druhého preniesť viac práva, ako sám má) bola rozhodujúcou otázka účinkov relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal ţalobca 1/ nadobudnúť výlučné vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, so zreteľom na to, ţe k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo aţ

po uzavretí uvedených zmlúv.

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, povaţuje sa právny úkon za platný, pokiaľ

sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (§ 40a prvá veta

Obč. zákonníka).

Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 40a

veta prvá Obč. zákonníka spočíva v tom, ţe právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej

neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, povaţuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne

účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti

právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu

neplatnosť moţno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie

relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla

od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo

na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť,

do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako

vlastník so svojou vecou oprávnene (aţ do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má

účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci

a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo poţadovať vrátenie veci.

Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takom prípade mohla mať charakter len

peňaţnej náhrady (Fekete, I.: l. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex

2011, str. 305). Dovolací súd povaţuje túto interpretáciu za správnu, pretoţe chráni

dobromyseľnosť tretej osoby, a tým zodpovedá spravodlivostným predstavám, podľa ktorých

ak takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu)

pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného

registra (katastra) o tom, ţe prevodca je bez tiarch vlastníkom prevádzaných nehnuteľností,

nesmie byť v tejto dôvere sklamaná.

Správnosť výkladu podľa predchádzajúceho odseku moţno podoprieť aj argumentom,

podľa ktorého ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu

neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu

do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo

(nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu

neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu),

potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40a veta prvá

Obč. zákonníka slovami „právny úkon sa povaţuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by

sa totiţ nemohla uplatniť.

V preskúmavanej veci došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu –

zmluvy z 20.11.2006, ktorou ţalobcovia 2/ a 3/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely

k nehnuteľnostiam na ţalobcu 1/, aţ v konaní začatom na Okresnom súde Banská Bystrica

25.1.2008, v ktorom na ţalujúcej strane vystupovala manţelka ţalobcu 1/ a na ţalovanej

strane ţalobcovia 1/ aţ 3/. Keďţe v čase uzavretia zmlúv o zabezpečovacom prevode práva,

t. j. k 1.3.2007 a k 13.3.2007, účinky zmluvy z 20.11.2006 trvali, bol ţalobca 1/ výlučným

vlastníkom nehnuteľností. Preto bol oprávnený disponovať so svojím vlastníctvom a previesť

ho na ţalovanú a ďalší subjekt. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva tak neboli

postihnuté absolútnou neplatnosťou spočívajúcou v nedodrţaní zásady, podľa ktorej nikto

nemôţe previesť na iného viac práv, neţ má sám. Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená, ţe právny úkon sa povaţuje za neplatný

od začiatku, nemá táto skutočnosť (ako uţ bolo vysvetlené vyššie) vplyv na právne postavenie

tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo v čase, keď trvali účinky právneho

úkonu, teda od vlastníka. Nadobudnutím vlastníckeho práva ţalovanou a ďalším subjektom

zaniklo zároveň vlastnícke právo ţalobcu 1/. Ţalobe o určenie jeho vlastníckeho, resp.

spoluvlastníckeho práva, preto nebolo moţné vyhovieť.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobcu 1/ smerujúce proti správnemu

rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

Úspešnej ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy

súvisiace s odmenou jej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu, vzhľadom na jeho obsah,

nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová