Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Ek-541-2019.pdf
PDF · 118.92 KB
Case nature
Area
Subarea
61Ek/541/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného DELPHIA SK, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO 51 107 040, právne zastúpený JUDr. Ema Zacharová, advokát, s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, 940 01 Nové Zámky, IČO 47 237 023 proti povinnému N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, o vymoženie 1.919, 46 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom doc. JUDr. Ivanom Podhorcom, PhD., Exekútorský úrad Nitra, Damborského 9, 949 01 Nitra, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/541/2019 zo dňa 21.11.2019 takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/541/2019 zo dňa 21.11.2019 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so sťažnosťou.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 61Ek/541/2019 zo dňa 21.11.2019, ktoré vydal vyšší súdny úradník, exekúciu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- eur do 3 dni odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v písomnom podaní zo dňa 11.06.2019 žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že v predmetnom exekučnom konaní sú dané dôvody, pre ktoré mal súd návrh na vykonanie zamietnuť v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, keď notárska zápisnica, resp. záväzok v nej obsiahnutý nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Povinný žiada zastaviť exekúciu s poukazom na ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) EP. Povinný má za to, že takto formulovaný exekučný titul je neplatný a to pre jeho neurčitosť, keď nespĺňa základné náležitosti platnosti právneho úkonu. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby bol prejav vôle zrozumiteľný, určitý a urobený v predpísanej forme. V danom prípade absentuje práve určitosť prejavu vôle, keď z formulácie exekučného titulu nie je zrejmé, že ktorí účastníci majú byť z exekučného titulu zaviazaní, kto je povinným a kto je oprávneným z tohto exekučného titulu, ani pre ktoré záväzky má byť exekučný titul použitý. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu a pokiaľ sa neviaže k existujúcemu dlhu/záväzku vyjadrenému v notárskej zápisnici určite a nezameniteľne, nie je možné notársku zápisnicu uznať za materiálne vykonateľný exekučný titul. V čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh povinného, pre ktorý bolo začaté exekučné konanie. Povinný sa zaviazal v budúcnosti splácať odplatu za obchodný podiel, ktorý mal v budúcnosti od spoločnosti TVARPLAST International a.s., ktorý následne svoju pohľadávku postúpil na oprávneného, nadobudnúť. Na základe uvedeného má povinný za to, že predmetná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiaden dlh
neexistoval. Povinný namieta aj samotné peňažné plnenie, ktorého sa oprávnený prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie domáha.
3. Oprávnený vo vyjadrení nesúhlasil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, keď ako dôvod svojho nesúhlasu uviedol, že oprávnený popiera, že by boli dané zákonné dôvody na zastavenie exekúcie a to s poukazom na ust. § 61 ods. 1 písm. d) EP. Všetky úkony boli vykonané v jednej notárskej zápisnici, táto je jednoznačne určitá a zrozumiteľná aj pokiaľ ide o jeho vykonateľnosť. Všetky záväzky, na ktoré sa jednotliví účastníci zaviazali, každý za seba uznal a súhlasil s ich vykonateľnosťou. Spoločnosť popiera tvrdenie povinného, že nevie, kto je zaviazaný a teda povinný. V exekučnom konaní si oprávnený uplatnil nárok z notárskej zápisnice v IV. Bod 3 ktorý bod je súčasťou záväzkov z notárskej zápisnice a podľa ktorého sa povinný zaviazal zaplatiť spoločnosti TVARPLAST International a.s. sumu 65.267,- eur v pravidelných mesačných splátkach 1.359,73 eur počnúc mesiacom február 2018 a končiac mesiacom január 2022. Súd v exekučnom konaní posudzuje vykonateľnosť notárskej zápisnice, teda či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti. Iba v samostatnom sporovom konaní by sa mohli povinní domáhať následkov povinnými tvrdenej zmeny okolnosti, keďže oprávnený zmenu popiera a povinný ju nepreukázal. V závere vyjadrenia oprávnený uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t. j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
5. V uvedenom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať, aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo dňa 23. 01. 2018, sp. zn. III ÚS 8/2018).
6. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného konštatoval, že dňa 14.12.2017 bola spísaná notárska zápisnica č. N 1332/2017, NZ 57435/2017, NCRIs 58439/2017 zo dňa 14.12.2017 a vykonateľná dňa 14.12.2017. V bode IV predmetnej notárskej zápisnice je uvedené, že budúci nadobúdatelia sa zaväzujú uhradiť budúcemu predávajúcemu za prevod jeho zostávajúceho obchodného podielu vo výške 50 % odplatu vo výške spolu 130.534 ,- eur tak, že Jozef Mego sa zaväzuje zaplatiť časť tejto odplaty vo výške 65.267,- eur a K. H. sa zaväzuje zaplatiť časť
tejto odplaty vo výške 65.267,- eur. Odplatu sa budúci nadobúdatelia zaväzujú uhradiť budúcemu predávajúcemu najneskôr v 48-mych mesačných splátkach tak, že vždy v 5. deň kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom február 2018 a končiac najneskôr mesiacom január 2022 sa zaväzujú zaplatiť splátku vo výške 2.719,45 eur. Po splatení celej odplaty vo výške 130.534,- eur sa najneskôr do 5 pracovných dní od výzvy budúcich nadobúdateľov zaväzuje budúci predávajúci uzatvoriť s budúcimi nadobúdateľmi alebo s niektorými z nich Zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorou prevedie časť svojho zostávajúceho obchodného podielu vo výške 25 % na budúceho nadobúdateľa Gabrielu H. a časť svojho zostávajúceho obchodného podielu vo výške 25 % na budúceho nadobúdateľa N. I..
7. Ako právny dôvod je v exekučnom titule uvedený prevod obchodného podielu, ktorý má vzniknúť v budúcnosti na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu po splatenej celej horeuvedenej odplaty. Ďalej sa v notárskej zápisnici uvádza, že účastníci - každý z nich samostatne - vyhlasujú, že uznávajú svoje záväzky z tejto notárskej zápisnice a v prípade nesplnenia ktoréhokoľvek zo svojich záväzkov v tejto notárskej zápisnici výslovne a neodvolateľne súhlasia s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom a podkladom pre exekúciu. Predmetná notárska zápisnica síce obsahuje právny záväzok, označenie osoby oprávnenej, povinnej, právneho dôvodu, predmetu plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, avšak súd konštatuje, že tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou súčasťou notárskej zápisnice a pokiaľ sa neviaže k existujúcemu dlhu vyjadrenému v notárskej zápisnici určite a nezameniteľne, nie je možné notársku zápisnicu uznať za materiálne vykonateľný exekučný titul. Povinný v predmetnom konaní namieta, že takto formulovaný exekučný titul je neplatný, a to pre jeho neurčitosť, keď nespĺňa základné náležitosti platnosti právneho úkonu. V danom prípade absentuje určitosť prejavu vôle. Tieto skutočnosti (určitosť, vážnosť prejavu vôle žalobcu pri právnom úkone, platnosť zmluvy a jej dodatku) však exekučný súd v exekučnom konaní posudzovať nemôže, nakoľko sa zaoberá iba formálnymi a materiálnymi predpokladmi spôsobilosti notárskej zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu.
8. Hlavný dôvod, prečo žiada povinný exekúciu zastaviť, je ten, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť materiálne spôsobilým exekučným titulom v prípade, ak obsahuje uznanie záväzku, ktorý v čase vyhotovenia notárskej zápisnice neexistoval. Súd skúmal formálnu i materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že notárska zápisnica je formálne vykonateľná, napriek tomu nie je spôsobilým exekučným titulom (materiálna vykonateľnosť) z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval. V zmysle § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) možno uznať len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne. Notárska zápisnica bola spísaná dňa 14.12.2017 a Zmluva prevode obchodného podielu mala byť uzavretá po splatení celej odplaty. Z tejto skutočnosti súd vyvodil záver, že v deň spísania notárskej zápisnice a vyhlásenia povinného o uznaní dlhu žiadny dlh neexistoval. Uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.
9. Na základe uvedeného súd exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora zastavil podľa § 61k ods.1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd rozhodoval o trovách súdneho exekútora podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Exekútor si na základe vyúčtovania trov exekúcie súdneho exekútora uplatnil trovy exekúcie vo výške 36,- eur. Súd z dôvodu, že zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, zaviazal oprávneného na ich úhradu, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
10. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 1, § 45 ods. 2 písm. c), § 48 ods. 1, § 48 ods. 2, § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 1, § 61l ods. 2, § 61l ods. 3, § 197 ods. 1 a § 197 ods. 2 Exekučného poriadku a § 21 ods. 1, § 21 ods. 2 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
11. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že súd nesprávne vec právne posúdil a vyhodnotil. Popiera argumentáciu súdu uvedenú v bode 19, že „právny dôvod je v exekučnom titule uvedený prevod obchodného podielu“ a z toho plynúce ďalšie závery súdu. Právnym dôvodom exekúcie je záväzok povinného vyjadrený v IV. bod 2. a 3. notárskej zápisnice, pretože ako je uvedené v IV. bod 1. notárskej zápisnice povinný spolu s
Gabrielou H. mali záujem nadobudnúť všetky obchodné podiely a k tomu, aby sa tak stalo, sa účastníci dohodli, že najprv povinný zaplatí a až potom bude spisovaná zmluva o prevode obchodného podielu. Napokon povinný ani nepopiera, že prestal plniť svoje záväzky z časti IV. body 2. a 3. notárskej zápisnice a to koordinovane s Gabrielou Barákovou, ktorá tiež prestala plniť záväzky v rovnakom čase. Notárskou zápisnicou bol preukázaný prechod práv na zaplatenie splátok na oprávneného, bola preukázaná vedomosť tohto úkonu povinnými a aj súhlas s vykonateľnosťou (napr. rozsudok NS SR 6Cdo 69/2012). Záväzok povinného vznikol podpisom notárskej zápisnice, nebolo k jeho vzniku potrebné žiadne plnenie ostatných účastníkov notárskej zápisnice. A vznik tohto záväzku povinný aj uznal. Povinný uznal záväzok vyjadrený v IV. bod 2. a 3. notárskej zápisnice zaplatiť odplatu v dohodnutej výške, ktorej plnenie bolo rozvrhnuté do 48 mesačných splátok. Až po zaplatení všetkých splátok vznikla povinnosť spoločnosti TVARPLAST International a.s. previesť svoj obchodný podiel. Teda záväzok splácať odplatu vznikol podpisom notárskej zápisnice. Povinný tento záväzok uznal nielen v notárskej zápisnice, ale aj tým, že začal plniť. Je nesprávny záver súdu, že „Predmetná notárska zápisnica síce obsahuje právny záväzok, označenie osoby oprávnenej, povinnej, právneho dôvodu, predmetu plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, avšak súd konštatuje, že tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou súčasťou notárskej zápisnice a pokiaľ sa neviaže k existujúcemu dlhu vyjadrenému v notárskej zápisnici určite a nezameniteľne, nie je možné notársku zápisnicu uznať za materiálne vykonateľný exekučný titul“. Dlh je existujúci a je aj vyjadrený v notárskej zápisnice. Existuje dlh 65.267,- eur, existujú mesačné splátky po 1.359,73 eur splatné vždy do 5. dňa každého kalendárneho mesiaca počnúc februárom 2018. Keďže nebola dohodnutá splatnosť celého dlhu pri omeškaní s ktoroukoľvek splátkou, predmetom exekúcie sú len nezaplatené splátky ku dňu podania návrhu na exekúciu. Súd sa vôbec nezaoberal tým, že povinný nadobudol už pri spísaní notárskej zápisnice 25 % obchodný podiel a keďže nemal peniaze na nadobudnutie 50 % podielu, dohodli sa tak, ako je to uvedené v notárskej zápisnice. Postup súdu a jeho nesprávne právne posudzovanie veci poškodzuje druhú stranu. Zo stany povinného ide o pokus bezdôvodne zneužívať rozhodnutia súdov vo veciach pôžičiek poskytnutých nebankovými subjektmi. Nešlo o žiadnu pôžičku, išlo o riešenie postupu, ktorý zaistí obom stranám rovnocenné postavenie pri postupnom nadobudnutí obchodného podielu vo výške 50 %. Notársku zápisnicu je potrebné posudzovať ako celok. Spoločnosť TVARPLAST International a.s. previedla 25 % obchodný podiel v spoločnosti TVARSAT, spol. s r.o., potom malo prísť k plneniu splátok a potom po zaplatení k prevodu ďalších 25 % obchodného podielu. Je to jasné, zrozumiteľné a v tomto podnikateľskom vzťahu je nepochopiteľné, aby súd exekúciu zastavil bez toho, aby bol splnený záväzok ktorého plnenie je vynucované. Súd sa vo veľkom zaoberá námietkami povinného, ale v ničom sa nevysporiadal s vyjadrením oprávneného zo dňa 02.07.2019.
12. V bode 20 odôvodnenia uznesenia súd konštatuje, že „súd dospel k záveru, že notárska zápisnica je formálne vykonateľná, napriek tomu nie je spôsobilým exekučným titulom (materiálna vykonateľnosť) z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval“. Takéto zistenie súdu nemá oporu v dôkaze, ktorým je notárska zápisnica. Je nepochopiteľné, prečo si súd myslí, že musí byť najprv prevedený obchodný podiel a až potom zaplatená odplata zaň. Je vecou vôle účastníkov zmluvného vzťahu obsiahnutého v notárskej zápisnice, aký postup zvolia. Záver súdu, že dlh neexistoval, nie je správny a nevyplýva z notárskej zápisnice. Nesprávny je záver súdu, že „v deň spísania notárskej zápisnice a vyhlásenia povinného o uznaní dlhu žiadny dlh neexistoval“. Povinný dlh začal plniť, bol uvedený v notárskej zápisnice. Bolo vecou zmluvných strán, ako sa dohodli, ktorého záväzok bude plnený skôr.
13. Uznesenie je nepreskúmateľné, keď súd v bode 21 neuviedol o aké skutočnosti ide a žiadne ani preukázané neboli. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, teda súd preskúmal notársku zápisnicu a vzhliadol ju ako oprávnený exekučný titul a v rámci tohto procesu skúmal formálnu aj materiálnu stránku vykonateľnosti notárskej zápisnice. K žiadnej zmene po vydaní poverenia neprišlo. V ďalšom sa pridržiava oprávnený podaného vyjadrenia z 02.07.2019 a navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu a aby povinného zaviazal na náhradu trov konania oprávnenému vo výške 100 %.
14. Povinný vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že má za to, že súd rozhodol správne, keď rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie a v celom rozsahu sa s týmto rozhodnutím stotožňuje, poukazuje pritom na dôvody, ktoré uvádzal už v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie. Právny názor, že notárska zápisnica, ktorá obsahuje uznanie záväzku, ktorý v čase vyhotovenia notárskej zápisnice neexistoval, nie je materiálne spôsobilým exekučným titulom, je
dlhodobo judikovaný. Nemožno sa stotožniť s názorom, že v danom prípade by sa malo jednať o úplne inú právnu situáciu. Práve naopak v danom prípade v čase spísania notárskej zápisnice nebolo ešte poskytnuté žiadne plnenie ani jednou zo strán sporu, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Nie je pravdou, že v čase spísania notárskej zápisnice existoval dlh. V čase spísania notárskej zápisnice existovala len dohoda o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, ktorý obchodný podiel mal povinný s druhou spoločníčkou Gabrielou Barákovou splácať vopred tak, že keď bude splatený celý obchodný podiel, vyhotoví sa zmluva o prevode obchodného podielu a zmena zápisu v obchodnom registri. Skutočnosť, že k splácaniu obchodného podielu neprišlo takým spôsobom, ako bolo pôvodne dohodnuté, bola spôsobená tým, že po tom, ako sa povinný a Gabriela Baráková stali konateľmi a spoločníkmi obchodnej spoločnosti TVARSAT, spol. s r.o., Detvianska 1B, Nové Zámky, IČO 45 538 778, vyšli najavo také skutočnosti (predovšetkým záväzky, ktoré neboli zrejmé z účtovníctva spoločnosti), ktoré mali za následok zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu, čo bolo spoločnosti zároveň aj oznámené. Na základe uvedeného má povinný za to, že žiaden záväzok voči oprávnenému ani nemá, naopak má pohľadávku voči povinnému z titulu vrátenia už zaplatených splátok.
15. Povinný sa nestotožňuje s odôvodnením súdu uvedeným v bode 19 napadnutého uznesenia, v ktorom súd uvádza, že skutočnosti ako určitosť prejavu vôle, vážnosť prejavu vôle a platnosť právneho úkonu exekučný súd v exekučnom konaní posudzovať nemôže. Určitosť prejavu vôle a teda právneho úkonu, ktorým je vyhlásenie o vykonateľnosti notárskej zápisnice, je jednou zo základných podmienok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a bezpochyby patrí do právomoci exekučného súdu, aby túto podmienku skúmal. V tejto súvislosti teda povinný opätovne poukazuje aj na svoju pôvodnú námietku obsiahnutú v návrhu na zastavenie exekúcie, kde uvádza, že vyhlásenie o vykonateľnosti notárskej zápisnice nie je dostatočne určité na to, aby mohlo byť spôsobilým exekučným titulom, keď obsahuje len všeobecný odkaz na záväzky vyplývajúce z notárskej zápisnice bez jednoznačného určenia oprávnenej osoby, povinnej osoby, výšky a právneho dôvodu záväzku.
16. Povinný odmieta akékoľvek tvrdenia o účelovosti svojho konania vo vzťahu k oprávnenému, či pokus bezdôvodne zneužívať rozhodnutia súdov ako to uvádza oprávnený v sťažnosti. Princíp právnej istoty patrí medzi základné princípy sporového konania a teda je legitímne očakávanie povinného, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Povinný sa len bráni legálnym spôsobom voči exekúcii, ktorá je proti nemu podľa jeho názoru vedená nezákonne, keď tvrdená pohľadávka oprávneného nie je ustálená a ani podložená riadnym exekučným titulom. Navyše povinný je toho názoru, že práve konanie oprávneného, resp. jeho konateľa Milana Szarowski je v rozpore s dobrými mravmi, keď on bol konateľom spoločnosti TVARSAT, spol. s r.o. v čase, v ktorom vznikli záväzky, ktoré musel riešiť v konečnom dôsledku povinný a ktoré sú tiež dôvodom, pre ktorý má povinný za to, že nastali také okolnosti, ktoré majú za následok zánik povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností povinný navrhuje, aby súd podanú sťažnosť oprávneného zamietol ako nedôvodnú.
17. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
19. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
20. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
21. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
23. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
24. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
25. Podľa § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
27. Podľa § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne a skutkový stav veci bol rovnako správne zistený. Sudca rozhodujúci o sťažnosti sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho vo výrokovej časti a v časti skutkových zistení a na zdôraznenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia uvádza dôvody, pre ktoré nepovažuje notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul.
29. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý exekučný titul, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 391/2012 zo dňa 21.03.2013). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010 uviedol, že „Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.“ Pokiaľ je teda exekučným titulom notárska zápisnica, exekučný súd je so zreteľom na ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku oprávnený túto preskúmavať aj v hmotnoprávnej rovine a teda posudzovať, či nárok vyplývajúci z notárskej zápisnice nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo zákonom. V novej úprave exekučného práva účinnej od 01.04.2017 totiž zákonodarca v cit. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zakotvil možnosť posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu z hľadiska odporu zákonu alebo rozporu s dobrými mravmi a exekučný súd sa nemôže obmedziť iba na preskúmavanie materiálnych a formálnych náležitostí notárskej zápisnice. Preto v nových exekučných konaniach nie je možné v plnej miere aplikovať ani doterajšiu judikatúru týkajúcu sa notárskej zápisnice ako exekučného titulu a z rovnakého dôvodu neobstojí ani námietka oprávneného, že povinný si musí svoje nároky uplatňovať v samostatnom sporovom konaní. Vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník správne postupoval, keď v rámci prejednávania opozičného sporu pristúpil k preskúmavaniu exekučného titulu notárskej zápisnice N 1332/2017, NZ 57435/2017, NCRls 58439/2017 spísanej na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho dňa 14.12.2017.
30. Základnou otázkou v prejdnávanom opozičnom spore je, či predložená notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom, a to tak z hľadiska splnenia predpokladov po stránke materiálnej a formálnej vykonateľnosti ako aj v hmotnoprávnej rovine. Pokiaľ ide o dodržanie formálnych podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice, tak tie vyplývajú z ustanovenia § 47 Notárskeho poriadku. Podmienky materiálnej vykonateľnosti sú predpísané priamo zákonom, a to Exekučným poriadkom v § 45 ods. 2 písm. c) a § 45 ods. 3, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod (uvedenie rozhodnej skutočnosti, ktorá zakladá plnenie), predmet (presný obsah a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne určená doba, v ktorej sa povinná osoba zväzuje poskytnúť plnenie oprávnenej osobe) a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.
31. V časti IV. notárskej zápisnice je uzatvorená zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, ktorú uzatvorila spoločnosť TVARPLAST International a.s., IČ 293 84 711, so sídlom v Českej republike ako budúci predávajúci obchodného podielu a Jozef Mego, nar. 13.11.1977 a Gabriela Baráková, nar. 13.11.1977 ako budúci nadobúdatelia obchodného podielu. Predmetom prevodu mal byť podiel predávajúceho obchodného podielu (spoločníka) v obchodnej spoločnosti TVARSAT, spol. s r.o., IČO 45 538 778. Ak má byť v budúcnosti uzatvorená zmluva, ktorá je podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, spravuje sa zmluva o budúcej zmluve ustanoveniami § 289 až § 292 Obchodného zákonníka. Účelom zmluvy o budúcej zmluve je zachytiť v pevnej a záväznej forme dosiahnutú dohodu strán o tom, že chcú uzavrieť určitú zmluvu konkrétneho typu alebo v základe vymedzený inominátny kontrakt s určitým obsahom. Predmetom zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu je tak dohoda zmluvných strán o tom, že v určenej dobe v budúcnosti uzatvoria zmluvu o prevode obchodného podielu. Exekučný súd takúto zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu nepovažuje za spôsobilú vytvoriť materiálne vykonateľný exekučný titul so zreteľom k oprávneným vymedzenému vymáhanému nároku, a to pre nedostatok právneho dôvodu.
32. Exekučný súd má za to, že záväzok vyplývajúci z budúcej zmluvy vymedzený v notárskej zápisnici nemôže byť vykonateľný jednak preto, že tento záväzok ešte neexistuje a v zmysle ustálenej judikatúry neexistujúci záväzok v čase spísania notárskej zápisnice spôsobuje, že notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná (napr. porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 261/2015-17 zo dňa 10.06.2015, ktorého záver je všeobecný a netýka sa iba spotrebiteľov). V čase spísania notárskej zápisnice existuje len záväzok strán uzavrieť budúcu zmluvu. Existencia takého záväzku je druhým dôvodom materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice, pretože v exekúcii sa vymáhajú len záväzky na plnenie v zmysle § 232 ods. 1 CSP a nie záväzky na nahradenie vôle. Aj keď v zmluve o budúcej zmluve sú stanovené určité parametre budúcej zmluvy (napr. odplata), samo osebe tieto parametre nemôžu byť vymáhané v rámci exekúcie, lebo záväzok, t. j. budúca zmluva ešte nevznikla. Vznikol len záväzok uzavrieť takúto budúcu zmluvu za splnenia v nej stanovených podmienok, avšak tento záväzok nie je materiálne vykonateľný, keďže nejde o záväzok na plnenie. Inými slovami povedané zmluva o budúcej zmluve môže byť ako právny dôvod materiálne vykonateľnej notárskej zápisnice iba vtedy, ak vymedzuje záväzok na plnenie (napr. ak obsahuje i sankcie v podobe zmluvnej pokuty za neuzavretie zmluvy). No nemôže byť spôsobilým právnym dôvodom k nároku, ktorý vyplýva až zo samotnej budúcej zmluvy, keďže z jej prípadného porušenia vyplýva zo zákona iba právo oprávnenej osoby na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na náhradu škody. Vzhľadom na uvedené tak oprávneným predložená notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu absencie existencie záväzku na plnenie. Preto vyšší súdny úradník správne postupoval, keď mal za to, že notárska zápisnica nie je vykonateľná a exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže nedostatok riadneho spôsobilého exekučného titulu je inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu.
33. Navyše chce exekučný súd podotknúť, že v prejednávanej veci existuje aj ďalšia skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu, a to že záväzok povinného v notárskej zápisnici zaplatiť odplatu na základe zmluvy o budúcej zmluve za budúci prevod predmetu zmluvy odporuje zákonu, a to konkrétne ustanoveniam § 289 až § 292 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy obsiahnutej v notárskej zápisnici nebol len záväzok uzatvoriť v budúcnosti zmluvu o prevode obchodného podielu, ale podľa čl. IV. bod 2 a bod 3 notárskej zápisnice aj záväzok budúcich nadobúdateľov obchodného podielu uhradiť za prevod obchodného podielu odplatu vo výške 130.534,- eur najneskôr v 48 splátkach vždy do 5. dňa každého kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom február 2018 vo výške 2.719,45
eur. Súd má za to, že takto uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, keď jej predmetom nie je len dohoda o budúcom uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu, ale súčasne aj dohoda o zaplatení odplaty za prevod obchodného podielu, ktorý má ale nemusí nastať v budúcnosti na základe v budúcnosti uzatvorenej zmluvy o prevode obchodného podielu, obchádza ustanovenia § 289 a nasl. Obchodného zákonníka. V komparácii s kúpnou zmluvou ide o uzatvorenie kúpnej zmluvy s výhradou vlastníctva (§ 445 Obchodného zákonníka) s odkladacou podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy až okamihom úplného zaplatenia kúpnej ceny. Dohoda strán v čl. IV bod 6 notárskej zápisnice umožňuje budúcemu predávajúcemu obchodného podielu od zmluvy odstúpiť pre omeškanie budúcich nadobúdateľov obchodného podielu s úhradou ktorýchkoľvek dvoch po sebe idúcich splátok. Súčasne notárska zápisnica umožňuje budúcemu predávajúcemu obchodného podielu už zaplatené plnenia si ponechať ako zmluvnú pokutu, aj keď od zmluvy o budúcej zmluvy odstúpi a podľa notárskej zápisnici je možnú nútene vymôcť zaplatenie celej odplaty za prevod obchodného podielu a súčasne od zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu platne odstúpiť, obchodný podiel napriek uhradeniu, resp. vymoženiu celej odplaty nepreviesť a túto si ponechať ako zmluvnú pokutu. Súd má za to, že takto formulovaný záväzok odporuje zákonu, keďže zakotvuje možnosť núteného vymáhania peňažného záväzku povinného bez zodpovedajúceho protiplnenia oprávneného.
34. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/541/2019 zo dňa 21.11.2019 zamietol.
35. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Pokiaľ si právny zástupca oprávneného uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za podanie sťažnosti, súd rozhodol, že oprávnený nemá právo na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou, nakoľko oprávnený nebol v konaní o sťažnosti úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.