Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/79/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XXX, XXX XX L. nad E., právne zastúpený Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovaným: 1/ V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. H. XXX, XXX XX L. nad E. a 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. H. XXX, XXX XX L. nad E., obaja právne zastúpení JUDr. Lenkou Balážiovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, v konaní o zaplatenie 3 104,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -90 zo dňa 19. októbra 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 3 104,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 25.01.2017 do zaplatenia (I. výrok) a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca si žalobou uplatňoval sumu 3 104,- € titulom ústnej zmluvy o pôžičke, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ ho mali požiadať, aby za nich zaplatil ich exekučne vymáhaný dlh u súdneho exekútora JUDr. Ing. S. K., Exekútorský úrad so sídlom Z. XX, L. J. E.. Žalobca v konaní tvrdil, že tak učinil dňa 07.03.2013. Ako dôkaz o uzatvorení zmluvy o pôžičke a jej poskytnutí predložil v konaní príjmový pokladničný doklad vystavený na uvedenom exekútorskom úrade a e-mailovú komunikáciu medzi ním a jeho bývalou priateľkou - dcérou žalovaných V. H. ml. preposlaný na e-mailovú adresu M. N.. Termín vrátenia pôžičky nebol dojednaný. Žalobca vyzval žalovaných na vrátenie pôžičky výzvou, ktorá im bola doručená dňa 23.01.2017. Preto boli povinní

dlh splniť prvého dňa potom, čo ich o to požiadal. Žalovaní však dlh doposiaľ nezaplatili. Žalobca si preto uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 25.01.2017 do zaplatenia.

3. Žalovaní 1 / a 2/ v konaní ako obranu proti nároku uplatňovanému žalobou uviedli, že zmluva o pôžičke na sumu 3 104,- € medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ neexistuje. Nepopierali, že mali dlh vymáhaný exekučne, tento bol však vyplatený z peňazí ich dcéry V. H. ml., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vybrala v ten istý deň 07.03.2013 z jej bankového účtu sumu 3 100,- €, nie z peňazí žalobcu, ktorý ju len sprevádzal na exekútorský úrad. Ako dôkaz o ich tvrdeniach v konaní predložili výpis z účtu vedený na meno ich dcéry a žiadali ako svedka vypočuť v konaní ich dcéru.

4. Pojednávania vo veci konaného dňa 19.10.2018 sa nezúčastnil žalovaný 2/, neúčasť ospravedlnil zdravotnými dôvodmi, o čom predložil lekársku správu, pojednávanie nežiadal odročiť. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie spor prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

5. Z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 07.03.2013 bolo z účtu vedeného v banke N. sporiteľňa, a.s. na V. H. ml. vybratá hotovosť vo výške 3 100,- €. Toho istého dňa bol na exekútorskom úrade súdneho exekútora Z.. F.. S. K. vystavený príjmový pokladničný doklad, na ktorom sa uvádza, že od žalobcu za žalovaných bolo exekútorským úradom prijatých 3 104,- € na účel úhrady dlhu vymáhaného súdnym exekútorom pod jeho značkou EX 3747/2012. Podľa elektronickej správy (e-mailu) odoslaného z e-mailovej adresy dcéry žalovaných V. H. ml. mal žalobca vyplatiť dlh za žalovaných 1/ a 2/ u súdneho exekútora. Svedkyňa V. H. ml. v konaní nepoprela, že sa jednalo o jej e- mailovú adresu, vypovedala však, že žalobca ako jej bývalý priateľ mal vo svojom počítači prístupové údaje k tejto e-mailovej adrese, túto zneužil. Poprela, že by uvedenú elektronickú správu písala ona. Svedkyňa ďalej v konaní vypovedala, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade je žalobcu, vtedy, keď ešte mali dobré vzťahy, však nepovažovala za dôležité, kto doklad podpíše. V ostatnom potvrdila tvrdenie žalovaných, že ich exekučne vymáhaný dlh vyplatila ona zo svojich peňazí, sumu 3 100,- € vybrala v ten istý deň z jej v súčasnosti už neexistujúceho bankového účtu v poobedňajších hodinách a následne šla so žalobcom na exekútorský úrad, obálku s peniazmi uložila do okienka priehradky na exekútorskom úrade, komunikovala priamo so súdnym exekútorom.

6. S poukazom na ustanovenie , , , , , , a v platnom znení (ďalej len „“) dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania k nasledovným záverom:

7. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom vyžadujúcim pre svoj vznik a platnosť odovzdanie predmetu pôžičky, preto sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či v danom prípade vôbec došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky zo strany žalobcu, či došlo k platnému uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 07.03.2013 medzi stranami sporu.

8. Podľa súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke so žalovanými. V danej veci nebola preukázaná vôľa žalovaných uzatvoriť so žalobcom ústnu zmluvu o pôžičke zo dňa 07.03.2013, na základe ktorej mal žalobca za žalovaných uhradiť sumu 3 104,- € na exekútorskom úrade Z.. F.. S. K.. V konaní žalobca nepreukázal relevantným spôsobom ani žiadosť žalovaných adresovanú žalobcovi o poskytnutie pôžičky. Listinným dôkazom (príjmový pokladničný doklad zo dňa 07.03.2013 podpísaný žalobcom) bola podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní preukázaná len vôľa žalobcu poskytnúť žalovaným finančné prostriedky, ktoré však žalobca neposkytol. Nevyplýva z neho vôľa žalovaných uzavrieť so žalobcom zmluvný vzťah titulom pôžičky. Vznik zmluvného vzťahu medzi stranami sporu titulom pôžičky nebol v konaní preukázaný ani výpoveďou svedkyne V. H. ml. Svedeckou výpoveďou tejto svedkyne bolo naopak v konaní preukázané, že žalovaným finančné prostriedky neposkytol žalobca, ale svedkyňa, čo dokladovala aj výpisom z účtu č. 3/2013. Aj výpoveďou tejto svedkyne bolo jednoznačne preukázané, že vôľa, resp. úmysel žalovaných nebol pôžičku uzavrieť so žalobcom. Navyše táto svedkyňa bola prítomná aj pri odovzdávaní a prevzatí finančných prostriedkov na exekútorskom úrade, čo potvrdila vo svojej výpovedi. Samotná žalovaná 1/ na pojednávaní rázne poprela uzatvorenie akejkoľvek pôžičky so žalobcom.

9. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, nakoľko nebola preukázaná vôľa žalovaných uzatvoriť so žalobcom predmetnú ústnu zmluvu o pôžičke a nebolo ani preukázané poskytnutie týchto finančných prostriedkov vo výške 3 104,-

€ zo strany žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že ústnu zmluvu o pôžičke zo dňa 07.03.2013 nemožno považovať za platný právny úkon. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená ani . Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal ani iný právny dôvod poskytnutia uplatnenej sumy 3 104,- € žalovaným. Preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

10. K návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov učineným na pojednávaní konanom dňa 19.10.2018 súd prvej inštancie uviedol, že jeho vykonanie nepovažoval za potrebné, keďže dospel k záveru, že žalobca nepreukázal platné uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovanými. Výsluchmi navrhnutých svedkov by podľa súdu prvej inštancie nedošlo k preukázaniu existencie pôžičky vo výške 3 104,- €. Súd prvej inštancie podotkol, že žalobca z vyjadrení žalovaných, ktorí zotrvali na svojej argumentácii jednak v podanom odpore ako aj následne vo vyjadreniach mal po celú dobu vedomosť, aké tvrdenia žalovaní k uzavretiu údajnej zmluvy uvádzali, no i napriek tomu navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov až na pojednávaní. Žalobca nevedel na pojednávaní ani uviesť adresy navrhovaných svedkov M. N. a pani E., ktorá údajne mala požičať peniaze žalobcovi v ten istý deň, keď vyplácal dlh. Súd prvej inštancie preto ďalšie dokazovanie nenariadil.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci. Nakoľko žalovaní 1/ a / boli plne úspešní v konaní, priznal im voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie dodal, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v súlade s

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie považoval za nesprávne z dôvodov uvedených v , , , a , t. j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne aj z dôvodov uvedených v , t. j. neboli splnené procesné podmienky a , t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, tieto odvolacie dôvody však v odvolaní nekonkretizoval, nijako ich nevymedzil konkrétnymi okolnosťami, v ktorých majú spočívať. Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval tieto odvolacie dôvody, vlastne ich neuviedol. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k : „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237).

13. Žalobca v prvom rade vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy podľa žalobcu potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to žalobcom navrhnutý výsluch súdneho exekútora Z.. F.. S. K., svedkyne M. N., svedkyne E. a samotného žalovaného 2/. Ich výpoveďami chcel žalobca preukázať svoje tvrdenia, že medzi ním a žalovanými bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej im poskytol sumu 3 104,- €. V prípade, ak by došlo k vykonaniu navrhovaného dokazovania, a to aspoň k výsluchu Z.. F.. S. K., súdneho exekútora a samotného žalovaného 2/, bolo by podľa žalobcu preukázané, že sumu 3 104,- € uhradil sám na účet žalovaných menovanému súdnemu exekútorovi, čo v konečnom dôsledku preukázal v konaní aj ním predloženým uznesením OR PZ v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-142/2-VYS-ZH-2016 zo dňa 22.03.2016, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že menovaný súdny exekútor v trestnom konaní uviedol, že žalobca bol sám uhradiť dlh na exekúcii žalovaných a že nie je pravdou, že by sa toho zúčastnila akákoľvek tretia osoba. Z výsluchu menovaného súdneho exekútora by bolo podľa žalobcu preukázané aj platné uzatvorenie spornej pôžičky, nakoľko predmetný exekútorský úrad slúžil v rámci uzatvorenej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanými ako miesto poskytnutia pôžičky (platobné miesto). V tomto smere žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. z 28. 3. 2007 a uznesenie ÚS ČR sp. zn. III. ÚS

1453/07 z 28.05.2008, v zmysle ktorých môže byť dohodou zmluvných strán zmluvy o pôžičke určené odovzdanie pôžičky aj tretej osobe, či na určené platobné miesto, nemusí sa dohodnúť odovzdanie pôžičky priamo dlžníkovi.

14. Porušenie práva na spravodlivý proces videl žalobca v tom, že súd prvej inštancie neumožnil žalovanému vykonať dokazovanie výsluchom uvedených svedkov ohľadne preukázania existencie zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovanými. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“ (napríklad Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. z 26. januára 2010 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle ).

15. V nadväznosti na vyššie uvedené mal žalobca za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcu žiadnym spôsobom nevyplynuli jednoznačné a podstatné skutočnosti potrebné na rozhodnutie v predmetnej veci a to, že medzi žalobcom a žalovanými nebola uzatvorená zmluva o pôžičke so splatnosťou a s podmienkami tak, ako uviedol v žalobe a verifikoval ním predloženými písomnosťami. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania bolo (vzhľadom na ním predložené listinné dôkazy a jeho výsluch) dostatočným spôsobom verifikované, že žalovaným poskytol sumu 3 104,- €, a to v tomto prípade s platobným miestom exekútorsky úrad Z.. F.. S. K. ako aj to, že predmetné finančné prostriedky zložil sám bez akejkoľvek súčinnosti ako aj samotnej prítomnosti svedkyne V. H. ml., dcéry žalovaných.

16. Ku skutočnostiam uvádzaným svedkyňou V. H. ml., dcérou žalovaných v jej výpovedi uviedol, že jej výpoveď považuje za účelovú, zavádzajúcu, nepravdivú a mierenú výlučne v neprospech (bez akejkoľvek objektivity) žalobcu, pričom o tom svedčí to, že samotná svedkyňa ako aj žalovaná 1/ na pojednávaní uviedli, že predmetnú vec a veci týkajúce sa predmetnej právnej veci vedenej na súde prvej inštancie si zisťovala a pripravovala na pojednávanie samotná svedkyňa za žalovaných. Svedkyňa V. H. ml. preto nemohla vypovedať objektívne, ale automaticky sa vo vzťahu k predmetnej právnej veci „postavila“ na stranu a v prospech žalovaných, a teda jej výpoveď ohľadne skutočnosti týkajúcich sa predmetnej právnej veci nemôže byt' pravdivá a autentická. Pokiaľ ide o listinný dôkaz - výpis z účtu predložený zo strany svedkyne, preukazujúci výber finančnej hotovosti vo výške 3 100,- € dňa 07.03.2013, podľa názoru žalobcu tento dôkaz bez preukázania (spojitosti) účasti svedkyne na predmetnom exekútorskom úrade pri úhrade exekúcie žalovaných v žiadnom prípade ani len neverifikuje, že by bola exekúcia žalovaných vyplatená svedkyňou.

17. Žalobca videl nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v konštatovaní absencie akéhokoľvek právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, na základe ktorého by mu mali žalovaní zaplatiť sumu 3 104,- €. Žalobca mal za to, že už na podklade príjmového pokladničného bloku bolo preukázané, že za žalovaných uhradil dlžnú sumu na exekúcii, pričom uvedené bez ďalšieho dokazovania (v prípade, ak by bolo z jeho strany pripustené, že medzi ním a žalovanými nedošlo skutočne k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, čo však vzhľadom na ním uvádzané skutočnosti vylučuje) zakladá vznik (medzi ním a žalovanými) mimozmluvného záväzkového vzťahu - bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. , nakoľko uhradil v prospech žalovaných predmetnú exekúciu. Poukázal na zásadu „iura novit curia“ (súd pozná právo) v tej súvislosti, že právne posúdenie skutkového stavu je vecou súdu, tento nie je viazaný právnym posúdením uvedeným v žalobe. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. z 11. 12. 2009, podľa ktorého „Ak je žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie vychádzajúci zo skutkových tvrdení, že bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke, a žalovaný nevrátil pôžičku v lehote splatnosti, avšak podľa názoru súdu nie je preukázaná existencia zmluvy o pôžičke a iný dôvod pôžičky nie je tvrdený, nie je zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobe, ak súd posúdi nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej sumy podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.“

18. Vzhľadom na uvedené považoval žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne, zmätočné, nakoľko nie je z neho zrejmé, čo bolo jeho podkladom, na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol, nemajúce náležitosti riadneho odôvodnenia podľa , a teda nedostatočne odôvodnené, nedávajúce odpovede na všetky relevantné otázky. Tým, že sa strana sporu nedozvie o

príčinách rozhodnutia, odníma sa jej právo náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súd prvej inštancie v rámci využitia riadneho opravného prostriedku. Podľa obsahu odvolania v tejto časti žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa , t..j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nie odvolací dôvod podľa Za účinnosti v znení účinnom do 30. 06. 2016 totiž dospela súdna prax k záveru, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “ (pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté na jeho rokovaní dňa 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016); z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa mohlo dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol.

19. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

20. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Podľa nich z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu nikdy nedošlo. K zamietnutým návrhom žalobcu na vykonanie dôkazov uviedli, že neboli pre rozhodnutie sporu podstatné. Žalovaný 2/ sa na pojednávaní pre odôvodnené zdravotné ťažkosti nemohol zúčastniť a z výsluchu žalovanej 1/ nevyplynula taká skutočnosť, ktorá by mohla viesť k pochybnostiam o dovtedy popísanom skutkovom stave zo strany žalovaných (viď písomné vyjadrenia žalovaných, výsluch žalovanej 1/, výsluch svedkyne V. H. ml.). V rámci celého súdneho konania boli zo strany žalovaných produkované dôkazy - výsluch svedka, výpis z účtu svedka, ktoré boli výsledkom ich spoločnej argumentácie voči vykonštruovanému skutkovému stavu prezentovanému žalobcom. Výsluch žalovaného 2/ na pojednávaní by len podporil všetky tvrdenia žalovaných a okrem iného sa splnomocnená advokátka svojimi vyjadreniami odprezentovanými na pojednávaní striktne držala pokynov žalovaných. Výsluch svedkýň M. N. a E. súd prvej inštancie nevykonal okrem iného aj z dôvodov námietky na strane žalovaných - a síce z dôvodu, že uvedené osoby neboli osobne prítomné tak pri úhrade dňa 07.03.2013, ako ani pri žalobcom tvrdenom uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovanými, a teda ich výpoveď by podľa žalovaných nemala podstatný význam pri preukázaní reálneho uzavretia zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanými. Žalovaní mali preto za to, že nevykonané dôkazy navrhované žalobcom by neviedli k lepšiemu objasneniu, resp. preukázaniu tvrdení žalobcu.

21. K žalobcom namietanému porušeniu jeho práva na spravodlivý proces žalovaní uviedli, že posúdenie významu dôkazov a potrebnosti ich vykonania patrí zásadne do právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie sa na základe vykonaných dôkazov s poukazom na zákonné predpoklady vzniku zmluvného vzťahu riadne vysporiadal s otázkou existencie, resp. vzniku zmluvy o pôžičke v bodoch 25. a 26. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Žalovaní 1/ a 2/ v tejto súvislosti poukázali na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej (teraz - poznámka odvolacieho súdu) ukladá účastníkom konania (teraz stranám sporu - poznámka odvolacieho súdu) povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa

riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

22. Žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, v ktorom sa zaoberal prioritne zásadnou hmotnoprávnou otázkou v bode 26. odôvodnenia, kedy ako základný predpoklad priznania žalovaného nároku žalobcu riešil otázku platnosti uzavretia zmluvy o pôžičke, resp. vôbec jej existenciu medzi stranami sporu a správne sa vysporiadal aj s vyhodnotením vykonaných dôkazov v bode 28. odôvodnenia rozhodnutia, taktiež odôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy v bode 32. odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaní zhrnuli, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal dôkazy a logicky sa s výsledkami dokazovania v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, toto je podľa názoru žalovaných vyčerpávajúce a plne a reálne odzrkadľuje (aj v porovnaní so zápisnicou z pojednávania) priebeh celého konania, pričom súd prvej inštancie sa podrobne a úplne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré počas konania vyšli najavo.

23. Námietka žalobcu, že na základe výpovede svedkyne V. H. ml. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa žalovaných neobstojí, nakoľko v tomto prípade bolo pre žalovaných kľúčové preukázať práve tú skutočnosť, že finančné prostriedky na úhradu dlhu na exekútorskom úrade im poskytla práve ich dcéra, ktorú o pomoc požiadali - teda svedkyňa V. H. ml.. To, že v tom čase svedkyňa žila so žalobcom a že tento s ňou dobrovoľne išiel vyriešiť túto situáciu na exekútorský úrad a následne túto skutočnosť takýmto spôsobom zneužil voči žalovaným (s úmyslom ublížiť tak samotnej svedkyni), nemôže mať vplyv na objektívnosť uvedených tvrdení obsiahnutých vo výpovedi svedkyne. Skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky minimálne vo výške 3 100,- € poskytla žalovaným svedkyňa V. H. ml., nie je možné preukázať iným spôsobom ako jej výsluchom a výpisom z účtu v banke č. 3/2013.

24. Žalobca v konaní nepreukázal, že medzi stranami sporu reálne došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a ani ním navrhnutými dôkazmi by túto skutočnosť nemohol preukázať. Naopak vyhodnotením skutkového stavu a vykonanými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že žalovaní so žalobcom nikdy zmluvu o pôžičke neuzavreli, bol preukázaný pôvod peňažných prostriedkov použitých na úhradu dlhu žalovaných na exekútorskom úrade, žalovaní taktiež v konaní preukázali, že žalobcu nikdy o pôžičku nepožiadali, nakoľko na taký postup z ich strany neexistoval dôvod. O pomoc požiadali svoju dcéru, ktorá v tom čase dosahovala slušný príjem. Nebol preto dôvod žiadať o poskytnutie pôžičky žalobcu, ktorý v tom čase nedosahoval príjem a reálne mu peniaze poskytovala - teda aj vkladala na jeho účet jeho vtedajšia družka - v tomto konaní v postavení svedkyne - pani V. H. ml. Táto mala najväčší záujem pomôcť svojím rodičom okrem iného aj z toho dôvodu, že samotní žalovaní im (aj samotnému žalobcovi) bezplatne poskytli „strechu nad hlavou“, starostlivosť o celý chod domácnosti a v konečnom dôsledku aj starostlivosť o ich spoločnú maloletú dcérku najmä za tým účelom, aby aspoň samotná svedkyňa mohla pracovať a zabezpečovať tak príjem. Z uvedených dôvodov, ktoré boli odprezentované tak v jednotlivých písomných vyjadreniach žalovaných, ako aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, logicky a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva záver, že žalovaní nikdy nepožiadali žalobcu o poskytnutie akýchkoľvek finančných prostriedkov a teda že k uzavretiu zmluvy o pôžičke dôjsť nemohlo a ani nedošlo.

25. Žalobca v replike zotrval na dôvodoch uvedených v jeho odvolaní.

26. Žalovaní 1/ a 2/ dupliku nepodali.

27. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle , ktoré vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa a potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa na tento výrok a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu uvádza nasledovné:

28. K žalobcom namietanému nevykonaniu ním navrhnutých dôkazov - výsluchov svedkov zo strany súdu prvej inštancie odvolací súd okrem dôvodov uvedených súdom prvej inštancie dopĺňa, že niet rozumného dôvodu domnievať sa, že žalovaný 2/ by v konaní vypovedal v rozpore so svojimi písomnými vyjadreniami. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch svedka - súdneho exekútora, z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-142/2-VYS-ZH-2016 zo dňa 22.03.2016, ktorý dôkaz vykonal súd prvej inštancie (viď bod 23. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) vyplýva, že súdny exekútor v pozícii svedka v trestnom konaní uviedol len toľko, že si nespomína, či bol aj niekto iný prítomný pri vyplácaní exekučného dlhu, nevypovedal, ako to mylne interpretuje žalobca, že by sa toho nezúčastnila akákoľvek tretia osoba. Zvyšok výpovede súdneho exekútora v trestnom konaní, na ktorú poukazuje žalobca, že exekúciu uhradil žalobca za žalovaných 1/ a 2/ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ostatnými v konaní pred súdom prvej inštancie vykonanými dôkazmi v tom smere, že ani prípadné odovzdanie peňazí z rúk žalobcu do rúk súdneho exekútora samo o sebe nedokazuje pôvod týchto peňazí, t.j. že sa jednalo o finančné prostriedky žalobcu. Súdny exekútor nemal dôvod zisťovať pôvod finančných prostriedkov pre účely vyplatenia exekučne vymáhaného dlhu. Ani výpovede svedkov - pani N., matky žalobcu, či pani E. nie sú ako prípadné svedectvá „z druhej ruky“ relevatné pre preukázanie pôvodu peňazí, t.j. skutočnosti, čie peniaze boli skutočne použité na vyplatenie dlhu žalovaných vymáhaného exekučne. Žalobca navyše v odvolaní už netvrdil, že peniaze mal požičané do pani E. a netrval na tom, že súd prvej inštancie mal vykonať jej výsluch za účelom preukázania tejto skutočnosti.

29. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd prvej inštancie v súlade s jeho oprávnením daným mu ust. na ďalšie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania neprihliadol, nakoľko ďalšie navrhované výsluchy svedkov mohol žalobca ako protidôkazy k dôkazom navrhnutým žalovanými už v odpore proti platobnému rozkazu navrhnúť pred pojednávaním vo veci samej, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, tieto dôkazy teda žalobca nenavrhol včas a ich zabezpečenie a vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

30. K porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces z dôvodu, že je názoru, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy podstatné pre posúdenie sporu, podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo. Žalovaní správne poukázali na judikatúru, podľa ktorej posúdenie, čo je podstatné pre rozhodnutie sporu a ktoré dôkazy je nutné za týmto účelom vykonať, spadá do právomoci súdu. Vyplýva to okrem iného z ustanovenia , v ktorom sa uvádza, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Právu na spravodlivý proces zodpovedá len dostatočné odôvodnenie toho, z akých dôvodov niektoré z navrhnutých dôkazov súd nevykonal v zmysle Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.01.2013 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2013, kde sa uvádza, že za vadu konania nemožno považovať okolnosť, že súd si neosvojil tvrdenie žalovaného, prípadne nevykonal dôkaz na preukázanie skutočností, ktorá nebola podstatná pre daný spor. Neakceptovanie právneho hodnotenia súdom nemožno považovať za vadu konania v intenciách ustanovenia (teraz porušenie práva na spravodlivý proces podľa - poznámka odvolacieho súdu). Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. z 31. augusta 2004 konštatoval, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Napokon odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.11.2010, podľa ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).“

31. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie realizoval svoje procesné práva navrhovať vykonanie dôkazov, súd prvej inštancie uviedol, prečo tieto nepovažoval za potrebné v konaní vykonať, žalobca sa vyjadroval k nevykonaniu týchto dôkazov z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, t. j. žalobcovi neboli upreté jeho procesné práva podľa Z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že od súdu prvej inštancie nemôže strana sporu vyžadovať, aby sa stotožnil s jej návrhmi na vykonanie dôkazov a s jej hodnotením vykonaného dokazovania. Preto odvolací súd uzatvára, že k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces nedošlo.

32. K inej vade konania vytýkanej žalobcom, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalobcu dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou; z odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie podstatné pre rozhodnutie sporu. Napokon žalobca v odvolaní so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí a vznáša voči nim námietky. Ak by napadnuté rozhodnutie tieto náležitosti neobsahovalo, žalobca by nemohol uplatniť odvolacie dôvody podľa a Ohľadne dodržania ostatných náležitostí odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyžadovaných ust. odvolací súd odkazuje na predchádzajúci odsek tohto rozhodnutia.

33. K skutkovému stavu zistenému súdom prvej inštancie a jeho právnemu posúdeniu veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca nepreukázal existenciu ústnej zmluvy o pôžičke, prejav vôle žalovaných uzavrieť takúto zmluvu so žalobcom spočívajúci v ich súhlase s vyplatením ich dlhu vymáhaného exekučne žalobcom, ani odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 3 104,- € patriacich žalobcovi na exekútorskom úrade. V zmysle súd hodnotí dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Je síce pravdou, že príjmový pokladničný doklad hovorí o tom, že suma 3 104,- € bola prijatá exekútorským úradom dňa 07.03.2013 od žalobcu za žalovaných 1/ a 2/, ostatné v konaní vykonané protidôkazy - výpoveď svedkyne V. H. ml. a výpis z jej bankového účtu potvrdzujú, že sa jednalo o finančné prostriedky svedkyne. Aj keď vzhľadom na príbuzenský pomer svedkyne k žalovaným 1/ a 2/ a jej informovanie sa o predmete konania žalobca spochybňuje vierohodnosť jej výpovede, nič to nemení na tom, že jej svedecká výpoveď je podporená listinným dôkazom - výpisom z účtu, ktorý žalobca v konaní do uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania relevantne nespochybnil. Pokiaľ ide o elektronickú správu odoslanú z jej e-mailovej adresy údajne svedčiacu o existencii zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, svedkyňa dostatočným spôsobom ozrejmila, že ju nepísala ona a zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.10.2018 nevyplýva, že by žalobca na toto ozrejmenie na pojednávaní reagoval, spochybňoval výpoveď svedkyne v tejto časti.

34. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena ohľadne existencie ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ a odovzdaní, použití peňazí žalobcu na vyplatenie dlhu žalovaných 1/ a 2/.

35. Pokiaľ žalobca argumentoval v odvolaní tým, že aj v prípade nepreukázania vôle žalovaných 1/ a 2/ uzavrieť zmluvu o pôžičke so žalobcom, tým, že za nich vyplatil ich dlh, došlo z ich strany k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor v zmysle , k tomu odvolací súd uvádza, že aj pre preukázanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje preukázanie skutočnosti, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaných došlo na úkor žalobcu, t.j. v tomto prípade preukázanie, že na vyplatenie dlhu žalovaných 1/ a 2/ hoc aj bez ich súhlasu boli použité finančné prostriedky žalobcu, čo vzhľadom na uvedené vyššie preukázané nebolo.

36. Preto súd prvej inštancie správne právne posúdil vec, keď dospel k záveru o neexistencii právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, na základe ktorého by mal žalobca právo na zaplatenie sumy 3 104,- € uplatňovanej v tomto konaní od žalovaných 1/ a 2/, a preto správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.

37. V zmysle odvolací súd preskúmal aj od I. výroku vo veci samej závislý II. výrok o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovaných na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci ( v spojení s ) výrokom, v ktorom uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a / trovy konania, neuviedol však ich vzťah ako veriteľov vo vzťahu k povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania. Podľa ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý. Podľa názoru odvolacieho súdu sú žalovaní 1/ a 2/ solidárnymi veriteľmi žalobcu, jedná sa o jeho spoločný dlh voči nim, resp. ich spoločnú pohľadávku voči žalobcovi, preto zmena výroku o trovách konania spočíva v doplnení, že žalobca má povinnosť nahradiť trovy prvoinštančného konania žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, teda v rozsahu, v akom trovy konania nahradí jednému zo žalovaných, zanikne ich pohľadávka (dlh žalobcu) aj vo vzťahu k druhému zo žalovaných. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí len s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentoval tento údaj. Jedná sa o zmenu formálnu, nakoľko príjemcom náhrady trov konania by mal byť právny zástupca žalovaných ako miesto plnenia. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. V II. výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovaným 1/ a / spoločne a nerozdielne priznal voči žalobcovi aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože odvolanie žalobcu nie je dôvodné, plný úspech v odvolacom konaní mali žalovaní. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, preto odvolací súd určil začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa taktiež od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).