Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/37/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci R. K., podnikateľa s miestom

podnikania v S., D., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. N. D., Z., S., Č., proti žalovanej I.

V., Š., M., bývajúcej v L., zastúpenej advokátkou E. M., M., T., o zaplatenie 90 436,07 eur,

vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , na dovolanie žalovanej proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2010, č. k. -348,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. februára 2009, č.k. -318

v znení opravného uznesenia z 26. mája 2009, č. k. -341 vyhovel žalobe

a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 90 436,07 eur s 12 % úrokom z omeškania od

13. marca 2000 až do zaplatenia a na účet jeho zástupcu 3 613,36 eur náhrady trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou M. Z.-H., s. r. o.

dohodu o urovnaní, ktorou bol ustálený dlh vo výške 7 032 661 Sk, na ktorý zaplatila

4 308 184 Sk, takže zostal nesplatený dlh vo výške 2 724 477 Sk, ktorý je predmetom sporu.

Podstatou urovnania je odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkového právneho

vzťahu, ktorá vyplýva zo spornosti a pochybnosti ich práv a povinností a nahradenie

doterajšieho sporného záväzku novým, zbaveným týchto záväzkov. V prejednávanej veci boli

2

uzavreté dve zmluvy o urovnaní. Skutočnosti, ktoré by pre rozpor so zákonom mali

spôsobovať neplatnosť dohôd, účastníci netvrdili. Tvrdenie žalovanej, že k ich uzavretiu došlo

z jej strany pod nátlakom, nebolo ničím konkrétnym odôvodnené a samotný tlak na zaplatenie

dlhu zo strany veriteľa nie je spôsobilou skutočnosťou, odôvodňujúcou neplatnosť úkonu

podľa .

Pokiaľ ide o dodávky, ktorými žalovaná dokumentovala plnenie záväzku po

29. 01. 1997, tieto sa netýkali spoločnosti M. Z., s. r. o., s ktorou mala uzatvorená barterovú

zmluvu, ale sa týkali spoločnosti M. Z.-H., s. r. o. takúto zmluvu uzatvorenú nemala. Preto jej

dodávkami, ktoré údajne urobila v prospech tejto spoločnosti cez T. v R. S., nemohlo dôjsť

k platnej kompenzácii postúpenej pohľadávky tovarom.

Na odvolanie žalovanej vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 27. apríla 2010, č. k.

348 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa svoj skutkový a právny

záver dostatočne jasne a presvedčivo v rozhodnutí odôvodnil a odvolací súd sa s jeho

odôvodnením stotožňuje. Prisvedčil tvrdeniu žalovanej, že obchodné vzťahy medzi žalovanou

a partnermi M. Z.-H., s. r. o. boli zložité, čo vyplývalo zo spôsobu vzájomných dodávok, ich

účtovania, evidencie a započítania vzájomných pohľadávok. To zrejme viedlo účastníkov

obchodných vzťahov k uzavretiu oboch dohôd. Podľa označenia i obsahu sú dohody nielen

uznaním ale aj dohodou o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zák. ako to správne uvádza súd

prvého stupňa. V prvej dohode o urovnaní z 29. januára 1997 sa uvádza, že ide o urovnanie

záväzkov za obdobie od 1. decembra 1993 do 31. decembra 1996, vzájomne odsúhlasených,

pričom nie sú započítané dodávky z decembra 1996. Žalovaná nepreukázala ale ani netvrdila

žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom neplatnosti uvedenej dohody. Navyše

žalovaná uzavrela 6. marca 1998 ďalšiu dohodu o urovnaní, ktorá vychádzala z prvej dohody

a je jej pokračovaním. Súd prvého stupňa správne pri určení výšky dlhu vychádzal z čiastky

7 032 661 Sk, na ktorú znie druhá dohoda o urovnaní. Žalobca na dlh vyplývajúci z druhej

dohody započítal plnenie žalovanej vo výške 4 308 184 Sk, čím zostal po znížení dlh

2 724 477 Sk. Žalovaná tvrdí, že na dlh mala byť započítaná aj čiastka 3 678 630 Sk za tovar

dodaný prostredníctvom T. R. S.. Aj keby žalovaná skutočne preukázala, že tovar dodala na

3

účet M. Z.-H., s. r. o., nebolo by možné jeho fakturovanú hodnotu započítať na jej dlh voči

žalobcovi. Podľa dohôd o urovnaní mal záväzok žalovanej formu peňažného dlhu. Dlh mohla

bez dohody s veriteľom splniť len poskytnutím peňažného plnenia. Dodanie tovaru bez

ďalšieho nemalo za účinok splnenie dlhu. Ak žalovaná dodala tovar, vzniklo jej právo na

zaplatenie ceny tovaru. Podľa § 363 Obchodného zák. ak bola pohľadávka postupne

prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal

v čase prevodu voči prvému veriteľovi a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

Terajší žalobca je v poradí už tretím veriteľom- postupníkom nepočítajúc skutočnosť, že prvý

veriteľ sa ním po spätnom postúpení od M. Z.-H. stal znovu. Pohľadávka, ktorej započítanie

žalovaná žiada, by bola pohľadávkou proti prvému postupníkovi. Po vrátení pohľadávky už

mala žalovaná započítať na dlh len pohľadávku proti pôvodnému veriteľovi, ktorý bol v tom

čase aj veriteľom posledným. Po ďalšom postúpení spoločnosti I., s. r. o. a potom žalobcovi,

mohla žalovaná použiť na započítanie len svoju pohľadávku proti pôvodnému veriteľovi

a proti žalobcovi, za splnenia podmienky stanovenej § 529 ods.2 Občianskeho zák. Žalovaná

by preto nemohla na dlh započítať svoju pohľadávku na zaplatenie tovaru dodaného

spoločnosti M. Z.-H..

Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie žalovaná. Žiadala napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedla, že dovolanie podala preto, lebo v konaní došlo k vadám podľa § 241 ods.2

písm. c/ , pretože rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ďalej

uviedla, že pri uzatváraní dohody o urovnaní namietla pôvodnému veriteľovi M. Z.-H.,

s. r. o., že potrebuje čas na preverenie úhrad, ten ju však ubezpečil, že tak ako doteraz aj

v budúcnosti sa dohodnú. To, že nebola započítaná jej pohľadávka v sume 78 000 USD zistila

až v čase, keď novým veriteľom bola M. Z.-H., s. r. o. a ako pôvodný veriteľ, tak aj nový

veriteľ sa odmietali so započítaním vzájomnej pohľadávky žalovanej zaoberať s poukázaním

na druhý subjekt. Pritom išlo o spriaznené a majetkovo prepojené subjekty, veď M. Z.,

s. r. o. bola spoločníkom v spoločnosti M. Z.-H., s. r. o. a to s majoritnou účasťou.

Postupovanie pohľadávky bolo účelové, aby došlo k znemožneniu dokazovania, že tvrdenia

žalovanej o nezapočítaní dodávky obilia v hodnote 78 000 USD sú pravdivé. Vzhľadom na

skutočnosť, že sa domáha započítania pohľadávky v sume 78 000 USD počas celého konania,

považuje za správne jej obrane vyhovieť. Ďalej uviedla, že medzi ňou a spoločnosťou M. Z.-

H. bola uzavretá dohoda tak, že žalovaná mohla plniť peňažnou formou, aj formou dodávok.

4

Potvrdil to aj bývalý konateľ veriteľa Ing. J. V., bytom K., N.. Jeho vyhlásenie z 20. júla 2010

pripojila k dovolaniu. Považuje za správne dodávky tovaru do T., a. s., R. S. v sume

3 678 630 Sk započítať na úhradu dlhu voči spoločnosti M. Z.-H., s. r. o..

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr to, či sa ním napáda rozhodnutie,

proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmenený rozsudok

( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ) alebo dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ).

Žalovanou napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods.1 až ods. 3

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu je vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v .

Dovolateľka sa nedovoláva vady v zmysle , tvrdí, že odvolací súd vec

nesprávne právne posúdil a neprihliadol na ňou tvrdené skutočnosti. Dovolací súd k tejto

námietke uvádza, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym hodnotením súdom

prvého stupňa, podrobne svoj názor odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Súd prvého stupňa

vykonal všetky relevantné dôkazy, riadne ich vyhodnotil a vyvodil z nich právne závery. Za

vadu konania nemožno považovať okolnosť, že súd si neosvojil tvrdenie žalovanej, prípadne

nevykonal dôkaz na preukázanie skutočnosti, ktorá nebola pre daný spor podstatná. Žalovaná

5

mohla v konaní využiť svoje práva a uplatniť procesným predpisom dovolený vplyv na

priebeh konania a rozhodnutie súdu. Mala možnosť vyjadriť svoj názor, ako sa majú príslušné

predpisy hmotného práva na vec správne aplikovať, ako sa majú skutkové zistenia právne

hodnotiť a aký konečný záver o dôvodnosti žaloby sa má z nich vyvodiť. Skutočnosť, že

odvolací súd jej právne hodnotenie neakceptoval, nemožno považovať za vadu konania.

Dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa nebol naplnený. Dovolací súd

preto dovolanie žalovanej podľa ustanovenia § 243b ods.5 v spojení s § 218 ods.1 písm. c/

odmietol ako neprípustné.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, mal by preto podľa § 243b ods.4 v spojení

s a právo na náhradu trov dovolacieho konania. Žalobca

náhradu trov dovolacieho konania nežiadal a ani mu žiadne nevznikli, preto dovolací súd mu

náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.