Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-18-2021.pdf
PDF · 226.57 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., B. 1. T. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Richardom Piliarom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Brezno, Školská 4, proti žalovanému G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., S. XXX, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Žiar nad Hronom, Sládkovičova 16/61, v konaní o vzájomné vydanie vecí alebo o zaplatenie sumy 8 857,- Eur a vydanie veci, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/24/2019 - 302 zo dňa 30. septembra 2020 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobkyne proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. a II. výroku m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4 856,- Eur, oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému osobné motorové vozidlo zn. B. B. X.X J., P. č.: P rok výroby XXXX, Q.: X. E., všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti, t.j. v požadovanej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4 001,- Eur žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť svedočné svedkovi O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., P. X, znalečné spočívajúce v trovách výsluchu znalcovi N.. O. Z., so sídlom X., S. C. X a znalečné spočívajúce v trovách výsluchu znalcovi N.. P. W., so sídlom Z., Na V. XX, všetky trovy v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vzájomného vrátenia motorových vozidiel, ktoré si vymenili so žalovaným na základe zámennej zmluvy uzavretej podľa jej tvrdenia ústne v októbri 2018, a to z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalobkyňou pre vady motorového vozidla, na ktoré ju žalovaný neupozornil a ktoré robia vec neupotrebiteľnou. Žalobkyňa preto žalobou požadovala, aby jej žalovaný buď vydal motorové vozidlo zn. T. X. XXX T., P. č.: A rok výroby XXXX, Q.: X. E. (ďalej aj „T. X.“) spolu s príslušenstvom a všetkými dokladmi vzťahujúcimi sa k vozidlu, alebo ak to nie je možné, aby jej zaplatil hodnotu tohto motorového vozidla vo výške 8 857,- Eur, oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému osobné motorové vozidlo zn. B. B. X.X J., P. č. P rok výroby XXXX, Q.: X. E. (ďalej aj „B. B.“) spolu s príslušenstvom a všetkými dokladmi vzťahujúcimi sa k vozidlu. Ako vady, ktoré robia vec
neupotrebiteľnou označila v odstúpení od zmluvy a v žalobe skorodovaný, zlámaný, deravý nosný rám motorového vozidla zn. B. B. a koróziu ložnej plochy.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, a to z nasledovných dôvodov:
3. V prvom rade mal žalovaný za to, že žalobkyni v spore nesvedčí aktívna vecná legitimácia, nakoľko žalovaný pred a pri uzatváraní zámennej zmluvy jednal s pánom Z. W., druhom žalobkyne.
4. Žalovaný taktiež spočiatku popieral aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore tvrdiac, že v procese uzatvárania zámennej zmluvy vystupoval len ako sprostredkovateľ zámeny, nie ako vlastník zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla zn. B. B..
5. Podporne žalovaný ďalej v konaní tvrdil, že pán Z. W. bol na značnú koróziu motorového vozidla zn. B. B. žalovaným upozornený. Za uvedenú vadu preto nenesie žalovaný zodpovednosť. Nenesie ju aj preto, že pán W. mohol uvedenú vadu predpokladať z dôvodu, že v minulosti mal autobazár, nie je teda laikom v tejto oblasti a aj v súčasnosti spolu so žalobkyňou na internete ponúkajú na zámenu, či predaj viacero motorových vozidiel. S prihliadnutím na uvedené žalovaný tvrdil, že uvedomujúc si, že pre značnú koróziu nosného rámu hodnota motorového vozidla zn. B. B. nezodpovedá hodnote motorového vozidla zn. T. X., dojednal žalovaný s pánom Z. W. a vyplatil mu okrem výmeny motorových vozidiel aj sumu 4 450,- Eur.
6. Žalovaný zároveň s poukazom na ust. § 501 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O. z.“). v konaní tvrdil, že motorové vozidlo zn. B. B. pri zámene prenechal ako stojí a leží, preto sa jeho zodpovednosť za vady vzťahuje len na prípady, že vec nemá vlastnosť, o ktorej vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si žalobkyňa, resp. pán Z. W. výslovne vymienil.
7. Ďalej žalovaný v spore tvrdil, že k prelomeniu nosného rámu došlo konaním žalobkyne, resp. pána Z. W., ktorý motorové vozidlo zn. B. B. neprimerane zaťažovali nad povolené limity prívesom, na ktorom prevážali baly sena, resp. drevo v rozsahu prevyšujúcom maximálne dovolenú nosnosť motorového vozidla. Bol dokonca názoru, že vozidlo poškodili úmyselne.
8. Napokon žalovaný neuznával ani hodnotu motorového vozidla zn. T. X. v čase výmeny požadovanú eventuálne žalobkyňou tvrdiac, že odborné vyjadrenie znalca N.. O. Z. pri stanovení jeho hodnoty nezohľadnilo stočené kilometre, počet majiteľov a spôsob servisovania motorového vozidla. Zohľadniac uvedené žalovaným v spore predložené odborné vyjadrenie znalca N.. P. W. stanovilo hodnotu motorového vozidla na sumu 4 856,- Eur. Žalovaný dodal, že ak by vedel o stočených kilometroch v čase uzatvorenia zámennej zmluvy, k zámene a vyplateniu sumy 4 450,- Eur z jeho strany by nedošlo.
9. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 407,- Eur oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému motorové vozidlo zn. B. B., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok); v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie sumy 4 450,- Eur žalobu zamietol (II. výrok); vyslovil, že strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania (III. výrok) a uložil im povinnosť každej v polovici nahradiť trovy svedočného svedkovi O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., P. X a trovy a znalečného znalcovi N.. O. Z., so sídlom X., S. C. X a znalcovi N.. P. W., so sídlom Z., Na V. XX s tým, že výška náhrad bude určená po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením (IV. výrok).
10. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
11. V bližšie nezistený deň na prelome septembra a októbra 2018 došlo k zámene dvoch osobných motorových vozidiel, a to T. X. a B. B.. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že v čase zámeny bola vlastníčkou motorového vozidla zn. T. X., jej druh Z. W. ju zastupoval v procese zámeny na základe ústnej plnej moci. Žalovaný pri svojej výpovedi potvrdil, že v dokladoch od vozidla bola ako vlastník evidovaná žalobkyňa, on bližšie neriešil, kto je vlastníkom vozidla.
12. Približne týždeň pred samotnou zámenou sa splnomocnený zástupca žalovanej Z. W. dohodol so žalovaným na budúcej zámene vozidiel. Pri ich osobnom rozhovore bola vykonaná zbežná ohliadka oboch vozidiel so skúšobnými jazdami. Motorové vozidlo B. B. bolo vtedy opísané žalovaným ako vozidlo
s prehrdzavenými časťami na ráme podvozku, ktoré bude treba ešte do zámeny opraviť. Pri samotnej ohliadke vtedy aj svedok W. konštatoval prehrdzavenie rámu minimálne v tom rozsahu, aký bolo vidieť bez umiestnenia a zdvihnutia vozidla na zdviháku, teda len vozidla stojaceho na ceste. Keď následne na prelome septembra a októbra 2018 došlo k samotnej zámene, toto vozidlo už malo byť po vykonanej oprave, teda po zváraní a opravení hrdzavých častí s tým, že minimálne najhoršie zhrdzavenie rámu vozidla malo byť opravené. V tomto čase, teda v momente zámeny vozidiel však preukázateľne rám bol v takom stave, ako vyplýva z odborného vyjadrenia N.. O. Z., ktorý po ohliadke vozidla konštatoval, že rám bol nepochybne aj v októbri 2018 hrdzavý na viacerých miestach do takej miery, že došlo k značnému úbytku kovovej hmoty a rám bol na niektorých miestach dokonca deravý. Podstatnou okolnosťou bolo v tomto prípade aj to, že na najkritickejších častiach rámu sa nachádzala hrubšia vrstva krycieho materiálu, okrem farby to bola aj krycia zmes tmelu alebo asfaltového náteru, ktorý sa bežne na takéto účely používa ako ochrana kovu pred ďalšou koróziou, tento krycí materiál sa na ráme vozidla nachádzal aj v čase zámeny, v čase ohliadky znalcom N.. Z. vo februári XXXX bol narušený a sčasti opadaný, na opadaných častiach bolo zreteľné, v akom stave prehrdzavenosti sa rám nachádza. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobkyňou vytýkaná vada - značné prehrdzavenie rámu vozidla B. B. v čase zámeny jestvovala a v tom čase ju nebolo možné bežným pohľadom zistiť.
13. Svedok Z. W. vo svojej výpovedi uviedol, že po prasknutí rámu pri jednej z jázd v dôsledku tejto vady už s vozidlom B. B. nejazdili, aj k znalcovi, ktorý mal vypracovať posudok, doviezli vozidlo na vozíku, nie po vlastnej osi. Naproti tomu znalec N.. Z. v konaní vypovedal, že vozidlo bolo privezené po vlastnej osi (č. l. 282 spisu).
14. Súd prvej inštancie neuznal argument žalovaného, že na prehrdzavenie rámu žalobkyňu, resp. svedka W., ktorý ju pri zámene zastupoval, upozornil, pretože mu približne týždeň pred zámenou uviedol, že danú vadu dá opraviť. Pri zámene už pôvodne ohliadnuté prehrdzavené časti boli prekryté krycím materiálom. Nepochybne teda svedkovi W., či žalobkyni nemohla byť pri zámene táto vada zreteľná ani pri ohliadke vozidla. Ako sa vyjadril znalec N.. Z. vo svojom odbornom vyjadrení, vadu by bolo možné zistiť len poklepaním kladivkom alebo odstránením krycieho materiálu iným nástrojom z toho rámu.
15. V nadväznosti na uvedené mal súd prvej inštancie ďalej za to, že táto vada robila vozidlo neupotrebiteľným, čo vyplynulo najmä z vyjadrenia znalca N.. Z., ktorý po konštatovaní rozsahu prehrdzavenia rámu, a to na oboch stranách (pravej aj ľavej), nielen v časti, kde došlo k jeho prelomeniu, konštatoval také oslabenie tejto konštrukčnej časti vozidla, že vozidlo mohlo byť v takomto stave použité len na prevádzku na cestnej komunikácii, avšak bez takej jazdy, ktorá by bola pri vyššej rýchlosti po prípadných nerovnostiach, určite nie v teréne a vôbec nie s naložením nákladu na korbovú časť o hmotnosti čo i len niekoľko 100 kíl, príp. na prívesný vozík, ktorý by sa zapojil za toto vozidlo. Z. N.. Z. uviedol, že pri uvedených spôsoboch užívania by totiž nepochybne došlo k prelomeniu rámu aj bez toho, aby došlo k preťaženiu cez povolenú užitočnú hmotnosť vozidla. Vada je síce odstrániteľná, avšak podľa vyjadrenia znalca náklady na opravu takto prehrdzaveného rámu by mohli dosiahnuť minimálne hodnotu 5 000,- Eur až 7 000,- Eur, aj to len v neautorizovaných servisoch. Takáto cena opravy sa buď blíži alebo dokonca presahuje hodnotu samotného vozidla zn. B. B. v závislosti od jeho aktuálneho stavu. Odlišné vyjadrenie znalca N.. W., že pri tomto rozsahu korózie mohlo byť vozidlo použité na bežné účely súd prvej inštancie neakceptoval z dôvodu, že znalec N.. W. pri tomto hodnotiacom úsudku vychádzal len z fotografií rámu v odbornom vyjadrení znalca N.. Z., vozidlo však fyzicky neobhliadol.
16. Vykonanie dokazovania písomnými prehláseniami dvoch žalovaným pôvodne zamýšľaných svedkov na vypočutie v konaní L. O. a Y. P. k okolnostiam užívania vozidla B. B. žalobkyňou, resp. svedkom W. takým spôsobom, že zapojený prívesný vozík bol neprimerane preťažený, čo mohlo viesť k poškodeniu vozidla, považoval súd prvej inštancie za irelevantné s ohľadom na predmet konania, ktorým nie je skúmanie predpokladov zodpovednosti za škodu, preto súd neskúmal zavinenie a zodpovednosť za vzniknuté prelomenie vozidla, ale predmetom konania je skúmanie zodpovednosti za vady veci, skúma sa preto existencia žalobkyňou vytýkanej vady v čase zámennej zmluvy spočívajúcej v skorodovaní nosného rámu do takej miery, ktorá by vozidlo robila neupotrebiteľným.
17. Súd prvej inštancie neuveril svedeckej výpovedi otca žalovaného L. W., ktorý mal byť prítomný pri zámene (čo žalobkyňa a svedok W. popierali), že pri zámennej zmluve žalovaný svedkovi W., ktorý mal vtedy zastupovať žalobkyňu, formuloval odovzdanie svojho vlastníctva, teda vozidla B. B. tak, že toto odovzdáva ako stojí a leží. Výpoveď svedka vyhodnotil v tejto časti za nedôveryhodnú nielen z
dôvodu jeho zaujatosti ako príbuzného žalovaného, ale aj z dôvodu, že túto okolnosť svedok spomenul vo svojej výpovedi na pojednávaní, ale predtým nebola uvedená pri vyjadrení sa žalovaného k žalobe, ani pri výsluchu žalovaného na pojednávaní predchádzajúcom výsluchu uvedeného svedka. Žalovaným bolo potvrdená až po výpovedi jeho otca ako svedka. V konaní žiaden iný dôkazný prostriedok takúto skutočnosť nepotvrdil.
18. Žalobkyňa listom zo dňa 12.02.2019 adresovaným žalovanému a daným na poštovú prepravu toho istého dňa odstúpila od zámennej zmluvy a ako dôvod odstúpenia v ňom uviedla, že počas užívania predmetu zámeny (motorového vozidla zn. B. B.) boli zistené vady, a to skorodovaný, zlámaný, deravý nosný rám, pričom tieto vady boli zakryté pod množstvom tmelu a Body prípravku na podvozok, ďalej bola zistená korózia ložnej plochy, pričom predmet zámeny sa láme a robí predmet zámeny neupotrebiteľným.
19. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo vozidlo zn. B. B. stále v dispozícii žalobkyne, kým vozidlo T. X. už nie je v dispozícii žalovaného, ktorý ho po uvedenej zámene predal. Nakoľko plnenie žalovaného spočívajúce v prípade právne účinného odstúpenia od zmluvy v zákonnej povinnosti vrátiť motorové vozidlo žalobkyni je nemožné, prichádza do úvahy už len uloženie povinnosti vrátiť žalobkyni zodpovedajúcu hodnotu uvedenej veci. Vzhľadom na uvedené sa súd prvej inštancie zaoberal zistením hodnoty motorového vozidla zn. T. X. a otázkou, či došlo k dohode a vyplateniu sumy 4 450,- Eur žalobkyni prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu pri zámene.
20. Z odborného vyjadrenia znalca N.. Z. vyplynulo, že obidve vozidlá by hodnotou mali byť v zásade rovnocenné, ak by motorové vozidlo zn. B. B. nemalo vyššie uvedenú vadu. Hodnotu motorového vozidla zn. B. B. s uvedenou vadou určil na sumu 1992,- Eur. Doložil aj prehľad aktuálnych ponúk na internete k obom typom vozidiel, podľa ktorých ponúkané vozidlá B. B. s rokom výroby 2006 boli na slovenskom internetovom autobazáre ponúkané od 6 000,- do 8 900,- Eur, na nemeckom internetovom portáli potom od 3 800,- do 5 900,- Eur. Naproti tomu T. X., rok výroby 2008 bol ponúkaný na slovenskom internetovom autobazáre od 6 600,- do 12 499,- Eur, na nemeckom internetovom portáli od 6 999,- až po 21 999,- Eur. Ohľadne ocenenia motorového vozidla zn. T. X. okrem iného uviedol, že ak by mal informácie o počte majiteľov vozidla, o spôsobe a pravidelnosti servisovania, o počte najazdených kilometrov, atď., tak cena vozidla by bola určite vyššia. Tomu zodpovedali aj ponuky na portáloch internetu, kde napr. v B. sú takéto automobily ponúkané za vyššie ceny, dvomi najnižšími ponukami boli tie s hodnotou 6 900,- Eur, resp. 7 900,- Eur. K týmto cenám bolo potrebné pripočítať aj náklady na dovezenie do SR plus obchodnícku maržu. Prípadné stočené kilometre pri takto starom aute podľa znalca N.. Z. nehrajú takú rolu ako pri novších autách, skutočne rozhodujúcim faktorom je tu faktický stav vozidla, to znamená po celom období užívania rozhoduje skutočný stav. Pokiaľ ide o ocenenie motorového vozidla B. B., zistil, že ponuka na internete je určitým spôsobom dosť vyrovnaná cene vozidiel zn. T. X. tohto typu, aký bol za B. B. zamenený. Skutočná predajná cena závisí to od toho, ktorý konkrétny rok výroby motorového vozidla zn. B. B. sa predáva aj s ohľadom na to, že tie roky výroby, akým je zamenené vozidlo, sú náchylné na koróziu, vtedy konečná cena závisí aj od toho, odkiaľ bolo auto dovezené, keď napr. z O., kde sa cesty nesolia, je podvozok zachovalejší.
21. Naproti tomu z odborného vyjadrenia a výpovede znalca N.. W. vyplýval rozdiel v hodnotách týchto vozidiel. Hodnotu motorového vozidla zn. T. X. stanovil na sumu 4 856,- Eur a hodnotu motorového vozidla zn. B. B. na sumu 2 200,- Eur. Stanovenie nižšej hodnoty motorového vozidla zn. T. X. oproti oceneniu znalcom N.. Z. zdôvodnil tým, že vychádzal z údajov o vozidle, ktoré nemal znalec N.. Z. k dispozícii, ako 12 majiteľov, počet najazdených kilometrov v skutočnosti o 100 000 km vyšší. Ohľadne stanovenia hodnoty motorového vozidla zn. B. B. uviedol, že z jeho skúseností o vyraďovaní podobných vozidiel Železnicami SR práve tieto vozidlá boli všeobecne náchylné k zvýšenej korózii a pri vyššom veku vozidiel bol problém s ich spôsobilosťou na premávku na cestných komunikáciách a s absolvovaním technickej kontroly.
22. Aj keď žalobkyňa a svedok Z. W. v konaní vypovedali, že k dojednaniu a výplate sumy 4 450,- Eur nedošlo, v spojení s dôkazmi - odbornými vyjadreniami a výpoveďami znalcov v konaní súd prvej inštancie uveril tvrdeniu a výpovedi žalovaného, ako aj výpovediam svedkov - otca žalovaného L. W., ktorý mal byť prítomný pri samotnej zámene a kamaráta žalovaného O. T., ktorý mal byť prítomný pri stretnutí svedka W. a žalovaného približne týždeň pred uzavretím zámennej zmluvy, že k dojednaniu a výplate sumy 4 450,- Eur na vyrovnanie rozdielu medzi hodnotami oboch vozidiel došlo a to napriek tomu, že v inej časti výpoveď svedka L. W. (viď bod 17. tohto odôvodnenia) považoval za nedôveryhodnú a
konštatovaniu, že aj kamarát žalovaného mohol mať záujem na tom, aby svojou výpoveďou žalovanému pomohol. Ohľadne tejto otázky však ich výpovede považoval za vierohodné, pretože boli podľa názoru súdu prvej inštancie podopreté ďalšími dôkazmi.
23. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 611, § 596, § 597 ods. 1 a 2, § 48 ods. 2 a § 457 O. z. dospel k nasledovným záverom:
24. Súd prvej inštancie mal v prvom rade za to, že žalobkyni svedčí aktívna vecná legitimácia a žalovanému pasívna vecná legitimácia v tomto spore. Vychádzal z toho, že v čase zámeny vozidla T. X. (najneskôr pri odovzdaní vozidla a príslušenstva k nemu) žalovaný mal možnosť zistiť, kto je v evidencii vozidiel zapísaný ako vlastník a aj získal vedomosť o tom, že ide o žalobkyňu. Svedok Z. W. konal pri zámene vozidiel v jej mene na základe ústne udeleného splnomocnenia. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, súd prvej inštancie nepovažoval za rozhodné, kto bol v čase zámeny ako vlastník motorového vozidla B. B. zapísaný v evidencii vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte vzhľadom na výpoveď žalovaného, že motorové vozidlo krátko pred zámenou kúpil, avšak jeho prepis na svoju osobu v evidencii vozidiel neriešil, pretože ho chcel ďalej predať alebo zameniť. Pri zámene žalobkyni, ani svedkovi W. neprezentoval vozidlo B. B. ako vlastníctvo inej osoby. Súd prvej inštancie dodal, že evidencia vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte má len administratívny charakter, nezakladá vznik, zmenu či zánik vlastníckeho práva k veci, nemá vplyv na vecné práva.
25. Keďže súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by sa strany sporu dohodli na tom, že motorové vozidlo B. B. prenechal žalovaný žalobkyni „ako stojí a leží“, uzavrel, že zodpovednosť za vady veci sa nespravuje ust. § 501 O. z., ale ustanovením § 597 ods. 1 O. z.
26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani jeden zo znalcov nespochybnil existenciu vady - značnej skorodovanosti nosného rámu vozidla B. B. v čase zámeny. Súd prvej inštancie ustálil, že túto vadu vzhľadom na krycí materiál nebolo možné zistiť pri bežnej obhliadke, považoval ju za vadu skrytú, ktorá vyšla dodatočne najavo pri používaní motorového vozidla a opadaní krycieho materiálu v dôsledku prasknutia, resp. lámania nosného rámu ako prejavu uvedenej vady (značného úbytku kovu na nosnom ráme v dôsledku jeho korózie). Vzhľadom na uvedené a značné náklady spojené s opravou, či výmenou nosného rámu, ktoré by sa vyrovnali alebo prevyšovali hodnote vozidla mal za to, že sa jedná o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou. Neakceptoval námietku žalovaného o nadmernom preťažovaní motorového vozidla nákladom, vzhľadom na vyjadrenie znalca Ing. Z., že k prelomeniu rámu mohlo dôjsť aj bez záťaže, resp. pri minimálnej záťaži. Keďže žalovaný na uvedenú vadu žalobkyňu prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu neupozornil (súd prvej inštancie pritom poznamenal, že nie je podstatné z hľadiska právneho posúdenia veci, či o tejto vade žalovaný vedel, alebo nevedel), súd prvej inštancie uzavrel, že boli splnené zákonné podmienky na odstúpenie od zámennej zmluvy zo strany žalobkyne. V písomnom odstúpení od zmluvy je uvedený jeho dôvod, popísané vady, pre ktoré bolo od zmluvy odstúpené, ako aj nárok uplatnený zo zodpovednosti za vady - vrátenie vzájomného plnenia zo zrušenej zmluvy.
27. Nakoľko motorové vozidlo T. X. už žalovaný nevlastní, jeho vrátenie žalobkyni je nemožné, do úvahy prichádza peňažná náhrada. Súd prvej inštancie uznal hodnotu motorového vozidla vyčíslenú znalcom N.. Z. a požadovanú žalobkyňou v žalobe, túto však vzhľadom na akceptáciu výpovedí žalovaného a svedkov na jeho strane o tom, že žalobkyňa pri zámene prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu obdŕžala okrem motorového vozidla B. B. aj sumu 4 450,- Eur, ponížil o túto sumu.
28. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4 407,- Eur oproti jej povinnosti vrátiť mu motorové vozidlo B. B. a v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 4 450,- Eur žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „C. s. p.“) vzhľadom na čiastočný, približne rovnaký (t.j. polovičný) úspech v spore.
30. Preto zároveň v zmysle § 258 C. s. p. im uložil aj povinnosť v polovici nahradiť trovy dôkazov - svedočné svedkovi O. T. a znalečné znalcom N.. O. Z. a N.. P. W..
31. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu. Žalobkyňa proti všetkým výrokom (s odôvodnením že I. výrok je len čiastočne správny a ostatné na neho nadväzujú) a žalovaný proti I. výroku o čiastočnom vyhovení žalobe a závislému III. a IV. výroku o nároku strán sporu, svedka a znalcov na náhradu ich trov konania.
32. Žalobkyňa rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
33. Žalobkyňa nesúhlasila so skutkovým záverom súdu prvej inštancie o vyplatení sumy 4 450,- Eur žalovaným žalobkyni. Výpovede svedkov - otca žalovaného L. W. a kamaráta O. T. považovala za účelové v snahe pomôcť žalovanému. Z výpovedí žalobkyne a svedka Z. W. vyplýva, že ani jeden z týchto svedkov žalovaného nebol týždeň pred zámenou, ani pri samotnej zámene vozidiel, pri ktorej malo dôjsť aj vyplateniu peňazí, prítomný. Boli tam prítomní len žalobkyňa, svedok W. a žalovaný. Navyše ak by aj svedok O. T. podľa jeho vlastnej výpovede bol prítomný pri dohadovaní zámeny týždeň pred samotnou zámenou, nebol pri údajnej výplate peňazí, ktorá sa mala uskutočniť pri zámene. Žalobkyňa vyjadrila nepochopenie nad akceptáciou výpovedí otca a kamaráta žalovaného zo strany súdu prvej inštancie ohľadne vyplatenia peňazí, hoci vo všetkom ostatnom označil súd prvej inštancie ich výpovede za nedôveryhodné.
34. Na vyplatenie peňazí nevidela žalobkyňa dôvod, pretože hodnota zamieňaných motorových vozidiel bola v čase zámeny (ak by B. B. nemal skrytú vadu, o ktorej sa pri zámene nevedelo) približne rovnaká. Znalec N.. Z. stanovil hodnotu vozidla B. B. v rozpätí od 6 000,- Eur do 8 900,- Eur, čo približne zodpovedá hodnote vozidla T. X. v rozpätí od 6 600,- Eur do 12 499,- Eur. Pokiaľ ide o závery znalca N.. W. ohľadne stavu a hodnoty oboch vozidiel, na tieto nemal podľa je názoru súd prvej inštancie prihliadať z dôvodov uvedených v bode 37. tohto odôvodnenia.
35. Navyše samotný žalovaný vo vyjadrení k žalobe ohodnotil vozidlo T. X. na max. 5 990,- Eur a po odpočte sumy 4 450,- Eur by hodnota vozidla B. B.inila len 1 540,- Eur, čo nezodpovedá hodnote vozidla, ktorú uviedol znalec.
36. Podporne žalobkyňa hypoteticky argumentovala tým, že aj keby k dohode a vyplateniu sumy 4 450,- Eur svedkovi W. zo strany žalovaného došlo a žalobkyňa podľa výpovede otca žalovaného pri samotnej zámene nebola, ona o tom nič nevedela a žiadne peniaze nedostala, jej teda nič vyplatené nebolo.
37. Podľa obsahu odvolania (aj keď tento odvolací dôvod výslovne neoznačila zákonným ustanovením) žalobkyňa nesúhlasila v konaní pred súdom prvej inštancie s vykonaním dôkazov - odborných vyjadrení znalca N.. W. a jeho výpovede v súdnom konaní a dodala, že s jej námietkami týkajúcimi sa pripustenia týchto dôkazov sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal, čím uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na tieto dôkazy nemal podľa nej súd prvej inštancie prihliadať už len z dôvodu, že znalec N.. W. sám v konaní vypovedal, že vychádzal pri vyhotovovaní odborných vyjadrení len z predstáv o stave vozidla, čo vyvoláva pochybnosti o jeho odbornosti a správnosti jeho záverov. Taktiež žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie namietala, že dôkaz odbornými vyjadreniami tohto znalca nemal byť vykonaný, nakoľko právnemu zástupcovi žalobkyne boli doručené až dňa 03. 09. 2020, t.j. 5 dní pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 08. 09. 2020 a k ich predloženiu zo strany žalovaného došlo napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania. Taktiež na tomto pojednávaní žalobkyňa namietala vykonanie výsluchu znalca, keďže tento dôkaz nebol nikým navrhnutý v zmysle § 185 ods. 1 C. s. p. a nemala možnosť sa pripraviť na jeho výsluch, keďže nevedela, že bude vykonaný.
38. Keďže súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o dohode a vyplatení sumy 4 450,- Eur žalobkyni zo strany žalovaného pri zámene vozidiel, dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie tejto sumy.
39. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v jej eventuálnom petite vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
40. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané vyplatenie sumy 4 450,- Eur. Hodnota zamieňaných vozidiel nebola približne rovnaká, čo vyplýva z výpovedí žalovaného, svedkov L. W. a O. T., znalca ako aj ostatných dôkazných prostriedkov. Doplatok za T. X. bol zjednaný práve s prihliadnutím na stav a koróziu vozidla B. B., o ktorej vade žalobkyňa vedela. Vedomosť žalobkyne a svedka W. vyvodzoval žalovaný aj z toho, že v minulosti prevádzkovali autobazár, sám svedok vypovedal, že má skúsenosť s výmenou či predajom áut a spolupracoval pritom s družkou - žalobkyňou.
41. K obrane žalobkyne, že ona žiadne peniaze nedostala žalovaný uviedol, že je vecou vzájomnej dohody, ako sa druh a družka, ktorí majú spoločné vedenie rodiny a podnikanie medzi sebou vysporiadajú, nakoľko spolupracovali, teda je nesporné, že mali medzi sebou dohodu, je to vec ich záväzkových vzťahov.
42. Žalovaný ďalej uviedol, že právnemu zástupcovi žalobkyne boli odborné vyjadrenia znalca N.. W. doručené zo strany žalovaného už dňa 01. 09. 2020, hneď ako to bolo možné po ich vyhotovení, t.j. 7 dní pred termínom pojednávania, bola teda dodržaná 5- dňová lehota na prípravu na pojednávanie. Taktiež nebol dôvod na odročenie pojednávania, pretože zo strany žalovaného bola dodržaná zásada rýchlosti a hospodárnosti konania.
43. Tvrdenie žalobkyne, že znalec v konaní vypovedal, že vychádzal pri vyhotovovaní odborných vyjadrení len z predstáv o stave vozidla, označil žalovaný za vytrhnuté z kontextu výpovede, nakoľko znalec uviedol, že pritom vychádzal z odborného vyjadrenia znalca Ing. Z..
44. V ostatnom žalovaný poukázal na svoje odvolanie (viď nižšie).
45. Žalobkyňa v odvolacej replike nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že vyplatenie sumy 4 450,- Eur bolo v konaní preukázané. V tejto súvislosti zopakovala svoju argumentáciu z odvolania a o zaujatosti výpovedí svedkov L. W. a O. T., ktorí pri zámene a údajnej výplate peňazí podľa jej výpovede a výpovede svedka W. neboli prítomní. Trvala na tom, že pri skutkovej fikcii, ktorú uviedla v odvolaní, že svedkovi W. pri zámene bola v jej neprítomnosti vyplatená suma 4 450,- Eur a túto si ponechal, nie je preukazaná skutočnosť, že tieto finančné prostriedky jej boli skutočne vyplatené.
46. Žalobkyňa taktiež trvala na svojej odvolacej argumentácii o rovnocennosti hodnoty zamieňaných vozidiel, o nemožnosti akceptácie odborných vyjadrení a výsluchu znalca N.. W. v konaní pred súdom prvej inštancie z procesných dôvodov, ako aj z dôvodu, že znalec nebol pri ohliadke vozidla B. B.. Tvrdenie žalovaného, že tento znalec vychádzal z posudku znalca N.. Z. a zo spisu a tak mohol vyhotoviť odborne správne vyjadrenie označila žalobkyňa za nezmyselné.
47. Žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
48. Pokiaľ ide o skutkové zistenia súdu prvej inštancie, žalovaný v odvolaní v prvom rade spochybnil odborné vyjadrenie znalca N.. Z., toto považoval za nevychádzajúce z pravdivých údajov o motorovom vozidle T. X., nakoľko znalec vychádzal z roku výroby vozidla 2008, pričom dané vozidlo bolo roku výroby 2006, neprihliadol na stočené kilometre ani na počet vlastníkov automobilu, teda porovnával úplne iné vozidlo s inými parametrami a jeho cenami na internete. Cenu určil taktiež formou odhadu bez fyzickej ohliadky motorového vozidla, ktoré nikdy nevidel. Naproti tomu odborné vyjadrenie č. 3/2020 vypracované znalcom N.. W. uvedené skutočnosti zohľadňovalo a stanovilo odhadnú cenu vozidla T. X. na sumu 4 856,- Eur, preto mal súd prvej inštancie vychádzať z tejto ceny. Znalec N.. Z. sám pri svojom výsluchu potvrdil, že posudzoval roky výroby 2008-2009 a nie 2006. Potvrdil, že v rámci koeficientu hodnoty nezahrnul vedomosť o počte majiteľov vozidla, preto mal súd prvej inštancie odpočítať sumu 4
450,- Eur, ktorú žalovaný vyplatiť žalobkyni od sumy 4 856,- Eur a nie od sumy 8 857,- Eur. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR publikované pod R 4/1969, podľa ktorého súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz. Skúma pritom, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Žalovaný zopakoval, že ak by vedel o stočených kilometroch, na ktoré ho žalobkyňa neupozornila, nikdy by zámennú zmluvu s ňou neuzavrel a nikdy by jej ani nevyplatil sumu 4 450,- Eur.
49. Ďalej žalovaný poukázal na rozpor vo výpovediach svedka Z. W. a znalca N.. Z. na pojednávaniach v konaní pred súdom prvej inštancie. Svedok Z. W. vo svojej výpovedi dňa 21.01.2020 uviedol, že motorového vozidlo B. B. odviezli k znalcovi na vozíku, nie po vlastnej osi. Znalec naproti tomu uviedol, že vozidlo prišlo po vlastnej osi minimálne do jeho dvora a ani pred objektom, kde pracuje, nebol žiaden príves, z ktorého malo byť vozidlo zložené, ale je pravdou, že v takomto stave by to auto jazdiť nemalo, pretože v takom stave nie je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že nakoľko vozidlo prišlo po vlastnej osi k znalcovi N.. Z., vada namietaná žalobkyňou nerobila vec neupotrebiteľnou, vozidlo bolo spôsobilé jazdy.
50. Za nedôveryhodného považoval žalovaný znalca N.. Z. aj z dôvodu, že pri svojom výsluchu pred súdom dňa 08.09.2020 vypovedal, že sa z jeho strany jednalo o určitú mieru špekulácie, keď v odbornom vyjadrení uviedol, že zmesi, ktoré plnia kryciu a ochrannú funkciu nosného rámu považoval za použité na účel prekrytia vady - značného skorodovania nosného rámu.
51. Žalovaný ďalej trval na tom, že žalobkyňa, ako aj svedok W. si sami spôsobili poškodenie daného ojazdeného motorového vozidla B. B. potom, čo sa im ho nepodarilo predať, či ďalej speňažiť, čo sa žalovaný snažil v konaní preukázať listinnými dôkazmi, ako aj príslušnou fotodokumentáciou a výpoveďami svedkov L. O. a Y. P., ktorí mali svedčiť o tom, že vozidlo tak žalobkyňa, ako aj svedok W. neprimerane zaťažovali. Žalobkyňa používala vozidlo práve v teréne a mimo terénu a s nadmerným a nerovnomerne rozloženým nákladom, preto žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobkyne v odbornom vyjadrení znalca N.. Z., že vozidlo bolo od prevodu vlastníctva užívané ako bežné motorové vozidlo na cestách mimo terénu a zaťaženia, pri prvom zaťažení po zapojení vozíka a naložení plochy došlo k poškodeniu zadnej nápravy, predmet zámeny bol ihneď odstavený z dôvodu nepoužiteľnosti. Podľa žalovaného, ak by bolo vozidlo v čase odstúpenia nepoužiteľné, tak by bolo trvalo odstavené a neprišlo by k znalcovi po vlastnej osi. Z uvedených dôvodov žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkazy čítaním čestným prehlásení svedkov L. O. a Y. P. ohľadne toho, ako žalobkyňa a svedok W. motorové vozidlo B. B. používali. Z obsahu odvolania vyplýva, že nevykonanie týchto dôkazov považoval aj za porušenie práva na spravodlivý proces.
52. Žalovaný spochybňoval aj dôveryhodnosť výpovede svedka Z. W.. Dôkazom toho, že svedok W. zavádzal súd prvej inštancie mala byť podľa žalovaného aj jeho výpoveď zo dňa 21.02.2020, keď uviedol, že k zámene motorových vozidiel došlo na jeseň 2019, pričom k zámene malo dôjsť na jeseň roku 2018.
53. Za nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie považoval žalovaný aj skutočnosť, že vada na automobile je síce opraviteľná, avšak značne nákladná v rozsahu 5 000,- až 7 000,- Eur, aj to len v neautorizovaných servisoch. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nemal na prijatie tohto stanoviska zabezpečený žiaden dôkaz, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že by automobil nebolo možné opraviť. Súd prvej inštancie sa spoľahol na odborné vyjadrenie zaujatého znalca N.. Z., neprijal stanovisko znalca N.. W. a nepreveril, či sú tvrdenia N.. Z. pravdivé, či skutočne hodnota opravy, resp. výmeny nosného rámu vozidla B. B. sa pohybuje v neautorizovaných servisoch v takej hodnote, ako udal znalec N.. Z.. V tejto súvislosti žalovaný mal za to, že je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p., t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v spojení s § 366 C. s. p. písm. c) a d) C. s. p., t. j. že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a/alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný mal za to, že v konaní došlo k takej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie a odvolateľ bez svojej viny nemohol dôkazy na preukázanie inej hodnoty opraveného nosného rámu a ceny opravy v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť, keďže v rámci prvoinštančného konania nebol preukázateľne súdom prvej inštancie upozornený na to, že súd vyhodnotil túto otázku práve tak, že prihliadne výlučne na tvrdenie znalca
N.. Z. a nie N.. W., ktorý vychádzal zo skutočností, že za vozidlom B. B. sa ťahal autopríves preťažený senom, prípadne drevom, pričom automobil došiel po svojej osi k znalcovi protistrany. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku (ne)odstrániteľnosti vady a či táto vada robí vec neopotrebiteľnou. Podľa názoru žalovaného vozidlo nebolo neupotrebiteľné, ale bolo opraviteľné, vada bola opraviteľná za nižšiu hodnotu, ako bola hodnota opravovaného vozidla. Žalovaný v odvolacom konaní tvrdil, že cena samotného náhradného rámu vozidla sa pohybuje do hodnoty 300,- Eur a vrátane opravy do 1 400,- Eur, na podporu tohto tvrdenia v odvolacom konaní predložil dôkazy - potvrdenie L. Y. z odboru diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel, potvrdenie T. O. z odboru diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel, inzerciu náhradného dielu B. B. a prevod poľskej meny na menu euro ohľadne ceny rámu. Okrem toho vadu žalovaný nepovažoval za takú, ktorá robila vozidlo neupotrebiteľnou s opätovným poukázaním na skutočnosť, že vozidlo malo dôjsť k znalcovi N.. Z. po vlastnej osi.
54. Podľa žalovaného neboli splnené ani ďalšie podmienky odstúpenia od zmluvy. Opätovne poukázal na to, že žalobkyňa a jej druh prevádzkovali v minulosti autoservis a podľa žalovaného aj v súčasnosti na čierno prevádzkujú autobazár cez rôzne internetové a webové stránky, o čom predložil viaceré inzeráty, taktiež svedok W. sám v konaní priznal, že v minulosti prevádzkoval so žalobkyňou autobazár, teda má s takýmito vecami skúsenosť. Z toho žalovaný vyvodil, že žalobkyňa a svedok W. vzhľadom na profesionálne skúsenosti mali vadu motorového vozidla B. B. vzhľadom na rok jeho výroby, a to značnú koróziu nosného rámu predpokladať a tým pádom o nej vedieť. Vzhľadom na dané okolnosti prípadu považoval žalovaný záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa o vade nevedela za príliš formalistický a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31.08.2017, podľa ktorého: „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“
55. Žalovaný taktiež podporne uvádzal, že žalobkyňu a jej druha na uvedenú vadu upozornil, o čom vypovedal tak on, ako aj svedok L. W. v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto považoval za nesprávny aj skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalovaný žalobkyňu na uvedenú vadu neupozornil a preto táto o tejto vade nevedela.
56. Ďalej žalovaný poukazoval na to, že vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie rovnako ako svedok L. W. uviedol, že motorové vozidlo B. B. odovzdávali v stave ako stojí a leží. Toto bolo uvedené žalobkyni, resp. svedkovi W., preto je vylúčená zodpovednosť žalovaného za vady veci podľa § 597 O. z., prichádza do úvahy len zodpovednosť podľa § 501 O. z. Poukázal na stanovisko R 9/2003, ktoré hovorí o tom, že použitie ustanovenia § 597 ods. 1 O. z. je vylúčené v prípadoch, v ktorých kupujúci vedel o konkrétnych vadách veci a napriek tomu sa slobodne rozhodol zmluvu za dojednanú cenu uzavrieť. Žalovaný taktiež vadu - značnú koróziu nosného rámu považoval za zjavnú, ktorej existencia je zrejmá na pohľad, teda ktorú je možné zistiť bežne vykonanými skúškami a prehliadkami, nie za skrytú vadu, pretože žalobkyňa a jej druh mohli a mali o tejto vade vedieť pri uzatvorení zmluvy. Poprel, že by sa krycími materiálmi a Body prípravkom snažil prekryť túto vadu, sám znalec Ing. Z. pri svojom výsluchu na súde prvej inštancie povedal, že dané zmesi slúžia na posilnenie a ochranu nosného rámu, nie na prekrytie vady, teda plnia v prvom rade fixačnú a ochrannú funkciu vozidla.
57. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie o zaujatosti a nedôveryhodnosti výpovede svedka - otca žalovaného L. W. potvrdzujúceho skutočnosť, že vozidlo B. B. žalovaný odovzdával ako stojí a leží z dôvodu príbuzenského vzťahu so žalovaným. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 276/2014-29 z 9. júna 2015, kde sa uvádza: „Spochybňovanie objektívnosti výpovede svedka a účastníka konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníka konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania“.
58. Napokon žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na článok 5 základných princípov C. s. p., podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalovaný videl zneužitie práva na podanie žaloby a na odstúpenie od zmluvy a ich rozpor s dobrými mravmi v tomto prípade v konaní žalobkyne spočívajúcom v poškodení motorového vozidla po márnej snahe vozidlo predať alebo speňažiť. Zdôraznil, že sa jednalo o tendenčné konanie žalobkyne a svedka W. napriek vedomosti o vadách ojazdeného vozidla s prihliadnutím na ich profesionálne skúsenosti pri predaji ojazdených automobilov pri prevádzkovaní autobazáru. Preto by podaná žaloba a ňou uplatnené právo z odstúpenia od zmluvy podľa žalovaného nemalo v zmysle článku 5 základných zásad C. s. p. požívať právnu ochranu. Rozpor s dobrými mravmi videl žalovaný aj v tom, že žalobkyňa vady nereklamovala bez zbytočného odkladu, ale ponúkala motorové vozidlo B. B. spočiatku na predaj a zámenu, preto žalobu považoval za účelovú.
59. Na záver žalovaný vyjadril znepokojenie nad tým, ako by sa žalobca v prípade vyhovenia žalobe zachoval a v akom stave by vrátil skutočne vozidlo B. B., či by žalovaný opätovne nebol poškodený na jeho právach. Vyjadril domnienku, že pri vrátení veci by žalobca opätovne účelovo poškodil vozidlo B. B. vzhľadom k tomu, že je v jeho držbe tak, aby to nasvedčovalo jeho účelovým tvrdeniam.
60. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu aj vo zvyšnom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného, ako aj svedočného a znalečného v rozsahu 100 %.
61. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že pri podaní žaloby vychádzala z hodnoty motorového vozidla T. X. stanovenej v odbornom vyjadrení znalca N.. O. Z.. Tento znalec posudzoval vozidlo tak, ako sú uvedené jeho údaje v technickom preukaze, preto tvrdenie žalovaného ohľadne iného roku výroby motorového vozidla považovala za zavádzajúce. Taktiež znalec ohodnotil toto motorové vozidlo s ohľadom na tú skutočnosť, že znalec nemal žiadne informácie o počte majiteľov vozidla, o spôsobe a pravidelnosti servisovania vozidla a o počte najazdených kilometrov. Práve pri týchto dodatočných informáciách o vozidle by cena vozidla bola určite vyššia. Znalec uviedol, že prípadné stočené kilometre pri takto starom aute nehrajú takú rolu, ako pri novších autách. Skutočne rozhodujúcim faktorom je tu faktický stav vozidla to znamená, po celom období užívania rozhoduje skutočný stav. Preto žalobkyňa považovala odborné vyjadrenie znalca N.. Z. za vypracované v súlade s právnymi predpismi, za vecné a objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenia N.. P. W. žalobkyňa trval na tom, že súd prvej inštancie na ne nemal prihliadnuť vzhľadom na to, že boli predložené zo strany žalovaného napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania neskôr a menej ako 5 dní pred pojednávaním. Taktiež namietala výsluch uvedeného znalca ako dôkaz, ktorý nebol nikým navrhnutý v zmysle § 185 ods. 1 C. s. p. a trvala na tom, že súd prvej inštancie sa v rozsudku s jej námietkami nijakým spôsobom nevysporiadal. Odborné vyjadrenie N.. P. W. (ako už uviedla aj vo svojom odvolaní) spochybňovala aj z dôvodu, že vychádzalo len z predstáv o stave vozidla B. B., fyzicky ho znalec neohliadol. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nemala vedomosť o skutočnostiach uvádzaných žalovaným, že došlo k údajnému stočeniu kilometrov, nakoľko k tomu malo dôjsť predtým, ako nadobudla vlastníctvo k uvedenému motorovému vozidlo.
62. Ohľadne okolností privezenia motorového vozidla B. B. k znalcovi N.. Z. žalobkyňa uviedla, že podľa jej vedomostí svedok Z. W. doviezol vozidlo na znalecké posúdenie na prívesnom vozíku, avšak do priestorov, kde sídli znalec ho dotlačil spoločne so známym, nakoľko vozidlo nebolo spôsobilé jazdy. Prívesný vozík, ako aj ťahajúce vozidlo boli v tom čase v priestoroch spoločnosti známeho Z. W., ktoré sú vzdialené od sídla znalca len niekoľko metrov, preto znalec z uvedených dôvodov príves nevidel. Tvrdenie žalovaného preto opätovne považovala za zavádzajúce a nič nepreukazujúce.
63. Pokiaľ je v zápisnici o výpovedi svedka Z. W. uvedené, že k zámene došlo na jeseň 2019, podľa žalobkyne zrejme došlo k pisárskej chybe pri zapisovaní, nakoľko z viacerých dôkazov je zrejmé, že k zámene došlo na jeseň 2018, preto uvedenú námietku žalovaného považovala za bezpredmetnú.
64. Žalobkyňa súhlasila s tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom čestných prehlásení svedkov O. a P. predložených žalovaným vzhľadom na jeho odôvodnenie,
že neskúma zavinenie a zodpovednosť za vzniknuté prelomenie vozidla, ale existujúcu či neexistujúcu vadu v čase zámennej zmluvy, ktorá by vozidlo robila neupotrebiteľným, preto uvedené dôkazy je možné bez akýchkoľvek pochybností podľa názoru žalobkyne považovať za nepoužiteľné dôkazy podľa Civilného sporového poriadku.
65. Ďalej žalobkyňa aj vzhľadom na obsah svojho odvolania trvala na tom, že pri samotnej zámene vozidiel nebol prítomný otec žalovaného L. W. ani kamarát žalovaného O. T., a preto sa ich výpovede javia ako účelové.
66. Pokiaľ ide o dôkazy o cene opravy, resp. výmeny nosného rámu motorového vozidla B. B. predložené žalovaným až v odvolacom konaní, žalobkyňa poukázala na zákonnú koncentráciu konania, t. j. že po vyhlásení uznesenia, ktorým súd skončil dokazovanie nemožno predkladať nové dôkazy, a preto by súd na uvedené dôkazy nemal zo zákona prihliadať. Mala za to, že predloženiu týchto dôkazov žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie nebránila žiadna okolnosť.
67. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa nezamieňali vozidlá v stave ako stoja a ležia, ako to tvrdí žalovaný. Ak by to tak malo byť, potom nerozumela, prečo sám žalovaný reklamoval vady vozidla T. X. u žalobkyne, resp. u p. W., a to poškodený vankúš vzduchového podvozku, šklbanie vozidla, prechádzanie do núdzového režimu a podobne, ako to sám uviedol vo svojej výpovedi na pojednávania dňa 21.01.2020. Taktiež pokiaľ namietal stočené kilometre vozidla T. X., ak by sa vozidlá zamieňali v stave ako stoja a ležia, tak by takto nevypovedal a nepostupoval. Preto mala žalobkyňa za to, že výpovede žalovaného, ako aj jeho svedkov si vo vzájomných súvislostiach odporujú a nedávajú zmysel. Žalovaný počas celého konania uvádzal a uvádza nové skutočnosti a dôkazy podľa toho, ako sa vyvíjalo dokazovanie a jeho možný úspech, resp. neúspech v rámci konania. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie skutkovo a právne vyhodnotil správne prípad a platnosť odstúpenia od zámennej zmluvy zo strany žalobkyne.
68. Žalovaný v odvolacej replike zdôraznil, že znalec N.. Z. nesporne nikdy vozidlo T. X. nevidel a neposudzoval a neskúmal jeho stav a skutočnosti, ktoré boli pri vypracovaní odborného vyjadrenia znalcom N.. W. už zhodnotené. Za podstatnú neodbornosť tvrdenia znalca N.. Z. považoval žalovaný jeho tvrdenie o cene za opravu vozidla značky B. B. v hodnote 5 000,- až 8 000,- Eur, čo žalovaný vyvrátil dôkazmi predloženými v odvolacom konaní o skutočnej cene za opravu vozidla, jej značne nižšej hodnote. Trval na tom, že tieto dôkazy sú v odvolacom konaní vzhľadom na ustanovenie § 366 C. s. p. prípustné.
69. Žalovaný taktiež nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne, že znalec N.. Z. pri stanovení ceny motorového vozidla T. X. vychádzal z nižšej ceny, keďže nemal údaje o počte najazdených kilometrov, o spôsobe servisovania a o počte majiteľov vozidla. V tomto poukázal na svoje vyjadrenia z odvolania a z konania pred súdom prvej inštancie a na ich obsahu v celom rozsahu zotrval.
70. Pokiaľ žalobkyňa v konaní uviedla nové okolnosti privezenia motorového vozidla B. B. k znalcovi N.. Z., tieto považoval žalovaný za účelovú zmenu skutkových tvrdení.
71. Na rozdiel od žalobkyne, za podstatnú považoval svoju námietku v odvolaní, že Z. W. vo svojej výpovedi v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že k zámene motorových vozidiel došlo na jeseň roku 2019, pričom v skutočnosti k nej došlo na jeseň roku 2018.
72. Žalovaný taktiež trval na tom, že žalobkyňa pri samotnej zámene prítomná nebola, čo bolo potvrdené výpoveďami svedka L. W., ako aj žalovaného, taktiež samotný druh žalobkyne W. vypovedal, že bol poverený a mal na starosti riešenie danej záležitosti, preto z logického hľadiska tvrdenie žalobkyne o jej prítomnosti na mieste neobstojí, nakoľko na to nemala žiaden dôvod, keďže zámenou vozidiel poverila druha W.. Inak, ak by tak neurobila, dané skutočnosti by nasvedčovali tomu, že vlastníkom bol skutočne svedok W. a nie žalobkyňa, preto žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, keďže mal od počiatku za to, že vlastníkom vozidla značky T. X. je Z. W. a nie žalobkyňa, nakoľko po celý čas pred svedkami a žalovaným vystupoval ako vlastník.
73. Okrem uvedeného mal žalovaný za to, že tvrdenia žalobkyne a svedka W. v podstatných častiach sa odchyľujú v čase, mieste, ako aj prítomných osobách, preto podľa neho zavádzajúce vyjadrenia žalobkyne jednoznačne neobstoja. V ostatnom považoval vyjadrenie žalobkyne za rozporné a za výlučne
špekulatívne a bezpredmetné bránenie práva, dodal, že k ich obsahu sa už vyjadril v predchádzajúcich podaniach.
74. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach strán sporu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec v rozsahu odvolaní podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné v časti odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., nedôvodné v časti odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. a odvolanie žalovaného je ako celok nedôvodné, preto odvolací súd I. a II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil podľa § 388 C. s. p., nakoľko neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ ide o závery súd prvej inštancie týkajúce sa platnosti odstúpenia od zámennej zmluvy, v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, na tieto závery odvolací súd v podrobnostiach poukazuje.
75. K odvolaniu žalobkyne proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení žalobe odvolací súd uvádza, že proti tomuto výroku žalobkyňa nie je subjektívne oprávnená na podanie odvolania, pretože ním jej bola priznaná časť toho, čo žalobou žiadala, nebolo teda týmto výrokom rozhodnuté v jej neprospech vo veci samej. V jej neprospech vo veci samej bolo rozhodnuté II. výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby, teda len voči tomuto výroku a od neho závislému III. a IV. výroku o náhrade trov mohla podať odvolanie (viď § 359 C. s. p.) Preto odvolací súd odvolanie žalobkyne proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou v zmysle § 386 písm. b) C. s. p. odmietol.
76. K odvolacím dôvodom žalobkyne podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. odvolací súd uvádza:
77. Pokiaľ ide o otázku vyplatenia sumy 4 450,- Eur žalobkyni zo strany žalovaného, odvolací súd podotýka, že svedecká výpoveď O. T. nie je pre zodpovedanie tejto otázky relevantná, pretože jeho prítomnosť pri prvom stretnutí cca týždeň pred samotnou zámenou vozidiel bola výpoveďami žalobkyne a svedka W. spochybnená a aj keby bol pri tomto stretnutí prítomný, sám vypovedal, že na ňom sa mali na výplate peňazí svedok W. a žalovaný len dohodnúť, k samotnej výplate však vtedy nedošlo a o tom, že k nej malo dôjsť pri zámene sa svedok len dodatočne dozvedel, pri samotnej zámene a údajnej výplate peňazí nebol, jedná sa o nepriame svedectvo, ktoré nemožno akceptovať.
78. V dôsledku uvedeného tak v otázke vyplatenia peňazí dve výpovede v prospech žalobkyne (výpovede žalobkyne a svedka - jej druha Z. W.) stoja proti dvom výpovediam v prospech žalovaného (výpovedi žalovaného a svedka - jeho otca L. W.), pričom navyše osobná účasť žalobkyne a otca žalovaného pri zámene zostala medzi stranami sporná (žalobkyňa a svedok W. tvrdia, že pri samotnej zámene nebol otec žalovaného, žalovaný a jeho otec zasa tvrdia, že pritom nebola žalobkyňa). Otázka vyplatenia peňazí tak zostala sporná a nepreukázaná.
79. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v tomto prípade dávať do súvisu odhad hodnoty motorových vozidiel po prihliadnutí na už zistenú vadu motorového vozidla B. B. s hodnotením vierohodnosti výpovedí strán a svedkov v otázke vyplatenia peňazí, pretože odhad znalca N.. Z. bez prihliadnutia na uvedenú vadu hovorí o približnej rovnocennosti oboch vozidiel vzhľadom na ich roky výroby a z vykonaného dokazovania práve vzhľadom na rovnosť dôkazov a protidôkazov nebolo bez pochybností preukázané, že by sa žalobkyňa, či svedok W. ako jej zástupca a žalovaný bavili o tejto vade a jej vplyve na cenu vozidla a znalec N.. W. v odbornom vyjadrení odhadol len hodnotu vozidla T. X., hodnotu vozidla B. B. stanovil až pri svojom výsluchu, aj to len s prihliadnutím na už zistenú vadu (aj keď tvrdil, že ju bolo možné predpokladať vzhľadom na rok výroby vozidla B. B.). Za daných okolností prípadu skutočnosť, či došlo k dohode a vyplateniu peňazí a z akého dôvodu možno v prípade ústnej dohody potvrdiť len výpoveďami účastníkov takejto dohody, či výplaty, čo sa však nepodarilo (viď predchádzajúci bod tohto odôvodnenia).
80. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že neobstojí hypotetická argumentácia žalobkyne, že ak podľa výpovede žalovaného a jeho otca pri odovzdávaní peňazí nebola, peniaze mali byť odovzdané svedkovi W., ten jej nič nedal, a preto nie je dôvod započítať sumu 4 450,- Eur do hodnoty vozidla T. X.. Nakoľko sama v konaní vypovedala, že splnomocnila svedka W. na uzatvorenie zámennej zmluvy, splnomocnila
ho tým aj na všetky dojednania s tým spojené, keďže splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa a práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo splnomocniteľovi (§ 22 ods. 1 O. z.). Preto by sa prípadná výplata peňazí svedkovi W. z právneho hľadiska považovala za výplatu priamo žalobkyni. Toto však odvolací súd uvádza len pre úplné vysporiadanie sa s odvolacími argumentami žalobkyne, nič to nemení na tom, že vyplatenie peňazí vzhľadom na vykonané dokazovanie preukázané nebolo.
81. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v bode 16. odôvodnenia svojho rozhodnutia vysporiadal s námietkami žalobkyne ohľadne prípustnosti vykonania dokazovania odbornými vyjadreniami a výsluchom znalca N.. W. na pojednávaní konanom dňa 08. 09. 2020, keď uviedol: „Písomné odborné vyjadrenie N.. W. bolo súdu a protistrane doručené s dostatočným predstihom na prípravu na pojednávanie, v zásade k rovnakým otázkam ako v prípade N.. Z., žalovaný ním využil svoje právo predložiť listinný dôkaz rovnakého typu aký bol predložený pre účely podania žaloby žalobkyňou. Ak aj jeho výsluch na pojednávaní mal byť vykonaný k rovnakým odborným otázkam, aké boli plánované na skúmanie v súvislosti s odborným vyjadrením N.. Z., potom tu nebol dôvod na jeho odmietnutie, aj s ohľadom na to, že súd predkladanie a navrhovanie dôkazov neohraničil procesnou lehotou.“
82. K tomu odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu (č. l. 252) vyplýva, že odborné vyjadrenia znalca N.. W. boli elektronicky zaslané dňa 01.09.2020 do e-mailovej schránky právneho zástupcu žalobkyne, o čom ho ešte osobitne upovedomil právny zástupca žalovaného SMS správou z toho istého dňa (č. l. 251 spisu). Bola teda zachovaná 5 - dňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 C. s. p. Aj keby zachovaná nebola, zákon v predmetnom ustanovení určuje, že lehota na prípravu na pojednávanie je spravidla, t.j. nemusí byť vždy 5-dňová od doručenia predvolania, ak ostatné okolnosti umožňujú vykonať pojednávanie aj po kratšej lehote na prípravu. Uvedené ustanovenie nevylučuje ani navrhovanie dôkazov priamo na pojednávaní, ak to okolnosti prípadu umožňujú, napr. z dôvodu, že nie je potrebná osobitná príprava za účelom vykonania dôkazu. Neobstojí preto ani námietka žalobkyne, že výsluch znalca N.. W. nebol v konaní navrhnutý, resp. nebol navrhnutý včas, a preto takýto dôkaz nemal súd prvej inštancie pripustiť. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 08.09.2020 vyplýva, že tento dôkaz bol navrhnutý právnym zástupcom žalovaného najneskôr na danom pojednávaní. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nebola potrebná osobitná príprava na výsluch znalca N.. W. po predchádzajúcom doručení jeho odborných vyjadrení žalobkyni (jej právnemu zástupcovi), nakoľko sa týkal v podstate rovnakých odborných otázok ako v prípade odborného vyjadrenia a výsluchu znalca N.. Z..
83. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, aj keby boli splnené zákonné podmienky na jej aplikáciu, je oprávnením a nie povinnosťou súdu prvej inštancie, čo vyplýva z ustanovenia § 153 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (medzi ktoré v zmysle § 149 C. s. p. patria aj návrhy na vykonanie dôkazov), ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Je tomu tak preto, aby súd prvej inštancie citlivo zvážil, či je jej uplatnenie namieste vzhľadom na okolnosti prípadu.
84. K odvolacím dôvodom žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C. s. p. odvolací súd uvádza:
85. Žalovaný až v odvolacom konaní začal tvrdiť, že rok výroby motorového vozidla T. X. je 2006. V prvoinštančnom konaní tvrdenie žalobkyne uvedené už v žalobe, že T. X. je roku výroby 2008 nerozporoval. Z. N.. Z. preto pri porovnávaní cien vozidiel s obdobným rokom výroby postupoval správne. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že znalec N.. Z. nevidel motorové vozidlo T. X., fyzicky ho neohliadol, k tomu odvolací súd uvádza, že ani znalec N.. W. ho nevidel a taktiež na rozdiel od znalca N.. Z. nevidel a fyzicky neohliadol ani motorové vozidlo značky B. B.. Ak by malo byť odborné vyjadrenie znalca N.. Z. dôkazom nezákonným, vypracovaným v rozpore s právnymi predpismi, potom by bolo otázne, či možno akceptovať odborné vyjadrenia znalca N.. W., ktorý sám uviedol, že keďže fyzicky nevidel ani jedno z motorových vozidiel, vychádzal z odborného vyjadrenia znalca N.. Z., aj keď dospel k iným záverom ohľadne hodnoty motorových vozidiel a povahy vád.
86. Na druhej strane odvolací súd sa stotožňuje na rozdiel od súdu prvej inštancie so stanovením hodnoty motorového vozidla značky T. X. rok výroby 2008 na hodnotu stanovenú znalcom N.. W. vzhľadom na to, že tento prihliadal aj na z priloženej dokumentácie vyplývajúci skutočný stav
najazdených kilometrov, ktorý bol o 100 000 km vyšší ako stav uvedený na tachometri, taktiež ako aj na počet majiteľov motorového vozidla. Napriek tomu, že znalec N.. Z. uviedol, že tieto okolnosti pri tak starom vozidle na ohodnotenie nemajú vplyv, nakoľko súd nedisponuje odbornými znalosťami, na základe ktorých by uvedené tvrdenie znalca mohol preveriť, v tejto otázke a v od nej sa odvíjajúcej otázke hodnoty vozidla T. X. tu stoja proti sebe dve odborné vyjadrenia dvoch znalcov z približne rovnakého odvetvia, bolo na procesnej aktivite žalobcu navrhnúť buď vypracovanie tretieho (kontrolného) odborného vyjadrenia tretím subjektom z odbornými znalosťami v odvetví stanovenie hodnoty vozidiel, resp. odhad hodnoty cestných vozidiel alebo vypracovanie znaleckého posudku za splnenia podmienok uvedených v § 207 C. s. p., nakoľko v civilnom sporovom konaní súd vykonáva dôkazy len na návrh a žalovaný ním predloženým odborným vyjadrením spochybnil hodnotu vozidla T. X.. Bolo totiž v záujme žalobcu ďalším dôkazom (nakoľko ním predložené odborné vyjadrenie bolo v tejto otázke spochybnené) preukázať jeho vyššiu hodnotu. Bez navrhnutia tohto dôkazu bolo v konaní preukázané, že hodnota vozidla T. X. je 4 856,- Eur.
87. Pokiaľ žalovaný podozrieva žalobkyňu z toho, že pri zámene vedela o stočených kilometroch na motorovom vozidle značky T. X. k tomu odvolací súd uvádza, že z dokazovania a z odborného vyjadrenia znalca N.. W. vyplýva, že k stočeniu kilometrov malo dôjsť v roku 2014, kedy žalobkyňa ešte nebola vlastníčkou daného motorového vozidla a teda pri zámene nemusela mať o tom vedomosť. Jej vedomosť o tom nebola v konaní preukázaná.
88. Pokiaľ ide o ohodnotenie vozidla B. B. v hodnote 1 992,- Eur znalcom N.. Z. a v hodnote 2 200,- Eur znalcom N.. W., táto hodnota prihliadala už na reálny stav vozidla v čase zámeny, t. j. na značnú koróziu jeho nosného rámu. Bez prihliadnutia na túto vadu znalec N.. W. hodnotu motorového vozidla B. B. neuviedol, resp. mal za to, že by bola rovnaká vzhľadom na to, že dané ročníky výroby mali značnú koróziu nosného rámu. Z hľadiska ohodnotenia znalca N.. Z. by bez prihliadnutia na uvedenú vadu mali motorové vozidlá značky T. X. a B. B. približne rovnakú hodnotu. Tento záver je o to podstatnejší, ak odvolací súd má za to, že hodnota motorového vozidla T. X. bola len vo výške 4 856,- Eur.
89. Odvolací súd však neodpočítal od tejto sumy sumu 4 450,- Eur tak, ako požadoval žalovaný vzhľadom na dôvody, ktoré uviedol pri argumentácii ohľadne tvrdení žalobkyne v jej odvolaní spočívajúce v neunesení dôkazného bremena ohľadne vyplatenia tejto sumy.
90. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie predmetom tohto konania vymedzeného žalobou bola zodpovednosť za vady, a preto v konaní správne skúmal, či vada, pre ktorú malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobkyne existovala už v čase uzatvorenia zámennej zmluvy a či táto vada robila vec neupotrebiteľnou, ako aj to, či na danú vadu žalovaný žalobkyňu, resp. jej splnomocneného zástupcu pri zámene upozornil. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalovaný na vadu - značné skorodovanie nosného rámu žalobkyňu, resp. jej zástupcu upozornil, že títo o nej vedeli a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa a jej druh majú profesionálne skúsenosti a podnikali v oblasti predaja, resp. výmeny motorových vozidiel. Ust. § 597 O. z. v tejto súvislosti neuvádza, že žalobkyňa mohla predpokladať vadu a preto už nemohla odstúpiť od zmluvy. Objektívne sa vyžaduje reálna vedomosť o vade, nielen predpoklad tejto vedomosti. Takýto výklad právnej normy nepovažuje odvolací súd za formalistický, ale za zodpovedajúci vôli zákonodarcu mať v každom konkrétnom prípade upozornenie na vadu a tým vedomosť o vade spoľahlivo preukázanú. Výpovede žalovaného a svedka - jeho otca o tom, že na vadu žalovaný upozornil, boli spochybnené výpoveďou žalobkyne a jej svedka W.. Žalovaný preto v konaní túto skutočnosť nepreukázal.
91. Pokiaľ ide o výpoveď žalovaného a jeho otca, že motorové vozidlo B. B. malo byť odovzdané žalobkyni ako stojí a leží, takéto výpovede, resp. dojednanie neobstojí z dôvodu, že v zmysle ustálenej judikatúry, a to rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2641/2012 zo dňa 24.10.2013, ako aj jeho rozsudku sp. zn. 33Cdo/1430/2010 zo dňa 29.02.2012 vyplýva, že ustanovenie § 501 O. z. dopadá iba na veci určené úhrnne, teda ako stoja a ležia. Ide o ustanovenie, ktoré predstavuje osobitnú úpravu zmluvnej zodpovednosti za vady k veciam, ktoré sú v zmluve vymedzené úhrnne, teda bez rozlíšenia vecí určených individuálne alebo druhovo a bez ohľadu na ich kvalitu, množstvo a váhu, t. j. ako stojí a leží, s ktorými sa zaobchádza ako s celkom. Predmet zmluvy je v takom prípade vymedzený nie údajom o jednotlivých konkrétnych veciach, ale za použitia iných údajov, t. j. uvedením miesta, kde sa nachádzajú a z povahy zmlúv vyplýva, že za vady týmto spôsobom prenechaných vecí sa nezodpovedá. Umožnenie prevodu veci určených individuálne alebo druhovo s doložkou „ako stoja
a ležia“, by odporovalo zmyslu zákonnej zodpovednosti predávajúceho za vady predanej veci a výrazne by znevýhodňovalo kupujúceho, pretože by nemohol uplatniť svoj nárok zo zodpovednosti za vady. Z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky teda jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť za vady podľa § 501 O. z. sa nevzťahuje na individuálne určenú vec, t. j. v tomto prípade na motorové vozidlo.
92. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný neupozornil zástupcu žalobkyne na vadu motorového vozidla B. B. spočívajúcu v značnej korózii nosného rámu, ale mu len uviedol, že túto vadu opraví a ubezpečil ho, že k oprave došlo, teda uvedená vada mala byť odstránená a nebolo preukázané, že pri samotnej zámene mala žalobkyňa, resp. jej zástupca vedomosť o tom, že táto vada nebola odstránená.
93. Na čestné prehlásenia svedkov P. a O. správne súd prvej inštancie neprihliadol vzhľadom na odborné vyjadrenie N.. Z., ktorý uviedol, že takáto vada existovala už v čase samotnej zámeny a bez ohľadu na zaťažovanie motorového vozidla sa mohla prejaviť prelomením rámu už aj pri jazde vyššou rýchlosťou na ceste s nerovným povrchom. Ako dôvod poškodenia rámu uviedol znalec N.. Z. práve značnú koróziu nosného rámu motorového vozidla. Aj samotný znalec N.. W. na pojednávaní dňa 08.09.2020 vypovedal, že B. B. je vozidlom, ktorého roky výroby 2005 - 2010 sú náchylné na koróziu a k danej vade mohlo dôjsť aj pri normálnej prevádzke (č. l. 287 spisu). Preto aj keby žalobkyňa a svedok W. užívali motorové vozidlo tak, ako naznačoval žalovaný svojou výpoveďou, čestnými prehláseniami svedkov a fotodokumentáciou, nemá to vplyv na posúdenie, že táto vada existovala už v čase zámennej zmluvy a mohlo k prasknutiu, resp. prelomeniu rámu dôjsť aj bez preťaženia.
94. Taktiež pre právne posúdenie veci je nepodstatná otázka, či vozidlo k znalcovi prišlo po vlastnej osi alebo nie, nakoľko z hľadiska posudzovania neupotrebiteľnosti veci nie je podstatné, či vozidlo napriek vade dokáže jazdiť, ale či je užívania schopné aj z hľadiska právnych predpisov na úseku cestnej premávky, či nie je napr. jeho užívanie nebezpečné pre účastníkov cestnej premávky a pod. Znalec N.. Z. vyjadril stanovisko, že v danom stave nevyhovovalo motorové vozidlo pravidlám bezpečnej premávky na pozemnej komunikácii, teda by jazdiť nemalo, aj keď bolo jazdy schopné. Z uvedeného dôvodu, aj keby motorové vozidlo prišlo po vlastnej osi, nakoľko jeho technický stav nebol vyhovujúci z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, daná vada robila vec neupotrebiteľnou.
95. Prípadné pochybenie znalca N.. Z. spočívajúce v špekulácii, že krycie a ochranné zmesi boli použité na účel prekrytia vady - značného skorodovania nosného rámu, samo o sebe nespochybňuje dôveryhodnosť znalca a jeho odborného vyjadrenia v iných otázkach. Taktiež ani prípadný omyl svedka žalobkyne Z. W. pri určení obdobia uzatvorenia zámennej zmluvy, ak je z okolností prípadu evidentné a spoľahlivo ustálené, kedy bola zmluva uzavretá, nie je okolnosťou spochybňujúcou vierohodnosť jeho výpovede v ostatných pre prípad podstatných okolnostiach.
96. V nadväznosti na vyššie uvedené (najmä v bode 93. tohto odôvodnenia) k odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd uvádza:
97. K porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces z dôvodu, že je názoru, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy podstatné pre posúdenie sporu, podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo. Posúdenie, čo je podstatné pre rozhodnutie sporu a ktoré dôkazy je nutné za týmto účelom vykonať, spadá do právomoci súdu. Vyplýva to okrem iného z ustanovenia § 185 ods. 1 C. s. p., v ktorom sa uvádza, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Právu na spravodlivý proces zodpovedá len dostatočné odôvodnenie toho, z akých dôvodov niektoré z navrhnutých dôkazov súd nevykonal v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo V 37/2010 zo dňa 01.01.2013 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2013, kde sa uvádza, že za vadu konania nemožno považovať okolnosť, že súd si neosvojil tvrdenie žalovaného, prípadne nevykonal dôkaz na preukázanie skutočností, ktorá nebola podstatná pre daný spor. Neakceptovanie právneho hodnotenia súdom nemožno považovať za vadu konania v intenciách ustanovenia § 237 Občianskeho súdneho poriadku (teraz porušenie práva na spravodlivý proces podľa C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu). Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 252/2004 z 31. augusta 2004 konštatoval, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Napokon odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010, podľa ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).“
98. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie realizoval svoje procesné práva navrhovať vykonanie dôkazov, súd prvej inštancie uviedol, prečo tieto nepovažoval za potrebné v konaní vykonať, žalobca sa vyjadroval k nevykonaniu týchto dôkazov z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, t. j. žalobcovi neboli upreté jeho procesné práva podľa C. s. p. Z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že od súdu prvej inštancie nemôže strana sporu vyžadovať, aby sa stotožnil s jej návrhmi na vykonanie dôkazov a s jej hodnotením vykonaného dokazovania. Preto odvolací súd uzatvára, že k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces nedošlo.
99. K odvolacím dôvodom žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. d) a g) C. s. p. odvolací súd uvádza:
100. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že vada spočívajúca v značnej skorodovanosti nosného rámu vozidla B. B. bola odstrániteľná, nakoľko hodnota jej opravy podľa dôkazov ním predložených v odvolacom konaní by bola nižšia ako hodnota opravovaného motorového vozidla oproti tomu, čo uviedol znalec N.. Z., k tomu odvolací súd uvádza, že nevzhliadol dôvody na pripustenie týchto nových dôkazov vyvodzované žalovaným z ust. § 366 písm. c) a d) C. s. p. Obe strany sporu sú v konaní zastúpené advokátmi, teda osobami znalými práva, t.j. aj pravidiel civilného procesu upravených v Civilnom sporovom poriadku, ktoré hovoria o tom, že ak jedna strana sporu uvedie nejaké skutkové tvrdenia a podporí ich predloženými dôkazmi a druhá strana s tým nesúhlasí, je na nej, aby uvedené tvrdenia rozporovala a uviedla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Právny zástupca žalovaného a žalovaný sa teda nemali spoliehať na predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie v otázke ceny opravy, ale potom, ako žalobkyňa v konaní predložila odborné vyjadrenie znalca N.. Z. a bol vykonaný jeho výsluch na pojednávaní, na základe ktorých bolo ustálené, že cena opravy motorového vozidla B. B. by sa v neautorizovanom servise pohybovala od 5 000,- do 7 000,- Eur, mal na to žalovaný v rámci procesnej obrany reagovať, uvedené dôkazy a z nich vyplývajúce zistenia rozporovať a už v konaní pred súdom prvej inštancie predložiť protidôkazy na podporu svojich tvrdení o nižšej cene opravy. Samotný znalec N.. W. sa vo svojich odborných vyjadreniach ani pri výsluchu na súde nevyjadroval k cene opravy motorového vozidla B. B.. Vyjadroval sa len k povahe vady z hľadiska, či k nej mohlo dôjsť len pri záťaži alebo aj pri bežnom používaní motorového vozidla.
101. Preto odvolací súd nevzhliadol v postupe súdu prvej inštancie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a taktiež nie je názoru, že žalovaný bez svojej viny nemohol už v konaní pred súdom prvej inštancie predložiť dôkazy o nižšej cene opravy, resp. výmeny nosného rámu motorového vozidla B. B..
102. K tvrdeniu žalovaného, že vada spočívajúca v značnej korózii nosného rámu bola zjavná, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na jej prekrytie krycími zmesami z dôvodu fixačnej a ochrannej funkcie nosného rámu vozidla, ju nebolo možné zistiť pri bežnej ohliadke, táto vyšla najavo až pri užívaní vozidla a opadaní materiálu.
103. K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. týkajúcemu sa namietaného zneužitia práva, či rozporu výkonu práva s dobrými mravmi odvolací súd uvádza:
104. Pokiaľ žalovaný vidí rozpor žaloby s dobrými mravmi v tom, že žalobkyňa a jej druh podnikali v oblasti predaja a výmeny motorových vozidiel a údajne naďalej podnikajú na čierno a teda mohli vedieť o značnej skorodovanosti nosného rámu vozidla B. B. vzhľadom na jeho rok výroby, navyše toto vozidlo spočiatku inzerovali na predaj, či výmenu, pričom uvedenú vadu neuvádzali, až následne pristúpili k odstúpeniu od zmluvy po úmyselnom poškodení vozidla, k tomu odvolací súd uvádza, že tvrdenia žalovaného, čo viedlo žalobkyňu k počiatočnej inzercii motorového vozidla a až následnému odstúpeniu od zmluvy, sú v rovine jeho domnienok a špekulácií, neboli preukázané. Naopak z výpovede svedka W. v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že ho žalobkyňa chcela predať na náhradné diely, resp. ak by mal niekto záujem o takéto motorové vozidlo aj vzhľadom na uvedenú vadu. Preto je motivácia k takému konaniu otázna. Taktiež z výpovede svedka W. je zjavné, že k odstúpeniu od zmluvy nebolo pristúpené ihneď po prejavení vady z dôvodu, že spočiatku sa snažili so žalovaným dohodnúť na mimosúdnom vyriešení veci, keďže na to však žalovaný nereagoval, aj vzhľadom na jeho tvrdenia v konaní, že aj na vozidle T. X. boli nejaké vady, ktoré on taktiež musel riešiť po vlastnej linke, pristúpila žalobkyňa k odstúpeniu zmluvy a k danej žalobe. Preto v týchto okolnostiach odvolací súd nevidí rozpor s dobrými mravmi, či zneužitie práva, pre ktoré by súd nemal poskytnúť strane právnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 O. z., resp. článku 5 základných zásad C. s. p. Rozpor s dobrými mravmi, či zneužitie práva nevidí odvolací súd ani v tom, že žalobkyňa a jej druh majú skúsenosti s predajom, či výmenou motorových vozidiel, keďže ako už bolo uvedené vyššie ust. § 597 O. z. vyžaduje pre platné odstúpenie od zmluvy skutočnú vedomosť o vade.
105. Odvolací súd preto uzatvára, že vzhľadom na správne zistený skutkový stav ohľadne okolností zákonných podmienok odstúpenia od zmluvy súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď uznal dané odstúpenie od zmluvy za platné. Nesprávne ho posúdil v otázke zápočtu údajne vyplatenej sumy 4 450,- Eur do hodnoty 8 857,- Eur, odvolací súd preto dané rozhodnutie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
106. Pre úplnosť vo veci samej odvolací súd dodáva, že deklarovaná obava žalovaného z účelového poškodenia vozidla B. B. žalobkyňou po vyhovení žalobe za účelom dokázania, že bolo v takom stave, ako tvrdil, je v rovine špekulácie a navyše nie je ani namieste, nakoľko vykonaným dokazovaním bola preukázaná vada spočívajúca v značnej skorodovanosti nosného rámu vedúca k jeho prasknutiu, resp. nalomeniu. Súčasťou odborného vyjadrenia znalca N.. Z. je fotodokumentácia stavu nosného rámu, z ktorej možno vyvodiť, či následne došlo k ďalším prasklinám, či zásahom do nosného rámu.
107. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255 ods. 1 a 2 C. s. p., ako aj § 256 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvoinštančné rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Žalobkyňa mala v konaní čiastočný neúspech len z dôvodu, že rozhodnutie vo veci samej o výške plnenia - peňažnej náhrady za motorové vozidlo T. X. záviselo len od odborného vyjadrenia znalca, čo je obdobná situácia, ako keď výška plnenia závisí od znaleckého posudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 56/2017 - 12 zo dňa 08.02.2017, v ktorého bode 21. odôvodnenia sa uvádza: „Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2017 v Civilnom sporovom poriadku spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy.“ Preto odvolací súd priznal žalobkyni v konaní náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko samotná hodnota motorového vozidla značky T. X. závisela od odborného vyjadrenia znalca N.. W., jej poníženie oproti odbornému vyjadreniu znalca N.. Z. nemohla žalobkyňa pred podaním žaloby predvídať.
108. Vzhľadom na uvedené zaviazal odvolací súd len žalovaného v plnom rozsahu aj na náhradu trov svedočného spočívajúcich vo výsluchu svedka O. T. a náhrade trov znalečného spočívajúceho vo výsluchu znalcov N.. Z. a N.. W. na pojednávaní dňa 08.09.2020 v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že za znalečné uznal len trovy výsluchu uvedených znalcov v súdnom konaní s poukazom na súčasnú právnu úpravu uvedenú v § 251 C. s. p., podľa ktorej trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva na rozdiel od predchádzajúcej procesnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nevymedzoval časový úsek vzniku trov len na obdobie súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 536/2020-13 zo dňa 28.10.2020, podľa ktorého: „Ústavný súd konštatuje, že podľa § 251 CSP sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Hotové výdavky za vypracovanie súkromného znaleckého posudku vyhotoveného pred začatím súdneho konania nie sú trovami konania v zmysle ustanovenia § 251 CSP, keďže vznikli pred začatím konania pred súdom prvej inštancie. Hotové výdavky za vypracovanie súkromného znaleckého posudku vyhotoveného pred začatím súdneho konania je potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa v súdnom konaní uplatňujú v petite žaloby ako hmotnoprávny nárok, ktorý je odlišný od trov konania.“
109. Uvedené závery možno obdobne vztiahnuť aj na trovy odborného vyjadrenia znalca. Preto trovy odborného vyjadrenia znalca N.. Z. nemožno v zmysle novej právnej úpravy považovať za trovy konania, ale za trovy spojené s uplatnením, resp. vymáhaním pohľadávky podľa § 121 O. z., ako napokon uviedla aj samotná žalobkyňa v žalobe, keď náklady na vydanie odborného vyjadrenia vo výške 144,- Eur špecifikovala ako náklady spojené s uplatnením vymáhanej pohľadávky. Na druhej strane, keďže tieto náklady neuviedla v samotnom žalobnom návrhu (petite), keďže sa jedná o hmotnoprávny nárok, súd jej ich ako náklady spojené s uplatnením vymáhanej pohľadávky nemohol priznať. Nemôže ich však v zmysle vyššie uvedeného priznať ani ako trovy konania.
110. Pokiaľ ide o trovy odborných vyjadrení znalca N.. W., tieto taktiež neuznal odvolací súd ako trovy znalečného, pretože tieto trovy je povinný zaplatiť znalcovi N.. W. žalovaný ako trovy jeho dôkazov, ktoré v konaní predložil na podporu jeho tvrdení (§ 252 C. s. p.). Jedná sa teda o trovy konania strany sporu - žalovaného, nie trovy znalečného znalca N.. W. v tomto súdnom konaní, na ktorých náhradu vzhľadom na jeho neúspech v spore žalovaný od žalobkyne nemá právo. Napriek tomu, že odvolací súd pri stanovení hodnoty motorového vozidla T. X. vychádzal práve z ohodnotenia vykonaného znalcom N.. W., uvedené nič nemení na tom, že žaloba bola sčasti zamietnutá len z dôvodu, že výška plnenia
- ohodnotenia motorového vozidla závisela len od odborného vyjadrenia znalca, preto žalovaný nemá nárok na náhradu jeho trov konania.
111. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
112. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).