Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_19Co-104-2019.pdf
PDF · 125.41 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/104/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava - Nové Mesto, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany proti žalovaným v: 1. rade H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., 2. rade R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., právne zastúpení: JUDr. Ladislav Riedl, Advokátska kancelária, so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, o zaplatenie 33.072,20 eur s príslušenstvom., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/195/2018-178 zo dňa 09.05.2019 takto
rozhodol:
Nepriberá do konania Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962.
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaným v 1. r. a 2. r. priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca, ktorú doručil súdu 15.10.2018 domáhal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne sumy 33.072,20 eur, zmluvných úrokov vypočítaných do 30.09.2018 vo výške 9.240 eur, úrokov z omeškania vyčíslených do 30.09.2018 vo výške 5.340,34 eur, zmluvného úroku 2,80 % ročne zo sumy 33.072,20 eur od 01.10.2018 do zaplatenia, 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 42.312,20 eur od 01.10.2018 do zaplatenia. Nárok odôvodňoval od zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2006, na základe ktorej poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom splátkový úver - I. na bývanie v celkovej výške 1.300 000 Sk, z dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby na obdobie jedného roka vo výške 6,25 % ročne. Z dôvodu nesplácania dlhu dohodnutým spôsobom žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe namietali premlčanie uplatneného nároku. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je datované 20.10.2015, preto bol úver zosplatnený najneskôr pre nezaplatenie splátky so splatnosťou 10.10.2015, ale reálne šlo o nezaplatenie predošlých splátok. Od 11.10.2015 mohol veriteľ uplatniť svoje právo na všeobecnom súde, ale urobil tak až 15.10.2018, teda po 3 rokoch a 5 dňoch. Tento názor vyplýva z ust. § 103 OZ.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 53 ods. 9; § 101; § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka uviedol, že tak, ako to tvrdil žalobca vo svojej žalobe, došlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí úveru, ktorý žalovaní nesplácali v rámci zmluvných podmienok, preto došlo k jeho predčasnému zosplatneniu. Vzhľadom na to, že súd považoval za relevantnú námietku žalovaných týkajúcu sa premlčania uplatneného nároku, v ďalšom sa zaoberal touto námietkou premlčania. Listom zo dňa 18.08.2015, ktorý bol doručený obom žalovaným s názvom „Výzva“, žalobca oznámil žalovaným, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 18.08.2015 vo výške 2 893,77 eur. V tejto výzve boli žalovaní zároveň upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky. Listom zo dňa 20.10.2015 tiež doručeným obom žalovaným s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, žalobca oznámil žalovaným, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 01.01.2015. Týmto listom tak žalobca žalovaným oznámil, že banka vyhlásila ku dňu 20.10.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Podľa bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., účinných od 01.01.2015 (č.l. 49-53) za prípad porušenia sa považuje omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac, ako 3 mesiace. Ak nastane niektorý z uvedených prípadov porušenia, banka môže a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
3. Žalobca k námietke premlčania uviedol, že je nedôvodná. Začiatok premlčacej doby nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, nie je možné stanoviť na dátum 11.10.2015, ako sa mylne domnievajú žalovaní. Pri prednostnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka na žalobcom uplatnený nárok, premlčacia doba začala plynúť najskôr odo dňa 16.09.2015, za aplikácie ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Absolútna aplikácia § 565 Občianskeho zákonníka je totiž de lege vylúčená na základe osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vzhľadom k čomu nemohol byť aplikovaný ani § 103 Občianskeho zákonníka. Ku dňu 11.10.2015 neboli splnené ani zmluvné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky v zmysle bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, bodu 8.1. Úverových podmienok. Taktiež neboli splnené ani zákonné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru musia byť kumulatívne splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade je dané zosplatnenie úveru neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.10.2015 je zrejmé, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.10.2015, pričom vyzval žalovaných, aby v lehote 15 od prevzatia predmetnej listiny uhradili celú splatnú sumu pohľadávky, ktorá ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala sumu 35.717,30 eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti prevzali žalovaní v 1. a 2. rade dňa 27.10.2015. T.j. od 28.10.2015 žalovaným začala plynúť 15 dňová lehota na dobrovoľné zaplatenie pohľadávky. Márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na úhradu splatnej pohľadávky žalobcu, t.j. dňom 11.11.2015, si žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku v súdnom konaní, ako to predpokladá § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutné subsumovať pod dátum 11.11.2015 aj začiatok plynutia premlčacej doby zosplatnenej pohľadávky. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nepredstavovalo reakciu žalobcu na nezaplatenie konkrétnej splátky. Je dôsledkom dlhodobého neplnenia si povinnosti zo strany žalovaných, ktorí po dlhšiu dobu nesplácali úver riadne a včas. Žalobca neuplatnil právo v zmysle § 565 OZ ako to predpokladá ust. § 53 ods. 9 OZ, ale jednalo sa o postup zmluvne dojednaný. Napriek tomu postupoval v súlade s § 53 ods. 9 OZ, čo do potreby výzvy, ktorá predchádzala samotnému zosplatneniu úveru.
4. Prvoinštančný súd zhodnotil, že žalobca vychádza z nesprávneho záveru (pričom svoje právne posúdenie rozhodujúcich skutočností menil) o splatnosti predčasne zosplatneného dlhu, a teda aj o začiatku behu premlčacej doby. Podľa názoru súdu nie je možné úver zosplatniť inak ako postupom podľa § 53 ods.9 OZ a § 565 OZ, ktoré majú kogentný charakter a odklon od nich v zmysle rozšírenia dôvodov pre predčasné zosplatnenie alebo inej úpravy procedúry zosplatnenia by bolo neplatné (§ 54 ods.1 OZ - (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.). Na podporu svojho záveru poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/68/2018-30 a Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 16Csp/194/2014.
5. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že v prejednávanej veci žalobca postupom podľa § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaných na omeškanie so splácaním sumy 2893,77 eur. Ak splátka istiny predstavovala sumu 270,23 eur (8.141 Sk), tak 2.893,77 eur/270,23 eur = 10,71, predstavuje to omeškanie najmenej s 10 splátkami. Ak teda súd bude vychádzať z toho, že pri predčasnom zosplatnení vykonanom dňa 20.10.2015 museli byť žalovaní v omeškaní aspoň s 3 (tromi) splátkami, tak ide o omeškanie so splátkou splatnou dňa 10.07.2015. Ak teda žalobca zosplatnil pohľadávku pre omeškanie najneskôr so zaplatením splátky splatnej dňa 10.07.2015, tak nasledujúcim dňom (11.07.2015) začala plynúť premlčacia doba pre súdne uplatnenie predčasne zosplatnených splátok (splátky splatné pred týmto dátumom si zachovávajú svoju splatnosť v zmysle § 103 veta prvá OZ), ktorá uplynula dňa 11.07.2018. Žaloba podaná na súde dňa 15.10.2018, tak bola podaná po uplynutí premlčacej doby a z toho dôvodu zamietnutá. K námietke žalobcu ešte uviedol, že ak by 1. splátka bola splatná - 01.01.2010 a druhá splátka - 01.01.2014 a veriteľ by pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti po troch rokoch, teda v čase od 02.01.2013, tak by premlčacia doba 2. splátky plynula od 01.01.2010 a dlžník by mohol namietať premlčanie. Takýto výsledok by nebol výsledkom ad absurdum výkladu zákona ale ad absurdum postupu veriteľa, ktorý by úver zosplatňoval pre nezaplatenie splátky, ktorá už bola premlčaná podľa § 103 veta prvá OZ. Podstatné však je, že súd nepovažoval za sporné tvrdenie žalobcu, že splatnosť predčasne zosplatneného úveru nastala splatnosťou splátky, pre omeškanie ktorej k predčasnému zosplatneniu došlo. Predčasne zosplatnený úver je splatný spôsobom uvedeným v § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uviedol, že je teda potrebné rozlišovať medzi splatnosťou predčasne zosplatneného úveru a premlčaním predčasne zosplatneného úveru. Uvedený záver nie je ničím novým ale je výsledkom ustálenej súdnej praxe. Poukázal tak na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/25/03 a R 1/2017, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/25/2003, ktoré bolo publikovaný pod R 91/2004, podľa ktorého ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 OZ). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho plnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251; § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých žalovaným v konaní úspešným priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %.
7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodňoval nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa odvolateľa súd nesprávne postupoval, keď na uplatnený nárok aplikoval ust. § 103 OZ a nárok posúdil ako premlčaný. Začiatok premlčacej doby nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní nie je možné stanoviť na dátum 11.07.2015, ako to urobil súd prvej inštancie. Premlčacia doba nároku uplatneného žalobcom začala plynúť odo dňa 11.11.2015 za aplikácie ust. § 101 OZ. Absolútna aplikácia § 565 OZ je de lege vylúčená na základe osobitného ust. § 53 ods. 9 OZ, preto nemohol byť aplikovaný ani § 103 OZ. Ku dňu 11.07.2015 neboli splnené ani zmluvné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, bodu 8.1 úverových podmienok. Tiež neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky. V danom prípade neboli splnené kumulatívne podmienky v zmysle § 53 ods. 9 OZ, preto je zosplatnenie úveru neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, a preto nemožno § 565 OZ použiť. Z ust. § 565 OZ vyplýva, že veriteľ „môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky“, teda ide o dispozičný charakter tohto ustanovenia. Preto splatnosť pohľadávky nastáva, keď žalobca o jej zaplatenie požiadal, nie keď tak urobiť mohol. Poukázal na uznesenie NS ČR sp. zn. 21Cdo/426/2005 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/99/2013 so záverom, že splatnosť nenastáva priamo zo zákona, ale záleží od veriteľa, či toto právo uplatní a vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku pohľadávky. Toto právo veriteľ môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2007 zo dňa 28.02.2008). Žalobca v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.10.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.10.2015, pričom vyzval žalovaných, aby v lehote 15 dní od prevzatia predmetnej listiny uhradili celú splatnú sumu pohľadávky, ktorá k uvedenému dňu predstavovala sumu 35.717,30 eur. Uvedené oznámenie
žalovaní v 1. a 2. rade prevzali 27.10.2015, teda od 28.10.2015 žalovaným začala plynúť 15 - dňová lehota na dobrovoľné zaplatenie pohľadávky. Jej márnym uplynutím, t.j. dňom 11.11.2015 si žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku v súdnom konaní, ako to predpokladá § 101 OZ. Je preto nevyhnutné subsumovať pod dátum 11.11.2015 aj začiatok plynutia premlčacej doby zosplatnenej pohľadávky. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/261/2016 zo dňa 30.11.2017, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/370/2016 zo dňa 27.09.2017 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/1017/2015 zo dňa 15.02.2015. V ďalšom namietal argumentáciu súdu prvej inštancie v bode 5.5 odôvodnenia napadnutého rozsudku z dôvodu, že závery tam uvedené sú neaplikovateľné na predmetný spor, keďže stranami sporu v predmetnej veci bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na deň 10.05.2036. Mal za to, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, súd prvej inštancie vzhľadom k nesprávnym skutkovým zisteniam spor nesprávne právne posúdil a rozhodol v rozpore so zákonom. Rovnako nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania. Odvolanie preto je dôvodné. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, eventuálne zruší rozsudok a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní tvrdiac, že žalobca sa nezmyselne a účelovo bráni použitiu zákonných ustanovení. V zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv na ochranu spotrebiteľa alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Aplikácia ust. § 565 OZ na spotrebiteľské právne vzťahy nie je zo zákona vylúčená. V texte § 53 ods. 9 OZ sa naň odkazuje a § 103 veta druhá odkazuje na § 565 OZ. Opätovne zotrvali na tvrdení o premlčaní nároku uplatneného po 3 rokoch a 5 dňoch v zmysle § 103 veta druhá OZ. Tiež tvrdili, že uplatnenie 15- dňovej lehoty na plnenie uvedené v Oznámení o zosplatnení úveru nemá hmotnoprávny charakter, lebo zosplatnenie je jednostranným právnym úkonom veriteľa nepodliehajúcim súhlasu dlžníka a veriteľ uviedol, že úver zosplatňuje ku 20.10.2015. Lehota poskytnutá žalobcom nemá odkladný účinok, pretože napr. v prípade dvojročnej lehoty by sa všeobecná zákonná premlčacia doba predĺžila na 5 rokov, čo je výklad neprípustný. Je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nárok si mohol uplatniť súdnou cestou až 11.11.2015. 15- dňová lehota, ktorú vymyslel sám, nemôže zmeniť plynutie premlčania, keď zákon uvádza začiatok ako deň po splatnosti splátky, pre nesplatenie ktorej sa k zosplatneniu úveru pristúpilo. Druhá veta § 103 OZ o ktorej žalobca nemohol mať nevedomosť, uvádza presne opačný výklad o jeho tvrdení, že nie je možné, aby premlčacia doba začala plynúť skôr, ako nastala splatnosť zostatku pohľadávky. Vyslovili svoje nestotožnenie sa s tvrdením žalobcu, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebolo naviazané na nezaplatenie konkrétnej splátky, ale na dlhodobé neplnenie, a to vzhľadom na § 565 OZ, že v prípade plnenia v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. K rozhodnutiam Krajského súdu v Trnave, na ktoré poukázal odvolateľ uviedli, že sa tieto vôbec nezaoberali začiatkom plynutia premlčacej doby. Navrhli preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
9. K replike žalovaných k odvolaniu žalobcu, sa tento vyjadril tak, že zotrval na svojich tvrdeniach. Uviedol, že dňa 11.10.2015 si nemohol svoju pohľadávku uplatniť na súde, keďže k mimoriadnej splatnosti došlo až ku dňu 20.10.2015. Splátky so splatnosťou v období od 10.11.2015 do 10.05.2036 ešte dňa 11.10.2015 splatné neboli a ich splatnosť nastala až vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 20.10.2015. Nemohol si preto 11.10.2015 uplatniť splátky splatné 10.11.2015 až 10.05.2036, lebo takýto jeho nárok by bol zamietnutý. Opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/426/2005 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/99/2013, podľa ktorých splatnosť celej pohľadávky nastala, keď žalobca o jej zaplatenie požiadal, nie keď tak urobiť mohol. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo na základe zmluvného dojednania o strate výhody splátok v prípade omeškania so splácaním pohľadávky, čo zakladá právo žalobcu (nie povinnosť) žiadať zaplatenie celého dlhu. Až požiadavkou žalobcu na žalovaných o zaplatenie celého dlhu, teda najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov, resp. jeho doručenia žalovaným, vznikol žalobcovi nárok na úhradu splátok splatných 10.11.2015 do 10.05.2036. Bez uvedeného dôvodu teda platí tzv. actio nata, a preto je nevyhnutné určiť začiatok plynutia premlčacej doby pre splátky splatné po 20.10.2015, najneskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 20.10.2015. Na podporu svojich tvrdení pripojil k vyjadreniu uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/370/2016 zo dňa 27.09.2017. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, eventuálne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. K replike žalobcu k vyjadreniu žalovaných, títo svoje stanovisko súdu už nedoručili.
11. Podaním zo dňa 02.08.2019, ktoré súdu prvej inštancie bolo doručené 07.08.2019 Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 s poukazom na § 95 ods. 1 a § 157 ods. 2 CSP, ako aj články 6 ods. 1, 2 a 16 ods. 1 Základných princípov CSP požiadalo o jeho pribratie do konania na strane žalovaného. Zároveň požiadalo súd o zaslanie výzvy žalovaným s povinnosťou v lehote 10 dní sa vyjadriť, či súhlasia s jeho vstupom do konania.
12. Súd prvej inštancie žalovaných vyzval výzvou zo dňa 15.08.2019 na vyjadrenie, či súhlasia s pribratím Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava ako osobitného subjektu do konania na ich procesnú stranu. V prípade, ak sa nevyjadria, bude sa mať za to, že s pribratím tohto združenia nesúhlasia. Uvedená výzva bola právnemu zástupcovi žalovaných doručená 19.08.2019. Žalovaní sa k výzve nevyjadrili.
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. V priebehu odvolacieho konania bolo do spisu predložené podanie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave na Šafárikovom nám. Č. 7, ktorým toto združenie požiadalo o jeho pribratie do konania na stranu žalovaného. Súd požiadal žalovaných, aby sa vyjadrili k uvedenému návrhu v lehote 10 dní odo dňa doručenia. Výzva bola doručená žalovaným prostredníctvom ich právneho zástupcu dňa 19.08.2019, na ktorú nereagovali a tak nevyslovili svoj súhlas so vstupom OZ do konania.
15. Odvolací súd preto, že nebol zo strany žalovaných daný súhlas na vstup OZ VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, čo tvorí zákonnú podmienku podľa § 95 ods. 1 CSP, nepribral uvedené OZ do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaných.
16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS/78/05).
17. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
18. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ).
19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2006 je zmluvou spotrebiteľskou. Správne preto vyhodnotil premlčanie žalovanej sumy 33.072,20 eur s prísl. Z vykonaného dokazovania je možné usúdiť, že dôvodom vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru bolo neuhradenie minimálne splátky splatnej dňa10.07.2015. Ak teda dôvodom na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bola neuhradená splátka splatná 10.07.2015, bolo namieste premlčanie počítať od neuhradenia uvedenej splátky tak, ako to ustálil prvoinštančný súd v zmysle § 103 druhá veta OZ.
20. K tomu odvolací súd uvádza, že v prípade, keď sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným - splatným celý dlh, stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle uvedeného, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Premlčacia doba na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu celého dlhu, teda začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Je preto pre správne posúdenie začatia plynutia premlčacej doby nevyhnutné ustáliť, pre ktorú nezaplatenú splátku veriteľ platne vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru, lebo od splatnosti tejto splátky začína plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu. Obdobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/16/2018 zo dňa 09.05.20 ako aj zo zjednocujúceho stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.11.2015.
21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje.
22. Keďže žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav.
23. K odvolacím dôvodom žalobcu je nutné ešte uviesť, že jeho výklad ohľadom začatia plynutia premlčacej doby v predmetnom prípade nie je možné akceptovať. Nie je možné premlčanie počítať odo dňa 11.11.2015, t.j. od uplynutia 15 dňovej lehoty, poskytnutej žalovaným na úhradu zosplatneného úveru ku dňu 20.10.2015, ktoré bolo realizované žalobcom v Oznámení, doručenom žalovaným dňa 27.10.2015. Lehota 15 dní, ktorá bola žalobcom poskytnutá na úhradu zvyšnej časti úveru po jeho zosplatnení nie je lehotou, ktorá by predlžovala premlčanie nároku. Podľa takéhoto výkladu žalobcu bolo by na žalobcovi, o akú dlhu dobu zákonnú premlčaciu lehotu predlží, t.j. o lehotu, ktorú by poskytol dlžníkom na úhradu sumy zosplatneného úveru ( napr. 10, 15, 20 ....dní). Dĺžka premlčacej doby je totiž striktne stanovená zákonom, a žiaden subjekt ju nemôže svojim jednostranným úkonom predlžovať. Je však jednoznačne treba súhlasiť s názorom žalobcu, že je na vôli veriteľa, či využije zákonom mu dané právo pristúpiť k zosplatneniu úveru, keď sú na to splnené podmienky. Ak sám žalobca v žalobe tvrdil, že využil svoje právo úver zosplatniť ku dňu 20.10.2015, o čo oprel svoj žalobný nárok, nemôže účinne toto zosplatnenie namietať v odvolacom konaní po tom, čo prvoinštančný súd rozhodol na základe ním tvrdeného skutkového stavu. Keďže žalovanými v konaní pred súdom prvej inštancie tieto skutočnosti neboli namietané, bolo namieste ich považovať za nesporné a z nich vychádzať. Je treba mať na myslí to, že pri výklade zákonov v spotrebiteľských sporoch je nutné aplikovať výklad v prospech spotrebiteľov, a tiež nie je možné dohodnúť so spotrebiteľom podmienky priečiace sa zákonu, nebolo preto možné podmienky splatnosti predmetného úveru platne dohodnúť v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 OZ, lebo aj prípadná takáto dohoda by bola neplatná. Ak už teda žalobca využil svoje právo ( nie povinnosť, ako to správne sám uvádza) na predčasné zosplatnenie úver, mohol tak urobiť iba s následkom, ktorý upravuje zákon. Sám určil zosplatnenie úveru ku dňu 20.10.2015, v zmysle ust. § 103 druhá veta OZ, premlčacia doba tak musela začať plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, ktorá v danom prípade nemohla byť neskôr, ako splátka splatná dňa 10.7.2015 tak, ako to vyhodnotil aj prvoinštančný súd. Na veci nemôže zmeniť nič ani tvrdenie žalobcu, že žalovaní boli v omeškaní so zaplatením už aj predchádzajúcich splátok. Rozhodným v prejednávanej veci je dátum splatnosti splátky, pre ktorú využil žalobca právo na zosplatnenie celého úveru - dlhu. Uvedených závery nie sú v rozpore ani s rozhodnutiami, na ktoré odvolateľ v odvolaní poukazuje.
24. Odvolací súd ešte na margo uvádza, že veritelia by mohli svojim oprávnením zosplatniť úver umelo predlžovať trojročnú premlčaciu lehotu v prípade, ak by svoje právo na zosplatnenie úveru nevyužili napr. už pri prvých možnostiach omeškania dlžníka so splátkou po dobu zákonom stanovenú, ale mohli by toto svoje právo využiť po uplynutí podstatne dlhšieho času, čím by tak mohlo dochádzať k neoprávnenému predlžovaniu premlčacej doby. Citovaný zákon v ust. § 103 druhá veta OZ jednoznačne stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Tvrdenie odvolateľa, že neboli splnené ku dňu 11.07.2015 podmienky pre zosplatnenie úveru sú preto nespôsobilé privodiť zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia za situácie, keď sám žalobca v žalobe odôvodňoval uplatnený nárok platným zosplatnením.
25. K tvrdeniu žalobcu, že nedošlo k platného zosplatneniu úveru, čim odôvodňoval oprávnenosť svojho nároku, je nutné zdôrazniť, že ak by nedošlo k zosplatneniu úveru, nemal by žalobca nárok na celú sumu nezaplateného úveru, lebo ak tento bol dohodnutý s konečnou splatnosťou dňa 10.05.2036, mal by iba nárok na zaplatenie jednotlivých už dlžných splátok, nie na zaplatenie celého dlhu aj so splátkami splatnými po dátume podania žaloby až do dňa 10.05.2036. Je nepochybným, že využitím práva veriteľa zosplatniť úver zaniká povinnosť dlžníka splatiť úver v splátkach, ale vzniká mu povinnosťou zaplatiť zvyšok úveru naraz. Preto žalobca už nemôže mať nárok na žiadne splátky po splatnosti úveru.
26. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko žalobcu a žalovaných k prejednávanej veci, zhodnotil vykonané dokazovanie a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).
27. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, a to aj čo sa týka správneho výroku o trovách konania.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným bola priznaná plná náhrada trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).