Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_11Co-99-2013.pdf
PDF · 105.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/99/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom AK v Bratislave, Michalská 9, proti žalovaným: 1/ E. U., nar. X.X.XXXX, bývajúci v Q. K., F. XXXX/XX, zastúpený opatrovníkom T. U., nar. XX.X.XXXX, bývajúcou v Q. K., F. XX, 2/ P. U., nar. X.X.XXXX, bývajúci v X. XXX, zastúpený opatrovníkom JUDr. F. J., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu B., o zaplatenie 2.840,80 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/173/2012-86 zo dňa 24.5.2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 52,08 eur, úrok z omeškania zo sumy 86,99 eur vo výške 9 % ročne od 20.2.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prevyšujúcej časti ohľadne zaplatenia sumy 222,74 eur, zaplatenia úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 1.951,38 eur od 20.2.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 597,70 eur od 20.2.2012 do zaplatenia žalobu zamieta.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania 168,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 285,22 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v bode I. zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.528,38 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1.951,38 eur vo výške 9,25 % ročne od 20.2.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode II. žalovaného v 1. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 37,60 eur spolu s 25 % úrokom ročne od 1.1.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V bode IV. žalovaného v 1. rade zaviazal nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode V. žalovaného v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 168,- eur a taktiež trovy právneho zastúpenia vo výške 217,76 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 2.803,20 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.951,38 eur vo výške 16,9 % ročne od 20.2.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 1.951,38 eur vo výške 9,25 % ročne od 20.2.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 684,69 eur vo výške 9,25 % ročne od 20.2.2012 až do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť mu sumu 37,60 eur spolu s úrokom 25 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a tiež náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda dňa 5.11.2009. Predmetom zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Následne dňa 26.2.2010 žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 2.000,- eur. V zmysle bodu II. zmluvy o úvere bol úver zabezpečený vyhlásením ručiteľa a to žalovaného v 2. rade. Nakoľko si žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas a dlh nezaplatil ani potom, čo mu bola zaslaná posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy dňa 10.2.2011, žalobca svojim oznámením o zročnosti úveru zo dňa 2.5.2011 vyhlásil svoju pohľadávku z úveru voči žalovaným dňom 20.4.2011 za splatnú a vyzval ich na jej zaplatenie. Istina spotrebiteľského úveru predstavovala sumu 1.951,38 eur, ďalej pohľadávka predstavovala úroky z úveru vo výške 597,70 eur, úroky z omeškania vo výške 167,13 eur, ďalšie poplatky vo výške 86,99 eur, a to ku dňu 19.2.2012. Dlh žalovaných predstavoval sumu 2.803,20 eur. Ku dňu 31.12.2011 bol na bežnom účte evidovaný debetný zostatok vo výške 37,60 eur, ktorý je úročený 25 % debetnou úrokovou sadzbou p.a. a zostatok je povinnosťou žalovaného v 1. rade tento zaplatiť na základe zmluvy o bežnom účte.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 5.11.2009 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného tento účet. Dňa 26.2.2010 žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 003525494R peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 2.000,- eur. Vyčerpaný a nesplatený úver bol úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % p.a., RPMN predstavovala 21,75 % p.a. a žalovaný v 1. rade sa zaviazal úroky a istinu úveru splácať v 60-tich mesačných anuitných splátkach, v 20. deň v mesiaci vo výške 49,46 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.3.2010 a posledná splátka dňa 20.2.2015. Predmetný úver bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou dlžníkom - žalovaným v 1. rade a vyhlásením ručiteľa - žalovaným v 2. rade. Žalobca vyzval žalovaných listom zo dňa 10.2.2011 na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá k uvedenému dňu predstavovala sumu 556,26 eur. Zároveň im oznámil, že ak nebude predmetný dlh uhradený, žalobca pristúpi k vyhláseniu celého záväzku z uvedenej zmluvy za predčasne splatný a pohľadávku uplatní súdnou cestou. Keďže žalovaní splatný záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neuhradili, žalobca im podaním zo dňa 2.5.2011 oznámil, že ku dňu 10.4.2011 vyhlásil pohľadávku za splatnú. Zároveň ich vyzval na úhradu dlhu, ktorý predstavuje 2.394,10 eur vrátane príslušenstva a poplatkov podľa Sadzobníka ČSOB. Podľa predloženej špecifikácie nesplatenej časti istiny (č. l. 38 spisu) ku dňu 20.4.2011 nesplatená istina úveru predstavovala sumu 1.951,38 eur, omeškaný riadny úrok sumu 322,88 eur, nezaplatené úroky z omeškania sumu 25,18 eur a omeškané poplatky sumu 86,99 eur. Žalobca so žalovaným v 1. rade zároveň dňa 5.11.2009 uzatvoril Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov, ktorou sa žalobca zaviazal počnúc dňom 5.11.2009 zriadiť v prospech majiteľa bežný účet v mene EUR. Podľa čl. I. bod 2 sa majiteľ účtu zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Ku dňu 31.12.2011 na bežnom účte zostal evidovaný debetný zostatok vo výške 37,60 eur a podľa predloženého prehľadu úrokových sadzieb v tom čase debetná úroková sadzba bola vo výške 25 %.
Súd ďalej vec právne hodnotil podľa § 369, ods. 1 - 3, ust. § 502 ods. 1, 2, ust. § 503 ods. 1 - 3, ust. § 708 ods. 1, 2, ust. § 710 Obchodného zákonníka, ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ust. § 4 ods. 1 - 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v tejto súvislosti konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 26.2.2010 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 2.000,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % p.a., RPMN 21,70 % p.a., so splátkami vo výške 49,46 % počnúc dňom 20.3.2010 až do 20.2.2015. Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, teda záväzkové vzťahy na základe uvedenej zmluvy sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného
vzťahu. Právna úprava spotrebiteľských úverov upravená zákonom č. 258/2001 Z.z. je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaní si na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere neplnili riadne svoje povinnosti, žalobca pristúpil k vyhláseniu zročnosti úveru, a to ku dňu 20.4.2011. Ku dňu zročnosti úveru dlh žalovaných pozostával z nesplatenej časti istiny vo výške 1.951,38 eur, z nezaplateného splatného zmluvného úroku vo výške 322,88 eur, z nezaplateného splatného úroku z omeškania vo výške 25,18 eur a z nezaplatených splatných poplatkov vo výške 86,99 eur. Podľa poslednej správy predmetného úverového účtu pred podaním žaloby nezaplatená časť istiny predstavovala 1.951,38 eur, nezaplatené riadne úroky z omeškania 597,70 eur, nezaplatené úroky z omeškania splatné 167,13 eur, poplatky z omeškania vo výške 86,99 eur. Na základe uvedených skutočností súd vyhovel žalobe v časti zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 1.951,38 eur, nezaplateného splatného kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 16,90 % p.a. k 20.4.2011, teda ku dňu vyhlásenia zročnosti úveru (vo výške 322,88 eur), nezaplatenej časti bankových poplatkov ku dňu zročnosti vo výške 86,99 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania k dátumu poslednej delikvencie vo výške 167,13 eur, t.j. spolu 2.528,38 eur.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku vo výške 16,9 % ročne od 20.2.2012 až do zaplatenia. Bolo nesporné, že žalovaní sa v súlade so zmluvou o úvere zaviazali poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 16,90 % p.a. v pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,46 eur od 20.3.2010 do 20.2.2015. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutie NS SR č. R59/1998, z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Teda súd mal za to, že žalobca ako veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 20.4.2011, t.j. do dňa, kedy vyhlásil úver za predčasne zročný s tým, že po tomto dátume mu nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru, kapitalizované dohodnuté zmluvné úroky ku dňu zročnosti vrátane nezaplatených splatných bankových poplatkov a kapitalizované dohodnuté úroky z omeškania k poslednej delikvencii úverového účtu, t.j. k 20.2.2012 a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. priznal súd žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.951,38 eur, zároveň zamietol nárok žalobcu vo výške 9,25 % zo sumy 684,69 eur, ktorá predstavovala kapitalizovanú časť zmluvného úroku vo výške 597,70 eur a poplatku 86,99 eur z dôvodu, že v zmysle ust. § 121 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením a v súlade s rozsudkom NS SR sp. zn. 6Obdo/4/94 nie je možné požadovať úroky z omeškania z príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že ak sa pohľadávkou v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka rozumie istina, teda plnenie z hlavného peňažného záväzku, potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky vyplývať ani z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Ďalej súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorili Zmluvu o bežnom účte a to dňa 26.2.2010, ktorou sa žalobca zaviazal zriadiť v prospech žalovaného v 1. rade účet a tento sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte žalobca úročil vzniknutý debetný zostatok ním vyhlásenou debetnou úrokovou sadzbou. Bolo nesporné, že žalovaný v 1. rade na bežnom účte prečerpal peňažné prostriedky nad rámec voľných peňažných prostriedkov, resp. nad rámec zmluvne povoleného prečerpania, čím na účte vznikol debetný zostatok vo výške 37,60 eur, ktorý bol žalobca oprávnený úročiť debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25 % p.a. v súlade s predloženými sadzbami úrokových sadzieb vyhlásenými žalobcom k 1.1.2012. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhovel žalobe v časti zaplatenia debetného zostatku vo výške 37,60 eur s 25 % p.a. od 1.1.2012 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti bola priznaná plná náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 184,50 eur, náhrada trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby vo výške 101,25 eur a 2 x režijný paušál po 7,63 eur, čo spolu predstavuje sumu 217,76 eur. Súd pri určení tarifnej odmeny vychádzal z priznaného nároku žalobcovi, a to zo sumy 2.528,38 eur.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a tiež proti výroku o trovách konania, ktorými bola priznaná nižšia suma trov právneho zastúpenia. Dôvodom odvolania bola skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že nárok na odplatu za poskytnutie úveru (nárok na úroky z úveru) mu patria až do doby, keď mu žalovaný - dlžník vráti všetky poskytnuté a doteraz nezaplatené peňažné prostriedky. Istina ku dňu 19.2.2012 predstavovala sumu 1.951,38 eur a žalobca mal za to, že úroky z úveru z predmetnej istiny mu patria až do úplného zaplatenia istiny (do úplného vrátenia poskytnutých a doteraz nevrátených peňažných prostriedkov). Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že predčasným ohlásením zročnosti úveru došlo k zmene zmluvného vzťahu, a teda žalobca nemá viac nárok na úhradu riadneho úroku. V skutočnosti predmetné peňažné prostriedky sú stále požičané žalobcom žalovanému a žalovaný ich doteraz nevrátil. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že od vyhlásenia zročnosti úveru žalobcovi náleží len úrok z omeškania z titulu nezaplateného záväzku. Nárok na úrok z úveru totiž vyplýva priamo z Obchodného zákonníka a tento úrok nepredstavuje postih za včas nevrátené peňažné prostriedky, ale odplatu za to, že žalobca žalovanému peňažné prostriedky poskytol. Postihom za včas nevrátené peňažné prostriedky sú úroky z omeškania. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR uverejnený v Zo súdnej praxe, 1996, č. 5, s. 103 vyplýva, že úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98 zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Žalobca zastával názor, že okrem priznanej dlžnej sumy vo výške 2.528,38 eur, ktorej obsahom sú úroky z úveru vyčíslené ku dňu 20.4.2011, čo je dátum zročnosti, vo výške 322,88 eur, má nárok aj na zvyšnú časť vyčíslených úrokov z úveru od 21.4.2011 do 19.2.2012 (274,82 eur), ako aj na nevyčíslenú časť úrokov z úveru (úrok z úveru vo výške 16,90 % ročne zo sumy 1.951,38 eur od 20.2.2012 až do zaplatenia). Nárok žalobcu na úroky z omeškania z úrokov z úveru vyplýva zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere a z Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré boli súdu zaslané ako príloha k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nárok žalobcu na úroky z omeškania z úrokov z úveru žalobca zdôvodnil aj ustanovením Obchodného zákonníka § 369, ale tiež aj ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v žiadnom ustanovení Občianskeho zákonníka, ani Obchodného zákonníka sa neuvádza, že úroky z omeškania patria veriteľovi len pri omeškaní s plnením istiny, ale uvádza sa, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného záväzku, ktorým sa myslí aj záväzok uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky z úveru a poplatky, žalobca mal za to, že uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom, vrátane nároku na úhradu úrokov z omeškania z úrokov z úveru a poplatkov je dôvodný. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98 a tiež aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/62/2007. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca uviedol, že súd prvého stupňa mu priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 217,76 eur, pričom táto suma predstavuje sumu právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby pri dlžnej sume 2.528,38 eur a z odôvodnenia vyplýva, že suma trov právneho zastúpenia neobsahuje 20 % DPH, ktorú si žalobca riadne uplatnil. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH. Táto skutočnosť bola preukázaná, a teda žalobca mal za to, že súd prvého stupňa mal vo výroku rozsudku priznať aj 20 % DPH na trovách právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa žalobcovi priznal sumu trov právneho zastúpenia vychádzajúcu z nižšej dlžnej sumy priznanej v rozsudku, avšak v prípade správnej aplikácie a interpretácie právnych noriem bol v konaní úplne úspešný, a teda by mal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú sumu 285,22 eur a zahŕňa aj 20 % DPH.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa na odvolanie žalobcu nevyjadrili.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že zamietavá časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje nepriznanie kapitalizovaného úroku vo výške 274,82 eur, ďalej nebol priznaný úrok zo sumy 1.951,38 eur od 20.2.2012 vo výške 16,90 % ročne. Súd nepriznal úrok z omeškania zo sumy 684,69 eur (úrok vo výške 597,70 eur a poplatok vo výške 86,99 eur) od 20.2.2012 do zaplatenia.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o uzatvorenie zmluvy o bežnom účte. Z uplatnených nárokov žalobcom súd priznal istinu úveru 1.951,38 eur, spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,25 % ročne od 20.2.2012 do zaplatenia, ďalej priznal sumu 322,88 eur ako kapitalizovaný úrok z uvedenej sumy vo výške 16,90 % p. a. k 20.4.2011, teda ku dňu zročnosti úveru. Ďalej priznal nezaplatenú časť bankových poplatkov vo výške 86,99 eur a kapitalizované úroky z omeškania k dátumu poslednej delikvencie vo výške 167,13 eur, spolu teda sumu 2.528,38 eur.
Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o nepriznanú časť kapitalizovaných úrokov vo výške 274,82 eur (rozdiel medzi uplatnenou sumou 597,70 eur a priznanou sumou 322,88 eur) je nárok žalobcu sčasti dôvodný a to do výšky 52,08 eur. Zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere čl. V. vyplýva, že prvá anuitná splátka bola splatná 20.3.2010 a k oznámeniu zročnosti uvedeného úveru došlo až oznámením o zročnosti a to dňa 9.5.2011, ako to vyplýva z pripojenej doručenky u žalovaného v 1. rade. Za uvedené obdobie, t. j. 415 dní kapitalizovaný úrok vo výške 16,90 % zo sumy 1.951,38 eur je suma 374,96 eur, priznaná je suma 322,88 eur, takže rozdiel je 52,08 eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že splatnosť celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky nastáva až okamžikom, kedy veriteľ dlžníka o jej zaplatení požiadal, nie okamžikom, kedy tak v súlade so zmluvnými dojednaniami urobiť mohol. Podľa Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery bolo oprávnením žalobcu (viď čl. 9. bod 9.1.2) v prípade, že dlžník je v omeškaní so splatením akejkoľvek sumy voči žalobcovi, ktorý mu poskytol úver, oznámením odoslaným dlžníkovi písomne vyhlásiť, že všetky jeho pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení. V tomto prípade však platí to, čo je vyššie uvedené, že splatnosť celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky nastáva až okamžikom, kedy veriteľ dlžníka o jej zaplatenie požiadal, nie okamžikom, kedy tak v súlade so zmluvnými dojednaniami urobiť mohol (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/426/2005). Z týchto dôvodov odvolací súd v prevyšujúcej časti ohľadne zaplatenia sumy 222,74 eur žalobu zamietol.
Pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal zmluvný úrok vo výške 16,90 % zo sumy 1.951,38 eur od 20.2.2012 do zaplatenia, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R/59/1998 odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, z ktorého vyplývajú závery konštatované súdom prvého stupňa.
Odvolací súd pre zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o zamietavú časť rozsudku súdu prvého stupňa potom vo svojom zmeňujúcom rozsudku tento nárok výslovne zamietol.
Odvolací súd však priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 86,99 eur vo výške 9 % ročne od 20.2.2012 a to z toho dôvodu, že súd prvého stupňa žalobcovi priznal tento nárok na zaplatenie uvedených poplatkov a keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní s jeho zaplatením, potom je nárok žalobcu na priznanie úroku z omeškania vo výške 9 % dôvodný.
Odvolací súd súčasne takisto pre zrozumiteľnosť zamietavej časti v rozsudku súdu prvého stupňa zamietol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 597,70 eur, ktorá predstavovala kapitalizovaný zmluvný úrok a to z toho dôvodu, že veriteľ nemá bez ďalšieho právo požadovať úroky z omeškania zo zmluvných úrokov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 35Odo/101/2002). Nie je dotknuté právo účastníkov zmluvy o úvere dohodnúť, že zmluvné úroky sa stanú súčasťou istiny a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dohodnutú alebo zákonom stanovenú sadzbu úrokov z omeškania. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že sa takto opäť úročí len istina a nie príslušenstvo pohľadávky. Branie úroku z úrokov (tzv. anatocizmus) bolo zakázané už podľa tradície Rímskeho práva. Ak teda súd prvého stupňa tento nárok nepriznal, postupoval v súlade so zákonnou úpravou. Zo zmluvy o úvere,
ani z Obchodných podmienok nevyplýva vyššie uvedená dohoda medzi veriteľom a dlžníkom. Naopak z Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery článok 4 bod 4.2 vyplýva, že úroky a poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa budú úročiť sadzbou úroku z omeškania, čo je v zmysle vyššie uvedeného neprípustné. Z týchto dôvodov odvolací súd požadovaný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 597,70 eur od 20.2.2012 do zaplatenia zamietol.
Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že uznal odvolaciu námietku žalobcu pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia v tom zmysle, že trovy právneho zastúpenia vypočítal z tarifnej hodnoty 2.803,20 eur, takže tarifná odmena za 1 úkon je 111,21 eur, k tomu režijný paušál 7,63 eur, čo je 118,84 eur, za 2 úkony je to suma 237,68 a k tomu 47,54 eur - 20% DPH, takže celková odmena za právne zastúpenie je požadovaných 285,22 eur.
Z hľadiska odvolacích trov je treba konštatovať, že žalobca mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný, podobne ako žalovaní v 1. a 2. rade s tým, že títo náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatnili, preto odvolací súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.