Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
+ 93 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (98)818598138402fff062a426cb774da74419f9b2330c92b4bf010927e12ac9e443.pdf
PDF · 9.84 MB
No categories available
6 Obdo 4/94
Legal thesis Official
Úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom. Oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka).
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 1995 sp. zn. 6 Obdo 4/94.)
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozsudkom č.k. 1 Cb 46/94-13 z 21. marca 1994 uložil žalovanému povinnosť, aby zaplatil žalobcovi 8754 Sk a trovy konania v sume 1390 Sk. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalovaný si objednávkou č. 71/92 zo 17. februára 1992 objednal tovar, ktorý mu žalobca dodal a fakturoval faktúrou č. 046259 z 19. apríla 1992 na 207 207 Sk. Keďže faktúru, ktorá bola splatná 11. mája 1992 žalovaný uhradil až 30. októbra 1992, dostal sa do omeškania, za čo mu žalobca v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka vyúčtoval penalizačným vyúčtovaním č. 1452 z 19. decembra 1992 úroky z omeškania vo výške 8754 Sk, do výšky ktorej návrhu vyhovel. Žalobca však žiadal z nezaplateného úroku z omeškania aj ďalší 18 %-ný úrok. Pretože úrok z omeškania tvorí príslušenstvo záväzku a zákon hovorí o možnosti vyúčtovať úroky z omeškania za oneskorenú úhradu s platením peňažného záväzku a nie jeho príslušenstva, v tejto časti návrh zamietol.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca v časti výroku, ktorým bol návrh zamietnutý. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom č.k. 4 Cob 63/94-21 z 23. mája 1994 rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti, t.j. zamietnutí 18 %-ných úrokov zo sumy 8754 Sk od 31. októbra 1992 do zaplatenia potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho konania v sume 690 Sk. Súčasne vyslovil, že proti rozsudku je prípustné dovolanie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniká pri každom omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo
jeho časti. Úroky z omeškania sú sankciou za oneskorené splnenie peňažného záväzku a podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky. Pokiaľ žalobca svoje právo na úroky z úrokov odôvodňoval postupom bánk, ktoré v zmluve o úvere dojednávajú úroky z úrokov, poukázal odvolací súd na ust. § 502 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právo na úroky vzniká z poskytnutých peňažných prostriedkov. Úroky, ktoré je dlžník povinný platiť banke pri omeškaní so splácaním úveru, nie sú poskytnutými peňažnými prostriedkami bankou. Preto dospel k záveru, že ak nie je dohoda podľa § 263 Obchodného zákonníka, nie je možné postihovať úrokom úroky z omeškania podľa § 502 Obchodného zákonníka. Keďže odvolací súd zistil, že účastníci neuzavreli dohodu, že úroky, ako príslušenstvo pohľadávky sa stávajú súčasťou pohľadávky a tieto sa nestali súčasťou pohľadávky ani zo zákona, ostal len jej príslušenstvom. Preto žalobcovi nepriznal právo na úroky z omeškania so zaplatením úrokov z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, nakoľko nejde o omeškanie so splnením peňažného záväzku, ale o omeškanie so zaplatením príslušenstva peňažného záväzku. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca. Uviedol, že záväzok, ako vyplýva z ustanovenia § 480 Občianskeho zákonníka vzniká, okrem iného tiež zo skutočností uvedených v zákone. V tomto prípade je inou skutočnosťou uvedenou v zákone (§ 369 Obch. zák.), omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku. Zastával názor, že niet pochybností o tom, že vzniknutý záväzok platiť úroky z omeškania je záväzkom peňažným, a preto je podľa neho irelevantné, či je tento peňažný záväzok príslušenstvom, alebo súčasťou veci. Keďže podľa jeho názoru omeškanie s plnením takto vzniknutého peňažného záväzku podlieha režimu ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka, navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciem súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý konal ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 242 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 O.s.p. a dovolanie žalobcu zamietol.
Z odôvodnenia:
Predmetom sporu je právo na úroky z úrokov vo výške 18 %, t.j. z úrokov 8754 Sk za obdobie od 31. októbra 1992 až do zaplatenia. Táto suma predstavuje výšku úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry č. 046259 z 19. apríla 1992, vyúčtovaných podľa penalizačného vyúčtovania č. 1452 z 9. decembra 1992.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obchodného zákonníka.
Úroky z omeškania sú následkom nesplnenia peňažného záväzku a vznikajú vtedy, ak si dlžník nesplnil včas a riadne svoju povinnosť, spočívajúcu v zaplatení peňažného záväzku. Úroky z omeškania nahradzujú škodu, ktorú veriteľ utrpel tým, že nemohol včas disponovať dlžnou sumou. Zámerom úpravy § 369 Obchodného zákonníka bolo zamedziť dlžníkovi, aby mohol nezaplatenú sumu využiť na podnikanie, a preto toto zákonné ustanovenie dáva možnosť dohodnúť výšku úrokov. Výklad citovaného ustanovenia uvádzaný žalobcom nie je preto odôvodnený. Úroky z omeškania sú sankciou a teda príslušenstvom pohľadávky, a preto za omeškanie so zaplatením úrokov z omeškania nevzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka, pretože v tomto prípade ide o omeškanie so zaplatením príslušenstva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto zisteného stavu konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne, preto dovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Súčasne podľa ustanovenia § 243b ods. 4 O.s.p., v spojitosti s § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách dovolacieho konania.