Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/261/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. O., nar. X. X. XXXX, bytom B., R. XXX/XX, zastúpeného: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36 866 296, o 1.671,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 19. januára 2016 č. k. 26C/360/2014-83 a o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 16. februára 2016 č. k. 26C/360/2014-91 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.671,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 9. septembra 2011 do zaplatenia a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 359,22 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), § 53 ods. 1, § 53b ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5, 9, § 101, § 103, § 565 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou Zmluvou o pôžičke č. 6060344 z 1. decembra 2008 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130) a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.655,51 eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať mesačnými splátkami vo výške 85,84 eur, v počte splátok 44. Žalovaný doposiaľ poskytol peňažné plnenie vo výške 2.163,17 eur. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným splácať dlh, právna predchodkyňa žalobkyne listom z 25. augusta 2011 vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Predmetnú zmluvu súd prvej inštancie kvalifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže jej subjekty spĺňali definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva predstavovala vopred pripravené tlačivo pre širší vopred neurčený okruh dlžníkov, na príprave ktorých sa dlžník (spotrebiteľ) nepodieľal a nemal ani možnosť zásadným spôsobom meniť ich obsah. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru. Bol preto daný dôvod aplikovať na predmetný prípad ustanovenia ZoSÚ. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve absentuje obligatórna náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (v zmluve bola uvedená len výška mesačnej splátky a počet splátok). Nebolo zrejmé, aká je splátka istiny, úroku a prípadne iných poplatkov. Žalobkyni tak prislúchalo právo na zaplatenie poskytnutej peňažnej sumy 2.655,51 eur. S prihliadnutím na výšku poskytnutého plnenia 2.163,17 eur, zostatok dlhu činil 492,36 eur. Z prehľadu splátok úveru vyplynula skutočnosť, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac február až júl 2011. Premlčacia doba, pri využití práva podľa § 565 O. z., začala plynúť splatnosťou nezaplatenej splátky, t. j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou vo februári 2011 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanému (§ 53 ods. 9 O. z.). Trojročná premlčacia doba uplynula splatnosťou najstaršej omeškanej splátky vo februári 2011 a pokiaľ žalobkyňa podala žalobu 14. augusta 2014, urobila tak po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Veriteľovi prislúchalo právo pristúpiť k zosplatneniu dlhu po uplynutí 3 mesiacov od nezaplatenej splátky. Uvedené však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 O. z., ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky. Premlčanými splátkami boli jednotlivé splátky počnúc od februára 2011 do júla 2011. Súd prvej inštancie zo zákona prihliadal na premlčanie dlhu zo spotrebiteľského úveru (§ 5b ZoOS) a žalobu pre premlčanie práva zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), v zmysle ktorého žalovanému ako plne úspešnému účastníkovi konania prináležalo právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 359,22 eur (pozostávajúcich z odmeny právneho zástupcu, z režijného paušálu, náhrady cestovného a náhrady za stratu času, ako i náhrady DPH).

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu, alternatívne jeho zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového stavu. Pri posudzovaní plynutia premlčacej doby vychádzal súd prvej inštancie z nepreukázaných údajov, teda z dátumu poslednej omeškanej splátky. Tento údaj nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Svoje odôvodnenie súd prvej inštancie nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach. Listom z 25. augusta 2011 právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovaného k úhrade celého zostatku dlhu do 3 dní od doručenia. Keďže žalovaný prevzal listinu 5. septembra 2011, trojdňová lehota uplynula dňom 8. septembra 2011, ktorým dňom došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Až od tohto dátumu bolo potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 146/2008, ako i rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/7/2015 (začiatok premlčacej doby je vymedzený objektívne, nezávisle na objektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve, ide o okamih, kedy vznikne možnosť na základe práva podať žalobu). Pre úplnosť žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/30/2005, ako i sp. zn. 17Co/208/2014. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/420/2014 údaj o omeškaní bez ďalšieho úkonu veriteľa nie je možné dávať do súvislosti so splatnosťou dlhu. Žaloba bola podaná 14. augusta 2014, teda premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Ustanovenia § 101 až 103 O. z. s poukazom na § 565 a § 53 ods. 9 O. z. boli aplikované správne, ako i v súlade s ustálenou súdnou praxou. V prípade spotrebiteľských vzťahov splátky sa premlčujú jednotlivo od splatnosti jednotlivej splátky. Splátky pred podaním návrhu (14. augusta 2011) sú preto premlčané, čo v danom prípade znamená, že je premlčaný nárok v žalobe, keďže sa týkal splátok pred uvedeným dátumom.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zotrvávala na svojej predošlej argumentácii v odvolaní. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné posudzovať od splatnosti celej dlžnej sumy (nasledujúcim dňom po uplynutí trojdňovej lehoty od prevzatia predmetnej upomienky).

5. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 eur, s poukazom na ustanovenie § 137, § 142 ods. 1, 3 O. s. p. a zdôvodňujúc, že v napadnutom rozsudku z 19. januára 2016 č. k. 26C/360/2014 žalovanému nebol priznaný v náhrade trov konania súdny poplatok za podaný odpor, čím vznikla potreba o ňom dodatočne rozhodnúť. S poukazom na plný úspech žalovaného v konaní, vznikla žalobkyni povinnosť nahradiť mu aj trovy konania vo výške 100 eur (za podaný odpor proti platobnému rozkazu).

6. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc priznanie náhrady trov konania, s poukazom na podané odvolanie vo veci samej, ktorým navrhla zmenu napádaného rozsudku (vyhovením žalobe a priznaním náhrady trov konania žalobkyni).

7. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

10. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným ako spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok bol plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na daný prípad aplikovať občiansko-právnu úpravu premlčania, ktorá s prihliadnutím na dĺžku premlčacej doby tri roky, je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia.

12. Podľa § 103 O. z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Podľa § 565 O. z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Ustanovenie § 103 O. z. rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doby jednotlivých splátok a to tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 O. z. však treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky uvedené v ustanovení § 565 O. z., ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ použiť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k neuhradenej splátke. Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 O. z. podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva automaticky zo zákona).

15. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že právna predchodkyňa žalobkyne predložila v spore zmluvu o poskytnutí pôžičky z 1. decembra 2008, spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, ako i predžalobnou upomienkou z 25. augusta 2011.

17. Súd prvej inštancie predovšetkým neskúmal uzavretie dohody zmluvných strán, či veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, od ktorej je ale potrebné odlíšiť dohodu, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku dlhu určeným dňom v tejto dohode, teda naplnenie zákonom stanovených podmienok pre splatnosť celého zostatku dlhu. Nerozlíšil už nastalú splatnosť jednotlivých splátok úveru (splatných do doby splatnosti celého zostatku dlhu) a splátok splatných na základe jednostranného úkonu veriteľa. Nemohol preto správne posúdiť počiatok plynutia premlčacej doby.

18. Ustanovenie § 103 O. z., upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 O. z., podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565 O. z. len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach (nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky.

19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky priamo zo zákona, bez ohľadu na skutočnosť či a aká bola dohoda zmluvných strán, neskúmal ani zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 O. z. v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 O. z. (upozornenie dlžníka na uplatnenie práva podľa § 565 O. z.), najmä či veriteľ právo na zaplatenie celého dlhu uplatnil podľa zákonom stanovených pravidiel a kedy sa tak stalo, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Ak nebola strata výhody splátok dohodnutá (prípadne určená v rozhodnutí), omeškanie s plnením jednotlivej splátky nemá vplyv na splatnosť zostatku dlhu.

20. Okrem vyššie uvedených kumulatívnych predpokladov splatnosti celého dlhu (nesplnenie niektorej zročnej splátky, jednostranný adresovaný právny úkon veriteľa, ktorým žiada o zaplatenie celej pohľadávky, ak to bolo veriteľom a dlžníkom takto dohodnuté, t. j. dohoda, prípadne rozhodnutie ak tak bolo určené v rozhodnutí), ak ide o plnenie so spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ (dodávateľ) uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 O. z. v aktuálnom znení).

21. S poukazom na uvedené bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky (na základe konkretizácie uplatňovaného peňažného plnenia), ktorých splatnosť nastala samostatne (pred splatnosťou celého zostatku dlhu), u ktorých začína plynúť premlčacia doba odo dňa ich zročnosti, teda samostatne u každej jednotlivej splátky. Následne skúmať naplnenie kumulatívnych predpokladov splatnosti celého zostatku dlhu podľa § 565 O. z. a § 53 ods. 9 O. z. a až následne sa zaoberať aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS. Od dohody o strate výhody splátok podľa § 565 O. z. je potrebné odlíšiť dohodu, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku dlhu určeným dňom v tejto dohode (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2658/2008). Predpokladom je tiež spoľahlivé poznanie žalobkyňou uplatňovanej pohľadávky 1.671,67 eur, z čoho pozostáva, rozlíšením nezaplatených splatných splátok (u ktorých nastala splatnosť samostatne pred možnou splatnosťou celého zostatku dlhu), splatných podľa zmluvných dojednaní.

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda akúkoľvek argumentáciu vo vzťahu k odôvodneniu dohody o zročnosti celého zostatku dlhu (§ 565 O. z.), ktorá je primárnym predpokladom posúdenia splatnosti dlhu a následne premlčacej lehoty. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. I.ÚS 226/03).

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania posúdiť a ozrejmiť, či a k akej dohode ohľadom splatnosti celého zostatku dlhu došlo medzi zmluvnými stranami (aký je obsah tejto dohody). Ak bola uzavretá dohoda podľa § 565 O. z., súd prvej inštancie vyhodnotí postup veriteľa voči spotrebiteľovi z hľadiska naplnenia zákonom stanovených podmienok (viazaný názorom odvolacieho súdu), okrem ustanovenia § 565 aj podľa ustanovenia § 53 ods. 9 O. z.. Teda či veriteľ (dodávateľ) uplatnil právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú využil svoje právo podľa tohto dotknutého ustanovenia a či upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (t. j. upozornenie na uplatnenie práva požadovať zaplatenie celého dlhu). Po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok pre nastalú zročnosť uplatňovaného dlhu bude môcť pristúpiť k posúdeniu premlčania dlhu.

25. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata. Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zákon určuje, že premlčacia doba každej splátky začína plynúť odo dňa jej splatnosti. Ustanovenie § 103 O. z. predpokladá práve možnosť aj takej dohody zmluvných strán, podľa ktorej, ak dlžník nesplní niektorú zo splátok, stane sa zročným celý dlh (dohoda o strate výhody splátok). V takom prípade premlčacia doba (vo vzťahu k celému dlhu) začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (pri strate výhody splátok začína beh premlčacej doby ohľadne nesplnenej časti dlhu odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky).

26. Na rozdiel od uvedeného v prípade dohody o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (dohoda podľa § 565 O. z.), k splatnosti celej pohľadávky dochádza až na základe doručenia žiadosti na zaplatenie celej pohľadávky. Je na veriteľovi, či a prípadne kedy svoje oprávnenie požadovať zaplatenie celej pohľadávky (zostatku úveru s príslušenstvom) využije, pričom splatnosť celej pohľadávky nemôže nastať skôr, kým veriteľ nepožiada dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu omeškania so zaplatením splátky, príp. splátok (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 426/2005). Pre splatnosť celej pohľadávky nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky požiadať ale či a kedy tak urobil (inak by mal voči dlžníkovi naďalej nárok len na dohodnuté splátky).

27. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

28. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku, ako i v napadnutom uznesení, predstavovali výroky závislé od výroku o veci samej, boli dané zákonom stanovené podmienky pre ich zrušenie.

29. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.