Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/21/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, so sídlom kancelárie Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XXX, XXX XX G. D., zastúpená: AK MAZANEC s. r. o., so sídlom Metodova 3331/12 , 080 01 Prešov, IČO: 534 949 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -276 zo dňa 16.1.2023 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) strán sporu, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva ku dňa 01.01.2020, pričom do zaniknutého BSM určil sumu 1.490,92 eur na účte vo G., H., sumu 47.460,26 eur nadobudnutú z predaja pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, pôžičku vo výške 10.433,63 eur na základe zmluvy uzatvorenej s veriteľom I. J. a nesplatená časť úveru poskytnutého VUB a. s. vo výške 2.774,49 eur. Žalobca žiadal započítať jeho vnos vo výške 35.000,- eur nadobudnuté darom od svojich rodičov.

2. Žalovaná nerozporovala predmet BSM vo výške finančných prostriedkov na účte a nesplatenú časť pôžičky poskytnutej VUB, a. s., avšak nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu ohľadom daru zo strany jeho rodičov. Tiež žalovaná dodala, že jej boli darované peniaze vo výške 20.000,- eur od rodičov a do BSM podľa jej názoru patria aj pozemky zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie E.. Žalovaná napadla tiež pôžičku poskytnutú zo strany pána J. s uvedením, že ide o výlučný záväzok žalobcu.

3. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) prvým rozsudkom č. k. – 203 zo dňa 02.12.2021 v I. výroku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu peňažné prostriedky v sume 1.490,92 eur na účte vedenom v peňažnom ústave G. K. B., H. č. účtu: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v II. výroku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu peňažné prostriedky v sume 47.460,26 eur na účte vedenom v peňažnom ústave Tatra banka a. s. č. účtu: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v III. výroku zaviazal žalobcu za účelom úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu zaplatiť žalovanej finančnú náhradu vo výške 13.088,35 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a IV. výroku nepriznal sporovým stranám nárok na náhradu trov konania.

4. Po odvolaní strán sporu rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej tiež ako „odvolací súd“) uznesením č. k. – 250 zo dňa 14.06.2022 tak, že zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s niektorými okolnosťami, ktoré môžu mať vplyv na výsledok konania, a to tak v rovine ustálenia rozsahu masy BSM sporových strán, ako aj v rovine samotného vyporiadania vo vzťahu k výške náhrady, ktorá sa má dostať sporovej strane, ktorá veci alebo finančné prostriedky patriace do masy BSM nemá prisúdené. Za nepreskúmateľný považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že nemožno prihliadnuť na vnos žalobcu vo výške 15.000,- eur, pretože vierohodnosť tohto skutkového tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe bola spochybnená ďalším skutkovým tvrdením v podaní z 28.06.2021, v ktorom uviedol, že tieto finančné prostriedky poskytol predávajúcemu titulom pôžičky, ktoré mu 25.05.2017 predávajúci vrátil a žalobca ich opätovne v uvedený deň poukázal predávajúcemu titulom kúpnej ceny. Podľa odvolacieho súdu možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu prezentovanou v priebehu prvoinštančného konania, ako aj v odvolaní, že samotnou pôžičkou F. E. tieto finančné prostriedky nestratili charakter finančných prostriedkov, ktoré by mali patriť do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň odvolací súd dodal, že súd prvej inštancie taktiež nevenoval náležitú pozornosť návrhom žalovanej na dôsledné oboznámenie výpisov z účtu, na ktoré boli poukázané finančné prostriedky darované žalobcovi jeho matkou s tým, že malo ísť v skutočnosti len o fiktívnu darovaciu zmluvu za účelom preukázania v skutočnosti neexistujúceho vnesenia finančných prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu do zakúpenia nehnuteľnosti.

5. Odvolací súd dal za úlohu súdu prvej inštancie opätovne posúdiť charakter finančných prostriedkov použitých na zakúpenie nehnuteľností patriacich F. L. E. a najmä dokladu preukazujúceho vrátenie pôžičky z 25.05.2017 (č.l. 151 spisu), ktorým F. E. sumu 20.000,- eur poukázal žalobcovi titulom vrátenia pôžičky s tým, že pokiaľ v konaní nebude preukázané nič ďalšie, nemožno konštatovať, že by finančné prostriedky, ktoré žalobca (z vlastných prostriedkov) požičal inej osobe (F. E.) mali po ich vrátení stratiť charakter výlučného vlastníctva žalobcu.

6. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom č. k. – 276 zo dňa 16.01.2023 v I. výroku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu peňažné prostriedky v sume 1.490,92 eur na účte vedenom v peňažnom ústave Všeobecná úverová banka a. s. č. účtu: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v II. výroku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu peňažné prostriedky v sume 47.460,26 eur na účte vedenom v peňažnom ústave Tatra banka a. s. č. účtu: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v III. výroku zaviazal žalobcu za účelom úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu zaplatiť žalovanej finančnú náhradu vo výške 5.588,35 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v IV. výroku nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

7. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav:

- manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. zo dňa 11.12.2019 s dátumom právoplatnosti 01.01.2020.

- nesporný bol predmet BSM suma 1.490,92 eur na účte vedenom vo VUB, a. s., suma vo výške 47.460,26 eur vedená na účte v M. B., H. zostatok úveru poskytnutého VUB, a. s. zo dňa 09.08.2011 so zostatkom nesplatenej časti 2.774,49 eur,

- podľa zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.03.2018 medzi žalobcom ako dlžníkom a I. J. ako veriteľom predmetom poskytnutia pôžičky bola sumy vo výške 10.000,- eur, ktorú sa zaviazal splácať s úrokom vo výške 8,9 % s tým, že celkový dlh predstavuje sumu 10.433,63 eur.

- sumu 47.460,26 eur podľa žalobcu nadobudli do BSM odpredajom nehnuteľností, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 25.05.2017 od predávajúceho F. L. E., pričom podľa kúpnej zmluvy za kúpu nehnuteľností bola dohodnutá kúpna cena 40.000,- eur, ktorá bola zaplatená z účtu žalobcu dňa 25.05.2017 na účet predávajúceho F. L. E., čo vyplynulo aj z potvrdenia o zrealizovaní transakcie.

- podľa žalobcu bola kúpna cena 40.000,- eur vyplatená z jeho výlučných finančných prostriedkov vo výške 35.000,- eur a v sume 5.000,- eur bola zaplatená zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu. Sumu 15.000,- eur nadobudol žalobca darovacou zmluvou uzatvorenou s otcom dňa 15.03.2017, ktorú prevzal na základe predloženého výdavkového pokladničného dokladu dňa 15.03.2017 a sumu 20.000,- eur nadobudol na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s matkou dňa 24.05.2017, ktoré mu matka vyplatila na jeho účet, čo vyplynulo z predloženého potvrdenia o zrealizovaní transakcie.

- žalovaný tiež tvrdil, že darované finančné prostriedky v sume 15.000,- eur zo dňa 15.03.2017 poskytol F. E. ako pôžičku spolu s ďalšou sumou vo výške 5.000,- eur, ktoré mu dňa 25.05.2017 vrátil (č. l. 151) a tieto následne v uvedený deň F. E. zaslal ako kúpnu cenu za kúpu pozemkov zo zmluvy uzatvorenej dňa 25.05.2017.

- z výpisu z účtu žalobcu za obdobie mája roku 2017 vyplýva realizovaný vklad finančných prostriedkov darovaných jeho matkou, vrátenie pôžičky, ako aj úhrada kúpnej ceny za nehnuteľnosti patriace a ďalej tiež, že k 02.05. bol zostatok na účte žalobcu v sume 6.230,84 eur, dňa 25.05.2017 bol realizovaný výber v hotovosti vo výške 5.000,- eur; následne bol zaúčtovaný vklad darovaných finančných prostriedkov zo strany matky žalobcu v sume 20.000,- eur a vrátenie pôžičky F. E. vo výške 20.000,- eur a až po realizovaní uvedených vkladov bola zaúčtovaná úhrada kúpnej ceny za pozemok vo výške 40.000,- eur.

- žalovaná tvrdiac, že do BSM patria aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v katastrálnom území E. , predložila kúpnu zmluvu zo dňa 26.03.2018 podpísanú predávajúcimi N. O. a P. H. a stranami sporu ako kupujúcimi, ktorou mali nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva novovytvorené pozemky za kúpnu cenu 20.000,- eur.

- podľa notárskej zápisnice napísanej dňa 19.04.2018 pod sp. zn. N246/2018, , strany spory uzatvorili dohodu zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa a , obsahom ktorej bolo, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebudú patriť nehnuteľnosti v katastrálnom území E., ktoré odkúpi žalobca do svojho výlučného vlastníctva. Uvedená dohoda sa týkala nehnuteľností vedenej na LV č. XXXX a to pozemku s parc. č. 1603/2 - záhrady o výmere 50m2; novovytvorenej parcely č. 1599/1

- záhrady o výmere 242 m2 vytvorenej z parcely č. 1599 - záhrady o výmere 307 m2 vedenej na LV č. XXXX na podklade geometrického plánu č. 31251749 - X/XX, ako aj parciel 1600/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m2 vytvorenej z parcely č. 1600 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 630 m2 vedenej na LV č. XX katastrálne územie E. na podklade geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/18 a parcely č. 1603/1 - záhrady o výmere 29 m2 vytvorenej z parcely č. 1603/1 - záhrady o výmere 475 m2 vedenej na LV č. XXXX vytvorenej na podklade geometrického plánu č. 9/2018.

- tieto nehnuteľnosti následne žalobca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 04.07.2018, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor dňa 25.07.2018 pod č. vkladu V4713/2018.

- žalobca k uzatvorenej dohode o zúžení BSM uviedol, že túto žalovaná neuzatvárala pod nátlakom, ale po vzájomnej dohode preto, že manželke po odhalení jej nevery už nedôveroval, pričom žalobca telefonicky kontaktoval notárku, ktorá predmetnú dohodu vypracovala, či by nebolo možné túto podpísať v L., kde ona býva. K podpisu zápisnice tak došlo v rodinnom dome notárky za prítomnosti strán sporu, notárky, ako aj jej manžela.

- žalovaná uviedla, že je pravdou, že podviedla svojho bývalého manžela, keďže mali viacero partnerských nezhôd, pre ktoré odišla so synom bývať k rodičom. Potom ako sa dohodli na obnove manželského spolužitia ju však manžel donútil podpísať dohodu o zúžení BSM s tým, že v opačnom prípade jej pre prípad rozvodu zoberie syna a tento jej ani nebude zverený, keďže nebude mať kde bývať. Potvrdila, že k uzatvoreniu dohody o zúžení BSM došlo v rodinnom dome notárky za prítomnosti strán sporu, notárky, ako aj jej manžela. Súčasne uviedla, že kúpna cena za kúpu uvedených pozemkov bola zaplatená z jej výlučných finančných prostriedkov, ktoré nadobudla darovaním zo strany rodičov.

- žalovaná predložila 2 darovacie zmluvy a to darovaciu zmluvu uzatvorenú dňa 01.03.2018, ktorou malo dôjsť k odovzdaniu daru vo výške 10.000,- eur na kúpu predmetných nehnuteľností a darovaciu zmluvu zo dňa 20.04.2018 na sumu 10.000,- eur na kúpu stavebného materiálu na stavbu rodinného domu.

- svedok Q. J. potvrdil, že dcére na požiadanie žalobcu poskytli 2x nenávratnú pôžičku každú v sume po 10.000,- eur, buď na kúpu pozemku, alebo kúpu stavebného materiálu pre účely výstavby rodinného domu.

- žalovaná predložila čestné prehlásenie N. O., ktorý uviedol, že pozemok v obci Kapušany na parcele č. XXXX H. XXXX predali obom stranám sporu a to dňa 26.03. a nie dňa 04.07.2018. Dňa 01.07.2018 im A. B. oznámil, či nemôžu prísť na kataster 04.07.2018 a hneď dal nanovo podpísať zmluvu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Nebolo im podozrivé, že prišiel sám, keďže povedal, že manželka je doma so synom, ktorý je chorý. Čudovali sa, že na kúpno-predajnej zmluve už nebola manželka A. B.. Pozemok predávali A. B. a jeho manželke a nielen samotnému žalobcovi.

8. Na uvedený skutkový stav aplikoval ust. , , a .

9. Podľa zásad vyporiadania BSM súd prvej inštancie nedospel k záveru, aby podiely strán sporu na spoločnom majetku mali byť vyjadrené rozdielne v neprospech jednej zo strán sporu. Za preukázaný vnos žalobcu považoval súd prvej inštancie sumu 20.000,- eur darovanú jeho matkou a použitou na úhradu kúpy pozemkov od F. E. s poukazom na časovú súvislosť pripísania uvedených finančných prostriedkov na účet dňa 25.05.2017 a úhradu kúpnej ceny za uvedené pozemky v prospech

predávajúceho vo výške 40.000,- eur z totožného účtu dňa 25.05.2017, s potvrdeniami o zostatkoch na jeho účte zo dňa 25.05. a 26.05.2017.

10. Ďalej v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého finančné prostriedky darované žalobcovi a následne poskytnuté titulom pôžičky predávajúcemu po ich vrátení nestratili charakter finančných prostriedkov výlučne patriacich žalobcovi, tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že na kúpu nehnuteľnosti boli použité aj výlučné prostriedky žalobcu darované mu 15.03.2017 vo výške 15.000,- eur, keďže z výpisu z účtu, ako aj z prehľadu obratov nesporne vyplýva, že pôžička bola vrátená F. L. E., a tieto finančné prostriedky žalobca následne použil na úhradu kúpnej ceny, čím bolo vyvrátené tvrdenie žalovanej, že na kúpu predmetných nehnuteľnosti boli použité výlučne finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Keďže žalobca nepreukázal, že pôžičku predávajúcemu F. L. E. v sume 5.000,- eur poskytol zo svojich výlučných prostriedkov, súd prvej inštancie konštatoval, že finančné prostriedky v uvedenej sume mu vrátené predávajúcim a následne použité na kúpu predmetných nehnuteľností patrili do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

11. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že nesplatená časť úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorenej so Všeobecnou úverovou bankou a. s. dňa 09.08.2011 v plnom rozsahu po rozvode manželstva splatil žalobca v sume 2.774,49 eur.

12. Súd prvej inštancie tak do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal peňažné prostriedky v sume 1.490,92 eur na účte vedenom v peňažnom ústave Všeobecná úverová banka a.s. a peňažné prostriedky v sume 47.460,26 eur na účte vedenom v peňažnom ústave Tatra banka, a. s., a keďže v priebehu súdneho konania došlo k splateniu spotrebiteľského úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou a. s., už nerozhodoval o jeho prikázaní jednej zo sporových strán, ale vyporiadaval iba jeho zostatok zaplatený po rozvode manželstva v sume 2.774,49 eur. Žalobcovi tak podľa súdu prvej inštancie vznikla povinnosť za účelom úplného vyporiadania BSM strán sporu vyplatiť finančnú náhradu na peňažných prostriedkoch v rozsahu 1 zo sumy 47.500 eur a 1.490,92 eur po započítaní vnosu vo výške 35.000,- eur, započítaní čiastočne spotrebovanej sumy z uvedenej ceny počas manželstva v rozsahu 1 zo sumy 39,74 eur, ako aj nesplatnej časti úveru vo výške 2.774,49 eur (47.500 eur + 1.490,92 eur - 35.000,- eur

- 39,74 eur a 2.774,49 eur/2), čo predstavuje sumu 5.588,35 eur.

13. Do BSM podľa súdu prvej inštancie nepatrí dlh zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 18.03.2018 medzi žalobcom ako dlžníkom a I. J. ako veriteľom, pričom s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.06.2019 pod sp.zn.4Cdo/28/2019 konštatoval, že žalobca nepreukázal, že uvedené finančné prostriedky z pôžičky boli použité na získanie akejkoľvek majetkovej hodnoty patriacej do BSM.

14. K spornej otázke, či do BSM strán sporu patria aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX katastrálne územie E., súd prvej inštancie ustálil, že tieto patria do výlučného vlastníctva žalobcu s poukazom na uzatvorenú dohodu o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa formou notárskej zápisnice zo dňa 19.04.2018 pod sp. zn. N246/2018, , . Tvrdenia žalovanej, že uvedenú dohodu uzatvorila pod nátlakom, nemal súd prvej inštancie za preukázané. Podľa súdu prvej inštancie dohoda o zúžení BSM uzatvorená medzi stranami sporu v zmysle ust. nenadobudla účinnosť až vkladom do katastra nehnuteľnosti. Tiež súd prvej inštancie považoval za vylúčené, aby strany sporu predmetné nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2018, keďže pre účinnosť zmluvy je potrebný zápis do katastra nehnuteľnosti vkladom, a žiadna zo zmluvných strán na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy nepodala v lehote 3 rokov od jej uzatvorenia návrh na vklad, v dôsledku čoho platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili a od počiatku sa zrušila. Tiež súd prvej inštancie nevyhodnotil kúpnu zmluvu, ktorou žalobca tieto nehnuteľnosti nadobudol za relatívne neplatné v dôsledku tvrdenia predávajúcich, že boli pri jej uzatvorení žalobcom uvedení do omylu v zmysle ust. , teda že predmetné pozemky chceli odpredať obom manželom, keďže žiadna z dotknutých zmluvných strán sa uvedenej relatívnej neplatnosti právneho úkonu vo všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť 04.07.2018 a uplynula 04.07.2021 nedovolala. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie dospel k záveru o absolútnej resp. relatívnej neplatnosti uvedeného nadobúdacieho titulu (kúpnej zmluvy), potom by bolo vylúčené, aby tieto nadobudli strany sporu do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, keďže právnym dôsledkom neplatnosti uvedeného právneho úkonu by bolo obnovenie vlastníckeho práva pôvodných

vlastníkov u týchto nehnuteľností, teda predávajúcich a preto aj nevykonal dokazovanie výsluchom svedka N. O..

15. Keďže súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v katastrálnom území E. nepatria do BSM strán sporu, nemohol prihliadať na vnos žalovanej na kúpu uvedených pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré nadobudla darom zo strany svojich rodičov, keďže každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok, teda je vylúčené, aby sa v konaní o vyporiadanie BSM vyporiadavali výlučné finančné prostriedky jedného z manželov vynaložené na oddelený majetok druhého z manželov. Žalovaná tiež nepreukázala, že by finančné prostriedky darované od rodičov boli použité na získanie majetkovej hodnoty, ktorá patrila do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom poukázal, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je síce návrhovým konaním, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný iba návrhmi sporových strán. Keďže každému z bývalých manželov pripadla jedna polovica z majetku v predmete vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, nemohol súd prvej inštancie konštatovať plnú úspešnosť v spore ktoréhokoľvek z nich, a preto postupom podľa im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

17. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná považuje rozsudok za riadne neodôvodnený a neúplný.

18. Žalovaná v odvolaní nenamieta, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí suma 1.490,92 eur na účte vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, H. a tiež nenamieta ani to, že do BSM patrí zostatok úveru poskytnutého touto bankou so zostatkom 2.774,49 eur. Podľa žalovanej tiež aktívom BSM je suma 47.460,26 eur na účte vedenom v M. B., H.. Žalovaná namieta, že kúpna cena F. E. bola vyplatená z výlučných prostriedkov žalobcu vo výške 35.000,- eur, ktorú mal nadobudnúť od svojich rodičov darovacou zmluvou zo dňa 15.03.2017 a zo dňa 24.05.2017, keďže žalobca uviedol, že finančné prostriedky vo výške 15.000,- eur nadobudnuté dňa 15.03.2017 spolu s ďalšou sumou vo výške 5.000,- eur poskytol F. E. ako pôžičku, ktoré mal dňa 25.05.2017 vrátiť a následne tieto mal opätovne zaslať žalovaný F. E. ako kúpnu cenu. Tvrdenie žalobcu, ako aj úvahu súdu prvej inštancie považuje žalovaná z podstaty veci ako absurdnú, ak v rovnaký deň malo dôjsť medzi rovnakými subjektmi k údajnému vráteniu pôžičky v jednom smere záväzkového vzťahu a súčasne k úhrade kúpnej ceny za nehnuteľnosti v opačnom smere. Vzhľadom na vykonané dokazovanie žalovaná poukázala, že z predložených výpisov z bankového účtu nie sú zrejmé presné časové súvislosti, ak v jednotlivých platbách nie je uvedený čas zaúčtovania, pričom s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa žalovanej žalobca mal celý postup vopred naplánovaný, o čom svedčí predloženie dôkazov o finančných transakciách bez konkrétnych časových údajov, na čo žalovaná aj upozornila, avšak žalobca dôkazy s presnými časovými intervalmi nepredložil a zaujal neaktívny postoj, čo mu prinieslo priaznivé právne dôsledky. Postoj žalobcu k veci a jeho neposkytnutie vysvetlenia na výzvu súdu podľa žalovanej podporuje domnienku o tom, že tvrdenia žalobcu nie sú hodnoverné a žalobca len zavádza.

19. Ďalej žalovaná v odvolaní poukázala na to, že podľa jej názoru do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E., ktoré mali nadobudnúť kúpnou zmluvou zo dňa 26.03.2018. Podľa žalovanej žalobca obišiel túto zmluvu a na kataster podal návrh na vklad kúpnej zmluvy zo dňa 04.07.2018, kde už žalovaná ako kupujúca nevystupuje, a preto žalovaná trvá na tom, že žalobca ju podviedol a v tomto smere súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Žalovaná nepoprela, že súdu bola predložená notárska zápisnica zo dňa 19.04.2018, ktorou strany sporu uzavreli dohodu o zúžení zákonom určeného rozsahu BSM, podľa ktorej do BSM nebudú patriť nehnuteľnosti v k. ú. E., ale podľa žalovanej túto dohodu by nepodpísala, keby ju k tomu žalobca neprinútil. Žalovaná opätovne zopakovala, že so žalobcom prežila ťažké manželské obdobie, kedy sa rozhodla odísť aj spolu so synom k jej rodičom, pričom žalobca sa žalovanej niekoľkokrát vyhrážal, že ak spolu opätovne nezačnú žiť, tak jej v prípade rozvodu vezme

syna, pretože jej nebude zverený z dôvodu, že nebudú mať kde bývať. Podľa žalovanej žalobca využil emočne vypätú situáciu a jej strach, preto sa obávala, že príde o jej jediného syna a prinútil žalovanú k dohode, s ktorou by v stave psychickej pohody nikdy nesúhlasila. Podľa žalovanej o podvodnom konaní žalobcu svedčí aj to, že predmetná dohoda bola uzatvorená v dome notárky, kde bol prítomný aj manžel notárky, čo považuje žalovaná minimálne za neprofesionálne a neštandardné.

20. S poukazom na žalovaná dodala, že z jej strany došlo k účinnému popretiu tvrdenia žalobcu ohľadom slobody vôle a absencie nátlaku zo strany žalobcu pri uzatváraní tejto dohody o zúžení, pričom za účelom vyvrátenia uvedeného tvrdenia žalobca nenavrhol vykonanie akéhokoľvek dôkazu. Žalovaná je toho názoru, že dohoda o zúžení BSM mala byť zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotená v rámci prejudiciálnej otázky ako absolútne neplatný právny úkon. Taktiež podľa žalovanej súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť skutočnosti, že za kúpu pozemkov, ktoré nadobudol žalobca do výlučného vlastníctva boli použité finančné prostriedky, ktorej žalovanej darovali jej rodičia, a preto ak žalovaná od počiatku rozporuje, že by žalobca nadobudol nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, musí ísť taktiež o identickú situáciu vyporiadania vnosu ako v prípade tvrdených darov od rodinných príslušníkov žalobcu. Súd prvej inštancie nezohľadňuje skutočnosti, že rodičia žalovanej darovali ich dcére sumu 20.000,- eur na kúpu nehnuteľností a výstavbu rodinného domu, v ktorom mala žalovaná žiť, pričom žalovaná v aktuálnej dobe nevlastní predmetné nehnuteľnosti a ani v nich nebýva, čo sa prieči dobrým mravom a predovšetkým nedáva akúkoľvek racionálnu logiku, ale naopak postup žalobcu hodnotí žalovaná ako podvodný, zavádzajúci a účelový. Žalovaná tiež poukázala aj na predložené čestné prehlásenia N. O., ktorý vystupoval ako predávajúci na kúpnej zmluve, podľa ktorej nehnuteľnosti v Kapušanoch nadobudol len žalobca. Podľa žalovanej toto vyhlásenie súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezohľadnil.

21. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vysporiadal sa s otázkou vnosov tak zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovanej, pričom žalovaná požaduje výšku finančnej náhrady na sumu 40.588,34 eur.

22. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že s tvrdeniami žalovanej nesúhlasí a tieto nemajú podľa neho oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca poukázal, že odvolanie je opakovane odôvodnené tvrdeniami, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal jasným a zrozumiteľným spôsobom presne v intenciách a pokynoch predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

23. V ďalšom vyjadrení žalovaná uviedla, že vyjadrenie žalobcu nepovažuje za relevantné a trvá na tom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaná trvá na tom, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej v značný prospech žalobcu, len na základe jeho klamlivého a zavádzajúceho konania a taktiež na základe vopred zinscenovaných dôkazov, pričom je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

24. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili.

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( (ďalej len „“) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozsudku (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

26. Žalovaná podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Čo sa týka námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.09.2010)

28. Odvolací súd po preskúmaní odvolania nezistil, ktoré konkrétne skutkové zistenie podľa žalovanej bolo nesprávne zistené. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná nesúhlasí s hodnotením vykonaného dokazovania, keďže jednak nesúhlasí s posúdením čo do úhrady kúpnej ceny za nehnuteľnosti F. E. vo výške 35.000,- eur, ktoré žalovaný nadobudol darom od svojich rodičov, ktoré predtým v časti vo výške 15.000,- eur pred zaplatením kúpnej ceny požičal F. E., a jednak nesúhlasí s posúdením, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. nepatria do BSM, s ktorým súvisí nezapočítanie jej vnosu, ktorý mal byť použitý na kúpu týchto nehnuteľností a stavebného materiálu.

29. Čo sa týka hodnotenia dôkazov upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v , v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia, ale dôkazy hodnotí z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Zistený skutkový stav vychádza z procesnej aktivity strán sporu, ktoré počas súdneho konania pred súdom prvej inštancie na preukázanie svojich tvrdení navrhli dôkazy a tieto súd prvej inštancie vykonal.

30. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým, pričom teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie a , podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

31. Čo sa teda týka započítania vnosu žalobcu vo výške 35.000,- eur, ktoré nadobudol darom od svojich rodičov a ktoré boli použité na kúpu nehnuteľnosti od F. E., odvolací súd poukazuje, že vykonané dôkazy preukazujú transfer finančných prostriedkov a zodpovedajú tvrdeniam žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil v súlade s názorom odvolacieho súdu, že samotnou pôžičkou F. E. finančné prostriedky nadobudnuté darom od otca žalobcu nestratili charakter finančných prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu. F. L. E. 25.05.2017 vrátil žalobcovi pôžičku vo výške 20.000,- eur, ktoré boli použité na zakúpenie predmetných pozemkov, spolu so sumou 20.000,- eur darovanou žalobcovi od jeho matky. Čo sa týka námietky žalovanej, že žalobca nepredložil konkrétne časové údaje ohľadom jednotlivých finančných transferoch, podľa názoru odvolacieho súdu ide o nedôvodnú námietku, keďže práve na návrh žalovanej súd prvej inštancie vyžiadal výpis banky, v ktorom sa transakcie zvyčajne zobrazujú v chronologickom poradí.

32. Ďalšia námietka žalovanej sa týkala nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E., ktoré podľa jej názoru mali patriť do masy BSM a tieto žalobca nemohol nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, pričom žalovaná jednak poukázala na skôr uzavretú kúpnu zmluvu medzi stranami sporu

ako kupujúcimi a jednak poukázala na to, že právny úkon zúženia rozsahu BSM zachytený v notárskej zápisnici je neplatný, keďže k uvedenému pristúpila pod nátlakom žalobcu. V tejto súvislosti žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie.

33. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poukazuje, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

34. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s námietkami žalovanej vo svojom rozhodnutí, pričom na zistený skutkový stav správne aplikoval aj citované právne normy. Preto odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a odkazuje na jeho odôvodnenia.

35. K námietkam žalovanej v odvolaní odvolací súd dodáva, že v prvom rade je treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2018 predloženou žalovanou a podpísanou predávajúcimi N. O. a P. H. a stranami sporu ako kupujúcimi, ktorou mali nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva novovytvorené pozemky v k. ú. E. za kúpnu cenu 20.000,- eur, strany sporu nemohli nadobudnúť vlastnícke právo, keďže ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností ( ). Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by strany sporu alebo predávajúci podali návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy a že by sa na základe takého návrhu viedlo katastrálne konanie.

36. Podľa ust. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

37. Podľa ust. a manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

38. Podľa ust. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

39. Žalobca rozporoval tvrdenia žalovanej o tom, nehnuteľnosti v k. ú. E. patria do BSM, k čomu predložil notársku zápisnicu, podľa ktorej strany spory uzatvorili dohodu zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa a , obsahom ktorej bolo, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebudú patriť nehnuteľnosti v katastrálnom území E., ktoré odkúpi žalobca do svojho výlučného vlastníctva. Žalovaná namietala neplatnosť tejto dohody z dôvodu, že bola pod nátlakom v emočne vypätej situácii, keďže žalobca sa jej vyhrážal, že v prípade rozvodu jej vezme syna, čo žalobca rozporoval a tvrdil, že k uzavretiu tejto dohody došlo preto, lebo žalovaná mu bola počas manželského života neverná.

40. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník právneho vzťahu prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Pokiaľ ide o nedostatok slobody vôle, ide o konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Teória občianskeho práva rozoznáva dva druhy takého nátlaku, a síce fyzické a psychické. Ak fyzické donútenie možno vylúčiť, zostáva možnosť použitia bezprávnej vyhrážky ako akt psychického donútenia, ktorý je adresovaný tomu, koho právny úkon sa vynucuje. Bezprávnou vyhrážkou je také protiprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, keď sa vôľa vytvára pod vplyvom dôvodnej bázne alebo strachu z protiprávnej hrozby, pričom je rozhodujúce pôsobenie vyhrážky v čase urobenia právneho úkonu.

41. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná svoje tvrdenia o tom, že konala pod nátlakom, žiadnym spôsobom nepreukázala. S uvedeným konštatovaním súhlasí aj odvolací súd.

42. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 28.02.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

43. Ani odvolaciemu súdu z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by k podpisu dohody o zúžení BSM formou notárskej zápisnice zo strany žalovanej došlo pod nátlakom. Skutočnosti, ktoré sú podľa žalovanej dostatočné pre záver neplatnosti tohto právneho úkonu – podpísanie dohody nie v sídle notárskeho úradu, ale v mieste bydliska notárky; skôr podpísaná kúpna zmluva na tie isté nehnuteľnosti oboma stranami sporu; či vyhlásenie N. O. o tom, že nehnuteľnosti predávali obom stranám sporu – bez ďalšieho nepreukazujú ani nátlak žalobcu na žalovanú, ale ani nedosvedčujú emočne vypätú situáciu žalovanej. K uvedenému odvolací súd poukazuje, že žalovaná neveru voči manželovi nepoprela, je preto dôvodné usudzovať, že konfliktné situácie medzi manželmi boli spôsobené najmä touto dosť závažnou skutočnosťou. Taktiež odvolací súd poukazuje, že žalovaná neoznačila taký dôkaz, ktorými by svoje tvrdenia o nátlaku zo strany žalobcu preukázala. Ak žalovaná v odvolaní poukazuje na neúčinnosť popretia skutkových tvrdení žalobcom, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej o nátlaku, pričom vysvetlil, prečo došlo k uzavretiu dohody o zúžení rozsahu BSM. Ak však podľa žalovanej mohol žalobca navrhnúť dokazovanie vypočutím svedkov – notárky a jej manžela – nič nebránilo ani žalovanej, aby týchto svedkov ako dôkazný prostriedok na preukázanie svojich tvrdení označila sama.

44. Žalovaná tiež v odvolaní argumentovala tým, že žalobca pri nadobúdaní nehnuteľností v k. ú. E. konal v rozpore s dobrými mravmi, keď predávajúcich uviedol do omylu, pretože pri podpise vystupoval ako kupujúci sám, pričom N. O. vyhlásil, že tieto nehnuteľnosti predávali obom manželom a čudoval sa, že na kataster neprišla aj žalovaná ako manželka. Podľa žalovanej sa súd prvej inštancie dostatočne nevenoval čestnému vyhláseniu N. O., ale ani dôkazom, ktorým preukazovala, že od rodičov žalovaná nadobudla darom sumu 20.000,- eur práve na kúpu týchto nehnuteľností a stavebného materiálu na výstavbu rodinného domu.

45. Podľa odvolacieho súdu sa aj s týmito argumentmi žalovanej súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne vyspopriadal. V prvom rade, ak by aj kúpna zmluva, ktorou žalobca tieto nehnuteľnosti nadobudol, by mala byť relatívne neplatná v dôsledku tvrdenia predávajúcich, že boli pri jej uzatvorení žalobcom uvedení do omylu v zmysle ust. , teda že predmetné pozemky chceli odpredať obom manželom, nebolo preukázané, že by sa dotknutí účastníci relatívnej neplatnosti právneho dovolali, pričom právnym dôsledkom neplatnosti uvedeného právneho úkonu by nebolo možné určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu, ale len obnovenie vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov u týchto nehnuteľností.

46. Čo sa týka sumy 20.000,- eur darovanej žalovanej jej rodičmi, tieto nemohli byť vyporiadané ako vnos, teda ako použitie je výlučných finančných prostriedkov na spoločne nadobudnutý majetok, keďže tento mal byť použitý na majetok nadobudnutý na kúpu uvedených pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu, teda na oddelený majetok druhého z manželov. Zároveň žalovaná ani netvrdila, ale ani nepreukázala, že by finančné prostriedky darované od rodičov boli použité na získanie aj inej majetkovej hodnoty, ktorá by patrila do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

47. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej neboli dôvodné a skutočnosti uvedené v jej odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto bol rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdený.

48. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie podľa výsledkov vykonaného dokazovania a podľa zákona. Súčasťou práva na spravodlivý proces nie je ak právo na to, aby bola procesná strana (žalobca, i žalovaný) pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil práve s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok (porov. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

K trovám odvolacieho konania

49. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

50. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Aj súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania s poukazom, že v danom prípade ide o konanie, kde súd nie je viazaný návrhom strán sporu a každému z bývalých manželov pripadla z majetku patriaceho do BSM jedna polovica, preto nemohol konštatovať plnú úspešnosť ani jednej zo strán sporu. Uvedené platí aj v prípade rozhodovania o trovách konania v odvolacom konaní, pričom nebol žiaden dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom. V danom spore bola každá zo strán sporu čiastočne úspešná, nakoľko došlo k pomernému uspokojeniu oboch v jednej polovici.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. a podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.