Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/21/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcov: 1/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, G., 2/ C.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX, G., 3/. I.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. F. XXXX/X, G.y, 4/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytoC. E. XXXX/XX, G., 5/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, C. L. E., 6/ C.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, J. S. 7/ W.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, J., všetci žalobcovia právne zastúpení advokátom Mgr. Petrom Studeným, Advokátska kancelária so sídlom Waltariho 7, Piešťany proti žalovanej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXA, G.y, právne zastúpená advokátom Mgr. Ľudovítom Jendrálom, Advokátska kancelária so sídlom Vrbovská cesta 159, Piešťany, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G.Š., a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom G., katastrálnym odborom, ako pozemok parcela registra "C" č. XXXX M. E. XXXmX, druh pozemku X. G. S. L., a pozemok parcela registra "C". Č.. XXXX/X M. E. XXXmX, druh pozemku X., S. D. (O. K.) súpisné číslo XXXX, postavená na parcele registra "C" č. XXXX p a t r i a do dedičstva po poručiteľovi I. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v G., E. XXXX/X, G., zomrelom XX.XX.XXXX.

II. Žalovaná je p o v i n n á vypratať nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G., a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom G., katastrálnym odborom, ako pozemok parcela registra "C" č. XXXX M. E. XXXmX, druh pozemku X. G. S. L., a pozemok parcela registra "C" č. XXXX/X M. E. XXXm2, druh pozemku X., S. D. (O. K.) súpisné číslo XXXX, postavená na parcele registra "C" č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú na ulici E. XXXX/X, G., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia 1 - 7 m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia ( pôvodne žalobca 1/ G. D., ktorý v priebehu konania zomrel XX.XX.XXXX a pôvodne žalobkyňa 2/ I. T., ktorá v priebehu konania zomrela XX.XX.XXXX) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhali proti žalovanej určenia, že I. D., L.. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, G. je v celosti výlučným vlastníkom nehnuteľností opísaných v žalobnom petite a zároveň sa domáhali náhrady trov konania. Svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam preukázali tým, že ich právne postavenie ohľadne sporných nehnuteľností je neisté, ich právne pomery sú ohrozené neistotou a nebezpečenstvom ďalšieho budúceho porušenia právnych povinností, pričom táto určovacia žaloba vnesie istotu do neistých právnych vzťahov ohľadne vlastníctva nehnuteľností. Poukázali na to, že sú jedinými zákonnými neopomenuteľnými dedičmi po I. D. a zdôraznili, že majú naliehavý právny záujem za tým účelom, aby sa fakticky (zapísaný) stav zosúladil

so stavom právnym, nakoľko žalovaná je zapísaná, ako vlastník sporných nehnuteľností na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Žalobcovia svoju žalobu ďalej odôvodnili po právnej stránke , Občianskeho zákonník, os. 1 a . Skutkovo svoju žalobu odôvodnili tým, že v čase uzavretia darovacej zmluvy darca I. D. nebol spôsobilý na urobenie tohto právneho úkonu, resp. ho urobil v stave duševnej poruchy, ktorá ho robila pre tento právny úkon neschopným. Tento zlý duševný stav I. D. potvrdzuje a preukazuje celková zdravotná dokumentácia, ako aj výsluchy najbližších príbuzných. Vzhľadom na všetky skutkové okolnosti za ktorých bola uzavretá darovacia zmluva a vzhľadom na podmienky za akých bola uzavretá, podľa názoru žalobcov je tento právny úkon neplatný, pretože ho darca I. D. neurobil slobodne a vážne. Vzhľadom na všetky skutkové okolnosti žalobcovia tvrdili, že tento právny úkon je urobený úplne v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom (zákonnými ustanoveniami o dedení), pretože nebola dodržaná dohoda všetkých zúčastnených dedičov v dedičskom konaní po nebohej I. D. a darovacia zmluva bola urobená v rozpore so skutočnou vôľou I. D., ktorý nikdy pred žalobcami neprejavil inú vôľu, len tú, že celý svoj majetok zanechá všetkým rovnakým dielom. Žalovaná skutočnosť, že uzavrela s I.L. D. darovaciu zmluvu zatajila a o tom, že takáto zmluva bola uzavretá sa žalobcovia dozvedeli náhodou pri ohlasovaní vykonania drobnej stavby dňa 30.04.2014. Z uvedených dôvodov je darovacia zmluva uzavretá medzi darcom I. D. a obdarovanou - žalovanou absolútne neplatná od samého začiatku.

2. Písomným podaním zo dňa 07.07.2015 žalobcovia súdu oznámili, že I. D. zomrel XX.XX.XXXX, preto navrhli zmenu a rozšírenie žalobného návrhu, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa XX.XX.XXXX a pripustil zmenu žaloby o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi I. D., zomr. XX.XX.XXXX a uloženie povinnosti žalovanej sporné nehnuteľnosti vypratať do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Za dôkazy žalobcovia označili Osvedčenie o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XD/XXX/XXXX, K. XX/XXXX, celkovú zdravotnú dokumentáciu I. D., výsluch strán, spis Okresného úradu G., katastrálny odbor č. E. XXX/XXXX obsahujúci Darovaciu zmluvu medzi I. D. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, aktuálny internetový výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX, súdny spis Okresného súdu Piešťany sp.zn. XXPs/XX/XXXX, lekársku správu MA.. R. X. zo dňa XX.XX.XXXX, celý spis vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch na meno poručiteľa I. D..

X. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla, že jej otec I. D., o ktorého sa starala, podpísal uvedenú darovaciu zmluvu slobodne a vážne bez akéhokoľvek nátlaku. Táto darovacia zmluva bola I. D. podpísaná na Notárskom úrade u I.. C. O., kde sa ho pracovníčka pred podpisom zmluvy zrozumiteľne opýtala, či vie čo podpisuje, resp. či vie čo daruje a komu. Menovaný odpovedal že „daruje dom aj s pozemkom dcére C., čo niekoľkokrát zopakoval. Pri podpise uvedenej darovacej zmluvy bol prítomný aj advokát I.. S. T.. I. D. bol v predmetnej veci vypočutý na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania, pričom kópiu uznesenia priložila k svojmu vyjadreniu. I. D. J. K. XX.XX.XXXX (písomné vyjadrenie žalovanej) podľa jej vyjadrenia právne spôsobilý, čo preukazuje aj uznesenie PZ, kde v predmetnej veci vypovedal. Nedopustila sa žiadneho podvodu ani zneužitia nevedomosti svojho otca na prípadné obohatenie, preto žalobu odmietla ako neopodstatnenú a navrhla túto v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobcovia v replike zo dňa XX.XX.XXXX uviedli, že tvrdenia žalovanej sú účelové a nepravdivé, nakoľko I. D. nechcel previesť sporné nehnuteľnosti výlučne na jednu z jeho dcér - žalovanú, podľa ich názoru darovaciu zmluvu neuzavrel slobodne a vážne, pričom nemal spôsobilosť na právne úkony v potrebnom rozsahu, konal v duševnej chorobe, naviac bol v tom čase odkázaný na starostlivosť zo strany žalovanej. Skutočnosť, že I.L. D. podpísal darovaciu zmluvu na notárskom úrade za prítomnosti pána T. je tvrdenie bezpredmetné, nakoľko tieto skutočnosti nemajú žiaden vplyv na duševnú chorobu a nespôsobilosť I.L. D.. To, že sa I. D. k darovaniu vyjadril pred vyšetrovateľom neznamená, že nekonal v duševnej poruche a že bol správne spôsobilý. Skutočnosť, že vyšetrovateľ trestné konanie odmietol nemá žiaden vplyv na civilnú stránku veci, čo v konečnom dôsledku je uvedené aj v predmetnom uznesení. Tvrdenie žalovanej, že I. D. je právne spôsobilý je nepravdivé, čo preukazuje nimi predložený znalecký posudok zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XX/XXXX vypracovaný nezávislým znalcom ustanoveným súdom, a to C.. C. N., znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo znaleckého posudku vyplýva, že I. D. už od roku XXXX nebol spôsobilý robiť niektoré právne úkony, predovšetkým čo sa týka spravovania financií, majetku, uzatváranie zmlúv predmetom ktorých je majetkové plnenie.

Žalovaná mala vedomosť o poručiteľovom zdravotnom stave, starala sa o neho, zúčastňovala sa viacerých lekárskych vyšetrení poručiteľa, prišla do kontaktu aj s lekárskymi správami a napokon to preukazuje aj samotný znalecký posudok na strane 12, v ktorom opísala stav poručiteľa. Žalovaná dňa 31.03.2014 podala na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny G. žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, pričom zdravotný stav I.L. D. zdokladovala lekárskou správou C.. R. X. zo dňa XX.XX.XXXX. Z tejto lekárskej správy vyplýva, že poručiteľ trpel organickým psychosyndrómom, organickou schizoformnou poruchou, na základe čoho stráca samostatnosť a je nutná neustála kontrola druhej osoby, trpel bludnými myšlienkami, optickými halucináciami a boli mu diagnostikované organické zmeny osobnosti a prechod do demencie. Žalovaná teda mala už v tom čase vedomosť o zdravotnom stave I. D..

6. Žalovaná v duplike zo dňa 06.04.2018 trvala na tom, že jej otec I.L. D. podpísal darovaciu zmluvu dňa XX.XX.XXXX slobodne a vážne bez akéhokoľvek nátlaku a veľmi dobre vedel čo robí. Takisto podpísal aj ďalšiu darovaciu zmluvu koncom roka XXXX. I. D. bol veľmi vnímavý aj na sklonku svojho života k požiadavkám svojich detí. Vedel, že jej sestra (pôvodná žalobkyňa 2./ I. T.) chcela rozšíriť svoj pozemok minimálne o 3 metre smerom k domu otca a otec sa rozhodol, že v novembri/decembri XXXX, že jej daruje tieto 3 metre a žalovanej daruje prístupovú cestu k jej domu spolu s dvojgarážou na konci cesty. Povedal „spravíme to tak, aby ste každá chodila po svojom“. Táto zmluva bola zavkladovaná pod č. E.

- právoplatná XX.XX.XXXX. Ďalej uviedla, že o matku, ako aj otca sa starala od roku XXXX, pričom o otca sa začala intenzívnejšie starať od februára 2014 kedy sa presťahovala k nemu do domu, nakoľko býva hneď vedľa. Otec bol nešťastný z postoja svojich detí a navrhol jej, že podľa starého nepísaného „rodičovského“ zákona platí, že kto sa o rodičov postará, tomu náleží dedičstvo. Na žiadosť otca advokát I.. T. pripravil darovaciu zmluvu a zmluva bola podpísaná na notárskom úrade. Začiatkom júla 2014 bola predvolaná na políciu - mala sa dopustiť trestného činu podvodu. Všetko vyšetrovateľke objasnila a výsledkom bolo zastavenie konania, čo dokazuje i fakt, že vyšetrovateľ nezistil žiadne pochybnosti o spôsobilosti jej otca. Dňa 07.11.2014 prišla k otcovi v sprievode sestra I. T. žena, ktorá sa predstavila ako psychiatrička a počas vyšetrenia, ktoré trvalo cca 30 minút bola prítomná, pričom pri odchode jej psychiatrička oznámila, že bude vypracovaný znalecký posudok. Znalecký posudok č. XX/XXXX dostala v decembri XXXX.Tento znalecký posudok bol vypracovaný pre účely konania XXPs/XX/XXXX, teda v inom súdnom konaní, ktoré bolo zastavené, nakoľko otec dňa XX.XX.XXXX zomrel. Trvá na tom, že otec bol plne spôsobilý na právne úkony ako v čase darovania nehnuteľnosti jej dňa XX.XX.XXXX, tak aj v čase darovania nehnuteľností sestre I. T. a žalobcovi 4./ a jej v novembri/decembri/2013. Mrzí ju, ako sa súrodenci zachovali k otcovi a k nej. Po konzultácii s advokátmi a klinickým psychológom sa rozhodla dať vypracovať znalecký posudok, avšak C.. T. jej odmietol vydať zdravotnú dokumentáciu. Tvrdenie žalobcov, že podala na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny G. lekársku správu C.. R. X. X. K. XX.XX.XXXX sa nezakladá na pravde. Rozporovala znalecký posudok vypracovaný C.. C. N. s odôvodnením, že vychádzal takmer výlučne z psychiatrických správ C.. X., pričom ale psychiatrická starostlivosť C.. X. pozostávala výlučne z predpisovania liekov. C.. X. nikdy jej otca nevidel, nepoznal jeho stav dostatočne dôkladne a stanovenie jeho diagnóz sa nezakladá na vyšetreniach jej otca, ale na tvrdeniach ľudí, ktorí s jej otcom ani neprichádzali do kontaktu. Navrhla, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a aby vyšetril svedka I.. S. T..

7. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaniach výsluchom žalobcov 3/ a 5/, výsluchom žalovanej, oboznámením listinných dôkazov v súdnom spise, pripojeným súdnym spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. XXPs/XX/XXXX, spismi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Podľa Osvedčenia o dedičstve sp.zn. XDXXX/XXXX, K. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vydaného I.. W. Y., G.., notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Y.i, v dedičskej veci po poručiteľke I. D., O.. N., X.. XX.XX.XXXX sa I.L. D. stal výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností.

9. Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX I. D. ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej sporné nehnuteľnosti.

10. Z úmrtného listu vyplýva, že K. XX.XX.XXXX I. D. zomrel.

11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. XXPs/XX/XXXX bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony I. D. v rozsahu nakladania s majetkom majetkovej hodnoty vyššej ako 30 eur. Súd na návrh okresného prokurátora uznesením zo dňa 09.02.2015 pribral do daného konania ako účastníčku C. T.. V uvedenom konaní bola uznesením zo dňa XX.XX.XXXX ustanovená za znalca v konaní C.. C. N., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorej úlohou bolo vykonať odborné vyšetrenia I. D. a zistiť u neho či trpí duševnou poruchou, ak áno, akou, odkedy ňou trpí, či ide o poruchu prechodného alebo trvalého charakteru a či sa dá predpokladať zlepšenie jeho zdravotného stavu, posúdiť akým spôsobom duševná porucha ovplyvňuje konanie vyšetrovaného v spoločnosti a styku s ľuďmi, či je schopný iba niektoré právne úkony, či je dôvod na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu, či je schopný nakladať s finančnými prostriedkami a v akom rozsahu, či je odkázaný a pomoc inej osoby, alebo na pobyt v ústave, či je schopný pochopiť zmysel a význam súdneho konania, či je možné vypočuť ho na súde, aký vplyv majú lieky, ktoré užíva na jeho myslenie, vnímanie a podobne. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu (konkrétne č.l. 44 a nasl.). Vzhľadom na skutočnosť, Ž. I. D. dňa XX.XX.XXXX zomrel, uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2016.

12. V znaleckom posudku č. XX/XXXX vypracovanom dňa XX.XX.XXXX C.. C. N., znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria uviedla, že I. D. trpí duševnou chorobou a to konkrétne demenciou Alzheimerovej choroby, atypický alebo zmiešaný typ. Demencia je závažná duševná porucha ktorej základným prejavom je úbytok kognitívnych (poznávacích) a nonkognitívnych funkcií, pričom tieto poruchy vedú k úpadku až plnej strate sebestačnosti, k neschopnosti vykonávať bežnú dennú rutinu. V ambulantnej starostlivosti psychiatra C.. X. bol neb. I. D. M. XX.XX.XXXX kedy bol diagnosticky uzavretý ako organický psychosyndróm s prechodom do demencie. Na základe týchto dostupných údajov znalkyňa uviedla začiatok ochorenia pred týmto obdobím, teda jeseň 2012, pričom už na jar 2012 boli klinické príznaky demencie u neho manifestné, avšak nediagnostikované. Nebohý I. D. bol dezorientovaný a bol u neho prítomný paranoidno-halucinatórny syndróm práve v rámci demencie. Danú chorobu znalkyňa vyhodnotila ako nevyliečiteľnú, trvalého charakteru, nezvratnú, neschopnú vrátiť sa do pôvodného stavu. Zlepšenie jeho zdravotného stavu je nepravdepodobné, pričom prognóza ďalšieho jeho vývoja do budúcna je nepriaznivá, pričom je potrebné brať do úvahy somatickú polymorbiditu. Demencia je stredne ťažkého stupňa, ovplyvňuje jeho konanie v spoločnosti i v styku s ľuďmi zásadným spôsobom, v dôsledku čoho nie je menovaný schopný obstarávať vlastné záležitosti, nie je vôbec schopný vykonať akýkoľvek právny úkon, je odkázaný na pomoc druhej osoby a sú u neho dané predpoklady pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Znalkyňa uviedla, že už v roku 2012 nebol I. D. spôsobilý robiť niektoré právne úkony, predovšetkým čo sa týka spravovania financií, majetku, uzatvárania zmlúv predmetom ktorých je majetkové plnenie.

13. Na základe žiadosti súdu o doručenie spisu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. vedeného na meno: I. D., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E.Á. XXXX/X, G., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny G., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností doručil súdu dňa XX.XX.XXXX spisovú dokumentáciu v rozsahu piatich spisových materiálov ( 4 ks oddelenia peňažných príspevkov a 1 ks posudkových činností). Z uvedenej spisovej dokumentácie bolo zistené, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny G., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností opakovane posudzoval zdravotný stav neb. I. D., pričom vychádzajúc z lekárskych posudkov dospel k záveru o ťažkom zdravotnom postihnutí v rozsahu 60 % a odkázanosti na pomoc a sprievod inej osoby so stupňom odkázanosti V. (celodenná pomoc inej fyzickej osoby).

14. Žalobca 3/ v rámci výsluchu strany uviedol, že je vnukom neb. I. D., ktorý so žalovanou uzavrel darovaciu zmluvy, pričom je toho názoru, že I. D. nebol na tento úkon spôsobilý a nebol schopný ho urobiť. I. D. býval v rodinnom dome na ulici E. X, hneď v susedstve na adrese E. XX bývali jeho rodičia a hneď v ďalšom susednom rodinnom dome bývala žalovaná so svojou rodinou. Zdravotný stav I. D. bol zlý už od roku 2010, bol často dezorientovaný, v noci sa túlal po ulici a tento stav sa zhoršil v januári 2013 po smrti jeho manželky I. D., čo veľmi zle znášal. O I. D. sa starala jeho matka I. T. do októbra 2013 kedy vážne ochorela a intenzívnejšie sa začal starať o I. D. jeho strýko C. D. (žalobca 5/) a žalovaná sa začala o I. D. starať aj spolu s C. D. na jeseň 2013. Medzi súrodencami prebehla debata, že budú prispievať nejakou čiastkou žalovanej za to, že sa stará o I. D. a nakoniec sa nedohodli, preto žalovaná požiadala

o opatrovateľský príspevok. Po pohrebe I. D. E. D. XXXX, kedy sa prejednávalo dedičstvo po neb. I. D. prebehla medzi dedičmi debata akým spôsobom prededia toto dedičstvo a v rámci debaty padla zo strany žalovanej požiadavka, že by chcela predediť rodičovský dom, lebo ho potrebuje pre svojho syna, ktorý nemá kde bývať a je jediný z vnukov, ktorý je nezaopatrený. Všetci dedičia sa napokon dohodli, že s úcty k I. D. celé dedičstvo po neb. I. D. nechajú bez nároku na odplatu I. D.. Toto bola prejavená vôľa všetkých dedičov, ako aj I. D. v septembri 2013. Vzhľadom na to, že žalovanej začalo vadiť, že jeho otec a jeho mama chodia 40 rokov cez jej pozemok do garáže a do záhrady vyhotovil darovaciu zmluvu, na základe ktorej I. D. (už v tom čase nespôsobilý) daroval 3 metre zo svojej záhrady jeho matke - pôvodnej žalobkyni 2/, aby mala širší otvor, na žalovanú previedol parcelu č. XXXX, ako príjazd k spoločnej garáži a svoju spoluvlastnícky podiel na garáži daroval žalovanej. Keďže druhú polovicu vlastnila jeho mama s otcom, tak pozemok pod touto garážou daroval v 1/2-ici jeho mame I. T. a 1/2- icu žalovanej. Nie je teda pravda, že predmetom darovacej zmluvy malo byť darovanie celej garáže, lebo I. D. sám nebol jej vlastníkom. Túto zmluvu vyhotovil žalobca 3/, pričom sám si uvedomoval, že nemôže byť platná vzhľadom na zdravotný stav dedka, pretože nebol duševne schopný túto podpísať. Platnosť zmluvy však nikto nenapadol. Ako právny nástupca obdarovanej I. T. z tejto zmluvy z novembra 2013 tvrdil, že zmluva je neplatná, bola však vyhotovená v súlade s vôľou všetkých dedičov, mali o nej vedomosť a bola aj v súlade s vôľou dedka. Jeho dedko, teda I. D. trpel duševnou poruchou ešte v čase keď žila babka I. D., liečil sa, navštevoval psychiatra C.. X. u ktorého sa liečil už v roku 2011

- 2012, pričom po smrti babky sa jeho stav veľmi zhoršil, napríklad v lete 2013 ho našli na záhrade oblečeného v obleku sediac na stoličke so slovami, že ide na pohreb susede, ktorá už v tom čase bola asi 15 rokov mŕtva. Dedko trpel halucináciami, pokiaľ nebral lieky bol agresívny a bál sa. Nevedeli sa však k nemu dostať, pretože žalovaná vymenila kľúče na bránke. Žalovaná vedela o duševnom stave I. D. čoho dôkazom sú aj SMS správy, ktoré posielala žalobcovi 5/. Ďalším dôkazom o jej vedomosti o duševnom stave I. D. je aj spisový materiál doručený súdu z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny G., z ktorého vyplýva žiadosť žalovanej ňou podpísaná s odôvodnením, že vybavuje celú agendu I. D., má na starosť jeho domácnosť aj financie, pričom k žiadosti bola priložená lekárska správa z 18.02.2014 z kontrolného vyšetrenia C.. T. v ktorej je uvedené, že I. D. trpí dementným syndrómom, poruchami pamäte pri alzheimere a zhoršenou orientáciou. C.. R. C. vypracovala lekársky posudok a z tohto vyplýva, že I. D. trpel ťažkým zdravotným postihnutím a vykazoval známky dementného syndrómu. O stave I. D. žalovaná vedela aj v čase uzatvárania darovacej zmluve a napokon to vyplynulo aj zo znaleckého posudku C.. N., ktorá ako nestranný znalec ustanovený súdom stihla vypočuť I. D. i osobne a umožnila vyjadriť sa aj žalovanej. Osobné vyšetrenie I. D. znalkyňa uskutočnila na jeseň 2014 za prítomnosti žalovanej. Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony I. D. žalobcovi iniciovali potom, ako sa dozvedeli o uzatvorení darovacej zmluvy medzi I. D. a žalovanou a potom, ako zistili, že jeden zo súrodencov využil a zneužil zdravotný stav I. D. na vlastné obohatenie.

15. Z výsluchu žalobcu 5/ bolo zistené, že bolo pre všetkých prekvapením, keď sa dozvedeli o darovacej zmluve, najmä po tom, ako sa všetci súrodenci v rámci vyporiadania dedičstva po nebohej matke dohodli, že všetko nechajú otcovi I. D., pretože celý život robil a dohodli sa, že keď I. D. zomrie podelia si majetok medzi seba. Bola pri tom aj žalovaná, ktorá však naliehala, aby sa majetok vtedy ešte po nebohej mame prepísal na ňu. Už v tom čase bol I. D. vo veľmi zlom zdravotnom stave a v rámci starostlivosti o neho, každý zo súrodencov sa staral ako vedel, najviac sa starala matka žalobcu 3/. I. T. a asi v roku 2013 sa pridala aj žalovaná, ktorá sa dovtedy nemohla starať o rodičov keďže robila v Rakúsku. Žalovaná vybavila otcovi psychiatra C.. X., čo mu ona sama povedala, otec k nemu chodil a chodila k nemu aj žalovaná pre lieky, takže určite vedela, že otec je v zlom stave. So žalovanou mal dobrý vzťah, avšak tento sa narušil najmä potom, ako sa dozvedel o darovacej zmluve. Asi koncom roka 2013 alebo 2014 mal so žalovanou rozhovor, kedy mu povedala, že otec chce nehnuteľnosti darovať jej, na čo jej však povedal, že aj jemu chcem otec darovať nehnuteľnosti, ale že to nemôžeme súrodencom urobiť a na to mu žalovaná povedala, že aj tak by to nebolo platné lebo otec navštevuje psychiatra.

16. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že psychické problémy otca I. D. začali po maminej smrti, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Vo februári išla žalovaná k doktorovi X. a vtedy dostal otec prvýkrát lieky. Bol nervózny, odmietal jesť, dostal hnačky. Nie je pravdou, že chcela dediť po mame. V súvislosti so starostlivosťou o otca uviedla, že k lekárovi s ním nechodila a chodila predpisovať lieky k doktorovi T., X. S. T.. Na požiadavku svojho otca oslovila G. I.. T. za účelom vypracovania darovacej zmluvy, pretože otec mal názor, že ten kto rodičov doopatruje podľa nepísaného zákona mu patrí dom a že budú hrať špinavo a budú zatĺkať. K zdravotnému stavu I. D. uviedla, že je pravdou, že chodil po ulici a zvonil po susedoch lebo sa bál, že vybuchne, lebo mu búchal kotol. V súvislosti s opatrovateľským príspevkom

uviedla, že sa zúčastnila na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v G. vyšetrenia, podpísala žiadosť o príspevok a súhlasila, že sa bude starať o otca. Tvrdila, že sa neoboznámila so znaleckým posudkom C.. N.. Potvrdila, že v predmetnom dome býva ona, pretože sa treba o všetko starať aj o záhradu, vetrať tam, tak je tam na stálo. Dom je na ňu napísaný, musela sa prepísať elektrina, plyn aj voda a preto tam býva. Užíva ho v takom stave v akom ho otec zanechal, vymenila vaňu, vchodové dvere a okná a to ešte za života otca.

17. V záverečnom vyjadrení žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu poukázali na to, že I. D. v čase podpisu darovacej zmluvy týkajúcej sa sporných nehnuteľností, na základe ktorej previedol nehnuteľnosti na žalovanú trpel duševnou poruchou, demenciou Alzheimerového typu, nebol schopný vykonávať akýkoľvek právny úkon a teda darovacia zmluva je neplatná, nakoľko I. D. urobil tento úkon v duševnej poruche, ktorá ho urobila na tento úkon neschopným, pričom zároveň tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne a naviac obsahom a účelom odporuje a prieči sa dobrým mravom, nakoľko tento právny úkon bol urobený súčasne žalovanou, ktorá vedela o duševnom stave I. D. a ktorá využila tento stav na získanie majetkového prospechu pre seba. Zdravotný stav I. D. je preukázaný najmä znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným C.. C. N.. Tento znalec je nezávislý, ustanovený súdom a uskutočnil dňa 07.11.2014 vyšetrenie I. D., teda znalec mal aj vlastné bezprostredné poznatky, čo v súčasnej dobe je už neopakovateľné. Pri vyšetrení I.L. D. bola prítomná aj žalovaná, ktorá sa k vtedajšiemu stavu I. D. vyjadrovala, jeho psychické problémy nepopierala, sama uviedla, že stav sa zhoršil po smrti matky v januári XXXX a žalovaná preto išla k C.. X.. Podkladmi pre vypracovanie znaleckého posudku bola aj zdravotná dokumentácia, z ktorej je zrejmé, že I. D. mal psychické problémy ešte pred rokom XXXX, konštatované napr. v správe C.. R. X. zo dňa XX.XX.XXXX, kde uvádza organický psychosyndróm a prechod do demencie a aj naďalej napr. v správe zo dňa XX.XX.XXXX konštatuje organické zmeny osobnosti , prechod do demencie, dezorientovanosť, nekľud a podobne. Znalec v znaleckom posudku uvádza, že I. D. bol časovo a priestorovo dezorientovaný, agresívny, trpel optickými halucináciami, bol lucídny, mal bludné myšlienky, trpel poruchou pamäti, organickými zmenami osobnosti s prechodom do demencie. Záver znalca je jednoznačný a to, že I. D. nie je schopný sám vykonať akýkoľvek právny úkon, navrhol pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Znalec uzavrel, že už v roku 2012 nebol I. D. schopný robiť niektoré právne úkony, predovšetkým spravovanie financií, majetku, uzatváranie zmlúv predmetom ktorých je majetkové plnenie a nie je schopný nakladať s finančnými prostriedkami v žiadnom rozsahu. Tento záver jednoznačne preukazuje, že I. D. nemohol v roku 2014 darovaciu zmluvu uzavrieť platne. Tento záver je podporený aj ostatnými vykonanými dôkazmi a to lekárskymi správami tvoriacimi podklad znaleckého posudku, výsluchmi účastníkov konania, žalobcu 3/ a žalobcu 5/, ktorému I. D. taktiež chcel nehnuteľnosti darovať a uviedol, že dom predal, neskôr uviedol, že predal len polovicu, na ďalší deň, že daroval, teda I.L. D. ani nevedel, že niečo s nehnuteľnosťami urobil a či vôbec. Tento záver je podporený aj výsluchom žalovanej, ktorá na otázku kedy začali psychické problémy I. D. na pojednávaní dňa 03.03.2020 odpovedala, že to vie presne a bolo to po maminej smrti. Matka žalovanej a teda manželka I.L. D. zomrela XX.XX.XXXX, teda už v tom čase mal I. D. psychické problémy o čom žalovaná vedela a jeho zdravotný stav nerozporovala. Taktiež je záver znalca podporený komplexným posudkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G.y č. spisu G., v rámci ktorého je dementný syndróm I. D. konštatovaný posudkovým lekárom C.. R. C. a jednak C.. T.. V zmysle uvedeného je darovacia zmluva neplatná a to v zmysle ust. týkajúcich sa platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov. Darovacia zmluva ako právny úkon nebol urobený slobodne, vážne, bol v rozpore s dobrými mravmi, pričom darovaciu zmluvu uzavrel I. D., ktorý na jej uzavretie nebol spôsobilý a konal v duševnej poruche. Na základe uvedeného je darovacia zmluva absolútne neplatná a teda neplatná od začiatku a nemá žiadne právne účinky a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX G. T.. Ú.. G. patria do dedičstva po zosnulom I. D.. V predmetnej nehnuteľnosti býva žalovaná, ktorá túto skutočnosť ani nerozporuje.

18. V záverečnom vyjadrení žalovaná resp. jej právny zástupca k prvému petitu žalobného návrhu žalobcov uviedol, že základnou otázkou pre rozhodnutie o tomto petite je zdravotný stav I. D., otca žalovanej. Na posúdenie tohto zdravotného stavu sú potrebné odborné znalosti alebo vedecké poznatky, všetky vyjadrenia osôb zúčastnených na konaní, ako laikov ako osôb, ktoré nedisponujú odbornými vedomosťami ani znalosťami v oblasti zdravotníctva sú nepodstatné, ako to konštatoval aj súd v priebehu konania a čím súd aj odôvodnil to, že zamietol vykonať ako dôkaz svedecké výpovede svedkov navrhovaných žalovanou stranou. Čo sa týka samotných odborných znalostí, tak v konaní nebol získaný a zadovážený ako dôkazný prostriedok odborné vyjadrenie a toto žalobcovia nenavrhli súdu. Na zadováženie, získanie znaleckého posudku v konaní vyžaduje ustanovenie

návrh zo strany žalobcu a na základe takého návrhu súd ustanoví znalca v zmysle ods. 2 § 207 mu položí otázky, na ktoré znalec odpovie. Zdôraznil, že k takémuto znaleckému posudku ako dôkaznému prostriedku v konaní nedošlo. Žalobcovia doložili k žalobe znalecký posudok vyhotovený v inom konaní a vzhľadom na už uvedené, tento znalecký posudok možno považovať iba za listinný dôkaz. Z tohto vyplýva, že v tomto konaní nebol použitý ako dôkazný prostriedok znalecké dokazovanie, znalecký posudok doložený žalobcami ako listinný dôkaz na preukázanie zdravotného stavu I. D. je nedostatočný, čiže nebola dostatočne preukázaná duševná porucha I. D., ktorá by ho robila neschopným k platnému urobeniu právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorou daroval žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Z týchto dôvodov navrhol tento petit zamietnuť. Vo vzťahu k druhého petitu, teda požiadavky o vypratanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX G. T.. Ú.. G. uviedol, že podľa označeného listu vlastníctva je žalovaná výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Podľa je list vlastníctva verejnou listinou a preukazuje pravdivosť toho čo je na ňom zapísané pokiaľ sa nepreukáže opak. Do tohto momentu sa opak právoplatne nepreukázal a žalobcovia nepreukázali žiadny právny vzťah a žiadne právo k predmetným nehnuteľnostiam, na základe ktorého by mohli požadovať od žalovanej vypratanie predmetných nehnuteľností, čiže požiadavka vypratania nemá žiaden zákonný podklad a navrhol zamietnuť aj tento petit.

19. Podľa v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

20. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa prvá veta , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Podľa prvá veta , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

23. V priebehu konania došlo k zmene procesného predpisu, teda od 01.07.2016 nadobudol účinnosť ( ďalej len „CSP“) a bol zrušený. Právne účinky podanej žaloby v zmysle ust. veta prvá zostali pre toto konanie zachované. Tak ustanovenie ako i ustanovenie umožňovali podať žalobu a domáhať sa ňou určenia, či tu právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem.

24. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu (skúma ho „ex offo“), inak bez skúmania vecnej stránky žaloby, musí túto žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a tým odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. ).

25. Úspešne môže podať určovaciu žalobu ( , resp. ) len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené, alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie teda v tom, že práve takéto určenie podanou žalobou vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami sporu, vytvorí tak pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. Ak požadované určenie stav ohrozenia práva neodstráni, alebo nevytvorí efektívnu istotu v dotknutom právnom vzťahu, nebude podmienka naliehavého právneho záujmu naplnená. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom o merite žaloby rozhodnúť. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistotu v právnom vzťahu a ak zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení.

26. Nakoľko sa jedná o určovaciu žalobu, bolo povinnosťou žalobcov v prvom rade osvedčiť naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi I. D., keďže naliehavý právny záujem v danom prípade nevyplýva z osobitného predpisu.

27. Žalobcovia vo svojej žalobe poukázali na poskytnutie právnej ochrany, keďže ich právne pomery sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom ďalšieho budúceho porušenia právnych povinností a táto určovacia žaloba má preventívny charakter, nakoľko vnesie istotu do neistých právnych vzťahov ohľadne vlastníctva predmetných nehnuteľností. Za daného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe preukázali.

28. Súd podľa považuje za nesporné skutkové tvrdenia, že C. I. D., X.. XX.XX.XXXX a žalovanou bola uzatvorená darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Spornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sú skutočnosti majúce dopad na platnosť darovacej zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o duševnú poruchu I. D.. Vzhľadom na potrebu vyriešiť dôležitú predbežnú otázku týkajúcu sa platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu, bolo povinnosťou súdu posúdiť, či darovacia zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi darcom I. D., X.. XX.XX.XXXX a obdarovanou žalovanou je platná resp. neplatná, pričom súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranou tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). 29. Podľa ( ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

31. Podľa , takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

32. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

34. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

35. Sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Sporová strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

36. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

37. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých súd skonštatoval, že (vzhľadom na obsahovo a významovo podobnú úpravu účinného od 01.07.2016 možno vychádzať z rovnakých záverov) ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

38. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. septembra 2010, dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ( ).

39. S poukazom na vyššie uvedené, súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, iba tie, ktoré mali pre rozhodnutie v merite veci zásadný význam.

40. Vo vzťahu k potrebe posúdenia dôležitej predbežnej otázky majúcej značný vplyv na opodstatnenosť žalobného nároku žalobcov, súd vykonal dokazovanie za účelom preskúmania právneho úkonu, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckych práv poručiteľa I. D., X.. XX.XX.XXXX na žalovanú, teda K. X., ktorú zmluvné strany uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, a to zo všetkých hľadísk viažucich sa na všeobecnú platnosť právnych úkonov, tak ako sú upravené vo vyššie citovaných ustanoveniach .

41. Vychádzajúc z listinného dôkazu, a to znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vyhotovila súdom ustanovená znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C.. C. N. v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony I. D., ktorý však v priebehu konania zomrel a to dňa XX.XX.XXX5, ktorá vychádzala jednak zo zdravotnej dokumentácie I. D., analýzy lekárskych správ, ale aj z vlastného psychiatrického vyšetrenia realizovaného dňa XX.XX.XXXX v mieste jeho trvalého bydliska, mal súd jednoznačne a nepochybne preukázané, že neb. I. D. trpel duševnou chorobou a to konkrétne demenciou Alzheimerovej choroby, organickým psychosyndrómom a paranoidno- halucinatórnym syndrómom v rámci demencie, ktorá ho robila neschopným na akýkoľvek právny úkon týkajúci sa spravovania financií, majetku a uzatvárania zmlúv predmetom ktorých je majetkové plnenie.

42. S poukazom na vyššie uvedené možno jednoznačne skonštatovať, že neb. I. D. nebol dostatočne spôsobilý na právne úkony, pričom pre tento záver sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že konal v duševnej poruche, pričom táto duševná porucha bola nad všetky pochybnosti preukázaná hlavne listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, ktoré boli podkladom jednak pre závery znalkyne v znaleckom posudku, ale aj pre závery príslušného orgánu štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Z uvedeného teda vyplýva, že darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi nebohým I. D. a žalovanou nemožno v zmysle ust. považovať za platnú a skutočnosť, že I.L. D. konal v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

43. V priebehu konania žalovaná navrhla výsluch svedkov: C.. C.. C. J., G. C. S. I.. S. T., ktorí sa mali vyjadriť k správaniu, vystupovaniu a komunikácii neb. I. D., hlavne k prejavu jeho vôle v súvislosti s právnym úkonom, ktorý je predmetom konania. C.. C.. C. J. je vyšetrovateľka a neb. I. D. vypočúvala a podľa žalovanej pokiaľ by dospela k záveru, že I. D. trpí duševnou poruchou, nevydala by rozhodnutie o odmietnutí trestného oznámenia. G. C. je pracovníčka notárskeho úradu, ktorá overovala podpis I. D. na darovacej zmluve a pokiaľ by mala pochybnosť o tom, že I.Á. D. nevedel, čo podpisuje, resp. konal v duševnej poruche, jeho podpis by neoverila. I.. S. T. vypracoval darovaciu zmluvu. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo v konaní dôležitou okolnosťou posúdenie duševného stavu neb. I. D., podľa názoru súdu navrhnutí svedkovia nedisponujú odbornými vedomosťami ani znalosťami, preto by sa nedokázali adekvátne vyjadriť k jeho zdravotnému stavu a už vôbec by nedokázali posúdiť duševný stav neb. I. D., navyše s odstupom času (6 rokov) je pravdepodobné, že by si na konkrétne okolnosti ani nedokázali spomenúť, preto súd návrh žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov zamietol ako nedôvodný, nehospodárny, nadbytočný a neefektívny, nesúvisiaci s potrebou posúdenia odbornej otázky vo vzťahu k zdravotnému stavu neb. I. D.orada v čase uzatvárania darovacej zmluvy.

44. Žalovaná poukázala na nepoužiteľnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalkyňou C.. C. N. a poprela jeho pravdivosť, preto dôkazné bremeno týkajúce sa pravosti ňou popretej listiny zostalo ležať na nej a bolo jej povinnosťou predložiť hodnovernú listinu, ktorou by preukázala jej tvrdenia vo vzťahu k nesprávnosti znaleckého posudku. Žalovaná síce tvrdila, že súdu predloží súkromný znalecký posudok, avšak v rámci zákonnej koncentrácie konania k tomu nedošlo a nepodarilo sa jej teda poprieť hodnovernosť a pravdivosť tohto pre konanie významného listinného dôkazu a súdu neostalo iné, ako skonštatovať, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia týkajúceho sa pravosti znaleckého posudku č. XX/XXXX C.. C. N..

45. Žalobcovia poukázali v rámci svojho žalobného nároku aj na ustanovenie a tvrdiac, že darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom aj z dôvodu, že darca I. D. tento úkon neurobil vážne a slobodne a bol urobený aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaná vedela o duševnom stave I. D. a tento využila vo svoj prospech.

46. V kontexte vyššie uvedených úvah súdu v rámci vyhodnotenia vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru o opodstatnenosti tohto tvrdenia žalobcov, keď i podľa názoru súdu neb. I. D. nekonal vážne a slobodne. Tu súd uvádza, že sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utváranie vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Keďže neb. I. D. konal pod vplyvom duševnej choroby, nemohol konať ani slobodne a vážne. Preto súd vyhodnotil právny úkon, teda predmetnú darovaciu ako neplatný platný úkon aj podľa .

47. Aj z hľadiska ustanovenia , možno dospieť k záveru o neplatnosti darovacej zmluvy, pretože táto bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná mala vedomosť o zdravotnom stave svojho otca I. D., čo vyplýva z jej výpovede, keď uviedla, že vedela o psychických problémoch

svojho otca, ktoré začali po smrti jej matky, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. O otca sa osobne starala, bola s ním v pravidelnom kontakte, dávala mu predpisovať lieky u neurológa, všeobecného lekára i psychiatra. Žalovaná požiadala príslušný Úrad sociálnych vecí a rodiny o opatrovateľský príspevok, pričom v rámci správneho konania bola povinná príslušnému orgánu predkladať dokumentáciu potrebnú pre priznanie jej nároku na peňažné príspevky v súvislosti so starostlivosťou o I. D.. C.. X. (psychiater) v správe pre potreby sociálneho odboru zo dňa 21.02.2014 opísal zdravotný stav I. D. a stanovil diagnózu Organický psychosyndróm, Organická schizoformná porucha. Z lekárskej správy C.. T. (neurológa) zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá je súčasťou spisu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. č. G. vyplýva diagnóza I. D., a to Dementný syndróm, poruchy pamäte v.s. pri M. Alzheimeri, pričom stav je trvalý, progresívny. Žalovaná teda mala preukázateľne vedomosť o zdravotnom stave svojho otca, napriek tomu uzatvorila dňa XX.XX.XXXX K. X., o čom svojich súrodencov neinformovala. Rovnako jej vedomosť o zdravotnom stave I.L. D. preukazuje i konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony I. D. vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XXPs/XX/XXXX, keďže bola účastníčkou tohto konania, okrem toho bola prítomná aj pri vyšetrovaní I. D. X. C.. C. N. v jeho domácnosti, mala vedomosť aj o znaleckom posudku vypracovanom C.. C. N. v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. XXPs/XX/XXXX a napokon žiadala i príslušný Úrad sociálnych vecí a rodiny o opatrovateľský príspevok, pričom v rámci správneho konania bola povinná príslušnému orgánu predkladať dokumentáciu potrebnú pre priznanie jej nároku na peňažné príspevky v súvislosti so starostlivosťou o I. D..

48. Keďže súd vyhodnotil predmetnú darovaciu zmluvu z hľadiska jej platnosti ako neplatný právny úkon podľa , a , je potrebné skonštatovať, že táto darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a to od samotného začiatku a nemôže mať žiadne právne účinky.

49. Poukazujúc na vyššie uvedené závery, súd žalobe vo výroku I. v časti určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi I. D., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, vyhovel.

50. Vo vzťahu k výroku I. bolo potrebné rozhodnúť aj o povinnosti žalovanej predmetnú nehnuteľnosť vypratať. Ako vyplynulo z výsluchu žalovanej, žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti býva, užíva ju v stave, ako jej ju I. D. zanechal, s výnimkou vymenenej vane, okien a vchodových dverí, je potrebné sa o nehnuteľnosť ( dom aj záhradu) starať, vetrať. Súd preto vo výroku II. tohto rozsudku uložil žalovanej povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

51. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. , , ). S poukazom na uvedené súd nepovažoval za potrebné reagovať na ostatnú argumentáciu žalovanej, ktorú súd nepovažoval podstatnú a v danej veci relevantnú.

52. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa a tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu žalobcovia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.