Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-167-2019.pdf
PDF · 153.34 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/167/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: O. I., nar. X.X.XXXX, bytom I., Ul. A.. L. N. XXXX/X, zastúpený advokátkou: Mgr. Diana Šiagyová, so sídlom šaľa, Jánošíkova č. 2, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo, IČO: 00 170 747, so sídlom Šaľa, ulica Horná 926/1, zastúpený: advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o, IČO: 47 234 679, so sídlom Trenčín, ulica 1. mája 173/11, o zaplatenie 299,57 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, o zaplatenie 1.265,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21. februára 2019 č.k. 8C/628/2015-108, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., IV. a V. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie 299,57 eur zastavil, vo výroku II. v ostatnej časti žalobu zamietol, vo výroku III. návrh na prerušenie konania zamietol a vo výroku IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 786,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 786, 46 Eur od 7.12.2015 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku V. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 183 ods. 1, 2 CSP, § 162 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, § 1 ods. 1, § 8, § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že východiskom pre právne posúdenie tohto sporu bol rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 15 Cb 18/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave 21 Cob 57/2017 zo dňa 26.6.2018, z ktorých vyplýva, že výpovede doručené dovtedajšiemu správcovi bytového domu nemožno považovať za výpovede platné, a Stavebné bytové družstvo so sídlom Šaľa IČO: 00 170 747 bolo správcom bytového domu s. č. XXXX v I.. Samotný žalobca v spore 15 Cb 18/2015 zastúpený advokátkou Mgr. Šiagyovou vo svojej žalobe uvádzal, že vlastníci bytov vypovedali správu žalovanému ako správcovi bytového domu. Tým vlastne bola zo strany žalobcu potvrdená platnosť zmluvy o výkone správy, nakoľko nemožno vypovedať neplatnú zmluvu. Keďže žalovaný bol správcom bytového domu v I. ul. A.. L. N. XXXX/X mal právo požadovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a bola povinnosťou vlastníkov bytov tieto preddavky platiť. Výšku preddavkov si určia vlastníci bytov (§10 č. 182/1993). Tým je preukázaný nárok žalovanej strany. Žalobca neuhrádzal preddavky do fondu opráv a údržby. Z tohto dôvodu nedoplatok činí 1265,08 Eur. Započítaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému je vo výške 478,62 Eur. Rozdiel činí sumu 786,46 Eur. Proti zúčtovaniu majú právo vlastníci bytov podať reklamáciu. Zákon určuje iba dátum dokedy musí správca domu predložiť a vykonať vyúčtovanie, nestanovuje sa však dátum dokedy tento preplatok treba
vrátiť. Na základe toho nemohlo dôjsť ani k omeškaniu a preto nemožno priznať úrok z omeškania od 2.6.2015. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca nesprávne označil obchodné meno žalovaného. Podľa výpisu z obchodného registra je obchodné meno žalovaného: Stavebné bytové družstvo. Strana žalobcu mala nesprávne uviesť žalovaného ako: Stavebné bytové družstvo Šaľa. K tomu treba uviesť, že v zmysle konštantnej judikatúry, chyba v slovnom označení žalovaného, nemá vplyv na priebeh konania. Rozhodujúcim faktorom je IČO - identifikačné číslo organizácie, ktoré je v danom prípade správne. Žalovaná strana bola toho názoru, že žalobca nedostatočne označil aktívne legitimované osoby na podanie žalobného návrhu vzhľadom na to, že preplatky sa vzťahujú na byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a aktívne legitimovaným má byť i druhý manžel. V danom prípade sa jedná o bežnú vec. Tak ako hociktorý z bezpodielových spoluvlastníkov uhrádza plnenia súvisiace s užívaním bytu, tak takisto je hociktorému bezpodielovému spoluvlastníkovi možné plnenia vracať. V zmysle §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonník súd zaviazal stranu žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne. Úrok z omeškania súd priznal z jednotlivých súm istiny od prvého dňa , keď strana žalobcu nesplnila svoj záväzok. Výška úroku z omeškania je daná Nariadením Vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a to voči výroku II., IV. a V. napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., IV., a V. podľa § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napadnutý rozsudok vo výrokoch II., IV., V. považuje za arbitrárny, ústavne nekonformný a porušujúci základné pravidlá súdneho procesu a nemajúci oporu v hmotnom práve a spočívajúci na nesprávnej aplikácii hmotného práva. Najzávažnejším odopretím práva na súdnu ochranu vníma v nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré bolo súdu doručené s kvalifikovaným návrhom na procesné návrhy, ako aj s kvalifikovaným právnym vyjadrením k uplatnenému nároku žalovaného čo do jeho výšky ako aj právneho titulu a s návrhmi na vykonanie dokazovania vo veci samej. Rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, vo veci prebehlo len jediné meritórne konanie bez prítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne a bez doručenia odporu žalovaného, vzájomného návrhu a prislúchajúcich listín, z ktorého dôvodu sa nemohli kvalifikovane k uplatnenému nároku vyjadriť. Na uvedenú skutočnosť poukázali vo svojom písomnom vyjadrení, v ktorom žiadali o odročenie pojednávania, avšak súd sa s týmto zrejme dôkladne neoboznámil. Súdu nič nebránilo vo vyhovení návrhu na odročenie pojednávania z dôvodu náhlych zdravotných problémov maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti matky - právnej zástupkyne žalobcu, ktorú návštevu lekára právna zástupkyňa doručila súdu následne poštou. V časti zamietnutia žaloby prislúchajúcom príslušenstve pohľadávky súd rozhodol nesprávne, nakoľko ani žalovaný uplatnený nárok nespochybnil a to ani do jeho výšky, ani do právneho titulu, práve naopak, domáhal sa jeho započítaním. Nesprávnym je aj záver súdu o tom, že žalobcovi neprináleží úrok z omeškania z dôvodu, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neurčuje lehotu splatnosti vyúčtovaného preplatku. Doručením vyúčtovania zálohových platieb sa stane zrejmým, či vlastník vykázal preplatok alebo nedoplatok na zálohových platbách a teda vznikne pohľadávka vlastníka na vrátenie preplatku alebo záväzok vlastníka na zaplatenie nedoplatku. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávky sa stanú splatnými. Súd preto mal priznať úrok z omeškania tak, ako bolo špecifikované vo vyjadrení žalobcu. V napadnutom výroku IV. rozhodnutia sa súd plne stotožnil s tvrdeniami žalovaného s odôvodnením, že nárok žalovaného na platenie preukázaný záverom z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 15Cb/18/2015, ktorý považoval za východisko pre právne posúdenie sporu. Súd sa ani v najmenšom nezaoberal námietkou žalobcu skúmať platnosť a účinnosť predloženého právneho úkonu, z ktorého si žalovaný uplatnil nárok na plnenie zo zmluvy. Zmluva vykazuje aj ďalšie vady, pre ktoré nemôže byť platným právnym úkonom, ktorý by účastníkom ukladal práva a povinnosti. Je zrejmé, že v predmetnom bytovom dome je najmenej 36 rôznych individuálnych zmlúv, datovaných od roku 2003 až do roku 2014, ktoré nespĺňajú náležitosti zmluvy o výkone správy tak, ako to má na mysli špeciálny zákon. Ani jeden zo súdov neriešil otázku platnosti a účinnosti zmluvy o výkone správy, aby sa vôbec ďalej skutočne mohli
zaoberať jej ukončením výpoveďou. Výpoveď nebola právne nutná, nakoľko na absolútne neplatnú zmluvu sa hľadí ako na nulitný právny úkon, ktorý nikdy nevznikol a nezaložil žiadne práva a povinnosti. Odvolateľ namietal tvrdenie súdu, že vyúčtovania nespochybnil, nakoľko ich spochybnil písomnou reklamáciou. Nie je tiež zrejmé, z akého listinného dôkazu súd vychádza, keď konštatoval, že žalovaný si jednostranným zápočtom započítal sporné pohľadávky, k žiadnemu takémuto úkonu obligatórne písomnému a adresnému nedošlo, čo žalobca uviedol vo svojom vyjadrení. Žalovaný nepreukázal oprávnenie niečo vyúčtovať, nakoľko nepreukázal kvalifikované rozhodnutie vlastníkov o tvorbe fondu a iných položkách, napríklad o odmene správcu, nakoľko ani nepredložil predpis mesačných platieb, ktorých zaplatenia sa po jednotlivých mesiacoch domáha a to tak za rok 2015, ako aj za rok 2016 a súd bez týchto relevantných listín nárok v celom rozsahu uznal ako dôvodný a to len z tvrdenia bez akéhokoľvek dôkazu. Nesprávny je aj záver súdu spočívajúci v tvrdení, že žalobca nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, práve naopak, doložil listiny a to najmä notársku zápisnicu, rozhodnutie vlastníkov o plnení ako aj špecifikáciu vykonaného plnenia, ktorá bola žalovanému písomne oznámená, nakoľko ako veriteľ odmietol prijať plnenie, z ktorého dôvodu boli peňažné prostriedky uložené do notárskej úschovy. S uvedeným plnením sa súd nesprávne vysporiadal. V závere svojho odvolania žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 22.11.2011 sp. zn. IV. ÚS 499/2011 a rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 17.02.2010 vo veci sp. zn. I. ÚS 1737/08.
5. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný a uviedol, že žiada odvolací súd, aby predmetné odvolanie v plnom rozsahu odmietol a to z dôvodu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, nakoľko odvolanie podala Mgr. Šiagyová elektronicky a súd ju dodatočne vyzval po podaní odvolania, aby predložila plnú moc na zastupovanie žalobcu v tomto konaní. Podľa názoru žalovaného, právnym zástupcom žalobcu v tomto spore bola advokátske kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 868 817 a pokiaľ súd dodatočne po podaní odvolania vyzval Mgr. Šiagyovú, aby plnú moc doložila, postupoval v rozpore s ustanovením § 125 ods. 2 CSP. Podľa názoru žalovaného mal odvolanie podať právny zástupca Advokátska kancelária Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 868 817 a jeho podanie malo byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pokiaľ odvolanie podala len Mgr. Diana Šiagyová bez kvalifikovaného elektronického podpisu, tak nemožno takto podané odvolanie považovať za podané oprávnenou osobou. Aj keby odvolanie podpísala kvalifikovaným elektronickým podpisom Mgr. Diana Šiagyová, tak rovnako ide o osobu, ktorá na podanie nebola oprávnená a najmä svoje podanie do desiatich dní nedoručila v písomnej podobe. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 4Cob/16/2017 zo dňa 15.02.2017 v obdobnej veci podaného odvolania bez autorizácie osoby. Z tohto dôvodu žalovaný považuje odvolanie žalobcu ako podané neoprávnenou osobou a oneskorene a preto navrhuje, aby ho súd odmietol. Žalovaný sa taktiež vyjadril k obsahu odvolania a uviedol, že podľa názoru žalovaného dôvody náhleho ochorenia maloletého dieťaťa právnej zástupkyne Mgr. Šiagyovej nemohli byť dôvodom na to, aby súd vo veci nerozhodol. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že právna zástupkyňa Mgr. Diana Šiagyová zaslala súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.01.2019 ešte e-mailom zo dňa 23.01.2019 v popoludňajších hodinách o 15,10 hod., t.j. po úradných hodinách súdu a obratom jej e-mailom zo dňa 23.01.2019 o 15,44 hod. oznámila, že pojednávania dňa 24.01.2019 sa zúčastní a nesúhlasí s odročením pojednávania, nakoľko nepovažuje ochorenie člena rodiny za dôvod neúčasti advokáta na pojednávaní. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že právna zástupkyňa Mgr. Diana Šiagyová aj v iných konania na iných súdoch požiadala náhle o odročenie pojednávania z dôvodu ochorenia dieťaťa, napríklad na Okresnom súde Banská Bystrica, vedenom pod sp. zn. 29 UP/1026/2018, v ktorom konaní sa ospravedlnila na deň 14.01.2019 z dôvodu náhleho ochorenia dieťaťa. Žalovaný je toho názoru, že Mgr. Šiagyová už dňa 14.01.2019 vedela, že sa pojednávania dňa 24.01.2019 pravdepodobne nemôže osobne zúčastniť a mohla si nájsť substitučnú náhradu. Žalovaný poukázal na to, samotní žalobca na jednej strane uvádza, že mu neboli doručené príslušné listiny a na druhej strane sa k týmto listinám vyjadruje, napríklad sumárna analýza platieb, zmluva o výkone správy zo dňa 05.03.2012, ktoré žalovaný predložil súdu spolu s odporom a vzájomným návrhom. Samotný žalobca zobral čiastočne žalobu späť a ani pri takomto úkone nevyzval súd, aby im predložil údajne chýbajúce listiny. Žalobca súdu nepredložil žiadnu písomnú reklamáciu, ktorú by podal voči vyúčtovaniam správcu za rok 2015 a za rok 2016 a z dokazovania nijako nevyplynulo, že by vyúčtovanie za tieto roky predložené žalovaným boli nesprávne, že by ich žalobca namietal, resp. uhradil nedoplatky. Ku dňu 31.05.2015 a 31.05.2016 vykonal žalovaný voči žalobcovi jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok v zmysle ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka a započítal vyššie uvedené preplatky za rok 2015 a 2016 s pohľadávkami s najstaršou splatnou. Zápočet vzájomných pohľadávok je vyčíslený už v predloženej sumárnej analýze platieb. Žalovaný tak nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že nebol
vykonaný úkon, ktorým si žalovaný obligatórne písomne započítal sporné pohľadávky, keď k započítaniu došlo momentom stretnutia vzájomných pohľadávok a výška je zohľadnená v sumárnej analýze platieb. Žalovaný je toho názoru, že zo súdneho spisu je zrejmé, že žalobca do dňa rozhodnutia súdu, t.j. do 24.01.2019 nedoložili žiaden listinný dôkaz preukazujúci ich tvrdenie. Ďalej žalovaný uviedol, že taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zmluva o výkone správy, ktorú majú uzavretú je neplatná a v tejto súvislosti poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Cb/18/2015, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cpob/57/2017-418 zo dňa 26.06.2018 (právoplatné 06.08.2018), v ktorom konaní sa riešila platnosť zmluvy o výkone správy, v ktorom konaní ako jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TOPREAL Šaľa, s.r.o. je Mgr. Šiagyová. Žalobca až do 01.01.2015 riadne platil žalovanému za služby spojené s užívaním ich bytu a z ich strany zmluva o výkone správy zo dňa 02.06.2014 nikdy nebola rozporovaná a na jej základe žalovanému plnil. Celý spor má pôvod v konaní spoločnosti TOPREAL Šaľa, s.r.o., ktorá sa s účinnosťou od 01.01.2015 stavia do pozície údajného správcu predmetného bytového domu súp. č. XXXX v k.ú. I., kde sa nachádza i byt žalobcov. Žalovaný je toho názoru, že v podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, dôkazy, ktoré by preukázali, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil alebo na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa stále vyjadruje ku skutočnostiam ohľadne správy bytového domu, ktorá otázka bola právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom pod sp. zn. 15Cb/18/2015.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh žalobcu, ktorý sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 299,57 eur s prísl, titulom preplatku na zálohových platbách za služby spojené s užívaním bytu za rok 2014. Žalovaný v odpore uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť mu sumu 1.265,08 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vzájomnom započítaní do zaplatenia a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak vo výroku II. žalobu žalobcu v ostatnej časti zamietol (v časti úroku z omeškania), ak vo výroku IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 786,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 07.12.2015 do zaplatenia a v závislom výroku IV. rozhodol o náhrade trov konania. Z dôvodu nepodania opravného prostriedku sporovými stranami nie je predmetom odvolacieho konania výrok I., ktorým súd zastavil konanie ohľadne sumy 299,57 eur a výrok III., ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.
9. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného o potrebe odmietnutia odvolania žalobcu pre jeho podanie neoprávnenou osobou, odvolací súd uvádza, že túto námietku nepovažuje za dôvodnú, nakoľko odvolanie žalobcu bolo podané riadne oprávnenou osobou, prostredníctvom advokátky Mgr. Diany Šiagyovej, so sídlom v Šali, zapísanej v SAK č. 1697, bolo podané v 15-dňovej lehote (6. marca 2019) od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (doručené dňa 21.2.2019), bolo podané v predpísanej forme a to e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré podanie bolo doplnené jeho originálom s vlastnoručným podpisom právnej zástupkyne žalobcov prostredníctvom pošty dňa 8.3.2019 t.j. v lehote 10 dní, v súlade s ust. § 125 ods.2 veta prvá CSP. Výzva súdu adresovaná právnej zástupkyni žalobcu ohľadne predloženia riadnej plnej moci na jej zastupovanie žalobcu v prejednávanej veci nebola v rozpore s ust. CSP, nakoľko pôvodná plná moc žalobcu bola vystavená pre splnomocnenca Mgr. Šiagyová, s.r.o., IČO: 36 868 817, v ktorej spoločnosti však vstupom spoločnosti do likvidácie, mohol likvidátor - Mgr. Šiagyová robiť len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a preto správne súd prvej inštancie vyzval Mgr. Šiagyovú, aby ako advokátka zapísaná v SAK pod č. 1697 predložila od žalobcu
na ich ďalšie zastupovanie v konaní v prejednávanej veci riadnu plnú moc, čo sa stalo predložením jej originálu dňa 17.05.2019, keď plná moc jej bola vystavená dňom 1.12.2018.
10. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, z dôvodu, že súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 24.01.2019 bez účasti právnej zástupkyne žalobcu napriek tomu, že právna zástupkyňa podaním zo dňa 23.01.2019 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôležitých dôvodov a požiadala súd o odročenie pojednávania a preto je názoru, že bola splnená zákonná podmienka uvedená v ustanovení § 183 ods. 1 CSP. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že táto odvolacia námietka žalobcu je dôvodná.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
12. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
13. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
14. Podľa § 183 ods. 2 Civilného sporového poriadku od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
15. Podľa § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
16. Podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
17. Právna úprava odročenia pojednávania v § 183 a 184 CSP reflektuje na zásadu, že vec sa má rozhodnúť rýchlo a hospodárne, v zásade na jednom pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, deklaruje zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania len z dôležitých dôvodov. Dôležitosť dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Podľa 180 CSP súd má možnosť rozhodnúť, že bude konať v neprítomnosti strany, ktorá sa nedostavila na pojednávanie, predvolanie na pojednávanie má riadne a včas doručené, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala, alebo súd ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý sporová strana žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p. do 30.6.2016 ), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 sp. zn. 5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 34/2010.). Strana má nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo
požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
19. „Popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrh strany, resp. jej zástupcu sporu, musí byť kumulatívne splnený aj predpoklad, že od strany, resp. jej zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 CSP. Tento druhý zákonný predpoklad spresňuje § 183 ods. 2 CSP, pokiaľ je zástupcom strany, ktorá žiada o odročenie pojednávania advokát a dôvod na odročenie pojednávania existuje na jeho strane. Zákon vytvára konštrukciu, že ak je strana zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z uvedeného pravidla existujú dve výnimky: a) existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom" (Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 684).
20. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
21. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
22. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že vo veci určil termín pojednávania na deň 24.1.2019 o 8.30 hod. Dňa 23. januára 2019 o 15.10 hod. zaslala súdu právna zástupkyňa žalobcu prípis - ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní so žiadosťou o odročenie pojednávania a sudcovi bol mail predložený dňa 24.1.2019 o 8.15 hod. Neprítomnosť na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania právna zástupkyňa odôvodňovala tým, že dňa 23.1.2019 so svojou dcérou navštívila lekára a jej zdravotný stav vyžaduje, aby ju opatrovala, keď uviedla, že potvrdenie o návšteve lekára doručí poštou. Ani pri ospravedlnení a ani dodatočne súdu nebolo predložené potvrdenie o práceneschopnosti alebo potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny, z ktorého by vyplývalo, že dňa 24.1.2019 sa Mgr. Šiagyová nemohla zúčastniť pojednávania. Vzhľadom na to, kedy právna zástupkyňa zaslala neúplné podanie s ospravedlnením a taktiež s prihliadnutím na to, kedy bolo sudcovi predložené (žiadne prieťahy zo strany pracovníkov súdu nevznikli), súd nemohol v zmysle § 184 ods.1 CSP oznámiť rozhodnutie o neodročení, nakoľko už bol čas pojednávania a preto súd vo veci konal a rozhodol bez prítomnosť PZ žalobcu.
23. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil iba jedno pojednávanie, na ktorom konal so sporovými stranami a to dňa 24.01.2019. Právnej zástupkyni žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 22.12.2018. Dňa 23.01.2019 o 15.10 hod. bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne žalobcov z pojednávania na deň 24.1.2019 a zároveň aj žiadosť o odročenie tohto pojednávania z dôvodu náhlych zdravotných problémov mal. dcéry Y., s ktorou navštívila aj detskú lekárku a mal. dcéra si vyžadovala jej starostlivosť a opateru. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.1.2019 vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného oznámila právnej zástupkyni žalobcu, že nesúhlasí s odročením pojednávania. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že súd prvej inštancie na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia.
24. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie nemal splnené zákonné podmienky, aby mohol na pojednávaní dňa 24.1.2020 konať v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, nakoľko boli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 1 veta prvá CSP, keďže od právnej zástupkyne žalobcu nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa pojednávania zúčastnila, pretože na jej strane existoval dôležitý dôvod neúčasti, ktorý nastal krátko pred pojednávaním a to ochorenie jej mal. dcéry (viď § 183 ods. 1 veta druhá C.s.p. a § 183 ods. 2 veta prvá CSP). Na základe uvedeného sa preto možno stotožniť s námietkou odvolateľa o porušení jeho práv na spravodlivý proces ako sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie.
25. Odvolací súd taktiež konštatuje, že súd prvej inštancie pochybil, keď nijako nereagoval na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu o odročenie pojednávania a v prípade, že jej žiadosti nemienil vyhovieť, bol povinný o tom právnu zástupkyňu žalobcu upovedomiť. Odvolací súd nesúhlasí s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že z dôvodu predloženia tohto ospravedlnenia zákonnému sudcovi dňa 24.1.2019 o 8.15 hod. už nebolo možné oznámiť právnej zástupkyni žalobcov neodročenie pojednávania, ktoré sa malo konať o 8.30 hod., pretože predmetné ospravedlnenie bolo doručené súdu už dňa 23.01.2019 a preto bolo možné dňa 24.1.2019 s dostatočným časovým predstihom do začatia pojednávania neodročenie pojednávania právnej zástupkyni žalobcov či už telefonicky alebo e-mailom oznámiť.
26. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nezaoberal rozsiahlou argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na nedôvodnosť vzájomnej žaloby žalovaného. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
27. Súd prvej inštancie svojím postupom porušil základné zásady spravodlivého súdneho procesu, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevyhodnotil skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu, ktorá vo vzťahu k predmetu sporu bola relevantná.
28. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006).
29. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 30. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
31. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, v odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva absencia presvedčivého a výstižného vysvetlenia dôvodov rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal podrobnou argumentáciou žalovaného, ktorý podrobne namietal dôvodnosť podanej žaloby.
32. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt, že vadou zmätočnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý neobsahuje zdôvodnenie vzájomnej koherencie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenie nie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
33. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
34. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
35. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť riadne nesplnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne nevyhodnotil. Vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne nezistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie ani celkom presvedčivo neodôvodnil, tak ako už bolo uvedené vyššie.
36. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (por. rozhodnutie NS SR sp.zn. 7 Cdo 157/2011).
37. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri nepreskúmateľnom rozhodnutí nemožno hodnotiť správnosť ďalších relevantných právnych otázok, ani prípadné ďalšie vady prvoinštančného konania, pretože bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.
38. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca poprel správnosť výšky uplatnenej sumy žalovaným a navrhoval vykonať dôkazy smerujúce k preukázaniu správnosti uplatnenej sumy, nemal súd rozhodnúť na prvom a jedinom pojednávaní vo veci bez účasti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ale mal pojednávanie odročiť za účelom doplnenia dokazovania a za účelom umožnenia žalobcovi oboznámiť sa s týmito dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Ak tak neurobil, jeho procesný postup nebol správny a odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom a preto odvolaciu námietku žalobcu v tomto smere možno považovať za dôvodnú. Rovnako je potrebné považovať za dôvodnú námietku, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a s uplatnenými písomnými námietkami žalobcu k uplatnenému nároku žalovaného sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a preto je jeho rozhodnutie potrebné považovať za predčasné a nedostatočne odôvodnené, tak ako už bolo uvedené vyššie.
39. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vyššie opísaným nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom pre jeho povahu a intenzitu, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
40. Nad rámec dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku však považuje odvolací súd vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav veci súdom prvej inštancie za potrebné uviesť nasledovné:
41. V prejednávanej veci pri skúmaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd prvej inštancie dôvodne vychádzal zo Zmluvy o výkone správy ( ďalej len ,,Zmluvy") uzatvorenej za bytový dom na ulici L. N. súpisné č. XXXX uzavretej medzi Stavebným bytovým družstvom so sídlom v Šali, ulica Horná 926/1, Šaľa, IČO: 00 174 747 ako správcom a vlastníkom bytu č. XX na ulici L. N. XXXX/X v I. a to O.W., a to vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 15 Cb 18/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21 Cob 57/2017 zo dňa 26.6.2018, z ktorých vyplýva, že výpovede doručené dovtedajšiemu správcovi bytového domu nemožno považovať za platné a preto Stavebné bytové družstvo so sídlom Šaľa IČO: 00 170 747 je správcom bytového domu s. č. XXXX v I.. Avšak je potrebné zároveň konštatovať, že vzhľadom na vznesené námietky žalobcu je potrebné zo strany súdu prvej inštancie podrobiť predmetnú Zmluvu skúmaniu jej platnosti v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý ustanovuje spôsob, na základe ktorého dochádza k realizácii výkonu správy.
42. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvárajú so správcom zmluvu o výkone správy. Ide o povinný úkon, ktorý musia vlastníci a správca vykonať na to, aby mohol správca v ich dome realizovať výkon správy. Zákon obligatórne vyžaduje pre platnosť tejto zmluvy písomnú formu pod sankciou absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone správy. Zmluva medzi vlastníkmi a správcom je dvojstranným právnym úkonom, kde na jednej strane vystupuje správca ako podnikateľský subjekt - dodávateľ a na strane druhej vystupujú vlastníci - spotrebitelia. Aj keď mnohopočetnosť vlastníkov môže vyvolať dojem, že pôjde o viacstrannú zmluvu, nie je tomu tak z dôvodu, že vlastníci v tomto prípade vystupujú ako jeden subjekt. Vyplýva to aj z toho, že zmluvné podmienky sú rovnaké pre všetkých vlastníkov ako jednu zmluvnú stranu, nemožno ich dojednávať osobitne s každým vlastníkom, čiže vystupujú vždy ako
jedna strana, pričom aj práva a povinnosti sú synalagmatické medzi dvoma stranami (vlastníci/správca). Takisto, ak by mal byť každý vlastník samostatnou stranou, bolo by možné, aby jeden vlastník sám od zmluvy odstúpil a nebol ňou viazaný, pričom na jej uzatvorenie by bolo treba podpis a súhlas každého vlastníka a nielen odsúhlasenie väčšiny vlastníkov - aj noví vlastníci nemajú na výber a k zmluve musia pristúpiť, keďže tvoria spolu s ostatnými jednu zmluvnú stranu.
43. V súvislosti s uplatneným nárokom žalovaného na zaplatenie sumy 786,46 eur je taktiež potrebné sa vysporiadať s námietkou žalobcu, či došlo k platnému rozhodnutiu vlastníkov o výške tvorby fondu prevádzky údržby a opráv na rok 2015, ktoré plnenie tvorí súčasť mesačného zálohového predpisu v zmysle čl. IV. bod 1. Zmluvy z ktorého si žalovaný uplatňuje svoj nárok. Zo strany súdu prvej inštancie je potrebné rozlišovať, či si žalovaný uplatňuje nároky titulom platieb v zmysle čl. IV. bod 1. Zmluvy (úhrada na plnenia resp. preddavkov mesačného zálohového predpisu do fondu prevádzky, údržby a opráv - nárok uplatnený zo strany žalovaného ako preddavky za obdobie 01-11/2015) alebo ide o nárok podľa čl. IV. bod 2 Zmluvy ( titulom vyúčtovania ako rozdiel medzi zálohou a skutočnými nákladmi na poskytovanie plnenia v priebehu vyúčtovacieho obdobia - nárok uplatnený žalobcami, pričom aj žalovaný podľa zápisnice z pojednávania dňa 24.01.2019 poukazuje na vyúčtovanie za rok 2015), nakoľko ide o dva rozdielne nároky u ktorých nastáva aj ich rozdielna splatnosť. Splatnosť skutočných nákladov vynaložených na poskytovanie plnenia v priebehu vyúčtovacieho obdobia nastáva v zmysle čl. IV. bod 2 Zmluvy až 31.5. nasledujúceho vyúčtovacieho obdobia a preddavky na mesačné zálohové platby sú povinní vlastníci uhrádzať mesačne vopred, ktoré konkrétne skutočnosti vyplývajú jednak z predpisu mesačných zálohových platieb na rok 2015, ako aj z vyúčtovania zálohových platieb za rok 2015, ktoré musí súd prvej inštancie vzhľadom na uplatnené nároky sporových strán skúmať.
44. Z ustanovenia § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že žalovaný bol povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len FPÚO) a úhrad za plnenia za služby spojené s užívaním bytov rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, preto už nebolo dôvodné, aby sa domáhal nároku titulom preddavkov za služby a do FPÚO. V tomto smere by mal žalovaný upresniť svoju vzájomnú žalobu v časti opísania rozhodujúcich skutočností v súlade s § 139 a nasledujúcich CSP, pretože v čase rozhodovania súdom nárok na preddavky za služby a do FPÚO neboli aktuálnymi a absentuje vysvetlenie žalovaného, či je jeho pôvodne uplatnený nárok v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi založenými v spise žalovaným, vyúčtovaniami služieb a FPÚO za rok 2015, t.j. nie je zrejmé, či jednotlivé dôkazy - sumárna analýza platieb a vyúčtovanie za rok 2015 vzájomne korešpondujú a či sú súladné. V prípade, že zo strany žalovaného dôjde k podstatnej zmene alebo doplneniu skutkových tvrdení odôvodňujúcich jeho vzájomnú žalobu, bude v zmysle § 140 ods. 2 a nasl. CSP povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o prípustnosti zmeny žaloby.
45. Ďalej odvolací súd uvádza, že vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu v zamietajúcej časti ohľadne príslušenstva sumy 299,57 eur je potrebné sa zo strany súdu prvej inštancie vysporiadať s týmto uplatneným nárokom aj vzhľadom na čl. IV. bod 3 predmetnej Zmluvy, na základe ktorého vyúčtovaním zistený preplatok uhradí správca vlastníkovi najneskôr do 31.07. bežného roka, zistený nedoplatok je vlastník povinný uhradiť do 30 dní od obdržania vyúčtovania, pri reklamácii najneskôr do 31.08. bežného roka.
46. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou a vzájomným žalobným návrhom uplatnené nároky, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania výsledky vykonaného dokazovania komplexne vyhodnotiť, vychádzajúc pritom zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa (predostreté už v konaní pred súdom prvej inštancie), tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je tiež nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. V neposlednom rade bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť pochybenie v nesprávnom označení žalovaného tak, aby jeho označenie zodpovedalo údajom v Obchodnom registri.
47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
48. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).