Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ S. G., D.. XX.X.XXXX, N. P. XXXX/XX, Ž., 2/ V. G., D.. X.X.XXXX, N. P. XXXX/XX, Ž. a 3/ O. G., D.. XX.X.XXXX, N. P. XXXX/XX, Ž., všetci zastúpení: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, so sídlom Horná 35, Banská Bystrica proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava o zaplatenie 9 366,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.6.2016, č.k. -117, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7 459,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil , , , o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), (ďalej len „“) a , , , (ďalej len „“) a vecne tým, že predmetom konania bolo zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania, ktorý vznikol z dôvodu vyplatenia platu žalobcovi za dobu neplatného skončenia služobného pomeru až dňom 4.12.2012 v sume 58 212,95 eur. Poukázal na to, že i keď v nie je upravený inštitút úrokov z omeškania, v zmysle tohto zákona sa na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby primerane použije okrem iného aj , podľa ktorého sa na individuálne vzťahy pracovnoprávne vzťahy použijú všeobecné ustanovenia . Upriamil pozornosť na , ktorý stanovuje, že príslušenstvom pohľadávky sú, okrem iného, úroky z omeškania, ktoré sú bližšie upravené v Z uvedeného vyvodil, že pokiaľ dôjde k omeškaniu s plnením peňažného dlhu v pracovnoprávnych vzťahoch podľa , ako aj v právnych vzťahoch profesionálnych vojakov, vzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania podľa . Nestotožnil sa s názorom, že k omeškaniu s doplatením platu môže dôjsť až po vydaní rozhodnutia o doplatení platu v zmysle , keďže týmto rozhodnutím nevzniká nové právo na plat, ale sa iba deklaruje doplatenie platu, ktorý profesionálnemu vojakovi patril za čas neplatného skončenia služobného pomeru. Konštatoval, že aj za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru žalobcu mu patril plat, ktorý bol splatný v jednotlivých mesačných výplatných termínoch vždy k 10. dňu nasledujúceho kalendárneho

mesiaca a keďže žalobcovi nebol v období od mája 2009 do októbra 2012 vyplácaný plat vo výplatných termínoch, žalovaný sa dostal s plnením do omeškania a je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po výplatnom termíne, t.j. od 11. dňa nasledujúceho mesiaca. Pri posúdení námietky premlčania vznesenej žalovaným vychádzal z toho, že právo na úroky z omeškania vznikalo za každý jeden deň omeškania každého jednotlivého mesačného platu a úrok z omeškania priznal až od 20.11.2010, nakoľko úroky z omeškania pred týmto dátumom boli premlčané (žaloba bola podaná dňa 20.11.2013), pričom sa uplatňuje trojročná premlčacia doba. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 7 459,88 eur titulom neuhradeného príslušenstva z neplatného skončenia služobného pomeru, pričom pri výpočte vychádzal z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z a vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol, rovnako tak zamietol aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.6.2013 do zaplatenia, pretože úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom, s tým, že oneskoreným zaplatením úrokov z omeškania nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti rozhodnutiu v prisudzujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podľa sa na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby primerane použijú ustanovenia, ktoré sú taxatívne vymedzené, pričom v zmysle subsidiarity k je stanovené, že ak v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia . Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2010, sp.zn. , na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.6.2014, sp.zn. , ako aj na komentár k , z ktorých vyplýva, že na pracovnoprávne vzťahy ako aj na nároky z nich nemožno subsidiárne aplikovať , nakoľko nie je všeobecným ustanovením , ktoré možno aplikovať na prvú časť . Na základe uvedeného vyslovil názor, že vzhľadom k tomu, že inštitút omeškania je obsiahnutý v ôsmej časti , na ktorého ustanovenia sa subsidiárna pôsobnosť k nevzťahuje, nie je možné realizovať aplikáciu príslušných ustanovení omeškania v zmysle ani na právne vzťahy vyplývajúce z tretej časti . Zároveň upriamil pozornosť na fakt, že v správnom konaní platí prezumpcia správnosti rozhodnutia, čo znamená, že individuálny správny akt (personálny rozkaz) je potrebné posudzovať ako správny, pokiaľ nie je nahradený iným rozhodnutím a vychádza sa z tej skutočnosti, že rozhodnutie je platné a zaväzuje, pokiaľ nie je zrušené alebo zmenené. Konštatoval, že individuálny právny akt ako výsledok aplikačnej činnosti kompetentného štátneho orgánu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenia a právne povinnosti konkrétne určených subjektov; pričom vydanie a obsah individuálneho právneho aktu je nezávislé od vôle adresátov aktu, čím sa odlišuje od občianskoprávnych, súkromnoprávnych úkonov (s poukazom na uznesenie ústavného súdu SR zo dňa 1.10.2014, sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.3.2008, sp.zn. a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.6.2009, sp.zn. ). Mal za to, že použitím gramatického výkladu je potrebné dospieť k záveru, že nároky za čas neplatného skončenia služobného pomeru vznikajú najskôr po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru, pričom samotné doplatenie platu je podmienené vydaním rozhodnutia vedúceho služobného úradu. Ďalej poukázal na to, že taxatívne určuje nároky profesionálneho vojaka po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru s tým, že v zmysle SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Konštatoval, že nedoplatením platu profesionálnemu vojakovi za čas neplatného skončenia služobného pomeru (predmetné skonštatovanie môže byť založené len súdnym rozhodnutím, a to preskúmaním personálneho rozkazu o skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka) do vydania rozhodnutia o doplatení platu sa nie je možné dostať do omeškania. Podľa jeho názoru úrok z omeškania pri plate, ktorý sa má doplatiť, nemožno priznať úrok z omeškania práve pre absenciu omeškania pred vydaním právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre opodstatnenosť nároku na doplatenie platu podmieneného vydaním rozhodnutia o doplatení platu. Vyjadril názor, že určuje odlišné podmienky na nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru ako upravujúceho nároky z neplatného skončenia pracovného

pomeru. Zároveň uviedol, že právna úprava úrokov z omeškania v sa vzťahuje na oblasť súkromnoprávnych vzťahov a nie je možné sa na ňu odvolávať v oblasti verejného práva pri rozhodovacej činnosti štátnych alebo správnych orgánov (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.5.2012, sp.zn. a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.6.2014, sp.zn. ). Na záver upozornil, že prostredníctvom personálneho rozkazu, ktorým bolo žalobcovi priznané doplatenie platu, bol žalobca poučený, že tento personálny rozkaz je preskúmateľný súdom na základe podanej žaloby, čo však žalobca neučinil. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej prisudzujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietne.

4. Právny zástupca žalobcu oznámil súdu prvej inštancie, že žalobca dňa 10.12.2016 zomrel. Súd prvej inštancie na podklade výsledkov dedičského konania uznesením zo dňa 27.3.2019, č.k. -159 rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi žalobcu, a to s novými žalobcami: X/ S. G., X/ V. G. V. X/ O. G..

5. Právni nástupcovia žalobcu sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili v tom smere, že nemožno zamieňať personálny rozkaz o skončení služobného pomeru a rozhodnutím o priznaní nároku na náhradu platu po zrušení personálneho rozkazu. Uviedli, že zrušením rozhodnutia o skončení služobného pomeru služobný pomer profesionálneho vojaka trvá, t.j. nezakladá sa nový služobný pomer a vojakovi sa doplatí služobný plat, pričom z uvedenej formulácie vyplýva, že služobný orgán tým, že nezákonne ukončil služobný pomer profesionálneho vojaka, odňal mu možnosť poberať služobný plat a za obdobie, po ktoré mu tento plat náleží, musí okrem služobného platu náležať profesionálnemu vojakovi aj ďalší nárok, a to je úrok z omeškania, keďže nevyplatením služobného platu riadne a včas sa služobný orgán dostal do omeškania. síce úrok z omeškania výslovne neupravuje, ale v odkazuje na primerané použitie , pričom prostredníctvom uvedenej právnej normy na právne vzťahy výslovne neupravené v sa použijú všeobecné ustanovenia . Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ods. 1 , ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( ).

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).

8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

10. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon.

13. Podľa profesionálnemu vojakovi sa za čas neplatného skončenia služobného pomeru doplatí plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru. Rozhodnutie o doplatení platu vydá vedúci služobného úradu, ktorý rozhodol o skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka.

14. Podľa plat sa vypláca vo výplatných termínoch ustanovených ministrom. Medzi výplatnými termínmi sa preddavok na plat neposkytuje.

15. Podľa na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, až 18 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, až 35 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, a 38 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, , <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, 5 až 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, , <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, 7 až 9 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, 3 až 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, a 93 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, , <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, až 131 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, 4 a 5 písm. a), b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, i), j) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, , až h) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, ods. 3 a 5, a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, , <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, , 148 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/>, 160, 161 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, až 170 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, až 180, a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, až 189 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, až 194 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, , 197 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, až 219 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, a 222 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> v znení neskorších predpisov.

16. Podľa ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.

17. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Odvolací súd vo vzťahu k subsidiárnej aplikácii na pracovnoprávne vzťahy poukazuje na závery deklarované v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 4.7.2017, sp. zn. . Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí dospel k záveru, že zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov; ustanovenie nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo. Ďalej konštatoval, že zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy. Z uznesenia Ústavného súdu SR tiež vyplynulo, že pokiaľ tieto závery dopadajú na prípady náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, o to viac sa vzťahujú na prosté nevyplatenie mzdy zamestnancovi zamestnávateľom vôbec alebo v správnej výške. Vo vzťahu k výkladu a aplikácii ustanovení právnych predpisov Ústavný súd SR vyslovil, že je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (napr. ).

19. V tejto súvislosti je tiež potrebné upriamiť pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2012, sp.zn. uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 4/2014, v zmysle ktorého v prípade omeškania s platením platu má aj štátny zamestnanec, rovnako ako zamestnanec podľa v spojení s , právo požadovať od služobného úradu popri plate aj úrok z omeškania. Najvyšší súd vyslovil, že vychádza z toho, že úroky z omeškania plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody (), ktorá veriteľovi vznikla tým, že nemohol po dobu omeškania zhodnotiť (využiť) istinu dlhu. Aj podľa judikatúry úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. a pod.). Inštitút úrokov z omeškania aj v pracovnoprávnych vzťahoch má účel zabezpečovací, sankčný a kompenzačný. Inak to nie je ani v štátnozamestnaneckom pomere, lebo v opačnom prípade by bola porušená rovnosť subjektov tohto závislého vzťahu ( ).

20. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených záverov konštatuje, že právnu úpravu úrokov z omeškania upravenú v je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy profesionálnych vojakov týkajúce sa neplatného skončenia služobného pomeru. Ak totiž stanovuje okrem iného použitie na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby, uvedené znamená, že je potrebné aplikovať aj právnu úpravu úrokov z omeškania v zmysle . Na uvedenom závere nič nemení ani argumentácia žalovaného o prezumpcii správnosti rozhodnutia o skončení služobného pomeru, nakoľko tento právny názor nemožno vykladať tak, že žalovaný sa v dôsledku uvedeného nemohol dostať do omeškania. Právny význam nemá ani argument žalovaného, že pôvodný žalobca nepodal žalobu podľa a nasl. vtedy účinného , nakoľko úrok z omeškania ako príslušenstvo platu nebol predmetom personálneho rozkazu.

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa a v spojení s s prihliadnutím na skutočnosť, že súd prvej inštancie si vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).