Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/17/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: EDYPLUS s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 881, zast. JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: BALEN, spol. s r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 701 706, zast. AK Kovár a partneri s. r. o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 971 662, Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Koceľova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47233681, o zaplatenie 300.000 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. -82 zo dňa 29.04.2019, do časti výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. -82 zo dňa 29.04.2019, v časti výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania m e n í tak, že súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% .

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 17 993, 30 eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 30.07.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300.000 eur s príslušenstvom a trovy konania. Podaním zo dňa 15.04.2019 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

2. Súd prvej inštancie poukázal na a a uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie, zastavil konanie bez ohľadu na súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Ďalej s poukazom na , a konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že z účtovnej závierky žalovaného za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 nie je možné zistiť, či žalovaný disponuje majetkom, ktorým by sa zabezpečilo od žalovaného vymoženie pohľadávky žalobcu spolu s príslušenstvom, a čo by žalobcu motivovalo pokračovať v konaní a domôcť sa oprávneného nároku. Súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu konania z dôvodu, že späťvzatie žaloby bolo učinené pred prvým pojednávaním, a stranám sporu nevznikli trovy konania.

3. Proti tomuto uzneseniu, do časti výroku o nároku na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o. Mal za to, že vydané rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navyše konanie má inú vadu - odôvodnenie je nepresvedčivé a nedostatočné. Žalovaný zdôraznil,

že zo spisu jednoznačne vyplýva, že bol v predmetnom konaní právne zastúpený a po doručení výzvy súdu dňa 22.02.2019 na podanie vyjadrenia k žalobe svoje právo a povinnosť riadne splnil prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Žalovaný zdôraznil, že tieto písomné vyjadrenia boli súdu prvej inštancie doručené elektronicky dňa 05.03.2019 a 06.03.2019 spolu s dôkazmi v ňom uvedenými a priloženým plnomocenstvom. Žalovaný ďalej vyvodil, že podaným vyjadrením prostredníctvom právneho zástupcu realizoval svoje právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa SR, rovnako tak ako žalobca v tomto konaní. Rovnosť účastníkov konania zaručená SR premietnutá tiež do je nutné rešpektovať. V prípade vykonania právnych úkonov zo strany žalovaného v konaní, hoci aj pred prvým pojednávaním, nemožno dospieť k záveru, že žalovanému nevznikli trovy konania.

4. Ako ďalej žalovaný konštatoval, súdne konanie sa začína doručením žaloby súdu a po začatí konania má protistrana, žalovaný vždy právo nielen vyjadriť sa k žalobe ku skutkovým okolnostiam, tvrdeniam v nej uvedených, ale aj prostriedky procesnej obrany uplatniť včas, pričom nie je povinný počkať na doručenie žaloby súdom. Pokiaľ sa žalovaný nechal právne zastupovať advokátskou kanceláriou a jej prostredníctvom podal písomné vyjadrenie včas a v ňom uviedol svoju právnu obranu, tak žalovanému vznikli náklady a právo na náhradu trov konania podľa pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania preto nie je podľa žalovaného v súlade so zákonom. Taktiež okolnosti a dôvody vykonaného spaťvzatia uvádzané žalobcom nielenže nie sú vôbec relevantné pre účely rozhodnutia súdu o náhrade trov konania, navyše právne ani vecne vôbec neobstoja, boli uvádzané iba účelovo so zámerom dosiahnuť vylúčenie uloženia povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania žalovanému.

5. Žalovaný poukázal na ustanovenie , ktoré vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, pričom zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Ak jedna strana procesne zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tak zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Aj v danom prípade bol súd prvej inštancie povinný v súlade s skúmať, či niektorá zo strán sporu procesne zavinila, že sa muselo konanie zastaviť. Pokiaľ súd dospel k záveru, že z dôvodu vykonania spaťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním stranám sporu nevznikli trovy konania, vec nesprávne právne posúdil. Aj keď znenie odôvodnenia rozhodnutia v previazanosti na znenie vykonaného spaťvzatia žaloby žalobcom nasvedčuje tomu, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, svoje rozhodnutie neodôvodnil dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle . Existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezisťoval, ani to, či tieto sú dané. Nebolo uvedené, že sa jedná o výnimočný prípad, či o výnimočné (konkretizované) okolnosti na strane žalovaného, pre ktoré mu nebol nárok priznaný a pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalovaného, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu. Ustanovenie nemožno vykladať a aplikovať svojvoľne nerešpektujúc základné zásady rozhodovania o trovách konania. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd v časti výroku o náhrade trov konania rozhodnutie zmenil tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaný podal voči predmetnému uzneseniu do časti výroku o nároku na náhradu trov konania odvolanie aj prostredníctvom Advokátskej kancelárie AK Kovár a partneri s.r.o. Žalovaný uviedol, že v danom konaní mu vznikli trovy konania, a to v rozsahu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby v zmysle ustanovenia vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 31.07.2017 na výzvu súdu prvej inštancie. Napriek uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia konštatoval, že o trovách konania rozhodol výrokom II. z dôvodu, že „späťvzatie žaloby bolo učinené pred prvým pojednávaním a stranám sporu nevznikli trovy konania“. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie zjavne dospel vo vzťahu k posúdeniu otázky vzniku trov konania na strane žalovaného k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal na a zdôraznil, že v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu žalovanému v tomto konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, pričom žalobca späťvzatím žaloby zo dňa 15.04.2019 procesne zavinil zastavenie konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Žalovaný

mal vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku II. zmenil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Podaním zo dňa 08.11.2019 sa k odvolaniam žalovaného vyjadril žalobca tak, že v plnom rozsahu súhlasí s výrokom II. napadnutého uznesenia a odvolania žalovaného považuje za nedôvodné. Žalobca s poukazom na dôvody, ktoré viedli k späťvzatiu žaloby navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolaní žalovaného dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zmeniť.

9. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

12. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

15. V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 300.000 eur s príslušenstvom voči žalovanému na základe podania žalobcu zo dňa 15.04.2019, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko mal za to, že účtovná závierka žalovaného, založená v Zbierke listín za zdaňovacie obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 je nevyplnená. Nebolo tak podľa názoru žalobcu možné zistiť, či žalovaný disponoval majetkom, ktorým by sa zabezpečilo od žalovaného vymoženie pohľadávky žalobcu spolu s príslušenstvom, a to napriek tomu, že v čase podania žaloby dňa 31.07.2017 mal žalobca vedomosť, že žalovaný za zdaňovacie obdobie od 01.01.2016 - 31.12.2016 majetkom disponoval, čo ho viedlo k podaniu žaloby. Zároveň žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením , nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko s prihliadnutím na podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu a na povahe okolnosti sporu medzi stranami, mal žalobca za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a konanie zastavil s tým, že v zmysle žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie ods. , ktoré je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším ustanovením , ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka . Teda, ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (viď nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp.zn. ). K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,

resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. ).

17. Odvolací súd ďalej uvádza, že zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Inštitút náhrady trov konania teda plní v zásade reparačno-satisfakčnú funkciu. Súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného návrhu celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie návrhu na začatie konania, avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Nemožno sa preto prikloniť k záveru súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu z dôvodu, že späťvzatie žaloby bolo učinené pred prvým pojednávaním a stranám sporu nevznikli trovy konania. Žalobca vzal predmetnú žalobu späť nezávisle na správaní žalovaného. Z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania a preto musí znášať procesné dôsledky s tým spojené.

18. Zároveň neobstojí konštatácia súdu prvej inštancie, že stranám sporu trovy konania nevznikli. Odvolací súd má zo spisového materiálu za preukázané, že žalovaný dňa 06.03.2019 prostredníctvom Advokátskej kancelárie IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o. ako aj dňa 12.03.2019 prostredníctvom AK Kovár a partneri s.r.o. podal vyjadrenia k žalobe, za ktoré žalovanému nemožno nárok na náhradu trov konania nepriznať. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd za nepochybné, že žalovanému vznikli trovy konania - trovy právneho zastúpenia spočívajúce v prevzatí a príprave zastúpenia, ako aj podaním predmetných vyjadrení k žalobe žalobcu, tak ako to uviedol žalovaný vo svojom odvolaní zo dňa 30.05.2019 ako aj zo dňa 07.06.2019.

19. Záverom odvolací súd uvádza, že považuje za potrebné sa vyjadriť k návrhu žalobcu rozhodnúť o trovách konania postupom podľa , nakoľko tento súd prvej inštancie opomenul. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pri zastavení sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, pričom nie je vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia a nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade však odvolací súd nevzhliadol dôvod pre použitie . V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , sp.zn. alebo sp.zn. ) nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Aplikácia tohto ustanovenia má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Argument žalobcu, že účtovná závierka žalovaného za zdaňovacie obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 nebola vyplnená, na základe čoho nebolo možné zistiť, či žalovaný disponoval majetkom, ktorým by sa zabezpečilo od žalovaného vymoženie pohľadávky žalobcu spolu s príslušenstvom, a preto vzal žalobca žalobu späť, podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantným dôvodom na použite ustanovenia . Z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, preto musí znášať procesné dôsledky s tým spojené.

20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).