Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: TRACO Computers s.r.o., so sídlom Kukučínova 3/1663, 921 01 Piešťany, IČO : 31 421 652, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát, so sídlom Ulica M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102626803/2018 zo dňa 18.12.2018 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania, dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany (ďalej aj ako len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 21.12.2016 oznámil daňovému subjektu (žalobcovi), že dňa 17.01.2017 začne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2016. Oznámenie daňový subjekt prevzal dňa 23.12.2016.

2. Dňa 03.07.2017 vydal správca dane čiastkový protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2016.

3. Výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 24.08.2017 správca dane vyzval daňový subjekt postupom podľa , , a a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „daňový poriadok“) na predloženie dôkazov, ktoré preukazujú, že mal právo na odpočítanie dane podľa až zákona o DPH, konkrétne, aby predložil dôkazy o tom, že zdaniteľné obchody uvedené na faktúre č. 160008, vznik daňovej povinnosti dňa 20.09.2016, predmet fakturácie

- zmluva o reklame a propagácii z podujatia TENNIS CHAMPIONS, základ dane 20 000 eur, DPH 4 000 eur, celkom 24 000 eur a na faktúre č 160014, vznik daňovej povinnosti dňa 31.10.2016, predmet fakturácie - zmluva o reklame a propagácii z podujatia TENNIS CHAMPIONS, základ dane 40 000 eur, DPH 8 000 eur, celkom 48 000 eur (ďalej aj ako len „sporné faktúry“) vystavené dodávateľom BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o. sa uskutočnili a preukázal tak splnenie podmienok zákona o DPH.

V rámci tejto výzvy správca dane informoval daňový subjekt o zistených skutočnostiach a súčasne ho informoval, že nadobudol dôvodné pochybnosti o tom, že si uplatnil odpočítanie dane zo sporných faktúr v súlade so zákonom o DPH, nakoľko nebolo preukázané, že služby boli reálne dodané tak, ako je uvedené na sporných faktúrach.

4. Na základe výzvy daňový subjekt vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o. predložil k pôvodnej Zmluve o reklame a propagácii Dodatok č. 2, ktorého predmetom bola zmena podujatia a plnenia zmluvy z pôvodného TENNIS CHAMPIONS na podujatie BPM MOTOSPORT CUP 2017. Uviedol ešte, že prikladá kompletné obrazové prílohy a fotografie umiestnených reklamných inzerátov, billboardov a plagátov.

5. Dňa 03.11.2017 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie daňového subjektu o výsledku kontrolných zistení, pričom vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o. správca dane uzavrel, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že mu v októbri 2016 vzniklo právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v sume 12 000 eur dodajúc, že rozsiahlym preverovaním bolo zistené, že reklamné služby uvedené na sporných faktúrach neboli reálne uskutočnené v kontrolovanom zdaňovacom období október 2016. K týmto záverom sa daňový subjekt písomne vyjadril, pričom k deklarovanému dodávateľovi BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o. zopakoval, že reklamná kampaň bola z TENNIS CHAMPIONS zmenená na BMP MOTOSPORT CUP 2017, pričom táto kampaň bola realizovaná v období september - november 2016.

6. Dňa 20.12.2017 vypracoval správca dane protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa za zdaňovacie obdobie október 2016 (ďalej len ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 10.01.2018 daňovému subjektu. Dňa 10.01.2018 bola teda daňová kontrola ukončená. K protokolu zaslal daňový subjekt vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil so závermi správcu dane.

7. Dňom nasledujúcim po doručení protokolu, t.j. 11.01.2018 sa začalo vyrubovacie konanie. Dňa 06.08.2018 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu, pričom zápisnica z uvedeného ústneho pojednávania sa považovala za poslednú zápisnicu vo vyrubovacom konaní podľa § 68 daňového poriadku.

8. Dňa 08.08.2018 vydal správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku rozhodnutie č. 101544845/2018 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 12 000 eur za zdaňovacie obdobie október 2016 a znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2016 zo sumy 13 743,28 eur na sumu 1 743,28 eur. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH bola skutočnosť, že daňový subjekt ani vo vyrubovacom konaní vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že služby v zmysle faktúr č. 160008 a 160014 boli reálne poskytnuté, teda že spoločnosti TRACO Computers s.r.o. bola poskytnutá služba propagácie obchodného mena v rámci podujatia TENNIS CHAMPIONS v mesiaci september a október 2016, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2016.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt (žalobca) v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 10262803/2018 zo dňa 18.12.2018 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem iného poukázal na to, že v predmetnom prípade bola spochybnená existencia služieb v kontrolovanom zdaňovacom období, ktoré mali byť predmetom obchodovania. Ďalej zastal názor, že správca dane disponuje dostatočnými dôkazmi na vyslovenie jednoznačného záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Mal za to, že správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom dodajúc, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených dodávateľom BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o., keď dodanie služby nebolo v zdaňovacom období október 2016 potvrdené, pričom daňový subjekt neposkytol správcovi dane jednoznačný dôkaz

o tom, že obchody, ktoré boli deklarované daňovým subjektom, boli realizované, dôsledkom čoho mu nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v celkovej sume 12 000 eur. Rovnako poukázal na to, že správca dane pri daňovej kontrole nespochybnil, že plagáty a ďalšie obrazové prílohy, ktoré propagovali logo daňového subjektu boli v zmysle dodatku č. 2 zo dňa 01.11.2016 k Zmluve o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 vyrobené, avšak predložené dôkazy podľa správcu dane preukazujú, že služby boli dodané až v decembri 2016 a v januári 2017, teda v inom, ako kontrolovanom zdaňovacom období a v súvislosti s iným podujatím. Mal za to, že správca dane rozsiahlym preverovaním zistil, že deklarovaný dodávateľ zdaniteľný obchod - reklamnú službu uvedenú na faktúrach č. 160008 a 160014 v súvislosti s podujatím TENNIS CHAMPIONS reálne v kontrolovanom zdaňovacom období október 2016 neuskutočnil.

11. Žalovaný poukázal na to, že dodanie služieb spochybňuje aj vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o. Z. Z., ktorý počas kontroly tvrdil (zápisnica zo dňa 30.05.2017), že predmetom zdaniteľných obchodov v zmysle faktúr č. 160008 a 160014 bola prezentácia loga na akcii TENNIS CHAMPIONS priamo na podujatí a to na základe Zmluvy o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 a trvala do decembra 2016, pričom na otázku Daňového úradu Bratislava, kto vyrobil a zabezpečil odvysielanie reklamných spotov v komerčných médiách odpovedal, že subdodávateľ jeho spoločnosti s tým, že spoločnosť BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o. bola v tomto prípade iba sprostredkovateľom, zaoberala sa len sprostredkovaním a vyhľadávaním klientov (spoločnosti, ktoré dodajú logo). Zo zápisnice zo dňa 07.07.2017 vyplýva, že Z. Z. vypovedal tak, že dodatkom č. 2 k Zmluve o reklame a propagácii došlo k zmene propagovaného podujatia z TENNIS CHAMPIONS na BPM MOTOSPORT a z uvedeného dôvodu nebola reklama obchodného loga daňového subjektu realizovaná na podujatí TENNIS CHAMPIONS, ale všetky reklamné aktivity boli zamerané na akciu BPM MOTOSPORT.

12. K námietkam, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) a že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda, že nemožno na daňový subjekt prenášať ním nezavinené nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu (rozsudok SD EÚ C-354/03 Optigen) žalovaný uviedol, že pre posúdenie rozloženia dôkazného bremena je dôležitý rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom najvyšší súd uviedol, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, pričom daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.

13. Ďalej k námietke, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve daňového subjektu a úhrada faktúry č. 160008 dňa 20.10.2016 a faktúry č. 160014 dňa 19.11.2016 je dôkazom reálneho dodania sporných služieb žalovaný uviedol, že na daňové konanie o odpočte dane sú na preukázanie nároku kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní. Pre uplatnenie nároku na odpočet musí daňový subjekt splniť zákonné povinnosti (§ 49 a § 51 zákona o DPH) a rovnako musí preukázať tvrdenia uvedené v daňovom priznaní, pričom preukázanie dodávok - nákupu a predaja služieb len listinnými dokladmi a správcom dane spochybnenou výpoveďou konateľa dodávateľa nemôže správca dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. V tejto súvislosti tiež uviedol, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane je skutočnosť, že dodávateľovi tovaru, resp. služby vznikla daňová povinnosť, čo znamená, že nastala skutočnosť, ktorou sa splnili právne podmienky na vybratie dane, dodal sa tovar, poskytla sa služba, pričom ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane.

14. Žalovaný ďalej k hodnoteniu listinných dokladov (podkladov) zdôraznil, že faktúra je relevantným dokladom, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie, pričom zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru, resp. služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Zopakoval, že správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, pričom vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených dodávateľom

BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o., keď všetky kroky správcu dane smerovali k overeniu, či daňová povinnosť tomuto platiteľovi reálne vznikla, či služby dodal platiteľ, ktorého údaje sa nachádzali na faktúre ako údaje dodávateľa s tým, záverom, že dodanie služby nebolo potvrdené.

15. Vo vzťahu k dĺžke vyrubovacieho konania po opísaní dôvodov, ktoré viedli k podaniu žiadosti o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané do 19.08.2018, teda v zákonnej lehote.

16. Záverom žalovaný uzavrel, že všetky dôkazy získané v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania boli objektívne vyhodnotené správcom dane v súlade s § 3 ods. 1 a ods. 3 daňového poriadku.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

17. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhnúc správneho súdu jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca v správnej žalobe súčasne požiadal o nariadenie pojednávania [ v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „SSP“).

18. Napadnuté rozhodnutie, ako aj postup žalovaného považoval za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, aby mohol posúdiť a rozhodnúť vec a tiež, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov, keď žalovaný nedostatočne, resp. vôbec presvedčivo neodôvodnil svoje rozhodnutie.

19. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádza výlučne len z vnútroštátnych predpisov (z daňového poriadku a zo zákona o DPH), pričom vôbec nezohľadnil existenciu a záväznosť práva Európskej únie pre daný prípad, ako aj ustálenú slovenskú judikatúru a judikatúru SD EÚ použiteľnú pre daný prípad.

20. Poukázal na to, že v odvolaní namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonne vydané, nakoľko bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, pričom žalovaný sa vo svojom rozhodnutí týmito námietkami vôbec nezaoberal, len nepresvedčivo stručne, bez akejkoľvek právnej argumentácie skonštatoval, že tieto námietky sú irelevantné. Zdôraznil, že v danom prípade neboli naplnené zákonné atribúty na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, pretože v žiadosti o predĺženie lehoty boli uvedené zo strany správcu dane klamlivé informácie (predĺženie bolo za účelom výsluchu svedka, ktorý sa nakoniec nevykonal; ďalej bolo za účelom získania informácii MVI, ktorými informáciami správca dane už v čase predĺženia disponoval; a podobne). V tejto súvislosti dôvodil, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom pokiaľ súd v rámci správneho súdneho prieskumu zistí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané na základe nezákonného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je to dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie (rozsudok NS SR sp. zn. , sp. zn. ). Ďalej poukázal na to, že obdobný právny záver (aj keď ohľadne nerešpektovania maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly) má i Ústavný súd SR vyplývajúci z jeho nálezu -57 zo dňa 29.06.2010, ako aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozsudku sp. zn. vyjadril názor, že ak správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenia daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní.

21. Mal za to, že v danom prípade došlo k porušeniu jednej z podstatným zásad daňového konania, ktorou je zásada primeranosti a účelnosti, nakoľko dĺžka vyrubovacieho konania bola zo strany žalovaného umelo predĺžená zneužitím inštitútu predĺženia lehoty, ktorý však nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé a neúčelné predlžovanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.

22. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil, prečo na daný prípad nie je možné aplikovať právo Európskej únie a ustálenú judikatúru.

23. Ďalej žalobca poukázal na to, že napriek tomu, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal skutočnosti, že správca dane vykonal nezákonne, neobjektívne a účelové vyhodnotenie dôkazov v danej veci a že nezákonne nedostatočne zistil skutkový stav, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec týmito námietkami nezaoberal, len nepresvedčivo stručne, bez akejkoľvek právnej argumentácie skonštatoval, že tieto námietky považuje za neopodstatnené. Ďalej nesúhlasil s výrokom a odôvodnením rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane v danom prípade. Mal za to, že formálnu nepresnosť na dodávateľských faktúrach nemožno spravodlivo pripísať na jeho ťarchu, ako daňového subjektu, ak hmotná podstata dodania reklamnej služby je jednoznačne preukázaná dodajúc, že tento jediný a irelevantný dôkaz nemôže prekonať komplexnú množinu dôkazov, ktoré jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach dodanie potvrdzujú a preto nemohli byť porušené základné ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

24. Upozornil, že vykonanie dokazovania znamená vyhodnotenie všetkých dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach (§ 3 ods. 3 daňového poriadku), pričom vyhodnotenie dôkazov je povinná súčasť protokolu o kontrole (§ 47 písm. h/ daňového poriadku) a rovnako je povinnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia (§ 68 ods. 5 daňového poriadku) dodajúc, že správca dane zákonom požadované vyhodnotenie dôkazov nevykonal a preto v odvolaní predložil vlastné vyhodnotenie všetkých dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, pričom žalovaný sa vyhodnoteniu dôkazov nevenoval. Poukázal na to, že absencia riadneho vyhodnotenia dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, resp. nezákonnosti rozhodnutia.

25. Ďalej poukázal na to, že pri dokazovaní platí, že každý dokazuje to, čo tvrdí. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktorý je povinný produkovať najmä v účtovníctve - účtovný záznam, účtovný doklad, faktúra, zaplatenie, zaúčtovanie. Taktiež je povinný preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií a záznamov. Napokon je daňový subjekt povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol správcom dane vyzvaný (§ 24 daňového poriadku); táto výzva by však mala byť dostatočne konkrétna, splniteľná a logická. Tiež poukázal na to, že zo znenia daňového poriadku je možné odvodiť skupinu povinných dôkazov (štandardných dôkazov zo zákona) a tiež skupinu nepovinných dôkazov (nadštandardných dôkazov nad rámec zákona), pričom daňový úrad môže podľa § 51 daňového poriadku uložiť daňovému subjektu tzv. záznamovú povinnosť vyhotovovať a zhromažďovať osobitné záznamy nad rámec povinností zo zákona, avšak nadštandardná záznamová povinnosť musí byť uložená vopred a musí byť konkrétne pomenovaná.

26. Ďalej vo vzťahu k dôkaznému bremenu argumentoval tým, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (rozsudok NS SR sp. zn. ), pričom toto je limitované tým, že daňový subjekt nezodpovedá za preukázanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval (rozsudok NS SR sp. zn. ). Tiež poukázal na rozsudok SD EÚ C-354/03 Optigen, z ktorého vyplýva, že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne a teda nemožno na daňový subjekt ťaživo prenášať ním nezavinené nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. Mal za to, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia, nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.11.2012). Teda daňový subjekt znáša dôkazné bremeno len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí.

27. Poukázal na to, že pri hodnotení daňových dôkazov treba použiť presvedčivé slovné odôvodnenie, ktorá sa dá premietnuť do číselného bodového hodnotenia dôkazov, pričom použitie slovných hodnotiacich testov (nízky, stredný, podstatný) sa nachádza aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR, napr. Alexyho trojstupňový test proporcionality (nález ÚS SR -52). V tejto súvislosti ďalej uviedol, že analytický postup priamo požaduje aj daňový poriadok, keď napríklad rozhodnutie o vyrubení dane má obsahovať úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov dodajúc, že bodové hodnotenie pri dokazovaní používa aj správa daní, napríklad pri funkčnej a rizikovej analýze správnosti závislej ceny. Poukázal na to, že zostavil a predložil v rámci svojho odvolania zo dňa 24.09.2018 analytickú tabuľku hodnotenia daňových dôkazov, ktorá umožňuje merateľné (číselné vyjadrenie) a presvedčivé (slovné odôvodnenie) výsledky dokazovania, pričom žalovaný sa vo svojom rozhodnutí analytickej

tabuľke hodnotenia daňových dôkazov nevenoval a len nepresvedčivo stručne bez akejkoľvek právnej argumentácie skonštatoval, že tieto námietky považuje za neopodstatnené.

28. S odkazom na ustanovenie § 3 ods. 3 daňového poriadku mal za to, že všetky dôkazy, ktoré boli správcovi dane predložené preukazujú, že reklama bola poskytnutá na akcii BMP motosport CUP, pričom sa viaže k fakturácii č. 160008 a 160014 dodajúc, že zmenu akcie potvrdil dodávateľ poskytnutej služby, zmena podujatia vyplývala z prílohy faktúry (akceptačný protokol), táto zmena bola upravená v dodatkoch zmluvy a konateľ spoločnosti pán Z. opravil text faktúr, čo potvrdil svojím podpisom pred notárom.

29. Vo vzťahu k základnej zásade neutrality DPH, ktorá vyžaduje, aby odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe bolo priznané, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, hoci formálne požiadavky zdaniteľná osoba opomenula, poukázal na konkrétne rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, rozsudok C-516/14 Barlis 06 - Investimentos Imobiliários e TurísticoS SA rozsudok C-158/17 Intreprinderea Individuala Dobre M. Marius), pričom sa domáhal uplatnenia ustáleného právneho názoru z uvedenej judikatúry SD EÚ.

30. S poukazom na predchádzajúce podania zopakoval, že nepovažoval za potrebné opraviť texty sporných faktúr a to vzhľadom na skutočnosť, že akceptačný protokol, ktorý tvoril ich prílohy, obsahoval správnu identifikáciu akcie, jednoznačne sa na faktúry vzťahoval, pričom formálne bola zmena podujatia okrem ústneho odsúhlasenia dohodnutá aj dodatkom č. 2 zmluvy.

31. Mal za to, odvolávajúc sa na judikatúru Najvyššieho súdu SR a SD EÚ, že predloženými dôkazmi, ako aj dôkazmi zistenými správcom dane uniesol dôkazné bremeno a dostatočne preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH, keď predložil písomné dôkazy o existencii predmetného materiálneho plnenia a to v rozsahu, v ktorom to vyžaduje ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku dodajúc, že správca dane bez akéhokoľvek zákonného a presvedčivého a nepochybného odôvodnenia len mechanicky uznal dôkazy v jeho neprospech a neuznal dôkazy v jeho prospech, čím porušil zásadu voľného hodnotia dôkazov. Rovnako mal za to, že správca dane protizákonne v danom prípade uprednostnil fiškálny záujem štátu pred zákonnosťou daňového konania a ochranou práv daňového subjektu.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

32. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, po zopakovaní priebehu administratívneho konania, zaujal k žalobným bodom svoje stanovisko. 33. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané v zákonnom stanovenej lehote dodajúc, že aplikácia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. na tento prípad nie je možná a to z dôvodu, že daný rozsudok sa týkal nerešpektovania maximálnej dĺžky daňovej kontroly. Rovnako nesúhlasil s tvrdením, že v dotknutom prípade neboli naplnené zákonné atribúty na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a že dĺžka vyrubovacieho konania bola umelo predĺžená zneužitím inštitútu predĺženia lehoty, pričom argumentoval tým, že správca dane v zmysle daňového poriadku vykonal všetky úkony smerujúce k vypočutiu svedka R. S. (v súvislosti s uplatnením oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu žalobcom), ktorého vypočutie požadoval žalobca vo svojom vyjadrení sa k protokolu dodajúc, že výsluch svedka nebol vykonaný z dôvodov, ktoré neboli na strane správcu dane, ktorý vykonal úkony smerujúce k výsluchu tohto svedka. Záverom k tejto námietke uviedol, že trojmesačná lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku uplynula dňa 21.05.2018, ale vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu bola predĺžená o 90 dní, a teda uplynula dňa 19.08.2018.

34. K námietke, že sa nezaoberal analytickou tabuľkou hodnotenia daňových dôkazov uviedol, že žalobca v odvolaní uviedol, že daňový poriadok nepredpokladá stupnicu hodnotenia dôkazov s tým, že tvrdenie žalobcu, že bodové hodnotenie pri dokazovaní používa aj správca dane, napr. pri funkčnej a rizikovej analýze správnosti závislej ceny ( ZDP) je irelevantné, nakoľko v o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú upravené všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane, pričom ods. 5 sa vzťahuje na súčasť základu dane závislej osoby dodajúc, že

ustanovenia tohto hmotnoprávneho predpisu nie je možné analogicky aplikovať na postup pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

35. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Uviedol, že na základe vyhodnotenia zistených skutočností z rozsiahleho preverovania v rámci výkonu daňovej kontroly, správca dane spochybnil dodania v kontexte získaných dôkazných prostriedkov, keď reálne dodanie zdaniteľného plnenia nebolo na základe sporných faktúr v zdaňovacom období október 2016 preukázané, keď faktúry nepotvrdzujú reálnosť dodania tak, ako ich uvádza žalobca, doklady predložené k výkonu daňovej kontroly sú v rozpore s výsledkami preverovania a nemožno ich považovať za doklady preukazujúce vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH dodajúc, že z titulu dodania služieb, ktorých reálnosť sa v zdaňovacom období október 2016 nepotvrdila, nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a preto uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36. Dôvodil, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane, navyše na dodávateľských faktúrach boli opravené údaje (zmena názvu podujatia z TENNIS CHAMPIONS na BMP MOTOSPORT“) počas vyrubovacieho konania bývalým konateľom dodávateľa Michalom Menšíkom (dňa 30.07.2018) k čomu nebol oprávnený, keďže bol konateľom spoločnosti podľa údajov v obchodnom registri do 30.05.2017. Tiež dôvodil, že doklady samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, keďže tieto doklady nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.04.2013).

37. K akceptačným protokolom argumentoval, že v čl. I dodatku č. 2 zo dňa 01.11.2016 - Predmet zmluvy, bod 1.2 je uvedená zmena fakturovaného podujatia v rámci mesiaca september a október 2017 z pôvodného fakturovaného TENNIS CHAMPION na podujatie BPM MOTOSPORT CUP 2017 a v čl. III. dodatku č. 2 - Odplata a plnenie, je v bode 1/ uvedený Cenník jednotlivých pozícií - BMP MOTOSPORT CUP 2017 - 20 000 eur bez DPH za mesiac september 2017 a 40 000 eur za mesiac október 2017, teda nie za mesiac september 2016 a október 2016. Mal za to, že tento dôkaz, predložený daňovým subjektom, ako aj bývalým konateľom spoločnosti BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o. Z. Z. spochybňuje reálne dodanie služieb v kontrolovanom zdaňovacom období október 2016, je zmätočný, keďže sa viaže na zdaňovacie obdobie september 2017 a október 2017 a je v rozpore s akceptačnými protokolmi za zdaňovacie obdobie september 2016 a október 2016. Ďalej v tejto súvislosti poukázal na to, že vo vyrubovacom konaní bolo správcovi dane žalobcom predložené vyhodnotenie mediálnej kampane 12/2016 k „MBP motosport CUP ZIMNÝ POHÁR V RALLY Y. MAREX RALLY MEDZILABORCE : , SIGORD RALLY : , CASSOVIA RALLY : .“

38. Žalovaný mal za to, že dodatok č. 2 zo dňa 01.11.2016 k Zmluve o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 bol dodatočne a účelovo vystavený s cieľom získať odpočítanie DPH v zdaňovacom období október 2016 dodajúc, že za účelovú považuje aj mailovú komunikáciou žalobcu s Z. Z. (30.01.2018-05.02.2018), ako aj faktúry č. 160008 a 160014, opravené Z. Z. dňa 30. júla 2018 pred notárom.

39. K námietke žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí vychádza výlučne len z vnútroštátnych predpisov (daňového poriadku a zákona o DPH), pričom vôbec nezohľadňuje existenciu a záväznosť práva Európskej únie pre daný prípad, ako aj ustálenú slovenskú judikatúru a judikatúru SD EÚ žalovaný argumentoval, že posúdenie dôkazného bremena v uvedenom prípade vyhodnotil v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalovaný ďalej tvrdil, že v okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Dôvodil, že takýto spôsob vedenia dokazovania vyplýva z toho, že na strane daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).

40. Žalovaný mal za to, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr, nakoľko počas daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania, konateľ žalobcu nepredložil žiadne iné dôkazy, že k zdaniteľným plneniam došlo tak, ako ich deklaruje predloženými faktúrami a akceptačnými protokolmi dodajúc, že obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.

41. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu a porušeniu zásad správy daní uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností dodajúc, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správnej určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).

42. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet s tým, že ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie, naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil.

43. Žalovaný ďalej argumentoval, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, služby reálne dodané v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorým má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňové poriadku, vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií.

44. S poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s-I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). Žalovaný tiež poukázal na to, že bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch budú spochybnené.

45. S poukazom na uvedené preto uzavrel, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane netrpia takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na ich zákonnosť, a pre ktoré by bolo potrebné tieto rozhodnutia zrušiť. Preto navrhol správnu žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť.

46. Žalobca v stručnej replike vyhodnotil, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové tvrdenia a ani žiadne nové právne dôvody, ktoré by už neuviedol predtým k meritu veci v napadnutom rozhodnutí dodajúc, že žalovaný len veľmi všeobecne formuluje (opakujúc sa) svoje stanoviská a názory

k jednotlivým dôvodom žaloby, pričom k niektorým dôvodom žaloby sa v podstate nevyjadril vôbec. V ostatnom zotrval na dôvodoch správnej žaloby.

47. Replika žalobcu bola doručená žalovanému (č.l. 80), pričom žalovaný vyjadrenie (dupliku) nezaslal.

IV. Relevantná právna úprava

48. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

50. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

51. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

52. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

54. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

55. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

56. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

57. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

58. Podľa § 51 ods. 1 daňového poriadku správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné na správne určenie dane a aby v určenej lehote predložil tieto záznamy správcovi dane.

59. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

60. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

61. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

62. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

63. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

64. Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

65. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), nariadil na prejednanie veci samej podľa pojednávanie na deň 28. mája 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

66. Správny súd podľa konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu elektronicky dňa 19.05.2020, pričom súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu podľa súhlasil so skrátením lehoty na prípravu, nakoľko táto nebola dodržaná (právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 22.05.2020).

67. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi všeobecnej správnej žaloby zo dňa 22. februára 2019 a v plnom rozsahu na ňu odkazuje. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správcu dane a žalovaného sú nezákonné. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia uviedol, že toto je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nakoľko neposkytlo odpovede na všetky argumenty, ktoré žalobca v odvolaní namietal, tak ako to požaduje § 74 ods. 2 daňového poriadku. Vo vzťahu k kvalite odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a nutnosti orgánu verejnej správy vysporiadať sa s odvolacími námietkami, ako aj s jednotlivými predloženými dôkazmi poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. apríla 2018 a sp. zn. z 12. júla 2018, v ktorých najvyšší súd vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že absenciu odôvodnenia nie je možné nahradiť argumentáciou vo vyjadrení k správnej žalobe. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

68. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a dodržanie daňového poriadku v rozsahu uplatnených žalobných bodov a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2016.

69. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v bodoch 1 až 9 tohto rozsudku, pričom ďalej správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v nadväznosti na predostreté žalobné body.

70. Správny súd prioritne posudzoval žalobnú námietku, ktorou žalobca namietal postup správcu dane predchádzajúci vydaniu prvostupňového rozhodnutia, konkrétne, že nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a následne aj napadnutého rozhodnutia je daná tým, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, keď súčasne neboli splnené zákonné podmienky na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Žalobca na podporu svojej argumentácie odkazoval na konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu SR (-57), ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , .

71. S účinnosťou od 1. januára 2018 došlo k zmene ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku, v tom smere, že sa stanovila lehota na vydanie rozhodnutia v rámci vyrubovacieho konania. Lehota na vydanie rozhodnutia je určená dĺžkou troch mesiacov, pričom začína plynúť od uplynutia lehoty určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (táto nesmie byť podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku kratšia ako 15 pracovných dní od doručenia výzvy). Daňový poriadok pripúšťa aj možnosť, z dôvodu mimoriadnej zložitosti prípadu, aby druhostupňový orgán na základe odôvodnenej žiadosti správcu dane, túto lehotu predĺžil.

72. V danom prípade mal správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 10. januára 2018, pričom lehotu na vyjadrenie správca dane určil v rozsahu 30 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Začiatok plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia bol tak určený 21. februárom 2018, čo znamená, že rozhodnutie malo byť vydané do 21. mája 2018. Žiadosťou zo dňa 04.04.2018 správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a to z dôvodu, že na základe návrhov a požiadaviek daňového subjektu bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaný oznámením zo dňa 13.04.2018 predĺžil správcovi dane lehotu na vydanie rozhodnutia o 90 dní. Na základe ďalšej žiadosti o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia zo dňa 28.06.2018 žalovaný správcovi dane už lehotu nepredĺžil. Na základe vyhovenia žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 04.04.2018 bola tak lehota na vydanie rozhodnutia určená dňom 20. augusta 2018 (19. august 2018 bol deň pracovného pokoja). Správca dane vydal rozhodnutie dňa 08.08.2018, teda v rámci predĺženej lehoty na vydanie rozhodnutia.

73. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že nebol daný dôvod na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia správny súd uvádza, že dôvodom žiadosti o predĺženie lehoty bola potreba doplniť dokazovanie navrhnuté samotným žalobcom vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole, čo znamená, že žiadosť nebola nedôvodná, pričom v čase, keď správca dane žiadal o predĺženie lehoty nemohol vedieť, že sa výsluch svedka nepodarí uskutočniť. Pokiaľ ide o rozhodnutia, na ktoré vo vzťahu k dôvodnosti tejto námietky odvolával žalobca, správny súd uvádza, že tieto sú na daný prípad neaplikovateľné, nakoľko sa týkajú prekročenia zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly, teda nie dĺžky vyrubovacieho konania. Správny súd súčasne zastáva názor, že v prípade ak nedôjde k vydaniu rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote, nemajúc teraz na mysli lehotu, ktorá bola podľa poslednej vedy daňového poriadku predĺžená, jedná sa o nečinnosť orgánu verejnej správy podľa , proti ktorej má žalobca, po neúspešnom vyčerpaní sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu prokuratúre, možnosť sa brániť žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy ( a nasl. ). S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že vydanie rozhodnutia v predĺženej lehote dňa 8. augusta 2018 nemá za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a preto uvedenú námietku vyhodnotil za nedôvodnú. V tejto

súvislosti rovnako za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku, že žalovaný sa s obsahovo totožnou odvolacou námietkou nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

74. Správca dane a následne žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie nepriznali žalobcovi nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2016, ktorý si uplatnil v celkovej výške 12 000 eur zo sporných faktúr od deklarovaného dodávateľa BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o.

75. Zásadnou skutočnosťou, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania a ktorá mala následne vplyv na právne posúdenie veci bolo, že v prípade žalobcu bola spochybnená existencia služieb práve v zdaňovacom období október 2016.

76. V danom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že propagovanie obchodného mena žalobcu a to v pozícii Generálny partner (GRP), Hlavný reklamný partner (HRP) na podujatí TENNIS CHAMPIONS v zmysle Zmluvy o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 a dodatku č. 1 k Zmluve o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 sa neuskutočnilo. Žalobca však tvrdil, že dodatkom č. 2 zo dňa 01.11.2016 (ktorý doložil až na základe výzvy správcu dane) k Zmluve o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 došlo k zmene podujatia s tým, že deklarovaný dodávateľ BUSINES CONSULTANT SERVICES, s.r.o. mu poskytol reklamné služby vo vzťahu k podujatiu BMP MOTOSPORT CUP 2017, ktorá skutočnosť vyplýva aj z predložených akceptačných protokolov. Teda tvrdil, že predložené sporné faktúry sa týkajú poskytnutých služieb - reklamy, propagácie a prezentácie obchodného mena na podujatí BMP MOTOSPORT CUP 2017.

77. Žalobca na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly predložil správcovi dane Zmluvu o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 + dodatok č. 1 k Zmluve o reklame a propagácii, pričom dodatok č. 2 zo dňa 01.11.2016 k predmetnej zmluve nepredložil, tento predložil až na základe výzvy správcu dane na predloženie dôkazov zo dňa 24.08.2017 a akceptačné protokoly boli predložené až k vyjadreniu k zápisnici o ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 03.11.2017. Teda tieto doklady neboli žalobcom predložené v „prvom kole“ spolu so spornými faktúrami.

78. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že správca dane z dôvodu, že má pochybnosti o tom, že zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach č. 160008 a č. 160014 sa reálne uskutočnili výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 24.08.2017 vyzval žalobcu, aby predložil konkrétne dôkazy vo vzťahu k realizácii služieb na základe Zmluvy o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 05.09.2016, pričom presne špecifikoval svoje otázky v bodoch 1 až 16 s tým, že žiadal aj o vyjadrenie, akým spôsobom sa na deklarovaného dodávateľa žalobca nakontaktoval a s kým konkrétne zdaniteľný obchod dohodol. Súčasne správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami dožiadania vzťahujúceho sa na spoločnosť BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o., konkrétne s výsledkami výsluchu Z. Z. (konateľa tejto spoločnosti od 19.08.2016 do 30.05.2017), ktorý uviedol, že Dodatkom č. 2 k zmluve o reklame a propagácii došlo k zmene propagovaného podujatia z TENNIS CHAMPIONS na akciu BMP moto sport, preto neboli požiadavky vo vzťahu k tomuto podujatiu zrealizované a všetky reklamné aktivity boli zamerané na akciu BPM moto sport, kde boli vypracované tlačové formy propagácie ako bigbordy, billbordy, noviny (Nový čas), LED obrazovky citylighty, pričom predložil vypracovaný materiál - BOOKLET z akcie BPM moto sport. Súčasne správca dane vyzval žalobcu, aby preukázal, že v októbri 2016 boli splnené podmienky odpočítania dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

79. V súvislosti s výzvou zo dňa 24.08.2017 správny súd upriamuje uvádza, že práve ňou došlo k presunu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, ktorý na to, aby mu bol priznaný nárok na odpočet DPH z predložených sporných faktúr musel pochybnosti správcu dane náležitým spôsobom odstrániť, k čomu z pohľadu správneho súdu nedošlo.

80. Na základe výzvy správcu dane žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o. priložil k pôvodnej Zmluve o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 Dodatok č. 2, ktorého predmetom bola zmena podujatia a plnenia zmluvy z pôvodného TENNIS CHAMPIONS na podujatie BPM MOTOSPORT CUP 2017 a súčasne priložil obrazové prílohy a fotografie umiestnených reklamných inzerátov, billboardov a plagátov. Z predloženého vyhodnotenia mediálnej kampane 12/2016 podujatia BPM motosport CUP, zimný pohár v rally 2017 vyplýva, že išlo

o podujatia : MAREX RALLY MEDZILABORCE : , SIGORD RALLY : a CASSOVIA RALLY : , pričom ako obdobie reklamnej kampane je uvedený december 2016. Z predložených akceptačných protokolov zo dňa 20.09.2016 a 31.10.2016 však vyplýva, že reklamné služby na podujatie BMP MOTOSPORT CUP 2017 sa týkajú obdobia september 2016 (faktúra č. 160008) a október 2016 (faktúra č. 160014), pričom obidve faktúry, napriek tomu, že akceptačné protokoly boli z totožných dní, ako vystavené faktúry, uvádzajú ako druh (predmet) dodanej služby

- reklamu a propagáciu z podujatia TENNIS CHAMPIONS. Táto skutočnosť je pre správny súd vo vzťahu k obozretnosti žalobcu rovnako zásadná, nakoľko, ako tvrdí, nešlo o reklamu na podujatí TENNIS CHAMPIONS, ale malo ísť o podujatie BMP MOTOSPORT CUP 2017, pričom takto vystavené faktúry bez toho, aby žiadal o ich súlad s týmto tvrdením, prevzal a zaplatil.

81. Správny súd mal na základe predloženého dodatku č. 2 zo dňa 01.11.2016 rovnako preukázané, že trvanie kampane bolo zmluvnými stranami dohodnuté od 12/2016 - 03/2017. Len pre porovnanie v zmysle dodatku č. 1 k Zmluve o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 reklamná kampaň na podujatie TENNIS CHAMPIONS bola rozdelená na september - november 2016, pričom podujatie TENNIS CHAMPIONS sa konalo 15.11.2016 v Bratislave. Teda z dodatku č. 2 nevyplýva, že kampaň mala prebiehať v mesiacoch september-november 2016. Rovnako z čl. III dodatku č. 2 vyplýva, že odplata mala byť poskytnutá v mesiacoch september 2017 a október 2017. S poukazom na uvedené správny súd predložený dodatok č. 2 k Zmluve o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 vyhodnotil za zmätočný a v podstate nepreukazujúci tvrdenú zmenu podujatia.

82. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že reklamná kampaň na konkrétne podujatie sa realizuje pred jeho uskutočnením, teda v prípade TENNIS CHAMPIONS mala táto prebiehať v mesiacoch september - november, t.j. približne 2 mesiace pred uskutočnením podujatia, avšak v prípade dodatkom č. 2 deklarovaného podujatia BMP MOTOSPORT CUP 2017 nebolo preukázané, že reklamná kampaň prebiehala v mesiacoch september 2016 a október 2016, čo znamená, že nebolo preukázané, že daňová povinnosť deklarovaného dodávateľa žalobcu nastala v mesiaci október 2016, čo súčasne znamená, že žalobcovi v zdaňovacom období október 2016 nevznikol nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr.

83. Správny súd považoval v danej veci za relevantné dve skutočnosti, na ktoré rovnako poukázali správca dane a žalovaný. Prvou bola, že žalobca si na základe sporných faktúr uplatňoval nárok na DPH, pričom ako dodaná služba bolo uvedené poskytnutie reklamy na podujatí TENNIS CHAMPIONS s tým, že tejto skutočnosti zodpovedala aj predložená Zmluva o reklame a propagácii zo dňa 05.09.2016 v spojení s dodatkom č. 1 z totožného dňa. K dodaniu tejto deklarovanej služby však nedošlo, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Je potrebné však zdôrazniť, že obligatórnou náležitosťou faktúry podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH je označenie rozsahu a druhu poskytnutej služby, pričom bolo v možnostiach žalobcu, pokiaľ podujatie nebolo uvedené správne, dosiahnuť v aktuálnom čase nápravu. Je to práve žalobca, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet DPH, pričom si musí byť vedomý následkov takejto závažnej vady faktúry. Vo vzťahu k predloženým opraveným faktúram správny súd dodáva, že táto oprava je vzhľadom na skutočnosť, že Z. Z. už nie je konateľom dodávateľa, irelevantná. Pokiaľ by aj správny súd pripustil, že skutočne došlo k zmene podujatia, tak ako deklaruje žalobca a rovnako vo svojej výpovedi aj bývalý konateľ spoločnosti BUSINESS CONSULTANT SERVICES, s.r.o Z. Z., tak k uvedenému správny súd uvádza, že výpoveďou Z. Z., ani vyhodnotením mediálnej kampane 12/2016, ani dodatkom č. 2 z 01.11.2016, ani predloženou mailovou komunikáciou zo dňa 02.02.2018 a pripojenou fotografiou nebolo vierohodným a nespochybniteľným spôsobom preukázané, že služby boli dodané práve v predmetnom zdaňovacom období (október 2016), pričom nárok na odpočet DPH nemôže byť uplatnený skôr, ako pri dodávke služby vznikne daňová povinnosť. K uvedenému došlo aj v danom prípade, keď nebolo preukázané, že reklamná kampaň vo vzťahu k podujatiu BMP MOTOSPORT CUP 2017 bola uskutočnená v mesiacoch september a október 2016, tak ako to deklarujú predložené faktúry.

84. Pokiaľ ide o výpoveď Z. Z., ktorá sa uskutočnila dňa 07.07.2017 tak táto potvrdila, že reklama na podujatie TENNIS CHAMPINOS realizovaná nebola, pričom k podujatiu BMP MOTOSPORT CUP 2017 v podstate tento svedok len uviedol, že reklama bola uskutočnená subdodávateľsky, spoločnosťami Buil media production, Big media, Akzent, pričom bližšie detaily si nepamätal.

85. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že nakoľko sporné faktúry boli uhradené a daň bola odvedená a preto má nárok na odpočet DPH, správny súd uvádza, že samotná úhrada faktúry, na základe ktorej

si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočet DPH nie je bez ďalšieho dostačujúca a to s poukazom na argumentáciu žalovaného podloženú aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.04.2013.

86. Správny súd považuje za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017). Rovnako vo vzťahu k danému prípadu považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. júna 2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že existencia podmienok pre nárok na odpočet musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, keď konkrétne uviedol, že : „Ako už bolo vyššie uvedené na uplatnenie odpočtu DPH, nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo“.

87. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

88. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku), pričom sa nejedná o osobitné záznamy v zmysle ustanovenia § 51 daňového poriadku. Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

89. Ďalej v súvislosti s dokazovaním správny súd dodáva, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania

z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).

90. Správny súd tiež s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).

91. Čo sa týka námietky žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný rozhodli v rozpore s citovanou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, správny súd poukazuje na žalobcom citované rozhodnutie C-80/11 Mahagében, resp. C-142/11 Dávid, ktoré obidve vychádzajú z podmienky, že musia byť splnené tak všetky vecné ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Avšak v prejednávanej veci neboli splnené vecné podmienky, t.j. žalobca nepreukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov v konkrétnom zdaniteľnom období - október 2016 na základe predložených sporných faktúr a preto sa citovaná judikatúra SD EÚ na daný prípad nevzťahuje.

92. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť resp. nedostatok dôvodov, správny súd uvádza, že táto neobstojí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa podrobne vysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami, pričom pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s predloženým slovným hodnotiacim testom, tak k uvedenému správny súd uvádza, že táto námietka v podstate bola žalovaným zohľadňovaná vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaného dokazovania. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že orgán verejnej správy nie je povinný dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpovede na všetky uplatnené námietky, pričom nedostatočnosť odôvodnenia je založená v prípade, ak nie sú zodpovedané namietané relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na právne posúdenie veci, čo sa však nevzťahuje na daný prípad, keď tak správca dane, ako aj žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí náležitým spôsobom poukázali na výsledky vykonaného dokazovania a taktiež presne poukázali na relevantné skutočnosti, ktoré dostatočne spochybnili žalobcom uplatnený nárok na DPH.

93. Správny súd rovnako zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

94. Záverom správny súd dodáva, že každý jeden subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti nato by mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. bod 120).

95. S poukazom na vyššie uvedené preto správny súd zastáva názor, že len predložením účtovných dokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu služieb na základe sporných faktúr reálne došlo práve v zdaňovacom období október 2016, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2016 je vecne správne.

96. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa , zamietol.

97. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

98. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.