Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cb-3-2018.pdf
PDF · 156.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu: DATEC SLOVAKIA, s.r.o., Bardejovské Kúpele 9, 086 31 Bardejov, IČO: 36 472 786, právne zastúpeného: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 50 901 028 proti žalovanému: Sv. Kozma, n.o., Nám. Čsl. Arm. 455/25, 086 33 Zborov, IČO: 45 38 939, právne zastúpenému: AK Vavrinčík s.r.o., Hurbanova 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, o zaplatenie 28 006,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1 206,97 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26 799,03 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 14 787,45 Eur od 28.9.2018 do zaplatenia a zo sumy 12 011,58 Eur od 17.7.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,38%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 2.10.2018, po jej rozšírení podaním z 11.7.2019 v rozsahu pripustenom uznesením č. k. 3Cb/3/2018-209 zo 6.8.2019, sa žalobca v konaní súhrnne domáhal zaplatenia sumy 28 006,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 18 000,- Eur od 28.9.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10 006,- Eur od 16.7.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nároku na náhradu trov konania titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie stavby vedenej na LV č. XXX ako G. Z. - V. súp. č. XX na parcele CKN XXX/XX, katastrálne územie B.B. L. (ďalej len „stavba“) za obdobie od 18.4.2018 do 19.1.2019.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že ako vlastník stavby túto prenajal spoločnosti CASSIS Slovakia s.r.o., Prasličková 226/22, 040 17 Košice - Šebastovce, IČO: 45 916 853, ktorá ho so súhlasom žalobcu prenechala do podnájmu žalovanému za účelom zriadenia a prevádzkovania zariadenia pre seniorov a poskytovania služieb s tým spojených. Z dôvodu nezaplatenia dohodnutého depozitu a nájomného za tri mesiace spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. napriek opakovaným výzvam, žalobca listom z 10.4.2018 v zmysle čl. VI. od nájomnej zmluvy odstúpil. Okamžité odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo spoločnosti CASSIS Slovakia s.r.o. doručené dňa 17.4.2018. Podnájomný vzťah je vzťahom akcesorickým t.j. je odvodeným od hlavného vzťahu - nájomnej zmluvy, preto rozsah práv a povinností podnájomcu nesmie prekročiť rozsah práv vyplývajúcich pre nájomcu. Preto zánikom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. došlo súčasne k zániku zmluvy o podnájme
nehnuteľnosti uzatvorenej medzi spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. a žalovaným. Tvrdil preto, že žalovaný od 18.4.2018 užíval túto nehnuteľnosť bez právneho titulu. Žalobca listom z 10.4.2018 oznámil žalovanému, že od nájomnej zmluvy zo dňa 12.1.2018 uzatvorenej s CASSIS Slovakia s.r.o. odstúpil a ponúkol mu uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Keďže žalovaný listom zo 17.4.2018 žalobcovi oznámil, že má záujem na uzatvorení novej nájomnej zmluvy, na osobnom stretnutí štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného boli žalovanému oznámené podmienky uzatvorenia novej nájomnej zmluvy, ku ktorým sa žalovaný napriek urgencii žalobcu z 21.6.2018 nevyjadril, hoci stále nehnuteľnosť užíval bez právneho titulu a zaplatenia akejkoľvek odplaty. S poukazom na rozhodovaciu súdnu prax (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 30 Cdo 1789/2002, Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 845/99) mal za to, že mu za bezdôvodné užívanie nehnuteľnosti žalovaným prináleží náhrada, výška ktorej sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať a musí sa odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase. Tvrdil, že žalovaný sa užívaním nehnuteľnosti mesačne obohacuje o sumu 3 600,- Eur (vrátane DPH), teda za obdobie od 18.4.2018 do 17.9.2018 v sume 18 000,- Eur s DPH. Na rovnakom skutkovom základe sa podaním z 11.7.2019, ktorým navrhoval rozšírenie žalobného nároku (zmenu žaloby) o sumu 11 373,- Eur domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 18.9.2018 do 19.1.2019, v ktorý deň žalovaný nehnuteľnosť úplne opustil a vypratal.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 19.11.2018 tvrdil, že nehnuteľnosť užíva v súlade s právnym poriadkom SR namietajúc riadne neukončenie nájomnej a podnájomnej zmluvy. Poukazujúc na čl. VI bod 2 a čl. VII bod 9 nájomnej zmluvy z 12.1.2018, komentár k Občianskemu zákonníku a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 273/2011-15 zo dňa 14. júna 2011, tvrdil, že jediným zákonným predpokladom pre obnovenie nájomnej zmluvy po jej skončení je nevydanie prenajatej veci prenajímateľovi a nepodanie žaloby v zákonnej lehote, ku ktorým v danom prípade nedošlo. Tvrdil, že nájomca prenajímateľovi nehnuteľnosť neodovzdal a že prenajímateľ v zákonnej lehote žalobu o vydanie nehnuteľnosti nepodal. Tým považoval podmienky pre obnovenie nájmu za rovnakých podmienok v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka za splnené. Žalovaný tak neužíva prenajaté priestory bez právneho titulu. Žalobcovi tak nevznikol nárok na bezdôvodné obohatenie, ktoré malo na strane žalovaného údajne vzniknúť. Nakoľko neboli porušené podmienky na strane žalovaného, nie je možné oprávnene požadovať náhradu bezdôvodného obohatenia a takéto konanie by zakladalo nárok na náhradu škody spôsobenú zásahom do práva žalovaného, vyplývajúceho z podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. a žalovaným. Vo vyjadrení tiež namietal rozsah bezdôvodného obohatenia požadovaný žalobcom majúc za to, že cena nájomného za 1 m2 v danej oblasti sa pohybuje na úrovni 0,80 Eur/m2, čo v prepočte na užívanú plochu znamená mesačný rozsah bezdôvodného obohatenia v sume 900,- Eur. Poukazoval pritom na obsah znaleckého posudku č. 22/2017 vypracovaného znalcom N.. Q. V. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Mal za to, že ak by aj došlo k neoprávnenému užívaniu nehnuteľnosti žalovaným, bolo možné ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia len na sumu 4 500,- Eur a súčasne vziať do úvahy nevyužívanie celej nehnuteľnosti žalovaným, s poukazom na to, že plochu približne 206 m2, ktorá bola využívaná ako byty na prvom a druhom nadzemnom podlaží žalovaný nemohol využívať.
4. V replike k vyjadreniu žalovaného z 12.12.2018 žalobca dopĺňal, že odstúpením od zmluvy sa nájomná zmluva zo dňa 12.1.2018 od počiatku zrušila, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastali spätne (ex tunc), k okamihu vzniku zmluvy . Na túto zmluvu sa teda hľadí ako keby nikdy neexistovala. Ide o rozdielne právne účinky ako v prípade uplynutia dohodnutej doby nájmu, alebo vypovedania nájomnej zmluvy. Z dôvodu účinkov odstúpenia od zmluvy (ex tunc) nemohlo dôjsť k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný v jeho nehnuteľnosti poskytuje sociálne služby v rozpore so zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách ako aj na personálnu prepojenosť medzi žalovaným spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o., kde vystupuje ako riaditeľ neziskovej organizácie a súčasne konateľ a spoločník CASSIS SLOVAKIA s.r.o. U. Š.. Tvrdenie žalovaného že nijakým spôsobom neporušil povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu považoval za právne irelevantné, keďže zánikom nájomného vzťahu zanikol aj vzťah podnájomný. V priebehu konania dopĺňal, že so žalovaným ako užívateľom boli ohľadne nájmu nehnuteľnosti uskutočnené rokovania, ich podmienkou však bolo zaplatenie dlžného nájomného spoločnosťou CASSIS Slovakia, s.r.o., k čomu však nedošlo a preto napokon žalobca so žalovaným neuzavrel ani nájomnú zmluvu. K vyprataniu nehnuteľnosti žalobcom nedošlo z dôvodu, že v nehnuteľnosti bolo prevádzkované sociálne zariadenie, v ktorom sa nachádzalo pôvodne 40 klientov, pričom k skončeniu jeho užívania žalovaným došlo 19.1.2019. K argumentácii žalovaného, že celá
nehnuteľnosť nebola užívaná poukázal na to, že k prenájmu nehnuteľnosti došlo v celku a bolo teda na žalovanom, či nejakú časť prenajatej nehnuteľnosti bude alebo nebude užívať. Pripojil sa tiež k návrhu na znalecké dokazovanie ohľadom obvyklej ceny nájmu. Na pojednávaní konanom 15.7.2020 ďalej dopĺňal, že návrh na rozšírenie žaloby za ďalšie nadväzujúce obdobie vychádza z rovnakej sumy bezdôvodného obohatenia za 1 m2, ktorý bol uplatnený aj pôvodnou žalobou. Znalecký posudok znalca N.. Q. V. č. 22/2017 zo 4.9.2017 podľa neho preukazuje dôvodnosť požadovanej výšky bezdôvodného obohatenia s tým, že v tomto znaleckom posudku uvádzaná výška nájmu 1 500,- Eur mesačne vychádzala z v tom čase platnej nájomnej zmluvy medzi vlastníkom (MIRAS TRADE s.r.o.) a nájomcom (spoločnosti CASSIS Slovakia s.r.o.), ktorý mal záujem o odkúpenie prenajatej nehnuteľnosti a preto suma takto dohodnutého nájomného bola len dočasná. Neskôr uzavretá nájomná zmluva so spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. bola s dohodnutou výškou nájmu 3 000,- Eur mesačne s DPH.
5. V duplike k replike žalobcu z 15.3.2019 žalovaný v podstatnom odmietal názor žalobcu, že najobjektívnejším spôsobom vyčíslenia výšky nájomného, ktoré má byt' predmetom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného je výška nájomného dohodnutá za podnájom medzi spoločnosťou CASSIS Slovakia s. r. o. a žalovaným. Prezentoval názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď dostatočne nepreukázal výšku a spôsob určenia žalovaného nároku. S ohľadom na stav užívanej nehnuteľnosti preukazovanej fotodokumentáciou trval na tom, že cenu obvyklého nájomného je možné stanoviť, iba znaleckým posudkom znalca v odbore stavebníctvo. V priebehu konania dopĺňal, že personálne prepojenie medzi spoločnosťou CASSIS Slovakia, s.r.o. a žalovaným nie je vo veci podstatné, a v priebehu konania došlo k zmene riaditeľa žalovaného a jeho správnej rady. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca sa v súvislosti s uzavretou nájomnou zmluvou so spoločnosťou CASSIS Slovakia, s.r.o. zaviazal na generálnu rekonštrukciu prenajatej nehnuteľnosti, táto sa však po celý čas jej užívania neuskutočnila.
6. Uznesením č. k. 3Cb/3/2018-209 zo 6.8.2019 súd pripustil zmenu žaloby v časti, týkajúcej sa žalobného nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie stavby súpisné číslo XX, stojacej na parcele CKN č. XXX/XX, zapísanej ako G. Z. - V. na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie Nižná Polianka tak, že žalobným nárokom požadoval uloženie povinnosti žalovanému celkovo zaplatiť bezdôvodné obohatenie v sume 28 006,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 18 000,- Eur od 28.9.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10 006,- Eur od 16.7.2019 do zaplatenia ako aj priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Podaním z 11.5.2020 žalobca s poukazom na odborné vyjadrenie č. XX/XXXX z 3.12.2019 znalca N.. T. I. zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1 206,97 Eur s príslušenstvom a žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 26 799,03 Eur s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 15 753,95 Eur od 28.9.2018 do zaplatenia a zo sumy 11 045,08 Eur od 16.7.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Vo veci bolo súdom vykonané pojednávanie v dňoch 29.5.2019 a 15.7.2019, na ktorých sa zúčastnili obe strany sporu ako aj dňa 3.6.2020, na ktorom obe strany sporu ospravedlnili svoju neúčasť a žiadali konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti. Na vykonaných pojednávaniach súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z LV č. XXX, k.ú. B. L., nájomnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. z 12.1.2018, nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou MIRAS TRADE s.r.o. a CASSIS Slovakia s.r.o. z 29.12.2017, okamžitého odstúpenia od nájomnej zmluvy z 10.4.2018, oznámenia o odstúpení od nájomnej zmluvy z 10.4.2018, odpoveď žalovaného na oznámenie žalobcu zo 17.4.2018, urgencie návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy z 21.6.2018, vyjadrenia spoločnosti ARCHEUS reality Bardejov s.r.o. z 20.9.2018 k cene prenájmu nehnuteľnosti, výzvy žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z 20.9.2018, rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. XXXXX/ XXXX/DFaR-XX zo 7.6.2018, fotodokumentácie nehnuteľnosti predloženej žalovaným, zabezpečených výpisov z obchodného registra a výpisu z registra neziskových organizácií, znaleckého posudku č. XX/ XXXX znalca N.. Q. V. zo 4.9.2017, čestného vyhlásenia spoločnosti MIRAS TRADE, s.r.o. z 10.7.2019, správy Prešovského samosprávneho kraja k zmluvám predloženým žalovaným vrátane zmluvy o nájme uzavretej medzi prenajímateľom ACTIVIA Invest s.r.o. a CASSIS Slovakia, s.r.o. dňa 19.8.2011, dodatku č. 1 k podnájomnej zmluve z 30.9.2016, dodatku č. 1 k nájomnej zmluve z 30.9.2016, podnájomnej zmluvy uzavretou medzi CASSIS Slovakia, s.r.o. a žalovaným z 30.9.2016, nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom Techniservis s.r.o. a spoločnosťou CASSIS Slovakia, s.r.o. z 30.9.2016, zmluvy o nájme uzavretej medzi CASSIS Slovakia, s.r.o. a žalovaným z 10.8.2012, odborného vyjadrenie znalca
N.. T. I. č. XX/XXXX zo dňa 3.12.2019, stanoviska znalca zo 17.2.2020 k námietkam žalovaného a ostaným obsahom spisu. Vo veci bol tiež vykonaný výsluch Ľ. Z..
9. Z navrhovaných dôkazov súd nevykonal výsluch znalca, nakoľko po doručení jeho stanoviska zo 17.2.2020, v ktorom dostatočne odpovedal na námietky žalovaného voči ním podanému odbornému vyjadreniu jeho výsluch nepovažoval za potrebný a to aj s prihliadnutím na následné stanovisko žalovanej strany zo 7.5.2020, ktorým súhlasila s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti (a nariadeného pojednávania sa nezúčastnila) a nevykonal ani dôkazy navrhované žalobcom v podaní z 22.7.2019 k užívaniu bytov č. 1, 2 a 4 v nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, keďže náhrada za prípadné bezdôvodné užívanie týchto bytov nebola predmetom ani pôvodnej žaloby a v tejto časti ani nebolo rozšírenie žaloby uznesením č.k. 3Cb/3/2018-209 zo 6.8.2019 pripustené. Nárok, o ktorom súd v tomto prípade rozhodoval sa týkal len užívania stavby G.Č. Z. - V. súp. č. XX na parcele CKN XXX/XX, vedenej na LV č. XXX, katastrálne územie Nižná Polianka a nie stavby pôvodne vedenej na LV č. XXX.
10. Vykonaným dokazovaním bol vo veci zistený nasledovný skutkový stav.
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. B. L. bolo zistené, že žalobca je titulom kúpnej zmluvy z 2.1.2018 vlastníkom stavby súp. č. XX - G.É. Z. - V. (podľa zápisu v aktuálnom stave označenej ako Z. U.I. U.) stojacej na parcele č. XXX/XX, k. ú. B. L., ktorá bola evidovaná na LV č. XXX. Uvedené medzi stranami sporné nebolo.
12. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. dňa 12.1.2018 bolo zistené, že stavba s príslušenstvom ako celok bola predmetom nájmu, ktorého výška nájomného bola dohodnutá v sume 3 000,- Eur mesačne bez DPH (teda s DPH v sume 3 600,- Eur). Splatnosť nájomného bola dohodnutá do 28. dňa aktuálneho mesiaca vopred na základe riadne doručenej faktúry na adresu sídla nájomcu. Podľa čl. IV bodu 4 zmluvy do 30 dní od podpísania tejto zmluvy sa nájomca zaväzuje zaplatiť prenajímateľovi depozit vo výške 6 000,- Eur ako peňažnú zábezpeku na úhradu prípadných nedoplatkov nájmu, náhrady škody a pod. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že v prípade ak bude počas trvania nájomného pomeru peňažná zábezpeka, resp. jej časť použitá prenajímateľom na úhradu záväzkov nájomcu, je nájomca povinný peňažnú zábezpeku doplniť do zmluvne dohodnutej výšky a to do troch dní od výzvy prenajímateľa. Nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany prenajímateľa. Podľa čl. V bola zmluva uzavretá na dobu určitú od 12.1.2018 do 31.12.2018. Podľa čl. VI. bodu 1. nájom zaniká uplynutím doby, dohodou, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy. Podľa čl. VI bodu 2. Prenajímateľ prenajímateľ môže okamžite odstúpiť od zmluvy, ak: a/ nájomca užíva prenajatý priestor v rozpore so zmluvou, b/ nájomca úhrady podľa čl. IV tejto zmluvy, nezaplatí ani v lehote stanovenej prenajímateľom vo výzve na zaplatenie dlžného nájomného alebo peňažnej zábezpeky, c/ ak nájomca prenechá predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu inému, bez súhlasu prenajímateľa, d/ ak nájomca stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si priestor prenajal. Obdobné zmluvné podmienky boli dohodnuté aj v skoršej nájomnej zmluve uzavretej medzi spoločnosťou MIRAS TRADE s.r.o. ako prenajímateľom a spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. z 29.12.2017.
13. Listom z 10.4.2018 žalobca podľa čl. VI ods. 2 písm. b) zmluvy okamžite od uzavretej nájomnej zmluvy z 12.1.2018 odstúpil a to pre neplatenie nájomného za mesiace január až marec 2018 (nájomné bolo fakturované faktúrami žalobcu č. 18610001 zo 14.1.2018, č. 18610002 z 1.2.2018 a č. 18610005 z 1.3.2018, každou z nich vystavenou na sumu 3 600,- Eur) ako aj pre nezaplatenie peňažnej zábezpeky v zmysle čl. VI ods. 2 zmluvy. Toto okamžité odstúpenie od zmluvy bolo spoločnosti CASSIS Slovakia s.r.o. doručené 17.4.2018 (utorok).
14. Z listu právneho zástupcu žalobcu z 10.4.2018 doručeného žalovanému 12.4.2018 súd zistil, že žalobca ako konečnému užívateľovi nehnuteľnosti ponúkol žalovanému uzatvorenie nájomnej zmluvy. Z listu žalovaného zo 17.4.2018 súd zistil, že žalovaný k uvedenému dňu potvrdzoval reálne užívanie stavby, prejavil záujem na rýchlom a hospodárnom vyriešení celej záležitosti a vyzval žalobcu na zaslanie návrhu nájomnej zmluvy ako aj na osobné stretnutie za účasti dotknutých strán. Z listu žalobcu z 21.6.2018 vyplýva urgencia žalovaného na odpoveď k ponuke nájomného vzťahu za nájomné vo výške 3 000,- Eur mesačne a depozitom pri podpísaní nájomnej zmluvy.
15. Zo stanoviska obchodnej spoločnosti ARCHEUS reality Bardejov, s.r.o., Radničné nám. 2, 085 01 Bardejov z 20.9.2018 bolo zistené, že priemerná cena prenájmu nehnuteľnosti podobných stavbe označenej v konaní sa pohybuje na úrovni cca 2,30 až 3,50 Eur/m2 bez DPH.
16. Žalobca výzvou z 20.9.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie stavby bez právneho dôvodu za obdobie od 18.4.2018 do 18.9.2018 vo výške 18 000,- Eur. Výzva bola žalovanému doručená 24.9.2018.
17. Z rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. XXXXX/XXXX/DFaR-XX zo 7.6.2018 bolo zistené, že vo vzťahu k žalovanému ním bolo rozhodnuté o výmaze miesta poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov B. L. XX poskytovanej žalovaným z registra vedeného v zmysle zákona o sociálnych službách. Podľa správy Prešovského samosprávneho kraja č. XXXXX/XXXX/OS- XXX z 26.4.2019 doručenej súdu bolo toto rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja potvrdené rozhodnutím Okresného úradu v Prešove č. C.-L.-C.-XXXX/XXXXXX/LUM z 28.9.2018. Z obsahu označenej správy tiež vyplýva, že v liste z 30.4.2018 žalovaný potvrdil doručenie odstúpenia od nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. ako aj svoj záujem o uzavretie novej nájomnej zmluvy zakladajúcej nájomný vzťah priamo medzi žalobcom a žalovaným. Ďalej z neho vyplýva zistenie Prešovského samosprávneho kraja, že žalovaný vie o zániku nájomného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. vie a je si vedomá, že uvedenú nehnuteľnosť užíva bez právneho titulu.
18. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného N.. Q. V., znalcom z odboru stavebníctvo, Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností zo 4.9.2017 vyplýva, že ku dňu ohodnotenia mala stavba s príslušenstvom, v tom čase vo vlastníctve spoločnosti MIRAS TRADE, s.r.o. odhadovanú všeobecnú hodnotu 524 000,- Eur. V zmysle v tom čase zisťovaného stavu znalec v bode 3.1.2.1 znaleckého posudku zistil výnos z nájmu v ročnej hodnote 18 000,- Eur ročne (resp. 1 500,- Eur mesačne).
19. Z predchádzajúcej zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa nájmu predmetnej nehnuteľnosti bolo zistené, že podľa zmluvy o nájme z 19.8.2011 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou ACTIVIA Invest, s.r.o. a spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. bola predmetná stavba v tom čase prenajatá za nájomné závislé od počtu klientov umiestnených v zariadení, pričom v prípade poskytovania sociálnej služby najmenej 25 klientom, bola cena nájmu stavby dohodnutá na sumu 1 000,- Eur mesačne. Z nájomnej zmluvy z 30.9.2016 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Techniservis s.r.o. a spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. bolo zistené, že nájomné za užívanie stavby bolo dohodnuté v sume 1 500,- Eur mesačne. Z nájomnej zmluvy uzavretej podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka (podľa obsahu však podnájomnej zmluvy) z 10.8.2012 bolo zistené, že výška nájmu za stavbu bola medzi nimi dohodnutá vo výške 5 000,- Eur štvrťročne a v podnájomnej zmluve uzavretej medzi nimi 30.9.2016 bola výška nájomného dohodnutá v sume 1 500,- Eur mesačne. Z čestného vyhlásenia spoločnosti MIRAS TRADE s.r.o. z 10.7.2019 vyplýva, že nájom vo výške 1 500,- Eur mesačne mal byť podľa tvrdení uvedenej spoločnosti dohodnutý len dočasne z dôvodu nenaplneného zámeru spoločnosti CASSIS Slovakia s.r.o. o odkúpenie prenajatej nehnuteľnosti, pričom následne mala byť ohľadne predmetu nájmu uzatvorená nová nájomná zmluva s dohodnutou výškou v sume 3 000,- Eur mesačne.
20. Z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vypracovaného N.. T. I. 3.12.2019 bolo na základe ním prevedeného znaleckého dokazovania nariadeného uznesením tunajšieho súdu č. k. 3Cb/3/2018-214 zo 7.8.2019 zameraného na stanovenie odhadu všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie stavby s. č. XX na parcele C KN č. XXX/XX zapísanej ako rekreačné zariadenie - hotel na LV č. XXX, k.ú. B. L. za obdobie od 18.4.2018 do 19.1.2019 zistené, že pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu bol použitý inverzný postup k stanoveniu výnosovej hodnoty nehnuteľnosti pomocou metódy polohovej diferenciácie. Problematika stanovenia nájmu zo stavieb totiž nie je v našom právnom systéme exaktne riešená a usmerňovaná, čiastočne je podobná problematika riešená len v prílohe č. 3 vyhlášky MS SR 492/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá sa týka stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov (časť G). V predloženom odbornom vyjadrení tak všeobecná hodnota nájomného bola stanovená prihliadajúc na metodiku zverejnenú v publikácií - Ilavský, Nič, Majdúch - Ohodnocovanie nehnuteľností, Bratislava 2012, ISBN 978-80-971021-0-4. Ohodnotenie porovnávacou metódou v danom prípade nebolo možné a to z dôvodu nedostupnosti podkladov (kúpnopredajných zmlúv) obdobných objektov
a stavieb v uvedenej lokalite, s ktorými by bolo možné vykonať objektívne porovnanie. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že znalec vychádzal z východiskovej technickej hodnoty ohodnocovanej stavby a jej príslušenstva, ktoré boli predmetom užívania a následného stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorú ustálil k 18.4.2018 v sume 366 000,- Eur a k 1.1.2019 v sume 371 000,- Eur. Zistenú hodnotu následne znalec požil pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej hodnoty nájmu stavby ku dňu ohodnotenia, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom obchodnom vzťahu, pokiaľ majiteľ stavby a jej nájomca budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Táto hodnota reprezentuje návratnosť všeobecnej hodnoty stavby dosiahnutej prostredníctvom nájmu stavby k termínu ohodnotenia za predpokladu časovo neobmedzeného uvažovania výnosovosti stavby, obvykle vrátane DPH, pričom v zmysle metodických usmernení je doba predpokladanej návratnosti investície min. 20 rokov. Takto teoreticky stanovená všeobecná východisková technická hodnota predmetnej stavby k 1.1.2000 podľa zistenej prenajímanej podlahovej plochy stavby (1 252 m2) činila v roku 2018 denne sumu 99,65 Eur a v roku 2019 denne sumu 98,07 Eur, teda za obdobie 18. apríl 2018 až 30. apríl 2019 predstavovala sumu 1 256,45 Eur, v mesiaci máj 2018 sumu 2 996,15 Eur, v mesiaci jún 2018 sumu 2 899,50 Eur, v mesiaci júl 2018 sumu 2 996,15 Eur, v mesiaci august 2015 sumu 2 996,15 Eur, v mesiaci september 2018 sumu 2 899,50 Eur, v mesiaci október 2018 sumu 2 996,15 Eur, v mesiaci november 2018 sumu 2 899,50 eur, v mesiaci december 2018 sumu 2 996,15 Eur a v období 1.1.2019 - 19.1.2019 sumu 1 863,33 Eur - súhrnne za obdobie 18.4.2018 - 19.1.2019 sumu 26 799,03 Eur.
21. V stanovisku zo 17.2.2020 k výhradám žalovaného k obsahu odborného vyjadrenia č. XX/XXXX ustanovený znalec doplnil, že východisková hodnota a technická hodnota (definované na str. 4 a 5 Odborného vyjadrenia) sú stanovené k obdobiu nájmu rokov 2018 -2019 a to pred rekonštrukciou, pričom stavebno-technický stav nehnuteľnosti bol tiež posudzovaný k tomuto obdobiu nájmu, teda pred rekonštrukciou. Následná rekonštrukcia nehnuteľnosti v čase obhliadky nebola pri stanovení hodnoty všeobecnej hodnoty nájmu zohľadnená, pretože stavebnotechnický stav bol zisťovaný k obdobiu nájmu, nie k obdobiu obhliadky, ktorá skutočnosť bola uvedená aj na str. 6, kde znalec uvádza, že miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením bola vykonaná dňa 13.11 a 25.11.2019 a keďže zameranie budovy bolo vykonané dňa 13.11 a 25.11.2019 so zateplením a v čase nájmu objekt zateplený nebol, rozmery budovy sú v prílohe posudku uvedené po odpočítaní zateplenia minerálnou vlnou hr.120 mm, teda pôvodnom stave. Potvrdil, že odborné vyjadrenie vychádzalo z dostupnej technickej dokumentácie pôvodného stavu v čase prenájmu, ktorý bol aj súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie "Stavebné úpravy a zmena užívania stavby z rekreačného zariadenia a objektov na bývanie na Domov sociálnych služieb", kde boli aj výkresy pôvodného stavu (búracie práce) a z jeho zadokumentovania v znaleckých posudkoch č. XX/XXXX N.. Š. a č.XX/XXXX N.. V. a č. XX/ XXXX N.. V.. Podľa predložených dokladov bola stavba daná do užívania v r. 2001 ako G. Z. T.. Poukázal tiež na str. 7 Odborného vyjadrenia, kde je uvedený aj „Popis v čase predmetného nájmu" a hodnotenie konštrukčného a materiálového vyhotovenia tak, aký bol podľa predložených a zistených podkladov najpravdepodobnejší v čase nájmu. Uviedol, že vady a poruchy stavby v čase nájmu, ktoré sú zdokumentované v spise boli spôsobené prevažne nedostatočnou údržbou budovy, s nadväzným konštatovaním, že nehnuteľnosť vyžaduje opravu (str. 21 resp. str. 34 odborného vyjadrenia) Znalec tiež poprel námietku, že by mu pri obhliadke nebol umožnený vstup k nehnuteľnosti a reálne ju vykonal 13.11.2019 a 25.11.2019.
22. Svedkyňa Ľ. Z., zamestnankyňa žalovaného v pracovnej pozícii hlavnej sestry pri svojej výpovedi v podstatnom uvádzala, že počas užívania budovy žalovaným do budovy žalobcu zatekalo, ďalej že na stenách budovy ako aj pivnice sa objavovala pleseň, vzhľadom na čo boli v zariadení opakovane vykonávané kontroly orgánmi hygieny. Tieto závady odstraňovali zamestnanci žalovaného svojpomocne použitím čistiacich prostriedkov a novou maľbou, aby došlo k odstráneniu týchto vytýkaných nedostatkov. Uvádzala tiež, že počas trvania nájomného vzťahu majiteľ budovu opravoval rok pred skončením užívania nehnuteľnosti a že prístupové schody do budovy boli v dezolátnom stave. Potvrdila, že súčasťou stavby boli aj byty na dvoch poschodiach, ku ktorým bol prístup cez hlavný vchod do budovy, ktoré žalovaný neužíval. Stavbu žalobcu v B.B. L. podľa jej tvrdení žalovaný vypratal v mesiaci január 2019.
23. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej.
24. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
25. Vychádzajúc z vyššie citovaných procesných ustanovení súd konštatuje, že vzhľadom na späťvzatie žaloby v rozsahu sumy 1 206,97 Eur, s k nej prislúchajúcim úrokom z omeškania po vykonaní znaleckého dokazovania a s prihliadnutím na nevznesenie žiadnych námietok žalovaného k žalobcom učinenému čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd v tejto časti konanie zastavil, ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku.
26. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
29. Podľa § 458 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku omeškania) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
33. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka zanikne.
34. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
35. Podľa § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
36. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
37. Bezdôvodné obohatenie má povahu subsidiárnu a prichádza do úvahy tam, kde nie je možné nárok odvodiť z iného právneho titulu (nález Ústavného súdu ČR z 10.3.2012 sp. zn. II. ÚS 2929/10). Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet
plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ods. 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454) - tento výpočet je však potrebné považovať za exemplifikatívny (Števček, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451-880. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, 1590 s.). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti - podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/92/2010 z 19.1.2012)
38. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/117/2011 z 28.5.2012). Splnenie predpokladov pre vznik (záväzkového) právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska špecifických skutkových okolností v konkrétne prejednávanej veci, na ktoré aplikuje konkrétnu normu hmotného práva, t.j. konkrétnymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
39. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 17/2009 z 23. 11. 2010).
40. Bezdôvodné obohatenie vzniká i tomu, kto svojím jednaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol a urobil prístupným iba pre seba a svoju potrebu a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho skutočne využíval. Výška bezdôvodného obohatenia sa musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k celému pozemku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25Cdo/845/99 z 20.3.2001)
41. V danom prípade súd dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu predpokladanej všeobecnej hodnoty nájmu, ktoré bolo zistené vykonaným znaleckým dokazovaním na procesný návrh oboch sporových strán. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období (18.4.2018 - 19.1.2019) žalovaný predmetnú stavbu užíval v rozsahu podlahovej plochy 1 252 m2, ktorá bola zistená znaleckým dokazovaním vyjmúc podlahovú plochu dvoch bytov na 1. a 2. nadzemnom podlaží, ktorých užívanie žalovaným nebolo preukázané a o vylúčení reálneho užívania ktorých svedčila aj v konaní vypočutá svedkyňa Ľ. Z.. Žalobca učineným čiastočným späťvzatím žaloby nad sumu 26 799,03 Eur, t.j. nad sumu odborným vyjadrením určenej všeobecnej hodnoty nájmu sám prestal túto skutočnosť tvrdenú najskôr len žalovaným spochybňovať. Užívanie tejto stavby v zistenom rozsahu bolo vykonávané bez zmluvného základu, keďže prenajímateľ žalovaného v rámci podnájomného právneho vzťahu (spoločnosť CASSIS Slovakia s.r.o.), neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy z 12.1.2018 uhrádzať žalobcovi ako vlastníkovi stavby dohodnuté nájomné a to od jeho počiatku, t.j. už za mesiace január 2018 až marec 2018 a nezložil do depozitu ani nájomnou zmluvou dohodnutú sumu 6 000,- Eur, čím založil žalobcom tvrdený dôvod pre odstúpenie od nájomnej zmluvy z 12.1.2020 podľa jej čl. IV bodu 2. písm. b). Žalovaný v konaní nepopieral neplnenie úhrad splatného nájomného spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. za označené obdobie, ani žalobcom tvrdené opakované výzvy na jeho zaplatenie, preto súd považoval podmienky pre zmluvne dohodnuté odstúpenie od zmluvy za splnené. Zmluvnú dohodu podľa čl. IV bodu 2. o práve prenajímateľa na odstúpenie od zmluvy súd vyhodnotil za právne možnú a platnú, keďže § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je ani súdnou praxou ani odbornou spisbou hodnotený ako kogentné ustanovenie vylučujúce dispozitívnu úpravu medzi zmluvnými stranami založenú na aplikácii § 48 Občianskeho
zákonníka. Napokon aj § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovuje zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy pre nezaplatenie splatného nájomného do splatnosti ďalšieho nájomného (k tomu pozri tiež Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, 2344 s).
42. Námietky žalovaného o obnovení nájomného vzťahu z dôvodu uplynutia lehoty 30 dní po jeho skončení pre pretrvávajúce užívanie stavby žalovaným, proti ktorému žalobca v tejto lehote nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde je právne irelevantné, pretože § 676 ods. 2 možno aplikovať len vo väzbe na predchádzajúci odsek, teda len v prípade nájomnej zmluvy na dobu určitú a len za predpokladu skončenia nájmu uplynutím dohodnutej doby. V danom prípade, však k ukončeniu nájmu nedošlo uplynutím dohodnutej doby nájmu, t.j. k 31.12.2018, ale nájomný vzťah bol ukončený jednostranným odstúpením od zmluvy žalobcom, na základe zmluvne dohodnutého dôvodu, ktorý nebol stranami spochybnený. Vo vzťahu k žalovaným poukazovanému obsahu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. III. ÚS 273/2011-15 zo 14.6.2014 súd poznamenáva, že skutočnosť odmietnutia sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej v prípade čiastočne odlišného právneho posúdenia Krajského súdu v Bratislave v inej právnej veci neznamená správnosť aplikácie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorej sa domáha vo veci žalovaný, znamená len, že ústavný súd po zhodnotení celého výsledku posudzovaného konania z jeho ústavných hľadísk nepovažoval rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/251/2010-187 z 18.1.2011 za ústavne neudržateľný. Žiada sa poznamenať, že ústavný súd v zásade nemá právomoc na zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov, takúto právomoc má priznanú Najvyšší súd Slovenskej republiky zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v označenej veci ani ústavný súd neformuloval žiadne záväzné právne názory k výkladu aplikovateľnosti a obsahu § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, iba skonštatoval dostatočnosť odôvodnenia ústavnou sťažnosťou napádaného rozsudku, pre rozhodnutie vo veci ktorého boli relevantné aj iné právne súvislosti.
43. Žalobca podľa názoru súdu teda dôvodne argumentuje, že doručením odstúpenia od zmluvy, t.j. 17.4.2018 nastal právny následok vyplývajúci z § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy od počiatku (t. j. s účinkami ex tunc) a tým vznik vzájomnej povinnosti zmluvných strán vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali (§ 457 Občianskeho zákonníka). Nájomnú zmluvu z 12.1.2018 uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. súd vyhodnotil za platnú, pretože v období jej uzavretia bol žalobca ako jej kontrahent spôsobilý získať právo k prenajímanej nehnuteľnosti, nakoľko k podpisu kúpnej zmluvy s jeho právnym predchodcom došlo už 2.1.2018 (pozri aj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, 243 s). Keďže v konaní nebola stranami tvrdená existencia žiadneho iného právneho titulu okrem nájomnej zmluvy z 12.1.2018, na základe ktorého by bola spoločnosť CASSIS Slovakia s.r.o. oprávnená prenechať stavbu do podnájmu žalovanému a z vykonaného dokazovania vyplýva platný zánik nájomného vzťahu z označenej nájomnej zmluvy k 17.4.2018, potom z dôvodov na strane spoločnosti CASSIS Slovakia s.r.o. došlo k vzniku dodatočnej nemožnosti plnenia aj nadväznej zmluvnej povinnosti poskytovať žalovanému do užívania (t. j. podnájmu) predmetnú stavbu a tým aj k zániku ich záväzkového vzťahu v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka. Dôvodný bol tak záver, že žalovaný od 18.4.2018 užíval stavbu bez právneho dôvodu a tým je daný aj nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od konečného užívateľa, t.j. od žalovaného. V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu k cudzej veci, výška náhrady sa pritom odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, majúci povinnosť majetkový prospech vydať (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1789/2002).
44. Výška majetkového prospechu žalovaného bezprávnym užívaním nehnuteľnosti bola objektívne zistená znaleckým dokazovaním, ktoré dalo odpoveď na všetky v prípade relevantné argumenty, vrátane námietok žalovaného voči nemu, na ktoré znalec vyčerpávajúcim spôsobom odpovedal vo svojom stanovisku zo 17.2.2020 (k tomu pozri hlavne bod č. 21 tohto odôvodnenia). Odborným vyjadrením odhadnutú všeobecnú hodnotu nájmu, ako základ pre priznanie požadovanej náhrady považuje súd za primeranú, keďže vychádza zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou a pri zohľadnení skutočného stavu nehnuteľnosti. K tomu sa žiada poznamenať, že k dňu 18.4.2018 ju znalec N.. I. odhadoval v sume 366 000,- Eur, zatiaľ čo znalec N.. V. ju k 4.9.2017 odhadoval v sume 524 000,- Eur. V priebehu konania zabezpečené nájomné zmluvy z predchádzajúcich období nemajú v porovnaní s oboznámeným odborným vyjadrením tak relevantnú váhu, aby zvrátili príklon súdu k
výške náhrady z bezdôvodného obohatenia podľa v konaní zabezpečeného odborného vyjadrenia. V konaní bolo preukázané, že niektoré z týchto nájomných zmlúv boli ovplyvnené neprimeranou pohnútkou (nezrealizovaným skorším záujmom o kúpu nehnuteľnosti spoločnosťou CASSIS Slovakia s.r.o. - čestné vyhlásenie spoločnosti MIRAS TRADE s.r.o. z 10.7.2019), resp. odlišnými podmienkami determinujúcimi zmluvné dojednania v dávnejších obdobiach. Súd sa zhoduje s tvrdením žalovaného v tom smere, že obsah nadväzných podnájomných zmlúv nemôže byť pre zmluvnú dohodu o výške nájomného z prvotného nájomného vzťahu a určenie samotnej výšky bezdôvodného obohatenia zásadná. Preto bola žaloba v jej nezastavenej časti v rozsahu istiny uplatneného nároku na zaplatenie sumy 26 799,03 Eur vyhodnotená ako dôvodná.
45. Súd ďalej poznamenáva, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným možno ohľadne všetkých uplatnených nárokov uplatňovať len občianskoprávnu úpravu, nakoľko v konaní neboli žiadnym dôkazom preukázané podmienky aplikácie čo len niektorých ustanovení Obchodného zákonníka (napríklad ustanovení upravujúcich právne následky odstúpenia od zmluvy, nároku na úrok z omeškania a podobne). Táto možnosť by tu bola len v prípade preukázania, že na žalovaného možno vzťahovať definíciu § 261 ods. 3 písm. d) a ods. 4 Obchodného zákonníka, no takéto dôkazy žalobcom navrhnuté ani vykonané neboli. Žalovaného ako neziskovú organizáciu totiž nemožno považovať za podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Preto na uplatnený nárok a záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného užívania nehnuteľnosti žalobcu žalovaným bolo možné aplikovať výhradne právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku a to sa týka osobitne aj nároku na úrok z omeškania, ktorý zo samej podstaty nároku na bezdôvodné obohatenie nemohol byť medzi stranami zmluvne upravený. Vo veci je preto aplikovateľný § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 citovaného nariadenia vlády. Potom prípustný úrok z omeškania je 5% a nie žalovaných 8%. Vo vzťahu k ustáleniu počiatku omeškania ako aj výšky úroku z omeškania ďalej súd zastáva názor, že za preukázateľné vyzvanie žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia možno považovať ohľadne nároku za obdobie od 18.4.2018 do 17.9.2018 deň doručenia výzvy na jeho vydanie, t.j. 24.9.2018, teda za použitia § 563 Občianskeho zákonníka mal žalovaný žalobcovi plniť bezdôvodné obohatenie pri žalobcom určenej lehote 3 dní najneskôr 27.9.2018. Potom 28.9.2018 sa s vydaním bezdôvodného obohatenia za toto obdobie dostal žalovaný do omeškania. V zmysle odborného vyjadrenia č. 77/2019 za obdobie od 18.4.2018 do 17.9.2018 bolo bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľností ustálené v sume 14 787,45 Eur, preto úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný od 28.9.2018 práve z tejto sumy. Na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 18.9.2018 do 19.1.2019 bol žalovaný preukázateľné vyzvaný až doručením rozšírenia žaloby žalovanému na pojednávaní 15.7.2019, teda za použitia § 563 Občianskeho zákonníka mal žalovaný žalobcovi plniť bezdôvodné obohatenie najneskôr nasledujúci deň, t.j. 16.7.2019 a do omeškania s jeho vydaním sa dostal 17.7.2019. V zmysle odborného vyjadrenia č. 77/2019 za obdobie od 18.9.2018 do 19.1.2019 bolo bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti ustálené v sume 12 011,58 Eur, preto úrok z omeškania z tejto sumy bol priznaný od 17.7.2019. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti sa tak vzťahuje na uplatnený úrok z omeškania nad 5% a čiastočne aj na úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 966,50 Eur od 28.9.2018 do 16.7.2019.
46. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
48. Podľa § 262 ods. 1 C.sp. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení vychádzajúc zo zistenia, že žalobca bol v konaní úspešný čo do nároku na zaplatenie sumy 26 799,03 Eur, čo predstavuje 95,69% z celkového nároku 28 006,- Eur a súčasne, že procesne zavinil zastavenie konania v časti nároku na zaplatenie sumy 1 206,97 Eur, čo predstavuje 4,31% z uplatneného nároku. K späťvzatiu žaloby ohľadne tejto časti nároku nedošlo pre úhradu žalovaného, ale po predložení odborného vyjadrenia krátko pred vyhlásením tohto rozsudku. Bolo vecou žalobcu, aby výšku svojho nároku podložil dostatočnými dôkazmi už pri podaní žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že bol vlastníkom predmetnej stavby, nič mu nebránilo svoj nárok ustáliť na podklade odborného vyjadrenia už pred
podaním žaloby, preto súd považoval za spravodlivé prihliadnuť tiež na nárok žalovaného na náhradu trov zastavenej časti konania a rozhodol, že žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu zisteného úspechu a neúspechu, t.j. vo výške 91,38%. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa výnimočného charakteru, pre ktoré by nemal byť nárok na náhradu trov konania žalobcovi priznaný súd na základe vykonaného dokazovania nevzhliadol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.