Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/85/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: DATEC SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bardejovské Kúpele 9, 086 31 Bardejov, IČO: 36 472 786, právne zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50901028, proti žalovanému: Sv. Kozma n.o., so sídlom Nám. Čsl. Arm. 455/25, 086 33 Zborov, IČO: 45738939, právne zastúpenému: AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, o zaplatenie 28.006,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -427 z 3.6.2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku II. o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi a výroku IV. o náhrade trov konania.

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol cit.: „I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1 206,97 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e . II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26 799,03 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 14 787,45 Eur od 28.9.2018 do zaplatenia a zo sumy 12 011,58 Eur od 17.7.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,38 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom stavby súp. č. XX - REKREAČNÉ ZARIADENIE

- HOTEL (podľa zápisu v aktuálnom stave označenej ako ZARIADENIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB) stojacej na parcele č. XXX/XX, k. ú. Nižná Polianka, ktorá bola evidovaná na LV č. XXX. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou S. U. U..G..C.. dňa 12.1.2018 bolo zistené, že stavba s príslušenstvom ako celok bola predmetom nájmu, ktorého výška nájomného bola dohodnutá v sume 3 000,- Eur mesačne bez DPH (teda s DPH v sume 3 600,- Eur). Splatnosť nájomného bola dohodnutá do 28. dňa aktuálneho mesiaca vopred na základe riadne doručenej faktúry na adresu sídla nájomcu. Podľa čl. IV bodu 4 zmluvy do 30 dní od podpísania tejto zmluvy sa nájomca zaväzuje zaplatiť prenajímateľovi depozit vo výške 6 000,- Eur ako peňažnú zábezpeku na úhradu prípadných nedoplatkov nájmu, náhrady škody a pod. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že v prípade ak bude počas trvania nájomného pomeru peňažná zábezpeka, resp. jej časť použitá prenajímateľom na úhradu záväzkov nájomcu, je nájomca povinný peňažnú zábezpeku doplniť do zmluvne dohodnutej výšky a to do troch dní od výzvy prenajímateľa. Nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom pre odstúpenie od zmluvy

zo strany prenajímateľa. Podľa čl. V bola zmluva uzavretá na dobu určitú od 12.1.2018 do 31.12.2018. Podľa čl. VI. bodu 1. nájom zaniká uplynutím doby, dohodou, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy. Podľa čl. VI bodu 2. Prenajímateľ môže okamžite odstúpiť od zmluvy, ak: a/ nájomca užíva prenajatý priestor v rozpore so zmluvou, b/ nájomca úhrady podľa čl. IV tejto zmluvy, nezaplatí ani v lehote stanovenej prenajímateľom vo výzve na zaplatenie dlžného nájomného alebo peňažnej zábezpeky, c/ ak nájomca prenechá predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu inému, bez súhlasu prenajímateľa, d/ ak nájomca stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si priestor prenajal. Obdobné zmluvné podmienky boli dohodnuté aj v skoršej nájomnej zmluve uzavretej medzi spoločnosťou T. O. U..G..C.. ako prenajímateľom a spoločnosťou S. U. U..G..C.. z 29.12.2017. Listom z 10.4.2018 žalobca podľa čl. VI ods. 2 písm. b) zmluvy okamžite od uzavretej nájomnej zmluvy z 12.1.2018 odstúpil a to pre neplatenie nájomného za mesiace január až marec 2018 (nájomné bolo fakturované faktúrami žalobcu č. 18610001 zo 14.1.2018, č. 18610002 z 1.2.2018 a č. 18610005 z 1.3.2018, každou z nich vystavenou na sumu 3 600,- Eur) ako aj pre nezaplatenie peňažnej zábezpeky v zmysle čl. VI ods. 2 zmluvy. Toto okamžité odstúpenie od zmluvy bolo spoločnosti S. U. U..G..C.. doručené 17.4.2018 (utorok). Z listu právneho zástupcu žalobcu z 10.4.2018 doručeného žalovanému 12.4.2018 súd zistil, že žalobca ako konečnému užívateľovi nehnuteľnosti ponúkol žalovanému uzatvorenie nájomnej zmluvy. Z listu žalovaného zo 17.4.2018 súd zistil, že žalovaný k uvedenému dňu potvrdzoval reálne užívanie stavby, prejavil záujem na rýchlom a hospodárnom vyriešení celej záležitosti a vyzval žalobcu na zaslanie návrhu nájomnej zmluvy ako aj na osobné stretnutie za účasti dotknutých strán. Z listu žalobcu z 21.6.2018 vyplýva urgencia žalovaného na odpoveď k ponuke nájomného vzťahu za nájomné vo výške 3 000,- Eur mesačne a depozitom pri podpísaní nájomnej zmluvy. Zo stanoviska obchodnej spoločnosti H. G. X., U..G..C.., G. B.. X, XXX XX X. z 20.9.2018 bolo zistené, že priemerná cena prenájmu nehnuteľnosti podobných stavbe označenej v konaní sa pohybuje na úrovni cca 2,30 až 3,50 Eur/m2 bez DPH. Žalobca výzvou z 20.9.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie stavby bez právneho dôvodu za obdobie od 18.4.2018 do 18.9.2018 vo výške 18 000,- Eur. Výzva bola žalovanému doručená 24.9.2018. Z rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 00856/2018/DFaR-99 zo 7.6.2018 bolo zistené, že vo vzťahu k žalovanému ním bolo rozhodnuté o výmaze miesta poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov Nižná Polianka 73 poskytovanej žalovaným z registra vedeného v zmysle vypracovaného N.. Q. V., znalcom z odboru stavebníctvo, Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností zo 4.9.2017 vyplýva, že ku dňu ohodnotenia mala stavba s príslušenstvom, v tom čase vo vlastníctve spoločnosti T. O., U..G..C.. odhadovanú všeobecnú hodnotu 524 000,- Eur. V zmysle v tom čase zisťovaného stavu znalec v bode 3.1.2.1 znaleckého posudku zistil výnos z nájmu v ročnej hodnote 18 000,- Eur ročne (resp. 1 500,- Eur mesačne).

3. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v rozsahu sumy 1 206,97 Eur, a k nej prislúchajúcim úrokom z omeškania po vykonaní znaleckého dokazovania a s prihliadnutím na nevznesenie žiadnych námietok žalovaného k žalobcom učinenému čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd v tejto časti konanie zastavil.

4. Vo zvyšnej časti prvoinštančný súd dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu predpokladanej všeobecnej hodnoty nájmu, ktoré bolo zistené znaleckým dokazovaním. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období (18.4.2018 - 19.1.2019) žalovaný predmetnú stavbu užíval v rozsahu podlahovej plochy 1 252 m2, vyjmúc podlahovú plochu dvoch bytov na 1. a 2. nadzemnom podlaží, ktorých užívanie žalovaným nebolo preukázané a o vylúčení reálneho užívania ktorých svedčila aj v konaní vypočutá svedkyňa Ľ. Z.. Užívanie tejto stavby v zistenom rozsahu bolo vykonávané bez zmluvného základu, keďže prenajímateľ žalovaného v rámci podnájomného právneho vzťahu (spoločnosť S. U. U..G..C..), neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z nájomnej zmluvy z 12.1.2018 uhrádzať žalobcovi ako vlastníkovi stavby dohodnuté nájomné a to od jeho počiatku, t.j. už za mesiace január 2018 až marec 2018 a nezložil do depozitu ani nájomnou zmluvou dohodnutú sumu 6 000,- Eur, čím založil žalobcom tvrdený dôvod pre odstúpenie od nájomnej zmluvy z 12.1.2020 podľa jej čl. IV bodu 2. písm. b). Žalovaný v konaní nepopieral neplnenie úhrad splatného nájomného spoločnosťou S. U. U..G..C.. za označené obdobie, ani žalobcom tvrdené opakované výzvy na jeho zaplatenie, preto súd považoval podmienky pre zmluvne dohodnuté odstúpenie od zmluvy za splnené. Zmluvnú dohodu podľa čl. IV bodu 2. o práve prenajímateľa na odstúpenie od zmluvy súd vyhodnotil za právne možnú a platnú, keďže nie je ani súdnou praxou ani odbornou spisbou hodnotený ako kogentné ustanovenie vylučujúce dispozitívnu úpravu medzi zmluvnými stranami založenú na aplikácii . Napokon aj

ods. 3 ustanovuje zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy pre nezaplatenie splatného nájomného do splatnosti ďalšieho nájomného.

5. Námietka žalovaného o obnovení nájomného vzťahu z dôvodu uplynutia lehoty 30 dní po jeho skončení pre pretrvávajúce užívanie stavby žalovaným, proti ktorému žalobca v tejto lehote nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde je právne irelevantná, pretože § 676 ods. 2 možno aplikovať len vo väzbe na predchádzajúci odsek, teda len v prípade nájomnej zmluvy na dobu určitú a len za predpokladu skončenia nájmu uplynutím dohodnutej doby. V danom prípade, však k ukončeniu nájmu nedošlo uplynutím dohodnutej doby nájmu, t.j. k 31.12.2018, ale nájomný vzťah bol ukončený jednostranným odstúpením od zmluvy žalobcom, na základe zmluvne dohodnutého dôvodu, ktorý nebol stranami spochybnený. Doručením odstúpenia od zmluvy, t.j. 17.4.2018 nastal právny následok vyplývajúci z , ktorým je zrušenie zmluvy od počiatku (t. j. s účinkami ex tunc) a tým vznik vzájomnej povinnosti zmluvných strán vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali ( ). Nájomnú zmluvu z 12.1.2018 uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou S. U. U..G..C.. súd vyhodnotil za platnú, pretože v období jej uzavretia bol žalobca ako jej kontrahent spôsobilý získať právo k prenajímanej nehnuteľnosti, nakoľko k podpisu kúpnej zmluvy s jeho právnym predchodcom došlo už 2.1.2018. Keďže v konaní nebola stranami tvrdená existencia žiadneho iného právneho titulu okrem nájomnej zmluvy z 12.1.2018, na základe ktorého by bola spoločnosť S. U. U..G..C.. oprávnená prenechať stavbu do podnájmu žalovanému a z vykonaného dokazovania vyplýva platný zánik nájomného vzťahu z označenej nájomnej zmluvy k 17.4.2018, potom z dôvodov na strane spoločnosti S. U. U..G..C.. došlo k vzniku dodatočnej nemožnosti plnenia aj nadväznej zmluvnej povinnosti poskytovať žalovanému do užívania (t. j. podnájmu) predmetnú stavbu a tým aj k zániku ich záväzkového vzťahu v zmysle . Žalovaný od 18.4.2018 užíval stavbu bez právneho dôvodu a tým je daný aj nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od konečného užívateľa, t.j. od žalovaného.

6. Výška majetkového prospechu žalovaného bezprávnym užívaním nehnuteľnosti bola objektívne zistená znaleckým dokazovaním. Odborným vyjadrením odhadnutú všeobecnú hodnotu nájmu, ako základ pre priznanie požadovanej náhrady považoval súd za primeranú, keďže vychádzala zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou a pri zohľadnení skutočného stavu nehnuteľnosti. Ku dňu 18.4.2018 ju znalec N.. I. odhadoval v sume 366 000,- Eur, zatiaľ čo znalec N.. V. ju k 4.9.2017 odhadoval v sume 524 000,- Eur. V priebehu konania zabezpečené nájomné zmluvy z predchádzajúcich období nemali v porovnaní s oboznámeným odborným vyjadrením tak relevantnú váhu, aby zvrátili príklon súdu k výške náhrady z bezdôvodného obohatenia podľa v konaní zabezpečeného odborného vyjadrenia. V konaní bolo preukázané, že niektoré z týchto nájomných zmlúv boli ovplyvnené neprimeranou pohnútkou (nezrealizovaným skorším záujmom o kúpu nehnuteľnosti spoločnosťou S. U. U..G..C.. - čestné vyhlásenie spoločnosti T. O. U..G..C.. z 10.7.2019), resp. odlišnými podmienkami determinujúcimi zmluvné dojednania v dávnejších obdobiach. Obsah nadväzných podnájomných zmlúv nemohol byť pre zmluvnú dohodu o výške nájomného z prvotného nájomného vzťahu a určenie samotnej výšky bezdôvodného obohatenia zásadný.

7. Na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným možno ohľadne všetkých uplatnených nárokov uplatňovať len občianskoprávnu úpravu, nakoľko v konaní neboli žiadnym dôkazom preukázané podmienky aplikácie čo len niektorých ustanovení . Preto na uplatnený nárok a záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného užívania nehnuteľnosti žalobcu žalovaným bolo možné aplikovať výhradne právnu úpravu obsiahnutú v , čo sa týka aj nároku na úrok z omeškania. Prípustný úrok z omeškania je 5% a nie žalovaných 8%. Vo vzťahu k ustáleniu počiatku omeškania ako aj výšky úroku z omeškania prvoinštančný súd uviedol, že za preukázateľné vyzvanie žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia možno považovať ohľadne nároku za obdobie od 18.4.2018 do 17.9.2018 deň doručenia výzvy na jeho vydanie, t.j. 24.9.2018, teda za použitia mal žalovaný žalobcovi plniť bezdôvodné obohatenie pri žalobcom určenej lehote 3 dní najneskôr 27.9.2018. Potom 28.9.2018 sa s vydaním bezdôvodného obohatenia za toto obdobie dostal žalovaný do omeškania. V zmysle odborného vyjadrenia č. 77/2019 za obdobie od 18.4.2018 do 17.9.2018 bolo bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľností ustálené v sume 14 787,45 Eur, preto úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný od 28.9.2018 práve z tejto sumy. Na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 18.9.2018 do 19.1.2019 bol žalovaný preukázateľné vyzvaný až doručením rozšírenia žaloby žalovanému na pojednávaní 15.7.2019, teda za použitia mal žalovaný žalobcovi plniť bezdôvodné obohatenie najneskôr

nasledujúci deň, t.j. 16.7.2019 a do omeškania s jeho vydaním sa dostal 17.7.2019. V zmysle odborného vyjadrenia č. 77/2019 za obdobie od 18.9.2018 do 19.1.2019 bolo bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti ustálené v sume 12 011,58 Eur, preto úrok z omeškania z tejto sumy bol priznaný od 17.7.2019. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti sa tak vzťahuje na uplatnený úrok z omeškania nad 5% a čiastočne aj na úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 966,50 Eur od 28.9.2018 do 16.7.2019.

8. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a v spojení s a vychádzajúc zo zistenia, že žalobca bol v konaní úspešný čo do nároku na zaplatenie sumy 26 799,03 Eur, čo predstavuje 95,69% z celkového nároku 28 006,- Eur a súčasne, že procesne zavinil zastavenie konania v časti nároku na zaplatenie sumy 1 206,97 Eur, čo predstavuje 4,31% z uplatneného nároku, preto súd rozhodol, že žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu zisteného úspechu a neúspechu, t.j. vo výške 91,38 %.

9. Proti rozsudku, voči výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

11. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 19.11.2018, ktorým súdu podrobne interpretoval zákonné prekážky pokračovania v konaní, ako aj absolútne nelogický postup výpočtu nároku žalobcu v tomto konaní. Zdôraznil, že aplikovanie zákonných ustanovení , ktoré žalovaný pri svojej procesnej obrane použil, sú správne. Nesúhlasil s tvrdeniami či už súdu alebo žalobcu, že nie je možné vyberať situácie, na ktoré je a na ktoré nie je možné aplikovať zákonné ustanovenia. To, že si žalobca nesplnil svoje povinnosti uložené mu zákonom, z čoho následne došlo k obnoveniu nájmu medzi žalobcom a žalovaným, je jedine procesným pochybením na strane žalobcu. Tiež nie je možné sa stotožniť s tvrdeniami, že nájomná zmluva je od počiatku neplatná. Nájomná zmluva bola uzavretá na základe slobodného a vážneho prejavu vôle obidvoch zmluvných strán, pričom tieto zaväzuje k právam a povinnostiam. V prípade, že žalobca mal pocit, alebo považoval za dostatočne preukázané, že žalovaný nedodržal podmienky nájomnej zmluvy, je oprávnený domáhať sa splnenia tejto povinnosti, avšak nie tvrdiť, že zmluva je od počiatku neplatná. Základnou otázkou pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie platnosti/neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorou bolo založené právo užívať nehnuteľnosť, s čím sa súd dostatočne nevysporiadal.

12. Čo sa týka tvrdení, že žalobca pri vzniknutej situácii postupoval ,,aj v súlade s Prešovským samosprávnym krajom“, keď sa odvolával na rozhodnutie zo dňa 07.06.2018, pod č. 00856/2018/ DFaR-99, ktorým mal Prešovský samosprávny kraj rozhodnúť o výmaze miesta poskytovania sociálnych služieb, uviedol, že PSK tak konal na podnet žalobcu, po tom, čo mu žalobca oznámil skončenie nájomného vzťahu medzi ním a žalovaným. Už tento postup bol pritom v rozpore, keďže odporoval zákonným ustanoveniam , o čom súd v čase rozhodovania musel mať vedomosť. Okrem toho voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný opravný prostriedok, ktorým sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia, nakoľko ho považoval za nedôvodné a nesprávne. Podané odvolanie voči rozhodnutiu PSK spôsobilo, že rozhodnutie nenadobudlo počas tohto konania právoplatnosť, nebolo pre účastníkov konania záväzné, a teda ani nebolo možné sa na neho odvolávať ako na podporný dôkazný prostriedok.

13. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď dostatočne nepreukázal výšku a spôsob určenia žalovaného nároku, s čím sa súd nevysporiadal, a napriek tomu žalobe vyhovel.

14. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 1.206,97 eur s prísl. zastavené, ako aj výrok rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ktoré výroky napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť ( ).

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

18. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu čiastočne vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ), pričom na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam žalovaného uvedeným v odvolaní uvádza:

21. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca je vlastníkom stavby súp. č. XX - REKREAČNÉ ZARIADENIE - HOTEL (podľa zápisu v aktuálnom stave označenej ako ZARIADENIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB) stojacej na parcele č. XXX/XX, k. ú. Nižná Polianka, evidovanej na LV č. XXX. Na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou S. U. U..G..C.. dňa 12.1.2018 stavba s príslušenstvom, ktorá bola so súhlasom žalobcu prenechaná do podnájmu žalovanému za účelom zriadenia a prevádzkovania zariadenia pre seniorov a poskytovania služieb s tým spojených, ako celok bola predmetom nájmu, ktorého výška nájomného bola dohodnutá v sume 3.600,- eur mesačne s DPH. Splatnosť nájomného bola dohodnutá do 28. dňa aktuálneho mesiaca vopred na základe riadne doručenej faktúry na adresu sídla nájomcu. Podľa čl. IV bodu 4 zmluvy do 30 dní od podpísania tejto zmluvy sa nájomca zaväzuje zaplatiť prenajímateľovi depozit vo výške 6 000,- Eur ako peňažnú zábezpeku na úhradu prípadných nedoplatkov nájmu, náhrady škody a pod. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že v prípade ak bude počas trvania nájomného pomeru peňažná zábezpeka, resp. jej časť použitá prenajímateľom na úhradu záväzkov nájomcu, je nájomca povinný peňažnú zábezpeku doplniť do zmluvne dohodnutej výšky a to do troch dní od výzvy prenajímateľa. Nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany prenajímateľa. Podľa čl. V bola zmluva uzavretá na dobu určitú od 12.1.2018 do 31.12.2018. Podľa čl. VI. bodu 1. nájom zaniká uplynutím doby, dohodou, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy. Podľa čl. VI bodu 2. prenajímateľ môže okamžite odstúpiť od

zmluvy, ak: a/ nájomca užíva prenajatý priestor v rozpore so zmluvou, b/ nájomca úhrady podľa čl. IV tejto zmluvy, nezaplatí ani v lehote stanovenej prenajímateľom vo výzve na zaplatenie dlžného nájomného alebo peňažnej zábezpeky, c/ ak nájomca prenechá predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu inému, bez súhlasu prenajímateľa, d/ ak nájomca stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si priestor prenajal. Listom z 10.4.2018 žalobca podľa čl. VI ods. 2 písm. b) zmluvy od uzavretej nájomnej zmluvy z 12.1.2018 odstúpil a to pre neplatenie nájomného za mesiace január až marec 2018 (nájomné bolo fakturované faktúrami žalobcu č. 18610001 zo 14.1.2018, č. 18610002 z 1.2.2018 a č. 18610005 z 1.3.2018, každou z nich vystavenou na sumu 3 600,- Eur) ako aj pre nezaplatenie peňažnej zábezpeky v zmysle čl. VI ods. 2 zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo spoločnosti S. U. U..G..C.. doručené 17.4.2018. Žalobca listom z 10.4.2018 oznámil žalovanému, že od nájomnej zmluvy zo dňa 12.1.2018 uzatvorenej s S. U. U..G..C.. odstúpil a ponúkol mu uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Žalovaný listom z 17.4.2018 žalobcovi oznámil, že má záujem na uzatvorení novej nájomnej zmluvy, k jej uzatvoreniu však nedošlo, napriek tomu nehnuteľnosť stále užíval.

22. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

23. Podľa , nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.

24. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

25. Podľa a , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

26. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa a , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

29. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca pochybil tým, že si nesplnil svoje povinnosti uložené mu zákonom, z čoho následne došlo k obnoveniu nájmu medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o právnej irelevancii tejto námietky žalovaného o obnovení nájomného vzťahu z dôvodu uplynutia lehoty 30 dní po jeho skončení pre pretrvávajúce užívanie stavby žalovaným, proti ktorému žalobca v tejto lehote nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti, keď ustanovenie § 676 ods. 2 je možné aplikovať len vo väzbe na ods. 1, v prípade nájomnej zmluvy na dobu určitú a len za predpokladu, že nájomný pomer skončil uplynutím dohodnutej doby.

30. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s platnosťou resp. neplatnosťou nájomnej zmluvy. Tvrdil, že v prípade, že žalobca mal pocit, alebo považoval za dostatočne preukázané, že žalovaný nedodržal podmienky nájomnej zmluvy, bol oprávnený domáhať sa plnenia povinnosti, avšak nie tvrdiť, že zmluva je od počiatku neplatná. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že doručením odstúpenia od zmluvy dňa 17.4.2018 nastal právny následok vyplývajúci z , ktorým je zrušenie zmluvy od počiatku a tým vznik vzájomnej povinnosti zmluvných strán vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali. Keďže v konaní nebola stranami tvrdené existencia žiadneho iného právneho titulu okrem nájomnej zmluvy z 12.1.2018, na základe

ktorého by bola spoločnosť S. U. U..G..C.. oprávnená prenechať stavbu do podnájmu žalovanému a z vykonaného dokazovania vyplynul platný zánik nájomného vzťahu z označenej nájomnej zmluvy k 17.4.2018, potom z dôvodov na strane spoločnosti S. U. U..G..C.. došlo k vzniku dodatočnej nemožnosti plnenia aj nadväznej zmluvnej povinnosti poskytovať žalovanému do užívania - podnájmu predmetnú stavbu, a tým aj k zániku ich záväzkového vzťahu v zmysle . Žalovaný tak od 18.4.2018 užíval stavbu bez právneho dôvodu a tým bol daný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od konečného užívateľa, t.j. žalovaného. Medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi žalobcom a spoločnosťou S. U. U..G..C.. po 17.4.2018 neexistovala žiadna zmluva, preto sa žalobca nemohol domáhať plnenia zmluvných povinností, ako tvrdí žalovaný.

31. Výška majetkového prospechu žalovaného bezprávnym užívaním nehnuteľnosti bola objektívne zistená znaleckým dokazovaním, ktoré dalo odpoveď na všetky v prípade relevantné argumenty, vrátane námietok žalovaného voči nemu, na ktoré znalec vyčerpávajúcim spôsobom odpovedal vo svojom stanovisku z 17.2.2020, preto ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa výšky a spôsobu určenia žalovaného nároku nie je dôvodná.

32. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja č. 00856/2018/DFaR-99 z 7.6.2018, ktorým bolo rozhodnuté o výmaze miesta poskytovania sociálnej služby žalovaným v zariadení pre seniorov Nižná Polianka 73 z registra vedeného v zmysle zákona o sociálnych službách, počas konania nenadobudlo právoplatnosť, preto nie je možné sa na neho odvolávať, tak toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu v Prešove č. OU-PO- OOP1-2018/034102/LUM z 28.9.2018.

33. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, ).

34. Ostatnými odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť.

35. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 26.799,03 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 14.787,45 eur od 28.9.2018 do zaplatenia a zo sumy 12.011,58 eur od 17.7.2019 do zaplatenia. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi, ako aj výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).