Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Mesto Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2019/014744-2 zo dňa 25. 03. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd právo náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis správneho orgánu prvého stupňa - Mesta Nitra (ďalej len „stavebný úrad“), správny súd zistil, že dňa 29. 12. 2017 podal žalobca na stavebný úrad žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 2 ks - obojstranná reklamná stavby typu billboard, najväčšia plocha reklamnej stavby - 5,1 x 2,4 m, p. č. XXXX/X reg. „C“, k. ú. N., popri Dolnočermánskej ul., a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy.

2. Stavebný úrad listom č. 125/2018-002-Re zo dňa 15. 01. 2018 vyzval stavebníka na úhradu správneho poplatku v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň upozornil stavebníka na skutočnosť, že umiestnenie predmetných reklamných stavieb je v rozpore s Územným plánom mesta Nitra a preto dobu trvania nebude možné predĺžiť.

3. Stavebný úrad listom č. 125/2018-003-Re zo dňa 15. 01. 2018 vyzval stavebníka, aby v lehote 15 dní doplnil podanie zo dňa 29. 12. 2018 o požadované doklady a to: informatívnu kópiu listu vlastníctva (podľa Usmernenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky k povoľovaniu reklamných stavieb), písomné splnomocnenie pre pani T. F. na vybavenie žiadosti, doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiada stavebník predĺžiť (napr. nájomná zmluva). Zároveň rozhodnutím č. 125/2018-004-Re zo dňa 15. 01. 2018 konanie prerušil.

4. Žalobca - stavebník následne dňa 06. 02. 2018 doplnil podanie zo dňa 29. 12. 2018 o informatívnu kópiu listu vlastníctva, písomné splnomocnenie, doklad o úhrade správneho poplatku, Nájomnú zmluvu č. 5172002 SMM zo dňa 27. 06. 2002 uzavretú s prenajímateľom - mestom Nitra na dobu neurčitú a

Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve č. 51/2002 SMM, Č.j. 510/2002/SMM zo dňa 27. 06. 2002. V liste sa žalobca ako stavebník odvolal na ust. . Na základe uvedeného ustanovenia sa podľa jeho názoru nájomná zmluva predlžuje do 31. 12. 2018 zo zákona.

5. Súčasťou administratívneho spisu je i žiadosť stavebného úradu o oznámenie skutočnosti významnej pre konanie a rozhodnutie č. 125/2018-005-Re zo dňa 12. 02. 2018, ktorou požiadalo mesto Nitra o vyjadrenie k Nájomnej zmluve č. 51/2002 SMM zo dňa 27. 06. 2002 a Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve č. 51/2002 SMM zo dňa 27. 06. 2002.

Mesto Nitra listom č. /OM zo dňa 23. 02. 2018 (stavebnému úradu doručená dňa 26. 02. 2018) oznámilo, že dňa 31. 12. 2017 skončila platnosť Nájomnej zmluvy č. 51/2002 (č.j. 510/2002/SMM) zo dňa 27. 06. 2002 v znení Dodatku č. 1 č.j. 354/2015/OM zo dňa 09. 03. 2015. Nakoľko spoločnosť NUBIUM, s.r.o., ako nájomca ani po výzve Mesta Nitra ako prenajímateľa (oznámenie zo dňa 05. 09. 2017 o ukončení platnosti nájomnej zmluvy), neodstránila v určenej lehote reklamné zariadenie (do 07. 01. 2018), Mesto Nitra ako žalobca, dňa 29. 01. 2018 podalo žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na Okresný súd Nitra (sp. zn. ), v zmysle upozornenia v oznámení.

6. Stavebný úrad listom č. 125/2018-006-Re zo dňa 27. 02. 2018 v súlade s ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 7 pracovných dní od doručenia výzvy oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a vyjadrili sa k nim. Účastníci konania sa s podkladmi rozhodnutia oboznámiť neprišli a ani sa k nim nevyjadrili.

7. Následne vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 125/2018-007-Re zo dňa 21. 03. 2018, ktorým podľa § 60 ods. 2 písm. c) stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

8. Na základe odvolania žalobcu bolo predmetné rozhodnutie Okresným úradom Nitra ako príslušným odvolacím orgánom rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/024680-2 zo dňa 12. 07. 2018 podľa § 59 ods. 3 SP zrušené a vrátené stavebnému úradu na nové rozhodnutie. Odvolací orgán uviedol, že stavebný úrad uviedol nesprávne ustanovenie stavebného zákona. Správne mal zastaviť konanie podľa stavebného zákona. Správnemu orgánu prvého stupňa tiež uložil povinnost opraviť výrokovú časť rozhodnutia. Námietky odvolateľa o obnovení nájemného vzťahu podľa , prerušenia konania podľa stavebného zákona vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke žalobcu o neupovedomení s doplnenými podkladmi vlastníka pozemku poukázal na list stavebného úradu zo dňa 27. 02. 2018, ktorý žalobca prevzal 09. 03. 2018 a v lehote 7 dní mal možnosť sa oboznámiť s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, čo žalobca zjavne nevyužil.

9. Následne stavebný úrad výzvou č. 128/2018-010-Re zo dňa 14. 08. 2018 vyzval žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie, na ktorú žalobca reagoval vo vyjadrení zo dňa 13. 09. 2018 (stavebnému úradu doručené v ten istý deň). Dňa 13. 09. 2018 bola stavebnému úradu doručená žiadosť stavebníka o vyhotovenie kópie celého správneho (stavebného) spisu. Po zaplatení správneho poplatku stavebný úrad zaslal stavebníkovi kópiu spisového materiálu č. 125/2018.

7. Dňa 23. 11. 2018 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 125/2018-013-Re, ktorým rozhodol podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona tak, že zastavuje konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že stavebník doložil Nájomnú zmluvu č. 51/2002 SMM zo dňa 27. 06. 2002 uzavretú s prenajímateľom - Mestom Nitra na dobu neurčitú a Dodatok č.1 k Nájomnej zmluve zo dňa 27. 06. 2002 uzavretý dňa 09. 03. 2015, pričom z čl. 2 bodu 3 uvedeného dodatku vyplýva, že pôvodné znenie článku II. DOBA NAJMÚ sa nahrádza nasledovným znením: „Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to odo dňa účinnosti tejto zmluvy do 31. 12. 2017.” Iný doklad, ktorým by stavebník preukázal iné právo k pozemku, na ktorom sú umiestnené predmetné reklamné stavby, nepredložil.

K námietke žalobcu uvedenú v liste zo dňa 06. 01. 2018, ktorým doplnil vyššie uvedenú nájomnú zmluvu s dodatkom, a v ktorom sa žalobca odvolával na ust. , z ktorého je podľa stavebníka zrejmé, že nájomná zmluva sa predlžuje do 31. 12. 2018 zo zákona, stavebný úrad uviedol, že má za to, že uvedený nájomný vzťah sa neobnovil, nakoľko prenajímateľ, teda Mesto Nitra, podalo v lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti.

nehovorí, že nájomná zmluva sa obnoví len v tom prípade, ak prenajímateľ nepodá v lehote 30 dní po skončení nájmu návrh na vypratanie nehnuteľnosti.

Stavebný úrad predloženú nájomnú zmluvu a doplnené podklady vyhodnotil ako doklady, ktorými stavebník nepreukázal iné právo k pozemku. Vlastník pozemku - mesto Nitra podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti na súd v stanovenej lehote splnil podmienku danú v ust. , na základe ktorej bola predmetná nájomná zmluva ukončená.

Ďalej uviedol, že súčasťou spisového materiálu je aj žaloba na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 18. 01. 2018,ktorú podalo Mesto Nitra ako vlastník pozemku proti spoločnosti NUBIUM, s.r.o. na Okresný súd Nitra dňa 29. 01. 2018. V tejto žalobe je uvedené, že: „... pred uplynutím dojednanej lehoty, počas ktorej žalovaný nehnuteľnosti užíval, bol žalovaný žalobcom písomne upozornený o blížiacom sa termíne ukončenia platnosti jednotlivých nájomných zmlúv a nemožnosti ďalšieho predĺženia ich platnosti, ... bol žalovaný vyzvaný aby uvedené reklamné zariadenia ležiace na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu po uplynutí doby nájmu vypratal. Na tento list žalovaný reagoval žiadosťami o predĺženie nájomných zmlúv zo dňa 29. 12. 2018 na čo žalobca reagoval oznámeniami o nemožnosti ďalšieho predĺženia platnosti nájomných zmlúv listami ... Napriek tomu žalovaný predmetné nehnuteľnosti dodnes užíva....Keďže došlo ku končeniu nájmu uplynutím dohodnutej doby, nájomca, teda žalovaný bol povinný vrátiť nehnuteľnosti žalobcovi.“

Záverom stavebný úrad konštatoval, že stavebný úrad v konaní posudzoval, či stavebník preukázal iné právo k pozemku a dospel k záveru, že stavebník nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom sú umiestnené predmetné reklamné stavby. Vlastník pozemku - Mesto Nitra podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti na súd v stanovenej lehote splnil podmienku, na základe ktorej bola predmetná nájomná zmluva ukončená.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 02. 01. 2019, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci stavebnému úradu na nové konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v spise bolo evidentne dostatok podkladov na to, aby správny orgán postupoval podľa stavebného zákona, nakoľko správny orgán mal vedomosť, že je vedený spor o občiansko právnej námietke z podnetu vlastníka pozemku, hoci podľa jeho názoru pozemok má právo užívať do 31. 12. 2018 s poukazom na ust. . Žalovaný ani neskúmal, či vlastník pozemku má právo domáhať sa nároku uplatneného v súdnom konaní, či môže byť úspešný v tomto konaní, či existuje príslušnosť a právomoc súdu rozhodovosť o danom spore, v akom štádiu je občianskoprávny spor a pod.

II.

9. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR- OVBP2-2019/014744-2 zo dňa 25. 03. 2019 tak, že ho zamietol a rozhodnutie stavebného úradu č. 125/2018-013-Re zo dňa 23. 11. 2018 potvrdil.

10. Vo svojom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že nájomný vzťah medzi žalobcom a Mesto Nitra sa neobnovil tak ako to tvrdil odvolateľ (žalobca), nakoľko prenajímateľ (Mesto Nitra) podal v lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Táto skutočnosť nemôže byť pre stavebný úrad predbežnou otázkou resp. povinnosťou na postup podľa ust. stavebného zákona, nakoľko jasne hovorí, že nájomná zmluva sa obnoví, len v tom prípade, ak prenajímateľ nepodá v lehote 30 dní po skončení nájmu návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Stavebný úrad predloženú nájomnú zmluvu a doplnené podklady vyhodnotil ako doklad, ktorým stavebník nepreukázal iné právo k pozemku, čo znamená, že bol povinný zastaviť konanie v zmysle ust. stavebného zákona.

III.

11. Podanou žalobou zo dňa 14. 06. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 06. 2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/014744-2 zo dňa 25. 03. 2019. V žalobe žalobca argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

12. Konštatoval, že žalovaný sa vôbec nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov obce, o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom s tým, aby následne mohli pri výkone verejnej moci rozhodovať tak, že žalobca nepreukáže právo k pozemku pod reklamnou stavbou. Žalobca uvedené namietal aj v podanom odvolaní žalovaný sa s uvedeným nevysporiadal žiadnym spôsobom, hoci uvedené, mohlo mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s ohľadom na ďalší namietaný postup správneho orgánu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, zisťovaní skutkového stavu a zvolení procesného postupu, ktorý nezohľadňoval jeho povinnosti podľa ust. § 137 stavebného zákona.

13. Žalobca bol toho názoru, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že konanie zastavil z dôvodu podľa ust. stavebného zákona. Pritom oprel svoje rozhodnutie o námietku vznesenú zo strany druhého účastníka konania, ktorým bola skutočnosť, že tento podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podľa ust. . Uvedené považoval žalovaný a aj správny orgán prvého stupňa za dostatočný podklad pre to, aby rozhodol tak, že konanie zastaví z dôvodu podľa ust. Stavebného zákona. Túto námietku však hodnotil zjavne jednostranne a bez akýchkoľvek iných podkladov zo súdneho konania, ktoré inicioval druhý účastník konania, ktorý zároveň rozhodoval aj v rámci preneseného výkonu štátnej správy o žiadosti žalobcu v správnom konaní. Ani jeden zo správnych orgánov nezistil, či iniciované konanie prebieha, aké otázky s vplyvom na správne konanie sa v ňom riešia, keď sa neriešila len jedna otázka v podobe zániku/trvania resp. obnovenia nájomného vzťahu podľa , ale aj ďalšie otázky, ktoré majú na túto otázku vplyv a to konkrétne, či druhý účastník konania vykonal vôbec perfektný úkon, ktorý možno v zmysle platnej právnej úpravy považovať za návrh na vypratanie podľa ust. , či má konajúci súd po podaní žaloby príslušnosť a právomoc o žalobe konať, či došlo k zmene žaloby počas konania (v skutočnosti žalobca menil žalobu v dôsledku reakcie na prednesenú procesnú obranu podaním zo dňa 11. 05. 2018), či je konanie právoplatne ukončené meritórne alebo iným spôsobom s vplyvom na účinky, ktoré potom taká žaloba môže vyvolávať v nadväznosti na ust. , či žaloba môže byť úspešná s ohľadom na formuláciu petitu.

14. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný nezohľadnil ani fakt, kedy bola pôvodná žiadosť žalobcu podaná, kto je druhým účastníkom konania a ani fakt, že konanie na súde nie je do dnešného dňa právoplatne ukončené a to žiadnym spôsobom. Naopak rozhodnutie žalovaného je takto nepreskúmateľné, keď nie je zrejmé, či sa aj v súčasnosti koná obsahovo o tej istej žalobe, ktorú pôvodne predložil druhý účastník do správneho konania (z hľadiska formulácie petitu pôvodnej žaloby predloženej v konaní) a či sú účastníkmi tie isté subjekty a rovnako tak aj v čase rozhodovania žalovaného o skutočnosti, či vlastníkom reklamných stavieb je žalobca. Pritom, žalobca ešte dňa 11. 02. 2019, teda pred vydaním rozhodnutia žalovaného, previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na právneho nástupcu, ktorým je V. E., nar. XX. XX. XXXX, M. B. XX, 381 21 C. TN, Talianska republika.

15. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie postihnuté aj vadou nesprávneho právneho posúdenia a opätovne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ak žalovaný aplikoval ustanovenie § 137 stavebného zákona tak, že sa ani len nepokúsil o dohodu medzi účastníkmi a takto ani nemohol zistiť spoľahlivo skutkový stav z dôvodu, že si urobil o viacerých občianskoprávnych otázkach názor sám, nie je možné rozhodnutie považovať za zákonné. Správny orgán prvého stupňa a po ňom aj žalovaný mali dostatok poznatkov o tom, že sa medzi účastníkmi vedie spor o občianskoprávnej otázke a to či je odvolateľ povinný vypratať pozemok druhého účastníka alebo nie, s ktorou súvisí celý rozsah ďalších otázok, ktoré je potrebné vyriešiť, aby vôbec umožnili rozhodnúť o tejto otázky a ktoré nepatria na rozhodovanie do právomoci správneho orgánu prvého stupňa a ani žalovaného. Tento poznatok je jediný, ktorý bolo možné vyvodiť z podkladov v spise. Naopak, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré je založené na tom, že vyhodnotil, že len samotná skutočnosť, že žaloba, ktorú podal druhý účastník, bez ohľadu na jej perfektnosť a/alebo dôvodnosť, je postačujúci poznatok na vyvodenie záveru o tom, že k obnove nájmu nedošlo, nie je možné považovať za správne.

16. Je zjavné, že v danom prípade existuje spor pri námietke druhého účastníka vyplývajúcej z jeho vlastníckeho práva, ktoré spochybňuje existenciu iného práva žalobcu (riadne v konaní uvedeného), ktoré vyplýva z iných podkladov v spise (nájomnej zmluvy). Je tiež zrejmé, že konanie o žalobe, ktorú pôvodne podal druhý účastník bolo začaté. Jediný záver, ktorý je takto možné vyvodiť, je záver o existencii sporu o povinnosť žalobcu vypratať nehnuteľnosť druhého účastníka, žiadny iný a vyvodzovanie iných záverov na základe domnienok zakladá dôvod aj podľa , pre ktorý je potrebné rozhodnutie zrušiť. Vo vzťahu k tomuto sporu vzniklo niekoľko ďalších súvisiacich sporov o predbežných otázkach riešených v súdnom konaní, ktoré sa týkajú perfektnosti úkonu podľa ust. zo strany druhého účastníka a teda aj dodržania zákonnej lehoty na vykonanie úkonu podľa cit. ustanovenie, právomoci a príslušnosti konajúceho civilného súdu a vôbec o možnosti a spôsobu vykonania úkonu označeného ako „návrh na vypratanie“ podľa ust. spôsobom a s obsahom, ktorý predložil druhý účastník do správneho konania, pričom obsah ktorého je v súčasnosti už iný. Žalovaný tak pochybil, ak nehodnotil opomenutie správneho orgánu prvého stupňa postupovať podľa Stavebného zákona ako nesprávne len s tým, že si sám urobil názor o skutkovej a právnej otázke, ktorú z hľadiska právomoci nemá možnosť riešiť a prejudikovať tak rozhodnutie súdu a to všetko v spojení s ďalším množstvom ďalších otázok mimo právomoci správneho orgánu riešených konajúcim súdom. Uvedený postup predstavuje nesprávnu aplikáciu ust. Stavebného zákona s následkom nezákonnosti rozhodnutia, ktoré je takto poznačené aj vadou podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, keď žalovaný rezignoval na základnú povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav a zákonne a ústavne konformným spôsobom ho posúdiť postupom, ktorý mu predpisuje zákon (v tomto prípade v ust. stavebného zákona).

17. Žalobca bol toho názoru, že postupom žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať a bolo zasahované do jeho práva na spravodlivé konanie. Vychádzajúc zo štrasburskej judikatúry namietal porušenie zásad spravodlivého konania najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

18. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa navrhoval zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV.

19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14. 10. 2019. K tvrdeniu o tom, že nie je zrejmé, ako si žalovaný správny orgán preveril skutočnosť, či vlastníkom reklamných stavieb je žalobca, žalovaný

uviedol, že odvolanie účastníka konania bolo odvolaciemu orgánu doručené dňa 04. 02. 2019, t. j. v čase, keď bola vlastníkom predmetných reklamných stavieb spoločnosť NUBIUM, s.r.o. O tom, že spoločnosť NUBIUM, s.r.o., previedla počas odvolacieho konania, ktoré bolo začaté z jej podnetu, (o tom, že odvolanie bolo postúpené na odvolací orgán bola upovedomená), svoje vlastnícke práva na menovaného právneho nástupcu, odvolací orgán nebol informovaný. Uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby z dôvodu, že nesplnil druhý predpoklad pre jeho aktívnu procesnú legitimáciu, a to, že nie je vlastníkom predmetnej reklamnej stavby a jeho práva nemohli byť z tohto dôvodu rozhodnutím žalovaného dotknuté.

20. K námietke predpojatosti zamestnancov stavebného úradu voči spoločnosti NUBIUM, s.r.o., s ktorou sa podľa názoru žalobcu žalovaný nevysporiadal, žalovaný uviedol, že skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňoval túto námietku v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu stavebného úradu, sa netýkali predmetného konania. O námietke predpojatosti, ktorú spoločnosť NUBIUM, s.r.o., uplatnila proti zamestnancom stavebného úradu rozhodol postupom podľa ust. § 9 až 12 správneho poriadku primátor mesta Nitra tak, že ju zamietol.

21. Ďalej žalovaný poznamenal, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca podal dňa 29. 12. 2017 žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. K uvedenej žiadosti predložil nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2017. Iný doklad, ktorým by žalobca preukázal iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená reklamná stavba, žalobca nepredložil a odvolal sa na ust. , z ktorého je podľa odvolateľa zrejmé, že nájomná zmluva sa predlžuje do 31. 12. 2018 zo zákona. Mesto Nitra ako vlastník pozemku podal na Okresnom súde v Nitre dňa 29. 01. 2018 žalobu na vypratanie nehnuteľnosti proti spoločnosti NUBIUM, s.r.o., ako vlastníkovi predmetných reklamných stavieb. V prípade žaloby o vypratanie nehnuteľnosti nejde o spor o existenciu práva k nehnuteľnosti ale o žalobu o plnenie, t. j. spor sa týka len vzťahov a práv medzi stranami sporu, ktoré vyplývajú zo vzájomných záväzkových vzťahov, v danom prípade z nájomnej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho orgánu preto nebol dôvod na to, aby stavebný úrad postupoval podľa ust. a stavebného zákona. Iné právo k pozemku bolo presne definované nájomnou zmluvou a vlastník pozemku podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti na súde v stanovenej lehote splnil podmienku danú ust. , na základe ktorej bola predmetná nájomná zmluva ukončená. Stavebný úrad v konaní posudzoval, či stavebník preukázal iné právo k pozemku a predloženú nájomnú zmluvu a doplnené podklady v súlade so zákonom vyhodnotil ako doklad, ktorým stavebník nepreukázal iné právo k pozemku, čo znamená, že bol povinný zastaviť konanie v zmysle ust. stavebného zákona.

22. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že jeho postupom neboli porušené práva žalobcu, ako uvádza vo svojej žalobe. Uviedol, že nesúhlasí so žalobou a navrhol, aby súd konanie o žalobe zastavil, resp. žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

23. Ďalší účastník konania (Mesto Nitra), sa k podanej žalobe a jej prílohám napriek výzve súdu, nevyjadril.

24. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 08. 01. 2020. K námietke žalovaného o jeho aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že skutočnosť, že existuje rozhodnutie žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa je dôvodom, pre ktorý je ukrátený na svojich právach, nakoľko proti nemu smeruje rozhodnutie obidvoch správnych orgánov, práve preto, že už nebol vlastníkom a teda také rozhodnutie nemalo byť vo vzťahu k nemu prečo vydané, keďže sa nekonalo o jeho hmotných právach. Žalobné dôvody sa týkajú aj ukrátenia na procesných právach v konaní a argumentácia žalovaného v tomto smere prakticky nič nerieši.

K tej časti argumentácie žalovaného, ktorá sa týka vecne preukázania/nepreukázania iného práva k pozemku, o ktorej otázke sa medzi účastníkmi vedie civilný spor, žalobca uviedol, že správne orgány oboch stupňov v tomto nemohli rozhodnúť správne. Otázky, o ktorých si urobili názor vyvodili z čiastkových dokladov predložených do súdneho konania, o ktorých má rozhodovať civilný súd, čo sám cit. ustanovením stavebný zákon predpokladá. Žalobca môže zotrvávať v tejto časti len na svojej argumentácii v žalobe. Žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa s vyvodzoval nesprávne skutkové a právne závery z čiastkových podkladov a to v otázkach, ktoré nepatrilo posudzovať v jeho právomoci a naopak napriek predpísanému postupu podľa ust. § 137 Stavebného zákona,

pričom o odstránenie rozporov sa ani len nepokúsil. Je právne irelevantné tvrdenie žalovaného, že v danom prípade nejde o spor o existenciu práva, ale o žalobu o plnenie. V civilnom konaní je otázka existencie práva predbežnou otázkou k rozhodnutiu o dôvodnosti o žalobe o plnenie a zároveň uvedené neznamená nič vo vzťahu k nesplneniu povinností a nedodržaniu postupu správnych orgánov podľa § 137 stavebného zákona v prípade sporu o občianskoprávnej otázke a spor vo vecnej rovine zjavne o existencii/neexistencii nájmu v čase rozhodovania existoval, čo ani žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa nevyhodnotil v súlade obsahom noriem obsiahnutých v cit. ustanovení § 137 Stavebného zákona.

V.

25. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 03. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 10. 06. 2020 v zmysle ust. .

26. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa veta prvá o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“), reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.

Podľa , , žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

Podľa , ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa veta prvá , informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.

Podľa , c) ,

Ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1.

Podľa , pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

Podľa dotknutým orgánom podľa tohto zákona je : a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v , ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.

28. Podľa v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa , , nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

29. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych (stavebných) orgánov pri rozhodovaní o podanej žiadosti žalobcu (stavebník) o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania v zmysle nájomnej zmluvy č. 51/2002 SMM zo dňa 27.06.2002 (č.j. 354/2015/OM) a Dodatok č. 1 zo dňa 09.03.2015, či správne orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že stavebník nepreukázal iné právo k pozemku a preto bol, ešte pred posúdením samotnej žiadosti povinný zastaviť konanie v zmysle ust. .

30. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu.

31. Správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne

orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

32. Žalobca v žalobných bodoch namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

33. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu, k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že žalobca ako účastník konania nepredložil správnemu orgánu na základe jeho výzvy a v ním stanovenej lehote stavebník nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie, keďže dňa 31. 12. 2017 skončila platnosť nájomnej zmluvy č. j. 51/2002 SMM zo dňa 27. 12. 2002 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 09. 03. 2015, uzavretá medzi vlastníkom pozemku Mesto Nitra (prenajímateľ) a žalobcom (nájomca).

34. V preskúmavanej veci skutkový stav vyplýva z I. časti rozsudku, pričom nie je sporné, že správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu listom č. 125/2018-003-Re zo dňa 15. 01. 2018 na doplnenie žiadosti v lehote 15 dní, a to: o informatívnu kópiu listu vlastníctva, písomné splnomocnenie, doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiada predĺžiť. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 125/2018-004-Re zo dňa 15. 01. 2018 konanie prerušil, a to na dobu 15 dní.

Žalobca dňa 06. 02. 2018 svoju žiadosť doplnil o informatívnu kópiu listu vlastníctva, písomné splnomocnenie, doklad o úhrade správneho poplatku v sume 120,- eur a nájomnú zmluvu zo dňa 27. 06. 2002 s dobou na dobu neurčitú vrátane jej Dodatku č. 1 zo dňa 09. 03. 2015.

35. Konanie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom stavebný úrad, ako správny orgán, na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky podľa ), ktoré by mohli mať vplyv na predĺženie platnosti už vydaného povolenia reklamných zariadení, ako dočasných stavieb. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení alebo rozhodnutie o zastavení konania podľa , ak žiadateľ nepredložil požadované a zákonom deklarované doklady na posúdenie jeho žiadosti o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení.

36. Z dôvodovej správy ust. vyplýva, že zastavenie konania podľa odseku 2 nie je totožné so zastavením konania podľa správneho poriadku. Stavebný úrad je oprávnený, ale aj povinný, bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka zastaviť konanie, ak sú dané dôvody taxatívne vymedzené v tomto odseku, t. j. v prípade, keď stavebník predloží na stavebné konanie takú dokumentáciu, ktorú vo vlastnom mene alebo v mene firmy vypracovala osoba bez oprávnenia na projektovú činnosť, alebo keď stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, prípadne k stavbe, ktoré ho oprávňuje uskutočniť stavbu na nehnuteľnosti.

37. V danej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žiadosť žalobcu sa týka reklamných zariadení 2 ks - obojstranná reklamná stavby typu billboard, najväčšia plocha reklamnej stavby - 5,1 x 2,4 m, p. č. XXXX/X reg. „C“, k. ú. N., popri Dolnočermánskej ul., a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy, ktoré so súhlasom vlastníka pozemku, na základe dvojstranného právneho úkonu účastníkov

- nájomná zmluva zo dňa 26.06.2002 v spojení s dodatkom č. 1 mohol mať umiestnené do 31. 12. 2017. Reklamné stavby v zmysle sú dočasnými stavbami, ktoré na ich umiestnenie vyžadujú stavebné povolenie.

38. Žalobca k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania predložil stavebné povolenie č. 13318/2015-004-La zo dňa 21. 09. 2015, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že ide o dočasnú stavbu na obdobie do 31. 12. 2017.

39. s účinnosťou od 02. 01. 2015 (novela ) pozná pojem „zmena doby trvania reklamnej stavby“ () a ak stavebník reklamné stavby, ako jestvujúce reklamné zariadenia, ktoré už komplexne povolené boli, mieni naďalej užívať, má možnosť požiadať príslušný stavebný úrad o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania, čo žalobca urobil, avšak na výzvu stavebného úradu nedoplnil svoju žiadosť v zmysle o doklad preukazujúci iné právo k pozemku (nová nájomná zmluva alebo LV k pozemku), aby stavebný úrad mohol posúdiť predložené doklady, ktoré by stavebníka oprávňovali na podanie žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania a až následne pristúpi k rozhodovaciemu procesu, výsledkom ktorého je rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení, resp. konanie o takejto žiadosti zastaví. Na takýto postup bol stavebný úrad nie len oprávnený, ale aj povinný, bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka. V procese posudzovania a skúmania podložených dokladov a listín, ktoré mal žiadateľ o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania predložiť stavebnému úradu, podľa názoru súdu, postup stavebného úradu podľa by bol neopodstatnený. Vlastnícky vzťah k pozemku mal preukázaný výpisom z LV a vyjadrením prenajímateľa pozemku, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie, o skončení nájomného vzťahu so žalobcom. Stavebný úrad posudzoval, či žalobca vie preukázať iné právo k pozemku

40. Žalobca v žalobe predovšetkým poukazoval na to, že v danom prípade žalovaný oprel svoje rozhodnutie : 1/ o námietku vznesenú zo strany druhého účastníka konania, ktorým bola skutočnosť, že tento podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podľa , pričom ani jeden zo správnych orgánov nezistil, či iniciované konanie prebieha, aké otázky s vplyvom na správne konanie sa v ňom riešia a pod., teda správny orgán prvého stupňa sa nevyporiadal ani s jednou občianskoprávnou námietkou, ktorú vzniesol druhý účastník konania, t. j. Mesto Nitra. 2/ žalovanému vytkol, že žalobca ešte dňa 11. 02. 2019, teda pred vydaním druhostupňového rozhodnutia, previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na právneho nástupcu, ktorým je V. E., C. TN, Talianska republika, ktorý mal byť účastníkom konania a je opomenutým účastníkom konania. Z hľadiska procesného ide o vadu v procesnom postupe , ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi.

41. Námietku č. 1/ považuje správny súd za nedôvodnú. Žalobca podal neúplnú žiadosť, ktorú na výzvu správneho orgánu nedoplnil a preto stavebný úrad bol, ešte pred posúdením samotnej žiadosti povinný zastaviť konanie v zmysle ust. , keďže žalobca nerešpektoval požiadavky stavebného úradu na doplnenie svojej žiadosti a nepredložil doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiadal predĺžiť a predložená nájomná zmluva v znení dodatku č. 1 ho oprávňovala užívať pozemok, na ktorom sú predmetné reklamné stavby iba do 31. 12. 2017. Na túto skutočnosť bol žalobca vlastníkom pozemku upozornený písomne oznámením Mesta Nitra zo dňa 05. 09. 2017 a zároveň vyzvaný na vypratanie (odstránenie dočasných reklamných stavieb) pozemku v lehote do 07. 01. 2018, čo nerešpektoval a podanie občianskoprávnej žaloby voči žalobcovi je len dôsledok jeho správania a nerešpektovania dvojstranných právnych úkonov, účastníkom ktorých bol sám a samotného zákona v oblasti súkromnoprávnej sfére.

42. Žalovaný a ani stavebný úrad (obe rozhodnutia tvoria jeden celok) nie sú oprávnené nahrádzať činnosť civilných súdov, vstupovať do ich postupov pri posudzovaní dôvodnosti žaloby, okruh účastníkov konania, skúmať a hodnotiť prednesy účastníkov konania a prejudikovať jeho rozhodnutie v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, ak nájomca pozemku užíva predmet nájmu aj po skončení nájmu dohodnutého písomne.

43. Námietka žalobcu o predĺžení jeho nájmu do 31. 12. 2018 v štádiu, keď stavebný úrad posudzuje len doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, nemá oporu v a uvedeným právnym názorom sa žalobca snaží obísť ustanovenia a vylúčenia dotknutých orgánov a ich (negatívnych) stanovísk v predmetnom konaní (vyjadrenie vlastníka pozemku k vyššie uvedenej nájomnej zmluve a jej Dodatku č. 1). Nikto nemôže nútiť vlastníka pozemku aby neustále, na požiadanie nájomníka, predlžoval dobu nájmu a menil nájomnú zmluvu podľa jeho požiadaviek a prispôsoboval sa jeho potrebám, najmä ak ide Mesto Nitra, ktoré podaním žaloby na vypratanie nehnuteľnosti na súd v stanovenej lehote splnil zákonnú podmienku ( ), na základe ktorej bola predmetná nájomná zmluva ukončená (žalobca nerešpektoval zmluvné

podmienky a výzvu vlastníka pozemku na uvoľnenie pozemku). Mesto Nitra ako prenajímateľ, pred skončením zmluvne dohodnutej doby nájmu, písomne jasne a zrozumiteľne upozornil žalobcu (nájomcu) na skutočnosť, že nebude možné predĺžiť platnosť doterajšej nájomnej zmluvy s poukazom na územný plán mesta Nitra.

44. Pokiaľ žalobca bol toho názoru, že postup vlastníka pozemku, ktorý podal žalobu na súd na vypratanie pozemku, na ktorom má umiestnené reklamné zariadenia podľa predloženého stavebného povolenia, nie je súladný so zákonom, mal možnosť sám sa brániť na súde podaním žaloby voči prenajímateľovi pozemku, čo zrejme neurobil a takýto doklad v administratívnom konaní a ani v súdnom konaní nepredložil. Táto skutočnosť by však žalobcovi nepriniesla priaznivejší výsledok v stavebnom konaní s poukazom na obsah administratívneho spisu a postup vlastníka pozemku - Mesto Nitra, ktoré je povinné chrániť verejný záujem a tiež i stavebného úradu, ktorý je povinný, na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky podľa ), ktoré by mohli mať vplyv na predĺženie platnosti už vydaného povolenia reklamných zariadení, ako dočasných stavieb.

45. Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa (vyplývajúce z citovaných ustanovení ) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať.

46. Práva dotknutých orgánov vymedzuje v ustanovení tak, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona a ďalej, okrem iného, chrániť záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, zaistenia vplyvov na životné prostredie, správy pozemných komunikácií, dráh, atď.

47. Z uvedeného možno teda konštatovať, že dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem ( ).

48. Taktiež námietka č. 2/ je neopodstatnená, nakoľko z administratívneho spisu nevyplýva takýto postup žalobcu a k odvolaniu nedoložil kúpnu zmluvu zo dňa 11. 02. 2019, ktorou previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na právneho nástupcu, ktorým je V. E., C. TN, Talianska republika. Túto kúpnu zmluvu žalobca priložil ako prílohu k správnej žalobe, z ktorej nie je možné zisti, či ide o originál, za akým účelom bola spísaná, či ide o právny úkon medzi podnikateľmi, nakoľko kupujúci je identifikovaný ako fyzická osoba, bez jeho bližšej špecifikácie, bez overenia podpisov účastníkov zmluvy. Pri takto opísanom zmenenom stave žalobca v žalobe neuvádza a nezdôvodnil, prečo žalovanému nevrátil žalobou napadnuté rozhodnutie, ak sa už necítil účastníkom administratívneho konania a podal správnu žalobu na tunajší súd o preskúmanie tohto rozhodnutia. Túto námietku správny súd považuje za účelovú, ktorá mu nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie v tejto veci.

49. Žalobca v žalobných bodoch (II. 1.) uplatnil i žalobný dôvod podľa v súvislosti s ním namietanou zaujatosťou zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, o ktorej nebolo rozhodnuté, a ktorú namietal i v odvolaní a žalovaný sa s ňou nevysporiadal, čo mohlo mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu.

Správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil a mal za preukázané, že žalobca v tomto konaní nepodal žiadnu námietku zaujatosti voči zamestnancom správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca v žalobe námietku zaujatosti nešpecifikuje dátumom prípisu a voči ktorým zamestnancom mala smerovať. Namieta to i žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (replika). Správny súd dospel k záveru, že táto námietka nemá oporu v administratívnom spise a je nedôvodná.

50. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, krajský súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS

209/04 zo dňa 23. júna 2004, z ktorého vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.

51. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

52. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a vysvetlil podstatu podmienok ust. .

53. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR , , ), súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza zákonné dôvody zastavenia stavebného konania podľa v súvislosti s podanou žiadosťou žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

54. Z vyššie uvedených dôvodov je správny súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

55. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratého účastníka súdneho konania rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. (žalovaný) a (pribratý účastník), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia nie je možné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon poskytuje možnosť vyjadriť sa k žalobe a neukladá im takúto povinnosť).

56. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.