Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-24-2019.pdf
PDF · 268.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: BellGASS a.s., so sídlom Naftárska 1686, Gbely 908 45, IČO : 48 005 657, právne zastúpeného: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100129366/2019 zo dňa 11.01.2019 takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania, dôvody napadnutého rozhodnutia
1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj ako len „správca dane" alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa") oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 08.03.2016 oznámil daňovému subjektu (žalobcovi), že dňa 18.03.2016 začne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2015. Oznámenie daňový subjekt prevzal dňa 10.03.2016.
2. Dňa 24. júna 2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo vypočutie svedka Bc. K. C. (konateľa spoločnosti European port s.r.o. v rozhodnom období) v súvislosti s výkonom daňovej kontroly daňového subjektu BellGASS a.s., pričom uvedeného výsluchu sa samotný daňový subjekt nezúčastnil, hoci bol na neho riadne predvolaný (upovedomenie o výsluchu prevzal dňa 27.05.2016 č.l. 11 administratívneho spisu). Svedok uviedol, že sa jednalo o výkopové práce, boli to prípravy pre ďalšie činnosti, ktoré mali nasledovať - výkopové práce, úprava terénu pre ukladanie potrubí, ďalšie práce tam nevykonávali. Ďalej uviedol, že spoločnosť European port s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, výkopové práce dodané v decembri 2015, boli vykonané subdodávateľsky, nevedel si spomenúť na názvy subdodávateľov, zo 4 faktúr bola uhradená iba 1, nespomenul si na meno osoby, s ktorou jednal, práce zabezpečoval iba logisticky, nevedel uviesť konkrétnu adresu projektov prác. Na otázku správcu dane, či boli práce skutočne dodané v rozsahu a podľa druhu prác, ako je deklarované na predmetných faktúrach a odovzdávaco-preberacom protokole svedok uviedol, že odovzdávaco-preberací protokol vystavovali oni, ale bol ním podpísaný. Tiež uviedol, že subdodávatelia mali stroje, ale nevedel, či to bol ich majetok.
3. Výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 19.08.2016 správca dane vyzval daňový subjekt postupom podľa § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z. z." alebo „daňový poriadok") na predloženie dôkazov, ktoré preukazujú dôvod vzniku nadmerného odpočtu v zdaňovacom období december 2015 konkrétne vo vzťahu k faktúre č. 104122015, dátum zdaniteľného plnenia 04.12.2015, predmet plnenia - práce podľa preberacieho protokolu T15024-D, T15015-D, T15025-D, základ dane 54 750 eur, DPH 10 950 eur, celkom 65 700 eur a k faktúre č. 204122015, dátum zdaniteľného plnenia 04.12.2015, predmet plnenia - práce podľa preberacieho protokolu T15007- D, T15038-D, základ dane 34 980 eur, DPH 6996 eur, celkom 41 976 eur (ďalej len ako „sporné faktúry") vystavených spoločnosťou European port s.r.o., so sídlom naměstí Svobody 93/22, Brno, 602 00, IČO : 29 309 867 (ďalej len ako „deklarovaný dodávateľ" alebo „spoločnosť European port s.r.o."). Súčasne bol správcom dane požiadaný odpovedať na konkrétne položené otázky týkajúce sa predmetných zdaniteľných obchodov vrátane spôsobu nadviazania spolupráce s deklarovaným dodávateľom.
4. Daňový subjekt (žalobca) na základe výzvy správcu dane zaslal svoje vyjadrenie zo dňa 31.08.2016 a doklady, pričom ku kontaktu so spoločnosťou European port s.r.o. uviedol, že tento bol nadviazaný na základe návštevy p. K. C. v ich spoločnosti, dohody boli len ústne a následne bola podpísaná objednávka, za ich spoločnosť jednal Ing. C. F. (výrobný riaditeľ) a p. C. C. (logistik) a za deklarovaného dodávateľa p. K. C., ich ponuku prijali preto, že p. C. súhlasil s podmienkami, ktoré boli ohľadom platieb za vykonané práce, t.j. že platby prebehnú až koncom roka, práce boli realizované na čas, nikdy neskúmali, či tieto práce boli vykonávané zamestnancami tejto spoločnosti alebo v poddodávke, všetky projekty si vyžadovali ručné výkopy, keďže sa jednalo o miesta, kde bolo už jestvujúce plynové potrubie alebo plynové strediská, kde ťažké mechanizmy nemajú prístup, používalo sa výlučne ručné náradie, ktoré si spoločnosť dodávala sama. Ďalej sa vyjadril k časovému nesúladu a k miestam prác. Vo vzťahu k úhrade faktúry č. 104122015 uviedol, že táto nebola uhradená jednak z dôvodu, že na začiatku roka nemali stále dostatok finančných prostriedkov a jednak z dôvodu, že konateľ deklarovaného dodávateľa je nezastihnuteľný (mali záujem dohodnúť sa na splátkovom kalendári). Tiež uviedol, že v budúcnosti si budú každú spoločnosť, s ktorou uzavrú dohodu o spolupráci, či už ústnu alebo písomnú preverovať, tiež poukázal na to, že v súčasnosti na ručné práce používajú inú spoločnosť, od ktorej vyžadujú mená pracovníkov a evidenciu dochádzky.
5. Dňa 23.11.2016 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo preukázanie odpočítania dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2015. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 23.11.2016 vyplýva, že daňový subjekt bol správcom dane oboznámený s obsahom svedeckej výpovede Bc. K. C. a súčasne bol oboznámený so zisteniami súvisiacimi s deklarovanými obchodmi, konkrétne, že nepredložil vierohodné a nespochybniteľné dôkazy k osobe deklarovaného dodávateľa a preto má správca dane odôvodnené pochybnosti, či dodanie tovaru (služby) uskutočnil platiteľ uvedený ako dodávateľ na sporných faktúrach, ktorými daňový subjekt preukazoval právo na odpočítanie dane. Správca dane tiež do zápisnice skonštatoval, že je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti s tým, že skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 222/2004 Z. z." alebo „zákona o DPH") tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorého rozsah je vymedzený v § 24 daňového poriadku. Tiež poukázal na to, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený deklarovaným dodávateľom dodajúc, že všetky doklady, ktoré boli kontrolovaným daňovým subjektom ku kontrole predložené (faktúry, objednávky, preberacie protokoly, čiastočné úhrady) samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené týmto dodávateľom. Daňový subjekt k záverom správcu dane uviedol, že v lehote asi 7 dní doručí písomné vyjadrenie, prípadne predložia dôkazy.
6. Dňa 1. decembra 2016 zaslal daňový subjekt správcovi dane vyjadrenie vo vzťahu k zápisnici zo dňa 23.11.2016, v ktorom uviedol, že správcovi dane predložil riadne vyhotovenú faktúru v zmysle § 71 až 74 zákona o DPH, na základe ktorej si uplatňuje právo na odpočítanie DPH. Tiež uviedol, že preukázanie riadneho vykonania fakturovaných služieb preukázali objednávkou, resp. preberacím protokolom, ktorý bol zo strany deklarovaného dodávateľa podpísaný. Uviedol, že o skutočnom vykonaní a dodaní prác nemôžu byť pochybnosti, nakoľko následne prebehla fakturácia pre ich odberateľov, ktorí
si dodané práce riadne prekontrolovali a prevzali, o čom boli spísané preberacie protokoly, vrátane fotodokumentácie. Tiež uviedol, že napriek tomu, že dodané práce nie sú zložité, čo do rozsahu a spôsobu prevedenia, tieto je možné vykonávať len so špeciálnym povolením a vyhradeným technickým tlakovým a plynovým zariadením, čo je hlavným predmetom ich podnikania dodajúc, že cena práce ich zamestnancov by bola pri vykonávaní uvedených napr. výkopových prác veľmi drahá a preto ich objednávajú u dodávateľov. Ďalej argumentoval, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby kontrolovali obchodno-dodávateľské vzťahy u iných dodávateľov, prípadne ich subdodávateľov pred dodaním tovaru a služby, tobôž nie, ak ide o zahraničný subjekt, pričom z pozície obchodného styku si preverili, v rámci verejne dostupných portáloch, že tento subjekt je registrovaný v Českej republike a bol registrovaný pre účely DPH v Slovenskej republike. K výsluchu svedka p. C. uviedol, že tento potvrdil spoluprácu a vykonanie predmetných prác a súčasne z dôvodu, že existujú na strane správcu dane pochybnosti, navrhol jeho opätovný výsluch aj za účasti jeho zamestnancov, napr. p. C. C.. Súčasne predložil čestné vyhlásenie vedúceho zamestnanca C. N., ktorý potvrdil, že práce boli vykonané deklarovaným dodávateľom.
7. Dňa 6.12.2016 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie daňového subjektu so zisteniami správcu dane z daňovej kontroly, pričom správca dane po vyhodnotení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt v rozpore s § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. vierohodnými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie tovaru uskutočnil platiteľ, ktorý je uvedený ako dodávateľ na sporných faktúrach, ktorými preukazoval právo na odpočítanie dane. Preto uzavrel, že daňový subjekt nesplnil podmienku pre odpočítanie dane uvedenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., keď si platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. mal za to, že kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 204122015 a 104122015 v sume 17 946 eur. Daňový subjekt k záveru správcu dane uviedol, že sa k záverom písomne vyjadrí do 14.12.2016. Svoje vyjadrenie zaslal dňa 14.12.2016.
8. Dňa 15.12.2016 vypracoval správca dane protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. za zdaňovacie obdobie december 2015 (ďalej len ako „protokol"), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 09.01.2017 daňovému subjektu. Dňa 09.01.2017 bola teda daňová kontrola ukončená. K protokolu zaslal daňový subjekt vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil so závermi správcu dane navrhujúc, aby správca dane vykonal riadne dokazovanie, napríklad zistenia o vykonaní jednotlivých prác, miestne zisťovanie, výsluch bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa a vysporiadal sa s predloženými vyjadreniami a návrhmi.
9. Dňom nasledujúcim po doručení protokolu, t.j. 10.01.2017 sa začalo vyrubovacie konanie.
10. V rámci vyrubovacieho konania bol ako svedok vypočutý dňa 24.03.2017 C. C.. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.03.2017 vyplýva, že tento na otázku splnomocneného zástupcu daňového subjektu potvrdil, že fyzicky bola zhotoviteľom predmetných prác spoločnosť European port s.r.o. Ďalej vo vzťahu k spôsobu odovzdania a preberiania dojednaných prác uviedol, že pred začatím prác, stavenisko odovzdával on osobne p. C. a vykonané práce preberal niekedy on alebo jeho parťák p. N. C., tieto práce preberal od p. C., práce boli odovzdané/prevzaté v požadovanom rozsahu a kvalite. Rovnako na otázku správcu dane, či má vedomosť o tom, kto mal byť fyzicky zhotoviteľom predmetných prác uviedol, že spoločnosť European port s.r.o., pričom sa na túto skutočnosť p. C. nepýtal. Tiež potvrdil, že všetky výkopové práce museli byť prevádzané výhradne ručným výkopom a že určite neboli objednané výkopové práce strojovou technikou.
11. Dňa 24.05.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom k protokolu, pričom zo záveru zápisnice vyplýva, že správca dane uložil daňovému subjektu predložiť stavebné povolenie alebo ohlásenie (ak bolo vydané) na zákazky, na ktorých sa mala zúčastniť spoločnosť BellGASS a.s. a stavebný denník, ak bol vedený. Dňa 12.06.2017 oznámil daňový subjekt správcovi dane, že nebol investorom, ale realizátorom predmetných projektov a preto spoločnosť nedisponuje stavebným povolením, ale svoje činnosti vykonáva na základe objednávky, ktorá bola správcovi dane predložená s požadovanými účtovnými dokladmi.
12. Dňa 17. augusta 2017 uskutočnil správca dane s poukazom na ustanovenia §§ 37 až 39 daňového poriadku miestne zisťovanie v spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. za účelom overenia vykonávania ekonomickej činnosti v roku 2015 a nahliadnutia do účtovných kníh za rok 2018, pričom správca dane na základe predložených dokladov zistil (zápisnica z miestneho zisťovania zo dňa 17.08.2017), že spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. sa v roku 2015 zaoberala najmä výrobou a montážou zariadení pre plynársky a ťažobný priemysel, hlavným odberateľom bola spoločnosť NAFTA Bratislava a.s. a predmetom najväčšej zákazky v roku 2015 boli práce na projekte Zberné plynové stredisko Záhorská Nová Ves. Pre spoločnosť BellGASS a.s. táto spoločnosť vystavila v roku 2015 štyri odberateľské faktúry č. 2015079 zo dňa 29.09.2015, č. 2015094 zo dňa 29.10.2015, č. 2015100 zo dňa 05.11.2015 a č. 2015118 zo dňa 3.12.2015.
13. Dňa 18.09.2017 doručila spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o správcovi dane dodávateľské faktúry k faktúram č. 2015118 a 2015100, ktorými boli spoločnosti BellGASS a.s. vyfakturované zemné práce (o tieto faktúry sa správca dane zaujímal). Vo vyjadrení bolo skonštatované, že vyfakturované práce spoločnosti BellGASS a.s. boli dodané subdodávateľsky spoločnosťou VENEL s.r.o. a Z. S..
14. Dňa 10.10.2017 uskutočnil správca dane miestne zisťovanie u daňového subjektu (zápisnica z miestneho zisťovania zo dňa 10.10.2017), predmetom ktorého bolo poskytovanie informácii o podnikateľskej činnosti daňového subjektu a predloženie účtovných a daňových dokladov za rok 2015.
15. Dňa 01.02.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených vo vyrubovacom konaní. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 01.02.2018 vyplýva, že správca dane na základe zistení vo vzťahu k ďalšiemu dodávateľovi MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. z poskytnutých služieb zo strany tejto spoločnosti uzavrel, že daňový subjekt si objednal realizáciu rovnakých zemných prác na rovnakom projekte T15024, T15025), pričom iba jeden z nich vedel správcovi dane preukázať ich uskutočnenie (spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. uviedla spôsob realizácie predmetných prác, predložila správcovi dane dodávateľské faktúry preukazujúce ich realizáciu subdodávateľským spôsobom vrátane evidencií výkonu a denných záznamov prác potvrdené zodpovednou osobou za subdodávateľskú spoločnosť VENEL s.r.o.) a naopak spoločnosť European port s.r.o., ktorá vystavila pre spoločnosť BellGASS a.s. odberateľskú faktúru č. 104122015 za vykonané zemné práce, nijakým spôsobom nepreukázala realizovanie uvedených prác.
16. Ďalej sa ústne pojednávanie uskutočnilo dňa 7. februára 2018, predmetom ktorého bolo vyjadrenie daňového subjektu k zápisnici o ústnom pojednávaní konanom dňa 01.02.2018, pričom ohľadom dodávateľa MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. a k tvrdeniam správcu dane, že si na realizáciu rovnakých zemných prác na rovnakom projekte objednal dvoch rôznych dodávateľov uviedol, že tieto spoločnosti nedodávali totožné práce, ale práve naopak, po vykonaní prác od jednej spoločnosti, boli druhou spoločnosťou nadviazané ďalšie práce. Preto uzavrel, že samotné závery správcu dane sú postavené na svojvôle a tvrdení, ktoré nemá podložené riadne zisteným skutkovým stavom.
17. Dňa 18.04.2018 sa v spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. uskutočnilo miestne zisťovanie, ktorého sa za túto spoločnosť zúčastnil zamestnanec - stavbyvedúci p. C., ktorý uviedol, že pri realizovaných zákazkách je prítomný stavbyvedúci, technický dozor investora, resp. objednávateľa a všetci pracovníci, ktorí sa na daných zákazkách zúčastňujú musia byť riadne vyškolení z BOZP a PO. Tiež uviedol, že MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o vedie pri všetkých realizovaných prácach stavebný denník, prípadne montážny denník, ktorý musí obsahovať presné informácie o vykonaných prácach s dátumom výkonu, miestom, kde sa práce vykonávajú, mená zodpovedných osôb, menný počet pracovníkov za daný deň, prípade všetkých subdodávateľov (každá osoba prítomná na stavbe musí byť zaznamenaná). Uviedol ďalej, že MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o pre objednávateľa BellGASS a.s. subdodávateľským spôsobom vykonala zemné práce, konkrétne výkop a zásyp 4 jám na vedení plynovodu v katastrálnom území Q. a ďalší výkop v uzavretom stredisku Gajary, pričom nemal vedomosť o tom, že by na preverovaných projektoch (T15024, T15025) pracovali súbežne 2 rôzne spoločnosti.
18. Dňa 3. júla 2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených vo vyrubovacom konaní. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.07.2018 okrem iného vyplýva, že daňový subjekt nepreukázal vierohodným spôsobom, že na
uvedených projektoch pracovali súbežne viaceré spoločností, ktoré vykonávali rozličný druh prác, pričom mal preukázané, že daňový subjekt si objednal kompletné zemné práce pozostávajúce z výkopu jamy, priebežného zabezpečenia jamy proti zosuvu, označenie výkopu a obsypania potrubia u spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. S uvedeným záverom správcu dane daňový subjekt nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k zápisnici zo dňa 03.07.2018 uviedol, že správca dane nesprávne pochopil dodanie služieb spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. a European port, s.r.o. Súčasne navrhol správcovi dane výsluch p. C..
19. Dňa 15. augusta 2018 bola spísaná posledná zápisnica o ústnom pojednávaní, z obsahu ktorej vyplýva, že správca dane uzavrel, že daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly, ako i vyrubovacieho konania jednoznačne nepreukázal, že práce vykonané v zmysle predmetných faktúr č. 204122015 a č. 101122015 boli vykonané deklarovanou spoločnosťou dodajúc, že daňový subjekt poskytol správcovi dane viacero vyjadrení, avšak tieto nepodložil žiadnymi vierohodnými dôkazmi, ktoré by potvrdili ich pravdivosť. Z uvedeného dôvodu mal za to, že daňový subjekt nesplnil podmienku pre odpočítanie dane uvedenú v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na strane druhej daňový subjekt nesúhlasil so závermi správcu dane, mal za to, že splnili všetky zákonom stanovené podmienky definované zákonom o DPH. Nesúhlasil tiež so záverom, že si objednali realizáciu rovnakých zemných prác na rovnakom projekte od dvoch rôznych dodávateľov, pričom jeden z nich vedel správcovi dane preukázať ich uskutočnenie. V tejto súvislosti uviedol, že v prípade projektu T17025 (správne malo byť uvedené T15025 - poznámka správneho súdu) si spoločnosť European port s.r.o. objednali na zabezpečenie výkopov proti zosuvu pôdy, nakoľko stredisko, v ktorom vymieňali podzemný guľový uzáver je postavený na navážke a pôda je v týchto miestach nestabilná a pre bezpečnosť práce bolo nutné a potrebné vykonať osadenie „paženia" vykopanej jamy a až následne sa mohol daný guľový uzáver DN350 PN100 vyrezať z plynovodu. Ďalej dôvodil, že spoločnosť European port s.r.o. zdemontovala „paženie" výkopu a spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. vykonala zásyp vykopanej jamy a dokončovacie práce a preto tieto dve spoločnosti nedodávali totožné práce, ale naopak, na vykonané práce od jednej spoločnosti, boli druhou spoločnosťou vykonané ďalšie práce. Ohľadom projektu T17024 (správne malo byť uvedené T15024 - poznámka správneho súdu) uviedol, že išlo o opravu defektov, kedy sa vykonávali zemné práce na rôznych miestach plynovodu a nie na jednom mieste súčasne a preto spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. nebola informovaná o celej akcii ako takej dodajúc, že pre urýchlenie stavby ako takej bolo nutné objednať viac dodávateľských subjektov. Zároveň zopakoval, že Ing. C., ako osoba konajúca za spoločnosť European port s.r.o. potvrdil, že práce boli touto spoločnosťou vykonané, pričom uvedené potvrdili aj jeho zamestnanci. Dodal, že prípadné nezrovnalosti na strane spoločnosti European port s.r.o. nemôže správca dane dávať na ich zodpovednosť, ako nesplnenie dôkaznej povinnosti, keďže nemohol ovplyvniť ani vyvrátiť uvedený skutkový stav. Tiež poukázal na to, že z ich strany bolo preukázané reálne dodanie služieb, ktoré im poskytla spoločnosť European port s.r.o. a predložené dôkazy a výsluchy svedkov potvrdili realizáciu dodaných prác.
20. Správca dane vydal dňa 23.08.2018 rozhodnutie č. 101653021/2018 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume 17 946 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, nadmerný odpočet v sume 14 447,68 eur nepriznal a vyrubil daň v sume 3 498,32 eur. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane po opísaní všetkých vykonaných úkonov v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania uzavrel, že zo strany daňového subjektu, ani zo strany dodávateľa nebolo jednoznačne preukázané, že práce vykonané v zmysle predmetných faktúr č. 204122015 a č. 101122015 boli vykonané deklarovaným dodávateľom. Preto na základe preverovania predmetných faktúr v celkovej sume 107 676 eur, z toho základ dane 89 730 eur, DPH 17 946 eur za plnenia od dodávateľa European port s.r.o. posúdil preverované faktúry ako nepreukazné bez možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Ďalej skonštatoval, že daňový subjekt nesplnil podmienku pre odpočítanie dane uvedenú v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keď si platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Preto v dôsledku porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH uzavrel, že kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 204122015 a 104122015 v sume 17 946 eur.
21. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 100129366/2019 zo dňa 11.01.2019 (ďalej len ako len „napadnuté
rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Po opísaní priebehu administratívneho konania a prijatých záverov správcu dane, žalovaný reagoval na uplatnené odvolacie námietky označiac ich za neopodstatnené.
22. Žalovaný poukázal na to, že správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, ktorý odpočítanie deklaroval, uplatnil a inicioval. Uviedol, že podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane sú upravené v § 49 až 51 zákona o DPH, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne, t.j. v prípade nesplnenia ktorejkoľvek z nich právo na odpočítanie dane nevzniká. Mal za to, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane spochybnil skutočného dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach, a teda v danom prípade daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane.
23. Dôvodil, že pri uplatnení odpočítania dane je dôležitá dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý je povinný v daňovom konaní preukazovať ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti s tým, že takouto skutočnosťou je aj to, že príslušné zdaniteľné plnenie dodal konkrétny platiteľ, ktorý vyhotovil dodávateľské faktúry a preto si daňový subjekt musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že zdaniteľné plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. Preto bolo na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný od sporného dodávateľa, t.j. predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedené služby boli realizované dodávateľom European port s.r.o.
24. Dôvodil ďalej, že daňovému subjektu neboli pripísané následky za nesplnenie povinnosti dodávateľa, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale zo strany správcu dane išlo o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočnosti majúcich vplyv na správne určenie dane s tým, že pokiaľ niektorú skutočnosť, či tvrdenie spadajúce do dôkaznej povinnosti daňového subjektu nie je možné preveriť, neznamená to, že tvrdenie daňového subjektu je preukázané a nie je dôvodné o ňom pochybovať. V tejto súvislosti poukázal na to, že judikatúra zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a jasne sa ustálila, že nepostačuje predložiť faktúru, preberací protokol a iné listinné dôkazy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov.
25. Uviedol, že neurčité vyjadrenia pána Bc. K. C., konateľa dodávateľa European port s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24.06.2016), že nemal zamestnancov, práce zabezpečoval iba logisticky prostredníctvom subdodávateľov, na ktorých názvy si nespomína a že predmetom boli výkopové práce, ktoré boli špecifikované v objednávkach, nepostačuje ako dôkaz toho, že služby dodal tento dodávateľ, pričom vyjadrenia pána C. prehĺbili pochybnosti o pravdivosti preverovaných tvrdení, keď uviedol, že práce boli vykonávané strojmi jeho subdodávateľov, pričom daňový subjekt uviedol (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 23.11.2016), že išlo o ručné výkopové práce, takmer vždy o obnaženie potrubia, ktoré sa malo opravovať alebo meniť a podľa technických postupov nie je možné vykonávať odkopanie potrubia strojovou metódou. Žalovaný ďalej argumentoval, že dodávateľ bol oprávnený poskytnúť plnenie aj s využitím subdodávateľa a následne vystaviť daňovému subjektu faktúru, avšak podstatné je, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že službu pre neho vykonal alebo jeho vykonanie zabezpečil na svoju zodpovednosť inou osobou práve ten platiteľ dane, ktorý mu vystavil faktúru, v ktorej voči nemu uplatnil daň, bez ohľadu na to, aký spôsob realizácie si zúčastnené subjekty dohodnú dodajúc, že neuvedenie akýchkoľvek podrobností ohľadom realizácie (ktoré konkrétne fyzické alebo právnické osoby práce vykonali) podporilo pochybnosť o skutočnej realizácii zdaniteľného obchodu. Žalovaný v súvislosti s Bc. K. C. poukázal na to, že ako jediný konateľ v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov si nespomenul na meno osoby, s ktorou komunikoval za daňový subjekt, či z faktúr vystavených pre daňový subjekt priznal a odviedol daň a či transakcie uviedol v kontrolnom výkaze DPH a z rozhodujúcich skutočností si takmer nič nepamätal. S poukazom na uvedené uzavrel, že svedecká výpoveď nepreukazuje, že k dodávke služieb došlo tak, ako to deklarujú sporné faktúry, keď síce svedok uskutočnenie plnení potvrdil, avšak účtovné doklady nepredložil a neposkytol správcovi dane žiadne relevantné informácie, ktoré by správca dane mohol preveriť a ktoré by potvrdzovali uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov.
26. K námietke daňového subjektu vzťahujúcej sa k časovému nesúladu medzi dodaním plnenia od dodávateľa European port s.r.o., ktoré bolo ďalej dodané v rámci komplexnej dodávky odberateľovi, pričom dátum dodania v zmysle vystavených faktúr od dodávateľa European port s.r.o. sa riadil príslušnými predpismi zákona o DPH (§ 19) žalovaný uviedol, že je neopodstatnená. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že keďže kontrolovaný daňový subjekt fakturoval komplexné dodávky svojim odberateľom skôr ako prijal deklarované plnenia od dodávateľa European port s.r.o. je ich reálnosť spochybnená v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH doplniac, že moment vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služieb je totožný s momentom ukončenia poskytovania služieb, pričom v preverovaných prípadoch uvedený moment kontrolovaný daňový subjekt deklaroval vo faktúrach pre svojich odberateľov skôr, ako boli realizované dodania od dodávateľa European port s.r.o., pričom na vznik nároku na odpočítanie dane je potrebné, aby nadobudnuté tovary a služby mali priame a bezprostredné spojené so zdaniteľnými plneniami, t.j. výdavok vynaložený pri ich nadobudnutí je súčasťou nákladových prvkov zdaniteľných plnení. Preto takýto výdavok musí byť súčasťou nákladov na plnení na výstupe, ktoré využili nadobudnuté tovary a služby a to je dôvod, prečo musia vzniknúť pred tým, ako zdaniteľná osoba vykoná zdaniteľné plnenie, na ktoré sa vzťahujú.
27. K tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane zastáva chybný názor, že spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. a dodávateľ European port s.r.o. vykonávali rovnaký druh práce žalovaný poukázal na to, že dodávateľ European port s.r.o. fakturoval na dodávateľských faktúrach plnenia : „práce podľa preberacieho protokolu", s tým, že podľa preberacích protokolov medzi objednávateľom - daňovým subjektom a zhotoviteľom - European port s.r.o. je popis prác označený ako „zemné práce na projekte" s následným uvedením názvu projektu. Spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. fakturovala na dodávateľských faktúrach plnenia : „zemné práce", pričom podľa objednávok a zápisov o odovzdaní a prevzatí medzi odovzdávajúcim - MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. a preberajúcim - daňovým subjektom, predmetom preberacích konaní boli zemné práce na príslušných projektoch a rovnako boli špecifikované objednané práce na objednávkach daňového subjektu pre spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. na príslušných projektoch „Objednávame u Vás zemné práce na projekte."
28. V súvislosti s miestnym zisťovaním vykonaným správcom dane u spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone správy daní (vrátane daňovej kontroly) disponuje rôznymi procesnými inštitútmi za účelom správneho zistenia a vyrubenia dane, medzi inými ide aj o vypočutie svedka (§ 25 daňového poriadku) a miestne zisťovanie (§ 37 až § 39 daňového poriadku), pričom každý inštitút má stanovené vlastné podmienky a postupy, ktoré nie je možné aplikovať na iné inštitúty, ak tak výslovne neustanovuje daňový poriadok. Poukázal na to, že zo znenia § 45 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt nemá právo byť upovedomený o vykonávaní miestneho zisťovania a ani byť prítomný na tomto miestnom zisťovaní, ale má právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu. Argumentoval ďalej, že skutočnosť, že daňový subjekt nebol prítomný pri miestnom zisťovaní nemožno považovať za porušenie procesného zákona, pretože miestne zisťovanie je možné vykonať v neprítomnosti daňového subjektu, pričom o priebehu takéhoto miestneho zisťovania správca dane spíše úradný záznam alebo zápisnicu z miestneho zisťovania, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu a teda je k dispozícii v rámci procesného inštitútu nahliadnutia do spisu, prípadne je o obsahu úradného záznamu alebo zápisnice z miestneho zisťovania daňový subjekt informovaný správcom dane v rámci aplikácie prejednávacej zásady daňového konania (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 01.02.2018, zo dňa 03.7.2018), čo v danom prípade správca dane nesporne vykonal.
29. K predloženiu čestného prehlásenia C. N., označiac ho za irelevantné uviedol, že toto síce potvrdzovalo tvrdenia daňového subjektu, ale malo nízku informačnú hodnotu, pokiaľ ide o otázku, kto konkrétne práce realizoval.
30. K stratovosti zákaziek, ku ktorej daňový subjekt uviedol, že účtovná interná evidencia pre interné potreby nemôže byť sama o sebe bez porovnania so skutočným stavom použitá ako dôkaz k ziskovosti, resp. stratovosti zákaziek žalovaný uviedol, že podľa zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Uvedené podľa žalovaného znamená, že účtovníctvo má byť pravdivým a reálnym obrazom činnosti daňového subjektu dodajúc, že svojimi argumentmi daňový subjekt spochybňuje
hodnovernosť ním predložených dokladov a vedeného účtovníctva a tým aj vierohodnosť svojich tvrdení o oprávnenosti uplatneného odpočítania dane. V tejto súvislosti dodal, že zo spisovného materiálu vyplýva, že správca dane vychádzal iba z účtovníctva a účtovných dokladov, ktoré sám daňový subjekt predložil ako dôkaz k daňovej kontrole.
31. K námietke týkajúcej sa dĺžky vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že daňový poriadok v rozhodnom období dĺžku vyrubovacieho konania neustanovoval. Súčasne poukázal na to, že správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní úkony, ktoré považoval za potrebné vykonať v závislosti od charakteru podaných pripomienok a navrhnutých dôkazov, tieto boli podkladom na vydanie rozhodnutia, pričom do vydania rozhodnutia mohol daňový subjekt predkladať a navrhovať dôkazy, ktoré mohli ovplyvniť výsledok daňovej kontroly - znížiť, ale aj zvýšiť rozdiel zistený daňovou kontrolou.
32. Záverom žalovaný zhrnul, že pochybnosti správcu dane o reálnom plnení dodávateľom deklarovaným na sporných faktúrach vyplynula z komplexu všetkých dôkazov, nielen na základe zistení u spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. a z výpovede Bc. K. C., konkrétne z evidencie správcu dane, že dodávateľ European port s.r.o. si neplní svoje daňové povinnosti, nepodáva daňové priznania, nemá zamestnancov, svoje pohľadávky voči daňovému subjektu nemá uspokojené v plnej výške a napriek tomu nevykonal žiadne úkony smerujúce k ich vymoženiu, ďalej kontrolovaný daňový subjekt, resp. jeho zástupcovia nevedeli uviesť, kedy došlo k prvotnému nadviazaniu kontaktu s dodávateľom European port s.r.o., ďalej správca dane podrobne preveril zákazky u kontrolovaného daňového subjektu, na ktoré rozúčtoval nákladové položky od dodávateľa European port s.r.o., pričom výsledkom je časový nesúlad medzi prácami, ktoré mal deklarovaný dodávateľ vykonať a zákazkami dodanými daňovým subjektom pre odberateľov, ďalej o účasti osôb, ktoré reálne vykonali zemné práce nie je žiaden záznam, žiadny zo svedkov ani zo zástupcov daňového subjektu nemá vedomosť, kto reálne práce vykonal; ďalej zemné práce, ktoré daňový subjekt prijal od spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. správca dane preveril priamo u tejto spoločnosti, ktorá vykonala rozsah prác, práce odovzdala daňovému subjektu, ktorý ich bez výhrad prevzal, pričom cena plnení bola niekoľkonásobne nižšia ako u dodávateľa European port s.r.o. a ďalej spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. preukázala reálne uskutočnenie prác, uviedla spôsob realizácie predmetných prác, predložila správcovi dane dodávateľské faktúry preukazujúce ich realizáciu subdodávateľským spôsobom vrátane evidencií výkonu a denných záznamov prác potvrdené zodpovednou osobou za subdodávateľskú spoločnosť VENEL s.r.o. a naopak dodávateľ European port s.r.o., ktorý vystavil pre daňový subjekt odberateľské faktúry za vykonané služby a z ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane nijakým spôsobom nepreukázal realizovanie uvedených prác tak, ako boli deklarované na predmetných faktúrach (nebol predložený žiadny dôkaz o existencii subdodávateľa).
33. Žalovaný poukázal ďalej na to, že z judikatúry EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa preukáže, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený deklarovaným dodávateľom (nedisponoval zamestnancami, hmotnými prostriedkami, totožnosť či už fyzických alebo právnických osôb je nejasná, resp. žiadna) dôvodiac ďalej, že v takejto dôkaznej situácii skutočnosť, že nie je preukázané, že služby vykonal vystaviteľ faktúry môže a má viesť správcu dane k nepriznaniu práva na odpočítanie dane, pričom tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je dodanie služieb dodávateľom European port s.r.o.
34. Žalovaný tiež poukázal na to, že v prípade poskytnutých služieb, o ktoré ide v tomto konaní, je namieste očakávať od daňového subjektu napríklad predloženie záznamov o školení BOZP alebo PO vzhľadom na prísnosť pri zabezpečení bezpečnosti špecifických zariadení, akými sú plynovody a tlakové plynové zariadenia (daňový subjekt ako zhotoviteľ zákaziek zodpovedá za ochranu zdravia pri práci, v priestore v mieste vykopávania platí zákaz vstupu cudzím a nepovolaným osobám; išlo o práce na vyhradených technických zariadeniach; priestor výkopov musí byť zabezpečený; ako vyplýva z cenových ponúk daňového subjektu aj zemné práce musia byť vykonávané v zmysle platných STN noriem; pri deklarovaných prácach platia prísne bezpečnostné pravidlá, čo znamená, že nebolo možné takéto práce vykonávať bez kompetentného dozoru), stavebného denníka (kontrolovaný daňový subjekt sa jednoznačne vyjadril, že dodávateľovi odovzdával stavenisko a po ukončení prác stavenisko prebral a skontroloval pán F.), prípadne svedectvá osôb, ktoré mali fyzicky vykonať služby a podobne, pričom takéto dôkazné prostriedky daňový subjekt nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie zdaniteľných obchodov dodávateľom alebo jeho subdodávateľom. V tejto súvislosti dodal, že pri zachovaní riadnej podnikateľskej starostlivosti a obozretnosti by bolo na mieste očakávať,
že o práce, vo fakturovanej značnej výške bude daňový subjekt prejavovať väčší záujem, než si uchová len listiny, ktoré predložil správcovi dane, pričom to isté platí o dodávateľovi European port s.r.o., ktorý správcovi dane nepredložil žiadne doklady.
35. Záverom žalovaný uzavrel, že výsledky dokazovania nie je možné považovať za preukazujúce realizáciu dodávok deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty. Mal za to, že správca dane správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania so záverom, že daňový subjekt nepreukázal, že došlo k dodaniu zdaniteľných obchodov osobou uvedenou ako dodávateľ, tak ako to deklarujú sporné faktúry. Preto rozhodol tak, ako uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
36. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania a požiadal správny súd o nariadenie pojednávania [§ 182 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP" alebo „Správny súdny poriadok").
37. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a že konanie je poznamenané takými vadami, ktoré majú za následok dopad na hmotnoprávne posúdenie veci.
38. Žalobca dôvodil, že žalovaný svojim postupom, kedy alibisticky prenáša dôkazné bremeno na daňový subjekt, presahuje svoje právomoci. Tvrdil, že mu boli poskytnuté práce zo strany dodávateľa European port s.r.o., čo vo svojej výpovedi potvrdil aj konateľ uvedenej spoločnosti Bc. C. zdôrazniac, vo vzťahu k záveru žalovaného, že táto spoločnosť je nekontaktná a v súčasnosti nepodáva daňové priznania, že v žiadnom prípade nemá možnosť kontrolovať účtovné a daňové doklady spoločnosti European port s.r.o. a taktiež preverovať skutočnosti ohľadom splnenia daňových povinností.
39. Tvrdil, že si splnil svoje povinnosti v rámci daňovej kontroly, predložil všetky dôkazy a upozornil správcu dane na dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré mu musia byť známe z jeho činnosti. Mal za to, že v danom prípade sa správca dane so všetkými skutočnosťami nevysporiadal a nedostatočne zistil skutkový stav (správca dane ignoroval tvrdenia ohľadom vykonania prác spoločnosťou European port s.r.o. a rovnako ignoroval jeho vysvetlenia k daným skutočnostiam).
40. Citujúc ustanovenia § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku mal za to, že správca dane v danom prípade vychádzal z nesprávneho výkladu uvedených ustanovení pojednávajúcich o rozložení dôkazného bremena, nakoľko tieto nezakladajú absolútne dôkazné bremeno daňovým subjektom, ale len vymedzujú rozsah ich dôkaznej povinnosti. Tvrdil, že z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí, pričom dôkazné bremeno nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie iných skutočností, teda aj takých, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov. Tvrdil, že práce boli dodané a vykonané spoločnosťou European port s.r.o. a k tomuto tvrdeniu sa vzťahovalo aj dôkazné bremeno, pričom za týmto účelom predložil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to najmä faktúry, preberacie protokoly a výpovede svedkov. Mal za to, že mu správca dane pričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, nakoľko opak by v jeho prípade znamenal absolútne dôkazné bremeno. Poukázal na to, že žalovaný skonštatoval, že svedok Bc. C. potvrdil uskutočnenie plnení, ale nepredložil účtovné doklady, pričom žalovaný mal vedomosť o tom, že Bc. C. predložil všetky účtovné doklady p. K. pri predaji spoločnosti European port s.r.o. (dôkaz predložený správcovi dane - preberací protokol) a napriek tomu mu dáva na ťarchu nepredloženie týchto dokladov, resp. nekontaktnosť p. K.. V tejto súvislosti dodal, že s p. K. nemal žiadny obchodný vzťah, túto osobu nepozná a teda nemá žiadnu možnosť zabezpečiť účtovné doklady, ani súčinnosť p. K.
so správcom dane. Závery žalovaného, že keďže Bc. C. nevie uviesť svojich dodávateľov, spoločnosť Euopean port s.r.o. mu nedodala predmetné práce označil za nesprávne a neudržateľné, nakoľko ho žalovaný v podstate núti, aby preukazoval obchodné vzťahy so subjektmi, s ktorými žiadne zmluvy neuzatváral (subdodávatelia). S poukazom na uvedené sa nestotožnil so záverom, že neuniesol svoje dôkazné bremeno majúc za to, že predložil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom tieto tvrdenia potvrdil aj konateľ spoločnosti European port s.r.o.
41. K tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že neboli predložené stavebné denníky uviedol, že týmito nedisponuje a navyše nemá ani dôvod disponovať doplniac, že v danom prípade sa jednalo o odstránenie havarijných stavov a preto nebolo povinnosťou viesť k týmto prácam stavebné denníky.
42. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového subjektu poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 5Afs/15/2010 zo dňa 17.09.2010 a na rozsudok SDEÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, konkrétne na bod 47 tohto rozsudku, v ktorom sa uvádza, že „každé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalosti". S poukazom na uvedené uzavrel, že ak vznikli pochybnosti správcu dane ohľadom dodávateľa spoločnosti European port s.r.o., nie je možné tieto nejasnosti v obchodných vzťahoch subdodávateľov subsumovať aj do obchodného vzťahu a plnenia medzi ním a jeho dodávateľom spoločnosťou European port s.r.o. a tieto preto nemajú žiadnu hodnotu závažnosti pre posúdenie veci samej.
43. Ďalej nesúhlasil s tvrdením správcu dane a žalovaného, že spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. a European port s.r.o. mali vykonávať rovnaký druh práce, pričom po predložení dokladov spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. bolo uzavreté, že služby mu poskytla spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. označiac ich za nesprávne s tým, že tieto nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Uviedol, že jednotlivé práce spoločnosti European port s.r.o. a spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. na seba nadväzovali a vykonanie jednej služby bolo závislé na vykonanie druhej, pričom žalovaný tieto skutočnosti zámerne ignoroval a to napriek tomu, že opakovane vysvetľoval okolnosti spolupráce s obomi spoločnosťami (zápisnica č. 101569365).
44. Ďalej v súvislosti s miestnym zisťovaním u spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. tvrdil, že dôkaz - výsluch svedka p. C. (zamestnanec tejto spoločnosti) bol vykonaný v rozpore s ustanovením § 25 ods. 4 daňového poriadku, keď tretia osoba - svedok p. C. odpovedal na otázky správcu dane, ktoré sa ho týkali a teda je zrejmé, že v zmysle citovaného ustanovenia mal byť prítomný pri uvedenom výsluchu a klásť svedkovi otázky, aby odstránil nezrovnalosti z výpovede. Uvedené mu však zo strany správcu dane umožnené nebolo, čím boli porušené jeho práva a preto postup žalovaného možno označiť za nezákonný.
45. Poukázal ďalej na to, že z administratívneho spisu je zrejmé, že v rámci miestneho zisťovania kládol správca dane zástupcovi spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. (p. C.) otázky k priebehu prác, pričom p. C. sa vyjadroval aj k prácam, ktoré mu mali byť dodané spoločnosťou European port s.r.o. V tejto súvislosti dal do pozornosti konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/28/2011, sp. zn. 6Sžf/32/2012 a sp. zn. 6Sžf/34/2012, z ktorej vyplýva, že ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka. S poukazom na uvedené mal za to, že mu správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu jeho práva v zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku, čím ho poškodil na jeho právach počas dokazovania.
46. K samotnému výsluchu svedka p. C. žalobca uviedol, že jeho tvrdenia sú len všeobecného charakteru, kedy je preukázateľné, že služby dodané od spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. a European port s.r.o. sa líšia rozsahom a zložitosťou dodajúc, že svedok p. C. navyše ani osobne nebol pri prácach, ktoré poskytovala spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. a teda ani nemôže potvrdiť alebo vyvrátiť, že by na preverovaných projektoch pracovali súbežne 2 rôzne spoločnosti. Preto tvrdenie zástupcov spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. nemôže byť považované ani za nepriamy dôkaz a napriek tomu sa žalovaný s týmito tvrdeniami stotožňuje a neodôvodnene spochybňuje dodanie služieb od spoločnosti European port s.r.o.
47. Žalobca tiež namietal nezákonný priebeh vyrubovacieho konania argumentujúc tým, že vyrubovacie konanie je svojim charakterom a zmyslom odlišné od daňovej kontroly a v žiadnom prípade nemôže nahrádzať samotný výkon daňovej kontroly, pričom z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane nanovo počas vyrubovacieho konania vykonával a preveroval všetky skutočnosti ohľadom zdaňovacieho obdobia december 2015, pričom na takéto konanie nemal zákonný dôvod, konkrétne namietal, že počas daňovej kontroly, napriek tomu, že boli správcovi dane predložené všetky požadované doklady vrátane dokladov od spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. správca dane sa v protokole nijakým spôsobom k samotným faktúram tejto spoločnosti nevyjadroval. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na ziskovosť resp. stratovosť jednotlivých zákaziek. Preto mal za to, že samotná dĺžka vyrubovacieho konania svedčí o nesprávnom a nezákonnom postupe správcu dane, ktorý vo vyrubovacom konaní nanovo preveroval všetky skutočnosti v súvislosti so zdaňovacím obdobím december 2015.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
48. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať nárok na náhradu trov konania.
49. K rozloženiu dôkazného bremena, aj vo vzťahu k rozsudku SDEÚ v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/01), Fulcrum Elektronics Ltd (C-353/03), Bond House Systems Ltd (C-484/03), v ktorých SDEÚ vyslovil, že nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť a každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami žalovaný skonštatoval, obdobne ako vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR") sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, že na žiadnom mieste napadnutého rozhodnutia nebolo spomenuté, že by bol žalobca nejakým spôsobom zúčastnený na podvode a preto správca dane ani nemusel zisťovať jeho úmysel či vedomosť.
50. Poukázal na to, že skutkovému stavu v prejednávanom prípade zodpovedá rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/18/2011 a sp. zn. 6Sžf/14/2012, kde je uvedené, že podmienky § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, pre ktoré nárok na odpočet stanovil a pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené, pričom nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre (rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/63/2011).
51. Ďalej poukázal na to, že žalobcovi neboli pripísané následky za nesplnenie povinností dodávateľa, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale zo strany správcu dane išlo o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane. Mal za to, že z odôvodnenia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že bolo od žalobcu požadované preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal - bol oboznamovaný s kontrolnými zisteniami, pričom mu bolo umožnené, aby predložil iné dôkazy. Zopakoval z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že pochybnosti o reálnom plnení dodávateľom deklarovaným na sporných faktúrach vyplynuli z komplexu všetkých získaných dôkazov (bod 32 roszudku). Rovnako za nutné považoval poukázať aj na neurčité vyjadrenia pána Bc. K. C. (bod 25 rozsudku).
52. Žalovaný nerozporoval, že dodávateľ bol oprávnený poskytnúť plnenie aj s využitím subdodávateľa a následne vystaviť žalobcovi faktúru, podstatné však je, že žalobcu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že službu pre neho vykonal alebo jej vykonanie zabezpečil na svoju zodpovednosť inou osobou práve ten platiteľ dane, ktorý mu vystavil faktúru, v ktorej voči nemu uplatnil daň, pričom neuvedenie akýchkoľvek podrobností ohľadom
realizácie (ktoré konkrétne fyzické alebo právnické osoby práce vykonali) podporilo pochybnosť o skutočnej realizácii zdaniteľného obchodu.
53. Žalovaný poukázal na to, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda žalobca ako daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia dodajúc, že faktúra je relevantným dokladom len vtedy, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. Rovnako, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na doklady, ktorých predloženie bolo dôvodné v danej veci očakávať (bod 34 rozsudku). Rovnako za neštandardnú, vzhľadom na finančnú náročnosť predmetných sporných obchodov, žalovaný hodnotil aj situáciu, kedy žalobca nekontroloval dodanie prác, keď mohol osloviť dodávateľa a získať tak názvy spoločností a mená pracovníkov, ktorí predmetné práce vykonali. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žalobca tvrdil, že práce dodal dodávateľ European port s.r.o., bol povinný preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou deklarovanou na faktúre ako dodávateľ, zaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu a pri jeho neunesení, zostáva iba nepreukazným tvrdením.
54. Odmietol tvrdenie žalobcu, že účelovo poukazuje na prácu s plynovodmi. Okrem skutočnosti, že tvrdenie žalobcu o tom, že išlo o ručné výkopové práce, je v priamom rozpore s tvrdením dodávateľa, ktorý uviedol, že práce boli vykonávané strojmi jeho dodávateľov, žalovaný uviedol, že plynovody sú špecifické zariadenia, ktoré vyžadujú školenie pracovníkov BOZP z dôvodu zaistenia úplnej bezpečnosti plynového zariadenia; takýto druh prác - výkopy, podsyp, obsyp, zásyp výkopu, vrstvy, hutnenie, prípadne meranie zhutnenia sa vykonáva podľa podmienok stavebného povolenia, rozkopávkového povolenia prípadne podľa požiadaviek ostatných správcov inžinierskych sietí; v priestore v mieste vykopávania platí zákaz vstupu cudzím a nepovolaným osobám; priestor musí byť zabezpečený (STN, TPP, BOZP alebo PO); pri deklarovaných prácach platia prísne bezpečnostné pravidlá. Tiež poukázal na to, že Bc. C. boli odovzdávané staveniská, čo správca dane žiadal preukázať stavebnými denníkmi, resp. inými dokladmi, ktoré popisujú priebeh prác (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24.05.2017) s tým, že žalobca sa jednoznačne vyjadril, že dodávateľovi odovzdával stavenisko a po ukončení prác stavenisko prebral a skontroloval pán F. doplniac, že v zmysle stavebného zákona sa staveniskom rozumie priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska.
55. Tiež poukázal na to, že žalobca si od dodávateľa nepýtal oprávnenie na vykonávanie prác, ani nepreveroval personálne a technické vybavenie dodávateľa na dané práce dodajúc, že keďže termín dokončenia výkopových prác musel byť 3 hodiny pred nástupom zváračov žalobcu, je predpoklad, že došlo ku kontrole výkopových prác a teda aj ku kontaktom medzi osobami, ktoré vykonali výkopové práce, keď plnenia od dodávateľa European port s.r.o. boli ďalej využité na uskutočnenie komplexných dodávok objednaných prác pre zákazníkov ako napr. POZAGAS a AQUAGAS, pričom komplexné dodávky boli fakturované skôr, ako boli realizované dodania od dodávateľa European port s.r.o. (k tomu pozri bližšie bod 26 rozsudku).
56. K čestnému prehláseniu C. N. žalovaný uviedol, že toto nie je dôkazom v daňovom konaní a okrem uvedeného, čestné prehlásenie C. N. síce podporovalo tvrdenia daňového subjektu, ale malo nízku informačnú hodnotu, pokiaľ ide o otázku, kto konkrétne práce realizoval dodajúc, že jeho výpoveď by žalobcovi nepriniesla lepší výsledok z dôvodu, že ide o zamestnanca žalobcu, ktorý nedisponuje žiadnymi dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s dodávateľom, ktoré by bolo možné verifikovať, nie je a ani nebol osobou oprávnenou konať za dodávateľa, ani jeho zamestnancom, išlo by teda o jednostranný úkon, ktorý nie je založený na overiteľných skutočnostiach.
57. Žalovaný ďalej uviedol, že z miestneho zisťovania v spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o., dodávateľa žalobcu vyplýva, že táto spoločnosť sa v roku 2015 zaoberala najmä výrobou a montážou zariadení pre plynársky a ťažobný priemysel a táto spoločnosť v roku 2015 vystavila pre žalobcu štyri odberateľské faktúry, konkrétne faktúru č. 2015079 zo dňa 29.09.2015, faktúru č. 2015094 zo dňa 29.10.2015, faktúru č. 2015100 zo dňa 05.11.2015 a faktúru č. 2015118 zo dňa 03.12.2015, pričom pre správcu dane a žalovaného mali relevanciu vo vzťahu k danej veci faktúra č. 2015118 a faktúra č. 2015100.
58. Vo vzťahu k faktúre č. 2015118 uviedol, že zemné práce, projekt „Výrez GU a montáž nového GU DN350 PN100 PZZP GABA" v rámci realizácie projektu T15025 boli zrealizované na základe objednávky žalobcu č. OS1500054 zo dňa 22.10.2015, pričom spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. ako prílohu k predmetnej faktúre predložila Súpis vykonaných prác 11/2015, ktorý bol potvrdený pečiatkou žalobcu a podpísaný osobou za žalobcu. Dokladom potvrdzujúcim odovzdanie diela bol spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. predložený Zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 27.11.2015, č. MS306/01/2015 podpísaný oboma zúčastnenými stranami - za žalobcu Ing. S. K. a za spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. Q. A.. Podľa vyjadrenia spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 18.09.2017 (evidenčné číslo 1335312/2017) a predložených dokladov, zemné práce vyfakturované žalobcovi faktúrou č. 2015118 zo dňa 03.12.2015 boli realizované subdodávateľským spôsobom, a to spoločnosťou VENEL s.r.o., čo spoločnosť v MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. preukázala predložením faktúry č. 20160005 zo dňa 29.02.2016 vystavenej dodávateľom VENEL s.r.o., pričom predmetom faktúry boli práce na akcii Gajary - Bellgass (výkop v rozsahu 46,108 m3, zásyp v rozsahu 43,308 m3 a dokončovacie práce, zväčšenie výkopov). Stavbyvedúcim pri uvedených prácach bol zamestnanec spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. pán X. J., ktorý schválil a potvrdil denné záznamy jednotlivých prác. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že podľa predchádzajúcich zistení správcu dane, žalobca objednal službovou objednávkou č. OS1500047 zo dňa 24.09.2015 u dodávateľa European port s.r.o. zemné práce a zapaženie výkopu na projekte „Výrez GU a montáž nového GU DN350 PN100 PZZP GABA" a následne objednávkou č. OS1500054 zo dňa 22.10.2015 objednal rovnaké zemné práce na rovnakom projekte u dodávateľa MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o.. Obaja dodávatelia oslovení žalobcom vystavili za uvedené zemné práce odberateľské faktúry adresované žalobcovi (odberateľská faktúra dodávateľa European port s.r.o. č. 104122015 zo dňa 04.12.2015, odberateľská faktúra spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. č. 2015118 zo dňa 03.12.2015).
59. Vo vzťahu k faktúre č. 2015100 žalovaný uviedol, že počas preverovania obchodnej spolupráce dodávateľa MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. so žalobcom boli k uvedenej odberateľskej faktúre vystavenej dodávateľom s predmetom fakturácie „zemné práce na projekte „Opravy defektov na plynovode CA PZZP-MŠP DN 500 PN64" (projekt T15024) predložené objednávka č. OS1500053 zo dňa 01.10.2015 potvrdená podpismi a pečiatkami oboch zúčastnených strán, Zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 05.11.2015, č. MS292/01/2015, pričom spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. uviedla, že časť zemných prác fakturovaných žalobcovi na základe vyššie uvedenej faktúry boli vykonané subdodávateľsky, a to opäť spoločnosťou VENEL s.r.o. Na preukázanie daného tvrdenia spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. predložila správcovi dane odberateľskú faktúru č. 20150022 zo dňa 02.10.2015 vystavenú uvedeným dodávateľom VENEL s.r.o. s predmetom plnenia „Fakturujeme Vám za práce na akcii Láb/diagnostika potrubia podľa prílohy - výkop" v rozsahu 24,00 m3. Prílohou predmetnej faktúry bola Evidencia výkopu a Denné záznamy stavby - list č. 075854 za obdobie 24.09.2015-26.09.2015 potvrdené podpisom zamestnanca spoločnosti VENEL s.r.o. pánom Ing. J.. K faktúre č. 2015100 spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. predložila prostredníctvom podania č. 1335312/2017 zo dňa 18.09.2017 dodávateľskú faktúru č. 448/2015 od dodávateľa Z. S., Autodoprava K. za zemné práce, recykláciu v celkovej sume 833,60 eur + záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, dodávateľskú faktúru č. 431/2015 od dodávateľa Z. S., Autodoprava K. za zemné práce, recykláciu, prácu so žeriavom v celkovej sume 7 595,86 eur + záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. V súvislosti s realizáciou projektu T15024 žalovaný poukázal na to, že žalobca vystavil dňa 01.09.2015 službovú objednávku č. OS1500039 smerujúcu dodávateľovi European port s.r.o., ktorou si objednal zemné práce na projekte „Opravy defektov na plynovode CA PZZP-MŠP DN500 PN64" a následne objednávkou č. OS1500053 zo dňa 01.10.2015 objednal rovnaké zemné práce na rovnakom projekte u dodávateľa MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. Obaja dodávatelia oslovení žalobcom vystavili za uvedené zemné práce odberateľské faktúry adresované žalobcovi (odberateľská faktúra dodávateľa European port s.r.o. č. 104122015 zo dňa 04.12.2015, odberateľská faktúra spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. č. 2015100 zo dňa 05.11.2015).
60. Ďalej žalovaný poukázal na to, že zamestnanec spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o., stavbyvedúci p. C. uviedol, že pri realizovaných zákazkách (či už čiastkových alebo generálnych dodávkach) je prítomný stavbyvedúci, technický dozor investora, resp. objednávateľa a všetci pracovníci zúčastňujúci sa na daných prácach musia byť riadne vyškolení z BOZP aj PO, spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. pri všetkých realizovaných prácach vedie stavebný, prípadne montážny denník, ktorý musí obsahovať presné informácie o vykonaných prácach s dátumom výkonu,
miestom, kde sa práce vykonávajú, mená zodpovedných osôb a menný počet pracovníkov za daný deň, všetky náležitosti stavebného denníka sa vypisujú v súlade so stavebným zákonom. Uviedol, že spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. vykonala pre žalobcu subdodávateľským spôsobom zemné práce, konkrétne výkop a zásyp 4 jám na vedení plynovodu v katastrálnom území Q. a ďalší výkop v uzavretom stredisku Gajary, dané zariadenia sú vo vlastníctve spoločnosti NAFTA a.s., ktorá si vedie vlastnú fotodokumentáciu z realizovaných akcií, z vykonaných zákaziek spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. odovzdáva kompletnú dokumentáciu - Knihu dokumentácie stavby (atesty výrobkov, osvedčenia a certifikácie osôb, inšpekčné záznamy) podľa požiadaviek investora. Tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by na preverovaných projektoch (projekt T15024 a T15025) pracovali súbežne 2 rôzne spoločnosti, v zmysle predložených dokladov si spoločnosť BellGASS a.s. v súvislosti s projektmi TG12024 a T15025 objednal od spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. kompletné zemné práce t.j. výkopy, obsypy potrubia, hutnenie, označenie výkopov, priebežné zaistenie výkopov proti zosuvu pri zostupovaní výkopu smerom dolu (svahovaním, čo je zošikmenie stien výkopu alebo pažením, t.j. technické zabezpečenie stien výkopu), pričom práce boli zabezpečené subdodávateľsky.
61. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že práce oboch dodávateľov na seba nadväzovali a vykonanie jednej služby bolo závislé na vykonaní druhej žalovaný uviedol, že dodávateľ European port s.r.o. fakturoval na dodávateľských faktúrach plnenia : „práce podľa preberacieho protokolu", pričom podľa preberacích protokolov medzi objednávateľom - žalobcom a zhotoviteľom - European port s.r.o. je popis prác označený ako „zemné práce na projekte" s následným uvedením názvu projektu, pričom rovnako boli špecifikované aj objednané práce na objednávkach žalobcu pre spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o.
62. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu, že výsluchom svedka pána C. došlo k porušeniu ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku a tiež, že p. C. nebol osobne pri prácach, ktoré spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. poskytovala a preto nemôže potvrdiť alebo vyvrátiť, že by na preverovaných projektoch pracovali súbežne 2 rôzne spoločnosti uviedol, že skutočnosť, že žalobca nebol prítomný pri miestnom zisťovaní nemožno považovať za porušenie procesného zákona, pretože miestne zisťovanie je možné vykonať v neprítomnosti daňového subjektu, pričom o priebehu takéhoto miestneho zisťovania správca dane spíše úradný záznam alebo zápisnicu z miestneho zisťovania, čo v danom prípade aj nastalo. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že tvrdenia pána C. sú len všeobecného charakteru, pričom zdôraznil, že spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. boli predložené relevantné dôkazy k preukázaniu vykonaných prác touto spoločnosťou, na rozdiel od dodávateľa European port s.r.o.
63. K namietanému nezákonnému priebehu vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní úkony, ktoré považoval za potrebné vykonať v závislosti od charakteru podaných pripomienok a navrhnutých dôkazov, pričom závery prijaté v protokole neboli konečné a mohli byť zmenené dokazovaním vykonaným vo vyrubovacom konaní, pričom do vydania rozhodnutia vo veci samej mohol žalobca predkladať a navrhovať dôkazy, ktoré mohli ovplyvniť výsledok daňovej kontroly.
64. Záverom žalovaný uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, daňovú kontrolu vykonával v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie jej účelu. Mal za to, že správca dane vykonal dokazovanie podľa § 24 daňového poriadku, v súlade so zásadami správy daní uvedenými v § 3 daňového poriadku, s tým, že záver, ktorý správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Rovnako mal za to, že správcovi dane vznikli opodstatnené pochybnosti vo vzťahu k deklarovaným obchodom, ktoré vo svojom rozhodnutí jasne formuloval na základe presne identifikovaných dôkazov.
65. Žalobca zaslal správnemu súdu repliku, v ktorej zotrval na dôvodoch správnej žaloby, pričom niektoré skutočnosti zopakoval. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu, okrem už uvedených rozhodnutí NS SR a SDEÚ doplnil aj rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012.
66. Replika bola zaslaná žalovanému, pričom žalovaný sa nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
67. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
68. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
69. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
70. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
71. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
72. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
73. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
74. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
75. Podľa § 37 ods. 1 daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.
76. Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
77. Podľa § 37 ods. 4 vety prvej daňového poriadku o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu.
78. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
79. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
80. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
81. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
82. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
83. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
84. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 11. júna 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
85. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi správnej žaloby. Mal za to, že správca dane sa nevysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi, keď žalobca na preukázanie nároku predložil faktúry, objednávky, preberacie protokoly a realizácia vykonaných prác, pričom išlo o ručné výkopové práce, bola preukázaná aj svedeckými výpoveďami, konkrétne išlo o svedeckú výpoveď zamestnanca žalobcu p. C., na ktorú tak žalovaný, ako aj správca dane v rámci vyhodnotenia predložených dôkazov neprihliadli. Tiež poukázal na to, že žalovaný neprihliadol ani na predložené čestné vyhlásenie zamestnanca žalobcu p. N.. Zastal názor, že žalobca si riadne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Ďalej vo vzťahu k miestnemu zisťovaniu, ktoré bolo vykonané v spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. namietal, že v prípade vyjadrenia p. C. išlo o výsluch svedka, nakoľko sa vyjadroval k skutočnostiam týkajúcich sa zdaniteľných plnení žalobcu a preto pokiaľ žalobca nebol prítomný pri jeho výpovedi, došlo k porušeniu práva žalobcu klásť svedkovi otázky. Mal za to a to aj s poukazom na judikatúru NS SR, napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/28/2011, ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/47/2011, že úkon sa má posudzovať podľa jeho obsahu, čo znamená, že pokiaľ sa konkrétna osoba vyjadruje o zdaniteľných plneniach, jedná sa o svedeckú výpoveď a nie o miestne zisťovanie. Rovnako nesúhlasil s konštatovaním tak správcu dane, ako aj žalovaného, že práce boli vykonané spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o., nakoľko išlo o práce, ktoré spolu súviseli a na seba nadväzovali. Záverom namietal dĺžku vyrubovacieho konania, keď toto trvalo dlhšie ako samotná daňová kontrola, pričom vyrubovacie konanie má slúžiť už len na verifikáciu pripomienok k protokolu o vykonaní daňovej kontroly a nie na zisťovanie nových skutočností. S poukazom na uvedené preto navrhol správnemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
86. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že k námietkam, ktoré boli uvedené na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalobcu sa riadne vysporiadali vo vyjadrení zaslanom správnemu súdu. Mala za to, že správca dane postupoval zákonne a procesne správnym spôsobom. V ostatnom sa pridržala písomného vyjadrenia. S poukazom na uvedené navrhla správnemu súdu, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
87. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a dodržanie daňového poriadku v rozsahu uplatnených žalobných
bodov a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2015.
88. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v bodoch 1 až 35 tohto rozsudku, pričom ďalej správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v nadväznosti na predostreté žalobné body.
89. V danom prípade je potrebné pre právne posúdenie veci a následné vyhodnotenie zisteného skutkového stavu zdôrazniť zásadnú skutočnosť a to, že správca dane, ako aj žalovaný nespochybnili, že by k dodaniu deklarovaných služieb uvedených na sporných faktúrach nedošlo, ale spochybnili, že tieto služby boli žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t.j. spoločnosť European port s.r.o.
90. Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že k realizácii deklarovaných služieb došlo, avšak spornou zostala otázka, či tieto služby boli žalobcovi poskytnuté práve dodávateľom, ktorý žalobcovi vystavil sporné faktúry, teda spoločnosťou European port s.r.o. a teda či práve tejto spoločnosti vznikla podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť, ktorá je základným predpokladom na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie DPH v prípade žalobcu bola teda skutočnosť, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázané, že pri poskytnutých službách vznikla spoločnosti European port s.r.o. daňová povinnosť a preto žalobca, podľa názoru konajúcich orgánov verejnej správy, nesplnil podmienku pre odpočítanie dane uvedenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, keď si platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
91. Na úvod považuje správny súd za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017). Rovnako vo vzťahu k danému prípadu považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011 z 28. júna 2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že existencia podmienok pre nárok na odpočet musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, keď konkrétne uviedol, že : „Ako už bolo vyššie uvedené na uplatnenie odpočtu DPH, nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo".
92. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.
93. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 1 a ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
94. Z predložených dokladov mal správny súd vo vzťahu k faktúre č. 204122015 preukázané, že táto sa týka projektu T15007-D, pričom na základe objednávky č. OS1500036 si žalobca objednal u deklarovaného dodávateľa dňa 10.08.2015 stavebné a zemné práce, výrobu a dodávku oceľových konštrukcií a náterové práce na projekte : Rekonštrukcia odpúšťania TEG a banskej vody z AK2 na ZS7, pričom cena mala pozostávať z výkopov rýh pre základové pásy a výkopov jám pre základové pätky, betónovanie základových pásov a základových pätiek, montáž a odstránenie šalovania, výroba oceľových konštrukcií a podporných konštrukcií podľa PD, montáž oceľových konštrukcií vrátane náterových systémov, osadenie panelovej plochy, uvedenie staveniska do pôvodného stavu vrátane zriadenia staveniska, pričom dohodnutá suma za služby bola 27 880 eur bez DPH. Na základe odovzávaco-preberacieho protokolu číslo T15007-D, v ktorom bolo ako popis prác uvedené „Zemné práce, výroba a dodávka oceľových konštrukcií a náterové práce na projekte : Rekonštrukcia odpúšťania TEG a banskej vody z AK2 na ZS7, špecifikácia podľa OBJ.", cena 27 880 eur bez DPH, boli vykonané práce prevzaté a odovzdané dňa 01.11.2015. Na faktúre č. 204122015 zo dňa 04.12.2015 bola cena práce za projekt T15007-D určená sumou 27 880 eur bez DPH, DPH 5 576 eur, spolu 33 456 eur. Žalobca dňa 23.10.2015, teda skôr ako boli deklarované práce odovzdané, vystavil spoločnosti POZAGAS a.s. odberateľskú faktúru č. 150091, ktorou fakturoval rekonštrukciu odpúšťania TEG a banskej vody z AK2 na ZS7, pričom podľa odovzdávaco-preberacieho protokolu práce boli prevzaté a vykonané týmto zápisom t.j. dňa 23.10.2015. Z uvedeného preto vyplýva, že práce spoločnosti POZAGAS a.s. boli odovzdané skôr, ako mali byť odovzdané práce vykonané spoločnosťou European port s.r.o. (tieto mali byť vykonané dňom 01.11.2015). Aj uvedené skutočnosť, tak ako uviedol správca dane, spochybňuje, že predmetné plnenia dodala spoločnosť European port s.r.o.
95. Vo vzťahu k faktúre č. 204122015 je preukázané, že táto sa týka aj projektu T15038-D, pričom na základe objednávky č. OS1500065 si žalobca objednal u deklarovaného dodávateľa dňa 23.11.2015 zemné práce a zapaženie zeminy na projekte : Prepojenie plynového potrubia pre budúce použitie pracovného plynu do technológie ZPS Láb 3, pričom práce mali pozostávať zo zemných a výkopových prác, demontáže panelovej plochy, výkopu ryhy pre potrubie, zásyp a obsyp potrubia, osadenie signalizačnej fólie, opätovnej montáži panelovej plochy a aj z uvedenia do pôvodného stavu a súčasťou prác bolo aj zabezpečenie staveniska, pričom dohodnutá suma za služby bola 7 100 eur bez DPH. Na základe odovzávaco-preberacieho protokolu číslo T15038-D, v ktorom bolo ako popis prác uvedené „Prepojenie plynového potrubia pre budúce použitie pracovného plynu do technológie ZPS Láb 3, špecifikácia podľa OBJ.", cena 7 100 eur bez DPH, boli prevzaté a odovzdané vykonané práce dňa 26.11.2015. Na faktúre č. 204122015 zo dňa 04.12.2015 bola cena práce za projekt T15038- D určená sumou 7 100 eur bez DPH, DPH 1 420 eur, spolu 8 520 eur. Žalobca dňa 22.12.2015 vystavil spoločnosti NAFTA a.s. odberateľskú faktúru č. 150106, ktorou fakturoval na základe odovzdávacieho protokolu prepojenie plynového potrubia pre budúce použitie pracovného plynu do technológie ZPS Láb 3, základ DPH predstavoval sumu 12 911,79 eur, DPH 2 582,36 eur, spolu 15 494,15 eur, pričom podľa odovzdávaco-preberacieho protokolu práce boli prevzaté a vykonané týmto zápisom t.j. dňa 22.12.2015. Žalobca k uvedenej odberateľskej faktúre predložil aj súhrnný list stavby a projekt vedenia pracovného plynu.
96. Pokiaľ ide o faktúru č. 104122015 táto sa týkala projektov T15024-D (cena bez DPH 24 150 eur, DPH 4 830 eur, spolu 28 980 eur), T15015-D (cena bez DPH 20 800 eur, DPH 4 160 eur, spolu 24 960 eur) a T-15025-D (cena bez DPH 9 800 eur, DPH 1 960 eur, spolu 11 760 eur). Na základe službovej objednávky č. OS1500039 (projekt T15024) si žalobca dňa 1.9.2015 objednal u deklarovaného dodávateľa zemné práce na projekte : Opravy defektov na plynovode CA PZZP - MŠP DN500 PN64, zistenia sa mali nachádzať na úseku č. 2 (meranie NoPig 6/2013), pričom práce
pozostávali z výkopu jamy o rozmere 5x5x2 metra, zosvahovanie výkopu, očistenie potrubia, obsyp a zásyp potrubia, osadenie signalizačnej fólie, uvedenie do pôvodného stavu, rozprestrenie ornice, pričom cena bola dohodnutá vo výške 24 150 eur bez DPH. Práce vo vzťahu k projektu T15024-D boli podľa odovzdávaco-preberacieho protokolu odovzdané dňa 05.11.2015. Žalobca dňa 08.10.2015 vystavil spoločnosti NAFTA a.s. faktúru č. 150086, ktorou jej fakturoval opravy defektov na plynovode CA PZZP-MŠP DN500 PN 64 v roku 2015 (základ DPH 33 500 eur, DPH 6 700 eur, cena celkom 40 200 eur), pričom na základe odovzdávaco-preberacieho protokolu boli práce odovzdané dňa 07.10.2015, t.j. skôr, ako mal práce odovzdať deklarovaný dodávateľ. Žalobca vo vzťahu k odberateľskej faktúre č. 150086 predložil aj cenovú ponuku, z ktorej vyplýva, že išlo o odstránenie 4 ks indikácií na úbytok materiálu, pričom všetky sa nachádzali na úseku č. 2, podľa merania NoPi 6/2013, ktoré bolo k faktúre aj predložené. Podľa ponuky malo ísť o výkop jamy (spolu 4 jamy) rozmery cca 4x5x1,6 m.
97. Vo vzťahu k projektu T15015-D si žalobca na základe objednávky č. OS1500023 zo dňa 08.06.2015 objednal zemné práce na projekte : Naváranie delených tvaroviek, Balónovacích hrdiel a TOR návarkov, pričom práce pozostávali z výkopu jamy o rozmere 10x5x2 metra, zosvahovanie výkopu, obsyp potrubia, zásyp potrubia a uvedenie do pôvodného stavu, rozprestrenie ornice, pričom práce mali byť vykonané na 4 miestach (Plechotice, Hokovce, Čečejovce a Ľavý beh Hrona) a cena bola určená vo výške 20 800 eur beh DPH (4 x 5 200 eur). Tieto práce boli na základe odovzdávaco-preberacieho protokolu odovzdané dňa 17.11.2015. K tomuto projektu sa vzťahujú 4 odberateľské faktúry vystavené pre spoločnosť AQUAGAS, s.r.o., konkrétne faktúra č. 150054, 150055, 150056 a 150092, pričom odovzdávaco- preberací protokol k faktúre č. 150054 bol podpísaný dňa 03.08.2015 (v tento deň mali byť práce odovzdané), odovzdávaco-preberací protokol k faktúre č. 150055 bol podpísaný dňa 10.08.2015, odovzdávaco-preberací protokol k faktúre č. 150056 bol podpísaný dňa 19.08.2015 a odovzdávaco- preberací protokol k faktúre č. 150092 bol podpísaný dňa 19.08.2015, čo znamená, že vo všetkých prípadoch došlo k odovzdaniu vykonaných prác spoločnosti AQUAGAS, s.r.o. skôr, ako boli tieto práce podľa protokolu odovzdané žalobcovi spoločnosťou European port s.r.o.
98. Vo vzťahu k projektu T15025-D si žalobca na základe objednávky č. OS1500047 zo dňa 24.09.2015 objednal zemné práce a zapaženie výkopu na projekte : Výrez starého a montáž nového GU DN350 PN100 PZZP GABA, výkon práce bol určený miestom - Gajary a práce pozostávali zo zemných prác pre prípravu montáže paženia, osadenia paženia vykopanej jamy, ako prevencia pred prípadným zosuvom výkopu a súčasťou prác bolo aj zriadenie staveniska. Práce boli podľa odovzdávaco-preberacieho protokolu odovzdané dňa 09.11.2015. K tomuto projektu sa vzťahuje odberateľská faktúra č. 150098 vystavená dňa 13.11.2015 pre spoločnosť ARMATÚRY GROUP, s.r.o., ktorej predmetom bolo vyrezanie a montáž GK DN350 PN100 v stredisku PZZ Gajary s tým, že práce boli odovzdané na základe odovzdávaco-preberacieho protokolu dňa 13.11.2015.
99. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca predložil k jednotlivým odberateľským faktúram, ako napríklad k vystaveným faktúram (faktúry č. 150106, č. 150086) pre spoločnosť NAFTA a.s., ku ktorým predložil cenovú ponuku, súhrnný list stavby a projekt vedenia pracovného plynu, aj iné písomnosti, ktorými preukazoval reálnosť poskytnutých služieb, na rozdiel od sporných faktúr, ku ktorým okrem už spomínaných písomných dokladov, nepredložil žiadne iné písomnosti, ktorými by reálnosť poskytnutých služieb preukázal. Z predloženej objednávky č. OS1500036 (vo vzťahu k faktúre č. 204122015, projekt T15007-D) ďalej správnemu súdu vyplýva, že žalobca si neobjednal u deklarovaného dodávateľa dňa 10.08.2015 výlučne zemné výkopové práce, ale aj stavebné a zemné práce, výrobu a dodávku oceľových konštrukcií a náterové práce na projekte : Rekonštrukcia odpúšťania TEG a banskej vody z AK2 na ZS7, pričom cena mala pozostávať z výkopov rýh pre základové pásy a výkopov jám pre základové pätky, betónovanie základových pásov a základových pätiek, montáž a odstránenie šalovania, výroba oceľových konštrukcií a podporných konštrukcií podľa PD, montáž oceľových konštrukcií vrátane náterových systémov, osadenie panelovej plochy, uvedenie staveniska do pôvodného stavu vrátane zriadenia staveniska, pričom dohodnutá suma za služby, nielen za ručné zemné práce, bola 27 880 eur bez DPH a tieto práce mali byť podľa odovzdávaco-preberacieho protokolu aj uskutočnené. Teda v prípade projektu T15007-D sa vyžadovala projektová dokumentácia, ktorú žalobca nedoložil a rovnako vzhľadom na betónovanie základových dosiek bolo namieste aj stavebné povolenie. Pochybnosti podporuje aj dohodnutá cena, pokiaľ by táto mala zodpovedať len ručným zemným prácam a to v porovnaní s vyfakturovanými zemnými prácami spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. Rovnako z objednávky č. OS1500065 (vo vzťahu k faktúre č. 204122015, projekt T15038) vyplýva, že žalobca si objednal u deklarovaného dodávateľa dňa 23.11.2015 zemné práce a zapaženie zeminy na
projekte : Prepojenie plynového potrubia pre budúce použitie pracovného plynu do technológie ZPS Láb 3, pričom práce mali pozostávať zo zemných a výkopových prác, demontáže panelovej plochy, výkopu ryhy pre potrubie, zásyp a obsyp potrubia, osadenie signalizačnej fólie, opätovnej montáži panelovej plochy, uvedenie do pôvodného stavu a súčasťou prác bolo aj zabezpečenie staveniska. Teda rovnako z uvedeného vyplýva, že predmetom objednaných prác nemali byť výlučne ručné výkopové práce, pričom podľa odovzdávaco-preberacieho protokolu č. T15038-D zo dňa 26.11.2015 boli odovzdané práce podľa objednávky.
100. Vzhľadom na charakter poskytovaných služieb, keď tieto sa týkali prác vo vzťahu k plynovým zariadeniam, pri ktorých sa vyžaduje prísne dodržiavanie bezpečnostných predpisov má správny súd za to, že žalobca nepredložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania žiadne písomné doklady, ako napríklad montážny denník, zoznam osôb pracujúcich na daných projektov, denný rozpis prác (obdobný ako predložila spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o.) alebo iné dôkazy v podobe vierohodnej svedeckej výpovede, ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane ohľadom dodávateľa deklarovaných služieb a teda by preukázal, že to bola práve spoločnosť European port s.r.o., ktorá mu deklarované služby skutočne dodala. Správnemu súdu v tejto súvislosti nedá nepoukázať na zásadnú skutočnosť a to, že v prípade daného dodávateľsko-odberateľského vzťahu išlo o priamy vzťah žalobcu a deklarovaného dodávateľa, čo znamená, že žalobca mal možnosť zabezpečiť si množstvo dôkazov, a to najmä s poukazom na povahu deklarovaných služieb (tieto sa týkali plynových zariadení !), ktorými by preukázal, že tieto skutočne uskutočnil dodávateľ uvedený na sporných faktúrach. V danom prípade je preukázané, že spoločnosť European port s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nemala materiálne vybavenie, konateľ tejto spoločnosti v rozhodnom období síce potvrdil, že práce boli vykonané subdodávateľsky, avšak nevedel uviesť svojich dodávateľov, nevedel presne uviesť, kde boli práce vykonané, uviedol, že subdodávatelia mali stroje, nevedel vôbec uviesť podrobnosti o prácach, ktoré mali byť pre žalobcu vykonané, uviedol, že protokol iba podpísal, tento mal byť vyplnený žalobcom, nevedel uviesť meno osoby, s ktorou vo vzťahu k žalobcovi konal. V súvislosti s výpoveďou tohto svedka správny súd dodáva, že žalobca sa sám obral o možnosť klásť tomuto svedkovi otázky a ozrejmiť tak priebeh realizácie deklarovaných dodaní, keď sa na výsluch tohto svedka nedostavil, hoci bol o ňom riadne upovedomený.
101. Pochybnosti ohľadom dodania deklarovaných služieb spoločnosťou European port s.r.o. nebola, podľa názoru správneho súdu, spôsobilá odstrániť ani svedecká výpoveď zamestnanca žalobcu p. C., ktorý síce potvrdil, že práce boli vykonané spoločnosťou European port s.r.o., avšak toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, ako napríklad konkrétne mená osôb alebo názov firmy, ktoré mali tieto práce v prospech spoločnosti European port s.r.o. vykonávať, keď konateľ tejto spoločnosti tvrdil, že práce boli vykonané dodávateľským spôsobom.
102. Správca dane oboznámil žalobcu o pochybnostiach vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi spoločnosti European port s.r.o. na ústnom pojednávaní konanom dňa 23.11.2016, pričom tým preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý za účelom priznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr mal tieto pochybnosti vierohodnými dôkazmi odstrániť, k čomu v danom prípade nedošlo.
103. Pochybnosti správcu dane vo vzťahu k faktúre č. 104122015, ktorou boli fakturované plnenia vo vzťahu k projektom T15024-D a T15025-D naviac zvýraznili okolnosti zistené u ďalšieho dodávateľa žalobcu a to spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o., ktorá preukázateľne poskytovala žalobcovi plnenia práve na uvedených projektoch. Konkrétne ide o faktúru č. 2015100, dátum vystavenia 05.11.2015, dátum dodania 03.11.2015, ktorou spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. žalobcovi fakturovala zemné práce na projekte „Opravy defektov na plynovode CA PZZP-MŠP DN500 PN64", základ dane 4 263,95 eur, DPH 852,79 eur, celom 5 116,74 eur, pričom objednávka na zemné práce na predmetnom projekte bola podpísaná dňa 01.10.2015 a práce boli odovzdané dňa 05.11.2015. Na základe miestneho zisťovania konaného v spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. dňa 17.08.2017 bolo zistené, že časť zemných prác vykonal dodávateľ spoločnosti, spoločnosť VENEL s.r.o. Holíč, pričom za vykonané práce v spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. zodpovedal zamestnanec spoločnosti. Len pre porovnanie cena za dodané práce u spoločnosti European port s.r.o. za zemné práce predstavovala sumu cena bez DPH 24 150 eur, DPH 4 830 eur, spolu 28 980 eur, pričom podľa cenovej ponuky, malo ísť o výkop 4 jám. Spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. dokladmi doručenými správcovi dane preukázala reálnosť poskytnutých služieb, keď predložila
dodávateľské faktúry od spoločnosti VENEL s.r.o. a Z. S., evidenciu výkonu - výkop 4 jám, denné záznamy stavby, záznamy o prevádzke vozidla, pričom cena za poskytnuté služby bolo nepomerne nižšia (celkom 5 116,74 eur).
104. Vo vzťahu k projektu T15025-D spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. vystavila žalobcovi dňa 03.12.2015 faktúru č. 2015118, ktorou fakturovala na základe objednávky zo dňa 22.10.2015 zemné práce na projekte „Výrez GU a montáž nového GU DN350PN PN100 PZZP GABA", základ dane 2 189,13 eur, DPH v sume 437,83 eur, celkom 2 626,96 eur, miesto výkonu práce Gajary (uvedená skutočnosť vyplýva z denných záznamov stavby a z evidencie). Len pre porovnanie spoločnosť European port s.r.o. vystavil žalobcovi za projekt T15025-D faktúru v celkovej výške 11 760 eur, pričom rovnako ako v prípade spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. bolo dohodnuté miesto výkonu práce - areál Gajary. Uvedené práce boli pre spoločnosť MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. realizované spoločnosťou VENEL s.r.o.
105. Pokiaľ žalobca tvrdil, že práce spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. nadväzovali na práce spoločnosti European port s.r.o. toto tvrdenie nepreukázal. Správny súd považuje na potrebné na tomto mieste zvýrazniť, že sám žalobca tým, že nešpecifikoval jednotlivé zemné práce, ktoré mali byť vykonané spoločnosťou European port s.r.o. a ktoré spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o., keď len všeobecne uviedol „zemné práce" si sám spôsobil dôkaznú núdzu a to najmä za situácie, že spoločnosť European port s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne doklady, ktorými by preukázala realizáciu deklarovaných služieb dodávateľským spôsobom. Preto za danej dôkaznej situácie je namieste uzavrieť, že zemné práce na projektoch T15024-D a T15025-D boli žalobcovi poskytnuté spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. Správny súd súčasne uvádza, že aj v prípade, pokiaľ by skutočnosti týkajúce sa plnení poskytnutých spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. na projektoch T15024- D a T15025-D neboli správcom dane overené, vo vzťahu k preukázaniu deklarovaných plnení spoločnosťou European port s.r.o. by to nemalo žiaden vplyv. Táto skutočnosť v podstate len zvýraznila pochybnosti správcu dane o tom, že deklarované plnenia uvedené na faktúre č. 104122015 poskytla žalobcovi práve spoločnosť European port s.r.o.
106. S poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 94 až 105 správny súd uzatvára, že žalobca dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že služby mu boli dodané práve platiteľom, ktorý sporné faktúry ako dodávateľ vystavil, neuniesol. Z uvedeného dôvodu námietku týkajúcu sa nezákonného prenosu dôkazného bremena správny súd nezohľadnil.
107. Pokiaľ žalobca na podporu svojej argumentácie odkazoval na citované rozsudky Najvyššieho súdu SR, tak k uvedenému si správny súd dovolí uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej."
108. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej napríklad v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného k dôkaznému bremenu skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná
povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti." Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte." V danom prípade neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa práve subjektu - keď bolo vykonaným dokazovaním dostatočne spochybnené, že služby dodala žalobcovi práve spoločnosť European port s.r.o.
109. Podľa názoru správneho súdu žalobca nevynaložil a neprijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, pričom mu v uvedenom práve z dôvodu priameho kontaktu s deklarovaným dodávateľom nič nebránilo. Správny súd súhlasí so záverom konajúcich orgánov verejnej správy, že od žalobcu nežiadali predloženie dokladov týkajúcich sa tretích osôb, keď bol žalobca vyzvaný, aby preukázal základnú skutočnosť vo vzťahu k priznaniu nároku na odpočet DPH a to, že služby mu boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom.
110. V súvislosti s obozretnosťou daňového subjektu, pri výbere svojich obchodných partnerov si správny súd dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2010, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné : „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené".
111. Čo sa týka námietky žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný rozhodli v rozpore s citovanou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, správny súd poukazuje rozhodnutie C-80/11 Mahagében, resp. C-142/11 Dávid, ktoré obidve vychádzajú z podmienky, že musia byť splnené tak všetky vecné ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. V prejednávanej veci však neboli splnené vecné podmienky, t.j. žalobca nepreukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov, konkrétne nepreukázal, že tieto uskutočnil dodávateľ uvedený na sporných faktúrach a preto nebolo namieste dokazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní respektíve posudzovať zneužitie práva na DPH podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku.
112. Žalobca ďalej namietal, že vyjadrenie p. C. v rámci miestneho zisťovania konaného dňa 18. apríla 2018 malo charakter výsluchu svedka, nakoľko sa tento vyjadroval k jeho zdaniteľným plneniam a preto tým, že nebol o tomto výsluchu upovedomený, došlo v jeho prípade k porušeniu ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku, teda nebolo mu umožnené klásť svedkovi otázky. Zo záverov rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/73/2017 z 27. júna 2019 vo vzťahu k uvedenej námietke vyplýva, že : „...pokiaľ osoba vypovedá pred správcom dane k predmetu konania, ide z dôkazného hľadiska o svedeckú výpoveď bez ohľadu na to, či bola takáto osoba ako svedok predvolaná a ako svedok poučená podľa § 25 ods. 2 a 3 daňového poriadku. Neobstojí interpretácia (...) ako keby na ústnom pojednávaní mohol správca dane robiť akékoľvek úkony a dokazovanie vrátane faktického výsluchu svedka, avšak bez dodržania ostatných procesných pravidiel a obmedzení spojených s vykonávaním dôkazov."
113. Správny súd, práve s poukazom na citovaný rozsudok najvyššieho súdu, posudzoval, či vyjadrenie p. C. v rámci miestneho zisťovania dňa 18. apríla 2018 malo charakter výsluchu svedka. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 18.4.2018, ktorej obsah správny súd uviedol v bode 17 tohto rozsudku, mal správny súd preukázané, že tento sa venoval realizácii dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o. a žalobcom, ktoré sa reálne uskutočnili. Teda p. C. neozrejmoval plnenia, ktoré mali byť žalobcovi dodané spoločnosť European port s.r.o. Pokiaľ aj
uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by na preverovaných projektoch (T15024 a T15025) pracovali súbežne 2 rôzne spoločnosti, správny súd má obsahom odôvodnenia tak prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia preukázané, že nepriznanie nároku na odpočítanie DPH zo sporných faktúr, nebolo založené na uvedenom tvrdení, keď správca dane svoj záver založil aj na iných relevantných skutočnostiach, ktoré mali podklad v administratívnom spise (k tomu bližšie v bode 32 rozsudku). Rovnako mal správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že z miestnych zisťovaní bola spísaná dňa 17.08.2017 a 18.04.2018 zápisnica, s obsahom ktorých bol žalobca oboznámený. Vychádzajúc z uvedeného a citovaného rozsudku najvyššieho súdu správny súd zastal názor, že vyjadrenie p. C. uskutočnené na miestnom zisťovaní dňa 18.04.2018 nemalo charakter výpovede svedka a preto právo žalobcu klásť svedkovi otázky zakotvené v § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a právo byť upovedomený o výsluchu svedka podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku nebolo porušené.
114. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku ohľadom dĺžky vyrubovacieho konania, ktoré v danom prípade prebiehalo za účinnosti daňového poriadku, ktorý v ustanovení § 68 ods. 3 nestanoval lehotu pre ukončenie vyrubovacieho konania. Správny súd mal naviac obsahom administratívneho spisu preukázané, že dĺžka vyrubovacieho konania v danom prípade bola ovplyvnená dokazovaním, účelom ktorého bolo správne určenie dane, čo znamená, že výsledkom vyrubovacieho konania mohlo byť aj zvýšenie daňovej povinnosti a rovnako tiež jej zníženie v porovnaní s výsledkom uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Obsahom administratívneho spisu mal rovnako správny súd preukázané, že žalobca nežiadal správcu dane o vydanie rozhodnutia, ale vždy po procesnom úkone správcu dane zaslal ďalšie vyjadrenie vo veci, ktorým namietal závery správcu dane.
115. V súvislosti s dokazovaním správny súd dodáva, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). Pokiaľ ide o predložené čestné vyhlásenie Štefana Plačku, tak toto s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania nie je spôsobilé preukázať skutočnosť, že plnenia boli poskytnuté spoločnosťou European port s.r.o., pričom na tomto závere by nič nezmenila ani jeho svedecká výpoveď.
116. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, správny súd uvádza, že táto neobstojí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa podrobne vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
117. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí správny súd konštatovať, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou European port s.r.o., ktorá skutočnosť má za následok, že nebola splnená zákonná podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď nebolo
preukázané, že práve tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 2 zákona o DPH). Žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to vyplýva zo sporných faktúr, konkrétne vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi, pričom doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o tom, že služby mu boli dodané deklarovaným dodávateľom, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane. Žalobca tak nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie december 2015 je vecne správne.
118. Záverom správny súd dodáva, že každý jeden subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti nato by mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/19/2019 bod 120).
119. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa § 190 SSP, zamietol.
120. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
121. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.