Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/18/2011

Potvrdené rozhodnutím 6Sžf/14/2012
„Najvyšší súd 6Sžf/18/2011 Slovenskej republiky 6Sžf/14/2012 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci ţalobcu: R. U., so sídlom R., IČO: X., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. A., spol. s r.o., so sídlom N., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/226/9111-76282/2010/990600-r zo dňa 6. júla 2010 a č. I/226/9111-76285/2010/990600- r zo dňa 6. júla 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/93/2010-38 zo dňa 19. januára 2011, jednohlasne takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/93/2010-38 zo dňa 19. januára 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Hargaša a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci

ţalobcu: R. U., so sídlom R., IČO: X., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. A., spol.

s r.o., so sídlom N., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného

č. I/226/9111-76282/2010/990600-r zo dňa 6. júla 2010 a č. I/226/9111-76285/2010/990600-

r zo dňa 6. júla 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -38 zo dňa 19. januára 2011, jednohlasne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -38 zo dňa 19. januára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -38 zo dňa 19.1.2011 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného

č. I/226/9111-76282/2010/990600-r zo dňa 6.7.2010 a č. I/226/9111-76285/2010/990600-r

zo dňa 6.7.2010. Predmetom konania boli obe vyššie uvedené rozhodnutia ţalovaného, ktoré

boli na základe uznesenia krajského súdu spojené na spoločné konanie a vedené

pod sp. zn. .

Rozhodnutím ţalovaného č. I/226/9111-76282/2010/990600-r zo dňa 6.7.2010 bolo

potvrdené prvostupňového rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. /Kuč

zo 16.3.2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie II. štvrťrok 2006 v sume 1.658,86 € a rozhodnutím ţalovaného č. I/226/9111-

76285/2010/990600-r zo dňa 6.7.2010, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie

Daňového úradu Trenčín č. /Kuč zo 16.3.2010, bol ţalobcovi dodatočným

platobným výmerom vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

IV. štvrťrok 2006 v sume 1.976,26 €. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé,

ţe správca dane zistil, ţe zo strany ţalobcu došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 2 písm. a), § 51

ods. 1 písm. a) a o dani z pridanej hodnoty

v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“), keď si neoprávnene uplatnil

odpočítanie DPH z dodacích faktúr od dodávateľa M. Š. – E.E. za dodanie tovaru, keď

nepreukázal dodanie tovaru uvedeným dodávateľom, s čím sa konajúci súd stotoţnil. Mal

za to, ţe ţalobca nepreukázal dodanie tovaru od uvedeného dodávateľa, pričom uviedol iba

všeobecné tvrdenia bez konkrétneho dôkazu o dodávke tovaru, neodstránil pochybnosti

o dodávateľovi a teda nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie DPH. Krajský súd

zároveň skonštatoval, ţe vo veciach bol dostatočne zistený skutkový stav a vyvodený správny

právny záver. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. tak, ţe

neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, nakoľko

podľa jeho názoru krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam podľa ust. a jeho rozhodnutie, ktorým

ţalobu zamietol, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f)

. Ţalobca sa nestotoţnil so záverom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia

ţalovaného a trval na tom, ţe podmienky na odpočet DPH v súlade s ust. § 49 ods. 2 písm. a)

zákona o DPH ako i ust. § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona boli splnené. Uviedol, ţe

v rámci dokazovania predloţil faktúry, dodacie listy, ktorými osvedčil riadne dodanie tovaru

ako aj písomné vyjadrenie dodávateľa M. Š., ktorý dodanie fakturovaného tovaru potvrdil.

Taktieţ skonštatoval, ţe správca dane mal preukázané, ţe s dodaným tovarom ţalobca

obchodoval, z čoho vyvodil záver o jeho dodaní, ďalej uviedol, ţe správca dane ignoroval

dôkazy predloţené v daňovom konaní a nevyhodnotil skutočnosť, ţe dodacími listami,

z ktorých je zrejmé, kto tovar vydal a o aký tovar ide, bolo zjavne preukázané prevzatie

tovaru. Tá skutočnosť, ţe ţalovanému sa nepodarilo preukázať uskutočnenie zdaniteľných

obchodov v účtovníctve dodávateľa ako aj to, ţe tento dodávateľ s daňovými orgánmi

nekomunikuje, podľa názoru ţalobcu skôr indikuje porušenie povinností súvisiacich

s vedením účtovníctva, toto však nemôţe mať negatívny právny dôsledok na tretiu osobu,

teda na ţalobcu. Ţalobca počas správneho konania plne spolupracoval so správcom dane,

predloţil všetky doklady potrebné k preukázaniu uskutočnenia zdaniteľného plnenia

a rovnako poskytol kontakt na dodávateľa. Záverom svojho odvolania skonštatoval, ţe

v zmysle rozhodnutí príslušných orgánov nesie zodpovednosť za porušenie príslušných

právnych predpisov inou osobou, čo je porušením princípu individuálnej zodpovednosti

za porušenie právneho predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedené ţiadal, aby odvolací súd

v zmysle ust. zmenil rozhodnutie krajského súdu, tak, ţe zruší

rozhodnutia ţalovaného a vec vráti na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal, aby súd zaviazal

ţalovaného k náhrade trov konania.

Vo svojom písomnom vyjadrení ţalovaný uviedol, ţe pri posudzovaní opodstatnenosti

uplatnených nárokov na odpočítanie dane vykonal v súlade s ust. § 2 ods. 1 a § 29 ods. 1, 2

a 4 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“ alebo „“) rozsiahle

dokazovanie, pri ktorom sa mu však nepodarilo hodnoverne preveriť uskutočnenie

zdaniteľných obchodov v prospech platiteľa. Napriek tomu však pokiaľ si ţalobca uplatnil

nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa M. Š., musí byť schopný

preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to práve

osobou uvedenou na faktúre. V zmysle uvedeného nie je na preukázanie hodnovernosti

dodania tovaru postačujúce doloţenie faktúr, dodacích listov, resp. pokladničných dokladov,

ale aj preukázanie, ţe tovar bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu práve týmto

dodávateľom. Skutočnosť, ţe on vlastní faktúry od dodávateľa M. Š. ešte neznamená, ţe tento

v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnil a vznikla mu v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona

o DPH aj daňová povinnosť. Skutočnosť, ţe ţalobca s tovarom deklarovaným spornými

faktúrami ďalej obchodoval, resp. časť spotreboval, ţalovaný vo svojom rozhodnutí

nespochybnil, ale existencia uvedeného tovaru ešte nie je dôkazom, ţe tento tovar bol dodaný

práve M. Š.. Ţalovaný skonštatoval, ţe vzhľadom k tomu, ţe v daňovom konaní (pri dôkaznej

povinnosti daňového subjektu) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, správca dane nie

je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva

dôkazy platiteľom predloţené, čo vyplýva zo skutočnosti, ţe dôkazná povinnosť je na strane

platiteľa ( ). Zistenia správcu dane a ţalovaného ohľadom

dodávateľa M. Š. vedú k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru práve týmto

platiteľom a tieto pochybnosti sa ţalobcovi nepodarilo odstrániť. V súvislosti s tým, ţe

dodávateľ je problematická osoba a ţalobca by nemal niesť za to zodpovednosť ţalovaný

uviedol, ţe je vecou ţalobcu, ako a či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov,

ak ju však nepreverí, vystavuje sa u konkrétneho druhu daní s poukazom na ust. § 49 ods. 1

a 2 zákona o DPH riziku, ţe nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené

v ust. § 49 a § 51 zákona o DPH. Vzhľadom na uvedené ţalovaný navrhol napadnuté

rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( s pouţitím vety prvej )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s vetou prvou a ) a dospel k záveru, ţe

odvolanie nie je dôvodné.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ust. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. , , , v daňovom konaní sa postupuje

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa

pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných

osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi

a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich

najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

najavo.

Podľa ust. , o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie

daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa ust. , , ako dôkaz moţno pouţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede

na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane

a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení

účinnom v rozhodnom čase, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania,

ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy

je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom

dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré

pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ

môţe odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú

byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 aţ 4,

7 a 9 aţ 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11

a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj

súdneho spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu ako platiteľa DPH daňovú

kontrolu za zdaňovacie obdobia druhý a štvrtý štvrťrok 2006. Správca dane vyhodnotil ako

nepreukázané na účely nároku na odpočítanie DPH dodávateľské faktúry od spoločnosti

O. a.s. a faktúry č. 06/06015 od dodávateľa M. Š. – E.E., P. IČ DPH: SKX. za

dodanie tovaru, nakoľko nebolo preukázané, ţe mu uvedený tovar bol dodaný dodávateľom

uvedeným na faktúre. Na základe uvedeného správca dane vydal rozhodnutie – dodatočný

platobný výmer, zo dňa 16.3.2010, č. /Kuč, ktorým vyrubil ţalobcovi

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 v sume 1.658,86 €.

Voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal ţalobca odvolanie, kde namietal,

ţe dodávatelia nemajú voči nemu oznamovacie povinnosti, na základe ktorých by sa on

mohol domáhať splnenia určitých povinností, napríklad zabezpečiť ich účasť ako svedkov,

predloţiť doklady z ich evidencií o vykonaní dopravy. To, ţe sa správcovi dane nepodarilo

zistiť miesto trvalého pobytu M. Š. a Ľ. P., a ţe sa nedostavili k výpovedi svedka, nemôţe byť

jemu na ťarchu. Správca dane ţiadnym spôsobom nespochybnil dodanie tovaru, ktoré dodanie

práve ţalobca riadne preukázal faktúrami a dodacími listami. Taktieţ namietal, ţe aj

pri úhrade sluţieb poskytnutých mobilným operátorom mu vznikol nárok na odpočítanie

dane a nestotoţňuje sa s názorom ţalovaného ţe faktúra 06/02005 nemá všetky náleţitosti

faktúry v zmysle ust. § 71 ods. 2 zákona o DPH. Ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím

odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil na tých

skutkových základoch, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe tovar fakturovaný dodávateľskou

faktúrou č. 06/06015 bol platiteľovi skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre –

M. Š., preto z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51

ods. 1 písm. a) a § 71 ods. 2 písm. a) zákona o DPH mu neuznal v zdaňovacom období

II. štvrťrok 2006 odpočítanie dane z uvedenej faktúry vo výške 1.615,31 €. Správca dane

neuznal platiteľovi ani odpočítanie dane vo výške 17,29 € z faktúr č. 6140, 6151, 6185, 6184,

6232 a 6233 od spoločnosti O. a.s., nakoľko na uvedených faktúrach chýbali náleţitosti

faktúry v zmysle ust. § 71 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Správca dane ďalej vyhodnotil ako

nepreukázané na účely nároku na odpočítanie DPH aj dodávateľské faktúry od spoločnosti

O. a.s. faktúry č. 6365, 6366, 6403, 6604, 6444 a 6445 vo výške 17,97 € ako aj dodávateľskú

faktúru č. 06/12028 od dodávateľa M. Š. – E.E. P., IČ DPH: SKX., z ktorej si uplatnil

odpočítanie dane vo výške 1.958,28 €, nakoľko nebolo preukázané, ţe mu uvedený tovar bol

dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Na základe uvedeného správca dane vydal

rozhodnutie – dodatočný platobný výmer, zo dňa 16.3.2010, č. /Kuč,

ktorým vyrubil platiteľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok

2006 v sume 1.976,26 €. V ostatnom na obdobných skutkových základoch ako bolo uvedené

vyššie pri platobnom výmere za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006. Rozhodnutia

ţalovaného sú predmetom prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti .

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu

a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno

v rámci daňového konania a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa

odpočet DPH viaţe a to, ţe obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a aj

uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní

postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona

č. ). V zmysle zásady súčinnosti ( ) správca

dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú

kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného

hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej správca dane hodnotí

dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti

( ), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom

konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti

účastníkov ( ).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

S poukazom na je potrebné uviesť, ţe podmienky

uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej

povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je

moţné odpustiť (keďţe zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby

za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca poţaduje pre ľahkú

zneuţiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu

podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok

na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, ţe zdaniteľné

obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok

na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloţenie faktúry, dodacích listov, ale

musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou

na faktúre uvedenou. V tejto súvislosti dáva ţalobcovi do pozornosti, ţe v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia zákona o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového

subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené

skutočnosti, pričom správca dane, resp. ţalovaný, tieto dôkazy len vykonáva.

Správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu vykonávajú finančné

orgány samostatne. V rámci tejto kompetencie daňové úrady ako finančné orgány okrem

iného zisťujú a overujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak

v daňovom konaní, a v rámci tohto konania majú a môţu daňové subjekty uplatniť svoje

práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne a to predovšetkým aj splniť svoju dôkaznú

povinnosť. V daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu,

resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uloţená a ústavne

podloţená poplatková povinnosť voči štátu, platí totiţ nielen obvyklá procesná zásada

voľného hodnotenia dôkazu o vykonaní v tomto konaní kompetentným orgánom, ale aj

zásada prejednávacia ( ). Pre daný prípad toto

predstavovalo, ţe ţalobca ako daňovník nemohol od správcu dane právom očakávať, ţe

správca dane bude a musí čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si

dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp. ţe správca dane musí predloţiť

dôkaz o opaku, ţe zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo. Správca dane v predmetnej veci ani

nespochybnil, ţe tovar dodaný nebol, avšak ţalobca nepreukázal, a ani správcovi dane sa

nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, ţe tovar bol

dodaný v deklarovanom rozsahu a práve M. Š..

Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí ( ),

v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutia správneho orgánu alebo

jeho postup nie sú v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta

prvá v spojení s ust. veta prvá s ust. v súlade

s ust. tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, pretoţe nebol v tomto

konaní úspešný a ţalovanému preto, ţe mu z dôvodu neúspešného odvolania ţalobcu ţiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 28. marca 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth