Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/87/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: BerCar s.r.o., Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, zast. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 231,79 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 231,79 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 154,62 EUR od 19.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 77,17 EUR od 11.11.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2019 (v upomínacom konaní) žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 231,79 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 154,62 EUR od 19.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 77,17 EUR od 11.11.2018 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa 11.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. J., L.: T., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému O.. A. D., bytom P.F. XX, XXX XX T.. Táto škodová udalosť bola riadne vlastníkom motorového vozidla, t.j. poškodeným a zároveň poisteným, riadne ohlásená u žalovaného, t.j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, u ktorého má poškodený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9566520348. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si p. O.. D. (ďalej len ako „poistený“) dal svoje poškodené motorové vozidlo Š. J., L.: T., opraviť v servise u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 519,36 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20181303. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566520348, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9566520348 predstavovala 519,36 EUR. Suma uhradená žalovaným, však bola iba vo výške 198,77 EUR. Celková neuhradená suma po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 EUR je tak 154,62 EUR. Táto neuznaná suma 154,62 EUR bola vlastníkom motorového vozidla Š. J., L.: T., ktorým je poistený, t.j. O.. A. D., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo

dňa 12.12.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „V zmysle zmluvných dojednaní poisťovňa hradí primerané náklady na opravu podľa kalkulácie nákladov obhliadajúceho technika spoločnosti Slovexperta s priznaním Nh opravárenských prác vo výške 23,00€ s DPH.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 519,36 EUR s DPH. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou vo vzťahu k práci predstavuje 15,34 EUR s DPH. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou vo vzťahu k lakovaniu predstavuje 139,28 EUR s DPH. Spolu bolo priznaných 364,74 EUR. Spoluúčasť predstavuje 165,97 EUR. Poistné plnenie bolo 198,77 EUR. 2A.Dňa 22.06.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. G. H., L.: T., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému P. G., T. Z. XXX/XX, XXX XX T.. Táto škodová udalosť bola riadne vlastníkom motorového vozidla, t.j. poškodeným a zároveň poisteným, riadne ohlásená u žalovaného, t.j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, u ktorého má poškodený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9850844366. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si p. G. (ďalej len ako „poistený“) dala svoje poškodené motorové vozidlo R. G. H., L.: T., opraviť v servise u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 554,74 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20180207. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850844366, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9850844366 predstavovala 554,74 EUR. Suma uhradená žalovaným, však bola iba vo výške 189,14 EUR. Celková neuhradená suma po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 EUR, a dlžného poistného vo výške 122,46 EUR, je tak 77,17 EUR. Táto neuznaná suma 77,17 EUR bola vlastníkom motorového vozidla R. G. H., L.: T., ktorým je poistený, t.j. P. G., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 27.11.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Doložené nadobúdacie doklady - priznávam materiál podľa fa - práca a lakovanie podľa kontrolného výpočtu s nh 23,- s dph.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 554,74 EUR s DPH. Rozdiel predstavuje cena práce a lakovania, pričom podľa kontrolného výpočtu je ich cena nižšia o 71,17 EUR. Spolu bolo priznaných 477,57 EUR. Spoluúčasť bola vo výške 165,97 EUR. Poistné plnenie predstavuje 311,60 EUR. Dlžné poistné - pohľadávka žalovaného z poistnej zmluvy č. 6568892299 predstavuje 122,46 EUR. Poistné plnenie bolo uhradené vo výške 189,14 EUR. 2B.Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámeniach o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Servis, t.j. žalobca pri oprave poškodených motorových vozidiel postupoval tak, aby tieto boli z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred poistnými udalosťami. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej, resp. poistnej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. 2C.Žalovaný krátil náklady na prácu, pričom priznaná cena za normohodinu podľa žalovaného je len vo výške 23 EUR/hod s DPH, nie je už však zrejmé, prečo bola stanovená cena práce práve v tejto výške. V zmysle článku IX ods. 1 a 2 písm. a) b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko: „1. Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. 2. Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR;“ Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú s priznaním časových noriem udávaných výrobcom, pričom hodinová sadzba účtovaná servisom (vrátane DPH) neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu alebo podobnú značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenníky mechanic-kých/elektrikárskych a karosárskych/ lakovníckych prác v danom regióne, podľa ktorých v servise Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o., Dolnozemská 7, Bratislava je ich cena 46,20 EUR (bez DPH) /pre značku Škoda Superb/, v servise

AUTO CENTRUM Bratislava, s.r.o., Hodonínska 11, Bratislava je ich cena 26 EUR/ 28 EUR (bez DPH), v servise Dodo Cars s.r.o., Bratislavská cesta 73, Senec je ich cena 35 EUR/ 39 EUR (bez DPH) a v servise Matlovič s.r.o., Krajinská 4, Bratislava je ich cena 25EUR/ 27 EUR (bez DPH). Servis si za cenu práce, v oboch prípadoch, na normohodinu určil sumou 23 EUR bez DPH, čo je cena porovnateľná, resp. výhodnejšia než ostatné, vyššie uvedené, ceny v regióne, preto nepovažuje za dôvodné, krátenie poistného plnenia čo do ceny za normohodinu práce. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodených motorových vozidiel, postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického, funkčného a estetického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. 2D.Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9566520348 vo výške 154,62 EUR s príslušenstvom a z poistnej udalosti č. 9850844366 vo výške 77,17 EUR s príslušenstvom. Zároveň, ak žalovaný podá odpor, navrhol, aby predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie poistných udalostí č. 9566520348 a č. 9850844366. 2E.Poukázal na ust. a a uviedol, že žalovaný listom zo dňa 05.12.2018 oznámil, že dňa 03.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566520348. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil nárok aj na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 154,62 EUR od 19.12.2018 do zaplatenia. Žalovaný listom zo dňa 29.10.2018 oznámil, že dňa 26.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850844366. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 77,17 EUR od 11.11.2018 do zaplatenia. 2F.Žalobca uviedol, že v prípade, ak žalovaný podá odpor voči platobnému rozkazu navrhuje, aby vec bola postúpená na Okresný súd Košice I. Poukázal na ust. o upomínacom konaní a na ust. . Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 pri poistnej udalosti č. 9850844366 je zrejmé, že šetrenie vykonávalo Centrum likvidácie Košice, ktoré má sídlo v Košiciach, na Mäsiarskej ulici č. 11 pričom táto oblasť spadá do rozhodovacej právomoci pre Okresný súd Košice I, preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia navrhujeme pokračovanie na Okresnom súde Košice I. Žalobca má možnosť voľby medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom daným na výber podľa . Na podporu založenia miestnej príslušnosti uviedol, že v obdobných prípadoch už existuje početná judikatúra. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. : „Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia sa rozumie nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber v zmysle treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“ Taktiež poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 27.04.2017, sp. zn. zo dňa 08.08.2017, 2 zo dňa 10.01.2017.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 06.03.2019 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. .

4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce

vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. 4A.Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení predstavovali subjekty, ktoré boli dlžníkmi žalobcu. Uvedené potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie boli práve poškodení. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávku nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. 4B.Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodených, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodeným ako dlžníkom (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takéto právne úkony podľa ustanovenia za absolútne neplatné. Zároveň vo vzťahu k uzatvoreným zmluvám o postúpení pohľadávok poukázal aj na skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených zmluvách o postúpení pohľadávok je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Uviedol, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet zmlúv o postúpení pohľadávok) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Poukázal aj na skutočnosť, že samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. 4C.Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukázal na Oznámenia o poistnom plnení. V Oznámení 1 sa uvádza, že žalovaný hradí primerané náklady na opravu podľa kalkulácie nákladov obhliadajúceho technika spoločnosti Slovexperta, s priznaním Nh opravárenských prác vo výške 23 EUR s DPH. V Oznámení 2 sa uvádza, že žalovaný priznal náhradu nákladov na opravu MV podľa kontrolného výpočtu, s NH 23 EUR s DPH. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vykonané krátenia zo strany žalovaného,

predstavujú v oboch prípadoch riadne odôvodnené a preukázané krátenie. Žalovaný pri tomto postupe vychádzal z posudkov, ktoré boli vypracované systémom AUDATEX, ktorý predstavuje automatizovaný kontrolný systém, používaný pre výpočet nákladov na opravy poškodených vozidiel, ktorý kalkuluje náklady na opravu konkrétneho vozidla. Z tohto dôvodu, pridržiavajúc sa predložených kalkulácii, mal za to, že náklady, ktoré poškodení vynaložili na opravu svojho vozidla, nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, preto svoj postup ohľadne krátenia poistného plnenia považuje za oprávnený a riadne odôvodnený. Mal za to, že dostatočne zdôvodnil svoje plnenie, ktoré predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, aké bolo možné poskytnúť a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 22.10.2019 uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátené časti poistných plnení, ktoré si uplatnili poistení na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným a zároveň, ktoré postúpili na žalobcu zmluvou o postúpení časti pohľadávky. 5A.Žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu, že bola priznaná cena práce na jednu normohodinu len do výšky 23 eur s DPH, na základe „kalkulácie“. Tvrdil, že žalovaný svoj postup ani v ním podanom odpore žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, len uviedol, že „akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné“ no neuvádza žiadne skutočnosti a nepredkladá žiadne relevantné dôkazy, z ktorých tento svoj záver vyvodzuje. Poukázal na ust. s tým, že podľa ustanovenia , poistné plnenie možno znížiť iba pri vedomom porušení povinností uvedených v odsekoch 1 a 2, ktoré majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, zároveň dojednania v poistných podmienkach nesmú odporovať danému ustanoveniu. Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: 1. vedomé porušenie povinností - jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na okolnosti prípadu mohol splniť. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ, t.j. žalovaný. 2. podstatný vplyv - porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov. Nestačí preukázať, že medzi porušením povinnosti a poistnou udalosťou existuje príčinná súvislosť, je potrebné preukázať, že táto príčinná súvislosť mala podstatný vplyv. 3. vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. 4. medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor, že cena práce normohodiny je len v ním určenej výške. Z uvedeného je zrejmé, že konaním žalobcu resp. jeho právneho predchodcu, nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia , ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného, t.j. krátenie poistného plnenia. Poukázal tiež na judikatúru:„Při posuzování rozsahu snížení pojistného plnění je proto třeba vždy důsledně vycházet z toho, že zvětšení rozsahu následků pojistné události musí být v příčinné souvislosti s porušením povinností pojištěného vyplývajících z ust. a obč. zák.“ (NS ČR, sp.zn. ) 5B.K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný v podanom odpore prezentuje poškodených, resp. poistených ako dlžníkov žalobcu, čo odôvodňuje tým, že títo neuhradili pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktorú v neuhradenej a krátenej časti postúpili zmluvou o postúpení časti pohľadávky na žalobcu. K tomu uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným predstavuje nárok na poistné plnenie od žalovaného. Poukázal na ust. a uviedol, že nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný časť poistných plnení už poškodeným, resp. žalobcovi poukázal. To, že poškodení pohľadávku

- faktúru „nikdy neuhradili“ nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Mal za to, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení

alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, a ktorý zároveň popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení . Napr. v ustanovení sa uvádza: „Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.” Taktiež napr. aj v ustanovení sa vyslovene uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.“ Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia a . Námietka neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobných skutkovo - právnych veciach už bola v minulosti riešená odvolacím súdom, ktorý sa s daným vysporiadal a to v Rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. , kedy uvádza: „Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmlúv o postúpení pohľadávky, pretože sú vyhotovené v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky.....Keďže zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Odvolacia námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná....“ Aj podľa Rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. , kde boli žalovanou stranou aplikované obdobné námietky súd vo svojom rozhodnutí uviedol: „Odvolací súd zistil z obsahu zmluvy o postúpení časti pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že táto zmluva bola uzatvorená v písomnej forme dňa 20.1.2016 medzi postupcom ... a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení časti pohľadávky bolo: „Postupca prehlasuje, že mal voči dlžníkovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance group, so sídlom: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zapísaná v OR OS Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č. 3345/B, pohľadávku v celkovej výške 3.170,58 eur. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 8012415832, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Š. Z. I. P., L.: H., rok výroby: 2008. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 22015123 a z časti, vo výške 1.962,26 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 218,05 eur) vo výške 990,29 eur je do dnešného dňa neuhradený. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 990,29 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou spoločnosťou KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Pohľadávka sa postupuje bezodplatne. Príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky, súdny poplatok a trovy konania.“ Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že takto špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení časti pohľadávky vo výške 990,29 eur je právny úkon nejasný, neurčitý a z toho dôvodu neplatný. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, čo predstavuje postupovaná pohľadávka 990,29 eur, že ide o časť neuhradenej pohľadávky zo strany žalovaného z poistnej udalosti č. 8012415832, pri ktorej došlo k poškodeniu konkrétneho motorového vozidla špecifikovaného priamo v zmluve o postúpení pohľadávky. Preto nie je pochybnosť o tom aká zmluva, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávky vznikla. ..... Je na rozhodnutí postupníka, či uplatní voči dlžníkovi celú postúpenú pohľadávku, alebo len jej časť, prípadne nebude predmetnú pohľadávku vymáhať. Preto výška pohľadávky uplatnená v súdnom konaní, ktorá je nižšia ako postupovaná pohľadávka neznamená neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Z toho dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka na vymáhanie predmetnej pohľadávky za dôvodnú..“ 5C.K námietke nedostatku prejavu vôle zmluvných strán uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného. Mal za to, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcami (poškodenými, resp. poistenými) a postupníkom (žalobcom) obsahujú jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej

pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetných zmluvách špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu motorového vozidla). Zároveň, v článku I. zmlúv o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2018 a 12.12.2018 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1. postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v presne špecifikovanej výške, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti, pričom v daných zmluvách je uvedené aj číslo poistných udalostí. V článku II. Predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení (ďalej len „“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Je zrejmé, že postupcovia v uvedených prípadoch vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetných zmlúv v bode 4. zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Poukázal taktiež na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015) Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky: „Námitka neplatnosti postupní smlouvy s výjimkou případů uvedených v dlužníkovi vůči postupníkovi nepřísluší.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: ). Žalovaný tvrdí, že samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávok je údajne potrebné považovať za „rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.“ Žalobca k tomu uviedol, že určitosť zmlúv o postúpení pohľadávok treba posudzovať vzhľadom na určitosť predmetu postupovanej pohľadávky. Podľa aktuálnej judikatúry je zmluva o postúpení pohľadávky určitá ak je v nej dostatočne jasne určená osoba dlžníka, dôvod vzniku a výška samotnej pohľadávky. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky obsahujú jednak presné určenie dlžníka a jednak dôvod vzniku a výšku pohľadávky, ktorú má postupca voči dlžníkovi, preto sú predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky celkom určité a platné. Je zrejmé, že predmetné zmluvy vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom

- jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia a prejavu vôle postupcu za bezpredmetné a právne irelevantné. Zo samotného obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávky je zrejmá vôľa ako postupcu tak aj postupníka, nikto predsa nerobí právny úkon za účelom, aby bol tento neplatný. 5D.K námietke absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok s dovolaním sa na ust. uviedol, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu svojej argumentácie poukázal na judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladu: „Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich zámenu s inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou postúpené na postupníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom postúpenej pohľadávky. V okolnostiach prípadu je podľa záveru ústavného súdu

vylúčené nazerať na vec spôsobom, ako učinil krajský súd v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku. Racionálne uvažovanie totiž nemôže viesť k záveru, že za situácie, keď postupca (správca), postupník (sťažovateľka) a súčasne dlžník (žalovaná) nemajú žiadnu pochybnosť o tom, aké pohľadávky, z akého právneho dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, do týchto právnych vzťahov vstúpi krajský súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o tom, či je zmluva v jej predmete dostatočne určitá. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015) „Pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. ). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.“ (uznesenie NS SR, sp.zn. ) „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp.zn. -29) „Pri výklade právnych úkonov je nepísaným právnym pravidlom tiež predpoklad, podľa ktorého žiaden normotvorca nezamýšľa dať ním tvorenému aktu neurčité, absurdné alebo nerozumné, a tým vlastne aj neplatné (čo aj čiastočne) dôsledky. A výklad zmluvy vedie z pohľadu strán touto zmluvou viazaných k absurdným výsledkom, treba sa im vyhnúť inou aplikáciou príslušných ustanovení. Súd by sa preto mal pri výklade zmluvy vyhnúť hlavne takému výkladu, ktorý je pochybný, hlavne s ohľadom na problematické dôsledky, ku ktorým vedie.“ (nález ÚS SR, sp.zn. -25) Na základe uvedeného, považoval tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné. 5E.Žalobca je presvedčený, že žalovaný vo svojom odpore žiadnym relevantným spôsobom nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, nakoľko len popiera skutkové tvrdenia žalobcu, no vlastné relevantné dôkazy ohľadne skutkových tvrdení už do konania nepredkladá. Podľa a : „(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“ Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť riadne preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalovaný v podanom odpore uvádza, že „uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný“, no nepredkladá už dôkazy na ním tvrdené skutočnosti. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný krátil cenu práce normohodiny bez akéhokoľvek odôvodnenia či relevantnosti. V podanom odpore sa žalovaný len odvoláva na oznámenia o poistnom plnení. Nie je však zrejmé, na akom základe žalovaný usúdil, že cena práce za normohodinu by mala byť len vo výške 23 eur s DPH, a či je vôbec reálne možné za takúto cenu práce zabezpečiť navrátenie

poškodeného motorového vozidla do stavu ako pred poistnou udalosťou. Žalovaný ani nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých dospel k výške ceny normohodiny (okrem jeho internej kalkulácie), pričom na druhej strane, žalobca so žalobným návrhom predložil cenníky iných autoopravovní, z ktorých je zrejmé, že cena práce ním účtovaná je obvyklá, a ničím nenavýšená. V zmysle článku IX. ods. 1 a 2 písm. a) b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko: „1. Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. 2. Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR;“ Pokiaľ sa žalovaný v jeho odpore ako aj v oznámeniach o poistnom plnení odvoláva na kalkuláciu v súvislosti s faktúrou a s nákladmi na prácu, potom jeho postup nie je súladný s jeho vlastnými Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie Eurokasko, nakoľko podľa týchto, sa pri nákladoch na prácu a lakovanie bude zohľadňovať hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR, náklady na prácu a lakovanie sa nebudú porovnávať s „kontrolným“ kalkulačným programom. Žalovaný sa v odpore odvoláva na kalkuláciu, kedy je však nevyhnutné uviesť, že dané hovorí o nákladoch na náhradné diely a materiál, zatiaľ čo v našom prípade bola krátená cena práce a lakovania, kedy sa podľa ZD Eurokasko zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne. Zároveň však, z predmetných ZD Eurokasko ani nie je zrejmé, o aký kalkulačný program by malo isť, čo z daného čl. IX bod 2 písm. a) robí nejasné a nezrozumiteľné ustanovenie. Aj zo samotných ZD Eurokasko je zrejmé, že pri cene práce je nevyhnutné zohľadniť hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný tým motorového vozidla. So žalobným návrhom žalobca predložil cenníky iných autoopravovní, z ktorých je zrejmé, že cena práce a lakovanie, ktoré si účtoval žalobca je pri príslušný typ motorového vozidla v danom regióne primeraná, výhodnejšia. Žalovaný vo svojom odpore uvádza: „Žalovaný pri tomto vychádzal z posudkov, ktoré boli vypracované systémom AUDATEX, ktorý predstavuje automatizovaný kontrolný systém používaný pre výpočet nákladov na opravy poškodených vozidiel....“ Podľa názoru žalobcu, označovať interné kalkulácie žalovaného „posudkami“ by mohlo navodzovať mylný dojem ich hodnovernosti či relevantnosti. Žalovaný predložil svoje kalkulácie, z ktorých však nie je ani zrejmé, kto, aká osoba ich vyhotovila, nie sú nikým podpísané, skutočnosti v nich nie sú ničím podložené. Ak bolo krátené poistné plnenie krátene na ich základe, potom došlo ku kráteniu poistného plnenia v rozpore ako so zákonom tak aj zo ZD Eurokasko. 5F.Žalovaný vo svojom odpore namietal, že zo strany žalobcu neboli dodržané ust. , kedy podľa názoru žalovaného „...žalobca pri tom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2 (ďalej spolu len „Škodové udalosti“) a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodových udalosti zo strany Poškodeného 1 a Poškodeného 2 (ďalej spolu len „Poškodení“) ...“ Podľa : „(1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.“ V zmysle platnej právnej úpravy tak v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, má vady o ich odstránenie súd sa pokúsi. Na základe podanej žaloby, súd vydal Platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na poistné plnenie a nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke.

Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ Tvrdil, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa si splnil. Škodová udalosť, resp. škodové udalosti sú v žalobe špecifikovane dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými škodovými udalosťami, v žalobe je uvedené, kedy došlo k škodovým udalostiam, aké motorové vozidla boli v ich dôsledku poškodené, aj pod akým číslom dané škodové udalosti žalovaný zaregistroval.

6.Na pojednávanie dňa 12.06.2020 sa nedostavili žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť žiadali ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

7.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

8.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018, Faktúru č. 20181303 vystavenú žalobcom O.. A. D., Faktúru č. 20180207 vystavenú žalobcom P. G., Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2018, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2018, cenníky servisných prác (AUTO CENTRUM Bratislava s.r.o., Matlovič s.r.o., Dodo Cars s.r.o., Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o.), Kategorizáciu vozidiel, Posudok/Kalkuláciu č. 2019008 zo dňa 11.02.2019 a Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko.

9.Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil súdu nasledovné dôkazy: kalkuláciu zo dňa 14.11.2018 a kalkuláciu zo dňa 26.02.2018.

10.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 11.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. J., L.: T., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému O.. A. D., bytom P. XX, XXX XX T.. Táto škodová udalosť bola riadne vlastníkom motorového vozidla, t.j. poškodeným a zároveň poisteným, riadne ohlásená u žalovaného, u ktorého má poškodený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9566520348. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si p. O.. D. (ďalej len ako „poistený“) dal svoje poškodené motorové vozidlo Š. J., L.: T., opraviť v servise u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli faktúrou č. 20181303 vyúčtované vo výške 519,36 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566520348, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9566520348 predstavovala 519,36 EUR. Suma uhradená žalovaným, však bola iba vo výške 198,77 EUR. Celková neuhradená suma po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 EUR je tak 154,62 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „V zmysle zmluvných dojednaní poisťovňa hradí primerané náklady na opravu podľa kalkulácie nákladov obhliadajúceho technika spoločnosti Slovexperta s priznaním Nh opravárenských prác vo výške 23,00€ s DPH.“ Nebolo sporné ani to, že medzi O.. A. D. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2018.

11.Medzi stranami konania nebolo sporné ani to, že dňa 22.06.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. G. H., L.: T., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému P. G., bytom Z. XXX/XX, XXX XX T.. Táto škodová udalosť bola riadne vlastníkom motorového vozidla, t.j. poškodeným a zároveň poisteným, riadne ohlásená u žalovaného, u ktorého má poškodený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9850844366. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si p. G. dala svoje poškodené motorové vozidlo R. G. H., opraviť v servise u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli faktúrou č. 20180207 vyúčtované vo výške 554,74 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850844366, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9850844366 predstavovala 554,74 EUR. Suma uhradená žalovaným, však bola iba vo výške 189,14 EUR. Celková neuhradená suma po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 EUR, a dlžného poistného vo výške 122,46 EUR, je tak 77,17 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Doložené nadobúdacie doklady - priznávam materiál podľa fa - práca a lakovanie podľa kontrolného výpočtu s nh

23,- s dph.“ Nebolo sporné ani to, že medzi P. G. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2018.

12.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. a , či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 231,79 EUR s prísl. voči žalovanému.

13.Faktúrou č. 20181303 zo dňa 23.11.2018 splatnou 07.12.2018, na sumu 519,36 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval O.. A. D. cenu za opravu vozidla Š. J., L.: T.. Z faktúry vyplýva, že cena servisných prác bola účtovaná vo výške 23 EUR za hodinu plus DPH.

14.Faktúrou č. 20180207 zo dňa 27.02.2018 splatnou 13.03.2018, na sumu 554,74 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval P. G.Ž. cenu za opravu vozidla R. G. H., L.: T.. Z faktúry vyplýva, že cena servisných prác bola účtovaná vo výške 23 EUR za hodinu plus DPH.

15.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 03.12.2018 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 9566520348, poistený O.. D.) s tým, že poistné plnenie vo výške 198,77 EUR v zmysle a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie bola priznaná NH práce 23 EUR s DPH podľa kalkulácie nákladov obhliadajúceho technika spoločnosti Slovexperta.

16.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 26.10.2018 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 9850844366, poistený p. G.) s tým, že poistné plnenie vo výške 189,14 EUR v zmysle a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie bola priznaná NH práce 23 EUR s DPH podľa kontrolného výpočtu.

17.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2018 mal súd preukázané, že postupca (O.. A. D.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 154,62 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Postupca prehlásil, že mal voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pohľadávku v celkovej výške 519,36 EUR. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9566520348 zo dňa 11.11.2018, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Š. J., L.R.: T.. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 20181303 a z časti vo výške 198,77 EUR priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 154,62 EUR (po odpočte spoluúčasti vo výške 165,97 EUR) je doposiaľ neuhradený. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 154,62 EUR, čo predstavuje rozdiel fakturovanou sumou a poistným plnením priznaným spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpené pohľadávky je dohodnutá v osobitnej dohode. Príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

18.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2018 mal súd preukázané, že postupca (P. G.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 77,17 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Postupca prehlásil, že mal voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pohľadávku v celkovej výške 554,74 EUR. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9850844366 zo dňa 22.06.2017, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla R. G. H., L.: T.. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 20180207 a z časti vo výške 189,14 EUR priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 77,17 EUR (po odpočte spoluúčasti vo výške 165,97 EUR) je doposiaľ neuhradený. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 77,17 EUR, čo predstavuje rozdiel fakturovanou sumou a poistným plnením priznaným spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpené pohľadávky je dohodnutá v osobitnej dohode. Príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

19.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca cenníky autoservisov, podľa ktorých v autoservise AUTO CENTRUM Bratislava, s.r.o. je cena mechanických prác 24 EUR bez DPH, klampiarskych prác 26 EUR bez DPH a lakovacích prác 28 EUR bez DPH, v autoservise Matlovič s.r.o. je cena mechanických prác 25 EUR bez DPH, klampiarskych a lakovacích prác 27 EUR bez DPH, v autoservise Dodo Cars s.r.o. je cena mechanických prác 30 - 35 EUR bez DPH, karosárskych prác 35 - 39 EUR bez DPH a lakovníckych prác 36 - 41 EUR bez DPH, v autoservise Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o. je cena mechanických prác 46,20 - 57,60 EUR s DPH, klampiarskych a lakovacích prác 51,40 - 52,82 EUR s DPH.

20.Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu aj Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko.

21.Podľa kalkulácie opravy č. 9566520348 zo dňa 14.11.2018 (vyhotovenej pre žalovaného) náklady na opravu vozidla Š. J., L.: T. predstavujú 364,74 EUR s DPH. Cena za práce bola stanovená sumou 16,67 EUR bez DPH, t.j. 20 EUR s DPH.

22.Podľa kalkulácie opravy č. 9850844366 zo dňa 26.02.2018 (vyhotovenej pre žalovaného) náklady na opravu vozidla R. G. H., L.: T. predstavujú 437,10 EUR s DPH. Cena za práce bola stanovená sumou 16,67 EUR bez DPH, t.j. 20 EUR s DPH.

23.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 231,79 EUR, ani úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 154,62 EUR od 19.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 77,17 EUR od 11.11.2018 do zaplatenia.

24.Podľa ust. : (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

25.Podľa ust. : (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

26.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. a .

27.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda vznikla v dôsledku dopravných nehôd na motorových vozidlách, ktoré v čase škodových udalostí patrili poisteným žalovaného. Žalovaný škodové udalosti zaregistroval ako poistné udalosti. Žalovaný na základe predložených oznámení o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistných, resp. škodových udalostí. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poistených na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na potrebné preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

28.Žalovaný namietal, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný a či je zmluva o postúpení pohľadávky platná.

29.Podľa ust. : (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

30.Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31.Podľa ust. : (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

32.Podľa ust. : (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

33.Z obsahu predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky súd zistil, že majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výšky postúpených pohľadávok sú v zmluve uvedené a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmlúv je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetných zmlúv postupcovia jednoznačne prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Zo obsahu zmlúv jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom

- jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.

34.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodených na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavenej faktúry predstavujú práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poisteným momentom vzniku škodových udalostí, pričom faktúry slúžia len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistení museli v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sami a až potom by boli oprávnení žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom havarijného poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že poškodeným O.. A. D. I. P. G. už vznikla škoda momentom vzniku škodových udalostí. Vzhľadom na to, že títo mali uzavreté poistné zmluvy so žalovaným, vznikol im nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetné faktúry vystavil žalobca poisteným, teda na základe týchto faktúr mali plniť poistení žalobcovi. Žalobca nemohol faktúry vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupcovia postúpili na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodeným (poisteným) momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávok z faktúr č. 20180207 a č. 20181303, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

35.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 33. a 34. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

36.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetné faktúry, nakoľko v oznámeniach o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 05.12.2018 ich sám uvádza a odvoláva sa na ne.

37.Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

38.Podľa ust. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

39.Podľa ust. poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

40.Podľa ust. pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

41.Podľa ust. povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

42.Podľa ust. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,

keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

43.Podľa ust. poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede () bolo určené nižšie poistné.

44.Podľa ust. poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

45.Podľa ust. z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

46.Podľa ust. poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

47.Podľa ust. : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

48.Podľa ust. nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49.Žalovaný v tomto konaní nenamietal výšku uplatnených úrokov z omeškania.

50.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018 krátil poistné plnenie v časti priznanej normohodiny za vykonané práce (pričom ju priznal len vo výške 23 EUR vrátane DPH). Podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 žalovaný krátil poistné plnenie v časti priznanej normohodiny za vykonané práce a lakovanie (pričom ju priznal len vo výške 23 EUR vrátane DPH).

51.Súd pri posudzovaní nároku žalobcu z poistných udalostí č. 9850844366 a č. 9566520348 vychádzal z , kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. až 3 , právo na plnenie má pokiaľ nie je v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť ( poistná udalosť ).

52.V zmysle čl. IX bod 1 zmluvných dojednaní: Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

53.V zmysle čl. IX bod 2 písm. a) zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť ja príslušné dodacie listy.

54.V zmysle čl. IX bod 2 písm. b) zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.

55.V zmysle čl. IX bod 2 písm. c) zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.

56.Podľa žalovaným predložených kalkulácií z dní 14.11.2018 a 26.02.2018 cena za jednu normohodinu servisných prác mala byť vo výške 20 EUR s DPH. V oznámeniach o poistnom plnení však žalovaný uviedol, že priznal cenu za jednu normohodinu servisných prác vo výške 23 EUR vrátane DPH.

57.Podľa kalkulácie č. 9850844366 zo dňa 26.02.2018 náklady na opravu vozidla VW Golf Plus mali predstavovať 437,10 EUR vrátane DPH a to pri cene prác 20 EUR za jednu normohodinu. Na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 (podľa výpočtu výšky plnenia) žalovaný spolu priznal náklady na opravu vozidla VW Golf Plus vo výške 477,57 EUR, čo je viac, ako je to podľa kalkulácie. Nie je však zrejmé z čoho vyplýva rozdiel a ako žalovaný dospel k sume priznaného poistného plnenia.

58.Podľa kalkulácie č. 9566520348 zo dňa 14.11.2018 náklady na opravu vozidla Škoda Superb mali predstavovať 364,74 EUR vrátane DPH a to pri cene prác 20 EUR za jednu normohodinu. Na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018 (podľa výpočtu výšky plnenia) žalovaný spolu priznal náklady na opravu vozidla Škoda Superb vo výške 364,74 EUR, ako je to uvedené v kalkulácii. Nie je však zrejmé aká bola skutočne priznaná cena za jednu normohodinu prác, keďže v oznámení uvádza sumu 23 EUR s DPH, ale v kalkulácii sumu 20 EUR s DPH.

59.Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade s čl. IX bodom 1. a 2. zmluvných dojednaní. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V iných opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia od cien žalobcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodcovia, splnili všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto určenie ceny za normohodinu opravárenských prác žalovaným sumou 20 EUR vrátane DPH (resp. 23 EUR s DPH) je nedôvodné. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20 EUR vrátane DPH (resp. 23 EUR s DPH). Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnými faktúrami boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu predmetných vozidiel. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a jednoznačne uviesť dôvod krátenia poistných plnení, resp. dôvod priznania poistných plnení v ním stanovenej výške. Z oznámení o poistnom plnení musí jednoznačne vyplývať na základe čoho (akých výpočtov a podkladov) žalovaný dospel k určeniu výšky poistného plnenia. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré

bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.

60.Z faktúr za opravu jednoznačne vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodených motorových vozidiel. Žalobca predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla. Je potrebné poukázať aj na to, že právo na zníženie poistného plnenia v zmysle vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol oprávnený poistné plnenie znížiť podľa ust. . Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané.

61.Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Zo žalovaným predložených dôkazov (kalkulácií) bez ďalšieho nevyplýva výška poskytnutých poistných plnení vzhľadom na rozdiel v cenách normohodiny za práce uvedených v oznámení a v kalkulácii a na rozdiel v cene opravy vozidla VW Golf Plus podľa kalkulácie a oznámenia. Žalovaný tieto rozpory neodstránil a ani nenavrhol a nepredložil dôkazy na ich odstránenie a preukázanie svojich tvrdení.

62.Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 9566520348 (03.12.2018), dostal sa do omeškania so zaplatením sumy 154,62 EUR dňom 19.12.2018 a poistnej udalosti č. 9850844366 (26.10.2018), dostal sa do omeškania so zaplatením sumy 77,17 EUR dňom 11.11.2018, preto je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami a nariadenia vlády SR č. .

63.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

64.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

66.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky proces- ného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).