Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-343-2012.pdf
PDF · 283.84 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-12C/343/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: BIZOŇ & PARNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, zastúpený IČO: 36833533, proti žalovanému: Credit Piešťany, s.r.o., so sídlom Nitrianska 1840/11, Piešťany, IČO: 36233650, zastúpenému Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou so sídlom Rybničná 40, Bratislava, o zaplatenie 1.726,02 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 700,63 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 27.8.2011 do zaplatenia, sumu 532,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.10.2011 do zaplatenia a sumu 492,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 5.11.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 9.7.2012, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 12.7.2012, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 700,63 eura spolu s 9 % ročným úrokom omeškania od 25.8.2011 až do zaplatenia, sumy 532,49 eura spolu s 9 % ročným úrokom omeškania od 16.9.2011 až do zaplatenia a sumy 492,90 eura spolu s 9 % ročným úrokom omeškania zo sumy od 3.10.2011 až do zaplatenia, všetko titulom neuhradených trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vyúčtované žalobcom v troch faktúrach. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobe bola pridelená spisová značka 9Rob/40/2012.
2. Žalobný nárok žalobca odvodzoval od záväzkového právneho vzťahu strán sporu založeného zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 12.4.2010, ktorou žalobca ako advokát sa zaviazal žalovanému ako klientovi poskytnúť právne služby súvisiace s ochranou a presadzovaním jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa čl. III. zmluvy bol klient povinný zaplatiť advokátovi odmenu v rozsahu a v lehote dohodnutých v zmluve. Odmena advokáta bola určená v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii, v znení neskorších predpisov. Žalovaný v rozpore s uvedeným nezaplatil žalobcovi sumy vyúčtované žalobcom za úkony právnej služby tromi faktúrami, a to faktúrou č. 111/2011 zo dňa 15.8.2011 vystavenou na sumu 700,63 eura, splatnou do 7 dní od doručenia, faktúrou č. 121/2011 zo dňa 6.9.2011, vystavenou na sumu 532,49 eura, splatnou do 7 dní od doručenia a faktúrou č. 142/2011 zo dňa 24.10.2011, vystavenou na sumu 492,90 eura, splatnou do 7 dní od doručenia, t. j. spolu sumu 1.726,02 eura s tým, že súčasťou týchto súm už bola aj daň z pridanej hodnoty. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu, žalobca si popri nároku na zaplatenie dlžných pohľadávok uplatnil aj úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm vo výške 9 % ročne od prvého dňa omeškania žalovaného s ich plnením až do zaplatenia.
3. Podaním zo dňa 17.9.2012, doručeným súdu dňa 18.9.2012, vzal žalobca žalobu späť v časti dátumov, od ktorých žiadal priznať úroky z omeškania z dôvodu, že tieto dátumy boli v žalobe nesprávne určené. Lehota pre úhradu súm vyúčtovaných v predmetných faktúrach bola určená na 7 dní od ich doručenia. Faktúra č. 111/2011 zo dňa 15.08.2011 vystavená na sumu 700,63 eura bola zaslaná dňa 16.8.2011, pričom predpokladaný deň jej doručenia možno určiť na 3. deň od jej zaslania, t. j. 19.8.2011, a teda suma vyúčtovaná touto faktúrou bola splatná do 7 dní od jej doručenia, t. j. do 26.8.2011 vrátane, preto ako prvý deň omeškania žalovaného s platením sumy 700,63 eura možno určiť deň 27.8.2011. Týmto spôsobom možno určiť aj splatnosť sumy vyúčtovanej faktúrou č. 121/2011 zo dňa 6.9.2011, vystavenou na sumu 532,49 eura, ktorá faktúra bola zaslaná žalovaného dňa 5.10.2011, ako predpokladaný deň doručenia možno určiť deň 8.10.2011, deň splatnosti na 15.10.2011, a prvý deň omeškania žalovaného s platením sumy 532,49 eura tak možno určiť na deň 16.10.2011. Faktúra č. 142/2011 zo dňa 24.10.2011 vystavené na sumu 492,90 eura bola odoslaná dňa 25.10.2011, predpokladaný deň jej doručenia možno určiť na 28.10.2011, deň splatnosti na 4.11.2011 a prvý deň omeškania žalovaného s platením sumy 492,90 eura tak možno určiť na deň 5.11.2011. Na základe uvedeného vzal žalobca žalobu späť v rozsahu pôvodne uplatneného 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 700,63 eura od 25.8.2011 do 26.8.2011, zo sumy 532,49 eura od 16.9.2011 do 15.10.2011 a zo sumy 492,90 eura od 3.10.2011 do 4.11.2011. S prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 700,63 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2011 až do zaplatenia, sumu 532,49 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.10.2011 až do zaplatenia a sumu 492,90 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania.
4. Keďže žalobca vzal žalobu sčasti späť ešte pred jej doručením žalovanému, súd podľa § 146 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
5. Nakoľko vo veci nebolo možné rozhodnúť platobným rozkazom, bola preradená do súdneho registra Cb, a dňa 26.9.2012 jej bola náhodným výberom pridelená nová spisová značka: 7Cb/76/2012. Z dôvodu, že predmetom sporu nie je obchodnoprávny vzťah, na základe opatrenia predsedníčky súdu zo dňa 23.10.2012 bola zapísaná do správne určeného súdneho registra C náhodným výberom, a dňa 24.10.2012 jej bola pridelená nová spisová značka: 12C/343/2012.
6. Žalovaný žalobný nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu neuznal. Žalovaný oslovil JUDr. Petra Timka, advokáta, aby ho zastupoval vo veci uplatnenia nárokov voči spoločnosti b-side, s.r.o. a spol. vo výške 8.494,16 eura, ktorú žalovaný spoločnosti b-side, s.r.o. vyfakturoval titulom zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú sumu táto spoločnosť nezaplatila. JUDr. Peter Timko so zastupovaním žalovaného súhlasil s tým, že ho môže zastupovať jedine pod hlavičkou žalobcu, s čím žalovaný súhlasil. Následne JUDr. Peter Timko zaslal žalovanému návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorý žalovaný bez ďalšieho s dôverou podpísal. Po uzavretí zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 12.4.2010 pripravil žalobca v mene žalovaného žalobu proti spoločnosti b-side, s.r.o. a spol., avšak nie na sumu 8.494,16 eura s príslušenstvom, ale na sumu 23.916,56 eura, nakoľko žalobca v žalobe uplatnil aj iné nároky žalovaného proti spoločnosti b-side, s.r.o. a spol. Žalovaný žalobcovi veril, preto návrh žaloby na zaplatenie vyššej sumy nenamietal. Až keď prišla žalovanému zo súdu výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podaný žalobný návrh, ktorá znela na oveľa vyššiu sumu, než žalovaný predpokladal, žalobca vysvetlil žalovanému, že súdny poplatok, ako aj odmena žalobcu sa počíta z celej žalovanej sumy. Tým, že žalobca svojvoľne, v rozpore s pokynom žalovaného, ako aj v rozpore s článkom II. ods. 1 zmluvy pripravil v mene žalovaného žalobu na zaplatenie vyššej sumy, než na akej sa v čase uzavretia zmluvy so žalovaným dohodol, pričom žalovaného na finančné dôsledky tohto postupu vôbec neupozornil, a ani následne sa neriadil pokynmi žalovaného, aby žalobca vzal žalobu v časti späť, žalovaný namietal nárok žalobcu na odmenu za zastupovanie v konaní s b-side, s.r.o. a spol. vo výške 403,34 eura za jeden úkon právnej služby, a mal za to, že v zmysle § 24 ods. 3 zákona o advokácii v spojení s článkom V. ods. 1 a 2 zmluvy, žalobcovi prislúcha odmena maximálne vo výške 253,94 eura za jeden úkon právnej služby. Podľa názoru žalovaného, žalobca však nemá nárok na odmenu za všetky vyfakturované úkony. Žalovaný od začiatku trval na tom, aby ho v súdnom konaní s b-side, s.r.o. a spol. zastupoval JUDr. Peter Timko osobne. Na pojednávaniach sa však namiesto JUDr. Petra Timka zúčastňoval advokátsky koncipient žalobcu JUDr. Grünwald, ktorý nebol na pojednávania pripravený, bol nesústredený, čo sa odzrkadlilo aj vo výsledku sporu na súde prvej inštancie, kedy Okresný súd Piešťany
rozsudkom č. k. 7C/98/2010-106 zo dňa 16.09.2011 rozhodol v neprospech žalovaného. Žalovaný už po prvom pojednávaní v spore sp. zn. 7C/98/2020 namietal u žalobcu skutočnosť, že pojednávania sa v zmysle ich dohody nezúčastnil JUDr. Peter Timko, ale JUDr. Grünwald, ktorý pojednávanie nezvládol. Žalovaný napriek tomu vysielal na pojednávania uvedeného koncipienta, čím porušil ustanovenia zmluvy a zákona o advokácii, ale aj svoju povinnosť postupovať pri výkone advokácie odbornou starostlivosťou. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobcovi neprislúcha žiadna odmena za účasť na pojednávaniach. Napriek všetkým okolnostiam bol žalovaný ochotný akceptovať nárok žalobcu na odmenu za zastupovanie žalovaného v konaní s b-side, s.r.o. a spol. za 3 úkony právnej služby a to: a) prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, b) žaloba a c) odvolanie proti rozsudku, každý úkon po 253,94 eura + 2x režijný paušál vo výške 7,21 eura a 1x režijný paušál vo výške 7,41 eura, t.j. spolu vo výške 783,65 eura. Žalovaný namietal aj spôsob výpočtu úrokov z omeškania, nakoľko žalobca v čiastočnom späťvzatí žaloby vychádzal len z pravdepodobnosti ich výpočtu.
7. Žalobca mal za to, že žalovaný mu nechce zaplatiť sumy vyúčtované predmetnými faktúrami za poskytnuté právne služby podľa Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, pretože nebol spokojný s tým, že prehral spor na prvoinštančnom súde vo veci sp. zn. 7C/98/2010. Žalovaný považoval rozsudok prvoinštančného súdu považoval za prekvapujúci, za veľký neúspech svojho právneho zástupcu, a preto ho žiadal o prehodnotenie faktúr. Nakoľko prvoinštančný rozsudok bol zrušený odvolacím súdom, konkrétne uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/212/2011 zo dňa 31.1.2013, ktorý zrušil prvoinštančný rozsudok ako nezákonný, čím dôvody nespokojnosti žalovaného odpadli. Po doručení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu žalovaný oznámil žalobcovi, že mu nezaplatí sumy vyúčtované v predmetných faktúrach.
8. Súd nariadil na prejednanie sporu viacero pojednávaní, a po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 12C/343/2012-205 zo dňa 28.2.2017, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 700,63 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2011 do zaplatenia, sumu 532,49 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.10.2011 do zaplatenia a sumu 492,90 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súčasne rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 16 ods. 1 až 3, § 18 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „ZoA“ alebo „zákon o advokácii“ v príslušnom tvare), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1, ods. 4, § 15, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 VoO (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov), § 517 ods. 1, 2 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov; ďalej aj ako len „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Rozsudok vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o poskytovaní právnych služieb dňa 12.4.2010 medzi stranami konania, ktorou sa žalobca ako advokát zaviazal zastupovať žalovaného v konaní pred súdmi (proti spoločnosti b-side s.r.o. a spol., vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/98/2010) a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi odmenu za právne služby vykonané na základe tejto zmluvy, v tarifných sadzbách uvedených vo VoO, ako aj náhrady (najmä náhradu za stratu času, cestovné atď.), tiež paušálnu náhradu nákladov (tzv. režijný paušál). Žalovaná prevzal záväzok uhradiť vyúčtovanú odmenu do 7 dní od doručenia faktúry. Strany sa v zmluve dohodli, že advokát je oprávnený dať sa pri poskytovaní právnych služieb zastúpiť iným advokátom. Ak tomu nebránia právne predpisy, je advokát oprávnený pri poskytovaní právnych služieb poveriť jednotlivými úkonmi tiež advokátskeho koncipienta alebo iného zamestnanca. Výsluchom žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že bývalý zamestnanec žalobcu JUDr. Peter Timko (advokát) žalovaného pred podpisom zmluvy upozornil, že zastupovanie musí prebiehať pod označením advokátskej kancelárie. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa e-mailom z 25.3.2010 zaslala návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalovanému na odsúhlasenie, v ktorej správe bol žalovaný upozornený, že pokiaľ ide o odmenu, zmluva všeobecne odkazuje na úpravu vyhlášky, obsahujúcej tabuľku tarifných sadzieb. Žalobca ďalším mailom z 5.5.2010 zaslal žalovanému koncept žaloby proti spoločnosti b-side s.r.o. na odsúhlasenie, pričom žalovaný bol tiež upozornený, že do žaloby bolo zarátané všetko, aj penále, úroky, proti konceptu žaloby nemal výhrady. Zastupovanie žalovaného na pojednávaní advokátskym koncipientom bolo súladné so zmluvnými dojednaniami (čl. II. bod 4). V danom spore sa žalobca domáhal zaplatenia odmeny za zastupovanie na pojednávaní 25.7.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, ako i za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 8.8.2011 a 5.9.2011. Žalovaný inicioval stretnutie strán,
ktoré sa konalo dňa 26.9.2011, kde prejavil nespokojnosť s vystupovaním koncipienta na pojednávaní, na čo žalobca prisľúbil, že do budúcna bude žalovaného vo veci zastupovať osobne advokát JUDr. Peter Timko. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný mal možnosť vyjadriť pripomienky k návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, koncept žaloby bol taktiež zaslaný žalovanému na odsúhlasenie. Súd prvej inštancie mal preto za to, že žalobca pri výkone advokácie nepostupoval v rozpore s odbornou starostlivosťou, ZoA, ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovi bola tak priznaná odmena za služby v právnej veci uplatňovania nárokov vo výške 23.916,56 eura na základe vyúčtovaných faktúr žalobcom č. 111/2011 z 15.8.2011 vo výške 700,63 eura, č. 121/2011 zo dňa 6.9.2011 vo výške 532,49 eur a č. 142/2011 z 24.10.2011 vo výške 492,90 eura. Hodnota jedného úkonu právnej služby predstavovala 403,34 eura. Žalovaný bol žalobcom na predmetných pojednávaniach zastúpený, pričom za účasť na prvom pojednávaní si vyúčtoval len 1/4 sadzby (pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci). Správne bol uplatnený aj režijný paušál 7,41 eura, ako aj náhrada cestovných nákladov, pokladničnými dokladmi bolo aj vyúčtované parkovné. Ďalší úkon právnej služby predstavoval odvolanie proti rozsudku. Žalobcovi boli priznané úroky z omeškania po uplynutí lehoty splatnosti uvedenej vo faktúre. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého vznikol úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28.2.2017 podal žalovaný včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co/325/2017-304 zo dňa 31.10.2018, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zrušujúci rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2018.
10. V nadväznosti na ust. § 18 ods. 1, 2 a 5 ZoA odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia zdôraznil, že advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Advokát je nepostrádateľným aktérom pri riadnom výkone spravodlivosti, v spoločnosti založenej na princípoch právneho štátu plní advokát osobitnú úlohu - musí slúžiť záujmom spravodlivosti, rovnako ako záujmom tých, ktorých právach a slobody je povinný presadzovať a obhajovať a je jeho povinnosťou nielen vystupovať v záujme veci klienta, ale tiež byť jeho radcom. Táto úloha teda na advokáta kladie celý rad zákonných a morálnych povinností (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ďalej len „ÚS ČR“ sp. zn. II. ÚS 644/18). Zmluvný záväzok poskytovať právne služby je treba považovať za základ záväzkovo-právneho vzťahu, na ktorý (zmluvný typ) dopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, s modifikáciou osobitnej právnej úpravy zákona o advokácii.
11. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že založil svoj právny názor na konštatovaní, že žalobca nekonal svojvoľne, keď pripravil v mene žalovaného žalobu, ktorej koncept žalovanému zaslal a ten následne so žalobou súhlasil. Súčasne mal za preukázané, že žalobca žalovaného upozornil, pokiaľ ide o odmenu za poskytovanie právnych služieb, že zmluva všeobecne odkazuje na úpravu VoO, obsahujúcej prehľadnú tabuľku tarifných sadzieb. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pri vyslaní advokátskeho koncipienta na pojednávania, žalobca konal v súlade s čl. II. bodom 4 zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 12.4.2010, uzavretej stranami sporu, napriek tomu však po prejavení nespokojnosti žalovaným, žalobca žalovanému klientovi prisľúbil do budúcna zastupovanie osobne advokátom. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie mal súd prvej inštancie za preukázané, že pri výkone advokácie žalobca nepostupoval v rozpore s odbornou starostlivosťou (ako ani so ZoA, či v rozpore s dobrými mravmi).
12. Odvolací súd skonštatoval, že žalovaný sa v predmetnom spore bránil vysokou nekvalitou poskytovaných služieb svojím zmluvným partnerom - advokátom, ktorý má právne povinnosti upravené osobitným zákonom (§ 18 ZoA). Medzi tieto povinnosti patrí tiež svedomité a dôsledné využívanie všetkých právnych prostriedkov a ich uplatňovanie v záujme klienta, tzn. kvalifikovanú znalosť právnych predpisov, schopnosť ich správnej aplikácie a dôsledné zastupovanie klienta v súdnom spore. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie uplatňovaný nárok žalobkyne neposudzoval dôsledne z hľadiska kritéria odbornej starostlivosti, vzhľadom na obranu žalovaného, ktorý dôvodne vytýkal žalobcovi, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď si ako advokát vôbec nevšimol, že zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca zažaloval (za žalovaného) zaplatenie
nájomného, je neplatná. Teda nekvalifikoval uvedenú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon pre absenciu obligatórnej zákonnej náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov. V kontexte uvedeného bolo bez právneho významu, že koncept žaloby žalobca poslal žalovanému na odsúhlasenie, keďže ho na uvedenú vadu právneho úkonu nielenže neupozornil, ale na jeho základe pripravil žalobu na plnenie zo zmluvy, ktorá bola absolútne neplatná. Rovnako tak bolo irelevantné, či žalovaný so žalobou súhlasil, keďže predmetom zmluvného záväzku strán bolo poskytnutie právnych služieb žalobcom žalovanému klientovi. Zmluvný záväzok poskytovať právne služby s odbornou starostlivosťou zahŕňa v sebe predovšetkým znalosť právnych predpisov, ich kvalifikovanú aplikáciu (hmotnoprávnu i procesnoprávnu), voľbu právneho prostriedku na uplatnenie (prípadne bránenie) práva klienta, svojho zmluvného partnera, tak aby uspel v spore s protistranou. Vyššie uvedený postup žalobcu však nezodpovedá splneniu povinnosti advokáta postupovať s odbornou starostlivosťou.
13. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie uplatňovaný nárok žalobkyne neposudzoval z hľadiska splnenia povinností advokáta, činnosť ktorého spočíva v zmluvnom záväzku poskytovať právne služby, ktorých podstatou je odborná starostlivosť zahŕňajúca kvalifikovanú znalosť platnej legislatívy, a rovnako tak aj jej aplikáciu na konkrétny prípad. Práve za týmto účelom si klient volí osobu znalú práva a preto advokát, hoci sa riadi pokynmi klienta, ak sú tieto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný a klienta o tom poučí (§ 18 ods. 1 ZoA). Jeho primárnou povinnosťou pri výkone advokácie je chrániť a presadzovať práva i záujmy klienta (§ 18 ods. 1 ZoA). Za nesplnenie svojej povinnosti advokát ako zmluvný partner, tak ako je to aj pri iných profesiách, znáša dôsledky spojené s porušením povinností. Žalovaný dôvodne poukazoval aj na rozpor s princípom spravodlivosti, ak bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi za všetky úkony právnej služby tak, ako by ich bol žalobca vykonal s náležitou odbornou starostlivosťou (hoci zmluva, na základe ktorej sa žalovaný domáhal peňažného plnenia v inom konaní, v ktorom ho zastupoval žalobca, je absolútne neplatná a v dôsledku prehry v spore bude žalovaný znášať náhradu trov konania protistrany). Vzhľadom na odplatné poskytovanie právnych služieb je plne legitímne zo strany klienta vyjadriť svoju nespokojnosť poukazom na nedostatok odbornej starostlivosti pri plnení zmluvného záväzku advokáta, pričom sa nejedná o „obviňovanie“ právneho zástupcu.
14. Odvolací súd v odôvodní zrušujúceho uznesenia ďalej uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť nárok žalobcu z hľadiska naplnenia zmluvnej a zákonnej povinnosti žalobcu ako advokáta (§ 18 ZoA) na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb, predovšetkým z hľadiska kvalifikovanej znalosti právnych predpisov, ich správnej aplikácie, a s tým spojeného dôsledného využitia právnych prostriedkov na ochranu a presadenie záujmov klienta, t. j. postupu s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie bude postupovať s náležitým argumentačným základom - právnej úvahy, vychádzajúcej z preukázaného skutkového stavu a naplnenia ustanovenia relevantných právnych noriem, predovšetkým ustanovenia § 18 ods. 1, 2, 5 ZoA., a bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, vrátane žalovanej. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07.
15. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie rozhodnutie, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, súd opätovne vykonal dokazovanie, tentokrát aj so zameraním sa na posúdenie kvality právnych služieb poskytnutých žalobcom žalovanému, zaplatenie ktorých je predmetom tohto súdneho sporu, aby súd mohol následne zodpovedne vecne a právne posúdiť dôvodnosť námietok žalovanej strany o porušení povinnosti žalobcu ako advokáta poskytovať právne služby s odbornou starostlivosťou. Súd preto vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o poskytnutí právnych služieb zo dňa 12.4.2010, faktúrou č. 111/2011 zo dňa 15.8.2011, faktúrou č. 121/2011 zo dňa 6.9.2011, faktúrou č. 142/2011 zo dňa 24.10.2011, poštovými podacími hárkami zo dňa 16.8.2011 a zo dňa 25.10.2011, poštovým podacím lístkom zo dňa 5.10.2011, emailmi odoslanými v dňoch 9.3.2012, 5.3.2012, 23.2.2012, 13.1.2017, 25.3.2010, 18.11.2009 a 4.11.2010. doplnením listinných dôkazov zo dňa 15.4.2014, osvedčením o evidencii vozidla zn. AUDI, EVČ: X., pokladničným blokom zo dňa 16.7.2011, potvrdením o priemerných
cenách pohonných látok z internetového portálu www.natankuj.sk, pokladničnými dokladmi zo dňa 25.7.2011 a zo dňa 5.09.2011, poskytnutím informácie v zmysle Poštových podmienok č. 732/2014, č. 731/2014, č. 733/2014, oznámením o odložení veci zo dňa 28.5.2014, rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/98/2010-106 zo dňa 16.9.2011, zápisnicami tunajšieho súdu o pojednávaní vo veci sp. zn. 7C/98/2010 zo dňa 25.7.2011, zo dňa 8.8.2011, zo dňa 5.5.2011, aj ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, výsluchmi a vyjadreniami strán sporu, dokazovanie doplnil o rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/98/2010-216 zo dňa 19.5.2015, o odvolanie protistrany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/98/2010-216 zo dňa 19.5.2015, a o uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/156/2015-284 zo dňa 30.3.2017, úplnými informatívnymi výpismi z obchodného registra o zápisoch spoločností BIZOŇ & PARNERS, s.r.o., ADVOKÁT JUDr. Peter TIMKO spol. s r. o. a vyhľadaním JUDr. Petra Timka v zozname advokátov vedených Slovenskou advokátskou komorou (ďalej aj ako len „SAK“ alebo „komora“ v príslušnom tvare), ďalšími vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový stav:
16. Z výpisu z obchodného registra zo dňa 19.6.2020 súd zistil, že žalobca vnikol zápisom do obchodného registra dňa 15.9.2007 za účelom poskytovania právnych služieb, pričom jeho jediným konateľom a spoločníkom od samotného začiatku bol iba JUDr. Juraj Bizoň. Od 28.9.2007 má odštepný závod v Nitre s názvom: Bizoň & Partners Bratislava, organizačná zložka Nitra.
17. V zozname advokátov SAK s je zapísaný iba jeden advokát s menom JUDr. Peter Timko, ktorý od 23.9.2016 poskytuje právne služby už iba ako jediný konateľ spoločnosti ADVOKÁT JUDr. Peter TIMKO spol. s r. o.
18. Z emailu zo dňa 18.11.2009 vyplýva, že štatutár žalovaného, Viliam Šimo, komunikoval s JUDr. Timkom ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
19. Z emailu zo dňa 25.3.2010 súd zistil, že advokát JUDr. Peter Timko kontaktoval v mene žalobcu žalovaného, v prílohe emailu zaslal žalovanému návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorý rieši tzv. „drobnejšie“ kauzy, predovšetkým nájomného. Zmluva explicitne hovorí iba o kauze b-side, s.r.o., ale jej textácia dovoľuje pod ňu podriadiť aj ďalšie podobné kauzy. JUDr. Timko uviedol, že nakoľko sa žalovaným dohodli, že najprv zažalujú iba nájomné a postupne predmet žaloby rozšíria, pokiaľ ide o odmenu, uviedol, že zmluva len všeobecne odkazuje na úpravu vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kde je uvedená prehľadná tabuľka tarifných sadzieb. V emaile zo dňa 4.11.2010 JUDr. Timko upozornil žalovaného, že Okresný súd Piešťany vo veci sp. zn. 7C/98/2010 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, a že súdny poplatok musí byť riadne zaplatený, t. j. pripísaný na účet súdu najneskôr v 15. deň od doručenia uznesenia, t.j. 17.11.2010, kedy súd zastavujúce uznesenie zruší. Ak však poplatok nebude zaplatený, konanie bude nenávratne zastavené, čo môže mať vplyv na premlčanie nároku.
20. Dňa 12.4.2010 uzatvorili žalobca ako advokát a žalovaný ako klient zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej sa advokát zaviazal poskytnúť klientovi právne služby súvisiace s ochranou a presadzovaním jeho práv a právom chránených záujmov, najmä vo veci uplatňovania nárokov proti spoločnosti b-side, s.r.o., ktoré klientovi vyplývajú zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. DE0209 zo dňa 6.4.2009 a klient sa zaviazal zaplatiť advokátovi za poskytnuté právne služby odmenu dohodnutú podľa zmluvy. Podľa článku II., ods. 1 zmluvy je advokát povinný postupovať pri poskytovaní právnych služieb s odbornou starostlivosťou, jednať čestne a svedomito, riadiť sa pokynmi klienta, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a v ich rámci uplatňovať všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá pre klienta za prospešné. Advokát je pri poskytovaní právnych služieb podľa tejto zmluvy viazaný iba zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach pokynmi klienta. Advokát nie je viazaný pokynmi klienta, pokiaľ ide o právny názor na vec alebo ak pokyny klienta odporujú dobrým mravom. Podľa čl. II., odseku 2 zmluvy, advokát sa zaväzuje oznámiť klientovi okolnosti, ktoré zistil pri plnení predmetu tejto zmluvy alebo ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov klienta. Ak advokát zistí, že pokyny klienta sú nevhodné či neúčelné pre plnenie predmetu zmluvy, je povinný na to klienta upozorniť. Podľa ods. 4 toho istého článku zmluvy je advokát oprávnený dať sa pri poskytovaní právnych služieb zastúpiť iným advokátom. Ak tomu nebránia právne predpisy, je advokát oprávnený pri poskytovaní právnych služieb poveriť jednotlivými úkonmi taktiež advokátskeho koncipienta alebo iného svojho zamestnanca. Podľa článku III., ods. 1 je klient povinný zaplatiť advokátovi odmenu v rozsahu a v lehote dohodnutých v zmluve. Podľa článku V., ods. 1 advokátovi prislúcha odmena za právne služby vykonané na základe tejto zmluvy, v tarifných sadzbách uvedených vo vyhláške č. 655/2004 Z. z.
Jednotlivé typy úkonov právnej služby sú uvedené v § 14 vyhlášky. Podľa odseku 2 tohto článku nárok advokáta na odmenu vznikne advokátovi okamihom, kedy vykonáva činnosť, o ktorú ho klient na základe a v medziach tejto zmluvy požiada. Skončením tejto zmluvy z akéhokoľvek dôvodu nie je dotknutý nárok advokáta na dohodnutú odmenu, ak tento nárok vznikol ešte pred skončením zmluvy. V odseku 4 toho istého článku je uvedené, že okrem odmeny dohodnutej podľa tejto zmluvy prislúchajú advokátovi podľa § 15 vyhlášky aj náhrady (najmä náhrada za stratu času, cestovné, výdavky na kolkové známky atď.) a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky tzv. režijný paušál (v r. 2010 v sume 7,21 eura) za každý úkon právnej služby. Podľa článku VI., ods. 1 advokát bude dohodnutú odmenu alebo iné peňažné nároky vyplývajúce z tejto zmluvy účtovať na základe faktúry doručenej klientovi poštou alebo odovzdanej klientovi osobne. K dohodnutej odmene a k iným peňažným nárokom vyplývajúcim z tejto zmluvy sa pripočíta príslušná daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako len „DPH“)v sadzbe účinnej ku dňu vzniku zdaniteľného plnenia, pretože advokát je platcom DPH. Podľa odseku 2 prvej vety tohto istého článku splatnosť odmeny alebo iných peňažných nárokov vyplývajúcich z tejto zmluvy je zmluvnými stranami dohodnutá na 7. deň odo dňa doručenia faktúry klientovi. V článku VII., ods. 3 sa strany dohodli, že právne vzťahy zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými právnymi predpismi, najmä Obchodným zákonníkom a zákonom o advokácii. V článku VII., odseku 4 zmluvné strany prehlásili, že si zmluvu pred podpísaním prečítali, jej obsahu plne rozumeli, bez výhrad s ňou súhlasili a na dôkaz ju slobodne, vážne a bez tiesnivých okolností vlastnoručne podpísali.
21. Predžalobnou výzvou zo dňa 26.2.2012 oznámil žalobca žalovanému, že eviduje voči nemu tri neuhradené faktúry č. 111/2011, 121/2011 a 142/2011 v celkovej sume 1,726,02 eura, a vyzval žalovaného na ich úhradu do 5 dní od doručenia výzvy.
22. Z oznámenia SAK zo dňa 28.5.2014 o odložení veci vyplýva, že SAK sa zaoberala sťažnosťou žalovaného na JUDr. Juraja Bizoňa, advokáta, pre neodborný a neprofesionálny prístup, pričom uzavrela, že prípadné disciplinárne previnenie je premlčané. Slovenská advokátska komora podotkla, že žalobca emailom dňa 5.5.2010 zaslal žalovanému koncept žaloby na odsúhlasenie, pričom podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný nemal proti konceptu v časti výšky pohľadávky proti spoločnosti b-side, s.r.o. žiadne výhrady. Dodala, že samotný neúspech v spore alebo jeho neukončenie nemožno samo osebe bez ďalšieho považovať za disciplinárne previnenie advokáta.
23. Žaloba pôvodne podaná spoločnosťou Credit Piešťany, s.r.o. proti žalovaným 1.) b-side, s.r.o., 2.) T. L.Á. a 3.) T. L., o zaplatenie sumy 23.916,56 eura bola doručená Okresnému súdu Piešťany dňa 17.5.2010. Žalobe bola pridelená spisová značka 7C/98/2010, pričom spoločnosť Credit Piešťany, s.r.o. bola v čase podania žaloby zastúpená právnym zástupcom: BIZOŇ & PARNERS, s.r.o. Žalobný nárok žalobca odvodzoval od zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.4.2009 a do dodatkov č. 1 a 2. k tejto zmluve. Súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom č. k. 7C/98/2010-106 zo dňa 16.9.2011, ktorým rozhodol, že nárok žalobcu z nájomného titulu proti žalovanému v 1. rade a z ručiteľského záväzku proti žalovaných v 2. a v 3. rade nie je dôvodný. Proti medzitýmnemu rozsudku podal za žalovaného (pozícii žalobcu) jeho právny zástupca odvolanie. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/212/2011-152 zo dňa 31.1.2013 z dôvodu, že „negatívny“ medzitýmny rozsudok by odporoval vlastnému zmyslu tohto druhu rozhodnutia.
24. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/98/2010-216 zo dňa 19.5.2015 súd zistil, že súd ním zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 8.494,96 eura, vo zvyšku a voči žalovaným v 1. a v 2. rade žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.4.2009 je absolútne neplatná pre absenciu dojednania spôsobu platenia nájomného podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, absencia ktorej znamená absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona. Žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenie v sume 8.494,96 eura vo výške sumy nezaplateného nájomného za obdobie mesiacov 8/2009 až 12/2009, keďže bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade vypratal prenajaté priestory ku koncu decembra 2009. Súd preto žalobu zamietol v časti nájomného za obdobie od 1/2010 do 6/2010 v sume 15.422,40 eura, t. j. počas „plynutia“ výpovednej doby, kedy žalovaný v 1. rade už predmetné priestory neužíval. Z uvedeného vyplýva, že žaloba znela na zaplatenie sumy 23.917,36 eura s príslušenstvom titulom nezaplateného nájomného. Keďže ručiteľský vzťah je akcesorický vzťah, nemôže existovať bez hlavného záväzkového právneho vzťahu, t. j. bez nájomného vzťahu. Keďže zmluva o nájme je neplatná, neplatné je aj ručiteľské vyhlásenie v tejto zmluve.
25. Žalovaný (v pozícii žalobcu) podal proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/98/2010-216 zo dňa 19.5.2015 odvolanie, v ktorom, okrem iného, tvrdil, že predmetná zmluva sa nespravuje výlučne režimom zákona o nájme nebytových priestorov, ale režimom Občianskeho zákonníka, keďže spoločne s nebytovými priestormi sa prenajímal aj súbor veci ako vec hromadná, a to letná terasa, spoločné priestory na prízemí budovy, spoločné priestory v suterénnych priestoroch a ďalšie, ktoré vymenoval.
26. Rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/98/2010-216 zo dňa 19.5.2015 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/156/2015-284 zo dňa 30.3.2017. Z rozhodnutia odvolacieho súd vyplynulo, že predmetom nájmu podľa článku I. bod. 2 a 3 nájomnej zmluvy boli predmetom zmluvy aj časť suterénnych priestorov, letná terasa, spoločné priestory ležiace v suterénnych priestoroch, spoločné priestory ležiace na prízemí budovy, vybavenie kuchyne (taniere, príbory, panvice), zariadenie reštaurácie (napr. stoly, stoličky, chladničky, kosačka), technologické zariadenia. Odvolací súd zdôraznil, že prenajímateľ dal nájomcovi do nájmu aj letnú terasu o výmere 179 m2, ležiacu na parcele č. 287/2 ( príloha č. 3 označené červenou farbou ), a preto bude potrebné doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či v zmluve označenú letnú terasu možno podradiť pod § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb., a teda či ide o nebytový priestor, keďže z vykonaného dokazovania to nevyplývalo. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že letná terasa alebo iný predmet nájmu nemožno podradiť pod ust. § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb., a keďže predmet nájmu bol prenajatý ako celok, zmluvu z hľadiska jej platnosti nebude možné skúmať podľa zákona č. 116/1990 Zb., ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vychádzalo zo záveru, že zmluva o nájme je absolútne neplatná, je preto predčasné. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 166/1990 Zb., nebytovými priestormi sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie. Miestnosť je stenami ohraničený uzavretý priestor v nejakej budove, napr. izba, pivnica, sieň.
27. Faktúrou č. 111/2011 zo dňa 15.8.2011 so splatnosťou do 7 dní od jej doručenia, podľa článku V. odsek 1 a 4 zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej dňa 12.4.2010 vyfakturoval žalobca žalovanému odmenu a náhrady za právne služby poskytnuté v právnej veci uplatňovania nárokov v sume 23.916,56 eura proti spoločnosti b-side, s.r.o. a ručiteľom, vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/98/2010. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 403,34 eura s tým, že ku každému aj necelému úkonu právnej služby prislúcha tzv. režijný paušál v sume 7,41 eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Predmetnou faktúrou žalobca účtoval nasledujúce úkony právnej služby a súvisiace náhrady: A/ zastupovanie na pojednávaní dňa 25.7.2011 bez prejednania veci vo výške 1/4 sadzby, t. j. 100,84 eura, režijný paušál vo výške 7,41 eura, náhradu cestovných nákladov na trase Nitra - Piešťany a späť [(54 km x 2 x 0,183 eura) + (108 km x 7,8 l x 1,450 eura /100km)] vo výške 31,98 eura, parkovné vo výške 0,80 eura; a B/ zastupovanie na pojednávaní dňa 8.8.2011 vo výške 403,34 eura, režijný paušál vo výške 7,41 eura a náhradu cestovných nákladov na trase Nitra - Piešťany a späť [(54 km x 2 x 0,183 eura) + (108 km x 7,8 l x 1,462 eura/100 km)] vo výške 32,08 eura, všetko spolu 583,86 eura + 20 % DPH, t. j. 700,63 eura vrátane DPH. Podľa pokladničného bloku zo dňa 25.7.2011 bolo uhradené parkovné v Piešťanoch za čas od 09:18 hod. do 10:33 hod. v sume 0,80 eura.
28. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že žalobca zasielal dňa 16.8.2011 zásielku žalovanému pod podacím číslom 40205307, keď podľa informácie poskytnutej v zmysle Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s. pod č. 732/2014 predmetnú zásielku prevzal konateľ žalovaného dňa 18.8.2011.
29. Faktúrou č. 121/2011 vystavenou dňa 6.9.2011 so splatnosťou do 7 dní od jej doručenia, podľa článku V. ods. 1 a 4 zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej dňa 12.4.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému odmenu a náhrady za právne služby poskytnuté v právnej veci uplatňovania nárokov v sume 23.916,56 eura proti spoločnosti b-side, s.r.o. a ručiteľom, vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/98/2010. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 403,34 eura s tým, že ku každému aj necelému úkonu právnej služby prislúcha tzv. režijný paušál v sume 7,41 eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Predmetnou faktúrou žalobca vyúčtoval nasledujúce úkony právnej služby a súvisiace náhrady: zastupovanie na pojednávaní dňa 5.9.2011 vo výške 403,34 eura, režijný paušál vo výške 7,41 eura, náhradu cestovných nákladov na trase Nitra - Piešťany a späť [(54 km x 2 x 0,183 eura) + (108 km x 7,8 l x 1,451 eura/100km)] vo výške 31,99 eura, parkovné vo výške 1 euro, všetko spolu 443,74 eura + 20 % DPH, t. j. 532,49 eura vrátane DPH. Podľa pokladničného bloku zo dňa 05.09.2011 bolo uhradené parkovné v Piešťanoch za čas od 08:45 hod. do 09:58 hod. v sume 1 euro.
30. Z poštového podacieho lístka vyplýva, že žalobca zasielal dňa 5.10.2011 zásielku žalovanému pod podacím číslom RR 402019252 SK, keď podľa informácie poskytnutej v zmysle Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s. pod č. 731/2014 predmetnú zásielku prevzal konateľ žalovaného dňa 7.10.2011.
31. Faktúrou č. 121/2011 vystavenou dňa 24.10.2011 so splatnosťou do 7 dní od jej doručenia, podľa článku V. ods. 1 a 4 zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej dňa 12.4.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému odmenu a náhrady za právne služby poskytnuté v právnej veci uplatňovania nárokov v sume 23.916,56 eura proti spoločnosti b-side, s.r.o. a ručiteľom, vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/98/2010. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 403,34 eura s tým, že ku každému aj necelému úkonu právnej služby prislúcha tzv. režijný paušál v sume 7,41 eura podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Predmetnou faktúrou si žalobca vyúčtoval nasledujúce úkony právnej služby: odvolanie zo dňa 6.10.2011 proti rozsudku zo dňa 16.9.2011 vo výške 410,75 eura (vypočítané ako tarifná odmena 403,34 eura/úkon + režijný paušál 7,41 eura/úkon) + 20 % DPH, t. j. 492,90 eura vrátane DPH.
32. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že žalobca zasielal dňa 25.10.2011 zásielku žalovanému pod podacím číslom 40225174, keď podľa informácie poskytnutej v zmysle Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s. pod č. 733/2014 predmetnú zásielku prevzal konateľ žalovaného dňa 26.10.2011.
33. Z osvedčenia o evidencii vozidla č. U. XXXXXX súd zistil, že žalobca bol v danom čase vlastníkom motorového vozidla zn. AUDI, typu AA SEDAN s EVČ: X.. Podľa pokladničného bloku zo dňa 16.7.2011 cena benzínu v daný deň zodpovedala sume 1,450 eura za 1 liter. Podľa internetového portálu www.natankuj.sk cena benzínu k 8.8.2011 bola 1,462 eura za 1 liter a k 5.9.2011 bola 1,451 eura za 1 liter.
34. Zo zápisníc o pojednávaní v súdnom spore vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/98/2010 súd zistil, že: 1.) dňa 25.7.2011 sa začalo pojednávať o 10.15 hod., pri začatí pojednávania bol prítomný právny zástupca žalobcu, pričom pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci; 2.) dňa 8.8.2011 sa začalo pojednávať o 8.30 hod., pri začatí pojednávania bol JUDr. Tomáš Grünwald, na základe poverena žalobcu ako právneho zástupcu žalovaného liena. Pojednávanie bolo otvorené, zástupca žalobcu JUDr. Grünwald sa vyjadril, že zotrvávajú na podanej žalobe, zmluvu o nájme nebytových priestorov považujú za platnú, a žalovaní neplnili svoje záväzky z tejto zmluvy. Žalovaní v 2. a v 3. rade boli ručiteľmi žalovaného. Keďže nájomnú zmluvu považovali za platnú, za platný považovali aj ručiteľský záväzok. Poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne požadoval s odkazom na čl. V. zmluvy. Pojednávanie bolo po prejednaní veci bolo odročené na termín 5.9.2011 o 9,00 hod.; 3.) dňa 5.9.2011 sa začalo pojednávať o 9,00 hod. (pozn. prvú stranu zápisnice mal súd k dispozícii z pripojeného spisu sp. zn. 7C/98/2010), pojednávanie bolo otvorené, došlo aj k prejednaniu veci. Na pojednávaní bol prítomný aj žalobca, avšak ani zo zápisnice, ani z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7C/98/2010 nie je možné zistiť, ktorá osoba konajúca za žalobcu (pozn. keďže je právnickou osobou poskytujúcou právnej služby), bola osobne prítomná na danom pojednávaní. Táto osoba konajúca v mene žalobcu ako právneho zástupcu uviedla, že sa pridržiavajú predošlých vyjadrení, vrátane písomného vyjadrenia doručeného súdu. Zotrvali na tvrdení, že zmluva je platná, vrátane ručiteľského záväzku. Výklad zmluvy ako neplatnej nie je v súlade so spoločenským záujmom. Pojednávanie skončilo o 9,45 hod., a bolo odročené po prejednaní veci na deň 16.9.2011 o 9,00 hod. za účelom vyhlásenia rozsudku.
35. Žalobca emailom zo dňa 23.2.2012 upozornil žalovaného, že neeviduje úhradu nasledujúcich faktúr: faktúra č. 111/2011 zo dňa 15.8.2011 vystavená na sumu 700,63 eura vrátane DPH, faktúra č. 121/2011 zo dňa 6.9.2011 vystavená na sumu 532,49 eura vrátane DPH a faktúra č. 142/2011 zo dňa 24.10.2011 vystavená na sumu 492,90 eura vrátane DPH.
36. Žalovaný na email žalobcu zo dňa 23.2.2013 reagoval emailom zo dňa 5.3.2012, v ktorom uviedol, že si je vedomý toho, že nie sú uhradené niektoré faktúry žalobcu a zhrnul svoje výhrady. Žalovaný uviedol, že sa mu nepáčilo, že žalobca žaloval maximálnu možnú sumu, teda namiesto cca 8.400 eur bolo žalovaných takmer 24.000 eur, čo by žalovanému nevadilo, pokiaľ by sa súdne poplatky a odmena advokáta nevypočítavala práve z výšky žalovanej sumy, na čo žalovaný nebol upozornený. Po prvej konzultácii a prejednaní podkladov žalobca žalovanému oznámil, že nájomná zmluva je v poriadku, a že i ostatné podklady a dokumenty nasvedčovali tomu, že v konaní bude mať žalovaný úspech. Protistrana
však našla chybičku, ktorú využila a označila ju za neplatnú. Žalovaný v emaile tiež uviedol, že si žalobcu vybral preto, aby bol osobne zastupovaný JUDr. Petrom Timkom. Keď JUDr. Timko podpisoval zmluvu, ani slovom sa nezmienil žalovanému, že na pojednávania bude chodiť niekto iný. Na pojednávania však chodil JUDr. Grünwald, ktorého prekonala mladučká právnička protistrany. Aj napriek telefonátom žalovaného smerovaným JUDr. Timkovi o nespokojnosti žalovaného s vystupovaním JUDr. Grünwalda, tento sa zúčastnil aj ďalších pojednávaní, až prišlo k vyhláseniu rozsudku. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca viedol jeho zastupovanie na súde nezodpovedne, nepripravene a podcenil protistranu, dôsledkom čoho prišlo k rozsudku, ktorý žalovaného prekvapil. Preto si žalovaný vyžiadal stretnutie so žalobcom v Nitre, kde prejavil nespokojnosť a predpokladal, že žalobca vystavené faktúry prehodnotí
37. Na email žalovaného zo dňa 5.3.2012 reagoval žalobca emailom zo dňa 9.3.2012. Žalobca zdôraznil, že zmluva o právnej pomoci je pre obe strany záväzná. V zmluve je jasne zakotvené, že kancelária môže poveriť právnymi službami aj koncipienta. Podpísaná zmluva navyše jasne a zrozumiteľne uvádza, že v otázkach odmeny sa postupuje podľa tarifných vzorcov zakotvených vo vyhláške č. 655/2004 Z. z. Taktiež žalobca uviedol, že emailom zo dňa 5.0.2010, ešte pred podaním žaloby, bol celý koncept žaloby daný žalovanému na odsúhlasenie. V koncepte bol uvedený celý nárok, voči čomu žalovaný neprejavil žiadne výhrady, preto bola žaloba dňa 14.5.2010 v takom znení odoslaná na súd. Žalobca v emaile taktiež uviedol, že dňa 26.9.2011 sa konalo rokovanie v Nitre, o ktoré požiadal žalovaný, čo bolo v čase plynutia odvolacej lehoty proti nepriaznivému rozsudku určujúcemu neplatnosť nájomnej zmluvy. Spracovaniu odvolania sa venoval osobne JUDr. Timko, a žalobca prisľúbil žalovanému, že veci sa bude venovať výlučne JUDr. Peter Timko, ktorý sa venoval veci aj predtým, iba na pojednávania vyslaný advokátsky koncipient JUDr. Grünwald, avšak vždy pred pojednávaním robil s ním žalobca prípravu. Taktiež žalobca uviedol, že emailu žalovaného zo dňa 5.3.2012 nevenovali iba letmú pozornosť, ktorom tiež žalobca uviedol, že emailu žalovaného zo dňa 5.3.2012 nevenovali iba letmú pozornosť, a že na základe tohto emailu žalovaného ukončili spoluprácu s JUDr. Grünwaldom.
38. Žalobca na pojednávaniach v dňoch 11.3.2014 a 4.11.2016 predniesol súdu, že úspech v spore nemá žiadny vplyv na tarifnú odmenu, žalovaný podpísal zmluvu, v ktorej súhlasil s tým, že ho na pojednávaní môže zastupovať aj advokátsky koncipient, nemal voči tomu výhrady, a s týmto argumentom prišiel až potom, čo bol vo veci sp. zn. 7C/98/2010 vyhlásený rozsudok a boli mu zaslané faktúry za poskytované služby. Preto žalobca trvá na podanej žalobe, teda aj na plnej úhrade vyúčtovaných právnych služieb na základe troch predmetných faktúr. Tvrdenia žalovaného o tom, že sa dohodol s JUDr. Timkom, ktorý mal tvrdiť, že bol zamestnancom žalobcu, a že prisľúbil žalovanému výlučné zastupovanie, je ničím nepodložené tvrdenie. Na vizitke, ktorú mu dával JUDr. Timko, muselo byť uvedené, že tento pracuje pre žalobcu, aj zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzavrel žalovaný so žalobcom, a nie s JUDr. Timkom. Navyše, pán Timko bol advokátom žalobcu, nebol teda jeho zamestnancom. Z emailovej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaný nemal výhrady ku konceptu žaloby, pretože žalobca by ho nenútil na žalovanie vyššej sumy, ak by tak výslovne nechcel. Ani tvrdenie žalovaného, že už po prvom pojednávaní vo veci sp. zn. 7C/98/2010 namietal zastupovanie koncipientom JUDr. Grünwaldom, nie je ničím podložené. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný nespokojnosť s týmto koncipientom preukázateľne prvýkrát spomenul v emaile zo dňa 5.3.2012, a osobné stretnutie s JUDr. Timkom, JUDr. Bizoňom a koncipientom JUDr. Grünwaldom, na ktoré sa odvoláva žalovaný, sa konalo až dňa 26.9.2011, teda po vyhlásení rozsudku zo dňa 16.9.2011 vo veci sp. zn. 7C/98/2010, a teda nie hneď po prvom pojednávaní, na ktorom bol žalovaný zastúpený týmto koncipientom. Tvrdenia, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkom sumu 1.470,- eur žalovaný ničím nepodložil. Žalovaný súhlasil s tarifnou odmenou priamo v zmluve. Ak by žalovaný predmetný spor sp. zn. 7C/98/2010 vyhral, určite by nenamietal výšku žalovanej sumy. Žalovaný v čl. II. ods. 4 zmluvy výslovne súhlasil so zastupovaním koncipientom. Osobné výhrady predniesol žalovaný až po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie vo veci sp. zn. 7C/98/2010. žalovaný okrem výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby odmieta uhradiť všetky vyfakturované úkony, pri ktorých bol zastúpení advokátskym koncipientom. Potom, čo žalovaný preukázateľne vyslovil nespokojnosť so zastupovaním advokátskym koncipientom, vo veci následne konal už iba JUDr. Timko. Rozsudok na ktorý sa žalovaný odvoláva, bol následne zrušený odvolacím súdom, na ten však žalovaný už cielene nepoukazuje. V zmluve nie je upravená povinnosť žalobcu ako advokáta upozorniť žalovaného klienta na výšku súdnych poplatkov a na výšku tarifnej odmeny, tieto skutočnosti si mohol jednoducho zistiť z príslušných právnych predpisov. Vecou sa zaoberala aj notárska komora, a to na základe sťažnosti žalovaného na JUDr. Bizoňa, ktorá rozhodla o odložení veci a postup žalobcu bol vyhodnotený ako správny, pričom poukázala na email zo dňa 5.5.2010, ktorým bola
navrhovaná žaloba doručená žalovanému ešte pre jej podaním poukázal aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený medzitýmny rozsudok.
39. Žalobca na pojednávaní dňa 31.1.2017 predniesol súdu, že email zo dňa 25.3.2010, na ktorý sa odvoláva žalovaný, bol odoslaný 2 mesiace pred odaním žaloby, vedenej pod sp. zn. 7C /98/2010, pričom predmetom sporu bolo v podstate iba nájomné, strany pritom plánovali ešte osobné stretnutie v Nitre, a teda pred podaním žaloby mali strany ešte dostatok času na to, aby žaloba bola podaná na sumu, na ktorú bola podaná. Žalovaný mal návrh žaloby k dispozícii dňa 5.5.2010, čo vyplýva aj z emailu zo dňa 9.3.2012. V emaile zo dňa 25.3.2010 nie je žalovaná suma vyčíslená, a preto tento email nie je dôkazom o dohode o výške žalovanej sumy v spore sp. zn. 7C/98/2010. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nevenoval návrhu žaloby zvýšenú pozornosť, neobstoja, pretože žalovaná suma je uvedená hneď na titulnej strane žaloby, a žalovaný si ju musel hneď všimnúť. Žalovaný nepreukázal uloženie žiadneho konkrétneho pokynu žalobcovi. Súdny poplatok v konaní sp. zn. 7C/98/2010 napokon zaplatil bez toho, aby navrhol čiastočné späťvzatie žaloby, preto jeho argumentáciu, že nechcel zaplatiť poplatok v takej výške, ktorý napokon zaplatil, považuje žalobca za účelovú. Z emailu zo dňa 25.3.2010 nevyplýva dohoda na tarifnej odmene v sume 253,94 eura/ úkon právnej služby. Tarifná odmena podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z sa úplne obvykle určuje podľa výšky žalovanej sumy, v danom prípade zo sumy 23.916,56 eura. Na základe výpisov z účtov predložených žalovaným v spore žalobca uviedol, že akceptuje úhradu sumy 1.470,- eur žalovaným, čo však nemá žiadny vplyv na predmet tohto sporu, keďže ide o úhrady z období, ktoré predchádzali vystaveniu predmentých faktúr. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že mu JUDr. Timko prisľúbil výhradné zastupovanie. Zo zápisníc vo veci sp. zn. 7C/98/2010, na ktorých žalovaného zastupovala advokátsky koncipient JUDr. Grünwald vyplýva, že tento na pojednávaniach aktívne vystupoval, že nebol pasívny a nepripravený. Osobné stretnutie medzi stranami sporu, vrátane koncipienta, sa preukázateľne uskutočnilo 26.9.2011, t. j. až po vydaní rozsudku. K ukončeniu spolupráce s týmto koncipientom došlo z iných dôvodov, než pre nespokojnosť žalovaného s týmto koncipientom. Vyjadrenie SAK je mimoriadne dôležité, keďže SAK predstavuje autoritu nad poskytovaním právnych služieb, a táto v oznámení o odložení veci zo dňa 28.5.2014 nekonštatovala žiadne nedostatky postupu žalobcu.
40. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 4.11.2016 súd zistil, že žalovaný spoznal JUDr. Timka na jednom pojednávaní, v ktorom bol žalovaný vypočúvaný ako svedok. Na základe vystupovania JUDr. Timka žalovaný prejavil záujem o zastupovanie JUDr. Timkom v súdnom spore, ten so zastupovaním súhlasil, preto mu žalovaný poslal podklady na zastupovanie v konaní proti spoločnosti b-side s.r.o. Neskôr sa žalovaný s JUDr. Timkom stretli, na ktoré stretnutie JUDr. Timko priniesol zmluvu na zastupovanie s tým, že zastupovanie musí byť pod hlavičkou advokátskej kancelárie, kde bol JUDr. Timko zamestnaný. Žalovaný zmluvu podpísal, na základe čoho ho žalobca začal zastupovať. Žalovaný nevenoval pozornosť tomu, aká bude žalovaná suma, bolo mu povedané, že tam zarátajú všetko, penále, úroky. Až neskôr si žalovaný uvedomil, že od toho závisí výška súdneho poplatku aj odmena advokáta. Keď žalovanému prišla výzva na zaplatenie súdneho poplatku, kontaktoval JUDr. Timka, ktorý mu vysvetlil, že suma poplatku sa odvíja od výšky žalovanej sumy, kedy začali prvé konflikty medzi žalovaným klientom a jeho právnym zástupcom. Žalovaný omietal zaplatiť poplatok, náklady sa zdali byť žalovanému neprimerane vysoké, preto ho nezaplatil, súd vydal uznesenie o zastavení konania, avšak JUDr. Timko ho poučil, že ak poplatok nezaplatí, súd konanie zastaví, a nebude môcť podať žalobu znova. Preto žalovaný poplatok zaplatil, neskôr súd vydal medzitýmny rozsudok. Keby vedel, aké vysoké náklady budú pre žalovaného vyplývať z daného sporu, nešiel by do toho. Žalovaný nebol prítomný na všetkých pojednávaniach vo veci sp. zn. 7C/98/2010, na jedno sa bol pozrieť, a nebol spokojný so zastupovaním JUDr. Grünwaldom. Hneď telefonicky vyjadril nespokojnosť aj JUDr. Timkovi aj JUDr. Bizoňovi, až neskôr vyjadroval svoju nespokojnosť aj emailmi. Inicioval aj osobné stretnutie zmluvných strán v Nitre, kde sa stretli JUDr. Timko, JUDr. Bizoň, JUDr. Grünwald a žalovaný, kde im žalovaný výslovne povedal, že chcel, aby ho zastupoval iba JUDr. Timko, s ktorým sa tak od začiatku dohodol, tam mu povedali, že v zmluve žalovaný podpísal, že ho môže zastupovať aj ktokoľvek iný. JUDr. Grünwald konanie žalovaného vo veci sp. zn. 7C/98/2010 „potopil.“ Skutočnosť, že neskôr s ním ukončil žalobca pracovný pomer, nebola pre žalovaného už zaujímavá.
41. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 4.11.2016, 31.1.2017 uviedla, že vo veci sp. zn. 7C/98/2010, v ktorom bol žalovaný zastúpený žalobcom, Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 7C/98/2010-216 zo dňa 19.5.2015 rozhodol titulom bezdôvodného obohatenia, a nie na základe nájomnej zmluvy, o ktorej v tomto rozsudku súd v odôvodnení vyslovil, že je absolútne
neplatná. Žalobca sám nepredložil súdu žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývala výška odmeny za jeden úkon právnej služby. Žalobca by mal preukázať, že žalovaný mu dal výslovný pokyn na zmenu žaloby vo výške, ktorá je v prílohe emailu zo dňa 25.3.2010.
42. V písomných vyjadreniach právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.470,- eur v dvoch čiastkach, a to sumu 977,10 eura dňa 20.5.2010 a sumu 492,90 eura dňa 11.5.2011, o čom predložila súdu výpisy z účtu žalovaného (č.l. 174-175 spisu). JUDr. Timko v emaile zo dňa 25.3.2020 uvádza: „nakoľko sme sa dohodli, že najprv zažalujeme iba nájomné, a postupne predmet žaloby rozšírime,“ a teda dohodli sa so žalovaným, že najprv zažalujú iba nájomné, t. j. zaplatenie sumy 8.494,16 eura, a že až postupne predmet žaloby rozšíria. Predmetný spor zveril žalovaný kvalifikovanej advokátskej kancelárii, a preto návrhu žaloby už nevenoval zvýšenú pozornosť, a ju preto „nerozporoval,“ keďže sa emaile dohodli iba na sume nájomného. Žalobca pripravil pre žalovaného koncept žaloby znejúcej skoro na trojnásobne vyššiu sumu, než sa dohodli, a teda postupoval v rozpore s pokynmi klienta, ktorými je advokát povinný sa riadiť podľa § 18 ods. 1 ZoA aj čl. II. ods. 1 zmluvy. Podľa čl. II zmluvy, advokát nie je viazaný pokynmi klienta, pokiaľ ide o právny názor na vec alebo ak pokyny klienta odporujú dobrým mravom. Podľa § 567 Obchodného zákonníka, činnosť na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujem mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v tých prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ako to zakazuje zmluva alebo mandant. Žalobca nerešpektoval pokyny žalovaného, a na zmenu postupu, kedy sa rozhodol podľa žalobu na oveľa vyššiu sumu, potreboval výslovný súhlas žalovaného klienta, ktorý však neobdŕžal. Žalovaný nebol žalobcom vôbec výslovne upozornený na následky zmeny postupu žalobcu, ktoré žalobca urobil bez výslovného súhlasu klienta. Preto nenamietanie, príp. „nerozporovanie“ konceptu žaloby žalobcom nemožno v danom prípade považovať za súhlas žalovaného so zmenou postupu žalobcu, aký má na mysli ust. § 567 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z emailu zo dňa 25.3.2010 nepochybne vyplýva, že podaním žaloby na oveľa vyššiu sumu sa žalobca preukázateľne odchýlil od pokynov žalovaného podstatným spôsobom bez toho, aby boli na takýto postup žalobcu splnené zákonné podmienky, navyše bez toho, aby na túto skutočnosť a na jej dôsledky, hlavne takmer trojnásobne vyšší poplatok a takmer dvojnásobne vyššie odmena, čím žalobca porušil čl. II, ods. 1 zmluvy, ust. § 18 ods. 1 ZoA a § 567 ods. 3 Obchodného zákonníka. Neposkytnutie riadnych, včasných a hlavne komplexných informácií žalovanému zo strany žalobcu ako jeho právneho zástupcu nemožno odôvodniť tvrdením, že v zmluve nie je ustanovená povinnosť právneho zástupcu upozorniť klienta na výšku súdnych poplatkov a na výšku tarifnej odmeny, že tieto informácie si mohol žalovaný jednoducho zistiť z príslušných právnych predpisov. Podľa čl. II. ods. 2 zmluvy bol advokát povinný upozorniť žalovaného klienta okolnosti, ktoré zistil pri plnení predmetu zmluvy alebo ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov klienta. Podľa § 567 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Z čl. II., ods. 2 zmluvy a § 567 ods. 1 a 2 Obchodného zákopníka vyplýva, že príprava a podanie žaloby na sumu vo výške trojnásobku účastníkmi pôvodne dohodnutej žalovanej sumy, ktorej vyplýva pre žalovaného klienta aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške trojnásobku predpokladaného súdneho poplatku, ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu takmer vo výške dvojnásobku pôvodne dohodnutej odmeny, sú okolnosťami, o ktorých mal žalobca žalovaného jednoznačne vopred a výslovne informovať, a vyžiadať si jeho výslovný súhlas podľa § 567 ods. 3 Obchodného zákonníka. Tvrdenia žalobcu, že je vylúčené, aby výška tarifnej odmeny bola v rozpore so zmluvou o poskytovaní právnych služieb, je nepravdivé, vzhľadom na ust. § 24 ods. 1 a 3 ZoA, podľa ktorého odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, za tarifnú hodnotu sa považuje výška plnenia alebo cena veci, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Pri začatí poskytovania právnej služby sa strany dohodli na žalobe o zaplatení nájomného v sume 8,.494,16 eura, ktorá suma je tarifnou hodnotou podľa 10 ods. 2vylášky č. 655/2004 Z. z., z čoho vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na odmene žalobcu vo výške vypočítanej ako 220,74 eura + 16,60 eura x 2, t. j v sume 253,94 eura/úkon právnej službe, a nie na odmene 403,34 eura /úkon právnej služby. O tom, že žalovaný komunikoval s JUDr. Timkom ešte pred prevzatím predmetného prípadu žalobcom, nasvedčuje aj emailová komunikácia medi nimi z 18.11.2009 ohľadom kauzy, v ktorej žalovaný vystupoval ako svedok. Uzavretie zmluvy so žalobcom mala byť iba akási povinná formalita. Pôvodne sa dohodli iba s JUDr. Timkom, a preto očakával, že ho bude zastupovať JUDr. Timko aj na pojednávaniach. Nespokojnosť so zastupovaním koncipientom žalovaný vyjadril najprv telefonicky, až neskôr emailom. Keďže k osobnému
stretnutiu JUDr. Timka, JUDr. Bizoňa, koncipienta a žalovaného došlo dňa 26.9.2011, neobstojí tvrdenie žalobcu, že prvýkrát žalovaný namietal nespokojnosť s koncipientom až v emaile zo dňa 5.3.2012.
43. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej písomne uviedla, že Slovenská advokátska komora nevyhodnotila postup JUDr. Bizoňa ako správny, ako tvrdil žalobca na pojednávaní dňa 4.11.2016, sťažnosť odložila z dôvodu premlčania prípadného disciplinárneho previnenia JUDr. Juraja Bizoňa. V oznámení komora len skonštatovala, že v zmluve bolo uvedený, že advokát bol oprávnený dať sa zastúpiť koncipientom, otázku, čo to zodpovedalo skutočnej dohode účastníkov, už komora, vzhľadom na premlčanie, neskúmala. Rovnako neskúmala vyslanie nespôsobilého koncipienta na pojednávanie, a či tento postup bol v súlade s odbornou starostlivosťou. Vo vzťahu k žalovanej sume len konštatovala skutočnosti podľa vyjadrenia advokáta. Vôbec neskúmala, či žalovaný skutočne prejavil súhlas so zmenou postupu tak, ako to vyžaduje § 567 Obchodného zákonníka. Žalovaný neodmietol zaplatiť žalobcovi odmenu „len“ z dôvodu neúspechu v spore sp. zn. 7C/98/2010, ale predovšetkým z dôvodu, že žalovaná suma nevychádza z dohody účastníkov o odmene žalobcu, vzhľadom na dohodnutý predmet sporu, čo poveril JUDr. Timko v emaile, ktorom uviedol, že budú žalovať najprv nájomné, a z dôvodu, že pri zastupovaní žalovaného žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže podľa § 18 ods. 5 ZoA, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. S odbornou starostlivosťou je advokát povinný postupovať podľa čl. II., ods. 11 zmluvy, § 18 ods. 2 ZoA. Podľa § 16 ods. 1 až 3 ZoA, zastupovanie iným advokátom alebo koncipientom nie je možné proti vôli klienta a podľa§ 40 ods. 4 advokátskeho poriadku, advokát je oprávnený po predchádzajúcej príprave poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním iba takého úkonu, ktorý je primeraný odborným schopnostiam a dĺžke praxe koncipienta. Napriek opakovaným telefonickým upozorneniam žalobca vysielal na pojednávania nespôsobilého koncipienta, a zrejme aj preto s ním ukončil spoluprácu, čo vyplýva z emailu žalobcu zo dňa 5.3.2012, navyše opakovane konal proti vôli klienta, a porušil tak nielen ust. § 16 ZoA a § 40 ods. 4 advokátskeho poriadku, ale aj celkom zrejme porušil aj svoju povinnosť postupovať pri výkone advokácie a odbornou starostlivosťou, a preto podľa § 18 ods. 5 ZoA nepatrí žalobcovi odmena za tieto pojednávania. Žalobca teda pri zastupovaní žalovaného v spore sp. zn. 7C/98/2010 teda porušil čl. II. ods. 1 a 2 zmluvy, § 16 ods. 3, § 18 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 3 ZoA, § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 40 ods. 4 advokátskeho poriadku, § 567 Obchodného zákonníka, ako aj svoju povinnosť postupovať pri výkone advokácie svedomito, dôsledne, čestne, primeraným spôsobom, účelne, hospodárne a v záujme klienta, a teda porušil svoju povinnosť postupovať pri výkone advokácie s odbornou, a preto by mu nemala patriť odmena s poukazom na ust. § 18 ods. 5 ZoA tým, že žalobca 1.) si vôbec nevšimol, že zmluva o nájme nebytových priestorov, na podklade ktorej došlo k podaniu žaloby vednej pod sp. zn. 7C/98/2010, neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa príslušného zákona, a že je zrejme absolútne neplatná, čo vyplýva aj z rozsudkov Okresného súdu Piešťany; 2.) v rozpore s pokynom žalovaného klienta a bez toho, aby na tento postup boli splnené zákonné podmienky, ešte aj podal v mene žalovaného žalobcu na takmer trojnásobnú sumu, než na akej sa so žalobcom preukázateľne dohodli, čo vyplýva z emailu z 25.3.2020, 3.) vôbec výslovne neupozornil žalovaného na zmenu svojho postupu a na jeho dôsledky vyplývajúce pre žalovaného, ani si nevyžiadal od žalovaného výslovný súhlas; 4.) vysielal na pojednávania nepripraveného koncipienta, o spôsobilosti ktorého musel mať žalobca vážne a dôvodné pochybnosti, keďže s ním ukončil žalobca spoluprácu, čo vyplýva z emailu zo dňa 5.3.2012, navyše koncipienta vysielal žalobca na ďalšie pojednávania aj proti opakovane výslovne prejavovanej vôli žalovaného; 5.) vymáha od žalovaného odmenu vo výške, na ktorej sa so žalovaným nikdy nedohodol, navyše aj za tie úkony, pri ktorých zrejme nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný preukázateľne zaplatil žalobcovi sumu 1.470,- eur, ktorú nežiadal od žalobcu nikdy vrátiť. Priznanie žaloavnej sumy ako ďalšej odmeny žalobcu by bolo nielen v rozpore so ZoA, ale aj v rozpore s dobrými mravmi a princípom spravodlivosti. Dôsledky nepriaznivého stavu v konaní sp. zn. 7C/98/2010 ba nemal znášať len advokátsky koncipient, ktorý už nepracuje pre žalobcu, ale aj samotný žalobca, ktorý pri zastupovaní žalovaného nepostupoval s odbornou starostlivosťou (nevšimol si absolútnu neplatnosť zmluvy, vysielal na pojednávania nepripraveného koncipienta, neinformoval klienta riadne, včas a komplexne, nelegálne sa odchýlil od pokynov klienta).
44. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku zo dňa 28.2.2017, okrem iného, uviedol, že jeho vôľa pri podpisovaní zmluvy určite nebola taká, aby ho zastupoval neznámy človek, pričom pred podpisom zmluvy ho v advokátskej kancelárii žalobcu ubezpečili, že na pojednávania bude chodiť JUDr. Timko, napriek tomu vysielali koncipienta, a zneužili tak jeho dôveru, a nepostupovali voči nemu čestne. Pri podpisovaní zmluvy o poskytovaní právnych služieb si žalobca nevšimol, že zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov je neplatná podľa § 3 ods. 4 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Namietal neprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie v uznesení č. k. 12C/343/2012-114, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania do skončenia konania sp. zn. 7C/98/2010, v ktorom sa riešila otázka platnosti zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov. S textom žaloby žalovaný nikdy nevyslovil súhlas, dokonca ani žalobca to netvrdil. Žalobca v emaile zo dňa 5.5.2010 neupozornil žalovaného, že do žaloby bol zarátané všetko, aj penále, úroky a pod. Návrh žaloby nepripomienkoval, keďže vychádzal z textu emailu o žalovaní nájomného, a až o následnom rozšírení žaloby.
45. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku, okrem iného, uviedol, že výsledok súdneho sporu sp. zn. 7C/98/2010 nie je relevantný pre rozhodnutie tohto sporu (sp. zn.12C/343/2012), navyše súdy sú povinné konať a postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Návrh na prerušenie konania bol uznesením zamietnutý, a preto nemožno akceptovať tvrdenie protistrany, že súd porušil ustanovenia civilného sporového koannia, a že preto že napadnutý rozsudok predčasný a vecne nesprávny.
46. Na pojednávaní dňa 21.5.2020 žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní proti rozsudku zo dňa 19.5.2015 vo veci sp. zn. 7C/98/2010 sám uviedol, že nájomná zmluva je platná. Súd v súvisiacom konaní nevyriešil definitívne otázku platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy, ani otázku, ktorou sa mal súd prvej inštancie zaoberať podľa právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 30.3.2017, konkrétne, či predmetná zmluva je zmluvou podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov alebo zmluvou podľa Občianskeho zákonníka. Preto namietol tvrdenia protistrany, že nekonal s odbornou starostlivosťou pri zastupovaní žalovaného v pozícii žalobcu, keďže samotný klient bol názoru, že zmluva je platná. Je zaujímavé, že žalovaný v súvisiacom spore ani neskôr nevzal žalobu sčasti späť, v súvisiacom spore tvrdí, že zmluva je platná. Preto je žalobca presvedčený, že konal pri zastupovaní žalovaného v súvisiacom spore s odbornou starostlivosťou, koncipient konal taktiež zodpovedne.
47. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 21.5.2020 predniesla súdu, že žalobca ako kvalifikovaný subjekt mal posúdiť platnosť predmetnej nájomnej zmluvy, upozorniť klienta na vady predmetnej nájomnej zmluvy a na jej absolútnu neplatnosť, čo neurobil. Samotný žalobca tvrdí, že v súvisiacom spore sa riešila komplikovaná právna otázka, napriek tomu na pojednávania vo veci vyslal advokátskeho koncipienta, ktorý nebol na pojednávanie pripravený, z ktorým klient nebol spokojný, čo malo za následok ukončenie pracovného pomeru s týmto koncipientom, čo vyplýva z emailu žalobcu adresovaného žalovanému dňa 9.3.2012. Nie je pravdou, že by súdy po dobu 9 rokov v súvisiacom spore nevyriešili otázku platnosti predmetnej nájomnej zmluvy podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Žalujúca strana skorším podaním navrhla vykonať dokazovanie procesnými úkonmi v súvisiacom spore, ktoré boli vykonané klientom, resp. jeho zástupcom po tom, čo už v súvisiacom spore nebol zastúpený žalobcom, pričom že bol to práve žalobca, ktorý nesúhlasil s prerušením konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 7C/98/2010. Okrem absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov si žalobca nevšimol ani vadu ručiteľského záväzku viažuceho sa na nájomný vzťah. Preto pre nového právneho zástupcu žalovaného bolo v súvisiacom spore zložité zvrátiť priebeh konania tak, aby klient nebol v spore neúspešný. Žalovaný utrpel v dôsledku nekvalifikovaného právneho zastúpenia žalobcom v súvisiacom spore škodu, pretože veľké finančné prostriedky vynaložil nielen na súdny poplatok, ale aj na trovy právneho zastúpenia žalobcu. Taktiež mu vznikla povinnosť vyplatiť trovy právneho zastúpenia novému právnemu zástupcovi, ktorý uskutočnil 16 úkonov právnej služby. Pokiaľ by si tento nový právny zástupca vyčíslil trovy právneho zastúpenia spôsobom, akým si trovy právneho zastúpenia vyčíslila žalujúca strana, klient by bol v strate 5.000,- eur, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za súladné s účelom právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa žalovaného mala za to, že dokazovaním bolo preukázané, že žalobca postupoval v rozpore s § 18 ods. 2 zákona o advokácii, a nekonal s odbornou starostlivosťou. V podaní žalobcu zo dňa 22.5.2017, ktoré bolo podané v tomto spore, ŽB uviedol: ,,Je pritom celkom zrejmé, že konečný výsledok súdneho konania, v ktorom pôvodne zastupovali žalovaného, môže závisieť od najrôznejších faktorov a skutočností, pričom si dovoľujeme tvrdiť, že to, či bolo niekoľko právnych úkonov v tomto konaní poskytnutých s alebo bez odbornej starostlivosti, jedným z týchto faktorov s najväčšou pravdepodobnosťou nebude.“ Súd prvej inštancie mal pred vydaním napadnutého rozhodnutia k dispozícii množstvo dôkazov, z ktorých si mohol urobiť jasný záver o tom, akým spôsobom kancelária žalobcu poskytovala jednotlivé úkony právnych služieb, a teda, či kancelária žalobcu postupovala s odbornou starostlivosťou. Napriek tomu na dnešnom pojednávaní navrhol žalobca doplnil dokazovanie listinami súvisiaceho spisu. S citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej aj ako len „NS ČR“), na ktoré sa
odvoláva žalobca v podaní zo dňa 5.8.2019 v tomto konaní, žalovaná strana súhlasila, avšak podľa jej názoru, nie sú aplikovateľné na daný prípad. Posúdenie platnosti právneho úkonu, od ktorého klient odvodzuje svoj žalobný nárok, je základnou povinnosťou právneho zástupcu, a nemožno ju v žiadnom prípade považovať za neprimeranú požiadavku. Taktiež od žalobcu nikto nevyžadoval právny názor, ale posúdenie formálnych náležitostí predmetnej zmluvy. Žalovaný nevzal v súvisiacom spore žalobu sčasti späť, keďže v danom štádiu konania by mu už nebol vrátený súdny poplatok. Na vzniknutú situáciu však reagoval uzavretím zmieru na zaplatenie sumy, zaplatenie ktorej sa chcel domáhať od samotného začiatku, t. j. iba sumy dlžného nájomného. Podstatou tohto súdneho sporu je posúdenie odbornosti poskytovania právnych služieb žalovanému v súvisiacom spore s prihliadnutím na okolnosti, ktoré v danom čase boli. Pre rozhodnutie súdu v tomto spore nie je podstatné, čo klient urobil, mal urobiť alebo neurobil, ako postupoval jeho nový právny zástupca. Práve preto nesúhlasila s doplnením dokazovania o listiny, ktoré navrhuje žalobca v tomto spore, pretože tieto obsahujú stav súvisiaceho konania a postup strán v súvisiacom spore v období, ktoré nasledovalo až po predmetných úkonoch právnej služby, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha v tomto spore.
48. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.5.2020 predniesol súdu, že od začiatku chcel, aby ma v súvisiacom spore zastupoval JUDr. Timko. Nebol upozornený pri uzatváraní zmluvy o tom, že ho fyzicky môže zastupovať niekto iný. Nepoznal ani JUDr. Bizoňa, ani JUDr. Grünwalda. V súvisiacom konaní mu bol vyrubený vysoký súdny poplatok, ten spočiatku nezaplatil, avšak bol poučený, že súd by konanie zastavil, ak by som poplatok nezaplatil v plnej výške. Nebol však žalobcom upozornený na skutočnosť, že môže vziať žalobu v časti späť, a trvať na konaní o sume dlžného nájomného.
49. Dôkaz výsluchom svedka JUDr. Timka súd nevykonal vzhľadom na oznámenie žalovanej strany, ktorá tento dôkaz navrhla, že na ňom netrvá, ako aj s prihliadnutím na nesúhlas protistrany s vykonaním tohto dôkazu. Taktiež nevykonal dôkaz zmluvou o nájme nebytových priestorov, nakoľko tento dôkaz nebol žiadnou stranou navrhnutý a zo spisu sp. zn. 12C/343/2012 navrhla žalovaná strana iba vykonať dôkaz rozsudkami, odvolaním protistrany zo dňa 19.5.2015 a uznesením odvolacieho súdu zo dňa 30.3.2017.
50. Súd vec právne posúdil nasledovne:
51. Podľa § 1 ods. 2 ZoA, výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").
52. Podľa § 15 ods. 6 ZoA, advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným.
53. Podľa § 16 ods. 1 až 3 ZoA, advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.
54. Podľa § 18 ods. 1 a 2 ZoA, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
55. Podľa § 18 ods. 5 ZoA, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
56. Podľa § 24 ods. 1 až 3 ZoA, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
57. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších prepisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) v znení účinnom do 30.6.2013, t. j. v znení účinnom ku dňu uskutočnia jednotlivých úkonov právnej služby, zaplatenie ktorých je predmetom tohto sporu, teda ku dňu uskutočnenia 3 pojednávaní vo veci sp. zn. 7C/98/2010, a to k 25.7.2011, 8.8.2011 ak 5.9.2011 a za podanie odvolania proti rozsudku dňa 6.10.2011, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
58. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
59. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v znení účinnom do 30.6.2013, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 6.638,78 eura do 33.193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1.659,70 eura prevyšujúcich sumu 6.638,78 eura.
60. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
61. Podľa 14 ods. 1 písm. c) a e) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v znení účinnom do 30.6.2013, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí (aj) za tieto úkony právnej služby: c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, a e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona.
62. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013, odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
63. Podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
64. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
65. Paušálna náhrada nákladov v čase všetkých úkonov právnej služby, zaplatenie ktorých je predmetom tohto sporu, ktoré boli uskutočnené v roku 2011, zodpovedala sume 7,41 eura/úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011.
66. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
67. Podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 283/2002 Z. z.“ v príslušnom tvare) v znení účinnom ku dňu uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby v roku 2011,tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len "náhrada") pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "dočasné pridelenie"), pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (ďalej len "vyslanie do štátu Európskej únie"), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len "vznik pracovného pomeru"), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.
68. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby v roku 2011, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky.
69. Podľa § 7 ods. 2 prvej vety zákona č. 283/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby v roku 2011, sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
70. Podľa ust. § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej aj ako len „MPSVaR SR) č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, účinného ku dňu uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby v roku 2011, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
71. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. pri znaleckom úkone, tlmočníckom úkone alebo prekladateľskom úkone, ktorý sa má vykonať v mieste, ktoré nie je miestom výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti, patrí za čas strávený cestou do tohto miesta a späť znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada za stratu času vo výške 3,32 eura za každú aj začatú hodinu.
72. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
73. Základná sadzba DPH na tovary a služby v období od 1.1.2011 bola, a doposiaľ aj je 20% zo základu dane (§ 27 ods. 1 v spojení s 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov).
74. Podľa § 1 písm. a) a b) č. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
75. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom
76. Podľa § 724 OZ, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
77. Podľa § 725 OZ, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
78. Podľa § 726 OZ, príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.
79. Podľa § 727 OZ, príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.
80. Podľa § 728 OZ, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
81. Podľa § 730 ods. 1 OZ, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
82. Podľa § 730 ods. 2 OZ, príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
83. Podľa § 731 OZ, pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva (§ 33b).
84. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
85. Podľa § 2 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
86. Podľa § 262 ods. 1 OBZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
87. Podľa § 262 ods. 2 OBZ, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
88. Podľa § 566 ods. 1, ods. 2 OBZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
89. Podľa § 567 ods. 1 OBZ, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
90. Podľa § 567 ods. 2 OBZ, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
91. Podľa § 567 ods. 3. OBZ, od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.
92. Podľa § 568 ods. 3 OBZ, ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
93. Podľa § 574 ods. 1 OBZ, mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.
94. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
95. Podľa § 365 OBZ v znení účinnom do 31.1.2013, t. j. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania žalovaného s platením žalovaných súm vyfakturovaných predmetnými faktúrami v roku 2011, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
96. Podľa § 369 ods. 1, prvá a druhá veta OBZ v znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovaného s platením súm vyúčtovaných príslušnými faktúrami, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
97. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z meškania ustanovuje vykonávací predpis (podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky /ďalej len „ECB“/ platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
98. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
99. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
100. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
101. Podľa § 216 ods. 1, 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
102. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
103. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o poskytnutí právnych služieb zo dňa 12.4.2010, faktúrou č. 111/2011 zo dňa 15.8.2011, faktúrou č. 121/2011 zo dňa 6.9.2011, faktúrou č. 142/2011 zo dňa 24.10.2011, poštovými podacími hárkami zo dňa 16.8.2011 a zo dňa 25.10.2011, poštovým podacím lístkom zo dňa 5.10.2011, emailmi odoslanými v dňoch 9.3.2012, 5.3.2012, 23.2.2012, 13.1.2017, 25.3.2010, 18.11.2009 a 4.11.2010. doplnením listinných dôkazov zo dňa 15.4.2014, osvedčením o evidencii vozidla zn. AUDI, EVČ: X., pokladničným blokom zo dňa 16.7.2011, potvrdením o priemerných cenách pohonných látok z internetového portálu www.natankuj.sk, pokladničnými dokladmi zo dňa 25.7.2011 a zo dňa 5.09.2011, poskytnutím informácie v zmysle Poštových podmienok č. 732/2014, č. 731/2014, č. 733/2014, oznámením o odložení veci zo dňa 28.5.2014, rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/98/2010-106 zo dňa 16.9.2011, zápisnicami tunajšieho súdu o pojednávaní vo veci sp. zn. 7C/98/2010 zo dňa 25.7.2011, zo dňa 8.8.2011, zo dňa 5.5.2011, aj ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, výsluchmi a vyjadreniami strán sporu, doplnením dokazovania o rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/98/2010-216 zo dňa 19.5.2015, o odvolanie protistrany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/98/2010-216 zo dňa 19.5.2015, a o uznesenie Krajského súdu v Trnave
č. k. 31Cob/156/2015-284 zo dňa 30.3.2017, úplnými informatívnymi výpismi z obchodného registra o zápisoch spoločností BIZOŇ & PARNERS, s.r.o., ADVOKÁT JUDr. Peter TIMKO spol. s r. o. a vyhľadaním JUDr. Petra Timka v zozname advokátov vedených SAK, ďalšími vyjadreniami strán sporu, súd mal za preukázané, že medzi stranami vznikol dňa 12.4.2010 záväzkový právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb, ktorou sa žalobca ako advokát zaviazal (okrem iného) zastupovať žalovaného v konaní pred súdmi a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi odmenu za právne služby vykonané na základe tejto zmluvy v tarifných sadzbách uvedených vo vyhláške č. 655/2004 Z. z. , ako aj náhrady (najmä náhradu za stratu času, cestovné atď.) a tzv. režijný paušál za každý úkon právnej služby. Žalovaný sa zaviazal uhradiť vyúčtovanú odmenu do 7 dní od doručenia faktúry. Strany sa v článku II. bod 4 zmluvy tiež dohodli, že advokát je oprávnený dať sa pri poskytovaní právnych služieb zastúpiť iným advokátom. Ak tomu nebránia právne predpisy, je advokát oprávnený pri poskytovaní právnych služieb poveriť jednotlivými úkonmi taktiež advokátskeho koncipienta alebo iného svojho zamestnanca.
104. Žalovaný sa rozhodol požiadať o poskytovanie právnych služieb žalobcu z dôvodu, že poznal JUDr. Petra Timka, ktorý poskytoval právne služby za žalobcu, ktorý žalovanému vysvetlil, že mu nemôže poskytovať právne služby osobne, ale iba „pod hlavičkou žalobcu.“ Skutočnosť, že žalovaný sa osobne poznal s JUDr. Timkom, vyplýva nielen z obsahu vyjadrení a výsluchu žalovaného, ale aj z emailu zo dňa 18.11.2009.
105. JUDr. Timko je advokát, ktorý až od roku 2016 začal poskytovať právne služby ako konateľ obchodnej spoločnosti. Nikdy však nebol konateľom, ani prokuristom žalobcu. Medzi stranami zostalo naďalej sporné, či JUDr. Timko bol alebo nebol v danom čase zamestnanom žalobcu. Dokazovanie za účelom odstránenia tohto rozporu však nebolo potrebné pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej. Nesporným bolo, že JUDr. Timko bol advokátom a poskytoval právne služby v mene žalobcu, avšak bez bližšieho vysvetlenia právneho spôsobu jeho konania v mene žalobcu, keďže JUDr Timko nebol ani konateľom ani prokuristom žalobcu.
106. Žalovaný počas celého sporu tvrdil, že JUDr. Timko ho uistil ešte pred uzavretím zmluvy o poskytovaní právnych služieb, že ho bude osobne zastupovať aj na pojednávaniach. Tieto tvrdenia žalovaného však neboli dokazovaním vôbec preukázané. Žalobca uzavrel zmluvu so žalobcom, za ktorého zmluvu podpísal jeho jediný konateľ, t. j. JUDr. Bizoň, a nie JUDr. Timko. Neobstojí argument žalovaného, že by zmluvu o poskytovaní právnej pomoci nepodpísal, ak by vedel, že ho nebude zastupovať JUDr. Timko, keďže existencia prísľubu o osobnom zastupovaní JUDr. Timkom nebola preukázaná, pričom tiež neobstojí tvrdenie, že by sa nedal zastupovať neznámymi ľuďmi, nakoľko zastúpenie právnym zástupcom, ktorého predtým klient vôbec osobne nepoznal, nie je vôbec vylúčené, a je v praxi bežné. Vychádzajúc z ust. z ust. § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, neobstojí tvrdenie žalovaného, že jeho vôľa určite nebola taká, aby ho zastupoval neznámy človek, a že pred podpisom zmluvy ho v advokátskej kancelárii žalobcu ubezpečili, že na pojednávania bude chodiť JUDr. Timko. Argumentácia žalovaného o jeho vôli je totiž v priamom rozpore s jeho jazykovým prejavom v zmluve, ktorú podpísal so žalobcom, a nie s JUDr. Timkom.
107. Advokát JUDr. Timko emailom zo dňa 25.3.2010 zaslal žalovanému návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalovanému na odsúhlasenie, keď v samotnom texte emailu upozornil žalobca žalovaného, že pokiaľ ide o odmenu, zmluva všeobecne odkazuje na úpravu vyhlášky, kde je uvedená prehľadná tabuľka tarifných sadzieb. Žalovaný zmluvu o poskytovaní právnych služieb dňa 12.4.2010 bez výhrad podpísal.
108. Žalobca ako právny zástupca žalovaného podal v mene žalovaného (v pozícii žalobcu) proti žalovaným 1.) b-side, s.r.o., 2.) T. L. a 3.) T. L., žalobu o zaplatenie dlžnej sumy nájmu vo výške 23.916,56 eura s príslušenstvom, ktorá bola doručená Okresnému súdu Piešťany dňa 17.5.2010. Žalobe bola pridelená spisová značka 7C/98/2010. Žalobný nárok odvodzoval od zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.4.2009 a do dodatkov č. 1 a 2. k tejto zmluve.
109. Žalovaný v priebehu celého sporu tvrdil, že sa nedohodol ani s JUDr. Timkom ani so žalobcom na podaní žaloby na zaplatenie sumy 23.916,56 eura s príslušenstvom, keďže vychádzal textu emailu
JUDr. Timka z 25.3.2010, v ktorom uviedol: „nakoľko sme sa dohodli, že najprv zažalujeme iba nájomné, a postupne predmet žaloby rozšírime.“ Z tohto si žalovaný vyvodil vlastný záver, že sa dohodli na podaní žaloby na zaplatenie sumy nájomného vo výške 8.494,16 eura, a nie sumy 23.916,56 eura, na čo žalovaný nedal výslovný pokyn, žalobca ho na to vôbec vopred písomne neupozornil, a teda žalobca postupoval v rozpore s pokynmi žalovaného. K tejto argumentácii žalovaného súd dodáva, že súdu nebol predložený ani označený žiadny dôkaz preukazujúci dohodu, hoci aj ústnu, na sume žaloby 8.494,16 eura namiesto vyššej sumy 23.916,56 eura. V neprospech tejto argumentácie žalobcu nasvedčuje aj zistenie súdu, že žaloba na zaplatenie sumy 23.916,56 eura s príslušenstvom, vedená tunajším súdom pod sp. zn. 7C/98/2010, bola podaná titulom dlžného nájomného v tejto sume, z ktorej dlžnému nájomnému za obdobie mesiacov 8/2009 až 12/2009 zodpovedala suma 8.494,96 eura a dlžnému nájomnému za obdobie od 1/2010 do 6/2010 zodpovedala suma 15.422,40 eura, t. j. počas „plynutia“ výpovednej doby, kedy žalovaný v 1. rade už predmetné priestory neužíval. Žalobca tak preukázateľne podal žalobu na zaplatenie dlžného nájomného v sume 23.916,56 eura s príslušenstvom.
110. Žalovaný ďalej namietal, že ho žalobca neupozornil na výšku žalovanej sumy, od ktorej závisela oveľa vyššia suma súdneho poplatku, ako aj advokátska odmena. Konajúci súd k tejto argumentácii žalovaného dodáva, že na žalovanú sumu žalobca nemusel žalovaného výslovne upozorňovať, keďže znela „iba“ na zaplatenie dlžného nájomného v sume 23.916,56 eura s príslušenstvom, a žalovaný, ako osoba neznalá práva, si možno aj ako dlžnú sumu nájomného mohol teoreticky predstavovať iba dlžné nájomné za obdobie, po ktorú v prenajaté priestory reálne užíval nájomca, spoločnosť b-side s.r.o. Žalobca mal za to, že nájomný vzťah skončil až uplynutím výpovednej doby, a nemožno mu vyčítať, že podal žalobu na zaplatenie celého dlžného nájomného, a to až do zániku nájomného vzťahu, t. j aj po dobu plynutia „výpovednej doby.“ Žiadny dôkaz ani len nenasvedčuje tomu, že sa žalovaný dohodol s JUDr. Timkom alebo so žalobcom na podaní žaloby dlžného nájomného v sume 8.494,96 eura.
111. Nesporné bolo tvrdenie žalovaného, že žalobca ho neinformoval ani o konkrétnej sume súdneho poplatku, ani o konkrétnej výške odmeny za úkon právnej služby. V tomto smere neobstojí obrana žalobu, že zo zmluvy mu neplynula povinnosť oznamovať tieto sumy žalovanému, keďže si ich mohol jednoducho zistiť z príslušných právnych predpisov. Súd si dovoľuje poznamenať, že žalovaný sa obrátil na advokátsku kanceláriu z dôvodu, aby ho súdny spor zbytočne nezaťažoval, a hľadanie právnych predpisov, dokonca výpočet tarifnej odmeny alebo súdneho poplatku naozaj nemožno od klienta spravodlivo požadovať ani očakávať. Na druhej strane, JUDr. Timko emailom informoval žalovaného, že odmena vyplýva z vyhlášky č. 655/2004 Z. z., čo však nebránilo žalovanému požiadať JUDr. Timka alebo žalobcu o oznámenie konkrétnej sumy odmeny advokáta za úkon právnej služby, ako aj sumy súdneho poplatku, čo žalovaný neurobil, hoci mohol, a zrejme aj mal, keďže teraz sa cíti byť neinformovaný a že bola zneužitá jeho dôvera.
112. Pokiaľ sa žalovanému zdala výška súdneho poplatku vysoká, sám mohol požiadať svojho právneho zástupcu, že má záujem iba na zaplatení sumy 8.494,96 eura namiesto 23.916,56 eura. Keďže celá žalovaná suma zodpovedá dlžnej sume nájomného, nemožno žalobcovi vyčítať, že žalovaného neupozornil na možnosť čiastočného späťvzatia žaloby, ak žalovaný sám nepožiadal žalobcu, aby žaloval žalovaných o zaplatenie nižšej sumy.
113. Keďže dokazovaním mal súd za preukázané, že výška dlžného nájomného podľa žaloby vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 7C/98/2010 zodpovedala žalovanej sume 23.916,56 eura, táto suma je podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. tarifnou hodnotou pre výpočet tarifnej odmeny. Nakoľko v zmluve o poskytovaní právnych služieb sa strany dohodli na tarifnej odmene, bolo ju možné vypočítať podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu uskutočňovania jednotlivých úkonov právnej služby.
114. Presvedčenie žalovaného, že žalobca mal nárok požadovať od neho iba odmenu vypočítanú z tarifnej hodnoty 8.494,16 eura, nebolo podložené žiadnym relevantným dôkazom, a zostalo iba v rovine jeho tvrdení a vyjadrení. Je pravdou, že táto suma zodpovedala sume dlžného nájomného za obdobie, kedy žalovaný v 1. rade prenajaté nehnuteľnosti reálne užíval, avšak toto zistenie nepostačuje ako dôkaz výšky žalovanej sumy, na ktorej sa so žalobcom, príp. s JUDr. Timkom dohodol pri podpisovaní zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
115. Žalovaný zaplatil žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 1.470,- eur, čo preukázal výpismi z účtu. Tieto sumy však zaplatil v čase, kedy ešte neboli vystavené predmetné faktúry, a teda nezaplatil žalobcovi ani časť žalovanej sumy, zaplatenie ktorej je predmetom tohto sporu.
116. Odmenu a náhradu výdavkov, zaplatenie ktorých je predmetom tohto sporu, žalovaný odmietal zaplatiť s odkazom na ust. § 18 ods. 5 ZoA, podľa ktorého odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný bol presvedčený, že žalobca pri jeho zastupovaní v spore sp. zn. 7C/98/2010 porušil čl. II. ods. 1 a 2 zmluvy, § 16 ods. 3, § 18 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 3 ZoA, § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 40 ods. 4 advokátskeho poriadku, § 567 Obchodného zákonníka, ako aj svoju povinnosť postupovať pri výkone advokácie svedomito, dôsledne, čestne, primeraným spôsobom, účelne, hospodárne a v záujme klienta, a teda porušil svoju povinnosť postupovať pri výkone advokácie s odbornou, a preto by mu nemala patriť odmena s poukazom na ust. § 18 ods. 5 ZoA. Týchto porušení sa mal žalobca dopustiť tým, že žalobca 1.) si vôbec nevšimol, že zmluva o nájme nebytových priestorov, na podklade ktorej došlo k podaniu žaloby vednej pod sp. zn. 7C/98/2010, neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa príslušného zákona, a že je zrejme absolútne neplatná, čo vyplýva aj z rozsudkov Okresného súdu Piešťany; 2.) v rozpore s pokynom žalovaného klienta a bez toho, aby na tento postup boli splnené zákonné podmienky, ešte aj podal v mene žalovaného žalobcu na takmer trojnásobnú sumu, než na akej sa so žalobcom preukázateľne dohodli, čo vyplýva z emailu z 25.3.2020; 3.) vôbec výslovne neupozornil žalovaného na zmenu svojho postupu a na jeho dôsledky vyplývajúce pre žalovaného, ani si nevyžiadal od žalovaného výslovný súhlas; 4.) vysielal na pojednávania nepripraveného koncipienta, o spôsobilosti ktorého musel mať žalobca vážne a dôvodné pochybnosti, keďže s ním ukončil žalobca spoluprácu, čo vyplýva z emailu zo dňa 5.3.2012, navyše koncipienta vysielal žalobca na ďalšie pojednávania aj proti opakovane výslovne prejavovanej vôli žalovaného; 5.) vymáha od žalovaného odmenu vo výške, na ktorej sa so žalovaným nikdy nedohodol, navyše aj za tie úkony, pri ktorých zrejme nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný preukázateľne zaplatil žalobcovi sumu 1.470,- eur, ktorú nežiadal od žalobcu nikdy vrátiť. Priznanie žalovanej sumy ako ďalšej odmeny žalobcu by bolo nielen v rozpore so ZoA, ale aj v rozpore s dobrými mravmi a princípom spravodlivosti. Dôsledky nepriaznivého stavu v konaní sp. zn. 7C/98/2010 by nemal znášať len advokátsky koncipient, ktorý už nepracuje pre žalobcu, ale aj samotný žalobca, ktorý pri zastupovaní žalovaného nepostupoval s odbornou starostlivosťou (nevšimol si absolútnu neplatnosť zmluvy, vysielal na pojednávania nepripraveného koncipienta, neinformoval klienta riadne, včas a komplexne, nelegálne sa odchýlil od pokynov klienta).
117. Žalovaný nepreukázal súdu dostatočným spôsobom, že by zmluva o nájme a podnájme bola absolútne neplatná, keďže je síce svojím označením zmluvou o nájme nebytových priestorov, avšak predmetom prenájmu neboli len nebytové priestory, ale aj spoločné priestory a terasa, a preto predmetná zmluva o nájme, ktorá nebola predložená ani označená ako dôkaz, s veľkou pravdepodobnosťou podlieha režimu Občianskeho zákonníka, predovšetkým jeho ustanoveniam o nájomnej zmluve, a nie zákonu č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Ani odvolací súd vo veci sp. nz.7C/98/2010 sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov je alebo nie je absolútne neplatná, ani skonštatovať, režimom ktorého právneho predpisu sa táto zmluva spravuje, a uložil súdu prvej inštancie za tým účelom doplniť dokazovanie. O to viac ani žalobca nemohol po prečítaní predmetnej zmluvy bez najmenších pochybností konštatovať, že táto zmluva je absolútne neplatná, na čom založil svoju obranu žalovaný v tomto súdnom spore (sp. zn. 7C/98/2010).
118. K tvrdeniu žalovaného o postupe žalobcu v rozpore s pokynom žalovaného klienta a bez toho, aby na tento postup boli splnené zákonné podmienky, ktorý aj podal v mene žalovaného žalobcu na takmer trojnásobnú sumu, než na akej sa so žalobcom preukázateľne dohodli, čo malo vyplývať z emailu z 25.3.2020, že neupozornil žalovaného na zmenu postupu, ani si na to nevyžiadal jeho súhlas, sa konajúci súd vyjadril v odsekoch 109., 110. 112. až 114. tohto odôvodnenia, hlavne, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca postupoval v rozpore s pokynmi klienta v časti žalovanej sumy alebo že by bol zmenil dohodnutý postup v rozpore alebo bez vedomia žalovaného klienta.
119. Argumentácia žalovaného, že na troch pojednávaniach vo veci sp. zn. 7C/98/2010 ho zastupoval nepripravený koncipient, neobstojí, pretože zo zápisníc z týchto pojednávaní nevyplynulo, že by nebol pripravený alebo že by bol pasívny. V konaní nebolo preukázané, že by ešte pred uskutočnením všetkých troch pojednávaní žalovaný včas oznámil žalobcovi svoju nespokojnosť s koncipientom a vyjadrenia žalovaného, že telefonicky namietal osobu koncipienta u JUDr. Timka aj JUDr. Bizoňa
tak zostali iba v rovine nepodložených tvrdení. K prvému pojednávaniu súd zdôrazňuje, že to bolo odročené bez prejednania veci. V zmluve sa strany dohodli, že žalobca ako advokát je oprávnený dať sa pri poskytovaní právnych služieb zastúpiť iným advokátom, a ak tomu nebránia právne predpisy, je advokát oprávnený pri poskytovaní právnych služieb poveriť jednotlivými úkonmi taktiež advokátskeho koncipienta alebo iného svojho zamestnanca. Zmluva o poskytovaní právnej pomoci má síce „iba“ povahu rámcovej zmluvy, a preto aj telefonické alebo ústne prednesené výhrady klienta k osobe koncipienta by mal každý advokát brať zodpovedne, čo žalobca aj urobil potom, čo žalovaný preukázateľne emailom namietal osobu koncipienta, a pri ďalších úkonoch žalovaného zastupoval už iba JUDr. Timko. JUDr. Timko písal aj odvolanie proti rozsudku. Žalobca vysielal síce pôvodne koncipienta JUDr. Grünwalda na pojednávania, avšak vždy pred pojednávaním s ním robil žalobca prípravu, čo JUDr. Timko uviedol v emaile zo dňa 9.3.2012, v ktorom tiež uviedol, že emailu žalovaného zo dňa 5.3.2012 nevenovali iba letmú pozornosť, a že na základe tohto emailu žalovaného ukončili spoluprácu s JUDr. Grünwaldom.
120. Z emailu JUDr. Timka zo dňa 9.3.2012 možno síce usúdiť, že nielen žalovaný, ale aj samotný žalobca bol nespokojný s koncipientom JUDr. Grünwaldom, avšak samotné ukončenie spolupráce s týmto koncipientom samo osebe nepostačuje pre vyvodenie záveru, že úkony právnej služby, pri ktorých bol žalovaný zastúpený týmto koncipientom, boli úkonmi právnej služby, pri ktorých žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, za ktoré úkony mu podľa 18 ods. 5 ZoA nepatrí odmena. Tento koncipient bol žalobcom pripravovaný pred každým pojednávaním, a zo zápisníc nemožno vyvodiť záver, že by bol nepripravený alebo nesústredený.
121. Akokoľvek, predmetom tohto sporu nie je iba zaplatenie odmeny a náhrady výdavkov advokáta za zastupovanie žalovaného na troch pojednávaniach advokátskym koncipientom, ale aj za spísanie odvolania proti rozsudku, ktoré vyhotovil JUDr. Timko, ktorým chcel byť žalovaný od začiatku zastúpený, pričom práve v dôsledku tohto odvolania bol nepriaznivý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený. Preto odvolanie zo dňa 5.9.2011 proti rozsudku nemožno považovať za úkon právnej služby, pri ktorom by žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Ani účasť koncipienta na pojednávaní dňa 25.7.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, nemožno vyhodnotiť ako úkon právnej služby, pri ktorých žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže na danom pojednávaní nedošlo k prejednaniu veci, za čo patrí advokátovi 1/4 tarifnej odmeny.
122. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, zmluvný záväzok poskytovať právne služby je treba považovať za základ záväzkovo-právneho vzťahu, na ktorý (zmluvný typ) dopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, s modifikáciou osobitnej právnej úpravy zákona o advokácii.
123. Nakoľko v čl. VII, ods. 3. zmluvy o poskytovaní právnych služieb sa strany výslovne dohodli, že právne vzťahy touto zmluvou neopravené sa riadia príslušnými právnymi predpismi, najmä Obchodným zákonníkom a zákona o advokácii, toto zmluvné dojednanie súd posúdil ako písomnú dohodu strán o voľbe režimu Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 OBZ na ich záväzkový právny vzťah, ktorý by sa inak riadil príslušnými ustanoveniami zákona o advokácii a Občianskym zákonníkom. Keďže obchodnoprávny inštitút mandátnej zmluvy je svojou povahou najbližší občianskoprávnemu inštitútu príkaznej zmluvy, na predmetný zmluvný vzťah súd aplikoval príslušné ustanovenia zákona o advokácii, ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, ako aj iné ustanovenia Obchodného zákonníka, vrátane ustanovení o omeškaní. Občiansky zákonník súd aplikoval iba na vzťahy výslovne neupravené zmluvou, zákonom o advokácii a Obchodným zákonníkom, napríklad na výšku úrokov z omeškania, ktoré neboli medzi stranami dohodnuté, a tie veriteľovi v danom prípade patria podľa predpisov občianskeho práva (§ 369 ods. 1 OBZ v príslušnom znení).
124. Vykonaným dokazovaním mal súd za nepochybne preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi odmenu a náhradu výdavkov za štyri úkony právnej služby pri zastupovaní žalovaného v spore vedenom Okresným súdom Piešťany sp. zn. 7C/98/2010, vyúčtované tromi faktúrami, konkrétne 1.) faktúrou č. 111/2011 zo dňa 15.8.2011 A/ za zastupovanie na pojednávaní dňa 25.7.2011 bez prejednania veci vo výške 1/4 sadzby, t. j. 100,84 eura, režijný paušál vo výške 7,41 eura, náhradu cestovných nákladov na trase Nitra - Piešťany a späť [(54 km x 2 x 0,183 eura) + (108 km x 7,8 l x 1,450 eura /100km)] vo výške 31,98 eura, parkovné vo výške 0,80 eura; a B/ za zastupovanie na pojednávaní dňa 8.8.2011 vo výške 403,34 eura, režijný paušál vo výške 7,41 eura a náhradu cestovných nákladov na trase Nitra - Piešťany a späť [(54 km x 2 x 0,183 eura) + (108 km x 7,8 l x 1,462 eura/100 km)]
vo výške 32,08 eura, všetko spolu 583,86 eura + 20 % DPH, t. j. 700,63 eura vrátane DPH. Podľa pokladničného bloku zo dňa 25.7.2011 bolo uhradené parkovné v Piešťanoch za čas od 09:18 hod. do 10:33 hod. v sume 0,80 eura; 2.) faktúrou č. 121/2011 vystavenou dňa 6.9.2011 za zastupovanie na pojednávaní dňa 5.9.2011 vo výške 403,34 eura, režijný paušál vo výške 7,41 eura, náhradu cestovných nákladov na trase Nitra - Piešťany a späť [(54 km x 2 x 0,183 eura) + (108 km x 7,8 l x 1,451 eura/100km)] vo výške 31,99 eura, parkovné vo výške 1 euro, všetko spolu 443,74 eura + 20 % DPH, t. j. 532,49 eura vrátane DPH. Podľa pokladničného bloku zo dňa 05.09.2011 bolo uhradené parkovné v Piešťanoch za čas od 08:45 hod. do 09:58 hod. v sume 1 euro; 3.) faktúrou č. 121/2011 vystavenou dňa 24.10.2011 za odvolanie zo dňa 6.10.2011 proti rozsudku zo dňa 16.9.2011 vo výške 410,75 eura (vypočítané ako tarifná odmena 403,34 eura/úkon + režijný paušál 7,41 eura/úkon) + 20 % DPH, t. j. 492,90 eura vrátane DPH.
125. Pri výpočte tarifnej odmeny vo všetkých troch faktúrach žalobca správne vychádzal z tarifnej hodnoty 23.916,56 eura, pričom výpočet tarifnej odmeny je v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v znení účinnom ku dňu uskutočňovania jednotlivých úkonov právnej služby, a zodpovedá sume vypočítanej ako 220,74 eura + 16,60 eura x 11, t.j odmena 403,34 eura. Paušálna náhrady nákladov, tzv. režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky za úkony uskutočnené v roku 2011 zodpovedal sume 7,41 eura. Ďalšie výdavky boli riadne zdokladované a správne vypočítané, vrátane cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z. z. a opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. účinného v rozhodnom čase. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca bol v danom čase platcom DPH, preto odmena a náhrady podľa citovanej vyhlášky žalobca zvýšil o 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 27 ods. 1, 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
126. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný si prevzal faktúru č. 111/2011 dňa 18.8.2011, keď dojednaná lehota na plnenie 7 dní od doručenia faktúry mu márne uplynula dňom 25.8.2011, t. j. už dňom 26.8.2011 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 700,63 eura, pričom žalobca si úroky z omeškania uplatnil až odo dňa 27.08.2011. Faktúru č. 121/2011 si prevzal žalovaný dňa 7.10.2011, lehota na plnenie 7 dní od doručenia faktúry mu uplynula dňom 14.10.2011, t. j. už dňom 15.10.2011 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 532,49 eura, pričom žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od 16.10.2011. Faktúru č. 142/2011 si prevzal žalovaný dňa 26.10.2011, lehota sna plnenie 7 dní od doručenia faktúry uplynula dňom 2.11.2011, t. j. už dňom 3.11.2011 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 492,90 eura, pričom žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od 5.11.2011.
127. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňa omeškania žalovaného s plnením jednotlivých peňažných záväzkov z predmetných faktúr, t. j. k 26.8.2011, k 15.10.2011 a k 3.11.2011, bola 1,50 %, pričom výška úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, na ktoré odkazuje § 369 ods. 1 OBZ, bola podľa 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyššia o 8 percentuálnych bodov, a teda predstavovala 9,5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania dlžníka s platením dlžnej sumy až do jej zaplatenia.
128. Súd mal nepochybne za preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému právne služby na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 12.4.2010 v spore vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/98/2010, pričom žalovaný mu nezaplatil dohodnutú tarifnú odmenu a náhradu výdavkov za štyri úkony právnej služby uskutočnené v dňoch 27.5.2011, 8.8.2011, 5.9.2011 a 6.10.2011, vyúčtované tromi faktúrami, ktoré boli žalovanému riadne doručené. Dokazovaním nebolo preukázané, že by pri týchto úkonoch právnej služby žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, za ktoré by mu z toho dôvodu podľa § 18 ods. 5 ZoA nepatrila odmena. Žalovaný ďalej nepreukázal, že by žalobca postupoval v rozpore s pokynmi klienta alebo bez jeho súhlasu, a teda, že by postupoval v rozpore s inými zákonnými ustanoveniami zákona o advokácii, ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, advokátskeho poriadku alebo iného právneho predpisu. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, vrátane uplatnených úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v nižšej než v zákonnej výške.
129. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
130. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
131. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
132. Keďže žalobca bol vo veci plne úspešný a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.