Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-325-2017.pdf
PDF · 133.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/325/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: Credit Piešťany, s.r.o., Piešťany, Nitrianska 1840/11, IČO: 36 233 650, zastúpenému advokátkou: Mgr. Erika Sojková, Bratislava, Bočná 90, o 1.726,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 28. februára 2017 č. k. 12C/343/2012-205 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 700,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 27. augusta 2011 do zaplatenia, sumu 532,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16. októbra 2011 do zaplatenia a sumu 492,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 5. novembra 2011 do zaplatenia. Súčasne rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 16 ods. 1 až 3, § 18 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 až 3 ZoA (zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1, ods. 4, § 15, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 VoO (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), § 517 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o poskytovaní právnych služieb dňa 12. apríla 2010 medzi stranami konania, ktorou sa žalobkyňa ako advokát zaviazala žalovanú zastupovať v konaní pred súdmi (proti spoločnosti b- side s.r.o. a spol., vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7C/98/2010) a žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobkyni odmenu za právne služby vykonané na základe tejto zmluvy, v tarifných sadzbách uvedených vo VoO, ako aj náhrady (najmä náhradu za stratu času, cestovné atď.), tiež režijný paušál. Žalovaná prevzala záväzok uhradiť vyúčtovanú odmenu do 7 dní od doručenia faktúry. Strany sa v zmluve dohodli, že advokát je oprávnený dať sa pri poskytovaní právnych služieb zastúpiť iným advokátom. Ak tomu nebránia právne predpisy, je advokát oprávnený pri poskytovaní právnych služieb poveriť jednotlivými úkonmi tiež advokátskeho koncipienta alebo iného zamestnanca. Výsluchom žalovanej mal súd prvej inštancie preukázané, že bývalý zamestnanec žalobkyne JUDr. L. O. (advokát) žalovanú pred podpisom zmluvy upozornil, že zastupovanie musí prebiehať pod označením advokátskej kancelárie. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa e-mailom z 25. marca 2010 zaslala návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalovanej na odsúhlasenie, v ktorej správe bola žalovaná upozornená, že pokiaľ ide o odmenu, zmluva všeobecne odkazuje na úpravu vyhlášky, obsahujúcej tabuľku tarifných sadzieb. Žalobkyňa ďalším mailom z 5. mája 2010 zaslala žalovanej koncept žaloby proti spoločnosti b-side s.r.o. na odsúhlasenie, pričom žalovaná bola tiež upozornená, že do žaloby bolo zarátané
všetko, aj penále, úroky, proti konceptu žaloby nemala výhrady. Zastupovanie žalovanej na pojednávaní advokátskym koncipientom bolo súladné so zmluvnými dojednaniami (čl. II. bod 4). V danom spore sa žalobkyňa domáhala zaplatenia odmeny za zastupovanie na pojednávaní 25. júla 2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, ako i za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 8. augusta 2011 a 5. septembra 2011. Žalovaná iniciovala stretnutie strán, ktoré sa konalo 26. septembra 2011, kde prejavila nespokojnosť s vystupovaním koncipienta na pojednávaní, žalobkyňa žalovanú prisľúbila, že do budúcna bude veci zastupovať osobne advokát JUDr. L. O.. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná mala možnosť vyjadriť pripomienky k návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, koncept žaloby bol taktiež zaslaný žalovanej na odsúhlasenie. Súd prvej inštancie mal preto za to, že žalobkyňa pri výkone advokácie nepostupovala v rozpore s odbornou starostlivosťou, ZoA, ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyni bola tak priznaná odmena za služby v právnej veci uplatňovania nárokov vo výške 23.916,56 eur, na základe vyúčtovaných faktúr žalobkyňou: č. 111/2011 z 15. augusta 2011 vo výške 700,63 eur, č. 121/2011 zo 6. septembra 2011 vo výške 532,49 eur a č. 142/2011 z 24. októbra 2011 vo výške 492,90 eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby predstavovala 403,34 eur. Žalovaná bola žalobkyňou na predmetných pojednávaniach zastúpená, pričom za účasť na prvom pojednávaní si vyúčtovala len 1/4 sadzby (pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci). Správne bol uplatnený aj režijný paušál 7,41 eur, ako i náhrada cestovných nákladov, pokladničnými dokladmi aj vyúčtované parkovné. Ďalší úkon právnej služby predstavoval odvolanie proti rozsudku. Žalobkyni boli priznané úroky z omeškania po uplynutí lehoty splatnosti uvedenej vo faktúre. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého vznikol žalobkyni úspešnej v konaní nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo meritórnemu rozhodnutiu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a táto vada mala vplyv na rozhodnutie. V spore, v ktorom žalobkyňa zastupovala žalovanú, sa žalovaná domáhala titulom zmluvy o nájme nebytových priestorov peňažného plnenia. Žalobkyňa však nezastupovala žalovanú s náležitou odbornou starostlivosťou, čo bolo možné ustáliť až po ukončení uvedeného sporu. Podľa § 18 ods. 5 ZoA odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Označený spor je teda konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v danom súdnom konaní. Žalovaná navrhla prerušenie konania do právoplatného skončenia sporu žalovanej proti b-side, s.r.o.. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že odmena žalobkyne závisí výlučne od skutočností predpokladaných v ustanovení § 24 ods. 3 ZoA (odmena sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom, ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena). Úplne opomenul ustanovenie § 18 ods. 5 ZoA, ako ďalšiu okolnosť ovplyvňujúcu nárok žalobkyne na odmenu. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa pri výkone advokácie nepostupovala v rozpore s odbornou starostlivosťou, ZoA, ani v rozpore s dobrými mravmi, bol predčasný, keďže spor, v ktorom žalovanú žalobkyňa zastupovala, nebol právoplatne skončený. Predčasným rozhodnutím bola žalovanej odňatá možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať voči dôvodom a záverom napadnutého rozhodnutia, s poukazom na dôvody a závery rozhodnutia odvolacieho súdu v spore žalovanej, zastúpenej žalobkyňou. Napadnuté rozhodnutie trpí vadou spočívajúcou v predčasnosti, pretože ani objektívne nemôže vychádzať z iného skutkového stavu, keď samotné konanie, z ktorého žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na odmenu, nie je doposiaľ skončené. Nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie predovšetkým nedal žalovanej odpovede na tie otázky, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam (v napadnutom rozhodnutí nebolo vysporiadané ani s jediným argumentom žalovanej, obsiahnutom vo vyjadrení z 13. januára 2017). Z e- mailu JUDr. O. z 25. marca 2010 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná sa dohodli na tom, že žalobkyňa podá v jej mene žalobu len na zaplatenie dlžného nájomného, t. j. 8.494,16 eur (dohodli sa, že zažalujú najprv iba nájomné). Napriek tomu súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa nekonala svojvoľne, keď pripravila žalobu s vyššou tarifnou hodnotou, z ktorej sa malo vychádzať pri určení odmeny žalobkyne, pritom malo byť ísť iba o dlžné nájomné 8.494.16 eur a nie o sumu 23.916,56 eur. Aj samotné konanie žalobkyne, ktorá ukončila spoluprácu s koncipientom nasvedčuje tomu, že
si bola vedomá, že uvedená osoba pojednávanie v spore žalovanej proti b-side, s.r.o. nezvládala. Postup žalobkyne pri zastupovaní žalovanej bolo potrebné vyhodnotiť s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, na výsledky sporu, ako aj príslušné zákonné a zmluvné dojednania. Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a účastníkovi sa musí dať odpoveď na všetky podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia (na podporu svojej argumentácie žalovaná označila rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky). Nedostatok riadneho dostatočne presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre neho rozhodujúce a právne významné, čím žalovanej odoprel právo dozvedieť sa o príčinách napadnutého rozhodnutia právom predvídateľným spôsobom. Odňal jej aj možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti napadnutému rozhodnutiu. Žalovaná nikdy nevyslovila s textom žaloby súhlas (žalobkyňa to v konaní ani netvrdila). Podobne žalovaná nebola upozornená, že do žaloby bolo zarátané všetko, aj penále, úroky. Žalobkyňa tak nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie postup žalobkyne vôbec nevyhodnotil s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Jeho záver nemožno vyhodnotiť inak ako svojvoľný. Žalovaná nemala dôvod zmluvu o poskytovaní právnych služieb v danom čase pripomienkovať. Zo zmluvy v spojení s textom e-mailu vyplývalo, na čom sa strany pôvodne dohodli, že žalovanou sumou i tarifnou hodnotou, z ktorej bude sa vychádzať pri určení výšky odmeny, bude iba nájomné. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne aj preto, že dôvody, na ktorých je založené zjavne absentujú, sú protirečivé, popierajú pravidlá logiky a sú v rozpore s princípmi spravodlivosti. V bode 48 súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia zmluvy, ale len na tie, ktoré uvádzala žalobkyňa, pričom si nevšímal ustanovenie čl. II. ods. 1 a 2 zmluvy, ktoré opakovane zdôrazňovala žalovaná. V texte e-mailu JUDr. O. z 25. marca 2010, konštatovanie, že sa dohodli, že najprv zažalujú nájomné, súd prvej inštancie na žiadnom mieste odôvodnenia nespomína. Žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s námietkami žalovanej, týkajúcich sa zastupovania koncipientom. Rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania (princíp rovnosť zbraní a právo na kontradiktórne konanie). Žalovaná opäť poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žiadne ustanovenie CSP nemožno vykladať a uplatňovať v konaní pred súdom tak, aby niektorý z účastníkov bol zvýhodnený na úkor druhého, pri uplatňovaní práv alebo aby mal priaznivejšie postavenie pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 7Cdo 226/2013 Európsky súd pre ľudské práva vyžaduje v zmysle svojej konštantnej judikatúry, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predložiť svoje záležitosti a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok. Súd prvej inštancie porušil princíp rovnosti zbraní, keď selektívne vyhodnotil jednotlivé dôkazy pojaté do procesu ustaľovania skutkového stavu veci iba v prospech žalobkyne. Žalovaná označila rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/76/2012, v ktorom sa posudzoval nárok advokáta na odmenu za poskytovanie právnych služieb, pričom súd nepriznal advokátovi odmenu, ani za tri po sebe nasledujúce úkony preto, lebo pri prvom z nich mal advokát možnosť zmierniť nepriaznivé dôsledky konania pre svojho klienta, ale to neurobil a ďalšie úkony vyhodnotil ako neúčelné, nehospodárne a spôsobujúce zbytočné trovy konania. V predmetnom súdnom konaní si žalobkyňa nevšimla absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe takto neplatnej zmluvy podala v mene žalovanej žalobu, na takmer trojnásobne vyššiu sumu než na akej sa so žalovanou dohodla, bez toho, aby žalovaná bola upozornená na finančné dôsledky podania takejto žaloby. Ani po tom čo žalobkyňa na základe tvrdení protistrany zistila, že zmluva je absolútne neplatná, nesnažila sa odstrániť alebo zmierniť nepriaznivé dôsledky tohto konania pre žalovanú, odporučením späťvzatia žaloby. Vysielala na pojednávanie nespôsobilého koncipienta. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Žalovaná v doplnení odvolania zdôraznila nespravodlivé posúdenie celej veci, keďže žalobkyňa konala nezodpovedne, v rozpore s jej požiadavkami, neprofesionálne a bez odbornej starostlivosti. Žaloba pripravená žalobkyňou bola zamietnutá pre neplatnosť zmluvy (z dôvodu absentujúcej obligatórnej náležitosti zmluvy). Výsledkom celej spolupráce advokáta a klienta je prehra sporu (žalobkyňa nepostrehla elementárnu vec), výrazne vyššie výdavky z dôvodu navýšenia žalovanej sumy na odporúčanie žalobkyne a náhrada trov protistrany v prehratom spore.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Vo vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu zdôraznila, že meritom sporu nebolo rozhodnutie o tom, či postupovala s odbornou starostlivosťou, ale to, či žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu. V súvislosti s otázkou fakultatívneho prerušenia prebiehajúceho súdneho konania poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Sžo 182/2010, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že predbežnou otázkou sa rozumie taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha súdne konanie, ale iný orgán, prípadne súd. Ide o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že bol oprávnený v prebiehajúcom súdnom konaní riešiť všetky otázky potrebné pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Je logické, že riešenie otázky, či advokát postupoval vo veci s odbornou starostlivosťou, bude patriť do kompetencie súdu konajúceho o tom, či je nárok advokáta na odmenu za poskytnuté právne služby oprávnený a nie súdu konajúceho o úplne inej právnej veci. Je však mimoriadne dôležitá skutočnosť, že odborná starostlivosť advokáta nie je otázkou, ktorá by mohla byť predmetom samostatného konania a už len na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie nemohol pristúpiť k prerušeniu prebiehajúceho súdneho konania. V prejednávanej veci preto zjavne neprebieha iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá by mohla mať pre rozhodnutie súdu prvej inštancie význam. Konečný výsledok súdneho konania, v ktorom žalobkyňa žalovanú zastupovala, môže závisieť od najrôznejších faktorov a skutočností, pričom to, či bolo niekoľko právnych úkonov poskytnutých s alebo bez odbornej starostlivosti, jedným z týchto faktorov s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Zastúpenie žalovanej trvalo od podania žaloby zo dňa 11. mája 2010 do novembra 2013. Žalovanú v predmetnom konaní už takmer štyri roky nezastupuje. Po ukončení zastupovania muselo byť vykonaných množstvo ďalších úkonov, majúcich vplyv na výsledok tohto konania. Právna zástupkyňa žalovanej pritom rozsah pôvodnej žaloby neupravila. Výsledné rozhodnutie v inom súdnom konaní nemohlo mať vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaná v dvoch rôznych odvolacích dôvodoch namieta totožné skutočnosti (súd prvej inštancie nepočkal s vydaním napadnutého rozhodnutia až do rozhodnutia v inom súdnom konaní). Súd prvej inštancie spôsobom, aký navrhla právna zástupkyňa žalovanej, nemohol konať, pretože súdy nie sú oprávnené prebiehajúce súdne konanie svojvoľne naťahovať a zdržiavať, ale postupovať tak, aby vec bola prejednaná čo najrýchlejšie. Ak by bolo rozhodnutie odkladané do času vydania konečného rozhodnutia v inom konaní, bolo by konané v rozpore s ustanoveniami CSP, ako aj základnými princípmi civilného sporového konania. Na podobné situácie slúži zákonný inštitút prerušenia konania, pričom návrh na prerušenie konania bol zamietnutý. Postup súdu prvej inštancie bol tak správny. K jednotlivým argumentom, ktoré právna zástupkyňa žalovanej vymenováva v odvolaní a ktorých odôvodnenie má v napadnutom rozhodnutí chýbať, sa žalobkyňa vyjadrila v priebehu pojednávania 31. januára 2017. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že v rozhodnutí nemusia byť dané odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, pričom na iné otázky nie je potrebné dávať odpovede. Právo žalovanej na spravodlivý proces preto porušené nebolo. Odvolacia argumentácia neuvádza, ktoré závery súdu prvej inštancie považuje za svojvoľné a ktoré majú niesť ňou uvedené nedostatky. Právne závery súdu prvej inštancie nie je možné vyhodnotiť ako arbitrárne. Povinnosť žalovanej vysloviť s textom žaloby súhlas výslovne nevyplýva zo žiadneho právneho ustanovenia alebo zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Strana žalovanej nepoprela, že žalobu mala pred jej podaním k dispozícii a mala možnosť sa s ňou oboznámiť, prípadne vyjadriť nesúhlas s jej znením (nesporná skutočnosť). Záver súdu prvej inštancie nemôže byť hodnotený ako svojvoľný, vzhľadom na doposiaľ neznáme závery iného súdneho konania, pretože s prejednávanou vecou nesúvisia. Žalovaná nemala dôvod zmluvu pripomienkovať, pretože z nej vyplývalo, na čom sa strany dohodli. Súd prvej inštancie správne aplikoval jednotlivé právne normy, relevantne zistil skutkový stav, od ktorého priamo odvíjal svoje závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím arbitrárnym, vyplýva zo samotného odôvodnenia. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré žalovaná strana predložila a tieto dôkazy následne súd hodnotil. Nemožno považovať za protizákonný stav, kedy konajúci súd na základe vykonaného dôkazu dospel k inému záveru, než k akému dospela niektorá zo strán. Žalobkyňa sa preto nestotožnila s odvolacou argumentáciou o selektívnom hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie. Žalovaná opakovane používala rôzne odvolacie dôvody na totožných skutkových základoch. V doplnení odvolania neuvádza ani jeden odvolací dôvod, ani v akom rozsahu napáda, ako ani špecifikáciu častí odvolania právnej zástupkyne. Na účely odvolacieho konania nie je preto možné ho akceptovať a považovať za relevantné podanie vo veci. Postup žalovanej nasvedčuje neustálej nespokojnosti s jej právnymi zástupcami. V prípade žalobkyne sa to prejavuje neustálym obviňovaním z neodborného postupu, ak by aj kancelária postupovala v právnej veci žalovanej akokoľvek odborne a spoľahlivo, vždy by sa našiel dôvod pre nespokojnosť.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa snaží zbagatelizovať nedostatky napadnutého rozsudku a tieto ospravedlniť, resp. odôvodniť vlastnými domnienkami.
Žalobkyňa uviedla, že k jednotlivým argumentom, ktoré právna zástupkyňa žalovanej uvádza v odvolaní a ktorých odôvodnenie má v napadnutom rozhodnutí chýbať, sa žalobkyňa podrobne vyjadrila v priebehu pojednávania. Je však irelevantné či sa žalobkyňa v priebehu konania vyjadrila k námietkam, keďže podstatné bolo, že sa s nimi zásadným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, v dôsledku čoho je rozsudok arbitrárny. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na posledné uznesenie odvolacieho súdu vydané v súdnom konaní 7C/98/2010, žalobkyňa ju nezastupovala s náležitou odbornou starostlivosťou. Ako advokát si ani len nevšimla, že písomná zmluva o nájme nebytových priestorov, na podklade ktorej podala v mene žalovanej žalobu, neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., konkrétne spôsob platenia nájomného (Krajský súd v Trnave vo veci sp. zn. 31Cob/156/2015 vyslovil záver, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve absentuje dojednanie spôsobu platenia nájomného v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., pretože nie je uvedené, či má nájomca platiť nájomné bezhotovostným prevodom z účtu, v hotovosti, poštovým poukazom alebo iným spôsobom). Je vecou advokáta poznať právne predpisy, prípadne si tieto aspoň naštudovať pred podaním žaloby, najmä ak pre klienta vyplývajú aj ďalšie právne povinnosti ako zaplatiť vysoký súdny poplatok a pod.. Žalobkyňa si nielenže nevšimla absenciu obligatórnej náležitosti v zmluve, ale v mene žalovanej na základe takejto zmluvy podala žalobu na trojnásobne vyššiu sumu, než na akej sa so žalovanou preukázateľne dohodla. Bez toho, aby žalovanú upozornila na všetky z toho vyplývajúce dôsledky. Takýto postup žalobkyne pri podaní žaloby nemožno hodnotiť inak, než ako vykonaný v rozpore s odbornou starostlivosťou, aká sa od advokáta očakáva. Z doterajších výsledkov dokazovania v konaní sp. zn. 7C/98/2010, obsiahnutých v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, sa javí, že žalobkyňa nezastupovala žalovanú s náležitou odbornou starostlivosťou ani pri ďalších úkonoch. Namiesto toho, aby nepriaznivé dôsledky nesprávnej žaloby odvrátila alebo zmiernila, boli vykonávané úkony plne sa pridržiavajúce tejto žaloby s prinajmenšom pochybnou argumentáciou, ktorú Krajský súd v Trnave striktne odmietol. Žalovaná preto opätovne poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, ktorý podobne neúčelne vykonané úkony advokáta vyhodnotil ako vykonané v rozpore s odbornou starostlivosťou. V označenom inom konaní sa skutočne riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom súdnom konaní. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je predčasný, keďže nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Princíp rýchlosti konania nemôže byť povyšovaný nad princíp spravodlivosti a princíp právnej istoty. Žalovaná v priebehu konania opakovane poukazovala na vetu z e-mailu JUDr. O. o dohode, že najprv zažalujú iba nájomné. Žalobkyňa konala v rozpore s dohodou strán, keď namiesto nájomného podala v mene žalovanej žalobu zahŕňajúcu viaceré druhy príslušenstva, pričom výška odmeny žalobkyne sa má odvíjať od sumy 8.494,16 eur ako tarifnej hodnoty veci určenej pri začatí poskytovania právnej služby, t. j. pri prevzatí právneho zastupovania žalovanej žalobkyňou (§ 10 ods. 2 VoO). Súd prvej inštancie sa s touto podstatnou námietkou žalovanej nevyporiadal, ale arbitrárne skonštatoval, že žalobkyňa nekonala svojvoľne, keď pripravila v mene žalovanej žalobu na sumu 23.916.56 eur. Ak v konaní nikdy nebolo preukázané, že by žalobkyňa žalovanú výslovne upozornila na to, že do žaloby bolo zarátané všetko vrátane penálov, úrokov a tiež, že by žalovaná so žalobou niekedy vyslovila súhlas, súd si nemohol dovoliť prijať záver, že žalobkyňa žalovanú upozornila, že do žaloby bolo zarátané všetko. Závery preto nemožno hodnotiť inak ako úplne svojvoľné. Nejde o nič neštandardné, keď sa jednotlivé odvolacie dôvody prelínajú. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, aby preukázala dôsledné a preskúmateľné posúdenie každého úkonu advokáta, s ohľadom na jeho povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou iným súdom. Predmetom tohto konania nie je posudzovanie osoby a úkonov súčasného právneho zástupcu žalovanej.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej odmietla jej opakované tvrdenia. Iné súdne konanie nemohlo mať význam pre predmet sporu. Predložené uznesenie nevnáša do prejednávanej veci žiadne nové skutkové ani právne okolnosti, nedošlo ani len k právoplatnému skončeniu iného konania, ale iba k vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Skutočnosť, že odvolací súd potvrdil neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov, nepredstavuje žiadnu novotu v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie vzal do úvahy neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov aj bez toho, aby bolo potrebné čakať na právoplatné potvrdenie tejto otázky. Celá argumentácia týkajúca sa významu uznesenia je účelová. Žalovaná mala možnosť v priebehu iného konania vziať žalobu podľa nej v nedôvodnej časti späť, čo sa nestalo. Nie je možné prijať tvrdenie, že súd prvej inštancie by postupom v súlade s princípom rýchlosti konania porušil princíp spravodlivosti a právnej istoty, pretože k ich porušeniu v dôsledku jeho konania nedošlo. Na svoje vyjadrenia, prednesené v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, nepoukazovala s úmyslom zakryť vady napadnutého rozhodnutia, ktoré vady nemá. Poukaz učinila z dôvodu, aby sa nemusela opäť k argumentácii žalovanej vyjadrovať, s cieľom
zachovať stručnosť. Žalovaná opakovane poukazuje na e-mail z obdobia dvoch mesiacov pred podaním žaloby v inom konaní, avšak obchádza skutočnosť, v zmysle ktorej mala žalovaná pripravenú žalobu pred jej podaním k dispozícii a nemala k nej žiadne námietky. Tento fakt žalovaná nepoprela a je preto potrebné ho považovať za preukázaný. Žalovaná o obsahu žaloby pred jej podaním vedela. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie bol s obsahom e-mailu zo dňa 25. marca 2010 riadne oboznámený, na základe časovej a logickej nadväznosti veci, na ňom napadnuté rozhodnutie nemohol založiť. Žalovanej bola žaloba pred jej podaním preukázateľne zaslaná na vedomie. Žalobkyňa preto navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že podľa názoru žalobkyne sú správne závery súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ako advokát postupovala s náležitou odbornou starostlivosťou, pretože rozhodná a preukazujúca nedostatok odbornej starostlivosti nie je ani taká skutočnosť, že žalobkyňa podala v mene žalovanej žalobu na základe zmluvy, ktorá neobsahovala ani podstatné náležitosti v zmysle zákona (bez toho, aby upozornila žalovanú na takéto vážne nedostatky zmluvy a s tým spojené zvýšené riziko prehry v súdnom spore, ako aj všetky dôsledky podania takejto žaloby). Uvedený názor je absurdný. V danom štádiu konania už pre žalovanú nemalo zásadný význam vziať žalobu v časti späť, keďže súdny poplatok by sa nevrátil. Zastavenie konania by nebolo závislé len na vôli žalovanej. Je v rozpore s princípom spravodlivosti, aby dôsledky prehry v spore s b-side s.r.o. znášala výlučne žalovaná, keď žalobkyňa ako advokát si mala absenciu obligatórnej náležitosti všimnúť a upozorniť na ňu žalovanú. Súd v spore žalovanej s b-side s.r.o. otázku platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov opätovne posudzoval, s ohľadom na nové právne argumenty žalovanej. Závery súdu prvej inštancie, kým nie je spor právoplatne skončený, môžu byť vždy len predčasné. Napadnutý rozsudok je založený na záveroch, ktoré nevyplývajú zo žiadneho dôkazu a ani z tvrdení žiadnej zo strán (napr. že žalobkyňa žalovanú upozornila, že do žaloby bolo zarátané všetko aj penále aj úroky, alebo že žalovaná so žalobou súhlasila). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je predčasný, arbitrárny, nepreskúmateľný, porušujúci právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozsudku k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov. Žalovaná preto navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
8. Podľa § 1 ods. 1 ZoA advokát pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
9. Podľa § 18 ods. 1, 2, 5 ZoA advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
10. Podľa § 24 ods. 1 ZoA advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
11. Advokát je nepostrádateľným aktérom pri riadnom výkone spravodlivosti, v spoločnosti založenej na princípoch právneho štátu plní advokát osobitnú úlohu - musí slúžiť záujmom spravodlivosti, rovnako ako záujmom tých, ktorých právach a slobody je povinný presadzovať a obhajovať a je jeho povinnosťou
nielen vystupovať v záujme veci klienta, ale tiež byť jeho radcom. Táto úloha teda na advokáta kladie celý rad zákonných a morálnych povinností (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ďalej len „ÚS ČR“ sp. zn. II. ÚS 644/18).
12. Zmluvný záväzok poskytovať právne služby je treba považovať za základ záväzkovo-právneho vzťahu, na ktorý (zmluvný typ) dopadajú ustanovenia O. z. o príkaznej zmluve, s modifikáciou osobitnej právnej úpravy ZoA.
13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoj právny názor na konštatovaní, že žalobkyňa nekonala svojvoľne, keď pripravila v mene žalovanej žalobu, ktorej koncept žalovanej zaslala a tá so žalobou súhlasila. Súčasne mal za preukázané, že žalobkyňa žalovanú upozornila, pokiaľ ide o odmenu za poskytovanie právnych služieb, že zmluva všeobecne odkazuje na úpravu VoO, obsahujúcej prehľadnú tabuľku tarifných sadzieb. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pri vyslaní advokátskeho koncipienta na pojednávania, žalobkyňa konala v súlade s čl. II. bod 4 zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 12. apríla 2010, uzavretej stranami konania, napriek tomu po prejavení nespokojnosti žalovanou, žalobkyňa jej prisľúbila do budúcna zastupovanie osobne advokátom. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané, že pri výkone advokácie žalobkyňa nepostupovala v rozpore s odbornou starostlivosťou (ako ani so ZoA, či v rozpore s dobrými mravmi).
14. V predmetnom spore sa žalovaná bránila vysokou nekvalitou poskytovaných služieb svojím zmluvným partnerom - advokátom, ktorý má právne povinnosti upravené osobitným zákonom (§ 18 ZoA). Medzi tieto povinnosti patrí tiež svedomité a dôsledné využívanie všetkých právnych prostriedkov a ich uplatňovanie v záujme klienta, tzn. kvalifikovanú znalosť právnych predpisov, schopnosť ich správnej aplikácie a dôsledné zastupovanie klienta v súdnom spore.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie uplatňovaný nárok žalobkyne neposudzoval dôsledne z hľadiska kritéria odbornej starostlivosti, vzhľadom na obranu žalovanej, ktorá dôvodne vytýkala žalobkyni, že nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keď si ako advokát vôbec nevšimla, že zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobkyňa zažalovala (za žalovanú) zaplatenie nájomného, je neplatná. Teda nekvalifikovala uvedenú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, pretože neobsahovala obligatórnu zákonnú náležitosť zmluvy o nájme nebytových priestorov, v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
16. V kontexte uvedeného bolo bez právneho významu, že koncept žaloby žalobkyňa poslala žalovanej na odsúhlasenie, keďže ju na uvedenú vadu právneho úkonu nielenže neupozornila, ale na jeho základe pripravila žalobu o plnenie zo zmluvy, ktorá bola absolútne neplatná. Rovnako tak bolo irelevantné, či žalovaná so žalobou súhlasila, keďže predmetom zmluvného záväzku strán bolo poskytnutie právnych služieb žalobkyňou žalovanej.
17. Zmluvný záväzok poskytovať právne služby s odbornou starostlivosťou, zahŕňa v sebe predovšetkým znalosť právnych predpisov, ich kvalifikovanú aplikáciu (hmotnoprávnu i procesnoprávnu), voľbu právneho prostriedku na uplatnenie (prípadne bránenie) práva klienta, svojho zmluvného partnera, tak aby uspel v spore s protistranou. Vyššie uvedený postup žalobkyne však nezodpovedá splneniu povinnosti advokáta postupovať s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie uplatňovaný nárok žalobkyne neposudzoval z hľadiska splnenia povinností advokáta, činnosť ktorého spočíva v zmluvnom záväzku poskytovať právne služby, ktorých podstatou je odborná starostlivosť zahŕňajúca kvalifikovanú znalosť platnej legislatívy a rovnako tak aj jej aplikáciu na konkrétny prípad. Práve za týmto účelom si klient volí osobu znalú práva a preto advokát, hoci sa riadi pokynmi klienta, ak sú tieto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný a klienta o tom poučí (§ 18 ods. 1 ZoA). Jeho primárnou povinnosťou pri výkone advokácie je chrániť a presadzovať práva i záujmy klienta (§ 18 ods. 1 ZoA). Za nesplnenie svojej povinnosti advokát ako zmluvný partner, tak ako je to aj pri iných profesiách, znáša dôsledky spojené s porušením povinností.
18. Odvolacia námietka žalovanej, že za nedostatok odbornej starostlivosti žalobkyne súd prvej inštancie nepovažoval tak závažnú skutočnosť, akou je podanie žaloby žalobkyňou v mene žalovanej, na základe zmluvy, ktorá neobsahovala zákonom stanovenú náležitosť bez toho, aby upozornila žalovanú na tento vážny nedostatok zmluvy a s tým spojené zvýšené riziko prehry v súdnom spore, ako aj na všetky dôsledky podania takejto žaloby, bola dôvodná. Súd prvej inštancie tak v napadnutom rozhodnutí nedal
žalovanej odpovede na všetky otázky, ktoré pre rozhodnutie vo veci mali podstatný význam. Nesprávnym procesným postupom preto znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná dôvodne poukázala i na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06, podľa záverov ktorého je súd vždy povinný jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnať so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, k čomu v posudzovanej veci nedošlo.
19. Žalovaná dôvodne poukazovala aj na rozpor s princípom spravodlivosti, ak bude zaviazaná zaplatiť žalobkyni všetky úkony právnej služby tak, ako by ich bola žalobkyňa vykonala s náležitou odbornou starostlivosťou (hoci zmluva, na základe ktorej sa žalovaná domáhala peňažného plnenia v inom konaní, v ktorom ju zastupovala žalobkyňa, je absolútne neplatná a v dôsledku prehry v spore bude žalovaná znášať náhradu trov konania protistrany).
20. Vzhľadom na odplatné poskytovanie právnych služieb je plne legitímne zo strany klienta vyjadriť svoju nespokojnosť, poukazom na nedostatok odbornej starostlivosti pri plnení zmluvného záväzku advokáta, pričom sa nejedná o „obviňovanie“ právneho zástupcu.
21. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016.
22. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, posúdiť nárok žalobkyne z hľadiska naplnenia zmluvnej a zákonnej povinnosti žalobkyne ako advokáta (§ 18 ZoA), na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb, predovšetkým z hľadiska kvalifikovanej znalosti právnych predpisov, ich správnej aplikácie a s tým spojeného dôsledného využitia právnych prostriedkov na ochranu a presadenie záujmov klienta, t. j. postupu s odbornou starostlivosťou.
25. Súd prvej inštancie bude postupovať s náležitým argumentačným základom - právnej úvahy, vychádzajúcej z preukázaného skutkového stavu a naplnenia ustanovenia relevantných právnych noriem, predovšetkým ustanovenia § 18 ods. 1, 2, 5 ZoA.
26. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, vrátane žalovanej.
27. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07.
28. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
29. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.