Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/136/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ B.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, S. A. a 2/ B. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/ XX, S. A., proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov: VÚB, a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou Černejová & Hrbek, Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní žalobcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -141 zo dňa 13. 03. 2019 takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -141 zo dňa 13. 03. 2019 vo vzťahu k žalobcovi 2/ vo výroku I. tak, že u r č u j e , že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Banská Štiavnica, kat. odbor, zapísané na LV č. XXXX, kat. územie S. A., L. S. A., okres S. A.:

- byt č. 7, na prvom poschodí, vchod XX, B. ul. v bytovom dobe súp. č. XXX na pozemku reg. C parc. č. XXXX vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria,

- podiel prislúchajúci k bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku reg. C parc. č. XXXX vo výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov VÚB, a. s. so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155 na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 23806-09.

II. M e n í rozsudok v napadnutej časti výroku II., tak že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Z r u š u j e rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi 2/ vo výroku III, ktorým súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. - 19 zo dňa 14.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 62 zo dňa 12.05.2017.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom: I. Žalobu zamietol.

II. Žalovanej priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

III. Zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. - 19 zo dňa 14.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 62 zo dňa 12.05.2017.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2016 domáhali určenia, že nehnuteľnosti - byt č. X,na X.p., vchod XX, B. ul., v bytovom dome súpisné číslo: XXX na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti XXXX/XXXXXX- in (ďalej len „nehnuteľnosti“) nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného a domáhali sa náhrady trov konania. Uviedli, že dňa 15.12.2009 uzavreli ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXX-XX a dňa 15.12.2009 uzavreli žalobcovia ako záložcovia a žalovaný ako záložný veriteľ Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXX-XX, na základe ktorej vzniklo záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. V marci 2013 sa stala zabezpečovaná pohľadávka žalovaného voči žalobcom z uvedenej zmluvy o úvere predčasne splatnou. Dňa 22.09.2016 bolo v obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, termín dražby bol stanovený na deň 20.10.2016. Žalovaný si voči žalobcom neuplatnil nároky zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXX-XX žalobou a žalobcovia nikdy písomne neuznali svoj záväzok z takejto zmluvy. Pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom je premlčaná k marcu 2016 a aj záložné právo. Žalobcovia ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností majú naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, keďže určujúci rozsudok v navrhovanom znení bude spôsobilým podkladom na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako procesné neprípustnú v celom rozsahu. Žalobca 1/ nie je (spolu)vlastníkom záložným právom zaťažených nehnuteľností, preto absentuje jeho aktívna vecná legitimácia (výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalobkyňa 2/. Žaloba je neprípustná v zmysle , . Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva naliehavý právny záujem pre formulovaný žalobný návrh. Žalobcovia naliehavý právny záujem nepreukázali. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia právnej skutočnosti v zmysle , zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa žalobou určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Záložné právo premlčané nie je. Pritom aj keby k premlčaniu záložného práva došlo, premlčaním právo nezaniká, stáva sa naturálnou obligáciou. Záložné právo podľa žalovaného nie je premlčané, pretože žalovaný uskutočnil úkony výkonu záložného práva riadne a včas. Po vyhlásení splatnosti úveru (03/2013) začal bez zbytočného meškania (04/2013 spis postúpený na dražbu, 06/2013 doručované oznámenie o začatí výkonu záložného práva) vykonávať úkony smerujúce k realizácii záložného práva. Nemohlo tak dôjsť k premlčaniu záložného práva, nakoľko ho žalovaný začal vykonávať bez zbytočného odkladu zákonom predvídaným spôsobom a postupom (prostredníctvom dobrovoľnej dražby); dané má podľa názoru žalovaného následky v zmysle - premlčacia doba neplynula a neplynie. Okrem toho už počas výkonu záložného práva žalovaný s ohľadom na niekoľko žiadostí žalobcov ústretovo poskytol priestor žalobcom na doplatenie dlhu, výkon záložného práva nechal ústretovo voči žalobcom dlhé mesiace „stáť“. Následne však došlo k podaniu žaloby a nariadeniu neodkladného opatrenia, záložné právo preto dosiaľ nebolo a nemohlo byť vykonané. Námietka premlčania je contra bonos mores, preto na ňu nie je možné v prípade premlčania záložného práva prihliadať. Dobromyseľne žalovaný (evidentne na svoju vlastnú ujmu, s ohľadom na podanú žalobu) neľpel na okamžitom a bezvýhradnom vykonaní záložného práva, ale poskytol opakovane ústretovo žalobcom dodatočný časový priestor, žalovaný konal vo vzťahu k žalobcom s najvyššou možnou mierou ústretovosti a v dobrej viere. Z tohto pohľadu sa žalovanému nejaví spravodlivé, ak v súčasnosti žalobcovia vznášajú námietku premlčania záložného práva, keď k plynutiu času nie málo prispeli opakovanými žiadosťami o dodatočný časový priestor a následnými nedodržanými prísľubmi o doplatení dlhu.

4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 15.12.2009 medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcami ako záložcami bola uzatvorená Zmluvu o zriadení záložného práva č. Z XXXXX-XX k predmetnej nehnuteľnosti. Zmluvou o zriadení záložného práva bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí HypoPôžičky zo dňa 15.12.2009, uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami ako spoludlžníkmi. Účastníci dohodli, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh na verejnej dražbe.

5. Vlastníkom predmetných nehnuteľností je v podiele 1/1 žalobkyňa 2/. V časti C listu vlastníctva č. XXXX sa pod poradovým č. XX uvádza: Pod V XXX/XXXX sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti

- byt č. X na 1. p., vchod XX + podiel XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu v prospech oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155. Úver bol vyhlásený za splatný v celosti dňa 6.3.2013 v sume 35.995,73 eur. V poznámke na LV č. XXXX je oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom (Všeobecná úverová banka, a.s. Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320155) predajom nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby v zmysle ustanovení (zapísané 07.06.2013). Ďalej sa na LV č. XXXX poznamenalo oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby - v zmysle (dražobník Aukčný Dom, s.r.o., Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec).

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posudzoval podľa a , , 137 . Okresný súd dospel k záveru, že na podaní žaloby, ktorá je žalobou podľa , t.j. o určení, či tu právo je alebo nie je, existuje naliehavý právny záujem, pretože len takouto žalobou žalobca môže odstrániť neistotu vzťahu strán sporu a vytvoriť tak pevný základ pre jeho usporiadanie ( Najvyšší súd Českej republiky rozsudok sp. zn. , sp.zn. ). V prípade dôvodne vznesenej námietky premlčania záložného práva zo strany záložcu, ktorým je v danom prípade žalobkyňa 2/ žalobca sa môže úspešne domáhať určenia, že nehnuteľnosti, na ktoré sa záložné právo vzťahovalo, už nie sú záložným právom zaťažené, keďže je výlučnou vlastníčkou zálohu.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca 1/ nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, pretože nie je vlastníkom (ani spoluvlastníkom) nehnuteľnosti, na ktorej viazne záložné právo, preto žalobu žalobcu 1/ zamietol.

8. Okresný súd nesporne zistil, že v marci 2013 sa stala pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy voči žalobcom 1/ a 2/ predčasne splatnou a žalovaný začal v súlade so zmluvou výkon záložného práva, čo bolo zapísané na LV dňa 7.6.2013, formou predaja zálohu na verejnej dražbe podľa . Žalovaný oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva. Vzhľadom na uvedené v čase začatia výkonu záložného práva nebola premlčaná ani zabezpečená pohľadávka, a teda podľa cit. ust. nemohlo byť premlčané ani záložné právo.

9. Okresný súd pokiaľ ide o premlčaciu lehotu aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa a nie štvorročnú podľa , keďže daný zmluvný vzťah medzi stranami sporu považoval za vzťah občiansko-právny, keďže jeho účastníkmi sú spotrebitelia.

10. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne vykonať po prvý raz. Žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 6.3.2013, že vyhlasuje splatnosť celého úveru jednorázovo dňom 6.3.2013. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Najskôr dňom 7.3.2013 preto žalovaný mohol uplatniť svoje právo uspokojiť sa zo zálohu prvý krát. Keď bolo v katastri nehnuteľností zapísané dňa 7.6.2013 začatie výkonu záložného práva, žalovaný toto svoje právo uplatnil včas, teda nemohlo dôjsť k premlčaniu záložného práva a preto okresný súd žalobu zamietol. Uplatnením práva sa podľa plynutie premlčacej doby prerušuje (teda premlčacia doba neplynie). Žalovaný si svoje právo riadne uplatnil a v jeho uplatnení pokračoval, následne bolo na návrh žalobcom rozhodnutím súdu zo dňa 12.5.2017 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému zakázané nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, čo však nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu žalovanému.

11. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, právo žalovaného z uvedených dôvodov nie je premlčané a preto žalobu zamietol.

12. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle a a priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

13. Keďže žaloba bola zamietnutá, okresný súd podľa neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej aj bez návrhu zrušil rozhodnutím, ktorým žalobu zamietol (nariadené neodkladné opatrenie č.k. -19 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -62 zo dňa 12.5.2017).

14. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa v 2/ rade podľa , v lehote v súlade s , z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, poukázala na procesné spoločenstvo žalobcov v súlade s , navrhla rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie, mal za to, že žalovaný uplatnil svoje právo proti žalobcom 1/ a 2/ včas „keďže bolo v katastri nehnuteľností zapísané dňa 07. 06. 2013 začatie výkonu záložného práva“. Z ust. ani resp. žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva záver, že začatie výkonu záložného práva má za následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Uplatnením práva v súlade s sa rozumie uplatnenie práva na súde v civilnom, trestnom, priestupkovom alebo obdobnom konaní. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého „názor dovolateľky, že začatím konania o predaji zálohu vo verejnej dražbe podľa o verejných dražbách, došlo podľa ust. Obch. zák. k prerušeniu plynutia premlčacej doby nie je správny“, dražobník je podľa až 3 podnikateľ, ktorý organizovanie dobrovoľných dražieb vykonáva ako svoje podnikanie na základe živnostenského oprávnenia. Z toho je zrejmé, že činnosť licitátora a dražobníka pri dražbe je činnosťou súkromnoprávneho charakteru (nejde o výkon verejnej moci). Dražobník preto nie je orgánom verejnej moci a preto návrh na vykonanie dražby podaný dražobníkovi nie je splnením hypotézy právnej normy obsiahnutej v a teda nie je iným príslušným orgánom podľa tohto zákonného ustanovenia. Návrh na vykonanie dražby nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Podľa katastrálneho zákona pozn. o začatí výkonu záložného práva je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu, ktorý nemá vplyv na vznik zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Keďže žalovaný vyhlásil splatnosť celej zabezpečenej pohľadávky listom zo dňa 06. 03. 2013 je nesporné, že žalovaný mohol svoje právo uplatniť voči žalobcom 1/ a 2/ najneskôr 07. 03. 2013 a preto premlčacia doba uplynula dňom 07. 03. 2016. Žalovaný neuplatnil zabezpečenú pohľadávku proti žalobcom na súde, alebo u iného príslušného orgánu a preto je zabezpečovaná pohľadávka voči žalobcom premlčaná. Z rovnakého dôvodu je premlčané aj záložné právo, ktoré zabezpečuje premlčanú pohľadávku a zaťažuje nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 2/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať žalobkyňu 2/ na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podľa žalovaného pramení jedine v neochote žalobcu akceptovať právny názor súdu prvej inštancie. Žaloba nie je procesne prípustná, premlčaním právo nezaniká (avšak v tomto prípade ani nie je premlčané), preto nie je daný naliehavý záujem na určení. Dôvody zániku záložného práva sú vymenované v , pričom ani jeden z týchto dôvodov nenastal. V súlade s , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Teda tvrdenie žalobcov o údajnom premlčaní pohľadávky je bez právnej relevancie vo vzťahu k záložnému právu, záložné právo nie je premlčané, žalovaný uskutočnil úkony výkonu záložného práva riadne a včas. Námietka premlčania záložného práva vznesená zo strany žalobcov je contra bonos mores, preto na ňu nie je možné v prípade premlčania záložného práva prihliadať. Žalovaný dobromyseľne neľpel na okamžitom a bezvýhradnom vykonaní záložného práva, ale poskytol opakovane ústretovo žalobcom časový priestor, žalovaný tak konal v dobrej viere. Nejaví sa potom ako spravodlivé, ak v súčasnosti žalobcovia vznášajú námietku premlčania záložného práva, keď k plynutiu času nie málo prispeli žalobcovia opakovanými žiadosťami o dodatočný časový priestor a následným nedodržaním prísľubov.

16. Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal vec v rozsahu podľa , 380 , bez nariadenia pojednávania v súlade s (a contrario) , rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s v napadnutej časti výroku I, II. zmenil, tak ako to vyplýva z výroku rozhodnutia, z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Rozhodnutie v závislom výroku III. zrušil v súlade s pís. d ) .

17. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odvolateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

19. Žalobca 2/ podal odvolanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, namietal právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého, keď bolo v katastri nehnuteľností zapísané dňa 7.6.2013 začatie výkonu záložného práva, žalovaný toto svoje právo uplatnil včas, teda nemohlo dôjsť k premlčaniu záložného práva, keďže podľa plynutie premlčacej doby sa prerušuje (teda premlčacia doba neplynie). Odvolateľ namietal, že z ust. , resp. žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva záver, že začatie výkonu záložného práva má za následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Uplatnením práva v súlade s sa rozumie uplatnenie práva na súde v civilnom, trestnom, priestupkovom alebo obdobnom konaní. Dražobník nie je orgánom verejnej moci, návrh na vykonanie dražby nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Podľa katastrálneho zákona pozn. o začatí výkonu záložného práva je úkon správy katastra, ktorý nemá vplyv na vznik zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Keďže žalovaný vyhlásil splatnosť celej zabezpečenej pohľadávky listom zo dňa 06. 03. 2013, podľa odvolateľa je nesporné, že žalovaný mohol svoje právo uplatniť voči žalobcom 1/ a 2/ najneskôr 07. 03. 2013 a preto premlčacia doba uplynula dňom 07. 03. 2016.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Predmetom konania je určenie, že konkrétne označené nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. Žalobcovia sa určenia domáhajú z dôvodu, že záložné právo vyznačené na LV a zabezpečená pohľadávka sú premlčané.

22. Súd prvej inštancie nesporne zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným uzatvorili dňa 15.12.2009 úverovú (spotrebiteľskú zmluvu), na základe ktorej im žalovaný poskytol úver. Pohľadávka z úveru bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej 2. Pohľadávka z úveru sa stala splatnou dňom 06. 03. 2013.

23. Odvolací súd udáva, že je správny záver súdu prvej inštancie, že záložné právo podlieha premlčaniu.

24. Ak záložný veriteľ neuplatnil právo (nárok) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu včas a ak záložný dlžník vzniesol námietku premlčania, má to za následok, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domáhať ani speňaženia zálohu, ani uspokojenia pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu.

25. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v prípade dôvodne vznesenej námietky premlčania záložného práva zo strany záložcu, ktorým je v danom prípade žalobkyňa 2/ má to za následok, že žalobca sa môže úspešne domáhať určenia, že nehnuteľnosti, na ktoré sa záložné právo vzťahovalo, už nie sú záložným právom zaťažené.

26. Na podaní žaloby, ktorá je žalobou podľa , t.j. o určení, či tu právo je alebo nie je, existuje naliehavý právny záujem, pretože len takouto žalobou žalobca môže odstrániť neistotu vzťahu strán sporu a vytvoriť tak pevný základ pre jeho usporiadanie. Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v tých právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná evidencia (kataster nehnuteľností). Rozsudok súdu vyhovujúci takejto žalobe môže byť totiž jedným z predpokladov zapísania údajov v súlade s právnym stavom a vykonania takej opravy evidovaných údajov. Kladné rozhodnutie súdu o predmetnej žalobe by nepochybne mohlo byť jedným z predpokladov výmazu ťarchy - záložného práva, ktorá viazne na nehnuteľnosti patriacej žalobkyni 2/. Žalobkyňa 2/ má teda právny záujem na žiadanom určení, pretože to môže mať priaznivý dopad na jej právne postavenie.

27. Možnosť dovolávať sa ochrany v prípade premlčania záložného práva proti záložnému veriteľovi nielen prostredníctvom námietky premlčania, ale aj prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, je možné (napr. Najvyšší súd Českej republiky rozsudok sp. zn.

, ). Aj keď premlčané právo pretrváva ako tzv. naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho uplatniť aj na záložné právo. Ak záložný dlžník dôvodne namietol premlčanie záložného práva, nemožno tu úspešne dovodzovať tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, pretože speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa už nemôže byť realizované a dobrovoľné splnenie práva (nároku) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné, k prijatiu „premlčaného dlhu“ tak v tomto prípade, na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov, už z povahy veci nemôže dôjsť. Ak záložný dlžník preukáže, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu až po uplynutí stanovenej doby, a ak sa dovolá premlčania záložného práva, nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je, len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo „ani po zamietajúcom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká“ a je iba „oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo“. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. , podľa ktorého ak výkon záložného práva je do budúcnosti absolútne vylúčený (z dôvodu premlčania) možno sa stotožniť s argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutí NS ČR . Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistoty v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom (NS SR ). V praxi ide o to či možno premlčané záložné právo vymazať z príslušného registra záložných práv. Premlčané záložné právo síce z právnej stránky existuje, po vznesení námietky premlčania už však nemá žiadny praktický význam. Teda záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom konaní určil, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom. Prijateľná je interpretácia, že takýto určujúci rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva z príslušného registra záložných práv a to napriek tomu, že vo svojej naturálnej podobe, teda de iure trvá.

28. Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru, že žalobca 1/ nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, pretože nie je vlastníkom (ani spoluvlastníkom) nehnuteľnosti, na ktorej viazne záložné právo, preto žalobu žalobcu 1/ zamietol. V danom prípade nejde o procesné spoločenstvo podľa , tak ako to tvrdí odvolateľ v odvolaní.

29. Pokiaľ ide o posúdenie premlčacej doby, podľa ustanovenia , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

31. Podľa ustanovenia , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

32. Účelu a zmyslu právnej úpravy premlčania môže zodpovedať iba taký výklad uvedených ustanovení, ktorý rešpektuje jednak účel a zmysel inštitútu premlčania v právnom štáte a jednak citované ustanovenia vykladá v ich systematickom kontexte. Existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Premlčaním právo nezaniká, zaniká spôsobilosť práva byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné. Zatiaľ čo uplynutie premlčacej doby samo o sebe nemá žiadne následky pre pohľadávku, jej uplynutie a vznesenie námietky premlčania dlžníkom má za následok nemožnosť priznania alebo uznania pohľadávky súdom.

33. Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu je upravené v a premlčacia lehota tohto práva v Občianskeho zákona. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa . Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca

dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu. Z úpravy ( ) je zrejmé, že premlčacia doba záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Je to dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečovaná pohľadávka.

34. Zmysel právnej úpravy stanovujúcej, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí prv, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, keď obe premlčacie doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň. Nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného práva, ak by existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia než trojročná) neuplynula, a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia doba uplynula, čo by malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol domáhať uspokojenia sa zo zálohu iba podmienečne pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu nevznesie. Tomu korešponduje aj ustanovenie , podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak záložca nevzniesol námietku premlčania. Nie je totiž vylúčená situácia, že trojročná premlčacia lehota práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu uplynie záložnému veriteľovi neskôr, než premlčacia doba práva veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči dlžníkovi (napr. ak ide o zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa premlčuje v kratšej premlčacej lehote.

35. V danom prípade bola záložným právom zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy uzatvorená v roku 2009, pričom bolo nesporné, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Súdna prax považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Vzhľadom na to je v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, bola aj z hľadiska premlčania, dĺžky premlčacej doby a jej plynutia aplikovaná právna úprava obsiahnutá v , a nie v ObchZ. Správnosť aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby, dokonca aj v absolútnych obchodoch majúcich zároveň spotrebiteľský charakter, z ústavnoprávneho hľadiska nespochybnil ani ústavný súd (viď napríklad uznesenie ústavného súdu z 19. júna 2013 sp. zn. ).

36. V prejednávanej veci je teda zabezpečená pohľadávka zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu, ktorá sa stala splatnou v celosti 06.03.2013. Dňom 07.03.2013 preto začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota zabezpečenej pohľadávky a tiež záložného práva, ktorá skončila dňom 07.03.2016, keďže nebolo tvrdené, že by, zabezpečená pohľadávka, uspokojenie zo zálohu boli priznané súdom, iného orgán, písomne uznané.

37. Podľa ustanovenia , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

38. Je zrejmé, že k vykonaniu záložného práva do 07.03.2016 nedošlo.

39. Súd prvej inštancie mal za to, že keď bolo v katastri nehnuteľností zapísané dňa 7.6.2013 začatie výkonu záložného práva, žalovaný toto svoje právo uplatnil včas, teda nemohlo dôjsť k premlčaniu záložného práva, keďže podľa plynutie premlčacej doby sa prerušuje (teda premlčacia doba neplynie).

40. Odvolací súd udáva, že podľa ustanovenia , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V druhej vete tohto ustanovenia sa uvádza, že to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

41. V právnej teórii ani v súdnej praxi nie sú pochybnosti o tom, že k zastaveniu plynutia premlčacej doby podľa ustanovenia § 112 obč. zák. dochádza v dobe od začatia konania o nároku, o ktorého premlčanie ide, až do jeho právoplatného skončenia, za podmienok, že v tomto konaní sa riadne pokračuje.

42. V prejednávanej veci ide o posúdenie, či zápisom výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, oznámením o začatí výkonu záložného práva svoje právo na výkon záložného práva žalovaný uplatnil včas, či týmto došlo podľa k prerušeniu plynutia premlčacej doby.

43. V súlade s § , začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

44. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.

45. Zápis výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, prípadne oznámenie začatia výkonu záložného práva nemožno považovať v súlade s za uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu, keďže záložný veriteľ svoje právo na zodpovedajúcom orgáne neuplatnil. Pod pojmom príslušným orgánom je treba rozumieť ten orgán, ktorý je podľa verejnoprávnych predpisov príslušný na konanie a rozhodovanie o danej otázke, týmto orgánom je spravidla súd a to či už v občianskoprávnom alebo trestnom konaní, alebo aj orgán verejnej správy, napr. v priestupkovom konaní, rozhodcovský súd. Uplatnenie práva upravujú aj osobitné predpisy, vplyv takéhoto uplatnenia na plynutie premlčacej doby je treba zisťovať z obsahu týchto osobitných predpisov. V konaní nebolo tvrdené, že by žalovaný uplatnil svoje právo pred takýmto subjektom.

46. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil keď uzavrel, že záložné právo nie je premlčané. So zápisom výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností podľa , zákon spája iné následky.

47. Keďže žalobkyňa 2/ vzniesla námietku premlčania záložného práva predtým ako došlo k vykonaniu záložného práva ( ), záložný veriteľ sa už nemôže domáhať uspokojenia svojho práva. Uvedený záver možno vyvodiť aj z rozhodnutia v Krajského súdu Košice sp. zn. , podľa ktorého námietku premlčania môže vzniesť účinne záložca do momentu výkonu záložného práva, záložca musí námietku premlčania uplatniť pred ukončením dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba je ukončená udelením príklepu licitátora

48. Žalovaný tvrdil, že námietka premlčania bola v danom prípade vznesená žalobcami v rozpore s dobrými mravmi je contra bonos mores, preto na ňu nie je možné v prípade premlčania záložného práva prihliadať. Žalovaný dobromyseľne neľpel na okamžitom a bezvýhradnom vykonaní záložného práva, ale poskytol opakovane ústretovo žalobcom časový priestor, žalovaný tak konal v dobrej viere. Nejaví sa potom ako spravodlivé, ak v súčasnosti žalobcovia vznášajú námietku premlčania záložného práva, keď k plynutiu času nie málo prispeli žalobcovia opakovanými žiadosťami o dodatočný časový priestor a následným nedodržaním prísľubov.

49. Odvolací súd udáva, že otázka premlčania a dobrých mravov bola riešená dovolacím, či ústavným súdom vo viacerých iných prípadoch. Podľa nálezu ústavného súdu sp. zn. samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či

je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s , postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.

50. V spotrebiteľských sporoch nie je dôvod odchýliť sa od tejto ustálenej judikatúry, keď definícia dobrých mravov ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. V prejednávanom spore okolnosti tohto prípadu nie sú takej výnimočnej povahy, ktoré by spôsobovali prelomenie týchto zásad, kedy by bolo možné dôjsť k záveru, že vznesenie námietky premlčania žalobcami by bolo možné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Žalovanému bolo zrejmé, že si žalobcovia neplnia svoje povinnosti úver riadne splácať, preto mal žalovaný ich správanie vyhodnotiť ako rizikové a dostupnými právnymi prostriedkami si ich dlh zabezpečiť pred tým, ako uplynie premlčacia lehota. Naviac žalovaným je peňažný ústav, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov, a teda má profesionálnu povinnosť si striehnuť ich riadne splácanie či splatenie, resp. zabezpečenie splatenia. Nie je obvyklé, aby bezdôvodne dôveroval opakovaným sľubom dlžníkov, ktorí síce tvrdia, že chcú splácať svoj dlh, ale v skutočnosti nekonajú, sú nečinní. Aj v tomto smere pri predstave zachovania určitej miery dôvery veriteľa k dlžníkovi sú určité limity, ktoré veriteľ ako riadny hospodár a zodpovedný subjekt si musí striehnuť a nemôže sa dovolávať porušenia dobrých mravov v prípade, keď sa dlžník dovoláva svojich práv, v tomto prípade uplatnenia zákonnej námietky premlčania (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Žalovaný si mohol zabezpečiť svoju pohľadávku voči žalobcom napr. exekučným titulom, písomným uznaním nároku. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať vznesenú námietku premlčania za vznesenú v rozpore s dobrými mravmi.

51. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené vo výroku I. zmenil vo vzťahu k žalovanému 2/.

52. V súlade s pís. d) odvolací súd vo vzťahu k žalovanému 2/ zrušil závislý výrok, ktorým súd prvej inštancie podľa bez návrhu zrušil rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané zanikli (došlo k zmene rozhodnutia).

53. V súlade s odvolací súd, keďže vo vzťahu k žalobcovi 2/ zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, tak že žalobe žalobcu 2/ vyhovel, priznal žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca 2/ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ).