Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/136/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov 1/ B.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX S. A., 2/ B. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX S. A. proti žalovanému A.A. S., a. s., so sídlom B. C. X, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 14. 11. 2016, č. k. 22C/292/2016-19, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že neodkladným opatrením zakazuje žalovanému nakladať akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX v katastrálnom území S.D.: byt č. X na M. poschodí, vchod XX, B. ulica, v bytovom dome súpis č. XXX na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a podiel prislúchajúci k bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti XXXX/XXXXXX, najmä tieto nehnuteľnosti predať, či iným spôsobom scudziť - do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

II. V zostávajúcej časti uznesenie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia formou zákazu nakladať akýmkoľvek spôsobom s konkretizovanými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX v k. ú. S.D., najmä tieto nehnuteľnosti predať, či iným spôsobom scudziť, prenajať, či iným spôsobom prenechať do užívania, zriadiť záložné právo k týmto nehnuteľnostiam, či iným spôsobom zaťažiť alebo zničiť, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie poukázal na dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol, že žalovaný uzavrel so žalobcami zmluvu o poskytnutí úveru, pričom svoju pohľadávku zabezpečil zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia tvrdia, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo v marci 2013. Napriek tomu, že zosplatnenie úveru nebolo žalobcami jednoznačne preukázané, z preloženého listu vlastníctva vyplýva, že žalovaný začal realizovať svoje záložné právo, a to oznámením o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom predajom nehnuteľností, čo bolo zapísané v katastri nehnuteľností dňa 07.06.2013. Súd mal z predložených listín osvedčené, že žalovaný uplatnil svoje právo tým, že začal výkon záložného práva v rámci plynutia premlčacej doby, ktorá začala plynúť od splatnosti pohľadávky žalovaného (marec 2013). Súd na základe toho dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. V ďalšom uviedol, že dražba (uvádzaná žalobcami) sa mala konať dňa 20.10.2016. V čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (14.11.2016 - poznámka odvolacieho súdu) už dražba prebehla. Žalobcovia nedoplnili návrh na vydanie neodkladného opatrenia oznámením výsledku dražby, teda či predmetné nehnuteľnosti boli vydražené. Súd tieto skutočnosti považoval za podstatné pre svoje rozhodnutie. Pretože žalobcovia neuviedli všetky rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, návrh zamietol.

2. Proti zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie tvrdiac porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie. K prvému dôvodu (porušenie práva na spravodlivý proces) tvrdia, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého uznesenia poskytol ochranu žalovanému, čím znemožnil ochranu oprávnených záujmov žalobcov. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.12.2012, sp. zn. 5Obdo 33/2012, podľa ktorého zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežného opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu navrhované predbežné opatrenie má smerovať, nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a nie je ním prejudikovaný konečný výsledok sporu, ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. K nesprávnemu právnemu posúdeniu s poukazom na ust. § 112 Občianskeho zákonníka a § 402 Obchodného zákonníka (uvádzaného len na ilustráciu) uviedol, že zo žiadneho zákonného ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky nevyplýva záver, že začatie výkonu záložného práva má za následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Spočívanie premlčania môže veriteľ dosiahnuť len uplatnením práva na súde alebo u iného príslušného orgánu. Pod uplatnením práva na účely ustanovenia § 112 možno rozumieť taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté. Uplatnením práva sa teda rozumie uplatnenie práva na súde v civilnom, trestnom, priestupkovom alebo obdobnom konaní. Poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo 3762/2007, podľa ktorého „je nesprávny názor dovolateľky, že zahájením konania o predaji zálohu vo verejnej dražbe došlo k zastaveniu behu premlčacej doby.“ Dražobník podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je orgánom verejnej moci, a preto návrh na vykonanie dražby podaný dražobníkovi nie je splnením hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 112 OZ, a teda nie je iným príslušným orgánom podľa tohto zákonného ustanovenia. Pokiaľ ide o oznámenie o výsledku dražby zo dňa 20.10.2014, žalobcovia uviedli, že sa domáhali vydania neodkladného opatrenia tak, aby bol naplnený účel a aby bolo o ňom rozhodované ešte pred dražbou plánovanou na 20.10.2016. O tomto neodkladnom opatrení však nebolo rozhodnuté tak, aby bolo možné súdnym rozhodnutím ochrániť vlastnícke právo žalobcov. Dražba dňa 20.10.2016 bola neúspešná, predmetné nehnuteľnosti neboli vydražené, a preto aj k dnešnému dňu sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, pretože žalobcom hrozí ujma na ich právach. Z dôvodu právnej istoty predložili zápisnicu o priebehu dražby. Navrhli zmeniť napadnuté uznesenie tak, ako navrhovali v pôvodnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie dáva jasné, zreteľné a po právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky nastolené návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia; z odvolania žalobcov je zrejmé, že vadu uznesenia vidia v tom, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s ich pohľadom na vec. Tvrdí, že uznesenie súdu prvej inštancie ako celok je zreteľné, jasné a porozumiteľné, prehľadne štruktúrované a opisujúce ako návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, tak aj vlastné úvahy súdu a ním podávané zhodnotenie obsahu súdneho spisu spolu s nevyhnutnou a rozsahom prijateľnou citáciou príslušných právnych predpisov, ktoré sa na prejednávanú vec vzťahujú a ktoré boli vzaté do úvahy pri rozhodovaní súdu. Poukazuje na to, že žalovaný riadne a včas pristúpil k výkonu záložného práva spôsobom predvídaným zákonom. Navyše vytýka spôsob formulovania návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že ide formálne nad rámec rozhodovacej právomoci zverenej všeobecnému súdu. Tvrdí, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia vymedzujú príliš všeobecne, a teda príliš neurčito činnosť, ktorú chce žalovanému dočasne zakázať. Žalovaný je záložným veriteľom, ktorému zo zákona neprislúcha tak široký diapazón oprávnení, ktorý v návrhu žalobcovia určili. V právomoci všeobecného súdu nie je ani rozhodnutím niečo zakázať, do právomoci súdu v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení patrí dočasne upraviť pomery strán sporu, teda výlučne ukladať určité povinnosti (napr. niečoho sa zdržať, niečo vykonať, niečo znášať, s niečím nenakladať, niečo poskytnúť, atď.) a nie na vyslovovanie zákazov. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Napadnuté

uznesenie s poukazom na ust. § 388 zmenil, sám nariadil navrhované neodkladné opatrenie v rozhodujúcom obsahu, v zostávajúcej časti uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zistil, že žalobcovia súčasne s návrhom na neodkladné opatrenie podali aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť identifikovaná v navrhovanom petite rozhodnutia nie je zaťažená záložným právom. Žalobu vo veci samej žalobcovia odôvodňovali tým, že pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom je premlčaná k marcu 2016, a to vzhľadom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že pohľadávka žalovaného voči žalobcom sa stala predčasne splatnou v marci 2013, dôkazom čoho je poznámka v katastri nehnuteľností, a preto ako záložní dlžníci sa môžu brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu aj žalobou o určenie, že tu záložné právo nie je, majú na tom naliehavý právny záujem (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 2185/2009, obdobne rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/257/2011). Vzhľadom na skutočnosť, že v Obchodnom vestníku bolo dňa 22.09.2016 zverejnené oznámenie o dobrovoľnej dražbe s termínom dražby 20.10.2016, týkajúce sa práve začatia výkonu záložného práva záložným veriteľom na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, domáhajú sa žalobcovia neodkladného opatrenia, ktorým sa zamedzí výkonu začatého záložného práva žalovaného. Pokiaľ by žalovaný vydražil nehnuteľnosti za účelom uspokojenia premlčanej pohľadávky, vznikla by žalobcom skutočná škoda znížením ich majetkových hodnôt, sú teda v nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy. V odvolaní proti uzneseniu okresného súdu žalobcovia uviedli, že dražba dňa 20.10.2016 bola neúspešná a predmetné nehnuteľnosti neboli vydražené. Preto trvajú na to, že sú stále splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko im stále hrozí ujma na ich právach.

6. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný začal výkon záložného práva v rámci plynutia premlčacej doby so záverom, že žalobcovia preto neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Naviac vytýkal žalobcom, že nedoplnili návrh oznámením o výsledku dražby, hoci sú tieto skutočnosti pre rozhodnutie podstatné. Pretože žalobcovia neuviedli všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, návrh súd prvej inštancie zamietol.

7. Odvolací súd považuje za dôležité v danej veci, že žalobcovia osvedčili tvrdenú skutočnosť, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, voči ktorej sa domáhajú určenia, že táto nie je zaťažená záložným právom, a to z dôvodu premlčania. Vzhľadom na toto začaté súdne konanie je teda sporná existencia pohľadávky, na zabezpečenie ktorej bolo zriadené záložné právo a teda aj existencia záložného práva. Posúdenie týchto otázok je však potrebné prenechať na rozhodnutie vo veci samej, pretože meritórne posudzovanie otázky, ktorá je predmetom vo veci samej, sa v rámci posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia javí byť ako predčasné (konkrétne názor súdu, že žalovaný začal výkon záložného práva v rámci plynutia premlčacej doby, a preto žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku) nezodpovedajúce danej situácii.

8. Podľa relevantnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku) môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň ide o návrhové konanie, kde musí žalobca opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a tiež musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa domáha. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené zistenia, teda že žalobcovia sa súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobou vo veci samej domáhajú určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, uvádzajú svoje skutkové tvrdenia a svoje právne posúdenie žaloby, súčasne ako dôvod pre neodkladnú úpravu pomerov označili oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom predajom nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby poznámkou v katastri nehnuteľností v mesiaci jún 2013, ako aj na oznámenie o dobrovoľnej dražbe s termínom dražby 20.10.2016, ktoré bolo zverejnené dňa 22.09.2016 v Obchodnom vestníku. Návrh súčasne so žalobou bol súdu prvej inštancie doručený dňa 14.10.2016. Žalobcovia k žalobe a k návrhu priložili listinné

dôkazy, na ktoré sa odvolávajú (zmluva o zriadení záložného práva, zmluva o poskytnutí úveru, čiastočný výpis z listu vlastníctva, oznámenie o dobrovoľnej dražbe).

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené uzatvára, že vzhľadom na predmet žaloby vo veci samej (určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom) a preukázanú reálnu hrozbu výkonu záložného práva, je dôvodné v tejto veci nariadiť navrhované neodkladné opatrenie do času, kedy vo veci bude právoplatne rozhodnuté vo veci samej, a keď bude právoplatne vyriešená otázka existencie, resp. trvania záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach, preto treba návrh posúdiť ako dostatočne osvedčený z hľadiska rozhodnutia o nariadenie neodkladného opatrenia. Hrozba výkonu záložného práva tu stále je, v konkrétnej veci treba poukázať na to, že dražba, ktorá sa mala konať 20.10.2016, bola neúspešná, čo však v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo tomuto súdu známe. Podľa názoru odvolacieho súdu len samotná okolnosť, že žalobcovia nedoplnili návrh na vydanie neodkladného opatrenia oznámením výsledku dražby, nemôže byť dôvodom pre zamietnutie tohto návrhu za situácie, keď žalobcovia podali návrh pred termínom oznámenej dražby a nemohli vedieť, kedy súd o ich návrhu rozhodne (resp. či už rozhodol). Nemožno preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neuviedli všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a neosvedčuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

11. K vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu, v ktorom žalovaný vytýka formuláciu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia „spôsobom formálne nad rámec rozhodovacej právomoci zverenej všeobecnému súdu,“ odvolací súd uvádza, že aj keď formulácia návrhu nie je „ideálna,“ na daný prípad obstojí formulácia zákazu dočasne nakladať/nenakladať akýmkoľvek spôsobom s konkretizovanými nehnuteľnosťami, najmä tieto predať, či iným spôsobom scudziť. Takáto formulácia zodpovedá ust. § 325 ods. 1, písm. c), resp. d) CSP. Pokiaľ však navrhovali žalobcovia aj „zákaz prenajať, či iným spôsobom prenechať do užívania, zriadiť záložné právo k týmto nehnuteľnostiam, či iným spôsobom zaťažiť alebo zničiť,“ táto formulácia vzhľadom na tvrdený existujúci právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným je nedôvodná, preto v tejto časti odvolací súd potvrdil uznesenie o zamietnutí návrhu.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 388 tak, že navrhovanému neodkladnému opatreniu čiastočne vyhovel a čiastočne návrh zamietol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia s tým, že nariadené neodkladné opatrenie zanikne právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej podľa § 333 CSP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .