Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/199/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej veci žalobcu: JUDr. Samuel Baránik, s miestom podnikania Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, IČO: 42 175 381, zastúpeného zástupcom: UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o., so sídlom Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 308 185, proti žalovanému: EKOMT, s. r. o., so sídlom Matičné námestie 1427, 022 01 Čadca, IČO: 36 411 388, zastúpenému zástupcom: Advokátska kancelária JAKUBÍK & HAJDUK, s.r.o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 36 868 892, o zaplatenie 213.158,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -169 zo dňa 21. novembra 2018, takto

rozhodol:

Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -169 zo dňa 21. novembra 2018 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") rozhodol, že základ nároku žalobcu na zaplatenie podielovej odmeny je daný.

2. Okresný súd vo veci vydal dňa 22.8.2017 platobný rozkaz č.k. -40, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote dňa 29.9.2017 odpor a navrhol platobný rozkaz zrušiť a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť. Okresný súd uznesením zo dňa 12.10.2017 č.k. -62 platobný rozkaz zrušil.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 4.4.2014 bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o poskytnutí právnej pomoci (čl. 11-12 spisu), (ďalej aj len „Zmluva"), predmetom ktorej bol záväzok advokáta - žalobcu poskytovať právnu pomoc klientovi - žalovanému na území Slovenskej republiky a Českej republiky vo veci spočívajúcej a týkajúcej sa vymáhania nárokov klienta voči obchodnej spoločnosti První brněnská strojírna, a.s., vyplývajúcej zo zmluvy o dielo a súvisiacich dohôd, ktoré boli uzatvorené klientom ako dodávateľom. „Podľa zmluvy za poskytnutú právnu pomoc uhradí klient advokátovi odmenu takto: Pri zastupovaní a poskytovaní právnej služby smerujúcej k vybaveniu veci bude mať advokát nárok na hodinovú odmenu 60,- €/ hodina práce advokáta účelne vynaložená na vybavenie veci..... Odmenu podľa bodov 2.1.1 a 2.1.2 uhradí klient advokátovi na základe faktúry, ktorú predkladá advokát klientovi spolu s prehľadom vykonaných úkonov a stráveného času (work log); za úspešné vybavenie veci bude mať advokát nárok na podielovú odmenu vo výške rovnajúcej sa 10 % z toho, o čo majetok klienta v súvislosti s vybavovaním veci alebo jej časti zväčšil, do základu na výpočet podielovej odmeny advokáta sa nepočítajú vzájomné nároky protistrany, či už vznesené ako kompenzačné námietky alebo ako vzájomné žaloby; ak klient ukončí túto zmluvu z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení povinností advokátom a napriek tomu klient dosiahne vo veci úspech, má advokát nárok na pomernú časť odmeny podľa bodu 2.1.6 , pričom pomer bude daný počtom úkonov vykonaných vo veci advokátom a vykonaných vo veci celkovo do dosiahnutia úspechu klienta... Ďalej boli v zmluve dojednané možnosti ukončenia zmluvy okrem iného aj výpoveďou klienta a to tak, že klient bude oprávnený vypovedať túto zmluvu kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu. V prípade však, že bude dôvodom vypovedania zmluvy porušenie povinností zo strany advokáta, je klient povinný vo výpovedi túto skutočnosť skutkovo uviesť, inak sa predpokladá, že dôvodom ku skončeniu zmluvy nebolo porušenie povinností zo strany advokáta. V závere zmluvy je uvedené osobitné ustanovenia, podľa ktorého na vzájomný kontakt advokáta s klientom najmä poskytovanie informácií o stave vybavovania veci a na doručovanie písomností je klientom stanovená mailová adresa: R..P.@F..T. <mailto:.>. V závere zmluvy je uvedené, že za žalovaného zmluvu uzavrel konateľ Rudolf Hlušek a zmluva je podpísaná jednak za žalovaného, ako aj za žalobcu. Žalobca zároveň súdu predložil zmluvu o poskytnutí právnej pomoci bez uvedenia dátumu podpisu a bez podpisov (čl. 8-10) v takmer totožnom znení ako je predtým uvádzaná zmluva o poskytnutí právnej pomoci s tým rozdielom, že jednotlivé odseky a pododseky zmluvy sú očíslované a zároveň v bode 2.1.3 zmluvy je uvedený preddavok v sume 2.000,- € na rozdiel od predtým uvádzanej zmluvy, kde je uvedený preddavok v sume 1.000,- €."

4. Z mailovej komunikácie (čl. 13-17 spisu) podľa zistení okresného súdu vyplývalo, že dňa 27.3.2014 zaslal p. R. P. za spoločnosť žalovaného stručný popis prípadu s První brněnskou strojírnou, a.s., s výzvou, aby sa žalobca vyjadril, či by daný prípad vedel riešiť a za akých podmienok - hodinovej sadzby, podielová odmena. Následne mailom zo dňa 1.4.2014 zaslaným žalobcom R. P.alobca oznámil, že by mohol žalovaného zastupovať nasledovne: Hodinová odmena 80,- Eur/hodina práce + v prípade úspechu vysúdený tarif ostáva advokátovi; hodinová odmena 60,- Eur/hodina práce + v prípade úspechu 10 % podielová odmena + vysúdený tarif ostáva advokátovi.

5. V odôvodení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že so sprievodným listom zo dňa 30.11.2015 zaslal žalovaný žalobcovi výpoveď zmluvy o poskytnutí právnej pomoci (č.l. 18 spisu). V tomto liste uviedol, že dôvodom výpovede je skutočnosť, že spor a vymáhanie pohľadávky trvá už neúmerne dlho a podľa informácií, ktoré majú, hrozí, že spoločnosť První brněnská strojírna, a.s. smeruje k insolvenčnému konaniu, čím by ich šanca na vymoženie dlhu bola prakticky nulová, preto sa rozhodli riešiť situáciu ohľadom uvedenej spoločnosti iným spôsobom. V súvislosti so zaslanou výpoveďou však žalovaného zaujímalo, aké „prípadné poplatky mu ich spoločnosť bude musieť ešte uhradiť za poskytnutú právnu pomoc vrátane vyjadrenia, resp. bližšieho vysvetlenia odseku o výške podielovej odmeny uvedenej v zmluve. Vo výpovedi zo zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 30.11.2015 (čl. 18 pv) žalovaný uviedol, že týmto dáva výpoveď zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 4.4.2014, na základe ktorej im poskytoval právnu pomoc spočívajúcu vo vymáhaní nárokov ich spoločnosti voči spoločnosti První brněnská stojírna, a.s. Listom zo dňa 2.12.2015 (čl. 19) žiadal žalobca žalovaného o súčinnosť pokiaľ ide o vyčíslenie podielovej odmeny za zastupovanie a to oznámenie, či si První brněnská strojírna, a.s. ako dlžník splnila voči žalovanému ako veriteľovi svoje záväzky, ktoré sú predmetom žaloby a zároveň pripojil písomnú dokumentáciu k súdnemu sporu. Listom zo dňa 7.12.2015 (čl. 20) oznámil žalovaný žalobcovi, že ku dňu 7.12.2015 od spoločnosti První brněnská strojírna, a.s. neprijali žiadnu úhradu ich pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby. Listom zo dňa 2.12.2016 (čl. 21) požiadal žalobca žalovaného o súčinnosť z dôvodu, že súdny spor vedený na Mestskom súde v Brne pod sp. zn. bol už právoplatne skončený a za účelom správneho výpočtu podielovej odmeny požiadal o zaslanie právoplatného rozhodnutia v tejto veci. Dňa 3.4.2017 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 23517 na sumu 213.158,- Kč za dohodnutú podielovú odmenu 10 % v 15/19-tinách so splatnosťou 18.4.2017 (čl. 23) spolu so sprievodným listom, v ktorom bol uvedený výpočet podielovej odmeny (čl. 24)." „Listom zo dňa 6.4.2014" oznámil žalovaný žalobcovi, že žiadny nárok na zaplatenie podielovej odmeny v danom prípade nevznikol (č.l. 26 spisu). Mestský súd v Brne uznesením č.k. -111 zo dňa 26.5.2016 schválil zmier uzavretý medzi žalovaným a spoločnosťou První brněnská strojírna, a.s., podľa ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi čiastku 2.700.000,- Kč prostredníctvom pravidelných splátok vo výške 225.000,- Kč mesačne až do úplného zaplatenia vždy k poslednému kalendárnemu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 30.4.2016 pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s jedinou splátkou dlhšie ako 60 dní od dátumu splatnosti jednotlivej splátky. Z vyjadrenia Ing. E. Q. - daňovej poradkyne zo dňa 28.9.2017 (č.l. 50 spisu) vyplýva, že úhradou pohľadávky nedochádza k zvýšeniu majetku účtovnej jednotky (resp. spoločnosti). Pri úhrade pohľadávky, ktorá sa vykazuje v súvahe na strane aktív sa zmení len forma majetku spoločnosti, a to z pohľadávky sa pretransformuje na peňažné prostriedky, ktoré sa taktiež vykazujú na strane aktív.

6. Okresný súd uviedol, že v danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia podielovej odmeny za právnu pomoc, ktorú mu poskytol pri vymáhaní jeho nárokov voči obchodnej spoločnosti První brněnská strojírna, a.s. vyplývajúcej zo zmluvy o dielo a súvisiacich dohôd na základe zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014. Medzi stranami uzavretá Zmluva o poskytnutí právnej pomoci je svojou povahou mandátnou zmluvou podľa a nasl. . Na vzťah medzi advokátom a klientom sa zároveň vzťahujú aj osobitné predpisy. Práva a povinnosti strán sa tak riadia nielen , ale tiež touto špeciálnou úpravou, ktorú predstavuje o advokácii. Pre túto zmluvu nie je predpísaná písomná forma a postačuje, aby strany vymedzili záležitosť, ktorú má advokát pre klienta zariadiť. Touto záležitosťou bolo v danom prípade poskytnutie právnej pomoci vo veci týkajúcej sa vymáhania nárokov žalovaného voči obchodnej spoločnosti První brněnská strojírna, a.s. vyplývajúcej zo zmluvy o dielo a súvisiacich dohôd a následne zastupovanie na Mestskom súde v Brne v konaní sp.zn. „254C 63/2014. Odplatnosť uvedeného právneho vzťahu vyplýva priamo zo o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška). Vyhláška rozlišuje zmluvnú a mimozmluvnú odmenu advokáta. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže (nemusí) advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny, ak však nedôjde k takejto dohode predpokladá sa, že sa advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Druhy zmluvných odmien sú podľa vyhlášky hodinová odmena, paušálna odmena, podielová odmena a tarifná odmena dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny, pričom ich možno dohodou advokáta s klientom aj vzájomne kombinovať. V danom prípade bola medzi stranami dohodnutá v zmluve o poskytnutí právnej pomoci hodinová i podielová odmena. Žalobcom vyúčtovanú hodinovú odmenu 60,- €/hodina práce žalovaný žalobcovi v celom rozsahu uhradil. Podielovú odmenu vyčíslenú na sumu 213.158,- Kč vyúčtovanú faktúrou č. 23517 so splatnosťou 18.4.2017 žalovaný žalobcovi nezaplatil."

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný namietal, že Zmluva o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 je neurčitá a nezrozumiteľná, a preto je neplatná, nakoľko žalovaný podpísal zmluvu vo forme bez očíslovania odsekov. Žalobcom označený dôkaz v žalobe ako 1/A zmluva s očíslovanými odsekmi, nebol v takejto podobe žalovanému nikdy predložený. Na druhej strane žalobca tvrdil, že žalovanému zaslal zmluvu, v ktorej boli jednotlivé odseky očíslované a následne zo strany žalovaného mu bola zaslaná zmluva bez očíslovania odsekov v rovnakom znení s výnimkou odseku ohľadom výšky preddavku, kde bol preddavok znížený zo sumy 2.000,- Eur na sumu 1.000,- Eur. Hoci sa žalovaný snažil spochybniť platnosť Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci dospel okresný súd k záveru, že neočíslovanie jednotlivých odsekov zmluvy nespôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy, a teda jej následnú neplatnosť. Chýbajúce očíslovanie odsekov a pododsekov v zmluve by mohlo byť dôvodom pre neplatnosť zmluvy len v takom prípade, ak by bola zmluva z tohto dôvodu natoľko nejasná a nezrozumiteľná, že by sa s použitím ani jednej z metód výkladu nedalo dospieť k záveru o úmysle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy. V danom prípade sa však logickým a systematickým výkladom dá vyvodiť podľa spôsobu rozmiestnenia jednotlivých odsekov v zmluve očíslovanie týchto odsekov a pododsekov v zmysle odkazov, ktoré sú v zmluve uvedené (napr. podľa bodov 2.1.1 a 2.1.2). Navyše žalovaný zmluvu v takejto forme podpísal (rovnako ako aj žalobca) a z vyjadrenia konateľa Rudolfa Hlušeka vyplynulo, že si zmluvu pred jej podpisom prečítal, preto mal okresný súd za to, že význam obsahu zmluvy aj bez očíslovania jednotlivých odsekov a pododsekov bol zmluvným stranám pri jej uzatváraní zrejmý. Žalovaný ďalej namietal, že formulácia o ustanovení podielovej odmeny v zmluve o poskytnutí právnej pomoci je neurčitá a nezrozumiteľná, lebo ani ich výkladom sa nedá zistiť, z čoho by sa táto odmena mala vypočítať, keďže majetok žalovaného sa v súvislosti s vybavovaním veci nezväčšil. V zmluve o poskytnutí právnej pomoci je uvedené, že za úspešné vybavenie veci bude mať advokát nárok na podielovú odmenu vo výške rovnajúcej sa 10 % z toho, o čo sa majetok klienta v súvislosti s vybavovaním veci alebo jej časti zväčší. Podielová odmena je upravená v a 8 vyhlášky č. Z vyhlášky vyplýva, že podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom. Pokiaľ ide o konanie o zaplatenie peňažnej sumy, nie je prípustnosť podielovej odmeny z hľadiska spôsobilosti predmetu konania sporná, nakoľko je nepochybne možné určiť podiel na hodnote veci ako to vyžaduje vyhlášky. Nespôsobilosť predmetu konania je spravidla daná vtedy, ak hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. Vo všeobecnosti sa výška podielovej odmeny advokáta určuje z hodnoty veci vyjadrenej v peniazoch. Podielová odmena advokáta je vždy viazaná na konečný úspech klienta vo veci a nárok na jej zaplatenie vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Zmyslom podielovej odmeny je, aby časť rizika na úspechu v súdnom konaní znášal i advokát, keďže výška odmeny sa odvíja od výšky úspechu v spore. V danom prípade bola podielová odmena dohodnutá vo výške 10 % z toho, o čo sa majetok klienta v súvislosti s vybavovaním veci alebo jej časti zväčšil. Okresný súd mal za to, že v danom prípade nie je možné brať do úvahy doslovnú formuláciu ustanovenia zmluvy ohľadom podielovej odmeny tak ako tvrdil žalovaný, čo by v konečnom dôsledku znamenalo to, že by sa zmluvné strany dohodli, že by žalobca ako advokát za poskytnutie svojich služieb nemal nárok na žiadnu podielovú odmenu, nakoľko majetok žalovaného sa nezväčšil, keďže úhradou pohľadávky nedochádza k zvýšeniu majetku spoločnosti, tak ako aj uviedla daňová poradkyňa Ing. E. Q.. Takýto výklad podľa okresného súdu nie je správny, keďže je v zrejmom rozpore so zmyslom a podstatou odmeňovania. Z právneho hľadiska je relevantné, aká bola vôľa strán pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci. Okresný súd mal za to, „že úmyslom zmluvných strán bolo dohodnúť sa na určitej forme odmeny žalobcovi za poskytnutie právnej pomoci, a to formou podielovej odmeny a žalovanému pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci muselo byť zrejmé a jasné v akom prípade vznikne žalobcovi nárok na podielovú odmenu a v akej výške, to znamená, že v prípade úspešného vybavenia veci a vo výške 10 % zo sumy, ktorú uhradí žalovanému První brněnská strojírna, a.s. titulom zmluvy o dielo a súvisiacich dohôd. Uvedenému záveru svedčí správanie sa žalovaného, ktorý si pred uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci vybral z dvoch alternatív odmeňovania navrhnutých žalobcom, druhú alternatívu, ktorá obsahovala nižšiu hodinovú odmenu a zároveň obsahovala aj podielovú odmenu (na rozdiel od prvej alternatívy, ktorá obsahovala len vyššiu hodinovú odmenu bez podielovej odmeny). Nevzniesol žalobcovi námietku o nejasnosti a nezrozumiteľnosti ustanovení zmluvy ohľadom podielovej odmeny. Konateľ žalovaného Rudolf Hlušek sa výslovne vyjadril, že keď zmluvu čítali, nemali žiadne výhrady k článku ohľadom podielovej odmeny. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dojednanie o podielovej odmene v zmluve je určité a zrozumiteľné, nakoľko je možné z neho vyvodiť v akom prípade a v akej výške má žalobca ako advokát nárok na podielovú odmenu. Pokiaľ by uvedené ustanovenie zmluvy nebolo žalovanému jasné, nebol by zmluvu v tomto znení podpísal a nebol by si vybral druhú zo žalobcom ponúkaných alternatív odmeňovania. Následne ani po uzavretí zmluvy o poskytnutí právnej pomoci žalovaný nenamietal, že by ustanovenie ohľadom podielovej odmeny bolo nejasné a nezrozumiteľné, dokonca pri zaslaní výpovede zmluvy o poskytnutí právnej pomoci vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, aké prípadné poplatky mu bude musieť ešte uhradiť za poskytnutú právnu pomoc vrátane vyjadrenia o výške podielovej odmeny. To znamená, že až keď si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na podielovú odmenu začal žalovaný namietať neurčitosť a nezrozumiteľnosť jej dojednania. Žalobca na základe uzavretej zmluvy poskytol žalovanému právnu pomoc, žalovaný dokonca na základe tejto zmluvy žalobcovi plnil zaplatením hodinovej odmeny za poskytnutú právnu pomoc a zastupovanie v konaní pred súdom a ani raz počas tohto obdobia nenamietal neplatnosť zmluvy, resp. ustanovení o podielovej odmene. V tejto súvislosti súd poukazuje ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej všeobecné súdy majú vždy uprednostniť výklad zmluvy, ktorý smeruje k jej platnosti, pretože neplatnosť zmluvy je výnimkou, a nie zásadou (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, nálezy Ústavného súdu Českej republiky , , , ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že zmluva o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 je platný právny úkon, ktorý je určitý a zrozumiteľný, vrátane ustanovenia o dojednaní podielovej odmeny."

8. V zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky sa podielová odmena môže dohodnúť, ak je výsledok konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Žalovaný namietal, že nebol zo strany žalobcu poučený o tom, že výsledok sporu je veľmi neistý. Zo Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci takéto poučenie nevyplýva. Žalobca tvrdil, že žalovaný bol riadne poučený o neistom výsledku sporu, a to opakovane s tým, že už na prvom stretnutí poučil R. P., projektového manažéra o veľmi neistom výsledku sporu a komplikovanosti skutkovej spornosti založenej na odborných otázkach rozsahu nadprác na diele a na ňu nadväzujúce veľmi zdĺhavé znalecké dokazovanie. „Zároveň poučil žalovaného aj o tom, že Mestský súd v Brne patrí medzi tie pomalšie súdy, preto výsledok sporu je aj z pohľadu časového ohraničenia veľmi neistý. Toto tvrdenie žalobcu potvrdil svedok Mgr. R. P., ktorý uviedol, že žalobca ho poučil, že výsledok sporu je veľmi neistý, ako i o rizikách sporu s tým, že viackrát spolu prechádzali možnosti mimosúdneho doriešenia sporu ako aj riziká vyplývajúce z dlhého znaleckého dokazovania a on následne toto poučenie tlmočil svojmu nadriadenému a to konateľovi žalovaného Rudolfovi Hlušekovi. Tým mal súd preukázané tvrdenie žalobcu, že poučil žalovaného, že výsledok konania je veľmi neistý. Konateľ žalovaného Rudolf Hlušek potvrdil, že poveril Mgr. R. P., aby našiel vhodného advokáta na zastupovanie v spore s První brněnskou strojírnou, ktorý im následne odporučil žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že Mgr. R. P. bol žalovaným poverenou osobou na komunikáciu so žalobcom ohľadom vymáhania pohľadávky od První brněnskej strojírny, a.s. Uvedené potvrdzuje aj to, že v zmluve o poskytnutí právnej pomoci je uvedený na vzájomný kontakt advokáta s klientom za žalovaného mailová adresa R. P.. Preto tvrdenia žalovaného, že R. P. nebol nikdy splnomocnený k tomu, aby žalovaného zastupoval pri vymáhaní pohľadávky od spoločnosti První brněnská strojírna, a.s. a ani mu to nevyplývalo z jeho pracovnej pozície ako projektového manažéra, považoval súd za účelové."

9. Rovnako považoval okresný súd za nedôvodnú námietku žalovaného, že priznanie podielovej odmeny by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobcovi bola uhradená hodinová odmena vo výške 60,- Eur za čas vynaložený na vybavenie veci ako aj všetkých nákladov s tým súvisiacich za stavu, že v danej veci došlo k zmene právneho zástupcu a hlavnú zásluhu na zmiernom vyriešení veci nemá žalobca, ale niekto iný. V zmysle § 7 ods. 2 maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom a v danom prípade bola dohodnutá výška podielovej odmeny 10 %, teda menej, ako je maximálna zákonom pripustená výška. Súčet vyplatenej hodinovej odmeny a dojednanej podielovej odmeny 10 % nedosahuje 20 % podielovej odmeny prípustnej vyhláškou, preto nie je v rozpore s dobrými mravmi. Hodnotiť, kto mal hlavnú zásluhu na zmiernom vyriešení veci neprináleží okresnému súdu v tomto konaní. Je však zrejmé, že túto zásluhu mal aj žalobca ako právny zástupca žalovaného, keďže ešte v čase, kedy zastupoval žalovaného v súdnom konaní, prebiehali so žalovaným rokovania o prípadnom uzavretí zmieru a bol vypracovaný návrh dohody o narovnaní, ktorý žalobca pripomienkoval. V Zmluve o poskytnutí právnej pomoci bolo výslovne dojednané, že v prípade, ak klient ukončí zmluvu z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení povinností advokátom a napriek tomu dosiahne vo veci úspech, má advokát nárok na pomernú časť odmeny. Keďže v danom prípade ukončil žalovaný túto zmluvu výpoveďou z iných dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení povinností žalobcom ako advokátom a keďže v konaní pred Mestským súdom v Brne dosiahol čiastočný úspech z dôvodu uzavretia zmieru, má žalobca nárok na pomernú časť podielovej odmeny. Okresný súd vyslovil medzitýmnym rozsudkom opodstatnenosť základu nároku žalobcu na zaplatenie podielovej odmeny voči žalovanému. Pretože medzitýmnym rozsudkom okresný súd rozhodol len o základe nároku, ktorého právoplatnosťou konanie vo veci samej nekončí, v konaní o určenie výšky nároku bude ďalej pokračovať po jeho právoplatnosti. V konečnom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čiže boli splnené odvolacie dôvody uvedené v a . Žalovaný je presvedčený, že okrem odmeny vyúčtovanej v hodinovej sadzbe a už zaplatenej žalovaným na základe faktúr vystavených žalobcom, žalobca nemá nárok na úhradu ďalšej požadovanej odmeny. Pokiaľ išlo o nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný citoval , a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), vyhlášky č. , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie, a o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon), ktoré podľa žalovaného okresný súd nesprávne aplikoval. V Zmluve o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4. apríla 2014 je okrem iného uvedené, že „Za úspešné vybavenie veci, bude mať advokát nárok na podielovú odmenu vo výške rovnajúcej sa 10% z toho, o čo majetok klienta v súvislosti s vybavovaním veci, alebo jej časti zväčšil. Do základu na výpočet podielovej odmeny advokáta sa nepočítajú vzájomné nároky protistrany, či už vznesené ako kompenzačné námietky, alebo ako vzájomné žaloby. Ak klient ukončí túto zmluvu z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení povinností advokátom, a napriek tomu klient dosiahne vo veci úspech, má advokát nárok na pomernú časť odmeny podľa bodu 2.1.6., pričom pomer bude daný počtom úkonov vykonaných vo veci advokátom a vykonaných vo veci celkovo do dosiahnutia úspechu klienta." Žalovaný opakovane namietal, že uhradením splatnej pohľadávky do výšky jej nominálnej hodnoty sa v žiadnom prípade majetok žalovaného nezväčší, ale ide len o zmenu formy majetku v spoločnosti z pohľadávky na peniaze na bankovom účte alebo v hotovosti. K uvedenému bolo predložené ako dôkaz vyjadrenie osoby na to oprávnenej (daňového poradcu) v listinnej podobe a síce vyjadrenie daňovej poradkyne Ing. E. Q.. Teoreticky by takéto ustanovenie bolo možné aplikovať napríklad na úroky z omeškania, kde sa vymožením zákonných úrokov z omeškania v rozsahu prevyšujúcom bežnú úrokovú sadzbu môže zväčšiť majetok klienta, to však nebol tento prípad. Podľa ) prejav vôle, ktorý obsahuje výraz (v tomto prípade formuláciu o podielovej odmene) pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu žalobcu, lebo práve on použil túto formuláciu ako prvý. „Okresný súd v Čadci však túto zásadnú námietku bagatelizoval." Ako vyplývalo z bodu 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku „v danom prípade nie je možné brať do úvahy doslovnú formuláciu ustanovenia zmluvy ohľadom podielovej odmeny". Žalovaný nevzniesol voči žalobcovi námietku o nejasnosti a nezrozumiteľnosti citovaného ustanovenia o podielovej odmene, pretože vychádzal z textu, ktorý navrhol sám žalobca. „Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil okolnosť, že žalobca ako advokát má byť schopný pripravovať zmluvy tak, aby ich výklad bol jednoznačný, zrozumiteľný a nemohli vznikať pochybnosti. V prípade, že advokát nepostupuje s odbornou starostlivosťou, je nesprávne a nelogické, aby za toto bol sankcionovaný jeho klient."

11. V odvolaní žalovaný uviedol, že v zmysle rozhodovacej činnosti súdov v prípade podielovej odmeny podľa vyhlášky je princíp zmluvnej voľnosti obmedzený a nárok žalobcu ako advokáta na vyplatenie dohodnutej podielovej odmeny je viazaný na úspech vo veci. V podielovej odmene sa tým výrazne premieta záujem advokáta na výsledku sporu. „V danom prípade nie sú splnené predpoklady pre vznik práva na podielovú odmenu žalobcu, ktorá je viazaná na úspech vo veci, nakoľko právne zastúpenie sa skončilo predtým, ako bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Nakoľko do času, kým nie je vec právoplatne skončená, nemožno hovoriť o úspechu, resp. neúspechu vo veci a v danom prípade bola vec právoplatne skončená až dňa 13. júna 2016 a to uznesením Mestského súdu v Brne zo dňa 26. mája 2016, č.j. , teda viac ako 6 mesiacov po tom, ako došlo k vypovedaniu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4. apríla 2014. V tejto súvislosti žalovaný odkazuje na obdobný prípad, v ktorom Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 25. marca 2010, č.k. rozhodol o zamietnutí žaloby. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. septembra 2013, č.k. ."

12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že všetky úkony, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4. apríla 2014, „vykonal za žalovaného jeho vtedajší zamestnanec R. P. (v pracovnej pozícii projektový manažér), ktorý odporučil žalobcu ako vhodného právneho zástupcu v danej veci (vymáhanie pohľadávky od spoločnosti První brnenská strojírna a.s.), s odôvodnením, že žalobca bol jeho spolužiak a priateľ. To bol hlavný dôvod, prečo sa žalovaný rozhodol dať zastupovať v tejto veci žalobcom a podpísať hore uvedenú zmluvu o poskytnutí právnej pomoci. Svedok R. P. nebol nikdy splnomocnený k tomu, aby žalovaného zastupoval pri vymáhaní pohľadávky od spoločnosti První brnenská strojírna a.s., ani to nevyplývalo z jeho pracovnej pozície ako projektového manažéra - ak by to tak bolo, tak samotnú zmluvu o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4. apríla 2014 by podpísal on (pán R. P.) a nie konateľ žalovaného Rudolf Hlušek. Žalobca ako osoba poskytujúca právne služby má povinnosť preukázať, že nezanedbal svoju poučovaciu povinnosť a poučil žalovaného (a nie jeho zamestnanca) ako svojho klienta o neistom výsledku sporu, čo v prípade nepreukázania, môže mať za následok disciplinárne previnenie advokáta. Malo byť v záujme žalobcu, aby takéto poučenie vedel preukázať, resp. mal ho v písomnej podobe. V účastníckej výpovedí konateľ žalovaného Rudolf Hlušek poprel, že by bol poučený žalobcom prostredníctvom svedka R. P.a. Týmto rozporom sa súd prvej inštancie nezaoberal a ani nehodnotil hodnovernosť svedeckej výpovedi hore menovaného svedka, s ohľadom na okolnosti rozviazania jeho pracovného pomeru u žalovaného a kamarátsky vzťah ku žalobcovi." Pre správne posúdenie nároku na zaplatenie podielovej odmeny je podstatný aj princíp zásluhovosti, čiže kto sa zaslúžil o to, že došlo k dohode so spoločnosťou První brnenská strojírna a.s. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku podľa žalovaného nezohľadnil skutočnosť, že žalobca okrem podania žaloby sa fakticky žiadnym spôsobom nezaslúžil o výsledok, pretože k dohode došlo na základe aktivity konateľov žalovaného a ako výsledok ich stretnutí s hore menovaným dlžníkom, bez účasti žalobcu.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že uzatvoril Dohodu o urovnaní so spoločnosťou První brnenská strojírna a.s. dňa 11. apríla 2016 a v tom čase žalobca žalovaného v predmetnej veci už viac ako 4 mesiace nezastupoval. Podstatný bol aj rozdiel medzi obsahom pôvodného návrhu dohody a jej finálnym znením. Podľa pôvodného návrhu mala dohodu uzatvárať organizačná zložka žalobcu, ktorá však nemá právnu subjektivitu a dohoda by z tohto dôvodu bola neplatná. Podľa pôvodného návrhu dohody by iba malo dôjsť k privátnej novácii- starý záväzok mal byť nahradený novým záväzkom bez akýchkoľvek garancií, že skutočne bude zaplatená dlžná pohľadávka. „Až vďaka zásahu nového právneho zástupcu sa podarilo uzatvoriť dohodu o urovnaní v znení, ktoré chránilo záujmy žalovaného. Žalovaný získal vykonateľný exekučný titul v podobe uznesenia o schválení súdneho zmieru a preto v prípade nutnosti mohol podať návrh na exekúciu a nemusel čakať na výsledok prípadného ďalšieho súdneho konania. Ani na tieto námietky súd prvej inštancie nereagoval a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné".

14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že považoval za zavádzajúce tvrdenie žalobcu v žalobe, že v štádiu, keď už bolo zrejmé, že dôjde k vybaveniu veci zmierom a žalobca už viedol rokovania o znení zmieru, doručil žalovaný žalobcovi výpoveď. „Žalovaný poslal výpoveď žalobcovi práve z dôvodu, že žalobca v rámci prebiehajúceho súdneho konania na Mestskom súde v Brne dlhodobo nedokázal dohodnúť podmienky s protistranou, spoločnosťou První brnenská strojírna a.s. k prípadnému súdnemu zmieru tak, aby boli pre obidve zmluvné strany akceptovateľné a následne súdom schválené. Toto bol hlavný dôvod, prečo žalovaný musel pristúpiť k zmene právneho zástupcu a predmetnú zmluvu žalobcovi vypovedať, čo sa napokon ukázalo ako správne rozhodnutie. Žalovaný je tiež je presvedčený, že priznanie podielovej odmeny žiadanej žalobcom potom, čo mu bola uhradená hodinová odmena vo výške 60,- € za čas vynaložený na vybavenie veci ako aj všetkých nákladov s tým súvisiacich (za stavu, že v danej veci došlo k zmene právneho zástupcu a hlavnú zásluhu na zmiernom vyriešení veci nemal žalobca, ale niekto iný) by bolo v rozpore s dobrými mravmi, podľa a ) vyhlášky číslo a aj ďalších stavovských predpisov Slovenskej advokátskej komory." Navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa a napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne, aby napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s a zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý s odvolaním žalovaného nesúhlasil, považoval ho v celom rozsahu za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Žalobca mal za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje, pričom k odvolaniu žalovaného sa vyjadruje bližšie v ďalších častiach tohto vyjadrenia. Predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku bol nárok žalobcu na vyplatenie podielovej odmeny dojednanej v písomnej Zmluve o poskytovaní právnej pomoci uzatvorenej medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom dňa 4.4.2014. Žalobca vo vyjadrení citoval § 7 ods. 1, 2 vyhlášky, § 8 ods. 1, 2 vyhlášky. V Zmluve o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 „bola dohoda o podielovej odmene dojednaná nasledovne: Za úspešné vybavenie veci, bude mať advokát nárok na podielovú odmenu vo výške 10 % z toho, o čo sa majetok klienta v súvislosti s vybavovaním veci, alebo jej časti zväčšil. Do základu na výpočet podielovej odmeny advokáta sa nepočítajú vzájomné nároky protistrany, či už vznesené ako kompenzačné námietky, alebo ako vzájomné žaloby. Ak klient ukončí túto zmluvu z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení povinností advokátom, a napriek tomu klient dosiahne vo veci úspech, má advokát nárok na pomernú časť odmeny podľa bodu 2.1.6, pričom pomer bude daný počtom úkonov vykonaných vo veci advokátom a vykonaných vo veci celkovo do dosiahnutia úspechu veci."

16. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že boli predpoklady na vznik nároku žalobcu „na podielovú odmenu nasledovné: a) platná dohoda žalobcu a žalovaného o podielovej odmene a jej výške, ktorá nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci b) musí ísť o vec podľa okolností prípadu s veľmi neistým výsledkom c) o tomto veľmi neistom výsledku sporu žalobca ako advokát žalovaného ako klienta poučil a d) žalovaný musí mať aspoň čiastočný úspech vo veci, pričom, ak žalovaný ukončí zmluvu o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení povinností žalobcom, a napriek tomu žalovaný dosiahne vo veci úspech, má žalobca nárok na pomernú časť odmeny, pričom pomer bude daný počtom úkonov vykonaných vo veci advokátom a vykonaných vo veci celkovo do dosiahnutia úspechu veci." Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný platne uzatvorili Zmluvu o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014, v ktorej sa dohodli na podielovej odmene žalobcu vo výške 10 % z hodnoty veci, ktorá bola podľa Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 dojednaná ako 10 % z toho, o čo sa majetok klienta v súvislosti s vybavovaním veci, alebo jej časti zväčšil. Žalovaný rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolaní tvrdil, že uhradením pohľadávky do výšky jej nominálnej hodnoty sa v žiadnom prípade majetok žalovaného nezväčší, ale ide len o zmenu formy majetku v spoločnosti z pohľadávky na peniaze na bankovom účte alebo v hotovosti. K týmto tvrdeniam sa už žalobca dostatočne vyjadril v podaniach v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného ohľadom rôzneho výkladu ustanovenia o podielovej odmene vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal. Podľa žalobcu nie je možné sa stotožniť s výkladom žalovaného vo vzťahu k zmluvnému dojednaniu ohľadom podielovej odmeny, keďže je v zrejmom rozpore so zmyslom a podstatou odmeňovania. K žalovaným namietanému nesprávnemu aplikovaniu bolo potrebné uviesť, že súd prvej inštancie dané ustanovenie neaplikoval a ani aplikovať nemusel, pretože dojednanie o podielovej odmene uvedené v Zmluve o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 nepripúšťalo rôzny výklad ani žiadne pochybnosti, ako mylne uvádza žalovaný, ale z daného ustanovenia jednoznačne vyplývalo, že úmyslom zmluvných strán (žalobcu a žalovaného) bolo dohodnúť sa na určitej forme odmeny žalobcovi za poskytnutie právnej pomoci, a to formou podielovej odmeny a žalovanému pri uzatváraní Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci muselo byť zrejmé a jasné, v akom prípade vznikne žalobcovi nárok na podielovú odmenu a v akej výške, to znamená, že v prípade úspešného vybavenia veci a vo výške 10 % zo sumy, ktorú uhradí žalovanému První brněnská strojírna, a.s. titulom zmluvy o dielo a súvisiacich dohôd. Žalobca v tejto súvislosti dal do pozornosti ďalšie výkladové pravidlá upravené v . Podľa „ a : „Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.", pričom v zmysle v zmysle ust. je potrebné vziať „náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí". Na tomto mieste je potrebné uviesť, že sám žalovaný si vybral možnosť odmeňovania formou zníženej hodinovej odmeny vo výške 60,-€ a podielovej odmeny vo výške 10 % oproti žalobcom navrhovanej hodinovej odmeny vo výške 80,- € bez podielovej odmeny. Rovnako je potrebné uviesť, že žalovaný až do času, kým sa žalobca podielovú odmenu neuplatnil, túto žiadnym spôsobom nepopieral a nespochybňoval. Už len z týchto skutočností je zrejmé, že žalovaný si musel byť dobre vedomý skutočnosti, že podielová odmena musí byť za daných okolností plusová a že nejde o podiel z ničoho, ako sa snaží preukázať žalovaný."

17. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo rovnako preukázané, že v danom prípade išlo o spor s veľmi neistým výsledkom, čo potvrdil aj svedok, pán P., ktorý uviedol, že so žalobcom niekoľko hodín hovorili o tom, či má význam danú vec vôbec žalovať, pretože predmet sporu bol pomerne zložitý technicky a bolo potrebné znalecké dokazovanie, a to pomerne rozsiahle (str. 11 zápisnice z pojednávania zo dňa 4.9.2018). Zložitosť sporu medzi žalovaným a První brněnskou strojírnou a.s. napokon nebola medzi stranami sporu v žiadnom ohľade sporná. Rovnako bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že o neistom výsledku sporu a o jeho rizikách bol žalovaný žalobcom riadne poučený. Poučenie žalovaného potvrdil svedeckou výpoveďou pán P. ako vtedajší zamestnanec (projektový manažér) žalovaného, ktorý zároveň uviedol, že poučenie ohľadom neistého výsledku sporu a o jeho rizikách následne tlmočil konateľovi žalovaného, pánovi Rudolfovi Hlušekovi. „Nie je pravdou, že by pán Hlušek túto skutočnosť poprel, ako mylne uvádza žalovaný vo svojom odvolaní. Z vykonaného dokazovania a obsahu súdneho spisu žiadna takáto skutočnosť nevyplýva. Konateľ žalovaného, pán Rudolf Hlušek, vo svojej účastníckej výpovedi poprel iba to (str. 3 zápisnice z pojednávania zo dňa 4.9.2018), že by bol poučený (priamo) zo strany žalobcu, nikdy však pán Rudolf Hlušek nepoprel, že toto poučenie mu nebolo tlmočené zo strany pána P.. Žalovaný túto skutočnosť nepoprel ani po tom, keď pán P. na otázku súdu, že komu toto poučenie tlmočil, výslovne za prítomnosti pána Rudolfa Hlušeka potvrdil, že poučenie tlmočil pánovi Rudolfovi Hlušekovi (str. 13 zápisnice z pojednávania zo dňa 4.9.2018). Je potrebné zároveň poukázať na skutočnosť, že je v konečnom dôsledku irelevantné, či pán P. následne tlmočil poučenie niektorému z konateľov žalovaného alebo nie, pretože pán P. bol ako zamestnanec - projektový manažér zo zákona oprávnený konať v mene žalovaného v zmysle ust. a teda poučenie pána P. za daných okolnosti predstavovalo poučenie samotného žalovaného. Skutočnosť, že pán P. nemal podpisové práva resp. že nemal osobitné splnomocnenie k tomu, aby žalovaného zastupoval pri vymáhaní pohľadávky od spoločnosti První brněnská strojírna a.s. je možno významná v rámci nastavenia kompetencií do vnútra spoločnosti žalovaného, nemá však relevanciu v konaní žalovaného navonok voči dobromyseľným tretím stranám (žalobcu). Obranu žalovaného je tak v tomto smere nutné považovať za účelovú, ako správne poukázal súd prvej inštancie." Rovnako je z právneho hľadiska nepodstatné, čo bolo hlavným dôvodom výberu žalobcu ako zástupcu v spore proti První brněnskou strojírnou a.s. Žalovaný je podnikateľom, u ktorého sa vyžaduje vyššia miera opatrnosti a profesionality pri uzatváraní obchodných vzťahov. Preto tvrdenia žalovaného, že žalobca bol spolužiakom a kamarátom pána P. a že to bol hlavný dôvod, prečo sa dal žalovaný zastupovať žalobcom je možné označiť za účelové tvrdenia žalovaného. Žalobca mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol preukázaný aj žalovaného (čiastočný) úspech vo veci. Pohľadávka žalovaného voči spoločnosti První brněnská strojírna a.s. bola uhradená takmer v celom v rozsahu (90 %), čo potvrdil aj konateľ žalovaného vo svojej výpovedi zo dňa 4.9.2018. Podľa žalobcu je v danom prípade irelevantné, či zastupovanie skončilo skôr ako bolo v spore s První brněnskou strojírnou a.s. právoplatne rozhodnuté. „V zmluve o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, bolo totižto výslovne dojednané, že v prípade, ak klient ukončí zmluvu z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení povinností advokátom a napriek tomu dosiahne vo veci úspech, má advokát nárok na pomernú časť odmeny. Keďže v danom prípade ukončil žalovaný zmluvu o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 výpoveďou z iných dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení povinností žalobcom ako advokátom a keďže v konaní pred Mestským súdom v Brne dosiahol žalovaný čiastočný úspech z dôvodu uzavretia zmieru a zároveň boli splnené aj ostatné materiálne predpoklady na vyplatenie podielovej odmeny žalobcovi platne vznikol nárok na pomernú časť podielovej odmeny dojednanej v zmluve o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014." Ukončenie zastupovania pred právoplatným ukončením sporu s První brněnskou strojírnou a.s. má tak s poukazom na daný skutkový stav relevanciu len vo vzťahu k výške podielovej odmeny, keďže pre určenie podielovej odmeny bude rozhodujúci pomer počtom úkonov vykonaných vo veci žalobcom a vykonaných vo veci celkovo do dosiahnutia úspechu veci.

18. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že pokiaľ išlo „o rozsudky Okresného súdu Bratislava II, č. k. a Krajského súdu v Bratislave č. k. , na ktoré sa žalovaný odvoláva, tak žalobca má za to, že tieto rozsudky nie je možné aplikovať na daný prípad žalobcu a žalovaného. Dohoda o podielovej odmene, ktorá bola predmetom sporu pred Okresným súdom Bratislava II, č. k. a Krajským súdom v Bratislave č. k. (okrem toho, že bola uzatvorená s klientom fyzickou osobou a nie s klientom - právnickou osobou - podnikateľom ako je to v prípade žalobcu a žalovaného) bola čo do obsahu dojednaná odlišne, a to predovšetkým čo do vzniku nároku na podielovú odmenu v prípade ukončenia zastupovania. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol právnym vzťahom medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, t. j. išlo o obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa použijú okrem ustanovenia advokátskych právnych predpisov aj ustanovenia . Pre obchodný záväzkový vzťah je pritom typické, že sa v ňom zmluvná sloboda prejavuje vo väčšej miere, ako je to napríklad v iných občianskoprávnych vzťahov (napr. spotrebiteľských vzťah). Zákon, vyhláška, ako ani iný právny predpis nezakazujú účastníkom zmluvného vzťahu dojednať si podielovú odmenu aj v prípade, že dôjde k ukončeniu zastupovania pred právoplatným skončením veci. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že dojednanie dohody o podielovej odmene v znení uvedenom v zmluve o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 je plne v súlade s ust. a vyhlášky, ako aj s inými právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky, ktoré sa na danú vec vzťahujú."

19. Žalobca vo svojom vyjadrení vo vzťahu k žalovaného námietke o nesprávnej aplikácii „§ 18 zákona o advokácii. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu vedenom na tunajšom súde nie je nárok klienta voči advokátovi vyplývajúci z vád poskytnutých právnych služieb (ktoré žalovaný naviac ani nikdy nespochybňoval a ani nenamietal), aplikácia daného ustanovenia § 18 zákona o advokácií nemá pre daný skutkový stav žiadne opodstatnenie". Žalobca k tvrdeniam žalovaného ohľadom dôvodu vypovedania Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 zo strany žalovaného uviedol, že žalovaný „v odvolaní uvádza dôvod výpovede, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ktorý je celkom zjavne v rozpore s obsahom samotnej výpovede zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014. Dôvodom vypovedania zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 bola skutočnosť, že spor s První brněnskou strojírnou a.s. trval neúmerne dlho a podľa informácií, ktoré mal žalovaný hrozilo, že První brněnská strojírna, a.s. smerovala k insolvenčnému konaniu, čím by bola šanca žalovaného na vymoženie dlhu prakticky nulová a preto sa žalovaný rozhodol riešiť situáciu iným spôsobom. Tento dôvod sa však konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal (a už vôbec sa nepreukázalo, že dôvodom výpovede bola pasivita žalobcu), ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôvodom výpovede zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 bola v skutočnosti podielová odmena, ktorá je predmetom tohto sporu. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď pána P., ktorý uviedol, že mu pán P. povedal, že dôvodom výpovede je podielová odmena, čo potvrdil aj sám P. pri svojom výsluchu." Žalobca ani jednu zo svojich povinností advokáta nezanedbal, aktívne hájil práva a záujmy svojho klienta, riadil sa jeho pokynmi, pričom zo strany žalovaného nebola vznesená voči nemu ani jedna sťažnosť alebo výhrada, že by nedokázal dojednať podmienky dohody o urovnaní s První brněnskou strojírnou, a.s. Konateľ žalovaného, „pán Rudolf Hlušek, sám potvrdil, že neprizval žalobcu na rokovania s První brněnskou strojírnou, a.s. ohľadom uzatvorenia dohody o urovnaní a ani nedal žalobcovi žiaden pokyn v tomto smere. Žalobca hneď potom, ako mu bol doručený návrh dohody o urovnaní, tento návrh spripomienkoval a zaslal ho žalovanému spolu s jeho úpravami. Tvrdenia žalobcu, že v štádiu, keď už bolo zrejmé, že dôjde k vybaveniu veci zmierom a žalobca viedol rokovania o znení zmieru, doručil žalovaný žalobcovi výpoveď, tak nie sú v žiadnom ohľade zavádzajúce, ale sú pravdivé. Žalobca poukazuje v tejto súvislosti na výpoveď pána P., ktorý uviedol, že sám zasielal žalobcovi pred podaním výpovede dohodu o urovnaní, ktorú vytvorila právnička První brněnskej strojírny spolu s ním, keďže žalobca bol ich zástupcom. Z uvedených skutočností je zrejmé, že súdny spor s První brněnskou strojírnou a.s. neskončil iným spôsobom (ako bolo uvedené vo výpovedi zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014), než by skončil za trvania zastupovania žalobcom a nebol žiadny iný reálny dôvod pre výpoveď zmluvy so žalobcom než ten, aby sa žalovaný vyhol úhrade podielovej odmeny žalobcovi."

20. Vo veci namietaného rozporu podielovej odmeny s dobrými mravmi sa žalobca plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých dojednanie podielovej odmeny vo výške 10 % v kombinácii s podielovou odmenou vo výške 60,- Eur/hodina za daných okolnosti prípadu nie je v rozpore s dobrými mravmi.

21. K namietanej zásluhovosti žalobcu žalovaným v odvolaní v spore s První brněnskou strojírnou a.s. žalobca uviedol, že bez prvotnej analýzy sporu a vypracovania a podania „žaloby na príslušný Mestský súd v Brne by bol nárok žalovaného voči spoločnosti První brněnská strojírna a.s. v celom rozsahu premlčaný. Žalobca následne viedol spor voči spoločnosti První brněnská strojírna a.s. až do času rokovania o dohody o urovnaní, kedy sa žalovaný rozhodol vypovedať zmluvu so žalobcom. Dohoda o urovnaní, ktorú žalovaný podpísal so spoločnosťou První brněnská strojírna a.s. sa len v malých rozdieloch líši od dohody o urovnaní, ktorú upravoval pripomienkoval žalobca. Právny názor právneho zástupcu žalovaného, že dohoda o urovnaní podpísaná českou organizačnou zložkou žalovaného by bola neplatná nie je správny. Platnosť takéhoto právneho úkonu bol riešená v českej i slovenskej judikatúre s výsledkom, že ide o právny úkon platný, s odkazom na rozhodnutia R 13/2003, 4 M Obdo 2/2010, a pod. Záväzok dlžníka žalovaného mal byť zabezpečený uznaním záväzku, čo sa javilo ako postačujúce. Žalovaný totiž sám potreboval peniaze čím skôr a mal záujem na rýchlom plnení. Žalobca v tejto časti jednal výhradne podľa dohody, resp. pokynov žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené je evidentné, že žalobca mal zásluhu na úspechu v spore voči spoločnosti První brněnská strojírna a.s., pričom je rozumné a dôvodné predpokladať, že by žalovaný uzavrel dohodu o urovnaní aj za trvania zastupovania žalovaným, keby žalovaný zmluvu so žalobcom nevypovedal." Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

22. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca v zásade len opakuje svoje doterajšie skutkové a právne tvrdenia, ku ktorým sa žalovaný v priebehu konania na okresnom súde podrobne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu v doterajších písomných podaniach a ústnych prednesoch na pojednávaniach. Týchto svojich podrobných vyjadrení sa žalovaný pridržiaval a na tieto pre stručnosť odkazoval. Podľa žalovaného je paradoxné, že žalobca požaduje, aby formulácia zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorú pripravil a predložil sám žalobca, nebola braná do úvahy doslovne. Keďže žalobca zastupoval žalovaného iba v jednom spore, žiadnu prax medzi sebou účastníci nezaviedli a s ohľadom na skutočnosť, že došlo k ukončeniu zastúpenia, žalovaný našťastie nemal možnosť sa presvedčiť, či do základu podielovej odmeny by žalobca zarátal aj súdny poplatok zaplatený žalobcom (a v prípade procesného úspechu vrátený protistranou) alebo trovy cestovného žalovaného, prípadne či by si náhradu týchto trov chcel žalobca ponechať v plnom rozsahu spoločne s náhradou trov právneho zastúpenia, pretože aj takto extenzívne je možné túto zmluvu interpretovať. „Keďže zákazku na právne služby pre žalobcu sprostredkoval svedok P., ktorý v tom čase bol a stále je kamarátom žalobcu, je údajné ústne poučenie o neistom výsledku sporu a o jeho rizikách prostredníctvom tohto zástupcu irelevantné, navyše nebolo preukázané, že k nejakému sprostredkovanému poučeniu došlo ešte pred uzavretím zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný je presvedčený, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre vznik práva na podielovú odmenu žalobcu, ktorá je viazaná na úspech vo veci, nakoľko právne zastúpenie sa skončilo predtým, ako bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Nakoľko do času, kým nie je vec právoplatne skončená, nemožno hovoriť o úspechu, resp. neúspechu vo veci a preto je možné aplikovať aj na tento prípad právne posúdenie Okresného súdu Bratislava II, uvedené v rozsudku zo dňa 25. marca 2010, č.k. , ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. septembra 2013, č.k. . Je nepodstatné, či medzi advokátom a jeho klientom bola uzatvorená príkazná alebo mandátna zmluva." Na tento prípad je možné vztiahnuť aj právne závery odvolacieho súdu v inom spore „o palmáre - v tejto súvislosti žalovaný odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 30. novembra 2017, č.k. . Aj v tomto spore sa riešilo problematické ustanovenie zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, z ktorého nevyplývalo jednoznačne, aká má byť výška peňažného záväzku a ako sa má výška záväzku určiť. Krajský súd Trnava priliehavo dôvodil, že keď žalovaný klient nemá právnické vzdelanie, nemožno od neho očakávať, že mu bol známy obsah advokátskej tarify, na rozdiel od žalobcu, ktorý má právnické vzdelanie, a ktorý pripravoval návrh predmetnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a teda žalobca mal dbať na určitosť a zrozumiteľnosť jednotlivých článkov zmluvy. V uvedenom rozsudku Krajský súd Trnava súčasne aj konštatoval, že hoci sa zmluvný vzťah strán sporu riadi príslušnými ustanoveniami o mandátnej zmluve, všeobecná právna úprava právnych úkonov obsiahnutá v až 42 sa aplikuje aj na právne úkony podľa tretej časti - obchodné záväzkové vzťahy. Týka sa to najmä ustanovení o neplatnosti právneho úkonu podľa a , čo by mal súd posudzovať vždy aj bez návrhu účastníkov konania." Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Neurčitosť ustanovení zmluvy, o ktoré opiera žalobca svoj tvrdený nárok, pripúšťa jeho rôzny výklad, a preto túto neurčitosť treba pripísať na ťarchu žalobcu, ktorý pripravil predmetnú zmluvu a ktorý má právnické vzdelanie, a teda mal naformulovať sporný článok tak, aby bol pochopiteľný aj pre osoby, ktoré nemajú právnické vzdelanie a ktorým bežne nie je známy obsah vyhlášky č. „Pokiaľ ide o spornú kvalitu poskytnutých právnych služieb, žalobca bagatelizuje námietky žalovaného a s odkazom na slovenskú judikatúru (rozhodnutia R 13/2003, 4 M Obdo 2/2010, ) oponuje, že v podstate nevadí, že podľa návrhu žalobcu dohoda o urovnaní mala byť podpísaná českou organizačnou zložkou žalovaného. Žalobca si zrejme neuvedomuje, že súdny spor s První brnenskou strojírnou a.s. rozhodoval český súd, ktorý by aj posudzoval platnosť prípadnej dohody o urovnaní, a to podľa českého práva, čo si zrejme žalobca neuvedomuje. Napríklad vo svojom uznesení zo dňa 20. apríla 2011 Najvyšší súd Českej republiky (č.k. ) pripomína, že „Podlé ustáleného výkladu podávaného soudní praxi platí, že skutečnost, že organizační složka zahraniční právnické osoby umísténá na území České republiky je zapsána do obchodního rejstříku, neznamená, že tato organizační složka je nositelem právni subjektivity a úsobilým účastníkem řízení." Český dovolací súd v tejto súvislostí odkazuje na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 3. septembra 1997, č.k. Cpjn 30/97, uverejneného pod č. 41/1997 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, a na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7. septembra 1999, č.k. , publikovaného v časopise Soudní judikatura č. 4, ročník 2000, pod č. 39. Rovnaké právne závery obsahujú aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. -80 a č.k. -79, ktoré odkazujú aj na českú právnu doktrínu. Tieto rozhodnutia českých súdov sú dostupné na www.nsoud.cz, resp. www.nssoud.cz."

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že súdny spor s První brnenskou strojírnou a.s. neskončil iným spôsobom, „než by skončil za trvania zastupovania žalobcom a údajne nebol žiadny iný reálny dôvod pre výpoveď zmluvy so žalobcom než ten, aby sa žalovaný vyhol úhrade podielovej odmeny žalobcovi. Žalobca nechce alebo nevie pochopiť, že spor s hore menovaným dlžníkom žalovaného sa neskončil uzavretím „nejakej" dohody o urovnaní dňa 11. apríla 2016, ale v danom prípade bola vec právoplatne skončená až dňa 13. júna 2016, a to uznesením Mestského súdu v Brne zo dňa 26. mája 2016, č.j. , o schválení súdneho zmieru. Žalobca tvrdí, že „záväzok dlžníka žalovaného mal byť zabezpečený uznaním záväzku, čo sa javilo ako postačujúce". Je pravdou, že žalovaný sám potreboval peniaze čím skôr a mal záujem na rýchlom plnení, avšak uzavretie dohody o urovnaní bez akéhokoľvek relevantného zabezpečenia samozrejme negarantovalo, že žalovaný skutočne peniaze dostane zaplatené v krátkom čase. Až zásluhou nového právneho zástupcu (čo žalobca nespochybňuje) žalovaný získal vykonateľný exekučný titul v podobe uznesenia o schválení súdneho zmieru a preto v prípade nutnosti mohol podať návrh na exekúciu a nemusel čakať na výsledok prípadného ďalšieho súdneho konania. Žalobca teda nič úspešne nevybavil a podľa presvedčenia žalovaného si uplatňuje nárok na podielovú odmenu neoprávnene."

24. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný opätovne poukazoval na judikatúru slovenských okresných a krajských súdov, ktoré v daných prípadoch rozhodovali na podklade odlišných skutkových okolností. Medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda o podielovej odmene dojednaná odlišne, a to v tom zmysle, že žalobcovi vzniká nárok na podielovú odmenu aj v prípade, „že dôjde k ukončeniu právneho zastupovania pred právoplatným ukončením veci z dôvodov, ktoré nespočívali v porušení povinností žalobcu ako advokáta (a aj napriek tomu dosiahne žalovaný úspech vo veci) s tým, že podielová odmena sa pomerne znižuje podľa počtu úkonov vykonaných žalobcom a úkonov vykonaných celkovo do dosiahnutia úspechu vo veci. Žiadne ustanovenie zákona, ako ani iného právneho predpisu, takúto dohodu nezakazuje a ani nevylučuje zvlášť, keď ide o obchodno-záväzkový právny vzťah. Takéto dojednanie nemôže byť ani v rozpore s dobrými mravmi, či zásadami poctivého obchodného styku, keďže účelom tohto ustanovenia je výlučne zamedziť obchodne nekorektnému konaniu klienta, ktorý sa snaží vyhnúť povinnosti zaplatiť podielovú odmenu a výlučne za týmto účelom jednostranne ukončí zastupovanie pred právoplatným skončením veci." Žalovaný sa snažil svojimi tvrdeniami v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu vzbudiť dojem, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a že dôvodom ukončenia zastupovania bola nedostatočná kvalita poskytnutých právnych služieb zo strany žalobcu. Žalobca tieto tvrdenia popiera. „Z obsahu výpovede vyplýva, že dôvodom výpovede žalovaného bola skutočnosť, že První brněnská strojírna a.s. smeruje k insolvenčnému konaniu a preto sa žalovaný rozhodol riešiť danú vec iným spôsobom. V tejto súvislosti dáva žalobca do pozornosti ustanovenie zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 ohľadom ukončenia zmluvy v zmysle ktorého: „Klient bude oprávnený vypovedať túto zmluvu kedykoľvek, aj bez uvedenia dôvodu. V prípade však, že bude dôvodom vypovedania zmluvy porušenie povinností zo strany advokáta, je klient povinný vo výpovedi túto skutočnosť skutkovo uviesť, inak sa predpokladá, že dôvodom ku skončeniu zmluvy nebolo porušenie povinností zo strany advokáta." Keďže žalovaný porušenie povinnosti žalobcu ako advokáta vo svojej výpovedi ako dôvod ukončenia zmluvy neviedol (uviedol iný dôvod), je s poukazom na citované ustanovenie zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 možné uzavrieť, že dôvodom výpovede zmluvy o poskytnutí právnej pomoci nebolo porušenie povinnosti zo strany žalobcu ako advokáta."

25. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaného výklad daného ustanovenia o podielovej odmene je čisto subjektívny a účelový. Skutočnosť, že si žalovaný vyložil dané ustanovenie o podielovej odmene po svojom tak, že žalobcovi vzniká podielová odmena z nuly (keďže žalovaného majetok sa podľa žalovaného nezväčšil), a teda nárok na podielovú odmenu žalovaného z toho dôvodu nevznikol ešte nespôsobuje, že dané ustanovenie o podielovej odmene pripúšťa rôzny výklad. Podľa žalobcu (a rovnako aj podľa súdu prvej inštancie) je prejav vôle v danom ustanovení o podielovej odmene určitý a zrozumiteľný, t.j. z daného ustanovenia o podielovej odmene je aj bez potreby aplikácie interpretačných pravidiel podľa u 266 zrejmé, že žalobcovi vzniká nárok na podielovú odmenu vo výške 10 % zo sumy, ktorú uhradí žalovanému První brněnská strojírna, a.s. Žalobca dodal, že aj keby dané ustanovenie o podielovej odmene nebolo celkom určité (s čím žalobca nesúhlasí) tak aj s použitím interpretačných pravidiel podľa bolo možné dospieť k rovnakému záveru. Interpretačné pravidlá podľa predpokladajú určitú postupnosť a sú navzájom prepojené. Každý prejav vôle treba vykladať najprv podľa úmyslu konajúceho, ak tento úmysel bol strane, ktorej bol prejav vôle určený známy alebo jej musel byť známy ( ). V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený, pričom výrazy, používané v obchodnom styku, sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá (ods. 2 ). Pri výklade vôle sa pritom vezme na náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzatvorení zmluvy a praxe, ktorú medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to povaha vecí pripúšťa ( ). Ak prejav vôle pripúšťa rôzny výklad, treba pri pochybnostiach tento prejav vôle vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila (ods. 4). Žalovaný však pri svojom výklade nepostupoval v súlade s uvedenými interpretačnými pravidlami, pričom absolútne opomenul skutkové okolnosti ohľadom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014, ktorej súčasťou bola aj dohoda o podielovej odmene. „Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 mal možnosť vybrať medzi a) hodinovou odmenou vo výške 80 eur/hodina bez podielovej odmeny a b) zníženou hodinovou odmenou vo výške 60 eur / hodina v kumulácií s podielovou odmenou vo výške 10 % z toho, o čo sa majetok klienta v súvislosti s vybavovaním veci, alebo jej časti zväčšil. Žalovaný si tak bol dobre vedomý toho, že ak si vyberie zníženú hodinovú odmenu v kombinácií s podielovou odmenou, tak podielová odmena musí predstavovať plusovú hodnotu (t. j. že v prípade druhej možnosti musí zaplatiť niečo naviac ako len zníženú hodinovú odmenu). Rovnako žalovaný vedel, že predmetom sporu s První brněnskou zbrojírnou a.s. bolo zaplatenie splatnej (neuhradenej) peňažnej pohľadávky žalovaného voči spoločnosti První brněnská strojírna a.s. a nešlo o spor o nemajetkovú ujmu alebo spor o zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré prevyšujú bežnú úrokovú sadzbu, pri ktorých by podľa žalovaného teoreticky mohol vzniknúť žalobcovi nárok na podielovú odmenu v zmysle dojednaného ustanovenia o podielovej odmene. Na základe uvedeného je preto nelogické a absurdné tvrdiť, že žalobca a žalovaný si od počiatku dojednali podielovú odmenu z ničoho, pretože sa z účtovného hľadiska majetok žalovaného bez ohľadu na výsledok sporu s První brněnskou zbrojírnou a.s. nemôže zväčšiť. Naopak, je logické a rozumné dôvodiť, že zväčšenie majetku žalovaného mohlo v danom spore s První brněnskou zbrojírnou a.s. predstavovať jedine speňaženie pohľadávky žalovaného voči spoločnosti První brněnská strojírna a.s. (k čomu aj došlo)." Už len samotný výraz „odmena" predstavuje v obchodnom styku plusovú hodnotu a nie nulu. „Teda, pokiaľ sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu, nie je možné vykladať toto ustanovenie metódou, že odmena znamená podiel z nuly, teda nulu. Rovnako aj použitý výraz „majetok" je bežne v súkromnom práve používaný so zrejmým obsahom, pričom je zrejmé, že ani zákonodarca nepoužíva slovo majetok v účtovníckom slova zmysle. Ako príklad uvádzame, že slovné spojenie „o čo sa jeho majetok (majetok klienta) zväčšil" používa v opačnom prípade „o čo sa jeho majetok zmenšil" napr. ustanovenie , pričom slovo majetok sa evidentne považuje za objektívny súhrn držaných aktív, hodnôt a nie za fiktívny, chcený, účtovne vedený, nedržaný stav kladných položiek." Žalobca mal za to, že úmysel dojednať si podielovú odmenu zo sumy, ktorú žalovaný prevezme od První brněnská strojírna a.s. bol resp. musel byť žalovanému známy, pričom rovnaký význam by tomu prikladala aj osoba v postavení žalovaného v zmysle . Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

26. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému len na vedomie cez úpravu v , o čom svedčí doručenka na č.l. 227 rub spisu.

27. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , na základe odvolania podaného žalovaným postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

28. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý medzitýmny rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní právneho zástupcu žalovaného zo dňa 7. decembra 2018 (č.l. 178 spisu). V odvolaní žalovaný namietal odvolacie dôvody v zmysle a .

29. Za aplikácie , , krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.

30. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, v rozsahu ktorý postačoval na konštatovanie, že žalovaný dostal odpoveď na všetky podľa neho vyjadrené podstatné okolnosti prípadu. Krajský súd vzhľadom k uvedenému poukazuje na to, že mal v rámci svojho konania spôsobilý predmet posudzovania, hodnotenia, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami odôvodnenia, ktoré vyžaduje .

31. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

33. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

34. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

35. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

36. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Podľa v spojení s , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

38. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého medzitýmneho rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

39. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného odvolací súd uvádza, že s dôrazom na skutkový a právny stav prejednávanej veci boli základným východiskom pre rozhodnutie okresného súdu ale aj odvolacieho súdu skutočnosti, v zmysle ktorých procesné postavenie žalovaného vyplývalo z uzatvorenej Zmluvy o poskytnutej právnej pomoci (č.l. 11, 12 spisu), predmetom ktorej bol záväzok advokáta žalobcu poskytovať právnu pomoc klientovi na území Slovenskej republiky a Českej republiky vo veci spočívajúcej a týkajúcej sa vymáhania nárokov klienta voči obchodnej spoločnosti První brněnská strojírna a.s. vyplývajúcej zo zmluvy o dielo a súvisiacich dohôd, ktoré boli uzatvorené klientom ako dodávateľom. Z predmetnej zmluvy ďalej vyplývalo i dojednanie zmluvných strán „za úspešné vybavenie veci, bude mať advokát nárok na podielovú odmenu vo výške rovnajúcej sa 10 % z toho, o čo majetok klienta v súvislosti s vybavovaním veci, alebo jej časti zväčšil. Do základu na výpočet podielovej odmeny advokáta sa nepočítajú vzájomné nároky protistrany, či už vznesené ako kompenzačné námietky, alebo ako vzájomné žaloby. Ak klient ukončí túto zmluvu z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení povinností advokátom, a napriek tomu klient dosiahne vo veci úspech, má advokát nárok na pomerenú časť odmeny podľa bodu 2.1.6, pričom pomer bude daný počtom úkonov vykonaných vo veci advokátom a vykonaných vo veci celkovo do dosiahnutia úspechu klienta" (č.l. 11 rub spisu). Žalovaný v rámci podaného odvolania zotrval na tvrdení, že okrem odmeny vyúčtovanej v hodinovej sadzbe a už zaplatenej žalovaným na základe faktúr vystavených žalobcom, žalobca nemá nárok na úhradu ďalšej požadovanej odmeny, poukázal na svoju argumentáciu v priebehu celého prvoinštančného konania. Odkázal v odvolaní na rozhodnú právnu úpravu, ktorú aj citoval. Mal za to, že okresný súd nesprávne posúdil skutkový stav veci a nesprávne aplikoval rozhodnú právnu úpravu. Zdôraznil, vo vzťahu k zmluvným dojednaniam v rovine podielovej odmeny, že výsledok v predmetnom spore nespôsobí, že by sa majetok žalovaného zväčšil, ale ide o zmenu majetku spoločnosti z pohľadávky na peniaze na bankovom účte alebo v hotovosti. Ako dôkaz predložil vyjadrenie daňovej poradkyne Ing. E. Q.. V tejto veci nesúhlasil so závermi okresného súdu, mal za to, že okresný súd túto námietku bagatelizoval. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu však konštatuje, že s touto odvolacou námietkou žalovaného sa nemohol stotožniť ako s vecne správnou. Poukazuje sa pritom na skutočnosť, že okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s touto argumentáciou žalovaného v rovine dohody o podielovej odmene tak, ak sa nestotožnil s tvrdením žalovaného a zdôraznil úmysel zmluvných strán, ktorým bolo dohodnúť sa na určitej forme odmeny žalobcovi za poskytnutie právnej pomoci formou podielovej odmeny a žalovanému pri uzatváraní Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci muselo byť zrejmé a jasné, v akom prípade vznikne žalobcovi nárok na podielovú odmenu a v akej výške, tak vzhľadom na obsah spisového materiálu a výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom v prvoinštančnom konaní a odvolacím súdom v odvolacom konaní, ktoré bolo limitované rozsahom podaného odvolania, sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu v tejto rovine, pričom odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu vyjadrené najmä v bode 19 a v bode 21 napadnutého rozsudku. Ak okresný súd konštatoval, že tomuto záveru svedčilo i správanie sa žalovaného, ktorý si pred uzavretím Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci vybral z dvoch alternatív odmeňovania navrhnutých žalobcom druhú alternatívu, ktorá obsahovala nižšiu hodinovú odmenu a zároveň obsahovala aj podielovú odmenu (na rozdiel od prvej alternatívy, ktorá obsahovala len vyššiu hodinovú odmenu bez podielovej odmeny), tak odvolací súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania sa s týmto záverom stotožnil ako s vecne správnym. Ak sa konateľ žalovaného Rudolf Hrušek výslovne vyjadril, že keď zmluvu čítali, nemali žiadne výhrady k článku ohľadom podielovej odmeny, tak potom aj odvolací súd mal za to, že dojednanie o podielovej odmene v zmluve bolo dostatočne určité, zrozumiteľné, nakoľko je možné z neho vyvodiť, v akom prípade a v akej výške má žalobca ako advokát nárok na podielovú odmenu. Je potrebné tiež zdôrazniť odvolacím súdom, že po uzavretí Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci žalovaný nenamietal, že by dohoda o podielovej odmene bola nejasne formulovaná, nezrozumiteľná, z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že pri zaslaní výpovede Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, aké prípadné poplatky mu bude musieť ešte uhradiť za poskytnutí právnu pomoc vrátane vyjadrenia o výške podielovej odmeny. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť jej dojednania žalovaný začal teda namietať až v čase, keď nastali skutočnosti, s ktorými je možné viazať nárok žalobcu na zaplatenie podielovej odmeny advokáta, práve v rovine tohto záveru len pre úplnosť odvolací súd pripomína, že i Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. uviedol, že uviedol, že „...Vôľa účastníkov zmluvy zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus všeobecných súdov a nimi vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle . Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy".

40. Ak v rámci podaného odvolania žalovaný v bode V. konštatoval, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v rovine vyhodnotenia pozície p. R. P., tak odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu konštatuje, že okresný súd sa v tejto rovine dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného, ktoré boli použité v relevantnom štádiu konania a v podrobnostiach v tejto časti odkazuje na dostatočné odôvodnenie nepadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v , . Pokiaľ teda žalovaný v podanom odvolaní v rámci bodu V. konštatoval, že žalobca v rámci „tvrdenie žalobcu v žalobe, že v štádiu, keď už bolo zrejmé, že dôjde k vybaveniu veci zmierom a žalobca už viedol rokovania o znení zmieru, doručil žalovaný žalobcovi výpoveď. Žalovaný poslal výpoveď žalobcovi práve z dôvodu, že žalobca v rámci prebiehajúceho súdneho konania na Mestskom súde v Brne dlhodobo nedokázal dohodnúť podmienky s protistranou, spoločnosťou První brnenská strojírna a.s. k prípadnému súdnemu zmieru tak, aby boli pre obidve zmluvné strany akceptovateľné a následne súdom schválené. Toto bol hlavný dôvod, prečo žalovaný musel pristúpiť k zmene právneho zástupcu a predmetnú zmluvu žalobcovi vypovedať, čo sa napokon ukázalo ako správne rozhodnutie" (č.l. 180 spisu), tak odvolací súd potom poukazuje na Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, tak ako je súčasťou spisového materiálu na č.l. 11 a 12 nasl. spisu, z ktorej vyplýva, že „za úspešné vybavenie veci, bude mať advokát nárok na podielovú odmenu vo výške rovnajúcej sa 10 % z toho, o čo majetok klienta v súvislosti s vybavovaním veci, alebo jej časti zväčšil. Do základu na výpočet podielovej odmeny advokáta sa nepočítajú vzájomné nároky protistrany, či už vznesené ako kompenzačné námietky, alebo ako vzájomné žaloby. Ak klient ukončí túto zmluvu z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení povinností advokátom, a napriek tomu klient dosiahne vo veci úspech, má advokát nárok na pomerenú časť odmeny podľa bodu 2.1.6, pričom pomer bude daný počtom úkonov vykonaných vo veci advokátom a vykonaných vo veci celkovo do dosiahnutia úspechu klienta". V súvislosti s touto zmluvnou dohodou a vzhľadom na výsledok sporu nebol podľa odvolacieho súdu priestor na to, aby táto argumentácia žalovaného mohla byť vyhodnotená ako taká, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. Dôležité sú zmluvné dojednania a výsledok sporu medzi sporovými stranami, na ktorý sa viazali zmluvné dojednania Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 4.4.2014. Ak poukazoval žalovaný na to, že žalobca „dlhodobo nedokázal dohodnúť podmienky", tak v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 bol podstatný výsledok sporu (ktorého sa týkala Zmluva), ktorý bol okresným súdom vecne správne vyhodnotený vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobou. Nemožno na tomto mieste opomenúť, že v konaní nebolo žalovaným tvrdené a ani preukázané, že by plnenie povinnosti žalobcom v prospech žalovaného v relevantnom štádiu na základe Zmluve o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 4.4.2014 bolo v rozpore s povinnosťami vyplývajúci mu zo zmluvy. Ak potom v odvolaní žalovaný uviedol, že „...je tiež je presvedčený, že priznanie podielovej odmeny žiadanej žalobcom potom, čo mu bola uhradená hodinová odmena vo výške 60,- € za čas vynaložený na vybavenie veci ako aj všetkých nákladov s tým súvisiacich (za stavu, že v danej veci došlo k zmene právneho zástupcu a hlavnú zásluhu na zmiernom vyriešení veci nemal žalobca, ale niekto iný) by bolo v rozpore s dobrými mravmi, podľa a ) vyhlášky číslo a aj ďalších stavovských predpisov Slovenskej advokátskej komory", tak odvolací súd sa nemohol stotožniť so žalovaným, keďže v konaní žalovaný nepreukázal, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom došlo z dôvodov neplnenia zmluvných povinností žalobcom, tiež k uvedenému pristupuje i skutočnosť, že bolo výslovne v dispozitívnej sfére žalovaného, aký druh odmeny pre žalobcu zvolí, ktorá sloboda voľby bola ním potvrdená i ďalším jeho správaním počas trvania zmluvného vzťahu a následne i po ukončení. Nemožno potom súhlasiť so žalovaným, že nárok žalobcu (za uvedených skutkových a právnych okolností) by bol v rozpore s dobrými mravmi a ako i s ním tvrdenými (bližšie nešpecifikovanými) stavovskými predpismi.

41. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

42. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri ).

43. Pokiaľ podľa obsahu odvolania žalovaného bolo možné podľa odvolacieho súdu vyvodiť, že žalovaný videl v napadnutom rozsudku i nedostatočnosť zdôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, tak k uvedenému krajský súd uvádza, že táto námietka nebola relevantná. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie náležitosťami vyžadovanými a tým krajský súd mal spôsobilý predmet svojho posudzovania, t.j. rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý bol zákonným spôsobom odôvodnený. Okresný súd zrozumiteľným a jasným spôsobom vyjadril skutkové zistenia, právne závery, ktoré zdôvodnil a k podstatným okolnostiam sporovej veci sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril, preto aj v zmysle už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak všeobecný súd stručným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní svoje rozhodnutie a vysporiada sa s podstatnými okolnosťami súdenej veci, je z tohto hľadiska jeho rozhodnutie riadne odôvodnené, k čomu došlo aj v danej sporovej právnej veci.

44. Nárok žalobcu uplatnený žalobou podrobne a dôsledne vyhodnotil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a vysporiadal sa i so všetkými relevantnými námietkami žalovaného, ktoré boli v tomto smere uvádzané aj v jeho odvolaní. Súd prvej inštancie bol pri tomto zdôvodnení svojho rozhodnutia vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku, koherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty vo vzťahu ku vykonanému dokazovaniu, jeho zhodnoteniu, vyvodeným skutkovým zisteniam, záverom a právnemu posúdeniu veci, podporili záver o dôvodnosti žalobou uplatnených nárokoch žalobcu v celom rozsahu. Právne závery súdu prvej inštancie pritom korešpondovali so skutkovými zisteniami v konaní. Aj z tohto hľadiska nebolo možné prijať záver o prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Odvolací súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že o porušenie práva na spravodlivý proces z hľadiska takého nesprávneho procesného postupu súdu znemožňujúceho strane sporu uskutočňovanie jej procesných práv, nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu sporovej strany (v danom prípade vykonanie určitých dôkazov, na určité hodnotenie dokazovania, na zamietnutie žaloby), ale postupuje v súlade s . Konajúci súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaním a predstavami sporovej strany, ale musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia ( - 4 ), čo v danom prípade preskúmavaného napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie splnené bolo.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vo väzbe na odvolacie dôvody žalovaného, ktoré boli vyššie vyhodnocované odvolacím súdom, na dotvrdenie správnosti nosných záverov okresného súdu, neboli odvolacím súdom potom už osobitne vyhodnocované ostatné odvolacie dôvody žalovaného, z dôvodu postupu odvolacieho súdu cez úpravu v , , „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012). Odvolací súd dospel k záveru po vykonaní odvolacieho prieskumu, že okresný súd zodpovedal všetky žalovaným položené kľúčové otázky sporu, preto je namieste len odkázať na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

46. Vzhľadom na túto použitú odvolaciu argumentáciu žalovaného spojenú s poukazom na rozhodnutia iných okresných a krajských súdov, odvolací súd považuje za podstatné zdôrazniť, že rozhodnutia, na ktoré bolo poukazované v odvolaní žalovaného (vyjadrení), sú rozhodnutiami odvolacích súdov, a to krajských súdov, preto nemožno mať za to, že ide o najvyššie súdne autority, a teda, že by išlo o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, tak v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , je obsahom princípu právneho štátu, vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Za ustálenú judikatúru pre účely jej záväznosti a potreby odôvodnenia odchýlenia sa od takéhoto záväzného názoru Najvyššieho súdu (žalovaný poukazoval však najmä na rozhodnutia krajských a okresných súdov) má významnú hodnotu aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej aj len „Zbierka"), teda bolo odsúhlasené príslušným kolégiom pripomienkované predpokladaným spôsobom, a je teda považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Až pokiaľ určitý právny názor bol opakovane potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ide skutočne o ustálenú judikatúru, teda o názor najvyššieho súdu, nie iba o názor jedného senátu. V súvislosti s uvedenými závermi pre úplnosť odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2016, sp.zn. v zmysle ktorého, výklad, ktorý sa podáva v publikovanom judikáte, nie je síce právne (de jure) záväzný fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná ipso jure, normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami Najvyššieho súdu navzájom). Žalovaný však netvrdil a ani nekonkretizoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorých sa mal okresný súd odkloniť, z ktorého postupu by vyvodzoval záver porušenia právnej istoty, zakotvený v Čl. 2 . V rovine Čl. 2 , tak odvolací súd zvýrazňuje, že práve vo vymedzení základných princípov tohto článku je formulovaný princíp právnej istoty, ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude spravodlivo rozhodnutý. Z uvedených dôvodov nebolo možné potom vyhodnotiť napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako rozhodnutie, ktoré by bolo arbitrárne, resp. vydané v rozpore s princípom právnej istoty, zakotveným v Čl. 2 .

47. Krajský súd považuje pre úplnosť za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

48. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalovaného nezistil, že by boli dané podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, preto vychádzal z presvedčivých a logických záverov okresného súdu vyjadrených v odôvodnení rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie za aplikácie v spojení s .

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.