Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_10Co-8-2020.pdf
PDF · 91.87 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/8/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: Y. W., nar. XX. C. XXXX, trvalý pobyt O. B. P., V. Y. XXX, zastúpenej advokátkou: Mgr. Diana Šiagyová, Jánošíkova 2, Šaľa, proti žalovanej: FARMA JATOV, spol. s r.o., Horný Jatov 877, Trnovec nad Váhom, IČO: 31 387 608, zastúpenej: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 8. októbra 2019 č. k. 15C/330/2013-202, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania (II.) r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie zamietol žalobu (o uloženie povinnosti žalovanej uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v bytovom dome) a žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137 písm. a), § 167 ods. 1, 2, 3, 4, § 278, § 279, § 299 ods. 1, § 321 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil naplnením zákonných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne, ktorá bola riadne a včas, prostredníctvom právnej zástupkyne, predvolaná na súdne pojednávanie dňa 8. októbra 2019 a súčasne bola poučená o následkoch nedostavenia sa (rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie). Napriek tomu sa žalobkyňa na súdne pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť vážnymi okolnosťami neospravedlnila, pričom právna zástupkyňa žalovanej navrhla vydanie rozsudku pre zmeškanie. Boli tak naplnené zákonom stanovené podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, ktorá sa v posudzovanej veci prejavila tým, že žalobkyňa si nesplnila základnú povinnosť sporovej strany a nezúčastnila sa pojednávania, napriek riadne doručenému predvolaniu, s náležitým poučením o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Bolo povinnosťou súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, keďže boli splnené zákonom stanovené podmienky pre takýto postup súdu. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej, ktorá bola v spore úspešná v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania (II.) podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán konania. V odvolaní poukázala na nesplnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie, s ohľadom na skutočnosť, že spis bol vrátený súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci, v dôsledku zrušenia rozsudku odvolacím súdom a ďalšieho pokračovania v konaní a dokazovaní. Pozornosti súdu prvej inštancie však ušla skutočnosť, že žalovaná previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, v dôsledku čoho nebolo možné žiadať o splnenie povinnosti a žalovaná tak stratila pasívnu vecnú legitimáciu v
spore. Keďže sa novým výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stal vnuk žalobkyne (T. W. s manželkou), v súčasnosti užíva predmetný byt naďalej žalobkyňa. Žalovaná teda napokon konala tak, ako žiadala žalobkyňa a jej rodinní príslušníci. Správanie žalovanej počas trvania sporu je preto potrebné vyhodnotiť ako splnenie žalovanej povinnosti. Žalobkyňa je osobou vo veku 95 rokov a z dôvodu úmrtia jej syna (Q. W.), prostredníctvom ktorého v spore komunikovala, nebol doriešený ďalší postup v konaní, späťvzatím žaloby. Pre náhle zdravotné problémy sa potom žalobkyňa ani právna zástupkyňa nedostavili na súdne pojednávanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, priebeh sporu a záväzný právny názor odvolacieho súdu, najmä prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s prihliadnutím na vek žalobkyne a jej osobné pomery, súd prvej inštancie nemal priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania (žalovaná v priebehu sporu konala tak, že vlastníctvo k veci previedla na rodinného príslušníka žalobkyne a teda si svoju povinnosť v konečnom dôsledku žalovaná splnila). Podanie žaloby bolo dôvodné a zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie zavinila žalovaná. Bol teda daný dôvod osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Primárne namietala možné zmeškanie zákonnej lehoty na podanie odvolania zo strany žalobkyne. Žalovanej bola doručená doložka právoplatnosti k prvému výroku napadnutého rozsudku (s dátumom právoplatnosti 7. novembra 2019). Lehota na podanie odvolania voči prvému výroku rozsudku tak zrejme uplynula 6. novembra 2019. Zo záhlavia odvolania žalobkyne je zrejmé, že bolo vyhotovené až 22. novembra 2019, čo naznačuje, že mohlo byť podané po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Z odvolania žalobkyne nie je tiež úplne zrejmý rozsah v akom rozsudok súdu prvej inštancie napáda. V úvode odvolania bolo konštatované nesplnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie. Súčasne žalobkyňa výslovne uvádza, že podáva odvolanie voči druhému výroku napadnutého rozsudku a navrhuje jeho zrušenie. Odvolacia argumentácia žalobkyne nemá oporu v ustanoveniach CSP. Aj v prípade opätovného prejednania veci, po zrušení pôvodného rozsudku Okresného súdu v odvolacom konaní, môžu byť splnené zákonné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. Civilný sporový poriadok viaže možnosť zamietnutia žaloby rozsudkom pre zmeškanie na splnenie jasne formulovaných podmienok. Uvedenou otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 2 Cdo/105/2018 zo dňa 29. marca 2019. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýval poukaz, že žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti (povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia. Rozsudkom pre zmeškanie môže súd preto rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Žalobkyňa svoju žiadosť o zrušenie rozhodnutia o náhrade trov konania odôvodnila aj potrebou aplikácie ustanovenia § 257 CSP, ktorý predpokladá existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, umožňujúcich nepriznať strane náhradu trov konania, napriek jej úspechu v danom spore. Je na voľnej úvahe súdu, čo bude považovať za dostatočne vážny dôvod pre takýto postup. Ide však o výnimočnú situáciu, preto dôvody hodné osobitného zreteľa majú byť dôvodmi mimoriadne vážnymi a len zriedkavo sa vyskytujúcimi. Žalobkyňa uviedla náhle zdravotné problémy ako seba, tak aj svojej právnej zástupkyne, ako i fakt, že žalovaná údajne sama zapríčinila zastavenie konania. Zdravotné problémy právna zástupkyňa žalobkyne bližšie nešpecifikovala a ani nepreukázala (napríklad lekárskym potvrdením). S prihliadnutím na pokročilý vek žalobkyne, je pochopiteľné, že môže dôjsť k prechodnému zhoršeniu zdravotnému stavu, však minimálne od jej právnej zástupkyne možno spravodlivo očakávať, že o svojej neúčasti na pojednávaní informuje súd, hoci aj bezprostredne pred začiatkom pojednávania (napríklad e-mailovou správou). V prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, možno o to skôr predpokladať existenciu záznamu, či už o hospitalizácii alebo vyšetrení u príslušného lekára, ktorý mohla žalobkyňa predložiť súdu ako dôkaz. Takéto potvrdenie žalobkyňa nikdy nepredložila. Keďže takéto potvrdenie nebolo predložené, možno vyjadriť oprávnené pochybnosti o závažnosti zdravotných komplikácii. Dôvodom predmetného rozhodnutia bola vzhľadom na vydanie rozsudku pre zmeškanie, jednoznačná procesná pasivita žalobkyne. Výlučne ona svojim konaním zapríčinila naplnenie všetkých podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku a zamietnutie žaloby. Sama žalobkyňa splnenie týchto podmienok v odvolaní výslovne nepoprela (jej argumentom bol fakt, že súd danú vec opätovne prejednával po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom). Zavinenie je výlučne na strane žalobkyne. Všetky podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku boli preukázateľne splnené, čo nebolo ani samotnou žalobkyňou spochybnené.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, prevzala rozhodnutie súdu prvej inštancie dňa 7. novembra 2019. Odvolanie, ktorým výslovne napádala druhú výrokovú časť rozsudku o náhrade trov konania, podala elektronickou formou 22. novembra 2019, ktoré v listinnej podobe doručila dodatočne dňa 2. decembra 2019, teda v lehote 10 dní, v súlade s ustanovením § 125 ods. 2 CSP (v zmysle ktorého podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba dodatočne doručiť v listinnej podobe do 10 dní). Odvolanie žalobkyne bolo preto podané včas a smerovalo voči druhej výrokovej časti rozsudku o náhrade trov konania (podľa § 356 písm. c) CSP proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, v dôsledku čoho prvá časť výroku napadnutého rozsudku nadobudla právoplatnosť).
7. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania vyplýval len poukaz na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, teda na úspech žalovanej v danom spore. Nebolo preto zrejmé, či sa súd prvej inštancie zaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 CSP, namietanou žalobkyňou v odvolacom konaní, ktoré umožňuje strane, ktorá by mala inak právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznať. Ide o prípady, kedy povinnosť nahradiť trovy konania sa javí ako neprimeraná tvrdosť.
8. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009). Uvedený postup súdu je daný najmä v prípadoch ak osobitné okolnosti vyplývajú z charakteru sporu, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 563/2011, IV. ÚS 226/2011). K aplikácii ustanovenia § 257 CSP môže dôjsť aj z aspektov sociálnych.
9. Účelom moderačného práva (§ 257 CSP) je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, a to v prípadoch ak zákon nie je spôsobilý postihnúť rozmanitosť skutkového stavu. Uvedené ustanovenie slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2011).
10. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť pritom len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).
11. Ustanovenie § 220 CSP normovaním obsahových náležitostí súdneho rozhodnutia sleduje prostriedok kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
12. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
13. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, postrádalo argumentačný základ, ktorého správnosť by odvolací súd preskúmal.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia a vrátení veci na nové rozhodnutie (§ 390 CSP) je aplikované v prípadoch, ak aj prvé zrušené rozhodnutie bolo rovnakej procesnej povahy. V posudzovanej veci sa zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové rozhodnutie vzťahovalo na rozsudok, teda meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie (rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré má povahu uznesenia, predstavovalo len závislý výrok, ktorý nebol predmetom prieskumu v odvolacom konaní). Preto samostatne napadnutý výrok o náhrade trov konania mohol byť zrušený, keďže bol k tomu daný zákonný dôvod.
16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, rozhodnúť o náhrade trov konania s príslušným argumentačným základom, z ktorého bude zrejmá právna úvaha pri aplikácii relevantných ustanovení CSP o náhrade trov konania, predovšetkým ustanovenia § 255 ods. 1, ako aj naplnená povinnosť súdu, posúdiť či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť (§ 257 CSP).
17. Svoj právny záver zdôvodní súd prvej inštancie zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
18. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s procesnými pravidlami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
19. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.