Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-187-2015.pdf
PDF · 202.44 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/187/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: T.. Z. A., G.. XX.X.XXXX, K. K. XXXX/X, XXX XX C. zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Beáta Vrabcová - advokátka so sídlom Trieda SNP č. 88, 040 11 Košice proti žalovanej: V. A., G.. X.X.XXXX, K. K. XXXX/X, XXX XX C., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodol:
I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že:
a) do výlučného vlastníctva žalobcu z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pripadá:
1. účet č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, so zostatkom ku dňu 17.2.2015 vo výške 67,46 EUR,
2. účet č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, so zostatkom ku dňu 17.2.2015 vo výške 50 EUR.
b) do výlučného vlastníctva žalovanej z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pripadá:
1. byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí v obytnom dome K.E. X, C., súpisného č. XXXX, na parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Nové Ťahanovce, obec Košice - sídlisko Ťahanovce, okres Košice I spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 215/10000, v hodnote 86.100 EUR.
II. Žalovaná sa zaväzuje titulom vyporiadania BSM strán sporu k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 41.817,175 EUR, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM vo výške 1.293 EUR, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Priznáva žalobcovi náhradu trov dôkazu proti žalovanej v rozsahu 50 % z vyplatenej odmeny vo výške 349,26 EUR súdnemu znalcovi T.. A. A., s miestom výkonu činnosti B. X, C., za vypracovanie znaleckého posudku č. 4/2019.
V. Stranám sporu náhradu ostatných trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou došlou súdu dňa 23.4.2015 sa domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu s odôvodnením, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 15.1.2015, sp. zn. 25C/247/2014-26, právoplatným dňa 17.2.2015. Dodal, že so žalovanou sa na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevedeli dohodnúť. V žalobe žalobca uviedol hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré strany sporu nadobudli počas trvania manželstva a ktoré tvoria masu BSM. Navrhol, aby súd vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže byt nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, K. X Z. C.T. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 215/10000 s tým, že zaviaže žalovanú k povinnosti titulom vyrovnania, resp. vyporiadania BSM zaplatiť žalobcovi sumu 36.000 EUR. Žiadal taktiež, aby žalovaná bola zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania jeho podielu na spoločnom účte strán sporu vedenom vo VÚB, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1.409 EUR a aby žalobca bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanej titulom vyrovnania jej podielu na účte vedenom vo VÚB, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 33,73 EUR.
2. Žalobca spolu so žalobou doručil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 15.1.2015 sp. zn. 25C/247/2014-26, právoplatný dňa 17.2.2015 týkajúci sa rozvodu manželstva strán sporu, čiastočný výpis L. Č.. XXXX pre katastrálne územie G. Ť., U. C. - A. Ť., okres Košice I, dôkaz o ocenení nehnuteľností - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu K. X, C., zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú medzi predávajúcim - Mesto Košice a kupujúcimi - stranami sporu dňa 9.10.1996, výpis z účtu vedeného vo VÚB banka, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, list zasielaný žalobcom žalovanej zo dňa 24.3.2015 - uzavretie dohody o vyporiadaní BSM, odpoveď žalovanej zo dňa 2.4.2015 ohľadom dohody o vyporiadaní BSM, záznam zo stretnutia strán sporu za účelom mimosúdneho vyporiadania BSM.
3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi predloženými spolu so žalobou a v priebehu konania, výsluch strán sporu.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila (žaloba žalovanej doručená dňa 10.6.2015).
5. V priebehu konania tak žalovaná, ako aj žalobca sa vyjadrovali k predmetu konania a k sporným skutočnostiam, ktoré vyplynuli počas konania.
6. Súd vykonal dokazovanie prednesom advokátov strán sporu, výsluchom strán sporu, svedeckými výpoveďami, znaleckým dokazovaním, oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav: rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 15.1.2015 sp. zn. 25C/247/2014-26 bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2015 a týmto dňom došlo aj k zániku BSM strán sporu. Súd zistil, že po právoplatnom rozvode strán sporu nedošlo k uzavretiu dohody ohľadom vyporiadania veci patriacich do BSM, okrem veci hnuteľných, na ktorých vyporiadaní sa strany sporu dohodli, na ostatných veciach tvoriacich masu BSM, ktoré žiadali strany sporu v súdnom konaní vyporiadať sa strany sporu nevedeli dohodnúť.
7. Súd vec právne posúdil nasledovne:
8. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
9. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
10. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
12. Vykonaným dokazovaním, a to na základe zhodných tvrdení strán sporu, súd zistil, že v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, k výkonu povolania jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctva pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Skôr ako sa vyporiadavajú veci je nutné stanoviť presný predmet BSM v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a predmet vyporiadania. Treba skúmať, či veci, ktoré strany sporu uviedli, patria do BSM, či boli nadobudnuté počas trvania manželstva a či boli nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov, aké boli investície a čo a prečo do BSM nepatrí.
13. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
14. Režim BSM sa vzťahuje výlučne na majetok nadobudnutý za trvania manželstva. Pri nadobúdaní majetku do BSM treba skúmať aj to, kto vec nadobudol, z akých prostriedkov bola financovaná ( či išlo o spoločné finančné prostriedky ale o prostriedky patriace len jednému z manželov ) a aká bola vôľa manželov pri nadobúdaní veci ( majetku ). Vec nadobudnutá za trvania manželstva patrí do BSM, ak nie je nadobudnutá len jedným manželom ako účastníkom zmluvy za jeho výlučné finančné prostriedky ( z oddeleného majetku tohto manžela ) a ak táto vec nie je z predmetu BSM.
15. Ustanovenie § 143 OZ upravuje rozsah tzv. masy BSM, a to sčasti vymedzením pozitívnym, teda, čo do BSM patrí, sčasti potom i vymedzením negatívnym - taxatívnym vypočítavaním výnimiek z pravidla, podľa ktorého všetky spôsobilé predmety vlastníctva nadobudnuté niektorým z manželov za trvania manželstva sú súčasťou tzv. masy BSM.
16. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú.
17. V priebehu konania bolo stranami sporu ustálené, že nie je potrebné vyporiadavať hnuteľné veci. Strany sporu uviedli, že na vyporiadaní hnuteľných vecí tvoriacich predmet BSM sa dohodli, tieto nežiadali vyporiadať. Súd považuje takto uzatvorenú dohodu bývalých manželov o časti majetku (hnuteľných vecí) za platnú poukazujúc na to, že súčasná právna úprava, súdna prax ako aj právna teória pripúšťa výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM manželov je platná ( porovnaj NS SR 4Cdo 147/2011).
18. Súd zo zhodných tvrdení strán sporu zistil masu BSM a bolo uzavreté, že predmet vyporiadania tvorí vyporiadanie zostatku na účtoch vedených vo VÚB a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu 17.2.2015, vo výške 67,46 EUR, číslo účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu 17.2.2015 vo výške 50 EUR; účty znejúce na meno žalobcu a z ktorých súm má žalovaná nárok na vyplatenie 1. Žalovaná tiež žiadala vyporiadať výšku platieb, ktoré výlučne ona zo svojich vlastných finančných prostriedkov po rozvode manželstva učinila v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov, o ktorej skutočnosti súdu predložila dôkaz, z ktorého je zrejmé, že žalovaná na účet Spoločenstva vlastníkov bytov SPOLB-5, Budapeštianska 5, Košice učinila
platby do fondu opráv a údržby za byt č. 22, Budapeštianska 5, Košice za obdobie po zániku BSM až do vyporiadania BSM celkovo v sume 2.880 EUR, z ktorej sumy má žalovaná titulom vyporiadania BSM nárok na 1, t. j. na sumu 1.440 EUR. Žalovaná tiež žiadala vyporiadať zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX tvrdiac, že na tento účet si žalobca zo spoločných finančných prostriedkov mal posielať každý mesiac sumu 100 EUR a ktoré použil na výlučný svoj majetok. Z dokazovania vyplynulo, že tento účet bol zrušený žalobcom ku dňu 5.12.2014 a tiež bolo preukázané a uvedené sporné medzi stranami sporu nebolo, že žalobca zo spoločných finančných prostriedkov použil na svoj výlučný majetok celkovú sumu 5.019,39 EUR, z ktorej sumy má žalovaná titulom vyporiadania nárok na 1. Žalobca žiadal vyporiadať aj platby - zaplatenie dane z nehnuteľnosti za byt v zmysle rozhodnutia správcu dane, o čom súdu predložil dôkaz a z ktorého vyplýva, že žalobca po rozvode manželstva, t. j. po zániku BSM učinil platby v celkovej výške 208,90 EUR. Ani táto skutočnosť sporná medzi stranami sporu nebola a žalobca má tak nárok voči žalovanej titulom vyrovnania podielu z vyporiadania BSM na 1 z takto učinených platieb. Vyššie uvedené vyporiadanie BSM sporné medzi stranami nebolo.
14. Žalobca žiadal vyporiadať aj nehnuteľnosť - byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, v obytnom dome K. X, C.. Z výpisu LV č. XXXX pre katastrálne územie Nové Ť., U. C. - A. Ť., U. C. T. vyplýva, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu; titul nadobudnutia: zmluva o prevode bytu, ktorú žalobca aj súdu doručil a z ktorej vyplýva, že strany sporu boli kupujúcimi a predmetný byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; vklad zmluvy povolený dňa 18.11.1996.
15. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k uzavretiu dohody ohľadom vyporiadania BSM zo dňa 2.4.2015 prejavila súhlas s tým, že predmet vyporiadania BSM tvorí aj predmetný byt. Teda spočiatku žalovaná tvrdila, že má zato, že tento byt patrí do BSM, neskôr svoju argumentáciu zmenila, tvrdiac, že byt G. K. X je vymeneným bytom za byt na ulici W. X Z. C., ku ktorému žalovaná nadobudla práva ešte pred manželstvom. Žalovaná uviedla, že je presvedčená, že nadobudla užívacie právo k bytu na ulici W. Č.. X Z. C. ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom a tento byt bol prenechaný do jej osobného užívania na základe jej vtedajšieho zamestnania v ČSD správa východnej dráhy, Drahstav Košice - prevádzkový oddiel Košice, do ktorého bytu sa žalobca nasťahoval až po uzavretí manželstva ( XX.X.XXXX ) so žalovanou. Tento byt bol z dôvodu nevhodnosti a zdravotnej závadnosti vymenený za byt na ulici K. X Z. C. a poukázala na to, že o nadobudnutie tohto bytu sa pričinila výlučne ona a preto z hodnoty predmetného bytu žalobcovi titulom vyporiadania neprináleží žiadna náhrada.
16. S vyššie uvedenou argumentáciou žalovanej žalobca nesúhlasil a dôvodil s poukazom na § 176 Občianskeho zákonníka účinného v čase od 1.4.1983 do 30.6.1988, že stranám sporu vzniklo právo spoločného užívania bytu nachádzajúceho sa v C. G. F. W. Č.. X uzavretím ich manželstva dňa XX.X.XXXX. Poukázal na § 153 OZ účinného v čase od 1.4.1983 do 30.6.1988, na § 66 zákona č. 41/1964 Zb. účinného v čase 1.4.1964 do 31.12.1991 a uviedol, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami považuje za preukázané, že žalovanej prenechal do osobného užívania vtedajší zamestnávateľ - ČSD správa východnej dráhy, Drahstav Košice - Prevádzkový oddiel Košice byt na ulici W. Č.. X, C., do ktorého sa aj žalobca presťahoval, resp. nasťahoval po uzavretí manželstva so žalovanou a uzavretím manželstva stranám sporu vzniklo právo spoločného užívania predmetného bytu. S poukazom na § 188 ods. 1 OZ účinného v čase od 1.4.1983 do 30.6.1988 dôvodil, že právna úprava účinná v tomto období pripúšťala výmenu bytu výlučne medzi používateľmi so súhlasom Miestneho národného výboru alebo iného orgánu podľa predpisov o hospodárení s bytmi na to príslušnými s poukazom na § 29 a nasledujúcich zákona o hospodárení s bytmi. Žalobca ďalej dôvodil, že strany sporu žiadali v zmysle platnej právnej úpravy (v tom čase) prostredníctvom ČSD - PO o pridelenie nového bytu z dôvodu, že byt na ulici W.R.C. X, Z. C. svojou rozlohou stranám sporu nevyhovoval a rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 22.3.1983 Č.j.byt/753/1989/B1 bol Obvodným národným výborom Košice I, odbor bytový pridelený žalovanej podľa § 24 zákona č. 41/1964 Zb. byt v C. G. F. K. X, na X. poschodí, č. bytu XX, ktorého vlastníkom v tom čase bolo BPMK Košice, pričom žalovaná bola zapísaná podľa § 8 citovaného zákona v zozname uchádzačov organizácie a podľa § 15 citovaného zákona v poradovníku organizácie bolo určené jej poradie a poradovník organizácie bol v zmysle § 16 citovaného zákona schválený rozhodnutím bytového odboru Obvodného národného výboru Košice I. Poukázal na zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, na evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu a dodal, že ku dňu 7.4.1989 byt na W. X bol odovzdaný vtedajšiemu zamestnávateľovi žalovanej.
17. Spornou otázkou v prejednávanej veci bolo, či do BSM je potrebné zahrnúť byt č. XX, G. A. Z. C. G. F. K. X, teda či patrí do BSM a je potrebné ho vyporiadať.
18. K uvedenému súd poznamenáva, že úlohou súdu pri vyporiadaní BSM je skúmať, či veci, ktoré strany sporu uviedli, patria do BSM, či boli nadobudnuté počas trvania manželstva, či boli nadobudnuté za spoločných finančných prostriedkov. Úlohou súdu bolo vyriešiť, resp. zodpovedať na otázku, či predmetný byt patrí, resp. nepatrí do BSM.
19. Podľa § 153 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1983 do 30.6. 1988, štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.
20. Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1983 do 30.6. 1988, rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
21. Podľa § 176 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 30.6.1988, ak nadobudol právo užívať byt niektorý z manželov pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom právo spoločného užívania tohto bytu uzavretím manželstva.
22. Podľa § 183 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 30.6.1988, právo užívať byt zanikne písomnou dohodou medzi organizáciou a užívateľom alebo písomným oznámením užívateľa, že nechce byt užívať. V písomnom oznámení musí byť uvedená lehota, kedy sa má užívanie skončiť, a to najmenej jeden mesiac tak, aby sa skončila ku koncu kalendárneho mesiaca; ak nie je lehota uvedená, skončí sa užívanie koncom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom oznámenie organizácii došlo.
23. Podľa § 188 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 30.6.1988, užívatelia sa môžu dohodnúť o výmene bytu. Dohoda musí mať písomnú formu a musí ju schváliť miestny národný výbor alebo iný orgán podľa predpisov o hospodárení z bytmi na to príslušný. Dohodu o výmene bytov v domoch stavebného bytového družstva schvaľuje orgán družstva.
24. Podľa § 2 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991, (1) Počet bytov zo štátnej bytovej výstavby pre najdôležitejšie podniky a závody alebo pre iné účely určujú, pokiaľ to považujú za potrebné, krajské národné výbory po prejednaní s príslušnými ústrednými orgánmi a s krajskou odborovou radou alebo priamo vláda. (2) Okresné národné výbory určia po vyjadrení miestnych národných výborov a po zistení stanoviska okresnej odborovej rady, koľko bytov zo štátnej bytovej výstavby bude slúžiť pre ubytovanie pracovníkov podnikov a závodov, prevádzka ktorých je podmienená presídlením stálych pracovných síl do blízkosti pracovísk, a ďalej pre ubytovanie pracovníkov nevyhnutných služieb v jednotlivých obciach. Ostatné byty prideľujú miestne národné výbory ďalším uchádzačom o byt.
25. Podľa § 8 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991, organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi vedú pre každú obec, v ktorej sú tieto byty, zoznamy uchádzačov, ktorí sú pracovníkmi organizácie.
26. Podľa § 15 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991, (1) Podnikové byty, vojenské byty, byty Ministerstva vnútra a byty v domoch ľudových bytových družstiev sa prideľujú podľa poradníka, ktorý organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán vojenskej správy, orgán Ministerstva vnútra a ľudové bytové družstvo zostavujú na krátke časové obdobie, najmenej však na 3 mesiace. (2) Organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán vojenskej správy, orgán Ministerstva vnútra a ľudové bytové družstvo zapíšu do poradníka uchádzačov zapísaných do zoznamu, ktorí podľa naliehavosti bytovej potreby a so zreteľom na význam svojej práce prichádzajú v najbližšom období do úvahy pre pridelenie bytu; podľa tých istých skutočností určia pre každého uchádzača jeho poradie. (3) Organizácie zapisujú uchádzača do poradníka po predchádzajúcom súhlase závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia po prejednaní na členskej schôdzi základnej organizácie. (4) Inak pre zápis uchádzačov do poradníka pracovníkov organizácií, vojakov z povolania, príslušníkov ozbrojených sborov Ministerstva vnútra a členov ľudových bytových družstiev platia primerane ustanovenia o zápise uchádzačov do miestnych poradníkov.
27. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom od do 31.12.1991, uchádzačom zapísaným do poradníka pracovníkov organizácií alebo do poradníka členov ľudového bytového družstva možno prideliť byt len vtedy, ak poradník schválil miestny národný výbor.
28. Podľa § 18 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991, Miestny národný výbor prideľuje byty uchádzačom zapísaných do poradníka podľa poradia uchádzačov prizerajúc na to, aby bol byt počtom i rozmermi miestností vzhľadom na počet príslušníkov uchádzačovej domácnosti i vzhľadom na miestne pomery primeraný uchádzačovej potrebe.
29. Podľa § 24 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991, (1) Podnikové byty, byty Ministerstva vnútra a byty v domoch ľudových bytových družstiev prideľuje miestny národný výbor na návrh organizácie hospodáriacej s podnikovými bytmi, orgánu Ministerstva vnútra alebo ľudového bytového družstva. (2) Miestny národný výbor pridelí byt, ak mu organizácia, orgán Ministerstva vnútra alebo ľudové bytové družstvo najneskôr do 30 dní po vzniku ohlasovacej povinnosti navrhnú uchádzača zapísaného do poradníka (§ 15). (3) Ak nenavrhne organizácia, orgán Ministerstva vnútra alebo ľudové bytové družstvo takého uchádzača v určenej lehote, môže miestny národný výbor prideliť byt uchádzačovi zapísanému do miestneho poradníka, a to predovšetkým pracovníkovi organizácie, príslušníkovi ozbrojených sborov Ministerstva vnútra alebo členovi ľudového bytového družstva.
30. Podľa § 29 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991, užívatelia bytu si môžu vymeniť byty, ak sa tým dosiahne účelnejšie využitie bytového priestoru, najmä ak je to potrebné z dôvodov zdravotného stavu užívateľa bytu alebo príslušníkov jeho domácnosti alebo z dôvodov skrátenia vzdialenosti od pracoviska.
31. Podľa § 30 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991, (1) Výmenu bytu musí schváliť miestny národný výbor. Ak sú byty, ktoré sa majú vymeniť, v rôznych obciach, schvaľujú výmenu miestne národné výbory v týchto obciach. (2) Ak ide o podnikový byt alebo o byt v dome ľudového bytového družstva, môže miestny národný výbor schváliť výmenu len vtedy, ak s ňou súhlasí organizácia hospodáriaca s podnikovým bytom alebo ľudové bytové družstvo.
32. Podľa § 33 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991, pre vznik práva užívať vymenené byty, pre uplatnenie práva na splnenie dohody o výmene bytu a pre odstúpenie od takej dohody platia ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 155, § 188 ods. 2 a § 189).
33. Podľa § 64 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991, zdravotne závadný byt je byt, ktorý stavebný úrad po prejednaní s okresným hygienikom uzná za nespôsobilý na bývanie pre jeho technické závady, ktoré škodlivo pôsobia na zdravie.
34. Podľa § 66 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení účinnom do 31.12.1991, podnikové byty sú byty trvale určené pre ubytovanie pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavali ako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Miestne národné výbory vedú zoznamy podnikových bytov.
35. Podľa § 7 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 12.5.1992, byty trvale určené pre ubytovanie pracovníka organizácie sú podnikové byty ( § 66 zákona č. 41/1964 Zb. ) byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov (§ 17 a nasl. vyhlášky ministra financií č. 94/1959 Ú.l. (Ú. v.) o financovaní, úverovaní a kontrole družstevnej a podnikovej bytovej výstavby v znení vyhlášok č. 47/1960 Zb. a č. 44/1961 Zb.) a služobné byty ( § 67 zákona č. 41/1964 Zb. )
36. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
37. Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
38. Novelou OZ vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. v spojení so zákonom č. 189/1992 Z. z. došlo k zmene právnych vzťahov k podnikovým bytom, čo mohlo mať za následok vznik práva spoločného nájmu manželmi k bytom určeným pre ubytovanie pracovníka organizácie (§ 7 vyhlášky č. 45/1964 Zb.). Podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Z. z., ktorým bol podstatnou mierov zmenený a doplnený Občiansky zákonník, sa (až na v zákone stanovené výnimky) pri vzniku práva osobného užívania bytu uplatňoval „ prideľovací“ režim podľa § 154 Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Z. z. Rozhodnutím o pridelením bytu vydaným Miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu ( bytom sa pritom rozumela miestnosť alebo súhrn miestnosti, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky - viď. § 62 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi). V súlade s prideľovacím režimom sa preto pre vznik tohto práva vyžadovalo najskôr pridelenie bytu. Samotné prideľovanie bytov upravovali ustanovenia § 4 až 28 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení z bytmi (tento zákon bol zrušený zákonom č. 509/1991 Zb.). Miestny národný výbor prideľoval byty, ktoré podliehali jeho prideľovaciemu právu (takto prideľoval predovšetkým tzv. štátne byty). Podnikové byty, byty ministerstva vnútra a byty v domoch ľudových bytových družstiev prideľoval Miestny národný výbor na návrh organizácie hospodáriacej s podnikovými bytmi, na návrh orgánov Ministerstva vnútra alebo ľudového bytového družstva (viď. § 24 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení z bytmi). Byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a služobné byty prideľovali organizácie hospodáriace s týmito bytmi po predchádzajúcom súhlase orgánu odborovej organizácie a po vyjadrení Miestneho národného výboru (viď. § 25 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi). Podľa § 7 vyhlášky č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (táto vyhláška bola zrušená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.) sa za byty trvale určené pre ubytovanie pracovníka organizácie považovali podnikové byty, byty vystavané podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a služobné byty. Podnikové byty definoval § 66 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení z bytmi, ako byty trvale určené pre ubytovanie pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavali ako investori alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Definíciu pojmu „byty vystavané v podnikovej bytovej výstavby z vlastných voľných prostriedkov“ neobsahoval zákon č. 41/1964 Zb., vyhláška č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ a ani iný v tej dobe platný právny predpis ( za tieto byty sa však považovali byty, ktorých výstavba bola financovaná podľa predpisov na to určených, napr. podľa nariadenia vlády č. 151/1975 Zb. o finančnom hospodárení štátnych hospodárskych a niektorých ďalších socialistických organizácií). Vo všetkých uvedených prípadoch bolo rozhodnutie o pridelení bytu do osobného užívania prvým (nie však jediným) predpokladom pre vznik práva osobného užívania bytu. Rozhodnutím Miestneho národného výboru o pridelení bytu do osobného užívania bolo (len) rozhodnutie vydané v správnom (administratívnom) konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zákon vyžadoval, aby aj rozhodnutie ostatných orgánov príslušných na pridelenie bytov podľa predpisov o hospodárení s bytmi mal rovnakú povahu (§ 1 ods. 2, § 58 ods. 4, zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní ); (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.3.2010 sp. zn. 5 Cdo/113/2008).
39. Za byt trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie sa podľa § 7 vyhlášky č. 45/1964 Zb. považoval podnikový byt, byt vystavaný v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov a služobný byt. Za podnikový byt sa podľa § 66 zákona č. 41/1964 Zb. považoval byt trvale určený pre ubytovanie pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavali ako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Zákon č. 509/1991 Zb. výrazne zasiahol do dovtedajšej právnej úpravy osobného užívania bytu a to úpravou v ustanoveniach § 685 a nasledujúcich OZ. Vo vzťahu k tejto právnej úprave a možnostiach jej právnej aplikácie na novovzniknuté právne vzťahy treba poukázať na ustanovenie § 868 OZ, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, riadia sa ustanoveniami tohto zákona, i právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992. Osobitnú úpravu obsahuje ustanovenia § 871 ods. 1 a 4 OZ.
40. Podľa § 871 ods. 1 OZ, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestnosti a miestnosti slúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
41. Podľa § 871 ods. 4 OZ, osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritéria ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom.
42. Uvedený zákonník zrušil súčasne zákon č. 41/1964 Zb., ktorý určoval, čo treba považovať za podnikový byt, služobný byt alebo vojenský byt.
43. Z obsahu spisu - z dôkazov doložených stranami sporu, najmä žalobcom vyplýva, že žalovanej vtedajší zamestnávateľ - ČSD Správa východnej dráhy, DRAHSTAV Košice - Prevádzkový oddiel Košice prenechal do osobného užívania byt v C. nachádzajúci sa na ulici W. Č.. X, pričom bývalý zamestnávateľ žalovanej zanikol ku dňu 31.12.1992 (§ 1 zákona č. 625/1992 Zb. o zániku štátnej organizácie Česko- Slovenské štátne dráhy zo dňa 13.12.1992 z čoho vyplýva, že právnou formou bývalého zamestnávateľa žalovanej bola štátna organizácia ). V konaní bolo nesporné, že do predmetného bytu sa nasťahoval žalobca potom, čo so žalovanou uzatvoril manželstvo a dňom uzavretia manželstva, t. j. dňa 27.7.1985, vzniklo stranám sporu právo spoločného užívania predmetného bytu s poukazom na § 176 OZ v znení účinnom do 30.6.1988. Z dôkazov tiež vyplýva, že žalovaná bola podľa § 8 zákona č. 41/1964 Zb. zapísaná v zozname uchádzačov organizácie - bývalého zamestnávateľa a podľa § 15 citovaného zákona bola zapísaná v poradníku organizácie a bolo jej určené poradie 4/2.Q/88 a poradník organizácie bol v zmysle § 16 citovaného zákona schválený rozhodnutím bytového odboru Obvodného národného výboru Košice I zo dňa 17.6.1988 pod č. Byt/1373/88/D1. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná počas trvania manželstva požiadala v zmysle vtedy platnej právnej úpravy prostredníctvom svojho bývalého zamestnávateľa o pridelenie nového bytu s poukazom na citovaný § 8 zákona č. 41/1964. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia prezentované žalovanou o výmene bytu na W. X Z. C. za byt na K. X Z. C., z dôvodu že byt na Galaktickej bol bytom zdravotne závadným alebo zdravotne nevhodným, s poukazom na to, že žalovaná bola zapísaná v zozname uchádzačov bývalého zamestnávateľa podľa § 8 zákona č. 41/1964 Zb. a nie podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, nie sú pravdivé, resp. ňou prezentované tvrdenia z dôkazov nevyplývajú a žalovaná tieto tvrdenia iným vhodným spôsobom nepreukázala. Teda ináč povedané, žalovaná nepreukázala, aby došlo k výmene bytov, tak ako si to vyžadovala právna úprava účinná v čase od 1.4.1983 do 30.6.1988 - § 188 ods. 1 OZ, zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi. Z dôkazov vyplýva, že žalovanej bol v zmysle rozhodnutia o pridelení bytu Obvodným národným výborom Košice I, odbor bytový pridelený podľa § 24 zákona č. 41/1964 Zb. byt pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva v C. na ulici K. X, č. bytu XX, ktorého vlastníkom v tom čase bolo BPMK- Košice I, a z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaná bola zapísaná podľa § 8 zákona č. 41/1964 Zb. v zozname uchádzačov organizácie a podľa § 15 zákona č. 41/1964 Zb. v poradníku organizácie bolo jej určené poradie 4/2. Q/88. Poradník organizácie bol v zmysle § 16 zákona č. 41/1964 Zb. schválený rozhodnutím bytového odboru OBNV Košice I zo dňa 17.6.1988 pod č. Byt/1373/88/B1. Z dôkazov tiež vyplýva, že byt na ulici W. Č.. X bol dňa 7.4.1989 žalovanou aj odovzdaný bývalému zamestnávateľovi.
20. Je nepochybné, že dňa 22.3.1989 v zmysle rozhodnutia o pridelení bytu bol žalovanej pridelený tzv. podnikový byt na návrh jej bývalého zamestnávateľa v súlade s § 24 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. a vzhľadom k tomu, že od 1.1.1992 Občiansky zákonník nepozná termín podnikový byt, ale hovorí len o služobných bytoch a zákon č. 189/1992 Z. z. v ustanovení § 1 neuvádza, že byty, ktoré trvale slúžili k ubytovaniu pracovníkov organizácie - podnikové byty majú charakter služobných bytov a nie je vylúčené použitie § 871 ods. 1 veta druhá OZ, ktorý uvádza, že pokiaľ u týchto bytov nie sú splnené podmienky pre služobné byty, mení sa takéto osobné užívanie na nájom, teda musí ísť o právo osobného užívania vzniknuté k 1.1.1992 podľa doterajších predpisov a muselo trvať ku dňu 1.1.1992.
21. V prejednávanom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo vznik práva osobného užívania bytu stranami sporu ako manželmi a jeho existencie k 1.1.1992 a toto právo sa s účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom bytu - spoločný nájom manželov. Zhrnúc vyššie uvedené a zjednodušene povedané, stranám sporu vzniklo ku dňu účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. k bytu č. 22, Budapeštianska 5, Košice spoločný nájom manželmi (predtým spoločné užívanie bytu manželmi). Následne s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán
miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec, na základe dohody alebo ak tak ustanoví osobitný predpis a s poukazom na § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru, strany sporu (v nadväznosti na citované zákonné ustanovenie) požiadali vlastníka bytu - Mesto Košice o uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a tento byt na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 9.10.1996 strany sporu nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že stranám sporu ako manželom vzniklo právo osobného užívania bytu ( najprv ) - W. Č.. X, C. ku dňu XX.X.XXXX - uzavretím manželstva podľa § 176 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 30.6.1988, a ku ktorému zaniklo toto právo odovzdaním bytu ( § 183 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 30.6.1988). Rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 22.3.1989 Č.j.byt/753/1989/B1 bol Obvodným národným výborom Košice I, odbor bytový pridelený žalovanej podľa § 24 zákona č. 41/1964 Zb. byt Z. C. na ulici K.Š. X, na X. poschodí, č. bytu XX, ktorého vlastníkom v tom čase bolo BPMK Košice, pričom žalovaná bola zapísaná podľa § 8 citovaného zákona v zozname uchádzačov organizácie a podľa § 15 citovaného zákona v poradovníku organizácie bolo určené jej poradie a poradovník organizácie bol v zmysle § 16 citovaného zákona schválený rozhodnutím bytového odboru Obvodného národného výboru Košice I. Tým došlo k vzniku práva osobného užívania bytu stranami sporu ako manželmi, ktoré právo existovalo aj k 1.1.1992 a toto právo sa s účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom bytu - spoločný nájom manželov. Dňa 9.10.1996 strany sporu ako kupujúci a Mesto Košice ako predávajúci uzatvorili podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. 22, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, K. X Z. C. a ku dňu povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti
- 18.11.1996 - sa strany sporu stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z LV č. 1431, katastrálne územie G. Ť., U. C. - A. Ť., okres Košice I. Uvedené vyplynulo z dokazovania a medzi stranami sporu nebolo sporné nadobudnutie bytu č. XX, K.G.A. X, C. zo spoločných finančných prostriedkov za trvania manželstva.
23. V konaní o vyporiadanie BSM, ktoré je svojím charakterom sporovým konaním, na ktoré sa vzťahuje CSP, má každý z manželov povinnosť tvrdenia a tiež dôkaznú povinnosť. Musí preukázať, že jeho tvrdenia sú pravdivé, medzi ktorými je vzájomná súvislosť. Ak manžel nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie. Ak manžel nepreukáže svoje tvrdenia, neunesie dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jej neprospech. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočnosti, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena určuje hypotéza hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán sporu. V závislosti od nej má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V konaní o vyporiadanie BSM dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach ťaží toho z manželov, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.5.2011 sp. zn. 22Cdo 2727/1999). Manžel, ktorý tvrdí, že určitá vec patrí do BSM, musí preukázať, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva. Ak sa preukáže nadobudnutie veci za trvania manželstva a druhý manžel tvrdí skutočností, ktoré vec z BSM vylučujú, bude toho manžela ťažiť dôkazné bremeno týkajúce sa týchto ním tvrdených skutočností. To platí aj v prípade, ak napr. stavbu začal realizovať jeden z manželov pred uzavretím manželstva, avšak stavebne bola dokončená až za trvania manželstva. Rovnako to platí aj o finančných prostriedkoch, ktoré mal jeden z manželov získať predajom spoločných vecí a zatajením výťažku z predaja. Dôkaznú povinnosť musí strana ňou zaťažená splniť v tom smere, že označí alebo predloží dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Ak tak neurobí (nepredloží, resp. neoznačí dôkazy a tým nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení), neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé následky nesplnenia dôkaznej povinnosti.
24. Súd nepopiera väčšiu zásluhovosť žalovanej na nadobudnutí obidvoch bytov, avšak miera účasti žalovanej je v tomto prípade nepodstatná s poukazom na vyššie uvedené, pretože v konečnom dôsledku
byt č. XX na ul. K. X, C. bol stranami sporu nadobudnutý do BSM a financovaný zo spoločných finančných prostriedkov, ktorá skutočnosť je podstatná pre posudzovanie, či predmetný byt ( ne ) možno zahrnúť do BSM.
25. Súd uzatvára s poukazom na vyššie uvedené, že byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí v C., K. X, patrí do BSM, teda je potrebné ho aj vyporiadať.
26. Strany sporu sa nevedeli dohodnúť na zostatkovej hodnote nehnuteľnosti a z uvedeného dôvodu bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 21.9.2019 č.k. 36C/187/2015-273. Súdom ustanovený znalec znaleckým posudkom č. 4/2019 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti - bytu č. 22 o výmere XX,XX M., na X. poschodí bytového domu na ulici K. X, C., zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie G. Ť. v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase ku dňu, ku ktorému sa BSM vyporiadava so stavom nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM, t. j. 17.2.2015 na sumu 86.100 EUR. So závermi znalca sa v celom rozsahu stotožnil žalobca; žalovaná voči znaleckého posudku a jeho záverom nevzniesla žiadne námietky, procesnú obranu. Súd preto vychádzal pri určení hodnoty nehnuteľnosti z hodnoty stanovenej, resp. určenej znaleckým posudkom.
27. Strany sporu sa zhodli v otázke kto bude výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti po zániku BSM. Žalobca navrhol predmetný byt určiť do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá predmetný byt po rozvode manželstva aj doposiaľ užíva a žalovaná s týmto návrhom prejavila súhlas, resp. voči tomuto návrhu nevzniesla žiadne námietky.
28. Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu, zhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že predmetom vyporiadania BSM je: - byt č. XX, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa na X. poschodí v obytnom dome K. X, C., súpisného č. XXXX, stojaceho na parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. Ť., obec Košice
- sídlisko Ťahanovce, okres Košice I spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 215/10000, v hodnote 86.100 EUR, - účet vedený vo VÚB, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava, účet č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu 17.2.2015 vo výške 67,46 EUR znejúci na meno žalobcu, - účet č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, so zostatkom ku dňu 17.2.2015 vo výške 50 EUR znejúci na meno žalobcu. Predmetom vyporiadania boli tiež pasíva, a to vynaložená suma platieb žalovanou po rozvode manželstva z vlastných finančných prostriedkov do spoločenstva vlastníkov bytov SPOL B-5, K. X, C. do fondu opráv a údržby na byt č. XX, K. X, C. v sume 2.880 EUR, platby vykonané žalovaným - daň za predmetný byt za obdobie po zániku BSM z vlastných finančných prostriedkov spolu v sume 208,80 EUR. Predmetom vyporiadania je aj suma 5.019,39 EUR, ktorú sumu žalobca zo spoločných finančných prostriedkov vynaložil na svoj ostatný (výlučný) majetok.
29. Súd vykonáva vyporiadanie iba toho majetku, ktorý strany sporu označia ako predmet konania vyporiadania. Uvedené sa vzťahuje aj na započítanie prostriedkov vynaložených zo spoločného majetku na oddelený majetok manželov a naopak. Súd z vlastnej iniciatívy nezisťuje majetok, ktorý má byť vyporiadaný, preto strany sporu musia označiť všetok majetok a uviesť okolnosti podľa § 150 OZ, na ktoré žiadajú prihliadnuť ( napr. vnesenie výlučných prostriedkov manžela do majetku v BSM, investície z BSM do výlučného majetku jedného manžela, spôsob zabezpečovania potrieb detí, starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť za trvania manželstva, pričinenie sa o nadobudnutie spoločných vecí). Uvedené vychádza z dispozitívnej voľnosti strán sporu, z dispozičnej zásady civilného procesu, ako aj z prípustnosti čiastočného vyporiadania BSM. Rozsah hodnôt, ktoré sa majú v konaní o vyporiadanie BSM vyporiadať, si určujú manželia. riadať si určujú manželia. Súd vykoná vyporiadanie podľa vlastnej úvahy vychádzajúc zo zásad obsiahnutých v § 150 OZ, ktoré sú pre súd záväzné. Finančné vyrovnanie podielov manželov možno charakterizovať ako finančné plnenie, ako určitú finančnú sumu, ktorú je jeden z bezpodielových spoluvlastníkov povinný uhradiť druhému spoluvlastníkovi na vyrovnanie hodnotového rozdielu medzi hodnotou majetku, ktorý každý z nich nadobudol z vyporiadania, a hodnotou podielu, ktorý na každého pripadá. Vyporiadanie BSM je komplexným riešením majetkových vzťahov manželov, pri ktorom sa aplikujú ustanovenia § 149 až § 150 Občianskeho zákonníka. Zásady uvedené v § 150 OZ sú pri vyporiadaní BSM záväzné pre súd a súd pri aplikácii tohto ustanovenia musí vychádzať z náležitého zistenia skutkového stavu veci, z konkrétnych okolností prípadu a musí sa snažiť, aby súdne rozhodnutie, ktorým sa vyporiadava BSM, v rámci zákonnej regulácie upravilo majetkové vzťahy medzi manželmi, čo najúčelnejšie, spravodlivo a v súlade so záujmami a potrebami maloletých detí a s ďalšími
podstatnými okolnosťami. Všeobecnými hľadiskami, resp. zásadami, ktorými sa treba pri vyporiadaní BSM spravovať a na ktoré súd musí prihliadať: a) zásada rovnakých podielov (parity podielov) oboch spoluvlastníkov na spoločnom majetku (§ 150 veta prvá OZ), b) zásada náhrady nákladov, ktoré boli vnesené do spoločného majetku z výlučného majetku jedného z manželov a náhrady nákladov vynaložených zo spoločného majetku na oddelený majetok jedného z manželov (§ 150 veta druhá OZ), c) zásada zohľadnenia potrieb maloletých detí (t.j. ochrany záujmov maloletých detí ), miery starostlivosti každého z manželov o rodinu a zaslúženia sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí (§ 150 veta tretia OZ), starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť (§ 150 veta štvrtá OZ). Hľadiska vymedzené v písm. c) môžu ovplyvniť výšku podielov každého z manželov (za určitých odôvodnených okolností sa možno odkloniť od zásady rovnosti podielov), spôsob vyporiadania, ako aj rozdelenie masy BSM. Podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú v zásade rovnaké. Zásada rovnosti podielov, tzv. princíp parity podielov oboch manželov na spoločnom majetku je základnou a východiskovou zásadou vyporiadania BSM. Z tejto zásady platia výnimky, ktoré pripúšťajú určenie nerovnakých podielov tzv. princíp disparity podielov manželov, t. j. umožňujú korigovanie zásady rovnakých podielov manželov na spoločnom majetku pri zohľadnení zásad podľa § 150 tretia a štvrtá veta OZ. Úvaha o disparite podielov však nemôže byť ľubovoľná. Odklon od rovnosti podielov je postupom, ktorý musí byť opodstatnený a odôvodnený konkrétnymi okolnosťami prípadu.
30. Žalovaná navrhla súdu, aby pri vyporiadaní BSM nevychádzal z rovných podielov strán sporu poukazujúc na správanie žalobcu počas trvania manželstva, keď podľa jej tvrdení žalobca neprispieval do spoločnej domácnosti finančnými prostriedkami, požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje a navrhla disparitu 60:40 v jej prospech.
31. Na podporu svojich tvrdení žalovaná navrhla v spore vypočuť svedkov.
32. V spore vypočutá svedkyňa T.. Z. T., dcéra žalovanej, uviedla, že v spoločnej domácnosti so stranami sporu bývala do roku 2003 a bola svedkom rôznych útokov zo strany žalobcu voči žalovanej - matke väčšinou vtedy, keď žalobca požil alkoholické nápoje, tiež pripustila, že žalobca sa nie príkladne staral o rodinu a o jej hospodárenie a boli obdobia, keď žalobca si našiel nejaký dôvod, pre ktorý finančne vôbec neprispieval na domácnosť. Svedkyňa - dcéra strán sporu -M.. P. I.Á.G. žijúca v spoločnej domácnosti do roku 2011 vo svojej výpovedi uviedla, že k zhoršeniu vzťahov medzi stranami sporu došlo v roku 2011 a hlavným problémom v ich manželstve bolo riešenie finančných záležitosti a pripustila tiež nevhodné správanie sa žalobcu voči žalovanej. Dcéra strán sporu - svedkyňa - M. A. poukázala nato, že manželstvo jej rodičov nebolo ideálne, žalobca začal častejšie požívať alkoholické nápoje, v dôsledku čoho voči žalovanej začal biť agresívnym. Pripustila tiež problém vo financovaní spoločnej domácnosti, keď žalobca určité obdobie neprispieval do spoločnej domácnosti. Všetky tri svedkyne vo svojej výpovedi pripustili trávenie zahraničných dovoleniek spolu so svojimi rodičmi. Svedkyňa T.. Q. I.F.V. - sestra žalovanej - uviedla, že bola svedkom incidentu napadnutia žalovanej žalobcom asi v roku 1994, ktorý žalovanej v jej prítomnosti vulgárne nadával do kuriev, ťahal ju za vlasy a kopal do zadku.
33. Žalobca sa nestotožnil s návrhom žalovanej a uviedol, že rozhodnutie o disparite podielov je výnimočné a musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami každého jednotlivého prípadu. Pri úvahe o nerovnosti podielov manželov sú podstatné napr. potreby maloletých detí ,zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku a starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. Čo sa týka potrieb maloletých detí, žalobca uviedol, že v súčasnosti sú deti strán sporu plnoleté, preto posudzovanie z hľadiska potrieb maloletých detí, je v tomto prípade právne irelevantné. Zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku - žalobca považoval žalovanou za nepreukázané, že by sa ktorákoľvek zo strán sporu vo väčšom rozsahu zaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Obe strany sporu boli počas trvania manželstva pracovne činné, rozdelili si starostlivosť o obstarávanie domácnosti a spoločne rozhodovali i o nadobúdaní ich vecí. Žalovaná v tomto konaní na prvom pojednávaní vo veci potvrdila, že byt nadobudli spolu so žalobcom zo spoločných finančných prostriedkov, teda z finančných prostriedkom patriacich do BSM, tak ako to žalobca tvrdil v žalobe. Žalovaná nepreukázala žiadnu od žalobcu odlišnú zásluhu o nadobudnutie bytu. Žalobca aj listinnými dôkazmi v konaní preukázal, že sa podieľal na udržiavaní majetku patriaceho do BSM, čo žalovaná nepoprela. Žalobca mal za to, že sa obaja v rovnakej miere zaslúžili o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.8.2015, sp. zn. 3 Cdo 117/2012, z ktorého citoval: „ .... na rovnosť podielov zo spoločného majetku nemalo vplyv ani prípadné, občasné, útočným správaním žalovanej zapríčinené násilné správanie sa žalobcu, ktoré by
malo za následok prípadné uloženie trestnoprávnej sankcie, napr. za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a jeho vykázania z užívania bytu. Uviedol, že nebol nikdy súdený ani odsúdený za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a rovnako nebol vykázaný z užívania bytu. V nadväznosti na uvedené, žalobca považoval za nepreukázané žalovanou tvrdené subjektívne pociťovanie psychického týrania. Za predpokladu, že by ho žalovaná dokázala osvedčiť, nič jej nebránilo uplatniť postup podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý nevyužila zjavne z toho dôvodu, že sa na nej žalobca nedopustil žiadneho týrania. Pri podmienke zásluh o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku mal žalobca za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala odlišnú zásluhovosť na nadobudnutí a udržaní majetku patriaceho do BSM. Čo sa týka starostlivosti o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, toto hľadisko zahŕňa hmotné zabezpečenie rodiny a spoločnej domácnosti z finančnej stránky a zabezpečenie osobnej starostlivosti. Uviedol, že dcéry strán sporu nepotvrdili, že by im žalobca nezabezpečoval osobnú starostlivosť. Poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2015 potvrdila, že žalobca prispieval počas manželstva do spoločnej domácnosti sumou 500 EUR mesačne, nejaké peniaze použil na zveľaďovanie záhrady a chaty, ktorú pravidelne ako rodina navštevovali a že s týmto spôsobom financovania ona súhlasila. Dodal, že selektívne vymedzenie negatívnych okolností z posledných rokov manželstva strán sporu, ktoré ich mladšia dcéra vo svojej výpovedi popísala, nie je podľa názoru žalobcu spôsobilé na splnenie podmienky určenia disparity podielov. Uviedol, že z vopred pripravenej svedeckej výpovede mladšej dcéry strán sporu, odlišnej od výpovede staršej dcéry strán sporu je evidentné, že táto vypovedala účelovo, v snahe ukrátiť žalobcu o jeho zákonný podiel na BSM, prezentovaný jej vyhlásením na záver výpovede, že citujúc: „nesúhlasím s týmto, aby otec dostal polku bytu“. Výpoveď nevlastnej dcéry žalobcu, ktorú vychovával, staral sa o ňu po dobu 18 rokov, považoval žalobca za vykonštruovanú, tak ako jednu z jej tvrdení, že jej najmladšia sestra po dovolenke v roku 1996 povedala žalobcovi, že by mohol prestať s útokmi, lebo mu bude musieť ona nejako ublížiť. Žalobca považoval za vylúčené, aby sa takto vyjadrovala jeho mladšia dcéra v 5 rokoch jej života, ako to tvrdila táto svedkyňa. Žalobca poslednú tretinu svojho pracovného života pred nástupom do dôchodku pracoval v zmennej prevádzke v obchodnej spoločnosti U.S. Steel. Z uvedeného dôvodu potreboval dlhší čas na regeneráciu svojich síl, čo nebola žalovaná ochotná akceptovať. Žalovaná v konaní nepoprela žalobcom tvrdenú skutočnosť, že v posledných rokoch manželstva porušovala základné zásady zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine obsiahnuté v čl. 4 v prvej vete a v ustanovení § 1 a § 18 Zákona o rodine, a to povinnosť vzájomne si pomáhať, keď odmietla poskytnúť pomoc pracovne činnému žalobcovi pracujúcemu v zmennej prevádzke, odmietala mu variť, prať, žehliť. Neposkytla pomoc žalobcovi, keď mu boli odcudzené doklady, platobná karta a kľúče od bytu. Odmietla mu dať vyrobiť duplikát kľúča od bytu a žalobcovi od 1.8.2014 doposiaľ odoprela vstup do bytu a nevydala mu jeho osobné veci. Toto uvedené porušenie základných zásad považoval žalobca za preukázané. Žalovaná rovnako v konaní nepoprela, že by žalobca počas ich 30 ročného manželstva nezabezpečoval starostlivosť o rodinu a že by za toto celé obdobie neobstarával spoločnú domácnosť. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že ani pri podmienke starostlivosti o rodinu, detí a obstarávanie spoločnej domácnosti žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 3637/2010 z 5.3.2012 uverejneného v tlači Soudní rozhledy č. 6/2012 - odklon od zásady parity nebude daný akýmkoľvek negatívnym konaním, ale iba takým, ktoré sa významne prejavuje v majetkovej sfére manželov alebo v starostlivosti o rodinu. Podľa rovnakého rozsudku ani častejšie užívanie alkoholu žalobcom v posledných rokoch manželstva zapríčinené konfliktmi v rodine a predovšetkým žalovanou, samo o sebe nie je dôvodom nerovnomernému stanoveniu podielov, pokiaľ sa táto skutočnosť nepreniesla do hospodárenia so spoločným majetkom alebo do starostlivosti o rodinu. V nadväznosti na uvedené mal žalobca za to, že žalovaná v konaní nepreukázala také jeho negatívne konanie, ktoré by malo významný dopad na majetok patriaci do BSM a teda žalovanou požadovaná disparita podielov nemá oporu ani v ustálenej súdnej praxi. S ohľadom na všetko uvedené mal žalobca zato, že žalovaná nepreukázala splnenie podmienok na odklon od zásady rovnosti podielov oboch manželov na spoločnom majetku.
34. Tak ako súd konštatoval, OZ v § 150 tretia a štvrtá veta, ustanovuje pravidlá, ktoré majú sudcov viesť k tomu, aby vyporiadanie BSM bolo spravodlivé. V súlade s princípom dobrých mravov je tiež požiadavka, aby sa pri vyporiadaní zohľadnilo aj nežiadúce správanie rozporné s dobrými mravmi, prípadne protiprávne konanie manžela voči jeho rodine. Pojem dobré mravy nemožno vykladať len ako súbor morálnych pravidiel používaných ako korektív, či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať v súlade s ekvitou ( spravodlivosť, rovnosť ); vo svojich dôsledkoch to znamená, nastúpenie cesty nachádzania spravodlivosti. Spravodlivosť musí byť hodnotovým princípom, ktorý je spoločný pre všetky demokratické právne poriadky. Zásada
súladu práv, resp. ich výkon v súlade s dobrými mravmi, predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona. Určenie nerovnakých podielov je výnimočným opatrením, ktorého účelom je zachovanie zásady spravodlivosti a dobrých mravov. Pri úvahe o nerovnosti (resp. rovnosti) podielov manželov sú podstatné najmä okolnosti (hľadiská) demonštratívne vymedzené v § 150 veta tretia a štvrtá OZ, teda potreby maloletých detí, ako sa každý z manželov staral o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí (t.j. prihliada sa na to, že niektorý z manželov sa napriek schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, že jeho účasť je v zjavnom nepomere k účasti druhého manžela a pod.), starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť (podiel manželov na hospodárení domácnosti a finančnom zabezpečovaní rodiny). Vzhľadom na to, že ide len o demonštratívny výpočet, do úvahy prichádzajú aj iné okolnosti, ktoré nie sú výslovne vymedzené v zákone. To znamená, že treba zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré z hľadiska vyporiadania spoločného majetku môžu byť dôležité. Aplikácia disparity podielov (ak je zistená jej dôvodnosť) sa vzťahuje na celý majetok patriaci do BSM. K disparite podielov nemôžu viesť len majetkové pomery manželov, teda ak nemajú pôvod v správaní druhého manžela, prípadne v jeho starostlivosti o rodinu. Inštitút disparity podielov nemôže slúžiť na to, aby prostredníctvom neho manželia riešili komplikácie pri zaradení vecí a hodnôt do BSM, ale naopak, odklon od princípu rovnosti podielov predpokladá riadne zistený skutkový stav veci vo vzťahu k hodnotám tvoriacim súčasť spoločného majetku manželov.
35. Z výpovedí svedkýň možno urobiť záver o nie ideálnom manželskom spolužití strán sporu, pričom problémom v manželstve bolo predovšetkým riešenie otázky financovania spoločnej domácnosti. Aj keď svedkyne vo svojej výpovedi uviedli, že väčšinou ich starostlivosť zabezpečovala žalovaná - matka, so žalobcom sa zúčastňovali dovoleniek a svedkyne tiež pripustili požívanie alkoholu vo väčšej miere žalobcom, čo vyústilo v jeho ústavné liečenie v roku 2014, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj dôkazom. Tvrdenie žalovanej o finančnom neprispievaní žalobcu do spoločnej domácnosti ( vôbec ) je v rozpore s jej písomným podaním zo dňa 19.6.2015,v ktorom uviedla, že až na obdobie od 08/2009 do 06/2010, žalobca prispieval do spoločnej domácnosti sumou 500 EUR. Tvrdenie žalovanej o finančnom neprispievaní žalobca poprel a poukázal na konanie o manželskom výživnom iniciovanom na návrh žalovanej ( konanie právoplatne zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby - pozn. súdu ), v ktorom žalovaná sa o tejto skutočnosti vôbec nezmienila. Tiež poukázal na to, že zo svojho príjmu uhrádzal platby v súvislosti s bývaním ( nájomné, poplatky za služby spojené s užívaním bytu, média a pod. ) a podieľal sa na zabezpečovaní osobných potrieb spoločnej domácnosti. Uzavrel, že žalovaná svoje tvrdenia o jeho nepodieľaní sa na hospodárení domácnosti a finančnom zabezpečovaní rodiny, nepreukázala. Žalovaná vyššie uvedené tvrdenia nepoprela, a preto súd má zato, že žalobca sa staral o spoločnú domácnosť podľa svojich možností a schopností.
36. Súd uvádza, že tieto manželské konflikty medzi stranami sporu vyústili do ich rozvodu a pripúšťa, že spolunažívanie so závislým človekom je pre druhú stranu veľmi obtiažne a žalovaná mohla mať (a asi s najväčšou pravdepodobnosťou aj mala) v manželstve pocit, že žalobca sa nie príkladne staral o rodinu v dôsledku požívania alkoholu vo zvýšenej miere. Keďže asi najväčším problémom v manželskom vzťahu strán sporu bolo riešenie financovania spoločnej domácnosti otázkou je, ako si každý z manželov toto financovanie predstavoval a v prípade rozdielnych názorov na túto problematiku mohlo, a asi s najväčšou pravdepodobnosťou, aj viedlo ku vznikajúcim konfliktom medzi stranami sporu.
37. Disparitu podielov môže ovplyvniť aj konanie manželov v rozpore s § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého ustanovenia muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Je potrebné si však uvedomiť, že odklon od rovnosti podielov nie je daný akýmkoľvek negatívnym konaním. Príčiny rozvratu manželov, napr. alkoholizmus, závislosť na drogách, gamblerstvo, domáce násilie voči členom rodiny, nepreukázané obvinenia proti manželovi vznesené v priestupkových alebo trestných konaniach a pod., však treba hodnotiť z hľadiska ich negatívneho vplyvu na hospodárenie so spoločným majetkom, na starostlivosť o rodinu a spoločnú domácnosť. Ak sa takýto negatívny vplyv potvrdí, príčiny rozvratu manželstva môžu byť významné aj pre určenie disparity podielov.
38. V konaní o vyporiadanie BSM, ktoré je svojím charakterom sporovým konaním, na ktoré sa vzťahuje CSP, má každý z manželov povinnosť tvrdenia a tiež dôkaznú povinnosť. Musí preukázať, že jeho tvrdenia sú pravdivé, medzi ktorými je vzájomná súvislosť. Ak manžel nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie. Ak manžel nepreukáže svoje tvrdenia, neunesie dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jej neprospech. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočnosti, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena určuje hypotéza hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán sporu. V závislosti od nej má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V konaní o vyporiadanie BSM dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach ťaží toho z manželov, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.5.2011 sp. zn. 22Cdo 2727/1999). Dôkaznú povinnosť musí strana ňou zaťažená splniť v tom smere, že označí alebo predloží dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Ak tak neurobí (nepredloží, resp. neoznačí dôkazy a tým nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení), neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé následky nesplnenia dôkaznej povinnosti.
39. V konaní sa nepreukázali také okolnosti, ktoré by ovplyvnili rovnosť podielov manželov, nebolo preukázané, aby spôsob života žalobcu bol taký, aby ukracoval spoločný majetok, resp. aby znižoval jeho hodnotu, aby nehospodárne nakladal s finančnými prostriedkami a spoločným majetkom, aby vo zvýšenej miere utrácal peňažné prostriedky na alkohol, gamblerstvo a pod. vo viac ako obvyklom rozsahu, prípadne, aby neúmerne zadlžoval rodinu. Opis správania žalobcu v manželstve, prípadne v rodine, ktorý učinili svedkyne, ako aj samotná žalovaná a ktoré mohli byť príčinou rozvratu manželstva -(rozsudok neobsahuje, čo bolo príčinou rozvratu manželstva a v konaní o vyporiadanie BSM súd uvedené ani zisťovať nemá a nezisťuje) nemalo výslovný negatívny dopad, resp. vplyv na hospodárenie so spoločným majetkom, na starostlivosť o rodinu a spoločnú domácnosť. Ani to, že sa o deti ( maloleté ) fyzicky prevažne staral len jeden z rodičov - žalovaná, ešte neznamená potrebu zobrať túto skutočnosť do úvahy pri vyporiadaní BSM; pre zohľadnenie tejto starostlivosti treba zohľadniť aj celkový prínos toho ktorého z rodičov o starostlivosti o deti, a to vo väzbe na obstarávanie a chod celej domácnosti. Hľadisko
- starostlivosť o rodinu a deti a obstarávanie spoločnej domácnosti zahŕňa nielen hmotné zabezpečenie rodiny a spoločnej domácnosti ( z finančnej stránky), ale aj zabezpečenie osobnej starostlivosti. Disparita podielov prichádza do úvahy v prípade zjavne nerovnomernej účasti manžela pri zabezpečení potrieb rodiny, starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť, ak jeden z manželov bez existencie objektívnych okolností a v rozpore s dobrými mravmi si neplní svoje povinnosti v dostatočnom rozsahu alebo vôbec, resp. ak sa ich plneniu vyhýba ( nevyužíva svoje možnosti a schopnosti), a preto prevažná ( prípadne výlučná ) časť starostlivosti a o rodinu a spoločnú domácnosť tak vo sfére hmotných potrieb, ako aj osobnej je len na strane jedného manžela ( pozri rozsudok Najyyššieho súdu ČR z 20. októbra 2010, sp. Zn. 22Cdo/3350/2010). V konaní nebolo preukázané, aby žalobca akýmkoľvek spôsobom zanedbával starostlivosť o rodinu, o deti, aby nezaobstarával potreby domácnosti, aby sa nepodieľal na výchove a výžive v tom čase maloletých detí, práve naopak, bolo preukázané, že žalobca sa staral o chod spoločnej domácnosti ( viď. bod 35 ), dcéram zaobstarával, resp. uspokojoval ich všetky životné potreby pre ich všestranný telesný a duševný vývoj, pričom zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Keby tomu tak nebolo, mala žalovaná ako zákonná zástupkyňa maloletých možnosť ( právo ) podať návrh na určenie výživného, prípadne návrh mohli podať aj dcéry strán sporu po dovŕšení plnoletosti, pokiaľ sa domnievali, že žalobca si neplní svoju vyživovaciu ( zákonnú ) povinnosť voči nim. Dcéry strán sporu zhodne uviedli, že s rodičmi trávili dovolenky ( aj v zahraničí ), či už všetci spolu alebo len s jedným z rodičov. Súd pripúšťa, že žalovaná uvedené môže vnímať opačne, avšak súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM musí vychádzať zo zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 150 OZ, ktoré sú pre súd záväzné a skutkové zistenia musí hodnotiť objektívne.
40. Zhrnúc vyššie uvedené súd vychádzal z rovných ( rovnakých ) podielov.
41. S poukazom na predmet vyporiadania BSM, t. j. na masu majetku, ktorý bolo potrebné v tomto konaní vyporiadať, súd zhodnotiac vykonané dokazovanie, skutkové zistenia, vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu a držiac sa zásad uvedených § 150 OZ, vychádzajúc z rovnakých podielov obidvoch bývalých manželov, určenia rozsahu a ocenenia majetku BSM určil masu BSM a vykonal vyporiadanie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, poukazujúc na odôvodnenie predmetného výroku rozsudku.
42. Žalobkyňa sa titulom vyporiadania BSM stane výlučnou vlastníčkou bytu patriaceho do BSM v hodnote 86.100 EUR, z ktorej sumy má žalobca nárok na 1. Žalovaná má nárok na vyplatenie 1 zo
sumy 2.880 EUR, ktorú vynaložila po rozvode manželstva zo svojich vlastných finančných prostriedkov na spoločný majetok strán sporu - platby do fondu údržby a opráv za predmetný byt, t. j. na sumu 1.440 EUR. Žalobca má nárok voči žalovanej titulom vyrovnania podielov na zaplatenie 1 z vynaložených súm
- daň z nehnuteľností za predmetný byt, ktoré vynaložil po rozvode manželstva z vlastných finančných prostriedkov na spoločný majetok strán sporu v sume 208,80 EUR. Žalovaná má tiež nárok na zaplatenie 1 zo zostatkov na účtoch ku dňu zániku BSM znejúcich na meno žalobcu, t. j. zo sumy 67,46 EUR a zo sumy 50 EUR a má tiež nárok na 1 zo sumy 5.019,39 EUR, ktorá suma bola použitá zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný majetok žalobcu. Žalovanej sa titulom vyporiadania BSM dostala celkovo suma 88.980 EUR (86.100 - hodnota bytu + 2.880 EUR vynaložené platby do fondu opráv za predmetný byt ) a žalovanému suma 5.345,65 EUR. Žalovaná je tak titulom vyrovnania podielov povinná zaplatiť žalobcovi sumu 41.817,175 EUR.
43. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
44. Spravidla lehota na plnenie je 3 dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie, tzv. paričná lehota môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní objektívne nemožné.
45. Žalovanú k povinnosti zaplatiť sumu z titulu vyrovnania BSM súd zaviazal tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku. Žalovaná je dôchodkyňa a súd zohľadňoval nielen dopad na situáciu žalovanej ako dlžníčky ale aj žalobcu ako veriteľa, ktorý je tiež dôchodcom, v tom zmysle, aby nedošlo k neúmernému zvýhodneniu dlžníčky na úkor veriteľa.
46. Žalobca žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % a žiadal, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania zobral do úvahy: - že sa snažil pred začatím konania so žalovanou uzavrieť dohodu o mimosúdnom vyporiadaní BSM, ktorú odmietla a doposiaľ odmieta, to, že spôsob, ktorým žalobca navrhol vyporiadať BSM, korešponduje so závermi konania, - skutočnosť, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v otázke určenia disparity podielov k správaniu sa strán sporu, - že žalovaná účelovo oddiaľovala rozhodnutie vo veci samej rôznymi obštrukciami, akými boli žiadosti o opakované poskytnutie lehôt za účelom predloženia dôkazov, napr. potvrdenia o úhrade platieb spojených s užívaním bytu v potrebnom rozsahu, ktoré predložila až po 5 rokoch od začatia konania, - že žalobca žalovanej opakovane niekoľkokrát počas konania navrhoval možnosť dohody, na ktorú nereflektovala, dokonca sa vyjadrila, že mu nechce z jeho zákonného podielu vyplatiť nič,
- že sa žalovaná dopustila manipulácie s dôkazom, keď sama vypracovala čestné prehlásenie, ktoré dala podpísať inej osobe a vydávala za dôkaz, ktorý údajne táto iná osoba do konania predkladala, v čom sa vo svojom podaní zo dňa 30.8.2017 priznala, - že žalobca pre neochotu žalovanej mimosúdne sa dohodnúť na vyporiadaní BSM, bol nútený podať dôvodný a kvalifikovaný návrh na vyporiadanie BSM. Žalobca považoval za účelne vynaložené všetky svoje výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním a bránením jeho práva v tomto konaní, t. j. výdavky spojené s jeho písomnými podaniami v podobe návrhu a vyjadrení, ako aj výdavky vzniknuté z titulu bránenia a uplatňovania jeho práva v tomto súdnom konaní na jednotlivých pojednávaniach. Uviedol, že žalovaná bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2010 č. k. 2 Obo/89/2010. Dôvodil, že meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci. A poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.10.2011 č. k. 7 Cdo/129/2011, úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane odporcu, je stav, pri ktorom súd návrh v celom rozsahu zamietne. Vychádzajúc z uvedeného bol žalobca presvedčený, že ním navrhovaný postup pri posudzovaní náhrady trov konania, teda pri ich priznaní žalobcovi v plnom rozsahu, je namieste, preto ich žiadal priznať. Dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.8.2014, sp. zn. 7 Cdo 154/2014 .... v konaní o vyporiadanie BSM majú strany sporu postavenie iudicium duplex, na špecifickosť tohto reflektuje aj zákon o súdnych poplatkov, v zmysle ktorého sú obe strany sporu poplatníkmi. Uviedol, že žalovanej bolo v konaní priznané osobné oslobodenie od súdnych poplatkov a žalovaná na rozdiel od žalobcu prejavila záujem stať sa výlučnou vlastníčkou bytu a prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalovanej sa výrazne zmenia jej osobné pomery. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca zato, že zmeny osobných pomerov žalovanej umožňujú podieľať sa na úhrade tak súdneho poplatku z vyporiadania BSM zročného pri rozhodnutí vo veci samej
a trov znaleckého dokazovania navrhnutého žalovanou, ktoré v celom rozsahu uhradil žalobca, a to vo výške 349,26 EUR
47. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd ma návrh nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypravovať spoločný posudok.
48. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
49. Podľa § 252 CSP, každá zo strán sporu znáša samostatne náklady, ktoré jej v konaní vzniknú.
50. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým súd spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
51. Podľa § 253 ods. 2 CSP, ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.
52. Podľa § 253 ods. 3 CSP, ak stranám v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
53. Súd vykonáva dôkazy v zásade len na návrh, pričom súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 CSP). Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok na vykonanie tohto dôkazu.
54. K trovám konania o.i. patria aj trovy dôkazu, t.j. trovy vynaložené v súvislosti s dôkazom, ktorého vykonanie sa predpokladá alebo ktorý navrhujú strany sporu. Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca jej uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania; ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
55. V spore žalovaná navrhla vykonanie znaleckého dokazovania na určenie hodnoty bytu patriaceho do BSM. Súd s poukazom na spravodlivé vyporiadanie BSM vyhovel návrhu žalovanej a v konaní uznesením nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca na zodpovedanie otázky dôležitej v tomto konaní. Uznesením zo dňa 15.5.2017 č.k. 36C/187/2015-103 bolo žalovanej priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a z tohto dôvodu súd uložil povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania žalobcovi, aj keď žalobca výslovne návrh na znalecké dokazovanie nepodal, súd zastáva názor, že určenie hodnoty bytu patriaceho do BSM a jeho vyporiadanie bolo aj v záujme žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 350 EUR. Výška znalečnej odmeny priznaná znalcovi Ing. Stanislavovi Szölösszymu za vypracovanie znaleckého posudku č. 4/2019 v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 24.7.2019, č.k. 36C/187/2015-300 bola v sume 349,26 EUR, pričom žalobcovi týmto uznesením bola vrátená nespotrebovaná časť zo zloženého preddavku vo výške 0,74 EUR. Žalobca má tak nárok na 1 z trov, ktoré vynaložil v súvislosti so znaleckým dokazovaním s poukazom na § 251 CSP. Takéto rozhodnutie o tomto nároku žalobcu voči žalovanej je spravodlivé, pretože nariadenie znaleckého dokazovania bolo v záujme oboch bývalých manželov pre vyriešenie spornej otázky - hodnoty bytu patriaceho do BSM.
56. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadajú.
57. Súdny poplatok v danom prípade činí sumu 2.586 EUR z hodnoty vyporiadavaného majetku 86.217,46 EUR (súdny poplatok činí 3 % z predmetu konania podľa položky 6 písm. b) prílohy zákona č. 71/1992 Zb.). Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 1.293 EUR. Žalovaná by bola v danom prípade povinná zaplatiť súdny poplatok tiež vo výške 1.293 EUR, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanej bolo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 15.5.2017, sp. zn. 36C/187/2015
- 103 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, túto povinnosť žalovaná nemá.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
62. Aj v konaní o vyporiadanie BSM sa aplikuje ustanovenie § 255 CSP. Procesný úspech v konaní o vyporiadanie BSM sa posudzuje podľa veľkosti podielu, ktorý strany dostanú zo spoločného majetku ( pozri zhodnotenie najvyššieho súdu ČSSR z 3. februára 1972, sp. Zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Podstatné je aj správanie spoluvlastníkov počas celého konania, či ich požiadavky zodpovedali zákonným aspektom vyporiadania alebo čo boli nad ich rámec, t.j. ako bola riešená otázka rozsahu a hodnoty BSM. Určuje sa teda úspech strán sporu v konaní. Ak jeden z manželov žiadal iba to, čo mu patrí, na rozdiel od druhého manžela, ktorého požiadavky presahovali tento rámec ( v priebehu konania neboli preukázané), možno tomuto manželovi priznať plný úspech v konaní a náhradu trov konania v plnom rozsahu. Bez ohľadu na úspech vo veci súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
63. Predmetom konania je vyporiadanie BSM, lebo strany sporu sa nedokázali mimosúdne dohodnúť. Vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorý je vlastne vyústením rozvodového konania, je svojím charakterom osobitným sporom. Nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil tento spor a kto a v akej miere bol úspešný. Je teda zrejmé, že ako žalobca tak aj žalovaná nemali v konaní plný úspech a je ťažko vyčísliteľné, ak nemožné, v akom pomere ten ktorý z nich je úspešný. Z týchto dôvodov, ktoré súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne v danom prípade stranám sporu trovy nepriznal. Postupoval tak v súlade s § 257 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).